19. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh novely zákona o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách sa predkladá s cieľom zlepšenia finančnej situácie účastníkov národného boja za oslobodenie a vdov a vdovcov po týchto osobách. Ako je uvedené v dôvodovej správe, vzhľadom na zásluhy uvedeného okruhu osôb, ako aj vzhľadom na závažné zdravotné a sociálne problémy, ktoré vyplývajú z ich vyššieho veku, je žiaduce zvýšiť ich dávky sociálneho zabezpečenia z dôvodu, že tieto dávky boli priznané už pred dlhším obdobím a nedosahujú dostatočnú úroveň. S týmto cieľom návrhu sa stotožňujem a podporujeme ho. Mali sme však záujem ho vylepšiť pozmeňujúcim návrhom.
Ako totiž uvádzajú predkladatelia návrhu zákona v dôvodovej správe, pri zvýšení príspevkov majú na mysli ľudí, ktorí sa priamo so zbraňou v ruke alebo ako pomocníci partizánov zúčastnili vojenských operácií počas druhej svetovej vojny. Nazdávali sme sa preto, že zákon dnes nepočíta s finančným zvýhodnením účastníkov protikomunistického odboja, a chceli sme to zmeniť. Fašizmus a komunizmus sú totiž totalitné ideológie, ktoré spája nenávisť a ktoré majú na svedomí milióny ľudských životov. To by mala Slovenská republika zobrať do úvahy aj pri finančnom ohodnotení tých, ktorí proti fašizmu či komunizmu aktívne bojovali.
Na naše prekvapenie právna analýza už dnešného znenia zákona o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie ukázala, že jeho interpretáciou možno dospieť k tomu, že príspevok by mal byť poskytnutý účastníkom protikomunistického odboja už v súčasnosti. Zákon totiž hovorí v § 1: „Tento zákon upravuje poskytovanie príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách.“ Keď zákon v úvodnom ustanovení hovorí o účastníkoch národného boja za oslobodenie, odkazuje v poznámke pod čiarou na zákon č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie. Súčasťou nášho právneho poriadku je pritom aj zákon č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji. V jeho § 2 ods. 1 sa nachádzajú nasledovné vety:
„Protikomunistický odboj bol pokračovaním národného boja za oslobodenie. Ustanovenia osobitného predpisu sa použijú primerane.“
Týmto osobitným predpisom je práve zákon č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie, teda ten istý zákon ako v prípade zákona o príspevku. Pripomíname len, že slovo pokračovanie znamená podľa Slovníka slovenského jazyka časť niečoho nadväzujúceho na predchádzajúcu časť, s ktorou tvorí organický celok. Zákonná úprava tak považuje protikomunistický odboj za časť národného boja za oslobodenie, s ktorou tvoria organický celok.
Keď sme sa v tejto veci obrátili interpeláciou na pána ministra Richtera, odkázal nás vypýtať si stanovisko ministerstva spravodlivosti. Keď sme tak urobili, zistili sme, že pani ministerka s touto interpretáciou nesúhlasí, pričom sa opiera napríklad o dôvodovú správu, ktorá však v zmysle záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky nie je integrálnou súčasťou zákona a na jej základe nie je možné posudzovať konkrétny prípad. Pochopiteľne, stanovisko ministerstva spravodlivosti právne záväzné nie je. V záujme právnej istoty preto navrhujeme pozmeňujúcim návrhom tento problém vyriešiť tak, aby sme účastníkom protikomunistického vzdávali vďaku nielen slovne.
Pre krátkosť času spomeniem dva príklady. Prvý príklad, zákon č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému: „Odpor občanov proti komunistickému režimu prameniaci v demokratickom presvedčení prejavujúci sa odbojom pomocou prenasledovaným alebo inou činnosťou vo vnútri štátu alebo v zahraničí samostatne alebo v spojení s demokratickou mocnosťou bol legitímny, morálne oprávnený a je hodný úcty.“
Vo vstupnej hale Národnej rady Slovenskej republiky sa umiestni pamätná tabuľa s textom: „Účastníci protikomunistického odboja sa zaslúžili o pád komunistického režimu a o znovunastolenie demokracie na Slovensku. Patrí im za to vďaka.“
Druhý príklad. Plagát Nie extrémizmu, ktorý môžete nájsť na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky na Drieňovej v Bratislave. Na tomto plagáte nájdete spoločne umiestnené nasledovné výrazy: neonacizmus, antisemitizmus, genocída, nacionalizmus, komunizmus, xenofóbia, fašizmus.
Sme presvedčení, že takmer 3 desaťročia po páde komunistického režimu by sme mali bojovníkom proti nemu povedať ďakujem rovnakou formou, ako to robíme bojovníkom proti fašizmu. Preto vás prosím o podporu tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Prečítam svoj pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Viery Dubačovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antona Hrnka, Dušana Čaploviča, Jaroslava Pašku a Tibora Bernaťáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 285/2009 Z. z. o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2016 Z. z. (parlamentná tlač 594).:
K čl. 1:
Za bod 3 sa vkladá nový bod 4, ktorý znie:
„4. Za § 5 sa vkladá § 6, ktorý vrátane nadpisu znie:
§ 6
Spoločné ustanovenie
Účastníkom národného boja za oslobodenie podľa tohto zákona sa rozumie aj účastník protikomunistického odboja. 4)“
Poznámka pod čiarou k odkazu 4) znie:
„Zákon č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji v znení zákona č. 58/2009 Z. z.“
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2019, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
Ďakujem a ešte raz vás prosím o podporu môjho pozmeňovacieho návrhu.
Ďakujem.

Ďakujeme pekne, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie chce zareagovať jedna pani poslankyňa s faktickou poznámkou. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pani poslankyňa Grausová.

Ďakujem. Chcem sa pani Dubačovej opýtať, či by nebolo vhodné medzi tých extrémistov zaradiť aj zahraničných agentov, či by, či neuvažuje aj o takomto pozmeňujúcom návrhu.

Toľko písomná časť rozpravy. Vyhlasujem teraz, kolegyne, kolegovia, možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili dvaja páni poslanci, pán poslanec Dostál a pani poslankyňa Grausová.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, pán poslanec Hrnko mal pravdu, že tento zákon nevyvolá také vášne ako ich predchádzajúci návrh, ktorý sa týkal Ústavu pamäti národa, a teda hneď na úvod chcem povedať, že tak ako v prvom čítaní, aj v druhom a treťom čítaní podporím tento návrh, pretože ho považujem za, za správny a súhlasím aj s motiváciami predkladateľov.
A chcel by som len poukázať na, na niekoľko podľa mňa, zaujímavých skutočností. Ideme novelizovať zákon o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách. To, kto je príslušníkom národného boja za oslobodenie, je upravené v inom zákone, na ktorý sa tento zákon odvoláva, a síce v zákone č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a niektorých iných účastníkov národného boja za oslobodenie. A tento zákon definuje aj to, kto je účastníkom národného boja za oslobodenie.
Ten, kto v rokoch 1939 až 1945, nebudem to všetko čítať, ale niektoré, bol príslušníkom československej armády v zahraničí alebo v nej konal vojenskú službu, bol príslušníkom I. československej armády na Slovensku, bol československým partizánom, zúčastnil sa aspoň tri mesiace sústavou činnosťou zahraničného alebo domáceho hnutia smerujúceho priamo k oslobodeniu republiky Československej alebo Slovenského národného povstania, bol československým, politickým väzňom, bol československým dobrovoľníkom v Španielsku v rokoch ’36 až ’39.
No tým Československom sa to tam priam hmýri, o to viac chcem teda oceniť, že pán poslanec Hrnko, ktorý tu pred pár hodinami rozprával o čechoslovakistických extrémistoch, predkladá návrh zákona, ktorý oceňuje účastníkov boja za národné oslobodenie, za oslobodenie Československa, naozaj táto poloha pána Hrnka je mi oveľa bližšia a sympatickejšia.
A už len ako taký detail, keď som si pozeral ten zákon č. 255/1946 Zb., tak som tam narazil aj na ďalšie ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že, že aj keď účastník, teda osoba spĺňa tie podmienky, tak za istých podmienok sa naňho, naňho tie, teda nevzťahuje, že by bol účastníkom národného, národného odboja, a teda jednou z tých výnimiek je, že kto bol na vedúcom mieste Národnej odborovej ústredne zamestnaneckej, Ústredne verejných zamestnancov, Zväzu poľnohospodárstva a lesníctva alebo Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, potom dobrovoľne členom Zväzu pre spoluprácu s Nemcami, ďalšie a ďalšie organizácie, Hlinkovej gardy, Nemecko-slovenskej spoločnosti, Hlinkovej mládeže alebo iných fašistických organizácií podobnej povahy.
Teda tento zákon, na ktorý sa odvoláva zákon, ktorý idete novelizovať, hodnotí aj Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu ako fašistickú organizáciu. Samozrejme, že ten zákon vznikal v určitej historickej chvíli, a teda tiež si nemyslím, že Andrej Hlinka bol fašista alebo že všetci ľudáci za prvej republiky boli, boli fašisti, ale teda Hlinkova slovenská ľudová strana dospela až, až do postavenia fašistickej politickej strany v časoch slovenského štátu, a teda nespomínal by som tu, keby sme tu nemali s pánom Hrnkom drobnú prestrelku na tému ľudákov a fašizmu. Takže opäť, táto druhá poloha pána Hrnka je mi sympatickejšia.
A záverom by som teda spomenul nejaké, nejaké porovnanie, teda to môže byť vnímané ako, ako ocenenie pozitívneho posunu Slovenskej národnej strany. 7. októbra 1998 vyšiel v denníku SME článok, ktorý mal nadpis Ján Slota vyzval na rehabilitáciu Dr. Tisa: „Je to len obyčajná sprostá špinavosť tých, ktorí tvrdia, že vojnový Slovenský štát v rokoch 1939 až 1945 bol fašistickým,“ povedal včera predseda SNS Ján Slota pred Katolíckym domom v Žiline, z balkóna ktorého vyhlásil Jozef Tiso pred 60 rokmi autonómiu Slovenska. Po povzbudzujúcom potlesku zhromaždených dvoch stoviek postarších priaznivcov Ján Slota dodal: „Všetkých vás vyzývam urobiť všetko, aby ľudia, ktorí sa ako prví postavili za to, aby slovenský národ žil v suverénnom, samostatnom štáte, boli skutočne rehabilitovaní a dostalo sa im úcty, ktorá im patrí. Ja skutočne obdivujem nášho prvého prezidenta Dr. Jozefa Tisa, pretože si v žiadnom prípade nemyslím, že bol vojnový zločinec. To je nehorázna absurdnosť.“ Podľa Slotu, všetci politici od roku 1945 neurobili pre slovenský národ ani stotinu toho, čo Jozef Tiso.
Teda naozaj bez akejkoľvek irónie by som chcel oceniť ten posun, že poslanci Slovenskej národnej strany dnes spolu s pánom poslancom Čaplovičom navrhujú oceniť účastníkov Slovenského národného povstania a ďalších účastníkov protifašistického odboja. Je to vítaná zmena, kde sme sa síce dostali do ostrej konfrontácie ohľadom, ohľadom ÚPN, ale tento návrh, o ktorom práve rokujeme, chcem oceniť, privítať a som teda rád, že rétoriku Jána Slotu spred 19 rokov dnes počuť z radov fašistických poslancov, ale teda že poslanci SNS chcú oceniť účastníkov protifašistického odboja.
Pán poslanec Farkašovský, asi nebudeme všetci hlasovať za tento návrh, pretože zo strany poslancov Kotlebovej strany nepredpokladám, že by, že by sa dokázali s týmto stotožniť, ale tiež verím, že váš návrh získa širokú podporu v tomto parlamente naprieč celým demokratickým politickým spektrom.
Ďakujem za pozornosť.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie, pán poslanec Dostál, končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Prihlásila sa pani poslankyňa Grausová, nech sa páči.

Ďakujem. Zahraničný agent Dostál spomenul medzi fašistickými organizáciami Hlinkovu mládež.
Mám tým, chce tým zahraničný agent Dostál odsúdiť aj iskričky, pionierov a členov SZM za bývalého režimu, pretože to bol komunistický režim? Chcete ich snáď poslať do väzenia teraz alebo neviem, ako mienite nad nimi aký verdikt vysloviť?

S reakciou na faktickú poznámku sa prihlásil pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Zahraničný agent Dostál nechce nikoho odsúdiť, zahraničný agent Dostál iba citoval z toho, čo je napísané v zákone o príslušníkoch československej armády v zahraničí a niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie, teda zo zákona, na ktorý sa pri vymedzení okruhu osôb, na ktorý sa vzťahuje, odvoláva aj ten zákon, ktorý máme teraz na programe a ktorý ideme novelizovať správnym spôsobom.
Čiže ja nikoho neodsudzujem, nikoho nikam neposielam, iba som citoval zo zákona, ktorý je ešte stále platný.

V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Grausová.