Vážené kolegyne, kolegovia, ja teda nezvyknem vystupovať, skôr vystupujem teda k zákonom z rezortu financií, hospodárstva, ale musím povedať, že nedalo mi už v tomto druhom čítaní, nechal som v prvom čítaní vystúpiť kolegov a vystúpili veľmi dobre a čakal som, alebo teda som nejak dúfal, že teda tento zákon to nedá do toho druhého čítania, ale je tu a naozaj uvedomujem si, že to neni len taký obyčajný zákon. Trošku som prekvapený aj tou účasťou na tomto rokovaní. Samotná dlhová brzda, keď sme rokovali o dlhovej brzde, tak tu bolo viacej poslancov, neviem, či to bolo spôsobené tým, že teda do debaty sa ostro zapájali hlavne župani, ale v každom prípade aj to možno svedčí o tom, že si možno neuvedomujeme úplne, čo tento zákon môže spôsobiť.
A ja som veľmi vďačný všetkým predrečníkom, ktorí vystupovali a jasne poukazovali a bránili tu, bránili tu hodnoty, pretože myslím si, že to je práve to, o čom pri tomto zákone ide. Ide tu o hodnoty. Nejde tu o peniaze, ako zvykne hovoriť pán Soták, že pri niektorých veciach ide iba o peniaze, tak tu nejde o peniaze, tu ide naozaj o hodnoty. A práve pre mňa ako možno takého laika z tohto, z tejto oblasti o to viac rezonuje a úplne až si tak hovorím, že toto je veľký výkričník, pretože aj veľkí ekonómovia hovoria, že história je veľmi dôležitá pre budúcnosť krajiny, pre budúcnosť národa. Oni sami vychádzajú, ekonómovia, pri svojich nových teóriách, vychádzajú často z histórie a z histórie, z poučenia sa z histórie prinášajú nové teórie na to, ako formovať ekonomiku a hospodárstvo a rozvoj krajín, ktorý je, ekonomika je veľmi dôležitá pre rozvoj krajín. A preto je podľa mňa dôležité si tú históriu sledovať a je dôležité, aby tá história bola pravdivá, pretože ak založíte hypotézu na zlých predpokladoch, tak vyjdú zlé výsledky a idete zlým smerom.
A to je práve to, čo je, o čom, prečo je tento, tento ústav tak kľúčový. Prečo je tak kľúčové, aby sme odhalili tú objektívnu pravdu o tomto kľúčovom období, ktoré je tu, a vidíme, že sa pretavuje, že ešte dnes stále pôsobia vplyvy toho predchádzajúceho režimu na, na Slovensko, a preto je tak dôležité, aby sa to odhalilo. A mohli by sme povedať, že áno, dalo sa čakať, že príde takýto moment, kedy zrazu už tento ústav začne byť nepohodlný, lebo už prišlo na rad odhaľovanie určitých vecí, ktoré má dopad aj na súčasné dianie politické, a už to začína byť nepohodlné. A tí ľudia, ktorí to robia, sú o to viac nepohodlní, lebo sú neobmedzení, sú nedotknuteľní, ako sme aj dnes počuli, že nie možné, aby takíto ľudia boli nedotknuteľní. Svojím spôsobom, ak by si nerobili svoju prácu dobre, áno, ale ak si svoju prácu robia dobre, že sú nezávislí a že naozaj odhaľujú veci tak, ako sú, tak, ako boli, tak, ako ich našli, a tak, ako aj pán Budaj hovoril, že treba k tomu nielen nejaký výpis, ale aj nejakú analýzu a proste vedieť to spracovať, tak to je práve to, čo tento ústav musí plniť ako veľmi, veľmi dôležité.
A ja preto s nejakou takou nádejou som sa snažil alebo chcel som vystúpiť aj kvôli tomu, aby som možno prehovoril aj k vám kolegom, ktorí budeme o tom hlasovať, do svedomia, a uvedomujúc si, že tuto naozaj nejde len o nejakú technickú konštrukciu tohto zákona alebo tohto ústavu, že tu urobíme nejaké malé doťahovanie skrutiek. Tu s kolegom Galekom sme pred časom mali rozpravu o ÚRSO, čo mi veľmi pripomína teraz túto debatu, lebo tiež to bolo také predstavené: „Á, to bude také neškodné, to len tak trošku tu upraceme, viete, no tak nefungoval ten pán Holjenčík, jój, no tak ten to pokazil, musíme sa tak trošku poistiť, aby sa už také niečo neopakovalo.“ A zrazu vidíme úžasný, veľký zásah. A kto naozaj tomu trošku rozumie a sa zaujíma, tak zistí, že toto neni len také malé opravenie, že zrazu je tento úrad regulácie sieťových odvetví pod vládou a tá má proste džojstik v ruke a už si to riadi.
Vidíme ďalšie ÚVO. Dnes o pol piatej bude rozprava a potom hlasovanie a tiež si môžme pomyslieť, však bude, predpokladám, k tomu rozprava, môžme tam si povedať o tom, do akej miery naozaj tento úrad je, by som povedal, nezávislý, ale to sú presne, toto sú také tie technické, ale tento je ešte o to dôležitejší. Ešte o to dôležitejší, aby nebol len tak uprataný mimo pozornosť ľudí a stalo sa s ním niečo také, že: „Ó, tak tuto len konštrukčne to trošku upraceme, hlavne nech sa pomaličky naňho zabudne, hlavne, nech veľa toho nerozpráva, hlavne nech sa stratí z pozornosti ľudí.“ Práve naopak! Tento ústav musí byť jeden ten, ten symbol, ktorý, ku ktorému budú pozerať všetci ľudia, a budú sa pýtať, povedzte nám viac, chceme rozumieť viac, chceme mať viacej dôkazov o predchádzajúcom režime, o tom, čo sa deje, kto ešte dnes z tých ľudí stále pôsobí a akým spôsobom. A preto podľa mňa je tak dôležité, ako sa postavíme aj k tomuto zákonu a ako sa postavíme k samotnému ústavu.
Ja by som chcel sa zamerať na dve veci, ktoré mňa tak zaujali. A ten prvý, asi ten principiálny aj v tej argumentácii, že ideme urobiť tzv. kolektívne vedenie, kolektívne vedenie pod nejakým rúškom teda systémových zmien, ale však povedzme si na rovinu, to je čisté upratovanie.
Ale kolektívne vedenie? Kolegovia, kolektívne vedenie? Vy rozumiete manažmentu, rozumiete správu organizácií? Veď, všetky, veľkí, všetci ľudia, ktorí píšu o vedení, o vodcovstve, o líderstve, však si to otvorte, tie knihy, kolektívne vedenie, však to je nonsens! To je úplne nezmysel, ako samotná táto myšlienka, už nehovoriac o tom, že nás to vracia späť do minulého režimu. Lebo kolektívne vedenie spôsobuje čo? Kolektívnu vinu! A to sme tu už mali! A vieme, ako to pôsobilo, aké stopy to zanechalo a čo to vlastne prinieslo. Takže už len keby som chcel z toho, odhliadnuc od toho, aký dôležitý je tento ústav, a chcel by som teda sa zamýšľať nad to, že akým vynálezom ste prišli, a prídete s vynálezom kolektívneho vedenia, tak už to samo osebe vás musí prebudiť a povedať si, tak prepáčte, ale toto je akože úplne vedľa. To fakt potom nerozumiete tomu, čo to znamená viesť organizáciu, a chcete zaviesť a medzi deväť ľudí. Takže to je, to je úplne, toto samo mi hovorí o tom, že ako účelový, ako účelový je ten zákon.
Po druhé, čo by som chcel povedať, je ten rozmer politickej odvolateľnosti, lebo opäť, ja myslím, že vždy musíme čítať každý zákon v určitej súvislosti a časovej súvislosti k tomu, čo sa, čo sa deje. Prečo práve dnes potrebujeme riešiť ÚPN, keď máme na stole problémy v zdravotníctve, problémy v sociálnych veciach, problémy v doprave? Prečo zrazu je tak dôležité nejakým spôsobom riešiť ÚPN? Opäť tu hovoríte ľuďom na jednej strane, že nie je dosť peňazí na cesty a podobne. Ale aké sú vaše priority, keď máte čas sa baviť o ÚPN? Veď to zas opäť, opäť to poukazuje na to, že je to účelové, že potrebujete upratať, lebo vám je niekto nepohodlný. A keď je nám niekto nepohodlný, tak musíme vymyslieť, ako ten systém zmeniť na to, aby sme si tam dali, aby sme si to nastavili tak, ako nám to vyhovuje. Čiže zase je to len politické upratovanie.
Práve preto, že tento Ústav pamäti národa, a myslím, že to je najkľúčovejšie z toho názvu, že je to pamäť, že má odhaliť tú pamäť a má udržať to, čo sa v histórii stalo, je to, čo môže byť tak iritujúce a možno aj tak nebezpečné. A preto, tak ako sme už aj s kolegyňou Pfundtner sa bavili počas jej pozmeňujúceho návrhu, je dôležité, aby tí ľudia, ktorí sú vybraní do toho ústavu, aby práve naopak, mali tú nedotknuteľnosť, ale aby boli veľmi odborne a kvalifikovane vybratí, aby dokázali, aby sme videli, že sú schopní na to obdobie, na ktoré budú vyberaní, niesť túto svoju zodpovednosť, a práve preto potrebuje aj tú svoju, ako to nazvala, nedotknuteľnosť, aby nemohli byť ovplyvňovaní, aby nemohli pod rúškom alebo hrozbou toho, že bude odvolaný, ak nebude robiť tak ako treba, podľa požiadaviek zhora, tak toto im berie slobodu. A tento ústav, ak chce odhaľovať aj nepríjemné veci z histórie, tak musí mať túto svoju slobodu, musí mať túto svoju nedotknuteľnosť práve v tom, čo všetko môže otvárať. Takže tu je tiež opäť tá hodnota.
Ako my sa tu nebavíme o technike, ale my sa tu bavíme o tom, čo to môže priniesť, a myslím si, že práve čas, kolegovia a kolegyne, ktorí ste to navrhli a zrejme si to dneska schválite, tak čas vás bude súdiť a čas ukáže vaše, vaše úmysly a pán Hrnko sa už modlí, už teraz sa modlí, už som normálne počul, jak zvolal meno Pána Ježiša aj Panny Márie, už teraz sa modlí, lebo si je vedomý, že ten zákon nebude dobrý. Takže výborne, pán Hrnko, akože páči sa mi tento váš prístup. To len tak na, na rozptýlenie. (Povedané so smiechom.) Pán Hrnko, ďakujem, takže... Však idete po mne, takže budete mať dosť priestoru na to, aby ste spomenuli všetko, čo treba. Som rád, že pôjdete po mne, lebo som zvedavý na to, čo poviete, snáď som vám aj ja ešte pridal do toho, a že budete vedieť nám to lepšie vysvetliť. Takže ja, toto je ďalšia vec, ktorá je pre mňa nepochopiteľná a ktorá mne jasne ukazuje na to, že tuto, to, čo, jedno je to, čo sa hovorí, a druhé je to, čo sa v skutočnosti chce tým zákonom dosiahnuť.
Ja by som ešte chcel poukázať, lebo prišiel aj taký list, dostal sa teda aj ku mne, z Platformy európskej pamäti a svedomia. Je to teda európska platforma takýchto ústavov a vyjadrujú alebo vyzývajú samotného pána predsedu Národnej rady, pána Danka a píšu tu: „Vážený pán Danko, týmto by sme chceli vyjadriť náš nesúhlas s legislatívnou novelou, ktorá môže byť nazvaná lex Krajňák.“ Toto hovorí samotná platforma týchto ústavov, tak zrejme to neni niečo tendenčné, že keď to oni vidia, vidia to ústavy pamäti národov iných krajín, tak to je zrejme dosť zjavné. To ani nejde o to, že čo ja si o tom myslím, ale samotný tento doklad hovorí o tom, že je to dosť zjavné, keď teda títo, ostatné ústavy sa takto vyjadrujú a nazývajú to a dokonca vyzývajú samotného predsedu Národnej rady. Tak to je veľký akt, ktorý tiež hovorí o tom, ako je dôležité, aby tento zákon dnes neprešiel. Aby naozaj bolo naplnené, tá výzva, aby ste ho stiahli, pretože samotná rozprava, to, ako je tu toto spektrum rozčesnuté, keď to tak môžem povedať, ako ste počuli aj závažné pripomienky, ukazuje a odráža aj tú spoločenskú náladu.
Čiže nie je to také, že samozrejmé, že á, tak teraz bez problémov schváľme takýto nenápadný zákon. Lebo opäť, tu nejde o nejaké technikálie toho, ako idete vládnuť. To pochopím, programové vyhlásenie vlády, nastavíte si nejakú víziu a teraz upravujete tie zákony. Hoci aj tam vám vytýkame, ale toto je zákon, ktorý sa netýka naplnenia vášho programového vyhlásenia vlády. Toto sa týka histórie, toho, aby história bola naozaj v plnej, v plnosti odhalená, aby mohla doplniť tú mozaiku, aby naozaj mohla byť objektívna a aby vďaka nej, ako som hovoril aj na začiatku, jednak ekonómovia sa z toho učia, ale pre prosperitu a úspech Slovenska je dôležité, aby sme tú históriu poznali úplne, a máme tú možnosť. A práve týmto vaším krokom, ktorý sa teda snaží zabaliť do toho, že je taký neškodný a je len taký praktický, tak vieme, že v skutočnosti buď toto celé úsilie spomalí, alebo ho úplne zastaví, alebo ho úplne znefunkční.
Takže preto ja sa len pripájam k tej výzve, aby ste stiahli tento návrh zákona, a keď sa chceme baviť o nejakej systémovej zmene, tak sa poďme o nej baviť, širšie spektrum, ktoré má k tomu čo povedať, ktoré vie a rozumie týmto súvislostiam. Ja sa teda medzi nich neradím, ale dnes v rozprave som počul viacerých ľudí, ktorí by mali k tomu čo povedať, aj odborná verejnosť má k tomu čo povedať. Čiže nemôže to, a o to viac, že je to len nejaký poslanecký návrh, nič v zlom. Ale štyria poslanci si povedia, že takto to bude, a teraz zasiahnu do histórie národa. Aký poplach by tu bol, keby sme my len tak si teraz išli povedať, že zasiahneme my do histórie národa a ideme ju prepísať.
Takže, páni kolegovia a kolegyne, ja opäť, aj ja na vás apelujem a nejakým spôsobom sa nádejam, že sa pohne vaše svedomie a uvedomíte si, že tuto nejde len o nejakú nenápadnú novelu, ale že tu naozaj idete urobiť veľký, veľký, veľký zásah do toho, ako môže Slovensko vyzerať o pár rokov, ak znefunkčníme tento úrad, a vy ho naozaj znefunkčníte. Už len keby som povedal vyslovene metodicky, tak to kolektívne riadenie je totálny nezmysel, prepáčte, to je totálny nezmysel.
Po druhé, že vieme, v akých časoch sa nachádzame, vidíme, aké, by som povedal, tlaky alebo aké, zostava, aká zostava je v rámci aj Správnej rady ÚPN, a čo to prinesie a čo bude teda toho aj následkom. Ja už si len zrekapitulujem, či som povedal všetko, čo som povedať chcel, ale zdá sa, že áno.
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.
