19. schôdza

V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Zimenová.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi pripojiť sa v rozprave k výhradám, ktoré predniesli k návrhu novely zákona o sociálnych službách moje predrečníčky pani poslankyne Gaborčáková, Petrík a Jurinová. Stotožňujem sa s veľkou časťou spomenutých výhrad a nechcem zbytočne zahlcovať túto debatu ich opätovným vymenúvaním. Nedá mi však v rozprave nespomenúť argumenty, ktoré zaznievajú z úst samotných rodičov detí so zdravotným znevýhodnením. Obrátili sa na mňa v dobrej viere, aby sa o ich názore a požiadavkách diskutovalo aj na parlamentnej pôde, keďže ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ich hlas v medzirezortnom pripomienkovom konaní nevypočulo. Ja tejto ich prosbe veľmi rada vyhoviem.
Rodičia detí so zdravotným znevýhodnením upozorňujú najmä na nesúlad definície zmyslu sociálnych služieb a reálnej praxe a upozorňujú na to, že problémy, na ktoré každodenne narážajú a s ktorými každodenne bojujú, tento váš návrh novely, pán minister, opäť nerieši.
Zákon o sociálnych službách upravuje okrem iného podmienky poskytovania sociálnych služieb, ktorých cieľom je podporovať sociálne začlenenie ľudí v nepriaznivej sociálnej situácii. V tomto zmysle majú sociálne služby slúžiť na zachovanie, obnovu a rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti.
Tieto podmienky poskytovania sociálnych služieb sa vám však, pán minister, nepodarilo v tejto novele nastaviť dobre. Deti sú špecifickou skupinou a v rámci sociálnych služieb by malo byť na ich potreby prihliadané so špecifickým zreteľom, v pozadí ktorého má byť viditeľná snaha vytvoriť a podporovať také intervenčné mechanizmy, vďaka ktorým budú maximalizované ich šance na začlenenie do spoločnosti. Tento váš návrh novely však neprihliada dostatočne na potreby tých najzraniteľnejších detí a ich rodín. Konkrétne rodín s deťmi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sa chcú starať o svoje deti v domácom prostredí. Akoby ste vôbec nerozumeli, v čom tkvie podstata ich súčasných problémov. Tak ja sa vám to teraz pokúsim ešte raz vysvetliť.
Deti s ťažkým zdravotným postihnutím sú schopné rozvíjať sa, ale je potrebné ich k tomu stimulovať, je potrebné ich odborne, trpezlivo, systematicky a komplexne podporovať v rozvoji ich vlastnej aktivity a nie ich viesť k tzv. naučenej bezmocnosti. Znamená to okrem iného nerobiť úkony za deti, ale spolu s nimi. Pravidelne aj niekoľkokrát za deň, pričom treba aktivizovať celú rodinu, v ktorej takéto dieťa vyrastá. Ide o to, investovať v prvom rade do prevencie pasivity detí so zdravotným znevýhodnením a do potenciálneho znižovania ich odkázanosti na pomoc inej osoby.
Rodičia detí so zdravotným znevýhodnením vedia celkom jasne pomenovať, čo to znamená v praxi. Znamená to napríklad podporovať samostatnosť detí pri hygiene, to znamená, že deti treba najprv miliónkrát vysadiť na toaletu a k plienkovaniu pristúpiť až vtedy, keď je to nevyhnutné. Podporovať samostatnosť detí pri jedení, čo znamená učiť ich miliónkrát samostatne držať lyžicu, viesť ich ruku k ústam, trénovať samostatné jedenie nakrájaného jedla, napríklad s asistovaním, napichovaním na vidličku a podobne. Podporovať ich pri samostatnosti pri pití, čo znamená trpezlivý tréning samostatného úchopu, prechodu z fľaše na pitie na pohár, naučiť ich pridržať si ten pohár a tak ďalej a tak ďalej. Podporovať ich rozvoj komunikácie, napríklad používaním piktogramov, komunikačných kníh, zlepšiť ich orientáciu v čase, v jednotlivých činnostiach. Keď sa tieto a ďalšie základné úkony s dieťaťom denne opakujú niekoľkokrát, vytvorí si z toho svoju rutinu a stáva sa tým samostatnejšie.
S väčšinou detí so zdravotným znevýhodnením treba veľa rehabilitovať v rámci odporúčaných lekárskych postupov. Spomínané úkony však zároveň patria do cielenej sociálnej rehabilitácie dieťaťa. Odborná, systematická a dlhodobá realizácia načrtnutých úkonov je však podmienená dostatočne pestrou ponukou podporných služieb a najmä ich dostatočným financovaním, a tu som pri jadre mojej kritiky vášho návrhu zákona.
Poviem, aký by mohol byť ideálny stav. Pre potreby rodín s deťmi s ťažkým zdravotným postihnutím je mimoriadne efektívna ambulantná forma sociálnych služieb, ktorá by mala byť v návrhu zákona oveľa viac podporovaná. V zákone by mal byť jasne favorizovaný model, v ktorom má dieťa so zdravotným postihnutím možnosť vyrastať v prirodzenom domácom prostredí, a pritom má možnosť buď v pravidelných intervaloch dochádzať do zariadenia sociálnych služieb, kde dostáva potrebnú mieru vedenia a stimulácie, alebo môže využívať terénne odborné podporné služby doma. Ideálna je kombinácia oboch foriem.
Stotožňujem sa s pripomienkami platformy rodičov so zdravotným znevýhodnením, ktorí nás opakovane upozorňujú na to, že je v mnohých prípadoch pre dieťa lepšie, ak má možnosť vyrastať doma, v rodine, nie však v rodine izolovanej od vonkajšieho sveta a ponechané iba na seba, ale v rodine, ktorá má potrebnú oporu v odbornom vedení, vďaka ktorému dokáže s dieťaťom pracovať a zmysluplne mu pomáhať v rozvoji jeho jedinečného potenciálu.
Pre mnohých rodičov je dôležité mať dieťa doma, upevňovať si s ním citové väzby, cítiť jeho prirodzený hlad po blízkosti, láske a porozumení a zároveň mu poskytovať všetko potrebné na to, aby ho doviedli k čo najväčšej samostatnosti. Na to však potrebujú podporu v podobe lepšie fungujúcich, na potreby detí a ich rodín orientovaných sociálnych služieb. Potrebujú mať istotu, že ak sa podujmú na to, vychovávať dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím doma, dostanú potrebnú pomoc a ich rodina sa nezrúti a nerozpadne, ako sa dnes takýmto obetavým rodičom až príliš často stáva.
V návrhu novely zákona však chýbajú opatrenia, ktoré by vyrovnávali financovanie pobytových služieb v sociálnych zariadeniach so službami ambulantnými, resp. ktoré by podporili rozvoj ambulantných služieb, ktoré na Slovensku zúfalo chýbajú. Preto avizujem, že v súčasnej podobe návrh zákona nepodporím a ak prejde do druhého čítania, predložím v ňom pozmeňujúce návrhy, ktoré budú reflektovať najmä požiadavky rodičov detí so zdravotným znevýhodnením.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Jedna faktická poznámka, končím možnosť prihlásiť s faktickou poznámkou.
Pani poslankyňa Vaľová.

Ďakujem veľmi pekne.
V jednej veci s vami môžem súhlasiť, že, samozrejme, najlepšie je, ak je postihnuté dieťa v svojom prostredí, v domácom prostredí, ak sa oňho stará matka, ktorú pozná. Pretože tak ako ste možno vymenovala tie postupy, že to dieťa treba kŕmiť, naučiť ho kŕmiť, sedieť a všetko možné, čo okolo toho je, tak najlepšie, ak je to matka, ktorá naozaj to dieťa pozná.
My sme zvyšovali príspevok. Áno, niektorí povedia, že je to málo, niektorí, že je to tak akurát, ale väčšina povie, že je to málo, 24 eur. Ale urobili sme to, že tá matka má celoživotné dôchodkové zabezpečenie. A pokiaľ viem, tak pán minister Richter dal verejný prístup a verím, že ho určite dodrží, s čím sa úplne stotožňujem, že chce, čo tu nikdy nebolo, aby matky, ktoré opatrujú svoje deti vlastne, aby mali príjem čistý na úrovni minimálnej mzdy. Myslím čistej minimálnej mzdy. Ja si myslím, že to by bolo také správne a spravodlivé, a verím tomu, že keď takýto prísľub bol, že sa na tom pracuje a že tento prísľub bude naplnený. A to je podľa mňa pre matky veľmi dôležité.

S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Zimenová, nech sa páči.

Ďakujem za túto faktickú poznámku. Nemožno mi len nepotešiť sa a nesúhlasiť, avšak upozorňujem na to, že bol čas, že tento návrh zákona je opakovane v parlamente na prerokúvanie a že ja nevidím dôvod, prečo sa s tým stále otáľa.

Ďakujem.
O vystúpenie požiadala pani podpredsedníčka, pani Lucia Ďuriš Nicholsonová, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, som veľmi rada, že to takto vyšlo, že sa môžem prihlásiť do rozpravy, že ma vystriedal pán podpredseda Glváč, pretože; ja viem, ale vyzerali ste byť zabratý do rozhovoru, tak. No, v každom prípade asi odznie aj to, čo tu odznievalo, a nerobím to teda z úcty k pánovi ministrovi, ale z úcty k poskytovateľom sociálnych služieb na Slovensku a z úcty ku všetkým klientom, ktorí sú odkázaní na sociálne služby.
Vážený pán minister, ja som si vypočula pozorne to, čo tu hovorili moji predrečníci, ja musím povedať, že asi budem trochu tvrdšia. Ja považujem ten váš návrh novely, ktorý má 204 bodov, za paškvil, ktorým podľa mňa len predlžujete tú agóniu celého systému sociálnych služieb na Slovensku, nijako neriešite to, k čomu ste sa v minulosti zaviazali, čo ľuďom sľubujete. Ja celkom už ovládam tú vašu argumentáciu, že my sme, ale aj vy ste, len vás chcem upozorniť, že vy na tom ministerstve sedíte už šiesty rok a predtým s tou krátkou prestávkou rok a pol tam sedela štyri roky vaša predchodkyňa pani Tomanová. Takže ja si stojím za tým, že to je paškvil, ktorý nás nevyvedie z toho marazmu, ktorý máme v systéme sociálnych služieb. A vysvetlím vám teraz na jednotlivých bodoch, že prečo si to myslím.
Upravili ste len poskytovanie príspevkov pre vybrané druhy sociálnych služieb pre neverejných poskytovateľov, ktoré patria do kompetencie vyšších územných celkov. Konkrétne sú to DSS-ky, rehabilitačné strediská, zariadenia podporovaného bývania a špecializované zariadenia. Ale nič nemeníte na financovaní týchto vymenovaných zariadení, ak je ich zriaďovateľom VÚC. Budú naďalej financované neobmedzene z rozpočtov VÚC, nebudú mať tým pádom určené zdroje výškou príspevku zo zákona, ako je to u neverejných poskytovateľov.
Tak ja sa pýtam, že kedy vy opustíte to rozdeľovanie poskytovateľov na dobrých a na zlých a klientov na takých, ktorých uspokojíme, a potom na tých klientov tej druhej kategórie. Ja vás chcem upozorniť, že to všetko sú občania Slovenskej republiky, ktorí majú ústavou garantované rovnaké postavenie a ktoré im garantujete aj vy v zákone. Problém je, že tu zostávajú proste len písmenká na papieri.
Zriaďovateľmi sociálnych služieb viazaných na stupeň odkázanosti sú aj poskytovatelia alebo zriaďovatelia opatrovateľskej služby. Toto je kameň úrazu proste na celom Slovensku, ja neviem, prečo vy neustále riešite niečo, čo existuje iba vo vašej hlave. Vy, vy žijete proste nejakou abstrakciou a vy vôbec nepoznáte asi ten terén. Lebo ja by som vás chcela upozorniť na to, že túto službu, teda opatrovateľskú službu, poskytovalo v roku 2016 z cirka 3-tisíc obcí len asi 915 obcí. A teraz ja viem, že vy môžte povedať, že je to plne v kompetencii obcí, a teda majú si to ony zabezpečiť a ony konajú protizákonne, ak takúto službu neposkytujú, ale my všetci poznáme argumenty miest a obcí, ktorí jednoducho nedokážu poskytovať opatrovateľskú službu, lebo nie je doriešené financovanie sociálnych služieb. Ak z 3-tisíc obcí poskytuje opatrovateľskú službu len asi 900 obcí, niekde došlo k systémovému zlyhaniu, to nie je o jednotlivcoch, to nie je o jednotlivých primátoroch alebo o jednotlivých starostov. To je proste systémová chyba, ktorá musí byť odstránená.
A vy keď chodíte do Bruselu, kde sa jednoznačne hovorí o tom, že čo sa má najviac podporovať zo systému opatrovateľských služieb, teda zo systému sociálnych služieb, práve terénna opatrovateľská služba. A ja vidím, ako im tam drukujete, ako hovoríte, že áno, samozrejme, tak by to malo byť, pretože my chceme, aby ľudia, ktorí nemajú najvyšší stupeň odkázanosti, neboli v kamenných zariadeniach, ale boli doma vo svojom domácom prostredí za predpokladu, že sa im dostane asistencie, akej sa im má dostať podľa zákona.
Ten zákon tu dlhodobo nie je dodržiavaný a trpia tým predovšetkým klienti, trpia tým predovšetkým občania Slovenskej republiky. K tejto zúfalej situácii sa ma ľudia pýtajú častokrát a nechápu, prečo im štát negarantuje aspoň základnú dávku na zabezpečenie pomoci pri odkázanosti a to len preto, že sú v domácom prostredí.
O tomto hovoríme, keď hovoríme o tom príspevku na odkázanosť, ktorý by išiel za klientom a za klientom akýmkoľvek, ktorého posúdime, že je odkázaný na sociálnu službu. O tomto hovoríme, keď hovoríme o tom, že do toho systému treba vniesť jednoducho slobodný prístup, slobodnú voľbu toho občana, ktoré zariadenie si vyberie. Ale keď si ten občan už vyberie, potom nemôže byť diskriminovaný, tak ako to neustále navrhujete vy. A cez toto vytvárate proste občanov rôznych kategórií.
Ja naozaj nechcem porovnávať, ale musím porovnávať napríklad s Českou republikou, však tá je pred nami už 10 rokov, ona zaviedla pred desiatimi rokmi príspevok na odkázanosť pre všetkých odkázaných občanov, teda tzv. príspevok na péči a ktorý je možné dokonca použiť aj pre poskytovateľov sociálnej služby, ktorí dosahujú zisk, ak by si ich občan vybral. Ale veď čomu sa my bránime, prečo by to tak nemalo byť, keď je raz zariadenie kvalitné a ten občan si ho vyberie a štát teda to začne systémovo riešiť a dá mu ten príspevok na sociálnu službu, prečo by to zariadenie nemalo dokazovať zisk? Keď sú kvalitní, keď sú šikovní...
Povedzte mi, čo sa vy tu uškŕňate, prosím vás pekne, pán spravodajca, vy tam riešte vaše spravodajské informácie a nie mňa! (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, poprosím vás.

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
No tak to je. Keď si to vy nevšímate ako predsedajúci, ja sa to, ja sa to, ja si to budem všímať. (Povedané súbežne s predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, uškŕňanie snáď nie! Nech sa páči, pokračujte. (Povedané súbežne s rečníčkou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia,podpredsedníčka NR SR
Zavádzate aj pri poskytovaní finančných príspevkov zo štátu nehoráznu a nedemokratickú vec a tou je postupnosť, poradie uspokojovania žiadostí a to, prosím, s podmienkou, že žiadatelia o finančný príspevok budú uspokojení len do vyčerpania finančných prostriedkov vyčlenených na tento účel pre príslušný rozpočtový rok. To je asi strašná klada táto veta, ale v skutočnosti to, vážené kolegyne, kolegovia, znamená toto: Ministerstvo práve vyčlení nejaký balík peňazí a povie, že ten, kto príde skôr, tak dostane, a ten, kto príde neskôr, tak nedostane, resp. nevnáša do toho žiadne jasné pravidlá, ktoré by hovorili o tom, prečo ten dostane ten príspevok a niekto iný ten príspevok nedostane do vyčerpania toho balíku financií. Veď to je absurdné! Toto, vážení priatelia, je protiústavné. Ja tvrdím, že to je protiústavné a určite sa s týmto obrátime na Ústavný súd. To nie je možné, aby ste vy takýmto spôsobom rozdeľovali aj poskytovateľov, ale hlavne klientov, občanov. Pretože toto je presne pôda, to je živná pôda pre korupciu a klientelizmus. Lenže vám takáto živná pôda vyhovuje, aby ste zase mohli niekoho uprednostňovať a nevedieť to ani jasne zdôvodniť. Nikto nebude vedieť, prečo ten dostal a iný nedostal. Toto považujem za úplne absurdné.
Vami navrhovaný spôsob financovania zavádza dve kategórie nielen poskytovateľov, ale hlavne klientov, tých, ktorí sa, ktorým sa bude prispievať na sociálnu službu z verejných zdrojov, to bude tá prvá kategória, a tí, ktorým sa vôbec neprispeje na tú istú sociálnu udalosť a ten istý druh sociálnej služby, druhotriedni občania a klienti, ak nebude mať zdroje z toho balíka. Pričom klient vôbec nemôže ovplyvniť skutočnosť, či poskytovateľ, ktorý mu poskytuje sociálnu službu, bude alebo nebude podporený z verejných zdrojov. To je, to ja nerozumiem, že komu toto skrslo v hlave, pán minister, a že s tým tak prichádzate, to je, a ešte po tom vašom pokuse o odvolanie, čo veľa vecí tu bolo uvedených na vašu adresu, že si dovolíte priniesť takýto paškvil.
Ďalej zavádzate minimálnu sieť 0,4 pre ambulantné sociálne služby v zariadeniach s odkázanosťou a 0,9 pre pobytové sociálne služby zariadenia s odkázanosťou. Toto je zase sociálne inžinierstvo. Tým totižto nezabezpečíte rovnomerné pokrytie siete sociálnych služieb v jednotlivých obciach a regiónoch na Slovensku. Ono totižto hrozí, že sa vytvorí jednostranná štruktúra a obsadia sa na trhu všetky miesta len vybranými druhmi sociálnych služieb. A tu je potrebné zdôrazniť, že počet miest v obci a vo vyššom územnom celku podľa kritéria 04 a 09 na počet obyvateľov nemá žiadny reálny a vedecký základ, toto nebolo vypočítané v žiadnej, zo žiadnej demografickej krivky na prepočet na poskytovateľov sociálnych služieb.
Toto bolo, ja neviem, to bola nejaká že bulharská konštanta, alebo proste ja neviem vôbec, že kde ste s týmto prišli, ale musíte vedieť už teraz, že minimálne v dvoch krajoch Slovenska už v súčasnosti prekračujú túto minimálnu hranicu. To znamená, že v týchto krajoch by už nemali vôbec vznikať pobytové sociálne služby, resp. mohli by vzniknúť, ale bez verejnej finančnej podpory, čo jednoducho je neúnosné. A pritom, to neviem, či viete, kolegyne, kolegovia, ale v Slovenskej republike je len v poradovníku čakateľov na pobytové sociálne služby 6-tisíc osôb a to vrátane týchto dvoch krajov, kde by už žiadne ďalšie zariadenia nemohli vznikať. Viete si predstaviť, aká je to situácia, že máte zariadenie, kde máte napríklad 300 čakateľov na jedno? Oni čakajú, kým jeden zomrie, aby sa jeden dostal. A kto o tom rozhoduje? Ako sa dodržiavajú alebo nedodržiavajú tie poradovníky? To je tiež obrovský priestor pre korupciu.
Viete, pán minister, ja vás chcem upozorniť, že aj bez toho, aby ste uplatnili vami navrhovanú tzv. minimálnu sieť, dosiahnete váš cieľ. A vaším cieľom ako sociálnym ministrom je nepochybne šetrenie finančných prostriedkov na úkor tých najodkázanejších a najúbohejších občanov, ktorí sa už sami nevedia nijakým spôsobom brániť. Toto je vaša pravá tvár! A potom sem prinesiete vianočné dôchodky a máte pocit, že to je všetko vyriešené, ale nie je. Toto vás raz dostihne, pán minister!
Určujete výšku finančného príspevku opäť pevnou sumou. Viete, ako mnohí ocenili aspoň to, že bude výška príspevku valorizovaná, ak bude viazaná na minimálnu mzdu. Ale aj od tohoto ste ustúpili, pán minister, pričom jednohlasne avizujete ďalšie zvyšovanie minimálnej mzdy. To je plnenie vášho záväzku, že budete riešiť novelou aj úroveň odmeňovania zamestnancov?
Totižto, aby ste tomu rozumeli, kolegyne, kolegovia, ten príspevok je, aký je, dobre, bude sa valorizovať, ale tak neúmerne sa zvyšuje minimálna mzda, čo by bolo v poriadku, pokiaľ by to ale riešili v tých zariadeniach sociálnych služieb. Tam tí ľudia jednoducho nedostávajú to, na čo majú zákonný nárok. A potom sa stáva, že sú tak personálne poddimenzovaní a že nám všetky opatrovateľky, ktoré by boli kvalifikované, utekajú do Rakúska, lebo tu sa z toho nedá vyžiť. Otvárajú sa nám tie nožnice neuveriteľným spôsobom a pán minister roky sľubuje, že to začne riešiť a nerieši to ani teraz v tejto akože veľkej novele sociálnych služieb.
Pán minister, úplne ste sa vykašlali na ľudí bez domova, na deti a na rodiny v nepriaznivej sociálnej situácii vrátane detí ulice, vrátane týraných žien a podobne. Opakovane vás žiadali zástupcovia týchto cieľových skupín, aby štát aspoň čiastočne prispel na financovanie vybraných druhov sociálnych služieb krízovej intervencie. Neurobili ste nič, opäť ste to len hodili na obce a vyššie územné celky. Nie sú schopné to jednoducho utiahnuť, pretože je zle nastavený celý systém financovania sociálnych služieb a vy to viete.
Novela, o tom už hovorila pani poslankyňa Jurinová, myslím posudkové, že to vôbec nerieši, od toho úplne upustili. Toto je vec, ktorú sľubujete päť rokov, pán minister, päť rokov riešite, že zavediete nejaký jednotný posudkový systém vrátane nezávislého posudzovania odkázanosti, tak aby sa v tom urobil poriadok. To je alfa, omega, pokiaľ hovoríme aj o zákone o dlhodobej starostlivosti, aj o celom systéme sociálnych služieb. Tuto bez akéhokoľvek vysvetlenia nám prinášate túto novelu s 204 novelizačnými bodmi a neriešite a ani sa nedotýkate posudkového systému.
To je iba taká poznámka, že keby ste neurobili systém financovania sociálnych služieb zo štátneho rozpočtu taký nezrozumiteľný a komplikovaný, nemuseli by ste vynakladať ďalšie nemalé zdroje na zvýšenie počtu zamestnancov a ich materiálno-technické zabezpečenie a výpočtovú techniku, čo je cirka 580-tisíc eur. Naozaj celá aj táto novela, ja som sa rozprávala s odborníkmi, s poskytovateľmi, ktorí sú v systéme celé roky, oni tomu ani nerozumejú, niektorým ustanoveniam, oni vôbec nevedia, že akým spôsobom si to majú vykladať.
Pán minister, ako som povedala, priniesli ste paškvil, za ktorý ja teda určite nezahlasujem, také bude moje odporúčanie aj pre poslancov v našom klube. Napriek tomu, že viem, ako vy budete hlasovať, tak som pripravila sériu pozmeňujúcich návrhov, ktoré určite prinesiem do druhého čítania. Aspoň tam sa pokúsim zabojovať, nie kvôli sebe ani nie kvôli vám, ale kvôli tým ľuďom tam vonku, pretože musíte si uvedomovať, v akom kolapse sa nachádza systém sociálnych služieb. A to nie sú len slová. Za týmito slovami, za systémom sociálnych služieb sú reálni ľudia a sú ich tisíce.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami 10 poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Klus.

Ďakujem pekne za slovo. Takisto pani podpredsedníčke za jej vystúpenie.
Ja možno len takých pár krátkych poznámok z tých skúseností, ktoré mám za posledné mesiace, keď som sa veľmi komplexne zaujímal o stav domov sociálnych služieb v Banskobystrickom kraji. Skutočne mi viacerí riaditelia podporili tú teóriu o občanoch dvoch kategórií. Niektorí sú skutočne znechutení z toho, že práve na ich domovy sociálnych služieb, na ich zariadenia potom zostáva tá ťarcha, kedy tu máme občanov, ktorí si nemôžu dovoliť či už súkromné, alebo niektoré aj mestské zariadenia a sú na jednom poschodí s mentálne a inak postihnutými občanmi, ktorí tam tiež z nejakého dôvodu sú, a je pre nich mimoriadne zložité potom umiestňovať týchto ľudí napríklad do spoločných izieb. Sú s tým obrovské problémy a komplikácie. A keď som si potom aj osobne išiel pozrieť, ako to fyzicky vyzerá, tak skutočne si neviem predstaviť, že by v takomto prostredí jedného dňa som mal skončiť sám alebo moji rodičia. Takže skutočne je pred nami dlhá cesta, aby sme to naprávali, a to musí byť nevyhnutne v súčinnosti, samozrejme, s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, toto sa nemôže nechať na chrbte len vyšších územných celkov.
Čiže absolútne sa zhodujem s tým, že sa tu jedná o množstvo systémových chýb, ktoré sprevádzajú domovy sociálnych služieb, keď už hovorím konkrétne o tejto problematike, a absolútne súhlasím s tou myšlienkou, ktorá hovorí o tom, že klienti, občania, ktorí sú odkázaní na ten balík financií, ktorý spomínala pani podpredsedníčka, sa dostávajú do veľmi nepríjemnej situácie, pretože ak sa táto vláda, vláda kontinuity, tvári ako sociálna, tak potom ako vysvetlíme to, že človek z iných sociálnych pomerov takú možnosť má, dostať sa napríklad do súkromného zariadenia, zatiaľ čo človek z tých menej dobrých sociálnych pomerov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)