19. schôdza

Vážená pani predsedajúca, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci. No dobrá debata, na pár výnimiek. Ale podstatné alebo čo je podstatné pri tomto všetkom, je, že tu ideme hovoriť o systéme, akým je kurikulum, akým je obsah vzdelávania momentálne nastavený. A ten nie je dobrý. Viac-menej, keď by som tak mal ísť v úvode trošku hlbšie, mne osobne na Učiacom sa Slovensku chýbalo, a dúfam, že sa to potom aj dopracuje v rámci tej ambície veci posunúť dopredu, aby sme sa naozaj pozreli aj na obsah vzdelávania, na jednotlivé predmety a kvázi, či tie predmety v súčasnosti, ako sú nastavené, zodpovedajú momentálne dobe a poučili sa aj zo zahraničných skúseností, kde išli odvážnejšie do toho, pretože videli, že svet sa mení a musí sa tomu prispôsobiť aj škola. To je jeden z faktov, ktorý si, bohužiaľ, veľmi nevieme priznať.
Každopádne, už som tu spomínal v jednej reakcii, že pri súčasnom mentálnom nastavení úradníkov sa dosť obávam akéhokoľvek zásahu do legislatívy. Najmä preto, pretože oni sami ju veľmi nerešpektujú. Posledný prípad alebo posledný príklad, ktorý všetci poznáme, bol ten nešťastný dejepis, § 9 predsa jasne stanovuje, čo a na kom je v rámci kompetencii školy, kde sa tá pridaná hodina má použiť. A toto je, bohužiaľ, smutný obraz toho, kde môžu končiť všetky dobré úmysly.
Ale dobrá snaha sa cení. A dovoľte mi pár poznámok naozaj v dobrom, kriticky k tomuto návrhu, ktoré by mohli po zapracovaní, teraz možno preženiem, až po nejakom hypoteticky veľmi silnom optimizme, že by sa odrazu niečo stalo a tento návrh sa dostane do druhého čítania. Takže... Alebo prípadne potom, keby sa podával znova a znova sa na ňom pracovalo, pretože tento koncept, je mimoriadne dôležité, aby sa o ňom stále hovorilo, aby tu zazneli tieto moje poznámočky.
Takže k tomu experimentálnemu overovaniu. Dobrá myšlienka, len v niečom nedotiahnutá a v niečom prehnane optimistická. A osobne mám dosť podobný názor na inštitút experimentálneho overovania ako pani poslankyňa Zimenová. Ale keďže vieme, ako to v súčasnosti je, čo by sme s tým mohli urobiť? No v prvom rade bol som predbehnutý, ale ja som sa tiež chcel zmieniť o tých deviatich rokov toho experimentálneho overovania. Navyše, keď je to kontrolované troma až štyrmi štátnymi inštitúciami. Tu si dovolím z tohto miesta tvrdiť, že takmer žiadne nebude mať šancu prejsť. Stačí totiž, aby v jednom roku nejaký aktívny riaditeľ týchto inštitúcií si trošku ohol zákon, ako sa to aj dneska deje, a tento experiment končí. To je presne to, o čom hovoril aj kolega Poliačik, že skrátka padáme na ústa kvôli neschopnosti jednotlivcov. A toto je veľmi smutné a treba to tu vždy povedať nahlas. Takže rozšnurovať to akýmsi časovým rámcom a dať ešte do toho navyše právomoci štátnym inštitúciám, ktoré už doteraz preukazovali svoje schopnosti, v úvodzovkách, to nie je dobrý nápad.
K tomu, čo nie je dotiahnuté. Mne osobne tam chýba, a často sa to aj v diskusiách opakuje, zmienka o tom, že alternatívne vzdelávacie programy overené a schválené v niektorých krajinách Európskej únie by mali byť schválené bez experimentálneho overovania. Keby sa toto nám aspoň podarilo spoločnými silami pretlačiť, presvedčiť aj koalíciu, že nech ustúpi v tomto bode a naozaj to, čo je overené vonku, nemusí prebiehať týmto zdĺhavým procesom, bude to veľmi, veľmi dôležitý krok. Preto, aby sa naozaj tým aktívnym a inovatívnym ľuďom, ktorí s našimi deťmi pracujú, uľavilo.
Veď si spomeňte na prípad spojitého, resp. nespojitého písaného písma a na čom to všetko vzniklo. Teraz konečne už bol aj, je tu aj zmedializovaný príbeh šlabikára, ktorý, bohužiaľ, si vybrali za ten fond práve konania skrípt, a to bol jeden z argumentov pre to, že práve tento šlabikár neprešiel experimentálnym overovaním. Napriek tomu, že v posudku sa nič nespomínalo o konaní a skripte, práve tam bol vyzdvihnutý. Tak toto bol argument pre to, že sa zasiahlo tak, ako sa zasiahlo. Takže bol by to veľmi dôležitý krok. Skúsme spoločne tlačiť. Momentálne existujú pracovné skupiny na úpravách školského programu, teda školského zákona a je dôležité, aby sa aspoň v tomto ustúpilo.
Ďalšia vec, čo mi tam chýba, je, že my tu stále hovoríme o ucelených vzdelávacích programoch, celých konštrukciách, ktoré tu sú. Ale čo tie čiastkové formy? Zase to už tu bolo spomínané. Tie jednotlivé kocky systému, ktoré sa dajú pospájať dokopy, my ich potrebujeme zadefinovať a umožniť inovácie, aby sa presadzovali podstatne voľnejšie. Keď toto uvoľníme a tieto čiastkové programy, resp. tieto moduly, môžeme na to, určite sa zhodneme a vymyslíme na to nejaký odborný terminus technicus, ak toto dokážeme, Hejného matematiku, Sfumato, alternatívny spôsob výučby prírodovedných programov, Saëns ako komplexné vyučovanie, ako to prebieha v zahraničí, ak toto dokážeme, podstatne tým pomôžeme tým školám. Uvoľníme im ruky, budú môcť slobodnejšie skúšať a skúšať to, čo vedia, že jednak sa v zahraničí už osvedčilo, jednak vedia, že toto na tieto deti konkrétne funguje a nebudú sa báť, že príde nejaká kontrola a im to zakáže.
Takže táto debata je aj o naozajstnej slobode, teda by mala na našich školách zavládnuť. Jednou z hlavných chýb reformy z roku 2008 bolo, že ľudia na ňu neboli pripravení. Nikto to s nimi neodkonzultoval. Mnohí si našli vlastnú cestu. Nastavali si svoje školské vzdelávacie programy pre potreby svojich žiakov. Bez nejakej podpory zhora. Keby sa mali na ňu spoliehať, to by sa načakali. A za týchto ľudí stojí za to prijímať také opatrenia, ktoré im život zjednodušia.
Takže hovorím, som momentálne tak v stave, zvažujem, pretože sú to konkrétne nejaké výhrady, ale veľmi si cením, že ideme sa tu baviť o obsahu vzdelávania, ideme sa tu baviť o kurikulum, ani toto slovo už veľmi nepoužívame, pretože 21. storočie je tu. Budúcnosť je pred nami, svet sa bude meniť. V jednom rozhovore v minulosti to povedala aj súčasná nová ministerka školstva, že deti zažijú, naše deti zažijú veľké zmeny. Pokúsme sa ich na to, čo najlepšie pripraviť.
Ďakujem.

Ostali sme tu už v takej komornejšej atmosfére, tak dovolím si povedať niečo možno k tomu počiatku toho zákona. Tento zákon, chcem sa priznať, je lobistickým zákonom. Lobistom bola moja dcéra a asi desať detí, ktoré som videl práve v tej lesnej škôlke, ktoré naozaj boli šťastné, boli zdravé, a tou odmenou a tou protihodnotou, ktorú za predloženie tohto zákona od nich očakávam, nie je nič viac ako ten jeden úsmev.
Ja nemám taký dar reči ako Martin predo mnou a veľmi ma mrzí, že som si nedokázal tak obhájiť tento zákon, ako to povedal on. Veľmi sa mi páčili niektoré tie pasáže, s ktorými prišiel. Hlavne tá myšlienka o tom medzikroku na tej časovej osi k niečomu veľkému. Ja si myslím, že tento zákon, ak ho posunieme do druhého čítania, čo by sme určite mohli, tak určite by to mohlo napomôcť aj k nejakým ďalším zmenám, ktorými by sme mohli ten školský zákon postupne vylepšiť.
Ďakujem aj veľmi pekne pánovi Sopkovi, ktorý tak isto hovoril o možných opravách, vylepšeniach tohto zákona v druhom čítaní.
Veľmi pekne ďakujem pani Zimenovej, za tú otvorenú kritiku. Aj keď ten zákon nie je pripravený, ja veľmi rád do budúcnosti jej poskytnem minimálne tie moje motívy, lebo tie naozaj vedomosti, ja som ten energetik a rodič, ale minimálne jej môžem povedať o tých mojich motívoch, ktoré ma k podpísaniu sa a k predloženiu tohto zákona viedli. Budem veľmi rád, ak každý jeden, každý kritik, ktorý aj dneska, vystúpil dneska v rozprave, ak priloží rovnako tú ruku k dielu. Ja tú svoju takto verejne ponúkam a budem vďačný, ak tento zákon podporíte.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu zákona je podporiť mladé rodiny pri vzdelávaní ich detí zavedením mimoriadneho prídavku na každé dieťa vo výške 25 eur, ktorým sa každoročne zmiernia náklady súvisiace s nástupom dieťaťa do školy. Dieťa od 6 do 15 rokov navštevuje základnú školu. Výdavky súvisiace so zabezpečením prváka vytiahne rodičom z peňaženky jednorazovo okolo 400 eur. Väčšie sumy predstavujú počas prvého ročníka aj výdavky na cestovanie a stravu v škole. Starší školák začne viac míňať na školské potreby, výlety, náklady na cestovné, stravu, krúžky, šport, školské aktivity. Najväčšou položkou pri stredoškolákovi a vysokoškolákovi je na školské potreby a učebnice, oblečenie, výlety, cestovné, šport, školské aktivity. Vzhľadom na pozitívny vývoj ekonomiky Slovenskej republiky sa navrhuje tieto náklady pre mladé rodiny každoročne zmierniť.
Predkladaný návrh zákona má vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý je vyčíslený v doložke vplyvov. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie a nemá ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ústavnými zákonmi a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami.
Viac k tomuto návrhu poviem v rozprave, do ktorej sa zároveň hlásim.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážená pani kolegyňa-predkladateľka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 641. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 662 zo 14. augusta 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, stojím tu pred vami ako opozičný poslanec, ktorý z každej strany počúva, ako sa darí našej krajine, či už z úst ministrov alebo premiéra. Preto si myslím, že na začiatku školského roka by to mali byť práve deti, lebo tie sú naša budúcnosť a budúcnosť Slovenska. Miesto toho tu máme vystresované rodiny, ktoré čakajú vysoké výdavky spojené s nástupom detí do škôl. Takmer všetky médiá priniesli články o tom, koľko stojí nástup dieťaťa do školy a táto suma sa vyšplhala až do 450 eur. Sú v nich započítané poplatky, ktoré škola vyberá do triedneho školského fondu, obedy v jedálni, poplatky za školské pomôcky, učebnice, ktoré si žiaci musia zakúpiť sami. Teda sú to priame výdavky, ktoré musí rodič uhradiť hneď s nástupom dieťaťa do školy. Okrem toho si musia rodičia pripraviť ďalšie peniaze na prezuvky, tašky, peračníky a kopec ďalších iných vecí. Myslím, že každý z nás to pozná.
Pre niektoré rodiny je to takmer neriešiteľná situácia a nízkopríjmové rodiny to naozaj riešia tak, ako vedia. Vďaka niektorým charitatívnym organizáciám, ktoré robia zbierky šatstva a organizujú zbierky školských potrieb, je aspoň niektorým rodinám toto obdobie uľahčené. Dokonca niektoré banky na začiatku školského roka ponúkajú produkt – prečerpanie úveru v sume 300 eur práve na tento účel. Všetky tieto výdavky spojené so začiatkom školského roka si všímajú všetci okrem vlády a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ale v podstate niet sa čomu čudovať, keď na začiatku školského roka sme nemali ani ministra školstva. Myslím si, že už dávno malo ministerstvo práce v spolupráci s ministerstvom školstva prísť s riešením ako uľahčiť slovenským rodičom práve toto finančné náročné obdobie, ako je tomu napríklad v Rakúsku, kde tento príspevok je už dlhodobo a je vo výške 100 euro. A to sa bavíme o krajine, kde príjmy sú omnoho vyššie, takže tu by sme, na Slovensku mali myslieť na našich občanov asi desaťnásobne viac.
Možno to vyzerá ako banálna téma, ale je to veľký problém, pretože sa týka obrovského množstva rodín. Ministerstvo školstva by malo konečne vybaviť školy tak, aby rodičia nemuseli kupovať knihy a pracovné zošity, a ministerstvo práce už dávno malo vytvoriť príspevok pre rodiny so študujúcimi deťmi. Keďže nič sa nedeje, nikto na to nereflektuje, tak my ako hnutie SME RODINA, a preto predkladáme návrh na príspevok k rodinným prídavkom, ktorý by bol vyplácaný vždy v septembri pre rodiny so študujúcimi deťmi. Viem, že výška, ktorú navrhujeme, 25 eur je len kvapkou v mori oproti tomu, aké sú výdavky reálne spojené s nástupom dieťaťa do školy, ale ide nám o to, skôr tento príspevok zaviesť a potom v reálnej sume, ktorú by štátny rozpočet zvládol, a následne ho navyšovať.
Chcem vás však, kolegyne a kolegovia najmä z vládnej koalície, poprosiť, podporte zavedenie takéhoto príspevku pre slovenské rodiny, zvlášť v období, keď je nám zdôrazňované, ako sa ekonomike darí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel len podotknúť alebo podporiť. Tento návrh zákona je takou, takou, takým zhodnotením stavu. Stále počúvame premiéra tejto krajiny, ako sa nám naozaj darí, keď dosahujeme dve tretiny úrovne rakúskej ekonomiky, tie platy nemáme dvojtretinové, ale si myslím, že keď Rakúšania vedia dať 100 euro, tak tých 25 euro na Slovensku je skutočne minimum. Toto asi ťažko pochopí poslanec koaličný, lebo ten má 2 500, 2 600 príjem, ale obyčajní ľudia, ktorí proste sú vonku, ktorí sú naši voliči, majú 25 euro niekedy na jedlo na celý mesiac. To znamená, že skutočne je to, je to pre nich obrovská suma, ktorá by im mohla naozaj pomôcť v tom štarte do toho školského roka. Naozaj sa na nás obracajú, strašne veľa ľudí so žiadosťami, s pomocou, prosia, aby sme im pomohli aspoň nejaké zošity, ceruzky, gumy nakúpiť, a je to a je to v dnešnom, v dnešnom, v dnešnej dobe je to, je to tragédia, keď sa pýšime, jak sa hrnieme niekde do jadra a jak sme na tom perfektne ekonomicky a v skutočnosti naše rodiny nemajú ani za čo vypraviť tých školáčikov do školy.
Takže ja by som poprosil všetkých koaličných poslancov, aby sa nad tým zamysleli, aby naozaj podporili tento návrh zákona, aby sme trošku slušnejšie mohli tie naše deti vypraviť do školy.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh zákona rozširuje možnosť poberania príspevku za osobnú asistenciu aj pre manžela, manželku, rodičov alebo fyzickú osobu, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzickú osobu, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, deti, starých rodičov, vnúčatá, súrodencov, nevestu, zaťa, svokru, svokra, teda o osoby, ktoré sa v širšom slova zmysle považujú za rodinu. Osobná asistencia má pomôcť osobe s ťažkým zdravotným postihnutím v činnostiach, ktoré zlepšia kvalitu jej života, podporujú jej vlastnú aktivitu a dávajú šancu na lepšie uplatnenie pri vykonávaní jej funkcie v rodine, pri vzdelávaní, v zamestnaní alebo pri záujmoch vo voľnom čase. Túto pomoc dostávajú najmä z prostredia rodiny v širšom slova zmysle, preto je cieľom návrhu zákona rozšíriť možnosť poberania príspevku za osobnú asistenciu aj pre členov tzv. širšej rodiny, ktorí tieto asistenčné služby aj reálne každodenne vykonávajú.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie. Viac poviem rozprave, do ktorej sa hlásim.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážená pani kolegyňa-predkladateľka, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 642. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 663 zo 14. augusta 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Poprosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, začala by som tým, že si myslím, že ani poslanci, ani zákon by nemali vylučovať rodičov a rodinných príslušníkov z možnosti poskytovať vlastnému dieťaťu osobnú asistenciu, tak ako je tomu teraz. Majú mať právo výberu. Ak sa rozhodnú, že ju poskytovať chcú, tak by im to malo byť umožnené. Hovorme si, čo chceme, ale o zdravotne ťažko postihnuté dieťa sa vie postarať ten, kto to robí s láskou a srdcom. Rozumiem aj tomu, že osobná asistencia je určená na integráciu zdravotne ťažko postihnutého dieťaťa alebo osoby do spoločnosti, ale taktiež je tu veľa špecifických prípadov zo života, kedy je nutné otvoriť túto možnosť aj pre rodičov a rodinných príslušníkov. Vylúčenie rodičov a rodinných príslušníkov z možnosti vykonávania osobnej asistencie pre vlastné deti a členov rodiny považujem za diskrimináciu. Aj keď viem, že v špecifických prípadoch je to možné, ale len maximálne na štyri hodiny denne.
Kto rozhoduje o zdravých deťoch? Sú to predsa rodičia. Rozhodujú sami, kto bude ich dieťa integrovať, s kým pôjdu do spoločnosti, s kým budú navštevovať školu, s kým budú navštevovať kino, všetky veci, ktoré sú spojené s integráciou. Sú to babky, sú to dedkovia, ujovia, tety, je to stále rodina alebo sú to samotní rodičia. Nikto ich v tom neobmedzuje, ale my obmedzujeme rodičov so zdravotne ťažko postihnutými členmi.
Tento príspevok je pre deti od 6 rokov do 65. roku, do 65 rokov. Nad 65 rokov môže tento príspevok poberať len ten, komu bol priznaný skôr. Takže v podstate asistencia sa týka detí, mladých ľudí a väčšinou ľudí v produktívnom veku.
Rada by som prízvukovala, že asistenciu môže vykonávať akákoľvek dospelá osoba bez kvalifikácie, čo v mnohých prípadoch spôsobuje obrovské problémy. Náš návrh, ktorý opakovane predkladáme, umožňuje každému, aby sa rozhodol sám, aby osobnú asistenciu mohli vykonávať aj rodičia a rodinní príslušníci, pokiaľ majú o to záujem. Veď si priznajme, ako ľahko sa dá tento zákon obchádzať. Formálne si rodina nájde asistenta a v skutočnosti sa aj tak stará rodina, ktorá sa s asistentom dohodne. A k čomu je to dobré? Okrem toho, že naozaj život so zdravotne ťažko postihnutým dieťaťom alebo členom rodiny je naozaj veľmi ťažký, tak ich nútime ešte aj klamať. Úlohou štátu je podporovať ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím a nemáme ich obmedzovať v tom, kto sa o nich bude starať, kto môže a kto nemôže. Určite by sme mali pomáhať rodinám, ktoré sa starajú o ťažko zdravotne postihnuté dieťa alebo člena rodiny. Aj tak si zaslúžia oveľa viac. Tak aspoň týmto trocha uľahčíme život.
A preto prosím všetkých poslancov, tak ako koaličných, aj opozičných, o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som len chcel upozorniť na to, že skutočne nejedná sa tuná o nejaké brutálne navýšenie nejakých finančných prostriedkov alebo záťaže štátu, lebo tí ľudia aj tak si to vyriešia, tá asistencia tam je, tie, tí asistenti nejaký plat poberajú. To znamená, že my len chceme, aby mohli si tie rodiny rozhodnúť, či to bude asistent z vonku alebo či to bude asistent-rodinný príslušník. My vlastne ľudí nútime obchádzať zákon, my ľudí nútime ich klamať, podvádzať. A ja si myslím, že sme tu nato v tomto parlamente, aby sme tieto nezmyselnosti odstraňovali. Je to skutočne len kapric zo strany vládnych poslancov, ak tento zákon nepodporia. Preto, lebo nič sa nebude meniť, každý sa bude môcť rozhodnúť, či mu bude pomáhať asistent, alebo tomu dotyčnému bude pomáhať sám ako rodič.
Viete, dnes tieto situácie sa riešia takým spôsobom, že sa dvaja dohodnú a navzájom si krížovo deti strážia sami, a pritom to nevykonávajú, každý ostáva u svojho dieťaťa a navzájom si proste podpíšu zmluvy a obchádza sa týmto zákon. Je to nezmyselné, ľudia si to vymysleli, vyriešili to po svojom. A ja si myslím, že to nie je správne. Keď vidíme, že to nefunguje, tak to odstráňme a nenúťme ľudí klamať.
Ďakujem.