19. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
7.9.2017 o 9:20 hod.
Ing. CSc.
Ľubomír Petrák
Videokanál poslanca
No, vážené kolegyne, kolegovia, musím zareagovať na toto vystúpenie, lebo sa mi zdá, že je absolútne aj politicky, aj vecne nekorektné.
Pán kolega, váš pozmeňujúci návrh, sme o ňom uvažovali a hľadali sme v ňom nejakú vnútornú logiku. Vnútornú logiku, ktorú chcete zaviesť a ktorá znamená, že by mal byť postihovaný manažment, to znamená riaditeľ, správna rada, za to, že dôjde k nejakému zdefraudovaniu finančných prostriedkov . Tento zámer je absolútne správny a nikto s ním nemá absolútne žiadny problém.
Otázka znie, akým spôsobom to chcete riešiť. Sám dobre viete, a čítali ste tento návrh zákona, že je tam niekoľko typov činností a niekoľko typov, myslím, že až 10 typov zdrojov, z ktorých je vedeckovýskumná činnosť financovaná. Sú to príjmy zo štátneho rozpočtu, sú to príjmy z grantov, sú to príjmy z podnikateľskej činnosti, sú to príjmy z darov, sú to príjmy zo spoločne združených finančných prostriedkov a tak ďalej atď. Vy v tejto chvíli idete vyňať časť týchto príjmov, na ktoré chcete uvaliť špeciálnu formu nakladania s týmito vecami. Toto je systémový problém, ktorý považujem za nesprávny a považujem to za nedotiahnuté.
Vaše tvrdenie, ktoré je čisto politické a úplne nelogické, a to sa čudujem, ste tvrdili, že ak sa vládna koalícia rozhodne tak ako doteraz a ide zdefraudovať finančné prostriedky, tak tým, že neschválime tento váš pozmeňujúci návrh, vytvárame na to priestor.
Pán kolega, ale keby ste si vy odpovedal úplne čestne na to, akým spôsobom ste predložili pozmeňujúci návrh, tak finančné prostriedky z eurofondov, grantov a iných záležitostí v tomto vašom pozmeňujúcom návrhu nemáte vôbec postihnuté. Nemáte tam postihnutý model napríklad ten, že príjmy z hlavnej činnosti, ktoré sú financované zo štátneho rozpočtu a ktoré sa nejakým spôsobom pretavia do podnikateľskej činnosti, čo môže byť ten tunel svojím spôsobom, nejakým spôsobom nakreslený, tak tento tunel nemáte zastavený. Ak by som chcel byť rovnako drzý, ako ste drzý vy, tak poviem, že vy vytvárate týmto spôsobom tunel na to, aby sa tieto prostriedky tunelovali zo štátneho rozpočtu a prelievali nejakým spôsobom do iných vrecák. Ale toto ja nechcem tvrdiť, lebo naším spoločným záujmom je, aby sme týmto veciam zamedzili.
Chcem povedať, že uvedomujeme si, že existujú tu niektoré veci, ktoré je potrebné doriešiť. Je to nový zákon, ktorý absolútne novým spôsobom postihuje a formuje vedeckovýskumné prostredie. Je to zákon, ktorý na jednej strane chce odviazať ruky, aby vedci mali voľnejšie ruky. Chce odviazať ruky podnikateľským subjektom, aby mohli investovať za rozumných podmienok ďaleko viacej finančných prostriedkov do vedeckovýskumnej činnosti. Lebo ak si pozriete štruktúru financovania vedeckovýskumnej činnosti, tak uvidíte, že Slovenská republika má hlboké podfinancovanie predovšetkým z podnikateľských subjektov a toto je jeden z hlavných cieľov tohto zákona, aby sme zabezpečili prílev finančných prostriedkov do tohto prostredia a všetky ďalšie otázky sú tam.
Hlavné riziká, ktoré sme videli pri návrhu tohto zákona, boli otázky nakladania s majetkom napríklad v Slovenskej akadémii vied, kde sme videli riziká, že by niektoré ústavy mohli preliať tieto finančné prostriedky a žiť niekoľko rokov len z majetku a nemuseli by nič robiť. Preto sú tam ustanovenia o prioritnom majetku, preto sú tam ďalšie ustanovenia, ktoré významným spôsobom obmedzujú nakladanie s týmto majetkom, obmedzujú možnosti, aby nemohli byť ani náznaky možnosti defraudovania tohto majetku, a myslím si, že v danej etape, keď nie sme schopní postihnúť absolútne všetky nuansy, ktoré prinesie život, sa tento zákon, aby sme nezviazali ruky viac, ako je potrebné, nedal ani napísať. A toto si myslím, že by bolo korektné aj zo strany opozície, keby ste vstali a povedali.
Keď hovoríte o tom, akým spôsobom sa budú kreovať čelní predstavitelia dozorných rád, správnych rád a ďalších záležitostí a že toto je nejako pod vienkom vládnej koalície, chcem sa vás spýtať, viete, akým spôsobom sa volí predseda Slovenskej akadémie vied? Aký vplyv má na to vládna koalícia? No absolútne žiaden. Lebo celá táto vedecká komunita určite nespadá pod našu pôsobnosť a veľká časť a významná časť tejto komunity dokonca ani nevolí strany vládnej koalície. Čiže my tam nemáme ani politicky, ani nepriamy politický vplyv, keby ste chceli ísť do nejakých dôsledkov.
Ak chcete hľadať riešenia, poďme ich hľadať spoločne, poďme zamedziť možným náznakom nekalého konania, ale myslím si, že takéto politizovanie situácie nie je absolútne namieste a je treba povedať, že je aj nemiestne.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
Vystúpenia
9:20
Pán kolega, váš pozmeňujúci návrh, sme o ňom uvažovali a hľadali sme v ňom nejakú vnútornú logiku. Vnútornú logiku, ktorú chcete zaviesť a ktorá znamená, že by mal byť postihovaný manažment, to znamená riaditeľ, správna rada, za to, že dôjde k nejakému zdefraudovaniu finančných prostriedkov . Tento...
Pán kolega, váš pozmeňujúci návrh, sme o ňom uvažovali a hľadali sme v ňom nejakú vnútornú logiku. Vnútornú logiku, ktorú chcete zaviesť a ktorá znamená, že by mal byť postihovaný manažment, to znamená riaditeľ, správna rada, za to, že dôjde k nejakému zdefraudovaniu finančných prostriedkov . Tento zámer je absolútne správny a nikto s ním nemá absolútne žiadny problém.
Otázka znie, akým spôsobom to chcete riešiť. Sám dobre viete, a čítali ste tento návrh zákona, že je tam niekoľko typov činností a niekoľko typov, myslím, že až 10 typov zdrojov, z ktorých je vedeckovýskumná činnosť financovaná. Sú to príjmy zo štátneho rozpočtu, sú to príjmy z grantov, sú to príjmy z podnikateľskej činnosti, sú to príjmy z darov, sú to príjmy zo spoločne združených finančných prostriedkov a tak ďalej atď. Vy v tejto chvíli idete vyňať časť týchto príjmov, na ktoré chcete uvaliť špeciálnu formu nakladania s týmito vecami. Toto je systémový problém, ktorý považujem za nesprávny a považujem to za nedotiahnuté.
Vaše tvrdenie, ktoré je čisto politické a úplne nelogické, a to sa čudujem, ste tvrdili, že ak sa vládna koalícia rozhodne tak ako doteraz a ide zdefraudovať finančné prostriedky, tak tým, že neschválime tento váš pozmeňujúci návrh, vytvárame na to priestor.
Pán kolega, ale keby ste si vy odpovedal úplne čestne na to, akým spôsobom ste predložili pozmeňujúci návrh, tak finančné prostriedky z eurofondov, grantov a iných záležitostí v tomto vašom pozmeňujúcom návrhu nemáte vôbec postihnuté. Nemáte tam postihnutý model napríklad ten, že príjmy z hlavnej činnosti, ktoré sú financované zo štátneho rozpočtu a ktoré sa nejakým spôsobom pretavia do podnikateľskej činnosti, čo môže byť ten tunel svojím spôsobom, nejakým spôsobom nakreslený, tak tento tunel nemáte zastavený. Ak by som chcel byť rovnako drzý, ako ste drzý vy, tak poviem, že vy vytvárate týmto spôsobom tunel na to, aby sa tieto prostriedky tunelovali zo štátneho rozpočtu a prelievali nejakým spôsobom do iných vrecák. Ale toto ja nechcem tvrdiť, lebo naším spoločným záujmom je, aby sme týmto veciam zamedzili.
Chcem povedať, že uvedomujeme si, že existujú tu niektoré veci, ktoré je potrebné doriešiť. Je to nový zákon, ktorý absolútne novým spôsobom postihuje a formuje vedeckovýskumné prostredie. Je to zákon, ktorý na jednej strane chce odviazať ruky, aby vedci mali voľnejšie ruky. Chce odviazať ruky podnikateľským subjektom, aby mohli investovať za rozumných podmienok ďaleko viacej finančných prostriedkov do vedeckovýskumnej činnosti. Lebo ak si pozriete štruktúru financovania vedeckovýskumnej činnosti, tak uvidíte, že Slovenská republika má hlboké podfinancovanie predovšetkým z podnikateľských subjektov a toto je jeden z hlavných cieľov tohto zákona, aby sme zabezpečili prílev finančných prostriedkov do tohto prostredia a všetky ďalšie otázky sú tam.
Hlavné riziká, ktoré sme videli pri návrhu tohto zákona, boli otázky nakladania s majetkom napríklad v Slovenskej akadémii vied, kde sme videli riziká, že by niektoré ústavy mohli preliať tieto finančné prostriedky a žiť niekoľko rokov len z majetku a nemuseli by nič robiť. Preto sú tam ustanovenia o prioritnom majetku, preto sú tam ďalšie ustanovenia, ktoré významným spôsobom obmedzujú nakladanie s týmto majetkom, obmedzujú možnosti, aby nemohli byť ani náznaky možnosti defraudovania tohto majetku, a myslím si, že v danej etape, keď nie sme schopní postihnúť absolútne všetky nuansy, ktoré prinesie život, sa tento zákon, aby sme nezviazali ruky viac, ako je potrebné, nedal ani napísať. A toto si myslím, že by bolo korektné aj zo strany opozície, keby ste vstali a povedali.
Keď hovoríte o tom, akým spôsobom sa budú kreovať čelní predstavitelia dozorných rád, správnych rád a ďalších záležitostí a že toto je nejako pod vienkom vládnej koalície, chcem sa vás spýtať, viete, akým spôsobom sa volí predseda Slovenskej akadémie vied? Aký vplyv má na to vládna koalícia? No absolútne žiaden. Lebo celá táto vedecká komunita určite nespadá pod našu pôsobnosť a veľká časť a významná časť tejto komunity dokonca ani nevolí strany vládnej koalície. Čiže my tam nemáme ani politicky, ani nepriamy politický vplyv, keby ste chceli ísť do nejakých dôsledkov.
Ak chcete hľadať riešenia, poďme ich hľadať spoločne, poďme zamedziť možným náznakom nekalého konania, ale myslím si, že takéto politizovanie situácie nie je absolútne namieste a je treba povedať, že je aj nemiestne.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
7.9.2017 o 9:20 hod.
Ing. CSc.
Ľubomír Petrák
Videokanál poslanca
No, vážené kolegyne, kolegovia, musím zareagovať na toto vystúpenie, lebo sa mi zdá, že je absolútne aj politicky, aj vecne nekorektné.
Pán kolega, váš pozmeňujúci návrh, sme o ňom uvažovali a hľadali sme v ňom nejakú vnútornú logiku. Vnútornú logiku, ktorú chcete zaviesť a ktorá znamená, že by mal byť postihovaný manažment, to znamená riaditeľ, správna rada, za to, že dôjde k nejakému zdefraudovaniu finančných prostriedkov . Tento zámer je absolútne správny a nikto s ním nemá absolútne žiadny problém.
Otázka znie, akým spôsobom to chcete riešiť. Sám dobre viete, a čítali ste tento návrh zákona, že je tam niekoľko typov činností a niekoľko typov, myslím, že až 10 typov zdrojov, z ktorých je vedeckovýskumná činnosť financovaná. Sú to príjmy zo štátneho rozpočtu, sú to príjmy z grantov, sú to príjmy z podnikateľskej činnosti, sú to príjmy z darov, sú to príjmy zo spoločne združených finančných prostriedkov a tak ďalej atď. Vy v tejto chvíli idete vyňať časť týchto príjmov, na ktoré chcete uvaliť špeciálnu formu nakladania s týmito vecami. Toto je systémový problém, ktorý považujem za nesprávny a považujem to za nedotiahnuté.
Vaše tvrdenie, ktoré je čisto politické a úplne nelogické, a to sa čudujem, ste tvrdili, že ak sa vládna koalícia rozhodne tak ako doteraz a ide zdefraudovať finančné prostriedky, tak tým, že neschválime tento váš pozmeňujúci návrh, vytvárame na to priestor.
Pán kolega, ale keby ste si vy odpovedal úplne čestne na to, akým spôsobom ste predložili pozmeňujúci návrh, tak finančné prostriedky z eurofondov, grantov a iných záležitostí v tomto vašom pozmeňujúcom návrhu nemáte vôbec postihnuté. Nemáte tam postihnutý model napríklad ten, že príjmy z hlavnej činnosti, ktoré sú financované zo štátneho rozpočtu a ktoré sa nejakým spôsobom pretavia do podnikateľskej činnosti, čo môže byť ten tunel svojím spôsobom, nejakým spôsobom nakreslený, tak tento tunel nemáte zastavený. Ak by som chcel byť rovnako drzý, ako ste drzý vy, tak poviem, že vy vytvárate týmto spôsobom tunel na to, aby sa tieto prostriedky tunelovali zo štátneho rozpočtu a prelievali nejakým spôsobom do iných vrecák. Ale toto ja nechcem tvrdiť, lebo naším spoločným záujmom je, aby sme týmto veciam zamedzili.
Chcem povedať, že uvedomujeme si, že existujú tu niektoré veci, ktoré je potrebné doriešiť. Je to nový zákon, ktorý absolútne novým spôsobom postihuje a formuje vedeckovýskumné prostredie. Je to zákon, ktorý na jednej strane chce odviazať ruky, aby vedci mali voľnejšie ruky. Chce odviazať ruky podnikateľským subjektom, aby mohli investovať za rozumných podmienok ďaleko viacej finančných prostriedkov do vedeckovýskumnej činnosti. Lebo ak si pozriete štruktúru financovania vedeckovýskumnej činnosti, tak uvidíte, že Slovenská republika má hlboké podfinancovanie predovšetkým z podnikateľských subjektov a toto je jeden z hlavných cieľov tohto zákona, aby sme zabezpečili prílev finančných prostriedkov do tohto prostredia a všetky ďalšie otázky sú tam.
Hlavné riziká, ktoré sme videli pri návrhu tohto zákona, boli otázky nakladania s majetkom napríklad v Slovenskej akadémii vied, kde sme videli riziká, že by niektoré ústavy mohli preliať tieto finančné prostriedky a žiť niekoľko rokov len z majetku a nemuseli by nič robiť. Preto sú tam ustanovenia o prioritnom majetku, preto sú tam ďalšie ustanovenia, ktoré významným spôsobom obmedzujú nakladanie s týmto majetkom, obmedzujú možnosti, aby nemohli byť ani náznaky možnosti defraudovania tohto majetku, a myslím si, že v danej etape, keď nie sme schopní postihnúť absolútne všetky nuansy, ktoré prinesie život, sa tento zákon, aby sme nezviazali ruky viac, ako je potrebné, nedal ani napísať. A toto si myslím, že by bolo korektné aj zo strany opozície, keby ste vstali a povedali.
Keď hovoríte o tom, akým spôsobom sa budú kreovať čelní predstavitelia dozorných rád, správnych rád a ďalších záležitostí a že toto je nejako pod vienkom vládnej koalície, chcem sa vás spýtať, viete, akým spôsobom sa volí predseda Slovenskej akadémie vied? Aký vplyv má na to vládna koalícia? No absolútne žiaden. Lebo celá táto vedecká komunita určite nespadá pod našu pôsobnosť a veľká časť a významná časť tejto komunity dokonca ani nevolí strany vládnej koalície. Čiže my tam nemáme ani politicky, ani nepriamy politický vplyv, keby ste chceli ísť do nejakých dôsledkov.
Ak chcete hľadať riešenia, poďme ich hľadať spoločne, poďme zamedziť možným náznakom nekalého konania, ale myslím si, že takéto politizovanie situácie nie je absolútne namieste a je treba povedať, že je aj nemiestne.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
9:25
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:25
Alojz BaránikA pokiaľ ide o tú výtku, ktorú ste uviedli, že sa toto týka len časti príjmov...
A pokiaľ ide o tú výtku, ktorú ste uviedli, že sa toto týka len časti príjmov tej inštitúcie, tak toto je urobené preto tak, pretože prostriedky štátne alebo európske sú podľa vašich vlastných slov pokryté iným spôsobom alebo ich ochrana, to znamená, že tam musí byť rozhodnutie ministra financií alebo prípadne vlády. Čiže náš záujem v súlade s tým, čo ste uviedli, že je nedostatok súkromných investícií do vedy, je zaviesť systém, ktorý by týmto investíciám poskytoval takú istú ochranu, ako majú pri obchodných spoločnostiach. Pretože obchodné spoločnosti budú súťažiť s týmito inštitúciami o tie isté peniaze. Prečo by potom niekto investoval do takýchto inštitúcií, keď môže investovať do obchodných spoločností, kde jeho investícia má podstatne vyššiu mieru ochrany. Pretože štatutári osobným majetkom neobmedzene zodpovedajú za správny výkon svojej funkcie. A prečo by to tu takto nemalo byť, to ste nevysvetlili. Len tu robíte z toho politiku a hovoríte zlodej, zlodej hovorí, chyťte zlodeja. Je to trápne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
7.9.2017 o 9:25 hod.
JUDr.
Alojz Baránik
Videokanál poslanca
Toto vystúpenie by sa dalo v krátkosti charakterizovať príslovím: "Zlodej kričí, chyťte zlodeja." My sme nič neukradli, zato vy ste ukradli toho až moc. Takže ma prekvapuje, že si trúfnete návrh, ktorým by sa malo zabezpečiť, aby to kradnutie bolo podstatne ťažšie, že ho znevažujete tým, že hovoríte, že sa jedná o nejaké politikárčenie. Presný opak je pravdou.
A pokiaľ ide o tú výtku, ktorú ste uviedli, že sa toto týka len časti príjmov tej inštitúcie, tak toto je urobené preto tak, pretože prostriedky štátne alebo európske sú podľa vašich vlastných slov pokryté iným spôsobom alebo ich ochrana, to znamená, že tam musí byť rozhodnutie ministra financií alebo prípadne vlády. Čiže náš záujem v súlade s tým, čo ste uviedli, že je nedostatok súkromných investícií do vedy, je zaviesť systém, ktorý by týmto investíciám poskytoval takú istú ochranu, ako majú pri obchodných spoločnostiach. Pretože obchodné spoločnosti budú súťažiť s týmito inštitúciami o tie isté peniaze. Prečo by potom niekto investoval do takýchto inštitúcií, keď môže investovať do obchodných spoločností, kde jeho investícia má podstatne vyššiu mieru ochrany. Pretože štatutári osobným majetkom neobmedzene zodpovedajú za správny výkon svojej funkcie. A prečo by to tu takto nemalo byť, to ste nevysvetlili. Len tu robíte z toho politiku a hovoríte zlodej, zlodej hovorí, chyťte zlodeja. Je to trápne.
Rozpracované
9:27
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:27
Ľubomír PetrákAk hľadáte problémy, ktoré chcete hľadať, hľadajte ich aj v sebe, aj vo svojej odbornosti, ktorú nezakrývajte politikárčením.
Ďakujem pekne.
Ak hľadáte problémy, ktoré chcete hľadať, hľadajte ich aj v sebe, aj vo svojej odbornosti, ktorú nezakrývajte politikárčením.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
7.9.2017 o 9:27 hod.
Ing. CSc.
Ľubomír Petrák
Videokanál poslanca
Pán kolega, ak chcete hľadať niečo, čo je trápne, tak trápne je to, že právnik vo vašom veku nie je schopný povedať komplexný pozmeňujúci návrh. Ak niečo hľadáte, že je trápne, tak hľadajte toto.
Ak hľadáte problémy, ktoré chcete hľadať, hľadajte ich aj v sebe, aj vo svojej odbornosti, ktorú nezakrývajte politikárčením.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
9:28
Ďakujem veľmi pekne, ja snáď len na margo tejto diskusie. Ďakujem pánovi Petrákovi za jeho vystúpenie. Ten uvedený pozmeňujúci návrh už bol prediskutovaný, táto požiadavka bola vznesená aj na ústavnoprávnom výbore a ním ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu ani samotná Slovenská...
Ďakujem veľmi pekne, ja snáď len na margo tejto diskusie. Ďakujem pánovi Petrákovi za jeho vystúpenie. Ten uvedený pozmeňujúci návrh už bol prediskutovaný, táto požiadavka bola vznesená aj na ústavnoprávnom výbore a ním ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu ani samotná Slovenská akadémia vied, s týmto pozmeňovacím návrhom, nesúhlasila.
Tento návrh, ktorý sme predložili, vychádza zo zodpovednostných vzťahov v Obchodnom zákonníku, ktoré sa aplikujú na obchodnú spoločnosť, konkrétne nie na jeden, ale na dva typy spoločnosti, t. j. na spoločnosť s ručením obmedzením aj na akciovú spoločnosť.
Je potrebné uviesť, že zákon o VVI, teda právna forma je koncipovaná na rozhraní verejnoprávnej inštitúcie a neziskovej organizácie. Teda nevychádza sa z princípov fungovania obchodných spoločností, ktorých prvky právnej úpravy predstavuje pozmeňujúci návrh. Z toho pohľadu by išlo o nesystémové riešenie mimo koncepcie návrhu zákona.
S ohľadom na uvedené poukazujeme na skutočnosť, že zákon 213/1997 o neziskových organizáciách pri riaditeľovi či správnej rade, ani zákon 176/2004 o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií, t. j. zákony, z ktorých sa pri kreovaní vzťahu k majetku vychádzalo, takéto zodpovednostné vzťahy neupravujú. Na okraj možno uviesť aj to, že takýto zodpovednostný vzťah neupravuje ani český zákon 341/2005 Sb. o veřejných výzkumných institucích, ktorý bol taktiež východiskovým podkladom pre tvorbu návrhu zákona o VVI.
Ďakujem veľmi pekne.
Matečná, Gabriela, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR poverená riadením Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR
Ďakujem veľmi pekne, ja snáď len na margo tejto diskusie. Ďakujem pánovi Petrákovi za jeho vystúpenie. Ten uvedený pozmeňujúci návrh už bol prediskutovaný, táto požiadavka bola vznesená aj na ústavnoprávnom výbore a ním ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu ani samotná Slovenská akadémia vied, s týmto pozmeňovacím návrhom, nesúhlasila.
Tento návrh, ktorý sme predložili, vychádza zo zodpovednostných vzťahov v Obchodnom zákonníku, ktoré sa aplikujú na obchodnú spoločnosť, konkrétne nie na jeden, ale na dva typy spoločnosti, t. j. na spoločnosť s ručením obmedzením aj na akciovú spoločnosť.
Je potrebné uviesť, že zákon o VVI, teda právna forma je koncipovaná na rozhraní verejnoprávnej inštitúcie a neziskovej organizácie. Teda nevychádza sa z princípov fungovania obchodných spoločností, ktorých prvky právnej úpravy predstavuje pozmeňujúci návrh. Z toho pohľadu by išlo o nesystémové riešenie mimo koncepcie návrhu zákona.
S ohľadom na uvedené poukazujeme na skutočnosť, že zákon 213/1997 o neziskových organizáciách pri riaditeľovi či správnej rade, ani zákon 176/2004 o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií, t. j. zákony, z ktorých sa pri kreovaní vzťahu k majetku vychádzalo, takéto zodpovednostné vzťahy neupravujú. Na okraj možno uviesť aj to, že takýto zodpovednostný vzťah neupravuje ani český zákon 341/2005 Sb. o veřejných výzkumných institucích, ktorý bol taktiež východiskovým podkladom pre tvorbu návrhu zákona o VVI.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
9:30
Hlavným cieľom predkladaného návrhu zákona je liberalizovať trh prevádzkovateľov staníc...
Hlavným cieľom predkladaného návrhu zákona je liberalizovať trh prevádzkovateľov staníc technickej kontroly a pracovísk emisnej kontroly. V súčasnosti sieť a počet prevádzkovateľov staníc technickej kontroly a pracovísk emisnej kontroly určuje ministerstvo dopravy. Návrhom a zmenou na dosiahnutie liberalizácie trhu je dosiahnutie liberalizácie trhu. Pri prijatí tejto právnej úpravy prevádzkovať stanicu technickej kontroly a pracovisko emisnej kontroly bude môcť každý, kto splní zákonom ustanovené podmienky, pričom táto služba zo strany štátu nebude nijakým iným spôsobom limitovaná.
Ďalším cieľom návrhu zákona je znížený výskyt ukladaných pokút za nepodrobenie sa vozidla technickej kontrole a emisnej kontrole v ustanovených lehotách. Navrhujeme, že pokiaľ prevádzkovateľ vozidla dodatočne splní aj svoju povinnosť a podrobí vozidlo kontrole, tak pokuta sa bude považovať za uhradenú tak, ak do 15 dní bude uhradená len vo výške 1/3 pokuty, z tohto opatrenia bude zároveň aj motivačným nástrojom pre všetkých prevádzkovateľov vozidiel, aby si svoje povinnosti aj dodatočne splnili čo najskôr a tým sa vyhli pokute v plnej výške.
Návrhom zákona ďalej precizujeme aj ustanovenia bezúhonnosti. Bezúhonnosť predstavuje podmienku, ktorá musí byť splnená počas celej doby platnosti povolenia a musí sa vzťahovať na všetky osoby oprávnené zastupovať alebo rozhodovať za oprávnenú osobu.
Súčasťou návrhu zákona je súvisiaca novela zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, kde dochádza k úprave výšky právnych poplatkov v súvislosti so zriaďovaním stanice technickej pomoci a pracoviska emisnej kontroly.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto zákona.
Ďakujem, skončil som.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol, na dnešné rokovanie predkladám návrh zákona, ktorým sa novelizuje zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a zároveň sa novelizuje zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch.
Hlavným cieľom predkladaného návrhu zákona je liberalizovať trh prevádzkovateľov staníc technickej kontroly a pracovísk emisnej kontroly. V súčasnosti sieť a počet prevádzkovateľov staníc technickej kontroly a pracovísk emisnej kontroly určuje ministerstvo dopravy. Návrhom a zmenou na dosiahnutie liberalizácie trhu je dosiahnutie liberalizácie trhu. Pri prijatí tejto právnej úpravy prevádzkovať stanicu technickej kontroly a pracovisko emisnej kontroly bude môcť každý, kto splní zákonom ustanovené podmienky, pričom táto služba zo strany štátu nebude nijakým iným spôsobom limitovaná.
Ďalším cieľom návrhu zákona je znížený výskyt ukladaných pokút za nepodrobenie sa vozidla technickej kontrole a emisnej kontrole v ustanovených lehotách. Navrhujeme, že pokiaľ prevádzkovateľ vozidla dodatočne splní aj svoju povinnosť a podrobí vozidlo kontrole, tak pokuta sa bude považovať za uhradenú tak, ak do 15 dní bude uhradená len vo výške 1/3 pokuty, z tohto opatrenia bude zároveň aj motivačným nástrojom pre všetkých prevádzkovateľov vozidiel, aby si svoje povinnosti aj dodatočne splnili čo najskôr a tým sa vyhli pokute v plnej výške.
Návrhom zákona ďalej precizujeme aj ustanovenia bezúhonnosti. Bezúhonnosť predstavuje podmienku, ktorá musí byť splnená počas celej doby platnosti povolenia a musí sa vzťahovať na všetky osoby oprávnené zastupovať alebo rozhodovať za oprávnenú osobu.
Súčasťou návrhu zákona je súvisiaca novela zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, kde dochádza k úprave výšky právnych poplatkov v súvislosti so zriaďovaním stanice technickej pomoci a pracoviska emisnej kontroly.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto zákona.
Ďakujem, skončil som.
Rozpracované
9:33
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby...
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Ďakujem, prosím, otvorte rozpravu.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k predmetnému vládnemu návrhu zákona. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Ďakujem, prosím, otvorte rozpravu.
Rozpracované
9:35
Čiže preto by sme si mohli povedať, že liberalizácia ako nástroj, ktorý má vlastne uvoľniť trh, kde trh spôsobí takú, by som povedal, samoreguláciu, je dobrý nástroj. Prirodzene, ako ja liberalizáciu považujem, alebo to, že trh dostáva priestor, a ja ako ekonóm si myslím, že je dobré, keď trh môže regulovať do veľkej miery a keď je schopný uregulovať. Vieme, že sú oblasti alebo sú niekedy časy, keď je potrebné tomu trhu pomôcť a taktiež keď je potrebné ten trh nejakým spôsobom chrániť. A to je možno to, o čom by som tu chcel trošku hovoriť.
Vlastne tak ako ste povedali, pán minister, sú tu dve veci také nosné, jedno je tá liberalizácia a druhé je to zníženie pokút. Ja by som možno začal tou menšou, tým znížením pokút, čo na jednej strane si myslím, že je naozaj taký dobrý ústupok pre ľudí a ľudia to ocenia, že teda tí, ktorí to nejakým spôsobom zanedbajú, lebo vieme, že na Slovensku ešte stále máme pomerne dosť starých áut, ktoré sú podrobené, podrobované STK a musia si to sledovať. Aj keď teda musím povedať, že ten systém notifikácie tu je zavedený. Sám som sa včera vďaka aj tomuto zákonu do neho zaregistroval, aby som teda predišiel, mám staršie auto, takže aby som predišiel nejakým pokutám prípadným, takže som to celkom ocenil.
Na druhej strane ma napadla jedna taká vec, trošku odbočím, ale tým, že som za klub, mám 30 minút, tak chvíľku s vami pohovorím. Ale nie, budem stručný, žartujem. (Zasmiatie sa rečníka.) Pán minister, má taký pohľad, že... (Smiech v sále.) Nie, nie.
Chcem len povedať, že, pán minister, to je taký zlepšovák, to je taký zlepšovák teraz pri tej notifikácii, že človek, keď predsa ide si prihlásiť to auto, tak viac-menej by tam mohlo byť, požiadavka, alebo teda možnosť, že sa môže notifikovať, resp. môže požiadať o notifikáciu už pri zápise, lebo tam stačí udať telefónne číslo alebo e-mail, tak do toho systému musíte zadať e-mail alebo telefónne číslo a ono vás automaticky potom začne notifikovať. Lebo ak sa prihlásite, zistíte, že vaše auto v tom systéme, máte tam VIN číslo, má to vašu ŠPZ-ku, čiže ten systém vie o vašom aute vďaka tomu prihláseniu. A keby v tom prihlásení existovala možnosť, že teda už si požiadam o notifikáciu, tak v takom prípade by sme sa vôbec, by sme ešte viacej eliminovali to riziko, že niekto prešvihne ten termín a musíme mu poslať vlastne pokutu. Čiže by sme mu mohli takto poslať prevenciu.
Ale ako to len do budúcna, že keď sa prihlasujú tie autá na polícii, tak by tam mohli vytvoriť kolónku, kde by vodič mohol zaškrtnúť, že mám záujem o notifikáciu, tu je moje telefónne číslo a tu je môj e-mail a automaticky by sa to do systému nahodilo a tým pádom už by tá notifikácia prichádzala. Ako myslím, že je to taká maličkosť, ale to len keď teda sa bavíme priamo o tej notifikácii.
Takže to zníženie pokút môže byť, alebo teda bude podľa mňa určite ocenené verejnosťou. Je tu však jedno také riziko, o ktorom sme sa aj s pánom ministrom teraz chvíľku bavili, že, a teda aspoň opýtam sa možno a neviem, či to vy budete presne vedieť, ale ja to teda neviem, že keď dostane teda notifikáciu, resp. pokutu, že neprišiel na STK, tak ak ju zaplatí, momentálne je to, neviem, či do 15 dní, do 30 dní, tak 2/3, musí zaplatiť 2/3. Teraz po novom by to mala byť 1/3, ale zaplatí a tým pádom môže jazdiť ďalej "bez STK". Ak ho chytí polícia, tak mu zoberie techničák. Ale hovorím si, či to je dostatočne motivačné, keď on si povie, že, dobre, za 55 euro sa môžem voziť dlhšie s rizikom, že ma nechytia alebo chytia, že či to je dostatočná represia. Lebo ak on vie, že ak by tam bola povedzme, že o dva týždne už teda musí zaplatiť 2/3, tak by to možno bolo ešte o to silnejšie, aby ho to motivovalo na tú STK-čku ísť. Lebo my tú pokutu mu nedávame preto, aby sa vykúpil z tej STK-čky, ale nato, aby na tú STK išiel, aby to auto bolo skontrolované, ak nemá, tak aby prestalo jazdiť.
Lebo celý tento zákon o STK je vlastne o bezpečnosti a to je, myslím si, to najdôležitejšie si uvedomiť, že dnes máme takú mentalitu, že je to o šikane ľudí. Ale ono v skutočnosti tá šikana ľudí tu neni preto, že by sme teraz chceli ľudí terorizovať, ale pretože ich chceme naučiť zmýšľať, že je dobré aj pre vodiča, ale aj pre ostatných členov, alebo teda účastníkov premávky, aby autá boli bezpečné, aby boli skontrolované, a práve ten orgán STK je zodpovedný za to, aby vyhodnotil, že tie autá sú bezpečné, on je za to zodpovedný, a preto sú tie parametre aj tak stanovené.
Takže tuto len možno uvažovať a o tom chcem aj trošku viacej dneska hovoriť, že či tento zákon, alebo resp. tá liberalizácia, čo môže priniesť práve v takomto odvetví, kde je na prvom mieste dôležitá bezpečnosť. A hovorím to preto, lebo vidíme, že teda ide sa tu otvoriť a je možný nárast teda tých staníc.
Na druhej strane, keď sa pozrieme na to, ako je vyťažený trh, tak vidíme, že momentálne priemerne sú vyťažené stanice, ktoré máme, na 46, som našiel nejaké štatistiky, 46 %. Čiže kapacita tých kontrol je okolo, mám to tu poznačené, áno, takže dobre hovorím, čiže, áno, tá kapacita kontrol je okolo 2,8 mil. rádovo, ale počet kontrol je 1,3 mil. Vieme, že behá istý počet, pán minister, ste hovorili, myslím, že okolo 140-tisíc áut, ktoré ešte chodia teda načierno bez kontroly, ale vidíme, že ten priestor tu je, ale to je priemerne číslo. Samozrejme, sú mestá a sú oblasti, kde je ten nápor väčší a v takom prípade aj to čakanie, to nepríjemné čakanie, ktoré asi najviac nás stretáva, že už možno dneska aj tak chápeme, už aj tie autá tu dneska na Slovensku sú lepšie, už možno nemáme takú obavu, že či prejdeme, to už naozaj niekto musí mať staré auto a musí si byť vedomý, že sa oňho nestaral, ak sa bojí o to, že neprejde, že myslím si, že tie štandardy sú nastavené tak, že to dobré auto bez problémov prejde. Takže toho sa už obávať nemusíme, ale je tam tá nepríjemná časť toho, že ak si to nechám na poslednú chvíľu, potom musím čakať v radách a tak ďalej a to je dosť nepríjemné a otravuje vám to celý deň a podobne.
Takže, ale hovorím si, že či teraz tá liberalizácia, a chcem dať do súvisu tú liberalizáciu a práve tú bezpečnosť, že tá liberalizácia na jednej strane umožní to, že môžu v mestách, kde, alebo na miestach, kde je nápor väčší, môžu vzniknúť nové stanice. Ale povedzme si na rovinu, ani v dnešných podmienkach ten zákon nebránil tomu, aby ministerstvo udelilo takúto licenciu, kde ten nápor je väčší, že je to v kompetencii ministerstva, aby rozhodlo, že tam môže pribudnúť alebo nemusí, takže...
A teraz keď to zobereme práve do tej roviny tej bezpečnosti, tak či tá liberalizácia trhu nespôsobí prirodzene konkurenčný boj o zákazníka. Lebo to je to, čo je, liberalizácia funguje na tom, že zákazník sa dostane do popredia a vlastne zákazník rozhodne, ku komu bude chodiť. No ale tu je to riziko toho, že my chceme, aby tie stanice technickej kontroly na jednej strane zabezpečovali bezpečnosť. A to nie je vždy príjemná vec, keď vy musíte zákazníkovi povedať, že, vieš čo, tvoje auto je nespôsobilé, to nepotešíte zákazníka. Väčšinou firmy robia podnikanie preto, aby zákazníka potešili a tým si ho snažia získať. Ale vy máte podstatu podnikania založenú na tom, že chcete potešiť iba tých, ktorí to naozaj majú v poriadku, a tí, ktorí to v poriadku nemajú, tých potešiť nechcete, resp. nemôžete, a možno by ste ich aj chceli, ale nemôžete, lebo potom príde kontrola z vyšších miest a vám zoberie licenciu.
Takže tuto práve je tá filozofia, že či tá liberalizácia nespôsobí to, že v záujme boja o zákazníka sa môžu znížiť štandardy. Ako sme hovorili, myslím, že sa tu bavíme o tom, že Slovák je veľmi vynaliezavý, ako nejakým spôsobom dodržať štandardy a zároveň udržať zákazníka. Ja teraz opäť, aby ste ma nechápali zle, ja sa teraz nechcem zastávať STK, lebo sám mám s nimi svoje skúsenosti tým, že mám staršie auto, veľa som si to absolvoval atď., ale rozmýšľam naozaj nad tou myšlienkou tej bezpečnosti. Naozaj som si povedal, že idem sa zamyslieť nad filozofiou, načo sú STK, stanice technickej kontroly, dobré a k čomu vlastne majú slúžiť. Takže z tohto pohľadu teraz trošku tu s vami pofilozofujem, ale hovorím si fakt, že aby sme boli v tomto možno takí prezieraví, že, a domysleli, a to je možno aj otázka na vás, že či to je domyslené z toho hľadiska, že zabezpečíme tú kvalitu. Lebo tá liberalizácia to nemôže byť len pred liberalizáciou, ale pretože niekto hovorí, že je tu málo staníc a chceli by sme viac, však, hovorím, už dnešná úprava dovoľuje na miestach, kde je vyťaženosť, túto liberalizáciu, resp. tam tie stanice pribudnú. Dobre vieme, že zriadiť stanicu nie je lacná záležitosť už aj podľa dnešných podmienok. Musíte preukázať finančnú, že máte dostatok financií, musíte mať pozemok na to atď., musíte mať na to technikov, lebo to je také odvetvie.
Čiže toto je niečo, čo spôsobuje, že sa do toho aj tak nie každý pustí, a teraz my počítame, dokonca ten návrh zákona počíta, že pribudne nejakých 80 alebo až 110 týchto staníc a vznikne 1 000 pracovných miest. Teraz otázka je, ako osobne si myslím, že toto je tak trošku od pása strieľané a by ma zaujímalo, že na základe čoho to bolo kvantifikované, lebo keď vidíme, že ten biznis je naozaj ťažký a že na to, aby niekto vystúpil, musí mať naozaj finančné zázemie, tak si nemyslím, že teraz jak huby po daždi tieto STK-čky budú vyrastať, lebo to neni, že otvorím si nejakú predajničku.
Ďalšia vec, čo ma tam zaujala, je, že vlastne týmto očakávaným nárastom narastie počet ľudí, len od roku 2018 do roku 2020 ten štátny odborný dozor o troch a pracovníci na zabezpečenie skúšok o troch a potom od roku 2020 pribudne pri tom prvom dvaja a pri tom ďalšom jeden. A teraz keď si zoberieme, že takéto, lebo tu ide o to, že tie stanice vykonávajú tú kontrolu, ale nato, aby sme zabezpečili tú bezpečnosť, tak je tu ten vyšší orgán, ktorý dozerá na tie stanice a ubezpečuje sa, že dodržiavajú tie štandardy a nepúšťajú autá len tak, máme na to kamerový systém, ktorý, teda vieme, ako je funkčný, skôr nefunkčný niekedy atď., polofunkčný, a teda že či vedia títo kontrolóri zabezpečiť a že či tento počet ľudí, ktorý sa zdá byť malý pri takomto náraste staníc, je schopný dohliadať na to, aby tieto stanice tú bezpečnosť zabezpečili u tých áut, alebo resp. tú kvalitu, aby tá kvalita tej kontroly sa neznižovala.
Opäť, keď to hovorím, hovorím aj svojím spôsobom proti každému z nás, lebo to znamená, že musíme aj my si zvyknúť na dodržiavanie tých štandardov a mať, udržiavať tie autá v dobrom stave.
Takže toto je moja otázka, že či to, lebo mohli by sme si povedať, že ak chceme naozaj dbať o tú bezpečnosť, tak by sme mali skôr posilniť ten dozorný dohľad z hľadiska ministerstva, aby ministerstvo malo istotu, že tie stanice technickej kontroly to nedávajú, ale nenachádzajú spôsoby, ako viac-menej ten systém oklamať, aby mohli pustiť tú kontrolu viacerým. Čo keď majú ten biznis garantovaný, nemajú až takú motiváciu. Ako náhle ten biznis garantovaný nebude, tak oni stratia, môžu stratiť tú motiváciu, že tak teraz ja musím sa o tých zákazníkov postarať, lebo pôjdu niekam inam, kde im pomôžu, a ja tým pádom prídem o biznis a tým pádom neuživím tú veľkú komplexnosť tej stanice, aká je.
Ďalšia vec, čo ma tam zaujala, bolo to, že teraz vlastne, ak som to správne pochopil, pán minister, tak zavádza sa taká podmienka, že by mal byť spôsobilý mať stanicu technickej kontroly aj emisnej kontroly. Čo na druhej strane je opäť spájanie dvoch investícií, pre zákazníka to môže byť veľmi pohodlné, ale pre človeka, ktorý chce vstúpiť na tento trh, tak musí byť omnoho silnejší hráč, aby mohol založiť obidve stanice. Čiže toto mi trošku príde také, že ako keby sme chceli tak vytlačiť tých menších hráčov z trhu, aby sa proste tam nemotali, aby tí väčší hráči tam mohli vstúpiť, ktorí majú na to kapitál, prípadne vytvoriť nejaké siete a tak. Okej, to len hovorím, že toto mi tam z hľadiska toho podnikateľského prostredia úplne nesedelo, trošku ma to tam tak vyrušilo, že prečo, lebo keď liberalizujeme trh, tak nechajme na trh, nech trh rozhodne. Lebo ak ľudia nebudú mať záujem len o samotnú stanicu emisnej komisie, teda kontroly, tak zanikne, proste mu tam nebudú chodiť, to si bude musieť ten podnikateľ sám spočítať, že či chce do tej investície ísť, ale podmieňovať to, tak na jednej strane liberalizujeme a na druhej strane v určitom detaile veľmi regulujeme. To mi príde trošku také nekoncepčné.
Ďalšiu vec, čo by som chcel povedať, je tá bezúhonnosť. Toto ma tiež zaujíma a tu by som tiež položil otázku, pán minister, na vás, vlastne zvyšujeme bezúhonnosť, tú podmienku bezúhonnosti z 5 rokov na 10 rokov. To znamená, že momentálne to je tak, že nemôžete, za posledných 5 rokov vám nemohli vziať toto povolenie, ak to tak správne chápem. Teraz to zvyšujeme na 10, a ak to správne chápem, tak sa to bude vzťahovať aj na všetkých tých, ktorí už sú dneska na trhu. Čiže ak dneska je nejaký podnikateľ, ktorému pred 9 rokmi to vzali, ale 9 rokov už vykazuje činnosť poctivo, tak príde o to povolenie, ak to správne chápem.
Preto sa chcem opýtať, či to tak je, lebo v takom prípade by ma zaujímalo, koľko takýchto subjektov je, ktoré môžu takýmto spôsobom byť postihnuté a nespĺňajú tú podmienku, po novom nespĺňajú tú podmienku bezúhonnosti. Že či sa jedná o nejaké vyčistenie trhu, a ak, v akom rozmedzí.
Zaujímavé bolo sa pozrieť, alebo je ísť sa pozrieť na Českú republiku, ktorá tiež rozmýšľala nad tým, že zliberalizuje, ale nakoniec teda si povedali, že nepôjdu do tej plnej liberalizácie, ale urobia vlastne to, že budú sledovať aj vďaka tomuto jednotnému systému, ktorý máme aj my, požiadavky na to, kde, aká a koľko technických kontrol je potrebné, aby bolo, a na základe toho udeľujú tú licenciu. Oni dokonca majú tú podmienku, že 80 % keď už je vyťaženosť, tak ak je viac ako 80 %, umožnia a udelia ďalšiu licenciu na ďalšiu stanicu. A toto sa im osvedčilo.
Ďalšia taká dôležitá vec, ktorú pri tomto návrhu zákona je dôležité brať do úvahy, a opäť si možno porovnať štatistiky medzi Nemeckom a Slovenskom. Nemecko berieme aj preto, lebo vieme, že od nich veľa sa vozí aut aj na Slovensko. Je to trh, ktorý je známy, že autá má v kvalitnom stave, a preto ich sem aj radi vozíme, aj z dôvodu dobrých ciest, pán minister, čo je opäť vaša parketa. Ale zaujímavé je, že u nich štatisticky percento nehôd je spôsobené technickým stavom, to ten objem je 10 %. Teraz by sme sa mohli pozrieť na to, koľko je na Slovensku štatisticky. Čo myslíte, koľko by tak akože na Slovensku pri, ako poznáte naše cesty, naše autá, našich vodičov, čo myslíte, aké je to percento? Ja som bol veľmi prekvapený, že na Slovensku je to len 0,44 %. Si hovorím, no buď máme také autá skvelé, alebo takých skvelých šoférov, teda resp. takých neschopných šoférov, že tie autá sú tak v dobrom stave, len tí šoféri sú takí neschopní, že proste spôsobujú. Lebo v Nemecku 10 % je spôsobených technickým stavom.
Táto štatistika ukazuje na to, že kladie taký veľký otáznik nad tým, že či polícia tento faktor bere do úvahy a či ho teda eviduje. Lebo ak máme také výborné čísla v porovnaní s Nemeckom, tak to je naozaj na zamyslenie a tu teda jednoznačne ich porážame na plnej čiare. Lebo ak by to tak nebolo, tak možno z toho uvážiť, že teda polícia to nedostatočne vyhodnocuje a tým pádom čo sa stane? No vždycky je vinník šofér. Ale keby bol na vine technický stav, tak tam už má veľkú vinu aj práve stanica technickej kontroly, pretože ona je tá, ktorá licencuje ten stav, technický stav vozidla a ona už nesie zodpovednosť. A to je práve aj taký nástroj na možno ich tlak, aby si uvedomili, že keď sa dohliada, že toto auto bolo pred dvomi týždňami na technickej kontrole a dneska malo nehodu a spôsobené tým, že nemá v poriadku brzdy, tak za dva týždne asi pochybujem, že by sa tie brzdy tak mohli poškodiť, tak v takom prípade ideme po nej a môžme povedať, chceme vidieť ten záznam a môžme odobrať licenciu. A tým pádom ten postih a tým pádom aj tá represia voči tým staniciam technických kontrol je vyššia. Dneska sú chránení, keďže to percento je také nízke a nevykazuje sa to, tak oni sú v suchu, ja dám a kto mi dokáže, že ja som to nedal poctivo.
Čiže opäť sa vrátim k tomu, že je dôležité, aby tá bezpečnosť bola zabezpečená. Momentálne funguje kamerový systém, máme tých kontrolórov a dozorcov, toto je otázka, ktorá, si môžme povedať, že či je postačujúca. Lebo keď som pozeral aj pripomienkové konanie, tak som tam našiel takú kalkuláciu, bol to človek, je tu že verejnosť, ale zaujalo ma, ten výpočet, že ak dnes je na Slovensku 139 staníc a uvažuje sa o ďalších 80, to je spolu 219, s akou periodicitou bude v každej z nich vykonávaný práve tento dozor pri existujúcom počte a zaťažení štátnych úradníkov? Ak veľmi optimisticky počítame, že 40 kontrol ročne, tak raz za 5 rokov skontroluje ten kontrolný orgán tú stanicu. Čiže toto by ma možno tiež zaujímalo, nevidím do toho tak konkrétne, že ako často ten kontrolór navštívi tie jednotlivé technické kontroly a oddozerá alebo možno pozerá na ten kamerový systém, ak máte o tom znalosť. Neviem, chápem, že je to také dosť technické, ale že či toto je, lebo toto je podľa mňa práve tá oblasť, na ktorú sa treba zamerať, aby sme sa zabezpečili, že tie stanice technickej kontroly, ak ich ideme aj liberalizovať, musíme si byť istí, že udržia tú kvalitu, že udržia tú kvalitu tej kontroly. Takže to je, myslím, že tiež dôležité.
Ešte by som chcel povedať, že aj Európska komisia nám vlastne hovorí a vydala smernicu, aby sme zabezpečili dostatočný systém kontroly. Nehovorí ako, čiže nepredpisuje, že to musí byť liberalizované, len hovorí o tom, že by ten proces mal zahŕňať takú kontrolu, aby teda tá bezpečnosť bola dosiahnutá.
Takže toto, toto sú také otázky, ktoré ja kladiem, lebo dnes, ja ešte poviem dve veci, ktoré sa ku mne dostali z trhu a už som sa na to pána ministra pýtal, a teda povedal, že on nemá takú vedomosť. Ale dostala sa mi taká informácia, je to trošku taká, by som povedal, špekulatívna, že teraz sa tá liberalizácia otvára, ale že sa chystá nový zákon, ktorý by mal znovu ako keby uzavrieť, potom, ako vzniknú noví hráči, by znovu uzavrieť a spôsobiť, že teda opäť ten biznis bude garantovaný, ale už ten možno prečistený, prečistený v úvodzovkách, trh.
Taktiež sa ku mne dostala informácia, že dnes táto licencia je, ministerstvo ju dáva bezplatne, teda neni, no sú tam tie poplatky, ktoré narastajú, a to by ma ešte tiež, pán minister, zaujímalo, že teraz zdvíhame tie poplatky z 200 na, to je poplatok na podanie, teda žiadosti o stanicu technickej kontroly a emisnej a o udelenie. Čiže dvakrát 200 pri podaní a 200 pri udelení a takisto samostatne na technickú kontrolu, na emisnú, zvyšujeme to na 600, čo je vlastne trojnásobok, čiže ak niekto chcel mať stanicu technickej a emisnej, tak zaplatil doteraz 800, teraz bude 2 400. Zrejme pri takých investíciách tá položka nie je nejaká veľká, ale zaujímalo by ma, že na základe čoho sa vypočítala tá suma 600, že či to má nejaký zmysel, a teda či to má nejaký dôvod alebo to bolo len také, že dáme trojnásobok. A teda to je jediný poplatok, ktorý pri udeľovaní zadávate. Ale taká neoficiálna informácia z trhu je, že 65-tisíc eur je taký, také všimné, aby tá licencia teda mohla vzniknúť. Neviem, nemám taký dôkaz na to, hovorím to ako, ako takú úvahu, že ak by to tak bolo, tak v takom prípade je prirodzené, že tí ľudia, ktorí investovali teda do samostatnej stanice a ešte aj do takéhoto všimného a teraz vlastne krátko na to, ako možno si otvorili pred rokom stanicu, tak si povedia, dneska to bude zadarmo, tak môžu mať, samozrejme, námietku, ale tak, holt, to je (zasmiatie sa rečníka), to je, to je, žiaľ, problém systému, s ktorým tu bojujeme, a to je práve tá korupcia, ktorá, žiaľ, na Slovensku stále je prítomná.
Ja by som ešte povedal jednu, jednu takú vec na margo tej liberalizácie a to bude posledná vec, že v Poľsku prešli na liberalizáciu a dokonca aj Češi to uvádzajú ako taký negatívny príklad, lebo vzniklo tam, samozrejme, veľa staníc a výsledkom ich kontroly je, že 98 % áut, ktoré prejdú cez kontrolu, sú bez zistenia chýb. Čiže Poliaci zrejme extrémne začali mať kvalitné autá. Takže ja sa obávam, aby sa to nestalo aj na Slovensku tou liberalizáciou, pretože realitu poznáme a my, čo cestujeme po Slovensku alebo ktorí bývate aj možno v tých chudobnejších regiónoch, tak vieme, že tam si tí ľudia nemôžu dovoliť z tých minimálnych miezd, ktoré pán premiér sa snaží stále zvyšovať, aj keď ich zvyšuje, tak si tie lepšie autá momentálne dovoliť nemôžu, musia jazdiť na mnohokrát starých autách a tým pádom je riziko, že tá liberalizácia bude pokušením práve z dôvodu získania si zákazníka znižovať tie štandardy kvality.
Na záver, len aby som teda zhrnul, osobne si myslím, že liberalizácia je dobrý, dobrý nástroj, otázka je, či nenaruší práve ten prvok bezpečnosti, lebo ten, si myslím, že je veľmi primárny, a ak by sme, ak vieme zabezpečiť liberalizáciu a zároveň udržať tú bezpečnosť, tak myslím si, že toto je ten správny model, tú správnu cestu, takže ja by som tam povedal viacero takých možno pripomienok k tomu, sme v prvom čítaní, aby sme, aby ste možno aj vy, pán minister, pozreli, že či teda ten zákon naozaj prinesie a udrží tú bezpečnosť, prípadne ju ešte zvýši aj s tou liberalizáciou. Lebo to by bol podľa mňa ten najžiadanejší stav, že mať liberalizáciu, ktorá zvýši kvalitu služieb pre zákazníka a zároveň udrží tú bezpečnosť, a to by malo byť ťažisko tohto zákona.
Ďakujem vám za pozornosť.
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, vitajte na pôde parlamentu. Ja by som možno začal tak komorne, keďže sme tu v takej komornej atmosfére, a opýtal sa možno aj vás, kolegovia, že keď tak počujete slovo STK, že čo vás tak napadne. Ja keď som rozmýšľal nad týmto zákonom a schválne som si tak hovoril, teda som sa naňho tak viacej pozrel, jednak z toho, že je to zákon, ktorý prislúcha aj nášmu výboru, ale aj z toho dôvodu, že naozaj STK je jedna z takých tých oblastí, ktorá sa dotýka ľudí bytostne, obzvlášť šoférov. A myslím si, že každý z nás ako šofér máme svoje skúsenosti s STK a možno je dosť takých, ktorí majú takú, by som povedal, možno negatívnu práve s tým, že voľakedy sa muselo dlho čakať a teraz človek tak vždycky dúfal, že to auto jeho prejde, hoci možno bolo aj novšie a jedno s druhým, že to bolo také, ako keby ten osud v rukách tých STK-čkárov a neboli sme si úplne istí, či tie autá teda prejdú.
Čiže preto by sme si mohli povedať, že liberalizácia ako nástroj, ktorý má vlastne uvoľniť trh, kde trh spôsobí takú, by som povedal, samoreguláciu, je dobrý nástroj. Prirodzene, ako ja liberalizáciu považujem, alebo to, že trh dostáva priestor, a ja ako ekonóm si myslím, že je dobré, keď trh môže regulovať do veľkej miery a keď je schopný uregulovať. Vieme, že sú oblasti alebo sú niekedy časy, keď je potrebné tomu trhu pomôcť a taktiež keď je potrebné ten trh nejakým spôsobom chrániť. A to je možno to, o čom by som tu chcel trošku hovoriť.
Vlastne tak ako ste povedali, pán minister, sú tu dve veci také nosné, jedno je tá liberalizácia a druhé je to zníženie pokút. Ja by som možno začal tou menšou, tým znížením pokút, čo na jednej strane si myslím, že je naozaj taký dobrý ústupok pre ľudí a ľudia to ocenia, že teda tí, ktorí to nejakým spôsobom zanedbajú, lebo vieme, že na Slovensku ešte stále máme pomerne dosť starých áut, ktoré sú podrobené, podrobované STK a musia si to sledovať. Aj keď teda musím povedať, že ten systém notifikácie tu je zavedený. Sám som sa včera vďaka aj tomuto zákonu do neho zaregistroval, aby som teda predišiel, mám staršie auto, takže aby som predišiel nejakým pokutám prípadným, takže som to celkom ocenil.
Na druhej strane ma napadla jedna taká vec, trošku odbočím, ale tým, že som za klub, mám 30 minút, tak chvíľku s vami pohovorím. Ale nie, budem stručný, žartujem. (Zasmiatie sa rečníka.) Pán minister, má taký pohľad, že... (Smiech v sále.) Nie, nie.
Chcem len povedať, že, pán minister, to je taký zlepšovák, to je taký zlepšovák teraz pri tej notifikácii, že človek, keď predsa ide si prihlásiť to auto, tak viac-menej by tam mohlo byť, požiadavka, alebo teda možnosť, že sa môže notifikovať, resp. môže požiadať o notifikáciu už pri zápise, lebo tam stačí udať telefónne číslo alebo e-mail, tak do toho systému musíte zadať e-mail alebo telefónne číslo a ono vás automaticky potom začne notifikovať. Lebo ak sa prihlásite, zistíte, že vaše auto v tom systéme, máte tam VIN číslo, má to vašu ŠPZ-ku, čiže ten systém vie o vašom aute vďaka tomu prihláseniu. A keby v tom prihlásení existovala možnosť, že teda už si požiadam o notifikáciu, tak v takom prípade by sme sa vôbec, by sme ešte viacej eliminovali to riziko, že niekto prešvihne ten termín a musíme mu poslať vlastne pokutu. Čiže by sme mu mohli takto poslať prevenciu.
Ale ako to len do budúcna, že keď sa prihlasujú tie autá na polícii, tak by tam mohli vytvoriť kolónku, kde by vodič mohol zaškrtnúť, že mám záujem o notifikáciu, tu je moje telefónne číslo a tu je môj e-mail a automaticky by sa to do systému nahodilo a tým pádom už by tá notifikácia prichádzala. Ako myslím, že je to taká maličkosť, ale to len keď teda sa bavíme priamo o tej notifikácii.
Takže to zníženie pokút môže byť, alebo teda bude podľa mňa určite ocenené verejnosťou. Je tu však jedno také riziko, o ktorom sme sa aj s pánom ministrom teraz chvíľku bavili, že, a teda aspoň opýtam sa možno a neviem, či to vy budete presne vedieť, ale ja to teda neviem, že keď dostane teda notifikáciu, resp. pokutu, že neprišiel na STK, tak ak ju zaplatí, momentálne je to, neviem, či do 15 dní, do 30 dní, tak 2/3, musí zaplatiť 2/3. Teraz po novom by to mala byť 1/3, ale zaplatí a tým pádom môže jazdiť ďalej "bez STK". Ak ho chytí polícia, tak mu zoberie techničák. Ale hovorím si, či to je dostatočne motivačné, keď on si povie, že, dobre, za 55 euro sa môžem voziť dlhšie s rizikom, že ma nechytia alebo chytia, že či to je dostatočná represia. Lebo ak on vie, že ak by tam bola povedzme, že o dva týždne už teda musí zaplatiť 2/3, tak by to možno bolo ešte o to silnejšie, aby ho to motivovalo na tú STK-čku ísť. Lebo my tú pokutu mu nedávame preto, aby sa vykúpil z tej STK-čky, ale nato, aby na tú STK išiel, aby to auto bolo skontrolované, ak nemá, tak aby prestalo jazdiť.
Lebo celý tento zákon o STK je vlastne o bezpečnosti a to je, myslím si, to najdôležitejšie si uvedomiť, že dnes máme takú mentalitu, že je to o šikane ľudí. Ale ono v skutočnosti tá šikana ľudí tu neni preto, že by sme teraz chceli ľudí terorizovať, ale pretože ich chceme naučiť zmýšľať, že je dobré aj pre vodiča, ale aj pre ostatných členov, alebo teda účastníkov premávky, aby autá boli bezpečné, aby boli skontrolované, a práve ten orgán STK je zodpovedný za to, aby vyhodnotil, že tie autá sú bezpečné, on je za to zodpovedný, a preto sú tie parametre aj tak stanovené.
Takže tuto len možno uvažovať a o tom chcem aj trošku viacej dneska hovoriť, že či tento zákon, alebo resp. tá liberalizácia, čo môže priniesť práve v takomto odvetví, kde je na prvom mieste dôležitá bezpečnosť. A hovorím to preto, lebo vidíme, že teda ide sa tu otvoriť a je možný nárast teda tých staníc.
Na druhej strane, keď sa pozrieme na to, ako je vyťažený trh, tak vidíme, že momentálne priemerne sú vyťažené stanice, ktoré máme, na 46, som našiel nejaké štatistiky, 46 %. Čiže kapacita tých kontrol je okolo, mám to tu poznačené, áno, takže dobre hovorím, čiže, áno, tá kapacita kontrol je okolo 2,8 mil. rádovo, ale počet kontrol je 1,3 mil. Vieme, že behá istý počet, pán minister, ste hovorili, myslím, že okolo 140-tisíc áut, ktoré ešte chodia teda načierno bez kontroly, ale vidíme, že ten priestor tu je, ale to je priemerne číslo. Samozrejme, sú mestá a sú oblasti, kde je ten nápor väčší a v takom prípade aj to čakanie, to nepríjemné čakanie, ktoré asi najviac nás stretáva, že už možno dneska aj tak chápeme, už aj tie autá tu dneska na Slovensku sú lepšie, už možno nemáme takú obavu, že či prejdeme, to už naozaj niekto musí mať staré auto a musí si byť vedomý, že sa oňho nestaral, ak sa bojí o to, že neprejde, že myslím si, že tie štandardy sú nastavené tak, že to dobré auto bez problémov prejde. Takže toho sa už obávať nemusíme, ale je tam tá nepríjemná časť toho, že ak si to nechám na poslednú chvíľu, potom musím čakať v radách a tak ďalej a to je dosť nepríjemné a otravuje vám to celý deň a podobne.
Takže, ale hovorím si, že či teraz tá liberalizácia, a chcem dať do súvisu tú liberalizáciu a práve tú bezpečnosť, že tá liberalizácia na jednej strane umožní to, že môžu v mestách, kde, alebo na miestach, kde je nápor väčší, môžu vzniknúť nové stanice. Ale povedzme si na rovinu, ani v dnešných podmienkach ten zákon nebránil tomu, aby ministerstvo udelilo takúto licenciu, kde ten nápor je väčší, že je to v kompetencii ministerstva, aby rozhodlo, že tam môže pribudnúť alebo nemusí, takže...
A teraz keď to zobereme práve do tej roviny tej bezpečnosti, tak či tá liberalizácia trhu nespôsobí prirodzene konkurenčný boj o zákazníka. Lebo to je to, čo je, liberalizácia funguje na tom, že zákazník sa dostane do popredia a vlastne zákazník rozhodne, ku komu bude chodiť. No ale tu je to riziko toho, že my chceme, aby tie stanice technickej kontroly na jednej strane zabezpečovali bezpečnosť. A to nie je vždy príjemná vec, keď vy musíte zákazníkovi povedať, že, vieš čo, tvoje auto je nespôsobilé, to nepotešíte zákazníka. Väčšinou firmy robia podnikanie preto, aby zákazníka potešili a tým si ho snažia získať. Ale vy máte podstatu podnikania založenú na tom, že chcete potešiť iba tých, ktorí to naozaj majú v poriadku, a tí, ktorí to v poriadku nemajú, tých potešiť nechcete, resp. nemôžete, a možno by ste ich aj chceli, ale nemôžete, lebo potom príde kontrola z vyšších miest a vám zoberie licenciu.
Takže tuto práve je tá filozofia, že či tá liberalizácia nespôsobí to, že v záujme boja o zákazníka sa môžu znížiť štandardy. Ako sme hovorili, myslím, že sa tu bavíme o tom, že Slovák je veľmi vynaliezavý, ako nejakým spôsobom dodržať štandardy a zároveň udržať zákazníka. Ja teraz opäť, aby ste ma nechápali zle, ja sa teraz nechcem zastávať STK, lebo sám mám s nimi svoje skúsenosti tým, že mám staršie auto, veľa som si to absolvoval atď., ale rozmýšľam naozaj nad tou myšlienkou tej bezpečnosti. Naozaj som si povedal, že idem sa zamyslieť nad filozofiou, načo sú STK, stanice technickej kontroly, dobré a k čomu vlastne majú slúžiť. Takže z tohto pohľadu teraz trošku tu s vami pofilozofujem, ale hovorím si fakt, že aby sme boli v tomto možno takí prezieraví, že, a domysleli, a to je možno aj otázka na vás, že či to je domyslené z toho hľadiska, že zabezpečíme tú kvalitu. Lebo tá liberalizácia to nemôže byť len pred liberalizáciou, ale pretože niekto hovorí, že je tu málo staníc a chceli by sme viac, však, hovorím, už dnešná úprava dovoľuje na miestach, kde je vyťaženosť, túto liberalizáciu, resp. tam tie stanice pribudnú. Dobre vieme, že zriadiť stanicu nie je lacná záležitosť už aj podľa dnešných podmienok. Musíte preukázať finančnú, že máte dostatok financií, musíte mať pozemok na to atď., musíte mať na to technikov, lebo to je také odvetvie.
Čiže toto je niečo, čo spôsobuje, že sa do toho aj tak nie každý pustí, a teraz my počítame, dokonca ten návrh zákona počíta, že pribudne nejakých 80 alebo až 110 týchto staníc a vznikne 1 000 pracovných miest. Teraz otázka je, ako osobne si myslím, že toto je tak trošku od pása strieľané a by ma zaujímalo, že na základe čoho to bolo kvantifikované, lebo keď vidíme, že ten biznis je naozaj ťažký a že na to, aby niekto vystúpil, musí mať naozaj finančné zázemie, tak si nemyslím, že teraz jak huby po daždi tieto STK-čky budú vyrastať, lebo to neni, že otvorím si nejakú predajničku.
Ďalšia vec, čo ma tam zaujala, je, že vlastne týmto očakávaným nárastom narastie počet ľudí, len od roku 2018 do roku 2020 ten štátny odborný dozor o troch a pracovníci na zabezpečenie skúšok o troch a potom od roku 2020 pribudne pri tom prvom dvaja a pri tom ďalšom jeden. A teraz keď si zoberieme, že takéto, lebo tu ide o to, že tie stanice vykonávajú tú kontrolu, ale nato, aby sme zabezpečili tú bezpečnosť, tak je tu ten vyšší orgán, ktorý dozerá na tie stanice a ubezpečuje sa, že dodržiavajú tie štandardy a nepúšťajú autá len tak, máme na to kamerový systém, ktorý, teda vieme, ako je funkčný, skôr nefunkčný niekedy atď., polofunkčný, a teda že či vedia títo kontrolóri zabezpečiť a že či tento počet ľudí, ktorý sa zdá byť malý pri takomto náraste staníc, je schopný dohliadať na to, aby tieto stanice tú bezpečnosť zabezpečili u tých áut, alebo resp. tú kvalitu, aby tá kvalita tej kontroly sa neznižovala.
Opäť, keď to hovorím, hovorím aj svojím spôsobom proti každému z nás, lebo to znamená, že musíme aj my si zvyknúť na dodržiavanie tých štandardov a mať, udržiavať tie autá v dobrom stave.
Takže toto je moja otázka, že či to, lebo mohli by sme si povedať, že ak chceme naozaj dbať o tú bezpečnosť, tak by sme mali skôr posilniť ten dozorný dohľad z hľadiska ministerstva, aby ministerstvo malo istotu, že tie stanice technickej kontroly to nedávajú, ale nenachádzajú spôsoby, ako viac-menej ten systém oklamať, aby mohli pustiť tú kontrolu viacerým. Čo keď majú ten biznis garantovaný, nemajú až takú motiváciu. Ako náhle ten biznis garantovaný nebude, tak oni stratia, môžu stratiť tú motiváciu, že tak teraz ja musím sa o tých zákazníkov postarať, lebo pôjdu niekam inam, kde im pomôžu, a ja tým pádom prídem o biznis a tým pádom neuživím tú veľkú komplexnosť tej stanice, aká je.
Ďalšia vec, čo ma tam zaujala, bolo to, že teraz vlastne, ak som to správne pochopil, pán minister, tak zavádza sa taká podmienka, že by mal byť spôsobilý mať stanicu technickej kontroly aj emisnej kontroly. Čo na druhej strane je opäť spájanie dvoch investícií, pre zákazníka to môže byť veľmi pohodlné, ale pre človeka, ktorý chce vstúpiť na tento trh, tak musí byť omnoho silnejší hráč, aby mohol založiť obidve stanice. Čiže toto mi trošku príde také, že ako keby sme chceli tak vytlačiť tých menších hráčov z trhu, aby sa proste tam nemotali, aby tí väčší hráči tam mohli vstúpiť, ktorí majú na to kapitál, prípadne vytvoriť nejaké siete a tak. Okej, to len hovorím, že toto mi tam z hľadiska toho podnikateľského prostredia úplne nesedelo, trošku ma to tam tak vyrušilo, že prečo, lebo keď liberalizujeme trh, tak nechajme na trh, nech trh rozhodne. Lebo ak ľudia nebudú mať záujem len o samotnú stanicu emisnej komisie, teda kontroly, tak zanikne, proste mu tam nebudú chodiť, to si bude musieť ten podnikateľ sám spočítať, že či chce do tej investície ísť, ale podmieňovať to, tak na jednej strane liberalizujeme a na druhej strane v určitom detaile veľmi regulujeme. To mi príde trošku také nekoncepčné.
Ďalšiu vec, čo by som chcel povedať, je tá bezúhonnosť. Toto ma tiež zaujíma a tu by som tiež položil otázku, pán minister, na vás, vlastne zvyšujeme bezúhonnosť, tú podmienku bezúhonnosti z 5 rokov na 10 rokov. To znamená, že momentálne to je tak, že nemôžete, za posledných 5 rokov vám nemohli vziať toto povolenie, ak to tak správne chápem. Teraz to zvyšujeme na 10, a ak to správne chápem, tak sa to bude vzťahovať aj na všetkých tých, ktorí už sú dneska na trhu. Čiže ak dneska je nejaký podnikateľ, ktorému pred 9 rokmi to vzali, ale 9 rokov už vykazuje činnosť poctivo, tak príde o to povolenie, ak to správne chápem.
Preto sa chcem opýtať, či to tak je, lebo v takom prípade by ma zaujímalo, koľko takýchto subjektov je, ktoré môžu takýmto spôsobom byť postihnuté a nespĺňajú tú podmienku, po novom nespĺňajú tú podmienku bezúhonnosti. Že či sa jedná o nejaké vyčistenie trhu, a ak, v akom rozmedzí.
Zaujímavé bolo sa pozrieť, alebo je ísť sa pozrieť na Českú republiku, ktorá tiež rozmýšľala nad tým, že zliberalizuje, ale nakoniec teda si povedali, že nepôjdu do tej plnej liberalizácie, ale urobia vlastne to, že budú sledovať aj vďaka tomuto jednotnému systému, ktorý máme aj my, požiadavky na to, kde, aká a koľko technických kontrol je potrebné, aby bolo, a na základe toho udeľujú tú licenciu. Oni dokonca majú tú podmienku, že 80 % keď už je vyťaženosť, tak ak je viac ako 80 %, umožnia a udelia ďalšiu licenciu na ďalšiu stanicu. A toto sa im osvedčilo.
Ďalšia taká dôležitá vec, ktorú pri tomto návrhu zákona je dôležité brať do úvahy, a opäť si možno porovnať štatistiky medzi Nemeckom a Slovenskom. Nemecko berieme aj preto, lebo vieme, že od nich veľa sa vozí aut aj na Slovensko. Je to trh, ktorý je známy, že autá má v kvalitnom stave, a preto ich sem aj radi vozíme, aj z dôvodu dobrých ciest, pán minister, čo je opäť vaša parketa. Ale zaujímavé je, že u nich štatisticky percento nehôd je spôsobené technickým stavom, to ten objem je 10 %. Teraz by sme sa mohli pozrieť na to, koľko je na Slovensku štatisticky. Čo myslíte, koľko by tak akože na Slovensku pri, ako poznáte naše cesty, naše autá, našich vodičov, čo myslíte, aké je to percento? Ja som bol veľmi prekvapený, že na Slovensku je to len 0,44 %. Si hovorím, no buď máme také autá skvelé, alebo takých skvelých šoférov, teda resp. takých neschopných šoférov, že tie autá sú tak v dobrom stave, len tí šoféri sú takí neschopní, že proste spôsobujú. Lebo v Nemecku 10 % je spôsobených technickým stavom.
Táto štatistika ukazuje na to, že kladie taký veľký otáznik nad tým, že či polícia tento faktor bere do úvahy a či ho teda eviduje. Lebo ak máme také výborné čísla v porovnaní s Nemeckom, tak to je naozaj na zamyslenie a tu teda jednoznačne ich porážame na plnej čiare. Lebo ak by to tak nebolo, tak možno z toho uvážiť, že teda polícia to nedostatočne vyhodnocuje a tým pádom čo sa stane? No vždycky je vinník šofér. Ale keby bol na vine technický stav, tak tam už má veľkú vinu aj práve stanica technickej kontroly, pretože ona je tá, ktorá licencuje ten stav, technický stav vozidla a ona už nesie zodpovednosť. A to je práve aj taký nástroj na možno ich tlak, aby si uvedomili, že keď sa dohliada, že toto auto bolo pred dvomi týždňami na technickej kontrole a dneska malo nehodu a spôsobené tým, že nemá v poriadku brzdy, tak za dva týždne asi pochybujem, že by sa tie brzdy tak mohli poškodiť, tak v takom prípade ideme po nej a môžme povedať, chceme vidieť ten záznam a môžme odobrať licenciu. A tým pádom ten postih a tým pádom aj tá represia voči tým staniciam technických kontrol je vyššia. Dneska sú chránení, keďže to percento je také nízke a nevykazuje sa to, tak oni sú v suchu, ja dám a kto mi dokáže, že ja som to nedal poctivo.
Čiže opäť sa vrátim k tomu, že je dôležité, aby tá bezpečnosť bola zabezpečená. Momentálne funguje kamerový systém, máme tých kontrolórov a dozorcov, toto je otázka, ktorá, si môžme povedať, že či je postačujúca. Lebo keď som pozeral aj pripomienkové konanie, tak som tam našiel takú kalkuláciu, bol to človek, je tu že verejnosť, ale zaujalo ma, ten výpočet, že ak dnes je na Slovensku 139 staníc a uvažuje sa o ďalších 80, to je spolu 219, s akou periodicitou bude v každej z nich vykonávaný práve tento dozor pri existujúcom počte a zaťažení štátnych úradníkov? Ak veľmi optimisticky počítame, že 40 kontrol ročne, tak raz za 5 rokov skontroluje ten kontrolný orgán tú stanicu. Čiže toto by ma možno tiež zaujímalo, nevidím do toho tak konkrétne, že ako často ten kontrolór navštívi tie jednotlivé technické kontroly a oddozerá alebo možno pozerá na ten kamerový systém, ak máte o tom znalosť. Neviem, chápem, že je to také dosť technické, ale že či toto je, lebo toto je podľa mňa práve tá oblasť, na ktorú sa treba zamerať, aby sme sa zabezpečili, že tie stanice technickej kontroly, ak ich ideme aj liberalizovať, musíme si byť istí, že udržia tú kvalitu, že udržia tú kvalitu tej kontroly. Takže to je, myslím, že tiež dôležité.
Ešte by som chcel povedať, že aj Európska komisia nám vlastne hovorí a vydala smernicu, aby sme zabezpečili dostatočný systém kontroly. Nehovorí ako, čiže nepredpisuje, že to musí byť liberalizované, len hovorí o tom, že by ten proces mal zahŕňať takú kontrolu, aby teda tá bezpečnosť bola dosiahnutá.
Takže toto, toto sú také otázky, ktoré ja kladiem, lebo dnes, ja ešte poviem dve veci, ktoré sa ku mne dostali z trhu a už som sa na to pána ministra pýtal, a teda povedal, že on nemá takú vedomosť. Ale dostala sa mi taká informácia, je to trošku taká, by som povedal, špekulatívna, že teraz sa tá liberalizácia otvára, ale že sa chystá nový zákon, ktorý by mal znovu ako keby uzavrieť, potom, ako vzniknú noví hráči, by znovu uzavrieť a spôsobiť, že teda opäť ten biznis bude garantovaný, ale už ten možno prečistený, prečistený v úvodzovkách, trh.
Taktiež sa ku mne dostala informácia, že dnes táto licencia je, ministerstvo ju dáva bezplatne, teda neni, no sú tam tie poplatky, ktoré narastajú, a to by ma ešte tiež, pán minister, zaujímalo, že teraz zdvíhame tie poplatky z 200 na, to je poplatok na podanie, teda žiadosti o stanicu technickej kontroly a emisnej a o udelenie. Čiže dvakrát 200 pri podaní a 200 pri udelení a takisto samostatne na technickú kontrolu, na emisnú, zvyšujeme to na 600, čo je vlastne trojnásobok, čiže ak niekto chcel mať stanicu technickej a emisnej, tak zaplatil doteraz 800, teraz bude 2 400. Zrejme pri takých investíciách tá položka nie je nejaká veľká, ale zaujímalo by ma, že na základe čoho sa vypočítala tá suma 600, že či to má nejaký zmysel, a teda či to má nejaký dôvod alebo to bolo len také, že dáme trojnásobok. A teda to je jediný poplatok, ktorý pri udeľovaní zadávate. Ale taká neoficiálna informácia z trhu je, že 65-tisíc eur je taký, také všimné, aby tá licencia teda mohla vzniknúť. Neviem, nemám taký dôkaz na to, hovorím to ako, ako takú úvahu, že ak by to tak bolo, tak v takom prípade je prirodzené, že tí ľudia, ktorí investovali teda do samostatnej stanice a ešte aj do takéhoto všimného a teraz vlastne krátko na to, ako možno si otvorili pred rokom stanicu, tak si povedia, dneska to bude zadarmo, tak môžu mať, samozrejme, námietku, ale tak, holt, to je (zasmiatie sa rečníka), to je, to je, žiaľ, problém systému, s ktorým tu bojujeme, a to je práve tá korupcia, ktorá, žiaľ, na Slovensku stále je prítomná.
Ja by som ešte povedal jednu, jednu takú vec na margo tej liberalizácie a to bude posledná vec, že v Poľsku prešli na liberalizáciu a dokonca aj Češi to uvádzajú ako taký negatívny príklad, lebo vzniklo tam, samozrejme, veľa staníc a výsledkom ich kontroly je, že 98 % áut, ktoré prejdú cez kontrolu, sú bez zistenia chýb. Čiže Poliaci zrejme extrémne začali mať kvalitné autá. Takže ja sa obávam, aby sa to nestalo aj na Slovensku tou liberalizáciou, pretože realitu poznáme a my, čo cestujeme po Slovensku alebo ktorí bývate aj možno v tých chudobnejších regiónoch, tak vieme, že tam si tí ľudia nemôžu dovoliť z tých minimálnych miezd, ktoré pán premiér sa snaží stále zvyšovať, aj keď ich zvyšuje, tak si tie lepšie autá momentálne dovoliť nemôžu, musia jazdiť na mnohokrát starých autách a tým pádom je riziko, že tá liberalizácia bude pokušením práve z dôvodu získania si zákazníka znižovať tie štandardy kvality.
Na záver, len aby som teda zhrnul, osobne si myslím, že liberalizácia je dobrý, dobrý nástroj, otázka je, či nenaruší práve ten prvok bezpečnosti, lebo ten, si myslím, že je veľmi primárny, a ak by sme, ak vieme zabezpečiť liberalizáciu a zároveň udržať tú bezpečnosť, tak myslím si, že toto je ten správny model, tú správnu cestu, takže ja by som tam povedal viacero takých možno pripomienok k tomu, sme v prvom čítaní, aby sme, aby ste možno aj vy, pán minister, pozreli, že či teda ten zákon naozaj prinesie a udrží tú bezpečnosť, prípadne ju ešte zvýši aj s tou liberalizáciou. Lebo to by bol podľa mňa ten najžiadanejší stav, že mať liberalizáciu, ktorá zvýši kvalitu služieb pre zákazníka a zároveň udrží tú bezpečnosť, a to by malo byť ťažisko tohto zákona.
Ďakujem vám za pozornosť.
Rozpracované
9:59
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:59
Eugen JurzycaVystúpenie s faktickou poznámkou
7.9.2017 o 9:59 hod.
Ing.
Eugen Jurzyca
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Edo Heger, dobrá robota, vidno, že si si dal záležať, aj si prišiel s nejakými novými vecami a tam mám jednu otázku. Tá štatistika, že technické príčiny spôsobujú 10 % nehôd v Nemecku a menej než 1 % u nás, tá ma teda ohromila, tak som sa chcel opýtať, že aký je zdroj tej informácie, pretože veľmi rýchlo som si pozeral Google, nenašiel som to, tak ťa chcem poprosiť o ten zdroj. Ďakujem.
Rozpracované
10:00
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:00
Eduard HegerVystúpenie s faktickou poznámkou
7.9.2017 o 10:00 hod.
Ing.
Eduard Heger
Videokanál poslanca
Ja teda môžem ti to aj ukázať následne. Ten zdroj tých slovenských je priamo z ministerstva vnútra a tej nemeckej mám tu, že je to z Final report of contributions to in pregresessments the policy options a tak ďalej. Takže je to Brusel 13. 7., je to síce staršie dátum, ale je to z Európskej komisie tento údaj. (Reakcia z pléna.) Sú to dva, áno, je to nemecký zdroj a potom teda slovenský zdroj, áno, na porovnanie tak, samozrejme. Ďakujem.
Rozpracované
10:01
Vystúpenie v rozprave 10:01
Miroslav IvanTen návrh, ktorý ste predložili, bude alebo je navrhnutý s účinnosťou až od 1. apríla a vlastne sme stratili takmer rok, za ktorý už dnes teda dostávajú vodiči vysoké pokuty.
Podobne to je, keď sa vrátim späť aj so zákonom o diaľničných známkach, kedy sme hneď na začiatku tohto volebného obdobia poukazovali na to, aké sú, aké sú drastické pokuty za to, že niekto vojde na diaľnicu bez diaľničnej známky, a takisto o niekoľko mesiacov tento návrh ste nepodporili, o niekoľko mesiacov ste prišli s vlastným, ten potom prešiel. My nemáme problém podporiť vaše návrhy, keď sú dobré, ale mrzí ma, že v rámci toho politického boja neprechádzajú naše, s ktorými nakoniec sa vy stotožňujete, a celkom som aspoň trošku rád, že strana Sloboda a Solidarita vás svojimi návrhmi takto inšpiruje.
Tento návrh určite podporíme a zároveň dávam do pléna jeden, možno jednu vec, ktorú, ktorú by sme mohli v tomto zákone potom, ak teda prejde, a dúfam, že prejde, predpokladám, že áno, riešiť a to je problém, na ktorý, aj na mňa sa obracajú vodiči, a to je ten, že keď dnes sa blíži termín ukončenia platnosti technickej kontroly alebo emisnej kontroly a prídete skôr, tak vám sa vlastne skráti tá periodicita toho 4, 2, 2, 2 rokov platnosti technickej a emisnej kontroly. Naopak, keď čo len jeden deň meškáte, tak okamžite ste sankcionovaní týmito obrovskými pokutami. Stáva sa v praxi, že ten motorista jednoducho je odcestovaný alebo aj to sa stáva, že povedzme je dlhodobo chorý, nemôže fyzicky prísť s vozidlom na stanicu technickej kontroly a tak sa mu stane, že príde o deň alebo dva po termíne a je takto sankcionovaný. Rovnako sa môže stať, že vozidlo je v servise povedzme dlhodobo kvôli havárii dva-tri týždne, to nie je zas také neobvyklé.
A budeme hľadať, podporíme tento teda návrh, to chcem tým povedať, budeme hľadať s kolegami taký pozmeňovák, aby takíto motoristi neboli, neboli sankcionovaní, nájdeme riešenie, ktorým, ktorým pomôžeme riešiť takúto situáciu, aby pár dní nerozhodovalo o tom, že taký motorista bude sankcionovaný, a hovoríme o tých vodičoch, ktorí sú zodpovední, ktorým na tom záleží.
Takže len toľko som chcel povedať. Ešte raz, škoda, mrzí ma to, mohli sme to dávno schváliť, ale podporíme tento návrh.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dnes vystúpim v podstate len s tým, že chcem tento návrh pána ministra pochváliť, že s ním sem prichádza, a zároveň povedať len, má len jednu chybu tento návrh, že je tu až teraz, že už tu mohol byť dávno. A chcem pripomenúť, že takýto návrh na tú zásadnú redukciu tých drakonických pokút za STK a emisné kontroly sme predkladali prakticky v podobnom duchu vo februári tohto roka a dnes už tí vodiči nemuseli byť pokutovaní. Stačilo, aby ste upravili niektoré veci už vtedy v rámci druhého čítania. To je mi veľmi ľúto, že sa takto, takto politikárči v tejto téme.
Ten návrh, ktorý ste predložili, bude alebo je navrhnutý s účinnosťou až od 1. apríla a vlastne sme stratili takmer rok, za ktorý už dnes teda dostávajú vodiči vysoké pokuty.
Podobne to je, keď sa vrátim späť aj so zákonom o diaľničných známkach, kedy sme hneď na začiatku tohto volebného obdobia poukazovali na to, aké sú, aké sú drastické pokuty za to, že niekto vojde na diaľnicu bez diaľničnej známky, a takisto o niekoľko mesiacov tento návrh ste nepodporili, o niekoľko mesiacov ste prišli s vlastným, ten potom prešiel. My nemáme problém podporiť vaše návrhy, keď sú dobré, ale mrzí ma, že v rámci toho politického boja neprechádzajú naše, s ktorými nakoniec sa vy stotožňujete, a celkom som aspoň trošku rád, že strana Sloboda a Solidarita vás svojimi návrhmi takto inšpiruje.
Tento návrh určite podporíme a zároveň dávam do pléna jeden, možno jednu vec, ktorú, ktorú by sme mohli v tomto zákone potom, ak teda prejde, a dúfam, že prejde, predpokladám, že áno, riešiť a to je problém, na ktorý, aj na mňa sa obracajú vodiči, a to je ten, že keď dnes sa blíži termín ukončenia platnosti technickej kontroly alebo emisnej kontroly a prídete skôr, tak vám sa vlastne skráti tá periodicita toho 4, 2, 2, 2 rokov platnosti technickej a emisnej kontroly. Naopak, keď čo len jeden deň meškáte, tak okamžite ste sankcionovaní týmito obrovskými pokutami. Stáva sa v praxi, že ten motorista jednoducho je odcestovaný alebo aj to sa stáva, že povedzme je dlhodobo chorý, nemôže fyzicky prísť s vozidlom na stanicu technickej kontroly a tak sa mu stane, že príde o deň alebo dva po termíne a je takto sankcionovaný. Rovnako sa môže stať, že vozidlo je v servise povedzme dlhodobo kvôli havárii dva-tri týždne, to nie je zas také neobvyklé.
A budeme hľadať, podporíme tento teda návrh, to chcem tým povedať, budeme hľadať s kolegami taký pozmeňovák, aby takíto motoristi neboli, neboli sankcionovaní, nájdeme riešenie, ktorým, ktorým pomôžeme riešiť takúto situáciu, aby pár dní nerozhodovalo o tom, že taký motorista bude sankcionovaný, a hovoríme o tých vodičoch, ktorí sú zodpovední, ktorým na tom záleží.
Takže len toľko som chcel povedať. Ešte raz, škoda, mrzí ma to, mohli sme to dávno schváliť, ale podporíme tento návrh.
Rozpracované