19. schôdza

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode.
A teraz budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o návrhu poslancov Osuského, Dostála, Zimenovej a Dubačovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch (tlač 633). Prosím teraz pána poslanca Osuského, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. A pani poslankyňu Simonu Petrík? Pani poslankyňa tu nie je. To znamená, že tento návrh zákona presúvame na koniec schôdze.
A potom by sme mali pokračovať ďalším návrhom, a to pána poslanca Osuského, Dostála, Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach (tlač 634). Dávam slovo poslancovi Petrovi Osuskému, alebo teda, dobre, pánovi poslancovi Dostálovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči. To už sme dohodnutí.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského, Ondreja Dostála a Martina Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 634.)

Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som v mene trojice poslancov Osuský – Dostál – Klus predložil návrh novely zákona o volebnej kampani. Ústava Slovenskej republiky zaručuje slobodu prejavu a právo na informáciu ako prvé z politických práv. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky "slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti".
Zákon o volebnej kampani vymedzuje podmienky vedenia volebnej kampane spôsobom, ktorý podľa názoru predkladateľov obmedzuje slobodu prejavu a slobodu šírenia informácií nad rámec dôvodov ustanovených v ústave. Ide najmä o zákaz volebnej kampane počas volebného moratória, zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov v období 14 dní pred voľbami a obmedzenie práva iných subjektov ako politických strán, kandidátov a zaregistrovaných tretích osôb na slobodu prejavu a slobodné šírenie informácií v období volebnej kampane.
Obmedzenie slobody prejavu a práva šíriť informácie v tomto prípade uskutočnené zákonom, ako to vyžaduje ústava, v žiadnom prípade však nemožno preukázať, že takéto obmedzenia slobody prejavu a práva šíriť informácie by boli opatreniami v demokratickej spoločnosti nevyhnutnými na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti, ako to predpokladá ústava.
Šírenie informácií zameraných na podporu kandidujúcej politickej strany alebo kandidáta v období volebného moratória či zverejňovanie výsledkov volebných prieskumov v období 14 dní pred voľbami nijako neohrozuje práva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravia, ani mravnosť. Neexistuje preto žiadny legitímny dôvod obmedzovať šírenie takýchto informácií.
Náš návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a sme presvedčení, že ak bude schválený, tak sa do súladu s Ústavou Slovenskej republiky dostane aj samotný zákon o volebnej kampani. Niečo viac by som k tomu rád povedal v rozprave, do ktorej sa týmto ako navrhovateľ hlásim.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Dávam slovo teraz spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Grendelovi. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o volebnej kampani, o politických stranách a politických hnutiach (tlač 634). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku. Ako jediný pán poslanec Osuský. (Reakcia z pléna.) Áno, samozrejme, a pred vami ešte pán navrhovateľ sa prihlásil. Takže najprv pán poslanec Dostál a potom pán poslanec Osuský. Nech sa páči.

Vážený pán podpredseda, dámy a páni, zákon o volebnej kampani pochopiteľne nie je samoúčelný, má svoj význam a obsahuje viaceré obmedzenia a povinnosti fyzických a právnických osôb počas volebnej kampane. Ich účelom, zmyslom je zabezpečiť transparentnosť a kontrolu nákladov vynakladaných na účel vedenia volebnej kampane, čo zákonodarca posúdil ako niečo, čo je vo verejnom záujme.
Nie je však podľa nášho názoru primerané, aby tieto povinnosti a obmedzenia zasahovali do slobody prejavu a práva šíriť informácie nad rámec, ktorý pripúšťa ústava. Účelom nášho návrhu je upraviť a pozmeniť súčasné znenie zákona o volebnej kampani takým spôsobom, aby obmedzenia neboli nad rámec, ktorý predpokladá ústava.
Preto navrhujeme najmä tieto veci:
Zrušiť volebné moratórium 48 hodín pred voľbami a zákaz vedenia volebnej kampane počas obdobia volebného moratória. Obmedziť zákaz zverejňovania výsledkov, výskumov iba na deň volieb. Zrušiť neopodstatnené obmedzenia slobody prejavu a slobodného šírenia informácií pre iné subjekty počas volebnej kampane. Vypustiť zo zákona maximálne finančné limity nákladov pre volebnú kampaň. Umožniť občanov Slovenskej republiky bez trvalého pobytu v Slovenskej republike poskytovať dary na vedenie volebnej kampane a viesť volebnú kampaň ako tzv. tretie osoby registrované štátnou komisiou. Umožniť občianskym združeniam a záujmovým združeniam právnických osôb poskytovať dary na vedenie volebnej kampane. A stanoviť Rozhlasu a televízii Slovenska a ďalším elektronickým médiám povinnosť odmietnuť vysielanie politickej reklamy, ktorá podnecuje národnostnú, rasovú, náboženskú alebo inú nenávisť, propaguje totalitné hnutia alebo popiera či schvaľuje zločiny režimov založených na fašistickej alebo komunistickej ideológii.
Asi ten podstatný návrh sa týka zrušenia volebného moratória. Po schválení nášho návrhu by obdobie volebnej kampane nekončilo 48 hodín predo dňom volieb, ale až samotným dňom volieb vrátane dňa volieb. Zákaz vedenia volebnej kampane dva dni pred voľbami a v deň volieb nie je podľa nášho názoru opatrením v demokratickej spoločnosti nevyhnutým na ochranu práv a slobôd iných a ďalšie legitímne účely vymenované v ústave. Je to zjavné aj z toho, že viaceré voľby sa už na území Slovenskej republiky v časoch demokracie uskutočnili bez toho, aby existovalo volebné moratórium. V rôznych typoch volieb bolo rôzne upravené volebné moratórium a konanie volieb bez toho, aby existovalo volebné moratórium nemalo žiadny negatívny dôsledok na konanie volieb, na demokratický systém.
Preto navrhujeme úplne zrušiť volebné moratórium, a ak má byť nejako vymedzená dĺžka volebnej kampane v zákone, čo ponechávame, tak iba z dôvodu, aby bolo možné kontrolovať výdavky na kampaň. Nie z dôvodu, aby sme povedali, kedy kandidát môže alebo nemôže robiť kampaň a presviedčať iných o tom, aby ho volili. Napokon, aj súčasné znenie zákona predpokladá, že možno robiť kampaň nepretržite, akurát na účely volebnej kampane, teda započítania výdavkov do nákladov, ktoré sa kontrolujú a vykazujú, sa to počíta až odo dňa vyhlásenia volieb.
Ďalej navrhujeme vypustiť zo zákona zákaz, aby iné subjekty mohli vyvíjať v čase ustanoveného na volebnú kampaň činnosť v prospech alebo neprospech politických strán. Zákon predpokladá, že volebnú kampaň môžu viesť iba politické strany, ich koalície, kandidáti a tretie strany, ktoré sa musia zaevidovať na Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Ustanovenie § 2 ods. 3 však iným subjektom zakazuje nielen volebnú kampaň vo formách, za ktoré sa obvykle platí úhrada, kde je to pochopiteľné z hľadiska kontroly financovania volebnej kampane, ale prakticky akúkoľvek činnosť na podporu alebo v neprospech politických strán. To znamená, že v období volebnej kampane mali by byť zakázané aj také činnosti, ako vylepenie volebného plagátu v okne vlastného bytu, napísanie článku o voľbách do novín alebo na blog, napísanie príspevku o voľbách na internete alebo na sociálnej sieti, vyjadrovanie názoru na voľby v osobných rozhovoroch so známymi, účasť na predvolebnom mítingu alebo diskusii, nosenie odznaku s logom politickej strany, používanie pera s menom a priezviskom kandidáta a pod., resp. tieto činnosti by mali by byť tiež podmienené zaevidovaním dotyčného subjektu ako tretej strany štátnou komisiou. Ide totiž úplne evidentne o činnosti na podporu a v prospech alebo neprospech kandidujúcich politických strán, ktoré sú súčasným znením zákona zakázané.
Domnievame sa, že právo vyjadriť svoj názor v predvolebnom čase sa nemôže obmedziť iba na kandidátov a kandidujúce politické strany a subjekty, ktoré sú zaevidované štátnou komisiou. Súhlasíme s tým, že pokiaľ ide o formy volebnej kampane, kde sa platí úhrada a kde je verejný záujem na kontrole, tak tam, tam by sa to týkalo, týkalo, ustanovenie o tretích stranách, ale od takéhoto systematického vedenia platenej volebnej kampane je potrebné odlíšiť slobodné prejavovanie názoru a šírenie informácií, ktoré by nemalo byť ani v predvolebnom období takto drasticky obmedzené. A toto ustanovenie sa de facto nedodržiava, lebo tie činnosti, ktoré som menoval pred chvíľou, neverím, že keď si chce dať niekto odznak politickej strany a ísť s ním na volebný míting, tak sa kvôli tomu ide zaregistrovať na štátnu komisiu ako tretia strana.
Ďalšie body nášho návrhu sa týkajú toho, že navrhujeme vypustiť limity pre volebnú kampaň, maximálne finančné limity nákladov. Nenavrhujeme vypustiť kontrolu financovania, ale navrhujeme zrušiť maximálne limity. Zavedenie tých limitov bolo odôvodňované tým, že sa má zabezpečiť nejaká rovnosť politických strán, ale to je úplný nezmysel, pretože politické strany, ktoré si môžu dovoliť pohybovať sa na tých horných limitoch, majú neporovnateľne viac finančných prostriedkov ako, povedzme, mimoparlamentné alebo začínajúce politické strany, ktoré nemajú prostriedky zo štátneho rozpočtu, nemajú žiadnych oligarchov či iných sponzorov za chrbtom, ktorí by im zatiahli volebnú kampaň. Takže, takže žiadna rovnosť sa tým nedosiahne. Ak má politická strana legálne získané prostriedky, ktoré by jej umožnili viesť volebnú kampaň aj nad rámec tých maximálnych limitov, ktoré dnes sú v zákone, tak nech ich použije, v tom nie je problém. Problém je v tom, aby bolo jasné, koľko prostriedkov použila, na čo ich použila, aby tam neboli čierne peniaze, nie aby tam bola maximálna, maximálna hranica.
Potom je tam zaujímavé ustanovenie, ktoré sa týka prijímania darov. Zákon neumožňuje kandidátovi na prezidenta prijať dar na volebnú kampaň od fyzickej osoby, ktorá je občanom Slovenskej republiky, ale nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Toto obmedzenie je podľa nášho názoru neopodstatnené a ničím nepodložené vo vzťahu k tejto skupine občanov Slovenskej republiky. Vo vzťahu k voľbe prezidenta je aj úplne nelogické, pretože právo voliť prezidenta má každý občan, aj taký, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, a možnosť prispievať darom na kampaň kandidáta na prezidenta zase majú fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú občanmi. Čiže sme tu v paradoxnej situácii, že fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ale nie je občanom, môže prispieť na volebnú kampaň a nemôže voliť prezidenta. Občan Slovenskej republiky, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, nemôže darom prispieť na kampaň kandidáta na prezidenta, ale zároveň toho prezidenta môže voliť. Je to úplne absurdné a navrhujeme, navrhujeme to zrušiť tak, že umožníme prispievať, prispievať aj občanom Slovenskej republiky, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Potom sú tam niektoré, niektoré, niektoré parciálne ustanovenia. A chcel by som sa ešte vyjadriť, vyjadriť k ustanoveniu, ktoré sa týka zákazu zverejňovania predvolebných, predvolebných prieskumov, ktorý v dnes platnom zákone sú dva týždne, aj táto problematika bola v rôznych zákonoch, do ktorých sa v roku 2015 zlial alebo ktoré sa zliali do zákona o výkone volebného práva a potom do zákona o volebnej kampani. Tak pre rôzne typy volieb boli rôzne typy zákazu zverejňovania prieskumov, vôbec to nebolo riešené, týždeň, deň volieb, tri dni. Teraz máme jednotnú úpravu, čo je možno dobré, ale máme tú úpravu zlú. Nie je žiadny dôvod dva dni, či dva týždne pred voľbami zakázať zverejňovanie volebných prieskumov. Chápem, že povedzme v deň volieb, to tak navrhujeme aj my a tak to bolo aj pôvodne, myslím, v zákone o parlamentných voľbách, môže preto existovať nejaký dôvod, že keď voliči chodia k volebným urnám a teraz niekto vytiahne neuveriteľný, vyfabrikovaný prieskum, na ktorý sa už nedá reagovať, že je to zakázané, aj to je možno nadbytočné. Ale dva týždne pred voľbami? Prečo voliči nemajú mať k dispozícii informácie o tom, ako sa vyvíjajú volebné preferencie, aké sú šance ktorej strany a na základe toho sa racionálne rozhodnúť. Lebo voliči sa rozhodujú racionálne často alebo niektorí sa rozhodujú racionálne a berú do úvahy aj podporu, ktorú dosahujú politické strany medzi inými voličmi. Nie je na tom, nie je na tom nič zlé, je to ich právo a nie je dôvod im takúto informáciu upierať. Nie je na to žiadny racionálny dôvod, preto navrhujeme aj toto ustanovenie vypustiť zo zákona, respektíve obmedziť zákaz zverejňovania prieskumov verejnej mienky na obdobie samotného dňa volieb, lebo tie dva týždne sú práve to obdobie, keď verejnosť, voličov najviac zaujímajú preferencie. Takže práve v tom období im túto informáciu uprieme. Samozrejme existujú pochybnosti o prieskumoch verejnej mienky, niektorí ľudia, niektorí politici im neveria, ale to je ich problém. Tak keď im neveria, tak im neveria ani tri týždne pred voľbami a nebudú im veriť ani tri dni pred voľbami. Ľudia majú právo sa slobodne rozhodnú.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja. Pán poslanec Klus.

Ďakujem pekne za slovo. Ako jeden zo spolupredkladateľov si dovolím len doplniť pána poslanca Dostála. Pokiaľ ide o moratórium, tak to už je dnes pomerne vážny problém, ak by sme išli do úplne explicitného výkladu samotného zákona o voľbách. Zoberme si už len napríklad streetboardy alebo bilbordy, tie sa počas dňa volieb alebo 48 hodín pred voľbami neodstraňujú. Máme tu výklad, ktorý hovorí, že je to takto v poriadku. Otázka je, že či toto napríklad nepreferuje potom tých kandidátov, ktorí majú veľké množstvo práve takýchto reklamných predmetov alebo teda nosičov.
Ďalší veľmi dôležitý bod, ktorý sme do tohto návrhu zákona dali, je práve otázka prieskumov. Zoberme si rok 2016, aké boli prieskumy dva týždne pred voľbami a aké boli reálne výsledky aj od renomovaných agentúr. Čiže je zrejmé, že práve počas tých dvoch týždňov sa toho pomerne veľa udialo. Napríklad niektoré nie celkom šťastné výroky niektorých politikov alebo napríklad zásadné zmeny v spoločnosti alebo možno si niektorí občania začali aktívnejšie čítať programy. Čiže aj toto je veľmi dôležitá vec, ktorú treba zohľadniť pri podpore tohto návrhu zákona, že dva týždne pred voľbami ten prieskum môže byť ešte pomerne veľmi nepresný.
Čo sa týka volebných limitov a finančných prostriedkov, tak zoberme si príklad zo súčasných volieb do vyšších územných celkov. Ten nezmysel, ktorý tam máme, že je tu limit 500-tisíc eur na politickú stranu, sa jednoducho nedá dodržať. A to hovoríme z pozície druhej najsilnejšej politickej strany a výrazne nás to diskriminuje ako politických kandidátov oproti napríklad nezávislým kandidátom. Zoberme si takú Banskú Bystricu. Tam ja môžem pracovať napríklad so 100-tisíc eurami, ktoré sme na kampaň vyčlenili pre tento kraj, zatiaľ čo nezávislí kandidáti a niektorí to určite aj dodržia, budú mať 250-tisíc eur. Čiže aj z tohto uhla pohľadu sú tie limity nez... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Pán poslanec Mazurek.

Pán Dostál, odhliadnuc od samotného návrhu zákona alebo prebiehajúcej rozpravy, vidieť vás, ako sa staviate do akejsi pozície ochrancu demokracie alebo slobody slova, je z môjho pohľadu nanajvýš komické. A to nielen v kontexte vášho hlasovania za fašistický náhubkový zákon pani ministerky svojvôle Žitňanskej, ale i rôznych iných činov vašich kolegov poslancov. Hovorím nie slov, ale činov. Napríklad je to fackovanie ľudí na ulici za to, že si prejavia svoj vlastný názor, alebo tu pán docent, ktorý sa vyjadril, že ľuďom by malo byť odoberané volebné právo, keď s ním jednoducho nesúhlasí. Takže staviať sa z pozície vašej strany do ochrancu nejakej demokracie alebo slobody slova je nanajvýš komické.
Ďakujem.