19. schôdza

To, pán poslanec Dostál, máte pravdu v tom, že nik sa nevenuje tejto téme, tejto problematike tak vážnejšie, aká to je vážna téma. Aj teraz pozornosť našich kolegov je taká, aká je. Možno kebyže úrad za častými plánovanými kontrolami nie v počte 19, ale 219 a s tými vyššími mimoriadnymi kontrolami a s udeľovaním niekoľkých pokút, tak možno by sme sa fakt k tomu vedeli pristúpiť zodpovednejšie. Ale toto nedávam ako námet.
Skôr by som chcel od úradu a využiť tento priestor, aby robil osvetu hlavne medzi podnikateľskými subjektami a právnickými osobami, nakoľko neviem, koľko je zaregistrovaných na úrade projekt ochrany osobných údajov. Má to strašne málo subjektov a veľa tých povinných osôb o tejto svojej povinnosti ani nevie.
Čiže začal by som od toho a potom by som upriamil pozornosť práve na to, že čo sa deje v Európskej únii, lebo keď si nedávame pozor, že aké máme doma my už platné predpisy, platné povinnosti a oprávnenia z toho vyplývajúce, tak neočakávajme, že ešte si budeme dávať pozor, že čo nám pripravuje Brusel alebo nie.

Ja ďakujem za reakciu. Súhlasím, že aj tá osveta je dôležitá, že mnohé subjekty, asi väčšina subjektov ani nevie, že aké sú ich povinnosti v tejto oblasti, a keď sa to náhodou dozvedia, tak sú z toho zhrozené. A to je ten aspekt toho problému.
Ale druhý aspekt toho problému je naozaj to, že je bežné, že pri príprave práva využívajú občania, organizácie, firmy, združenia, politické strany možnosť ovplyvniť podobu nastavenia legislatívnych podmienok tak v tejto oblasti, ktorá je citlivá, ktorá sa dotýka množstva subjektov, kde hrozia vysoké pokuty, tak by som považoval za žiaduce, aby takéto veci, lebo to nie sú nejaké technické normy, ktoré sa týkajú 12 subjektov pôsobiacich na trhu, ale toto sa týka skoro každého, kto má nejaké databázy s osobnými údajmi, aby tuto verejnosť bola zaangažovaná už v tej fáze, keď sa dá ešte niečo ovplyvniť.

Ďakujem veľmi pekne aj za faktické poznámky, aj za otázky. Ak dovolíte, začnem možno trošku od konca.
Keď som tu bola pred dvomi rokmi so správou, tak boli poslanci, ktorí mali nejaké podnety. Chcem len povedať, že sme ich vyriešili. Ale keďže sa pýtate na konkrétnu vec, čo je GDPR, čo je nové nariadenie, nebolo súčasťou tejto správy, lebo sa rieši teraz. Pýtate sa aktuálnu vec, takže ja sa pokúsim vám odpovedať.
Čo sa týka kontrol, my máme štyroch kontrolórov, preto myslím si, že počet 19 plánovaných kontrol a 90 mimoriadnych je, keď si zrátate 109 kontrol, máme 365 dní. Chceme ísť do hĺbky. My sme tie kontroly začali robiť naozaj do hĺbky, čo znamená, že keď prídete do firmy, ktorá sa zaoberá naozaj rozsiahlym spracovaním osobných údajov, takzvané tie big data, tak potrebujete aj ľudí, ktorí idú špeciálne do softvéru, musia to byť odborníci. Jednoducho tie kontroly nemôžu trvať jeden, dva dni. Nehovoriac o tom, že, samozrejme, tí, ktorí ste právnici, vidím tu pána Kresáka, tak veľmi dobre viete, že sú tu procesné úkony a časy, ktoré vy musíte pri tých kontrolách dodržiavať. Tým pádom ste limitovaní aj vecami, ktoré sa volajú že obštrukcie. Vám to vysvetľovať, predpokladám, nemusím.
To znamená, na tento počet 109 kontrol ročne pri štyroch kontrolóroch si myslím, že úrad urobil celkom dobrý výkon. A ako som, neviem, či ste si všimli, že sme zvýšili výber kontrol (pozn. red.: správne „pokút“) o 168 %. Považujem to za zásadnú vec, ktorá sa udiala na úrade. Jednoducho ten výkon ten štát už aj konečne vidí.
Čo sa týka nového nariadenia, nemyslím si, že sme to podcenili. Od apríla máme rokovacie konania so všetkými zásadnými stakeholdermi, so všetkými zásadnými organizáciami, ktoré môžu hovoriť k GDPR. Takže či už to bola komora americká, či to boli jednotlivé komory obchodné, či to boli asociácie zamestnávateľov, všetci mali možnosť byť pri príprave zákona a potom ešte aj v pripomienkovom konaní. To znamená, dvakrát sme sa s každým stretli. My ideme s tým zákonom, ktorý mal cez tisíc zásadných pripomienok, zo všetkými sme sa vysporiadali a ideme do Národnej rady bez zásadných pripomienok. Považujem to, prepáčte, myslím si, že za úspech vzhľadom na to, ako niekedy zákon pripravený ide.
Bolo to veľmi ťažké obdobie, pretože ako tu pán poslanec Dostál povedal, je to európske nariadenie. Tam nemáte veľa alternatív na to, aby ste nejak menili zásadne zákon. To, čo sme mohli upraviť, bolo možno postavenie úradu, postavenie inšpektorov a v zásade máme možnosť podieľať sa, akurát tak stanovovať nejaké hodnoty a výber pre štát, čo sa týka certifikácie, akreditácie, ktorá bude nutná a ktorá bude potrebná pre firmy, ktoré budú dávať pečiatku, že ochrana osobných údajov je v poriadku. To je len tak možno zoširoka.
To, že GDPR je problém, si uvedomuje, firmy, ktoré pracujú, spracovávajú osobné údaje, to veľmi dobre vedia. Obracajú sa na úrad a snažíme sa im vyjsť v ústrety vždy, čo sa týka informácie. Nikdy sme nepovedali, že informáciu neposkytneme. Áno, pán poslanec Dostal má pravdu. Málokto si to uvedomuje. My veľké rozdiely alebo veľké výnimky v tom zákone jednoducho urobiť nemôžme. Ako povedal pán poslanec Beblavý, bol vtedy u nás na úrade, prijali sme ho. Ja chápem, že tu tá obava je. Ale tie pokuty, ktoré sú dané v Európskej únii, my nevieme nejak ovplyvniť. V septembri sa očakáva rozhodnutie Working Party 29, to je vlastne organizácia, alebo to je časť, to je skupina, ktorá má vplyv na to, akým spôsobom budú pokuty dávané, aká bude výška pokút. Taktiež sa tomu budeme musieť prispôsobiť.
Predpokladáme, že hneď po schválení zákona, ak to prejde, budeme musieť robiť vyhlášky. Takže čo sa týka pokút, je to vec, ktorá je stále živá, a verte tomu, že na úrade my nemáme ambíciu pokutovať likvidačne firmy, ktoré jednoducho nebudú spĺňať kritériá ochrany osobných údajov. Na druhej strane firmy si musia uvedomiť, že ochrana osobných údajov sa stáva veľkou témou. Je to téma, ktorá je možno podceňovaná, ale, bohužiaľ, práve s tými vysokými pokutami príde ten význam skutočne do popredia, že prečo je dôležité osobné údaje chrániť. Prestávame sa pozerať na to, ako sa firma zachová, a pozeráme na to, čo verejnosť potrebuje. A z tohto pohľadu, z pohľadu toho, čo verejnosť v skutočnosti, akým spôsobom každý z nás je otvorený a pripravený na ochranu svojich osobných údajov, na to, kde vám všetky aj vaše osobné údaje sa dokážu objaviť, ako sa zneužívajú, ja si myslím, že každý z nás môže byť rád, že tá ochrana bude prísnejšia.
To je asi všetko.

Ďakujem. Ja myslím, že som bola vyčerpávajúca. (Povedané s úsmevom.)

Ďakujem, pán Bugár.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, niekedy je ťažké v takej hektickej dobe sa vrátiť k normálnej práci, ale musíme to urobiť.
Dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov, ktorí ich budú zastupovať.
Neprítomný je minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, zastupuje ho minister dopravy a výstavby Árpád Érsek. Neprítomný je minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho podpredseda vlády Peter Pellegrini. Minister zdravotníctva Tomáš Drucker, takisto ho bude zastupovať Peter Pellegrini. Na zahraničnej pracovnej ceste je minister obrany Peter Gajdoš, zastupuje ho ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pani Matečná.
Ďalej otázky nie sú na podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú, na ministra hospodárstva Petra Žigu a na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera.
Pán predsedajúci, som pripravený v stanovom čase odpovedať na postavené otázky členov parlamentu.

Pán predsedajúci, keďže druhá otázka je prakticky totožná, môžem hovoriť 10 minút na túto tému, alebo si to rozdelím po 5 minút?

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Po 5 minút.

Fico, Robert, predseda vlády SR
Dobre, ďakujem pekne. (Smiech v sále.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Ešte som neodpovedal. Áno, to sme chceli po prvej otázke, aká potom so súhlasom pána poslanca Rašiho, môže aj on položiť doplňujúcu otázku.

Fico, Robert, predseda vlády SR
Dobre, ďakujem pekne.
Dámy a páni, aby som vás, ďakujem za tieto otázky, nezaťažoval nejakou komplikovanou bruselskou terminológiou, chcem využiť tento priestor na jednoduché pomenovanie toho, čo nás čaká v najbližšom období v Európskej únii.
Ukazuje sa, že model fungovania Európskej únie začína trochu škrípať a predovšetkým členské štáty eurozóny, teda tie, ktoré majú spoločnú menu, vedia, že musia ešte hlbšie spolupracovať, mať ešte viac spoločných politík, aby tento projekt bol maximálne úspešný. Čakáme predovšetkým na prvé výzvy, ktoré prídu od motora európskej integrácie, a to je francúzsko-nemecký, pričom francúzsky prezident Emmanuel Macron sa už vyjadruje pomerne presne a možno rozhodujúcim momentom budú aj voľby v Nemecku, pretože do tohto tandemu by sa mal potom pridať nový spolkový kancelár alebo spolková kancelárka, pretože nemáme právo komentovať voľby v Nemecku a ani pravdepodobný výsledok. Je však úplne jedno, že či to bude spolková kancelárka alebo spolkový kancelár, tá orientácia smerom na hlbšiu integráciu v Európskej únii tu nepochybne bude.
Slovensko si uvedomuje, že vstup do Európskej únie v roku 2004 doteraz bol úspešný príbeh a nikto ho nespochybňuje. Ak pozrieme na parametre našej krajiny pred rokom 2004 a parametre v roku 2017, napriek tomu, že sme museli zaplatiť nejakú daň, ktorá je spojená s členstvom v Európskej únii, bolo to mimoriadne prospešné pre našu krajinu. Jednoducho nám integrácia svedčí ako malej krajine. Sme šiesta najotvorenejšia ekonomika na svete, obrovské množstvo nášho exportu ide do krajín Európskej únie. Preto ak sa tu vytvára šanca ďalšej hlbšej integrácie v rámci eurozóny, tento vlak nám nesmie ujsť.
Klamal by som, keby som tvrdil, že táto integrácia bude lacná alebo jednoduchá. Musíme očakávať predovšetkým tlak na spojenie aktivít v obrannej politike. Aj preto sa Slovensko hrdo hlási do iniciatívy, ktorá sa nazýva PESCO, je to prehĺbená spolupráca v oblasti tzv. obranných techník a taktík, kde Slovensko musí rátať s tým, že budeme väčšou súčasťou rôznych európskych operácií a európskej spolupráce. Čaká nás hlbšia spolupráca, pokiaľ ide o oblasť sociálnych systémov, hlbšia spolupráca, pokiaľ ide o fiškálnu politiku. Toto všetko sú témy, na ktoré Slovensko bude musieť v krátkom čase odpovedať.
A som presvedčený, dámy a páni, že pred Slovenskom je historická šanca urobiť 10-ročný skok, nebude lacný, ale 10-ročný skok, a môžeme opäť výrazne priblížiť našu krajinu k priemeru životnej úrovne Európskej únie.
A s hrdosťou konštatujem, že patríme medzi krajiny, ktoré výrazne využili túto príležitosť približovať sa k priemernej životnej úrovni Európskej únie.
Čo sa bude diať v najbližších týždňov a mesiacoch? Predovšetkým a je to naša povinnosť aj voči našim kolegom, ktorí euro nemajú, aby tento proces bol maximálne inkluzívny, teda taký, že doňho budú zapojené aj členské štáty, ktoré dnes euro nemajú. Bolo by veľmi nesprávne, keby eurozóna sa integrovala hlbšie, možno iba nejaká časť krajín, a všetci ostatní sa na to budú iba pozerať. Musíme dať šancu aj štátom, ktoré euro nemajú, aby boli pri tom. A preto na rokovaní v Českej republike v Ledniciach sme plne podporili myšlienku predsedu vlády Českej republiky, aby bola možnosť ustanoviť pozíciu pozorovateľa v eurozóne, pretože bude to najmä eurozóna, kde táto integrácia bude veľmi, veľmi intenzívne prebiehať v najbližšom období.
Dilema, ktorá stojí teda pred nami, je, necháme si tento vlak ujsť a budeme možno členmi eurozóny, ktorí nebudú v tom jadre, alebo budeme robiť všetko pre to, aby sme to jadro stihli a v tom jadre sme aj zostali? Ja si myslím, že toto je historická šanca pre nás.
A ja potom využijem druhú otázku, aby som v tejto téme pokračoval.

Ďakujem za slovo. Pán predseda, chcem sa poďakovať za vysvetlenie a informáciu, pretože aj ja som presvedčený, že táto krajina patrí do jadra Európskej únie, dokonca sú o tom presvedčení ľudia, väčšina ľudí, ktorým na tejto krajine záleží, a chcem vám povedať, že vám držíme palce v tom, aby sa to podarilo. Ďakujem pekne.

Chcel by som poprosiť pána predsedu, aby v rámci mojej doplňujúcej otázky doplnil to, čo chcel povedať a nestihol. Ďakujem pekne. (Smiech v sále.)

Súhlasím s pánom poslancom Kvorkom, že Slovensko je krajina, ktorá je jedna z najproeurópskejších. Ak sa pozrieme na rôzne vyhodnotenia, tak sme tretia najproeurópskejšia krajina po Nemecku a po Španielsku, kedy podiel občanov, ktorí sa pozitívne hlásia k Európskej únii, je vyšší ako 70 %. Čiže naši ľudia inštinktívne cítia, že to je dobrá vec. Vedia to, pretože máme s tým dobré skúsenosti. Možno je aj to dobré, že dlhodobo sa tu nevyvinula žiadna politická garnitúra, ktorá by išla proti európskym cieľom.
Mrzí ma však, že sa objavujú teraz hlasy predovšetkým zo strany Sloboda a Solidarita, že ten ťah na Nemecko a Francúzsko nie je správny, že vraj Nemecko a Francúzsko sú nejaké okresné ligy. No pre mňa to okresná liga nie je. Ak máme označovať krajiny, ako je Nemecko a Francúzsko, ktoré majú záujem spolupracovať so Slovenskom v automobilovom priemysle, v energetike, kde pravdepodobne dialóg bude pokračovať vo vyššej kvalite, za okresnú ligu, tak potom to je nepochopenie reality európskej a svetovej a je mi veľmi ľúto. A ja chcem, aby verejnosť na Slovensku vedela, že tu je časť politickej garnitúry na Slovensku, teraz chcem hovoriť predovšetkým za vládnu koalíciu, ktorá hovorí jednoznačne, tento vlak nám nesmie ujsť, a pritom sľubujem, že každé jedno rozhodnutie, ktoré budeme musieť prijímať v tomto duchu, budeme vážiť na laboratórnych váhach, pretože nie všetko nám môže vyhovovať. Ale rovnako si myslím, že bude platiť aj to, že nás nebudú nútiť do vecí, ktoré by nás poškodzovali. Hoci to môže byť niekedy veľmi náročné.
Ak druhá časť politického spektra hovorí, že treba ísť od Nemecka a Francúzska späť a treba sa tlačiť ku Grécku, no, nech sa páči, tak tam choďte! Ale my hovoríme za vládnu koalíciu, tu je perspektíva Slovenskej republiky, na túto perspektívu sa v rámci možností budeme absolútne sústreďovať.
Ďakujem pekne.