19. schôdza

Vážení prítomní, vážení pán predsedajúci, hádam na úvod by som chcel pánovi Hegerovi povedať staré záhorácke príslovie: „Si tacuisses, philosophus mansisses!“ (Reakcia z pléna.)
Ale je. Keby si bol mlčal, bol by si bol filozofom... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Heger.

Hrnko, Anton, poslanec NR SR
... bol by si bol filozofom. A ešte jedna vec, to je už skutočne zo Záhoria, že šuster sa má držať svojho kopyta. Nemal by rozprávať do toho, čo mu niekto napísal, a nie je s tým sám stotožnený. Ale to je už vaša osobná vec.
Najskôr k tomu telefonátu a k pánovi Lackovi. Tak ja som sa s pánom Krajňákom stretol trikrát a raz som mu aj telefonoval. Ale určite to nebolo vo veci pána Lacka. Ale rozprával som sa s ním o pánovi Bobákovi. Pán Bobák, aby ste vedeli, kto bol, hej, bol historik, ktorý pracoval v Ústave spoločenských vied v Košiciach, a tam sa dostal do rozporu s miestnymi ukrajinskými elitami. Pán Dostál, asi viete, kto tie elity tam držal, a tí naňho poštvali aj ŠtB, môžete si pozrieť, je aj v zoznamoch ako nepriateľská osoba sledovaná ŠtB. Urobil niečo, čo sa hovorí útek dopredu, a keď chcel skončiť svoju dizertačnú prácu, tak sa zamestnal na rok a pol alebo koľko na Ústave marxizmu-leninizmu, kde tú dizertačnú prácu urobil. A bol som aj na jej obhajobe a viem, že s odretými ušami, pretože všetci stranícki funkcionári, ktorí tam vtedy boli, sa proti jej zmyslu a obsahu postavili, pretože hovorila o riešení maďarskej otázky na Slovensku v rokoch ’45 - ’48, čo mnohým straníckym funkcionárom moc nekonvenovalo. Potom odišiel do Matice, kde pracoval až do pádu tohto režimu.
Mňa veľmi mrzí, keď niekto obviňuje druhého človeka, ktorý mal takýto osud, že bol pracovníkom Ústavu marxizmu-leninizmu, že bol komunista, blablabla a blablabla. Ale na druhej strane, človek, ktorý bol šéfredaktorom Nového slova, z toho titulu aj členov sekretariátu ÚV KSS, ten je v poriadku, pretože píše v našom duchu. Tak o tomto Bobákovi som ja niekoľkokrát s pánom Krajňákom rozprával, ale určite som sa mu nevyhrážal.
A ešte jednu vec vám chcem povedať, držím sa jedného principiálneho hesla a to je, že Nemezis nie je dobrý radca. Pomsta ešte nikomu nepomohla. Človek sa musí pozitívne motivovať, aby sa zbytočne nezožieral, a v živote som sa nikomu nechcel ani pomstiť, ani som ho nejakým spôsobom nechcel odrovnať alebo nejakým spôsobom aj... (Reakcia z pléna.) Ani ľudí, ktorí mi ublížili. Na druhý deň som si povedal, že to nemá zmysel, pretože ja sa budem zožierať a oni si budú pokojne chodiť a budú si žiť, to je však, to je nezmysel.
Ale teraz poďme k samému obsahu pamäti národa. Ja sa nečudujem, že táto časť pléna sa tak vehementne zastáva toho aktuálneho, súčasného vedenia Ústavu pamäti národa, pretože to vedenie by sa malo volať Ústav selektívnej pamäti národa, teda takej pamäti, ktorá nemá nič spoločné s pravdou ani s historickou pravdou, ani s nijakou pravdou, ani s poučením. Ja vám ukážem jeden príklad, už k tomu nevystúpim. Včera to predniesli, tak pozrime sa, čo to má byť pamäť národa.
Paragraf 1: 28. október dnes, deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu. Však to nie je pravda! 28. októbra vyhlásil Národný výbor, ktorý reprezentoval určitú časť českého spektra Československú republiku. Vyhlásil ju veľmi zaujímavým spôsobom. Prvá veta toho vyhlásenia je: „Československý štát sa stal skutočnosťou...“ a už potom sa operovalo len s československým národom. Ja by som vysvetľoval dlhšie, ale nemá to zmysel.
Dôvodová správa: „Dňa 28. októbra 1918 vznikla Československá republika.“ Opäť, nie je to pravda. Ak, tak 28. októbra bol vyhlásený Národným výborom pražským alebo českým česko-slovenský štát a republikou sa stal dočasnou ústavou, ktorá bola, teraz neviem, ale myslím, že bola prijatá 19. decembra 1918.
No, ďalšia zaujímavá pamäť národa: „Vznik Československa znamenal pre slovenský národ prvý raz v dejinách, že sa stal štátotvorným národom.“ Však to nie je pravda. Páni čechoslovakistickí extrémisti, vznikol, vyhlásil sa československý národ, ktorý neuznával ani v zmysle ďalšej ústavy Slovákov ako národ. Veď to by ste mohli povedať aj uhorský... (reakcie z pléna), uhorský štát, bol... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč Martin, podpredseda NR SR
Páni poslanci, poprosím o kľud v sále. Máte možnosť sa prihlásiť.

Hrnko, Anton, poslanec NR SR
Aj uhorský štát bol potom podľa tohto princípu národným štátom Slovákov, pretože národnostný zákon uhorský z roku 1868 hovoril, že v Uhorsku žije jednotný uhorský, teda v preklade maďarský národ, a má svoje národnostné zloženie, ktoré je jazykové: Maďar, Slovák, Nemec, Chorvát, Srb, blablabla a ďalej. Takže aj to bol podľa vášho tvrdenia... Takže o takúto pamäť, páni extrémisti čechoslovakistickí, nikto nestojí, a že sa hu zastávate, to už zas váš problém, pretože vám nejde o riešenie a poznanie slovanských dejín. Vám ide o to, aby Slovákov mohli biť ich dejinami, aby ich mohli bičovať. Pretože úlohou dejín nie je každý deň, každý druhý deň vyťahovať niekoho na šibenicu a hroziť nim, úlohou dejín je vysvetľovať, prečo tí ľudia konali tak a prečo konali inak, a dávať to do súvislosti nielen vnútorných, ale aj medzinárodných. A to, samozrejme, niektorým ľuďom, ktorí si zvykli, že Slovákov treba ich dejinami bičovať, prekáža. A preto aj sa zastávajú vehementne ľudí, ktorí takýmto spôsobom slovenské dejiny vykladajú. Však, pán Dostál? Takže nebudeme si nejak veľmi o tom musieť rozprávať.
Nuž a ešte som veľmi rád za vystúpenie pána Budaja, ktorý hovoril o tých všelijakých extrémistických činnostiach federálneho ministerstva vnútra. Bol by som rád, keby aj pomenoval, pomenoval toho federálneho ministra, ktorý to robil, pán Budaj, bolo by to pekné od vás. Ale vy tu budete rozprávať o niečom, čo nejakým spôsobom nie je také vehementné.
Pán Dostál, ešte politologicky. Štát buď je, alebo nie je. Keď hovoríme o charaktere, tak hovoríme o režime. Režim môže byť taký alebo onaký. Ale to vám nejde, pretože vám ide o to, aby ste ubíjali myšlienku slovenského štátu, slovenskej štátnosti ako takej. Nie, vám nejde o žiadne režimy, to mi nehovorte, to zas vás veľmi dobre poznám na to. A preto aj ten extrémizmus. Samozrejme, extrémizmus je taký, extrémizmus je onaký, ale je aj čechoslovakistický extrémizmus, ktorý sa, ako som už ráno povedal, nedokázal zmieriť s tým, že Slováci majú svoj samostatný, vlastný štát. Nuž a teraz vecne. Viete, keď historik, bývalý riaditeľ Historického ústavu, povie na margo činnosti Ústavu pamäti národa, ktoré vy tu vykladáte akože ľudáctvo alebo podobne, už neviem, jak ste to všetko povedali, že vydával dokumenty ľudí, ktorí boli aktívni, činní v tomto období, tak opäť, ja neviem, akým spôsobom mohli poškodiť výskumu slovenských dejín pamäti Karola Sidora, významného činiteľa v tomto období. Lenže vy nepotrebujete pamäť národa, vy, opäť zdôrazňujem, potrebujete selektívnu pamäť národa. Preto vám ľudia, ktorí vám to zabezpečujú, vyhovujú, preto ich bránite, preto sa snažíte o to, aby nik k tomu im nemohol vstúpiť nejak do svedomia, aby boli neodvolateľní. Pretože ten zákon, tak jak je postavený, je o neodvolateľnosti človeka, ktorý tam je. Nož ale čo potom, keď ten človek rozvráti inštitúciu, pretože sa tam s nikým neráči? Správna rada má 9 členov, s ôsmimi je v súboji. Dozorná rada má 3 členov, a nie sú to SNS-áci, ani jedna osoba ho nemá nejakým spôsobom v láske a výsledky ich činnosti v podobe kontroly činnosti ústavu boli predložené, pani Jurinová, aj vo vašom výbore, vy ste ich mohli vidieť. Ale vy sa ho zastávate a vlastne tie, aj správna rada, aj dozorná rada boli bezmocné. Pretože on povedal, že sa jednoducho tým nebude riadiť, lebo je neodvolateľný. V tom je, v tom je princíp, že je neodvolateľný a môže urobiť výberové konanie, kde rozdelí právne služby pre jednu firmu na štyri alebo päť častí. Keby to dal pre jednu, muselo by byť verejné obstarávanie. To je všetko v poriadku podľa vás. Pani Jurinová o tom vie. A tak ďalej a tak ďalej. Takže vy teraz tu bránite činnosti nekalé preto, že vám vyhovuje, že je to pod jeho vedením ústav selektívnej pamäti.
No a už vrchol je toho, keď tento riaditeľ zapojil inštitúciu do politického boja. Pred voľbami 2016 logo tejto inštitúcie poskytol na voľby KDH. Stalo sa to, čo sa stalo, a KDH sa nedostalo do parlamentu, tak potom prebehol rýchlo k OĽANO a k iným stranám a vtláča sa, vtláča sa do priazne opozície, pretože hneď druhé číslo Pamäti národa v roku 2016, no krásne, Ústav pamäti národa má v svojom popise práce, že to je obdobie dvetisíc..., 1939 - ’89. Čo on karikatúrami za štátne peniaze, ktoré sú určené na výskum tohto obdobia, má čo komentovať výsledky volieb v roku 2016 na obálke časopisu? Nie je to zneužitie právomoci verejného činiteľa? Nie je to zneužitie peňazí daňových poplatníkov? A vrcholom je toto číslo (rečník zobral do rúk časopis, ukazujúc ho plénu), hej, kde tu nájdeme... (reakcie z pléna) niekoľko... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, a v prvom rade, pani poslankyňa Jurinová, nevykrikujeme! V druhom rade, pán poslanec Hrnko, máme nový rokovací poriadok. Žiadam vás, aby ste ho dodržiavali. (Potlesk.)

Hrnko, Anton, poslanec NR SR
Dobre. Tak toto číslo Pamäti národa... A upozorňovali generálneho riaditeľa, nech to preskúma, generálneho prokurátora, nech to preskúma, či náhodou použitie štátnych prostriedkov šéfom inštitúcie štátnej, platenej zo štátnych prostriedkov je možné na politický boj proti vládnej koalícii, proti vláde. Však on sa pustil do politického zápasu! Tak keď politicky bojuje, musí predpokladať aj to, že bude politicky sa s ním, tá politická strana sa bude k nemu politicky správať. To nie je také jednoduché.
No a záver je, nebudem sa vlastne ďalej k tejto veci vyjadrovať, len niekto tu šibrinkuje takými termínmi ako ľudáctvo, SNS, ľudáctvo tam, ľudáctvo sem. A ja sa pýtam, a čo je to to ľudáctvo. Dole je Andrej Hlinka, najväčší ľudák, ako výkvet slovenského národa. V zozname Floriána Tománka, Ferdiša Jurigu, ktorý v mene slovenského národa v Uhorskom sneme nasadením svojho vlastného života vyhlásil nezávislosť Slovenska od Uhorska. Aj to bol ľudák. Aj iní boli ľudáci. Aj biskup Vojtašák bol ľudák, aj minister Sivák za Slovenského štátu, toho fašistického štátu. Má v Yad Vashem bustu... Viete, čo je busta v Yad Vashem? To je najvyššie ocenenie človeka, ktorý počas holokaustu pomohol, pomáhal Židom. Minister Sivák tam tú bustu má. Aj to bol ľudák. A keby ste mu povedali, že nie je ľudák, tak by sa urazil
A teraz otázka je opäť, akú pamäť národa to my pestujeme. Tu je v podstate selektívna pamäť národa, ktorá vyhovuje určitej časti ľudí, ktoré ani nevie, aký úradný jazyk bol napríklad na Slovensku, však, pani Dubačová, hej, počas, pardon, počas II. svetovej vojny. Takže takéto veci, áno. Takže toto, tento zákon nemá riešiť nejakého Krajňáka. Tento zákon má riešiť to, aby sa takéto situácie už nemohli opakovať.
Ďakujem za pozornosť. Myslím, že som vás dnes moc nepresvedčil, ale povedať som to musel.
Ďakujem.