19. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, 29. augusta tohto roku v Banskej Bystrici boli oslavy 73. výročia Slovenského národného povstania, na ktorých sme sa viacerí z Národnej rady zúčastnili a spolu s predsedom Národnej rady sme položili veniec k pamätníku hrdinov Slovenského národného povstania, ktorí položili svoje životy v boji za národnú slobodu a demokraciu. Boli tam aj iné organizácie, medzi iným aj príslušníci Zväzu protifašistických bojovníkov, najmä aktívni odbojári, ktorí vedeli o tom, že som spolu s pánom poslancom Čaplovičom a ostatnými poslancami Národnej rady predložil tento návrh, veľmi mi ďakovali, ale oslovili tak viac-menej prosebne, že väčšina z nich má už nad 90 rokov alebo tesne pod 90 a že to rozfázovanie príspevku na čas od nadobudnutia platnosti a na čas od 1. januára 2019 je pre nich málo akceptovateľné z jedného prostého dôvodu, že ich je len 860 cirka a že tých ľudí, ktorí by sa mohli dožiť toho druhého termínu zvýšenia príspevku, by mohlo byť veľmi málo. Jednoducho beh života, beh času nezastavíme, a tak ako sme pred pár rokmi pochovali posledného veterána prvej svetovej vojny, nebude dlho trvať a budú vlastne už pochovaní aj poslední veteráni druhej svetovej vojny, takže či by sme nemohli urobiť taký návrh zákona, ktorý by tento príspevok vzhľadom na to, že to nie je veľa z hľadiska možnosti štátneho rozpočtu a aktuálneho rozvoja ekonomiky Slovenska, urobiť v jednej fáze a naraz.
Samozrejme, bol som určitým spôsobom limitovaný tým, ako sme dohodli zákon s ministerstvom financií, ale, chvalabohu, aj minister financií bol na tomto podujatí, tak sme sa spojili s ministrom financií a túto otázku sme predebatovali a došli sme k záveru, že tá záťaž na štátny rozpočet, ktorá by znamenala to, že zákon začne platiť v tej výške, ktorú sme plánovali od 1. januára 2019, je možné už podľa tohto návrhu dať hneď. Preto si v mene skupiny 16 poslancov dovolím predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý teraz ako na záver môjho vystúpenia prečítam.
Pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antona Hrnka, Dušana Čaploviča, Jaroslava Pašku a Tibora Bernaťáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 285/2009 Z. z. o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2016 Z. z. (tlač 594).
1. „V čl. 1 bode 3 v § 5a sa vypúšťa odsek 1.“
Nasledujúce odseky sa primerane prečíslujú.
Zdôvodnenie: Návrh sa, navrhuje sa upraviť príspevok priamym účastníkom boja za oslobodenie v celkovej navýšenej sume 70 eur už dňom nadobudnutia účinnosti zákona. Je potrebné uviesť, že úprava sa týka 950 osôb podľa vyjadrenia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Ide o osoby, ktoré boli aktívnymi účastníkmi boja za slobodu. Tieto osoby už teraz majú vysoký fyzický vek prevyšujúci 90 rokov. Vzhľadom na to a na morálnu stránku je vhodné zvýšenie príspevku realizovať pre tieto osoby čo najskôr.
2. V čl. 1 bod 3 v § 5a ods. 3 sa slová „podľa odsekov 1 a 2“ nahradzujú slovami „podľa odseku 1.“
Je to v nadväznosti na to, čo som prečítal pred chvíľou.
3. V čl. 1 v bode 3 sa § 5a dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Platiteľ dôchodku rozhodne o zmene sumy príspevku podľa § 4 ods. 1 najneskôr do 31. januára 2018.“
Pre priamych účastníkov odboja oprávnené osoby podľa § 2 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) sa navrhuje zvýšenie príspevku od 1. novembra 2017 v sume 70 eur. Preto je potrebné, aby o tejto zmene sa rozhodol v lehote do 31. januára 2018.
4. V čl. 1 v bode 3 v § 5b sa slová „podľa § 4 ods. 1 a 2“ nahrádzajú slovami „podľa § 4 ods. 2.“
Zdôvodnenie: Oprávneným osobám podľa § 2 ods. 1 písm. b) ods. 2 písm. b), tzv. vdovcom sa zvýši príspevok na sumu 35 eur mesačne od 1. januára 2019. Je to potrebné rozhodnúť o zmene sumy príspevku v lehote určenej zákonom.
To je ten istý princíp, len nie účastníkom, ale ich vdovám, vdovcom.
5. V čl. 2 sa vypúšťajú slová „prvého bodu“.
Je to technická úprava.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Účastníkom odboja bezpochyby patrí naša vďaka a úcta a veľká úcta za ich obetavosť, húževnatosť a myslím si, že zaslúžia si takúto formu vďaky, akú touto legislatívou prejavujeme. Zaslúžia si ju nielen za to, že sa obetovali pre to, aby sme my mohli žiť svoj život spokojne a plnohodnotne v pokoji a mieri, ale aj tým, že sa postavili na odpor nacistickej mašinérii a krutosti a vyslali tak veľmi dôležitý signál aj ďalším generáciám. Dali nám príklad, ako sa dá proti zlu nielen postaviť, ale aj bojovať a dokonca tento boj aj vyhrať.
Preto dúfam a som presvedčený, že všetci kolegovia a kolegyne, poslanci a poslankyne Národnej rady budú za tento návrh hlasovať a budú hlasovať kladne.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh novely zákona o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách sa predkladá s cieľom zlepšenia finančnej situácie účastníkov národného boja za oslobodenie a vdov a vdovcov po týchto osobách. Ako je uvedené v dôvodovej správe, vzhľadom na zásluhy uvedeného okruhu osôb, ako aj vzhľadom na závažné zdravotné a sociálne problémy, ktoré vyplývajú z ich vyššieho veku, je žiaduce zvýšiť ich dávky sociálneho zabezpečenia z dôvodu, že tieto dávky boli priznané už pred dlhším obdobím a nedosahujú dostatočnú úroveň. S týmto cieľom návrhu sa stotožňujem a podporujeme ho. Mali sme však záujem ho vylepšiť pozmeňujúcim návrhom.
Ako totiž uvádzajú predkladatelia návrhu zákona v dôvodovej správe, pri zvýšení príspevkov majú na mysli ľudí, ktorí sa priamo so zbraňou v ruke alebo ako pomocníci partizánov zúčastnili vojenských operácií počas druhej svetovej vojny. Nazdávali sme sa preto, že zákon dnes nepočíta s finančným zvýhodnením účastníkov protikomunistického odboja, a chceli sme to zmeniť. Fašizmus a komunizmus sú totiž totalitné ideológie, ktoré spája nenávisť a ktoré majú na svedomí milióny ľudských životov. To by mala Slovenská republika zobrať do úvahy aj pri finančnom ohodnotení tých, ktorí proti fašizmu či komunizmu aktívne bojovali.
Na naše prekvapenie právna analýza už dnešného znenia zákona o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie ukázala, že jeho interpretáciou možno dospieť k tomu, že príspevok by mal byť poskytnutý účastníkom protikomunistického odboja už v súčasnosti. Zákon totiž hovorí v § 1: „Tento zákon upravuje poskytovanie príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách.“ Keď zákon v úvodnom ustanovení hovorí o účastníkoch národného boja za oslobodenie, odkazuje v poznámke pod čiarou na zákon č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie. Súčasťou nášho právneho poriadku je pritom aj zákon č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji. V jeho § 2 ods. 1 sa nachádzajú nasledovné vety:
„Protikomunistický odboj bol pokračovaním národného boja za oslobodenie. Ustanovenia osobitného predpisu sa použijú primerane.“
Týmto osobitným predpisom je práve zákon č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie, teda ten istý zákon ako v prípade zákona o príspevku. Pripomíname len, že slovo pokračovanie znamená podľa Slovníka slovenského jazyka časť niečoho nadväzujúceho na predchádzajúcu časť, s ktorou tvorí organický celok. Zákonná úprava tak považuje protikomunistický odboj za časť národného boja za oslobodenie, s ktorou tvoria organický celok.
Keď sme sa v tejto veci obrátili interpeláciou na pána ministra Richtera, odkázal nás vypýtať si stanovisko ministerstva spravodlivosti. Keď sme tak urobili, zistili sme, že pani ministerka s touto interpretáciou nesúhlasí, pričom sa opiera napríklad o dôvodovú správu, ktorá však v zmysle záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky nie je integrálnou súčasťou zákona a na jej základe nie je možné posudzovať konkrétny prípad. Pochopiteľne, stanovisko ministerstva spravodlivosti právne záväzné nie je. V záujme právnej istoty preto navrhujeme pozmeňujúcim návrhom tento problém vyriešiť tak, aby sme účastníkom protikomunistického vzdávali vďaku nielen slovne.
Pre krátkosť času spomeniem dva príklady. Prvý príklad, zákon č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému: „Odpor občanov proti komunistickému režimu prameniaci v demokratickom presvedčení prejavujúci sa odbojom pomocou prenasledovaným alebo inou činnosťou vo vnútri štátu alebo v zahraničí samostatne alebo v spojení s demokratickou mocnosťou bol legitímny, morálne oprávnený a je hodný úcty.“
Vo vstupnej hale Národnej rady Slovenskej republiky sa umiestni pamätná tabuľa s textom: „Účastníci protikomunistického odboja sa zaslúžili o pád komunistického režimu a o znovunastolenie demokracie na Slovensku. Patrí im za to vďaka.“
Druhý príklad. Plagát Nie extrémizmu, ktorý môžete nájsť na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky na Drieňovej v Bratislave. Na tomto plagáte nájdete spoločne umiestnené nasledovné výrazy: neonacizmus, antisemitizmus, genocída, nacionalizmus, komunizmus, xenofóbia, fašizmus.
Sme presvedčení, že takmer 3 desaťročia po páde komunistického režimu by sme mali bojovníkom proti nemu povedať ďakujem rovnakou formou, ako to robíme bojovníkom proti fašizmu. Preto vás prosím o podporu tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Prečítam svoj pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Viery Dubačovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antona Hrnka, Dušana Čaploviča, Jaroslava Pašku a Tibora Bernaťáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 285/2009 Z. z. o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2016 Z. z. (parlamentná tlač 594).:
K čl. 1:
Za bod 3 sa vkladá nový bod 4, ktorý znie:
„4. Za § 5 sa vkladá § 6, ktorý vrátane nadpisu znie:
§ 6
Spoločné ustanovenie
Účastníkom národného boja za oslobodenie podľa tohto zákona sa rozumie aj účastník protikomunistického odboja. 4)“
Poznámka pod čiarou k odkazu 4) znie:
„Zákon č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji v znení zákona č. 58/2009 Z. z.“
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2019, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
Ďakujem a ešte raz vás prosím o podporu môjho pozmeňovacieho návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem. Chcem sa pani Dubačovej opýtať, či by nebolo vhodné medzi tých extrémistov zaradiť aj zahraničných agentov, či by, či neuvažuje aj o takomto pozmeňujúcom návrhu.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, pán poslanec Hrnko mal pravdu, že tento zákon nevyvolá také vášne ako ich predchádzajúci návrh, ktorý sa týkal Ústavu pamäti národa, a teda hneď na úvod chcem povedať, že tak ako v prvom čítaní, aj v druhom a treťom čítaní podporím tento návrh, pretože ho považujem za, za správny a súhlasím aj s motiváciami predkladateľov.
A chcel by som len poukázať na, na niekoľko podľa mňa, zaujímavých skutočností. Ideme novelizovať zákon o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách. To, kto je príslušníkom národného boja za oslobodenie, je upravené v inom zákone, na ktorý sa tento zákon odvoláva, a síce v zákone č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a niektorých iných účastníkov národného boja za oslobodenie. A tento zákon definuje aj to, kto je účastníkom národného boja za oslobodenie.
Ten, kto v rokoch 1939 až 1945, nebudem to všetko čítať, ale niektoré, bol príslušníkom československej armády v zahraničí alebo v nej konal vojenskú službu, bol príslušníkom I. československej armády na Slovensku, bol československým partizánom, zúčastnil sa aspoň tri mesiace sústavou činnosťou zahraničného alebo domáceho hnutia smerujúceho priamo k oslobodeniu republiky Československej alebo Slovenského národného povstania, bol československým, politickým väzňom, bol československým dobrovoľníkom v Španielsku v rokoch ’36 až ’39.
No tým Československom sa to tam priam hmýri, o to viac chcem teda oceniť, že pán poslanec Hrnko, ktorý tu pred pár hodinami rozprával o čechoslovakistických extrémistoch, predkladá návrh zákona, ktorý oceňuje účastníkov boja za národné oslobodenie, za oslobodenie Československa, naozaj táto poloha pána Hrnka je mi oveľa bližšia a sympatickejšia.
A už len ako taký detail, keď som si pozeral ten zákon č. 255/1946 Zb., tak som tam narazil aj na ďalšie ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že, že aj keď účastník, teda osoba spĺňa tie podmienky, tak za istých podmienok sa naňho, naňho tie, teda nevzťahuje, že by bol účastníkom národného, národného odboja, a teda jednou z tých výnimiek je, že kto bol na vedúcom mieste Národnej odborovej ústredne zamestnaneckej, Ústredne verejných zamestnancov, Zväzu poľnohospodárstva a lesníctva alebo Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, potom dobrovoľne členom Zväzu pre spoluprácu s Nemcami, ďalšie a ďalšie organizácie, Hlinkovej gardy, Nemecko-slovenskej spoločnosti, Hlinkovej mládeže alebo iných fašistických organizácií podobnej povahy.
Teda tento zákon, na ktorý sa odvoláva zákon, ktorý idete novelizovať, hodnotí aj Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu ako fašistickú organizáciu. Samozrejme, že ten zákon vznikal v určitej historickej chvíli, a teda tiež si nemyslím, že Andrej Hlinka bol fašista alebo že všetci ľudáci za prvej republiky boli, boli fašisti, ale teda Hlinkova slovenská ľudová strana dospela až, až do postavenia fašistickej politickej strany v časoch slovenského štátu, a teda nespomínal by som tu, keby sme tu nemali s pánom Hrnkom drobnú prestrelku na tému ľudákov a fašizmu. Takže opäť, táto druhá poloha pána Hrnka je mi sympatickejšia.
A záverom by som teda spomenul nejaké, nejaké porovnanie, teda to môže byť vnímané ako, ako ocenenie pozitívneho posunu Slovenskej národnej strany. 7. októbra 1998 vyšiel v denníku SME článok, ktorý mal nadpis Ján Slota vyzval na rehabilitáciu Dr. Tisa: „Je to len obyčajná sprostá špinavosť tých, ktorí tvrdia, že vojnový Slovenský štát v rokoch 1939 až 1945 bol fašistickým,“ povedal včera predseda SNS Ján Slota pred Katolíckym domom v Žiline, z balkóna ktorého vyhlásil Jozef Tiso pred 60 rokmi autonómiu Slovenska. Po povzbudzujúcom potlesku zhromaždených dvoch stoviek postarších priaznivcov Ján Slota dodal: „Všetkých vás vyzývam urobiť všetko, aby ľudia, ktorí sa ako prví postavili za to, aby slovenský národ žil v suverénnom, samostatnom štáte, boli skutočne rehabilitovaní a dostalo sa im úcty, ktorá im patrí. Ja skutočne obdivujem nášho prvého prezidenta Dr. Jozefa Tisa, pretože si v žiadnom prípade nemyslím, že bol vojnový zločinec. To je nehorázna absurdnosť.“ Podľa Slotu, všetci politici od roku 1945 neurobili pre slovenský národ ani stotinu toho, čo Jozef Tiso.
Teda naozaj bez akejkoľvek irónie by som chcel oceniť ten posun, že poslanci Slovenskej národnej strany dnes spolu s pánom poslancom Čaplovičom navrhujú oceniť účastníkov Slovenského národného povstania a ďalších účastníkov protifašistického odboja. Je to vítaná zmena, kde sme sa síce dostali do ostrej konfrontácie ohľadom, ohľadom ÚPN, ale tento návrh, o ktorom práve rokujeme, chcem oceniť, privítať a som teda rád, že rétoriku Jána Slotu spred 19 rokov dnes počuť z radov fašistických poslancov, ale teda že poslanci SNS chcú oceniť účastníkov protifašistického odboja.
Pán poslanec Farkašovský, asi nebudeme všetci hlasovať za tento návrh, pretože zo strany poslancov Kotlebovej strany nepredpokladám, že by, že by sa dokázali s týmto stotožniť, ale tiež verím, že váš návrh získa širokú podporu v tomto parlamente naprieč celým demokratickým politickým spektrom.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Zahraničný agent Dostál spomenul medzi fašistickými organizáciami Hlinkovu mládež.
Mám tým, chce tým zahraničný agent Dostál odsúdiť aj iskričky, pionierov a členov SZM za bývalého režimu, pretože to bol komunistický režim? Chcete ich snáď poslať do väzenia teraz alebo neviem, ako mienite nad nimi aký verdikt vysloviť?

Zahraničný agent Dostál nechce nikoho odsúdiť, zahraničný agent Dostál iba citoval z toho, čo je napísané v zákone o príslušníkoch československej armády v zahraničí a niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie, teda zo zákona, na ktorý sa pri vymedzení okruhu osôb, na ktorý sa vzťahuje, odvoláva aj ten zákon, ktorý máme teraz na programe a ktorý ideme novelizovať správnym spôsobom.
Čiže ja nikoho neodsudzujem, nikoho nikam neposielam, iba som citoval zo zákona, ktorý je ešte stále platný.

Vážená pani predsedajúca, vážení predkladatelia, kolegovia poslanci, nebudem dlho hovoriť, len chcela by som počuť od predkladateľov, resp. aj od tých navrhovateľov, ktorí navrhujú, teda aj od poslancov opozície, ale hlavne od navrhovateľov tohoto zákona, že či nemienia odsúdiť konanie bývalého prezidenta Rudolfa Schustera za to, že vyznamenal vysokým štátnym vyznamenaním zločinca Antona Rašlu, ktorý v pohnutých časoch retribučných procesov poslal do väzenia, dal odsúdiť a poslal do väzenia a na smrť mnohých ľudí. Ja tu teraz nehovorím o našom pánovi, pánu prezidentovi, ale hovorím, chcem spomenúť troch študentov z Trenčína. Boli to študenti, ktorí sa, Púčik, Tunega a Tesár. Takže toto ja by som, apelujem na vás, prosím, dotknite sa tejto témy a skúste sa k tomu vyjadriť alebo s tým niečo urobiť.
Ja si myslím, že by sme toto, tento čin bývalého prezidenta Schustera, naozaj mali odsúdiť, pretože Anton Rašla si nezaslúžil vysoké štátne vyznamenanie, ale skôr odsúdenie ako zločinec.
Ďakujem.

Vážený pán Dostál, vážená pani poslankyňa Dubačová, vážená pani poslankyňa Grausová, chcem poďakovať za váš záujem a za vaše vystúpenie, ktoré ste predniesli, a chcel by som zaujať nejaké stanovisko.
Pán Dostál, vaše vystúpenie je klasickým príkladom selektívneho chápania histórie, selektívnej pamäti národa. Pretože keď tu pani Dubačová predkladala návrh na vyznamenanie tých bojovníkov proti komunistickému režimu, tak treba povedať aj druhú stránku veci. Väčšina tých ľudí, ktorí v 50. rokoch a začiatkom 60. rokov sa dostali do väzenia, tak, z politických dôvodov, tak boli stúpenci slovenskej štátnosti, na ktorých sa vyzúril vtedajší čechoslovakistický režim pod vedením našich bratských komunistických súdruhov spoza Moravy. Takže podľa môjho názoru ten režim, ktorý tu vládol v 50. rokoch až do konca Novotného, by sa dal celkom pokojne nazvať stalino-čechoslovakistický režim, pretože boli pre ne, preň dva typické znaky. Jeden ten typický znak bol to, že to bol tvrdý, stalinistický, boľševický režim, a druhý typický znak bol, že tento režim využili niektoré čechoslovakistické skupiny na to, aby potláčali akýkoľvek, akýkoľvek odpor. Keď si napríklad pripomíname Akciu K, teda zrušenie kláštorov, tak hlavné obvinenie týchto mníchov bolo, že mali literatúru zo Slovenského štátu, že mali poschovávané obrázky Jozefa Tisa a podobné veci. A to boli nevinné obete komunistického režimu, pretože oni proti tomu komunistickému režimu nič nerobili, ale mali svoj názor na to, čo sa deje, hej.
Ďalšia vec je tá, že, už som vám to povedal ráno, alebo kedy bol, poobede, keď bola debata o predchádzajúcom, Nemezis nie je dobrá radkyňa a Nemezis je obsiahnutá vo všetkých týchto zákonoch, ktoré po druhej svetovej vojne vznikali. Takže nejakým spôsobom mysliac si, že to, čo tam je napísané, je nejakým spôsobom berná minca, nie je berná minca, je to politické, politické a ešte raz, politické stanovisko.
Ja som celú svoju vedeckú kariéru, je to asi 12 rokov, venoval analýze obdobia rokov ’38 - ’45 na Slovensku. Takisto jako komunistický režim, ani ten režim, ktorý existoval na Slovensku, nemožno chápať staticky. Bol to dynamický režim, ktorý sa vyvíjal v čase a v podmienkach, ktoré si nikto na Slovensku nevybral. Tie podmienky nám vybrali páni v Mníchove, ktorí nás dali Hitlerovi na striebornom podnose a povedali mu, urob si s nimi, čo chceš. Takže my sa tu bijeme, trestáme, naháňame sa za to, že niekto nás do nejakých situácií dostal, namiesto toho, aby sme povedali, tento zlyhal preto, tento zlyhal preto, tento urobil chybu a analyzovali tú situáciu, v ktorej sa to odohrávalo.
Takisto nie my sme si vybrali komunistický režim, ten nám určili páni, ktorí sa stretli v Jalte a povedali Stalinovi, toto si zober a tu si rob, čo chceš. A keď prišiel ’89. rok, to si už musíš, musíte pamätať, tak nás začali trestať za to, že sme boli komunisti. Hoci my sme si to nevybrali, nás tam dali. Ale to je iná vec.
Takže nebudeme tu robiť polemiku o histórii a nebudeme hovoriť to, čo bolo v ’98., hovorme, čo je tu a teraz. A že ste sa dodnes nevysporiadali s myšlienkou, že existuje samostatná Slovenská republika, to je váš problém, to nie je môj problém. Nechajme to tak, hej.
No ale poďme k tomu, čo navrhla pani Dubačová. Ja osobne si myslím, že tento návrh je nad rámec predkladanej novely, lebo predkladaná novela hovorí len o valorizácii existujúcich súm, a legislatíva by mala povedať, či je možné v novele, lebo ja si pamätám z toho starého obdobia, keď som bol v parlamente, že novelizovať a predkladať pozmeňujúce návrhy je možné len k tomu, čo bolo predložené. Nie doplňovať a dopĺňať. Ja nespochybňujem ani vašu úprimnú snahu, ani nespochybňujem váš zápas za túto vec, ale myslím si, že do tohto zákona to nepatrí a že by ste to mali po dohode s predkladateľmi ako, predložiť ako samostatnú zákonodarnú iniciatívu. To je môj názor, ale, samozrejme, je tu plénum, ktoré o tom rozhodne. Ale legislatíva by mala dať ešte stanovisko k tomu, či je to možné pridať do tejto navrhovanej novely. Iba toľko.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som vám predložil návrh zákona, návrh poslancov Národnej rady Petra Antala, Bélu Bugára a Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom navrhovanej úpravy je zefektívniť, zefektívnenie, zjednodušenie, zjednotenie a zrýchlenie postupov verejného obstarávania pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ako i hospodárske subjekty. Návrh si rovnako kladie za cieľ zníženie administratívnej záťaže a odstránenie niektorých problémov aplikačnej praxe.
Súčasné znenie zákona upravuje postupy verejného obstarávania do veľkej miery podrobne a relatívne striktne. Takéto znenie pritom sleduje plne legitímne ciele, akými sú ochrana hospodárskej súťaže, zároveň efektívne nakladanie s verejným prostriedkami. V niektorých prípadoch je však zákonom vyžadovaný postup vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam neflexibilný a nadmieru komplikovaný, čo vedie častokrát zbytočnému zvyšovaniu administratívnej záťaže pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov na jednej strane a hospodárske subjekty na strane druhej. Dochádza tým k neúčelnému predlžovaniu procesu verejného obstarávania a koniec koncov k nižšej efektivite verejného obstarávania.
Návrh novely zákona o verejnom obstarávaní preto prináša zjednodušenie a zefektívnenie procesu verejného obstarávania pri nízkych prahových hodnotách. Konkrétne ide o zjednodušenie nákupu potravín pre zariadenia školského stravovania, ktoré budú vďaka tomu môcť vo zvýšenej miere využívať ponuky regionálnych výrobcov a overených dodávateľov.
Cieľom návrhu je taktiež zatraktívniť dynamický nákupný systém, ktorý sám osebe predstavuje rýchlejšiu a flexibilnejšiu formu verejného obstarávania. Zásadnou zmenou predloženého návrhu je zjednodušenie postupu v prípade podlimitných zákaziek. Návrh dopĺňa možnosť zadávania podlimitnej zákazky bez elektronického trhoviska aj na bežne dostupné tovary, služby alebo stavebné práce. Umožňuje tiež v prípade podlimitných zákaziek využiť tzv. jednoobálkový systém alebo meniť poradie vyhodnocovania dokumentov.
Návrh ďalej redukuje povinnosť vyhodnotiť splnenie podmienok účasti len na prípad uchádzača, ktorý sa svojou ponukou umiestnil na prvom mieste namiesto súčasných prvých troch uchádzačov. Návrh ďalej ukladá verejným obstarávateľom a obstarávateľom, aby využívali už existujúci register referencií, čím sa zjednotí ich postup a uľahčí účasť hospodárskych subjektov na verejnom obstarávaní. Všetky uvedené kroky rozširujú možnosti verejného obstarávania, znižujú administratívnu náročnosť, celý proces urýchľujú a tým verejné obstarávanie zefektívňujú.
Chcem vás, vážené kolegyne, kolegovia, požiadať o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.