19. schôdza

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som sa snažil naozaj stručne povedať jednu skúsenosť prevádzkovateľa STK-čiek a zároveň dať nejaký taký návrh na zmenu, resp. po tom druhom čítaní by sme dali aj pozmeňovací návrh.
Na jednej strane sa tešíme, že liberalizácia je dobrá vec, že občan si povie, však sa skrátia čakacie lehoty a možno niektorí aj uvažujú o tom, že si takúto STK-čku zriadia. Tak práve na týchto ľudí sa obraciam, ktorí by si radi takúto STK-čku možno otvorili a skúsenosť tohto konkrétneho občana, ktorý už dlhšie roky vlastní takúto STK-čku, môže byť pre nich nejakým takým varovaním.
Po prvé treba otvorene povedať a neváham navštíviť aj pána špeciálneho prokurátora, že ak si chcete otvoriť STK-čku, tak musíte mať v igelitke nachystané peniaze, kde potom nejaký dotyčný vám dá pripravenú zmluvu o vrátení dlhu a podobne. Dobre? Čiže už pri zakladaní STK-čiek podľa tých mojich informácií je, býva korupcia.
Druhá vec. Štát má na dosah týchto STK-čiek poverené takzvané organizácie, napríklad TESTEK, SEKA alebo IRIS. To sú, ale tento pán hovorí, že tieto sprostredkované firmy robia špinavú robotu za ministerstvo.
Komunikácia zo strany ministerstva, pokiaľ niečo chcete riešiť, je doslova podľa neho hrozná. Stromček sa správa mocensky, časté zmeny vyťahujú kopec peňazí od týchto podnikateľov. Na všetko budete mať regulované softvéry, kamery, licencie, povinné školenia technikov, kde, samozrejme, sú jasní dodávatelia a jasní víťazi. Čiže štát ako výpalník. Komu sa neľúbi, dostane vysokú pokutu alebo mu nepredĺžia licenciu.
Ďalšia príčina, že prečo je táto liberalizácia, je možno aj tá, že firma, ktorá vykupovala sieť lekární pre PENTU z Česka, obchádzala týchto STK-čkárov fungujúcich a ponúkala im zmluvy o predaji prevádzok. Mnohí títo prevádzkari to ale odmietli podpísať, lebo nebolo jasné, že kto je vlastne ten obchodník na druhej strane. Táto liberalizácia teda možno naláka nejakých nových dobrodruhov, aby si pootvárali STK-čky, no a potom, samozrejme, príde veľký brat PENTA a nejakým krachujúcim a zúfalým STK-čkárom so zlými skúsenosťami podá pomocnú ruku a budú oveľa náchylnejší tieto STK-čky predať.
Každá prevádzka musí mať na základe striktnej regulácie všetko vybavenie od firiem, ktoré sú ovládané ľuďmi z ministerstva. Pri STK-čkach, podľa tohto dlhoročného skúseného prevádzkara, údajne nefunguje taký že zdravý sedliacky rozum, vôbec nejde o kvalitu kontrol vozidiel, ale o utrpenie, či prejde, alebo neprejde fotka vozidla cez polofunkčné softvéry dodávané zhora. A rôznymi pokynmi sú tak zošróbovaní, že napríklad PC systém na STK-čke má semafor, kde červenú dostávajú vtedy, ak napríklad za deň nevyhodili predpísaný počet áut. Údajne je hrozný tlak na vyhadzovanie a nie na kvalitu kontrol. Takže to je prvá vec.
No a k tej druhej veci, k tej takej tej skôr konštruktívnej časti toho, že čo by sa mohlo zmeniť. Toto teraz mám odkomunikované aj s KDH, nejdem to zapierať, že aj s pánom Zajacom sme sa o tejto veci rozprávali. Ide o to, aby keď už teda bude tento zákon zavedený, tak aby bol upravený § 107 ods. 5, kde bude udelená automaticky pokuta. Zoberme si nejakého starého občana, ktorý má kdesi nejaký vozík v šope a, samozrejme, títo starší ľudia sa nedokážu evidovať, registrovať do toho systému a minimum z týchto ľudí momentálne takto aj urobilo, že je to nechané na dobrovoľnosti občanov, aby sa zaevidovali, a tí dostanú notifikáciu, ale nie je to nejak automaticky robené. A preto sme navrhovali, aby to upozornenie, ktoré príde zo strany ministerstva dopravy, prišlo bez pokuty, aby ten občan až po tých 15 dňoch, keď si nesplní túto povinnosť a keď bude upozornený na to, že naozaj mu vypršala tá STK-čka, aby bol sankcionovaný, až keď je teda naozaj nezodpovedný a do tých 15 dní tieto technické kontroly alebo emisné kontroly na to svoje vozidlo alebo vozík, alebo čokoľvek nezabezpečí.
Takže zhrniem. Na jednej strane vítame, že je možnosť rozšírenia trhu liberalizácie, tie čakacie doby nie sú až také hrozné, myslím si, že tá korupcia, keď v jame sa dávajú vždycky tie, tie úplatky, že toto ani sebelepšie tie kamerové systémy neodstránili ani neodstraňujú. Tá štatistika, ktorú kolega Heger hovoril, je smutná v tom, že síce máme x systémov, x kontrol, x sledovaní, ale skutek utek, jednoducho, že tak či tak nám jazdia autá, ktoré nie sú spoľahlivé. A táto moja obava, ktorú musím vysloviť, ináč by som ani nebol v hnutí OĽANO, že tieto informácie si myslím, že sú, že sú pravdivé a naozaj tu môže ísť len o ďalší biznis zo strany ľudí z ministerstva dopravy, ktorí potrebujú forsírovať svoje softvéry, svoje PC systémy a mali by si veľký pozor dávať, tí, ktorí chcú vojsť do tohto systému, na to, aká šikana, aké problémy ich zo strany ministerstva čakajú, a mali by sa radšej s týmito skúsenými alebo s tými staršími STK-čkármi, ktorí tento tlak na sebe cítia, dobre poradiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ty si povedal, Janko, o tých čakacích lehotách, ja by som tam chcel ešte doplniť tiež jednu informáciu, ktorá, si myslím, že je teda pravdivá, a to je z toho medzirezortného pripomienkového konania, kde sa vlastne hovorí, že tieto čakacie lehoty aj napriek tomu, že sa to zliberalizuje, sa nemusia nevyhnutne skrátiť, pretože je to mnohokrát spôsobené, to čakanie, aj tým, že máte komplexnú kontrolu a niekto príde na nejakú administratívnu kontrolu, ale tým, že všetky autá musia prejsť cez ten pás a musia byť pod kamerou, tak aj ten človek, ktorý príde na tú administratívnu, ktorá by mohla trvať 5, 10 minút, musí čakať na toho, kým skončí tá 40- až 60-minútová. A v takom prípade oni tu navrhujú, neviem to úplne posúdiť tým, že nie som priamo z toho biznisu, ale navrhujú, že ak by boli tzv. prenosné kamery, ktoré by mohli vlastne použiť tí technici mimo linky, čiže bolo by to pod kamerou, ale nemuselo by to auto na tú administratívnu kontrolu, keďže ono nepotrebuje tú linku, ono tam len ide kvôli tým kamerám, tak by mohlo byť rýchlejšie obslúžené a v takom prípade aj títo zákazníci, ktorí prichádzajú s maličkosťou na tú STK, by boli rýchlejšie vybavení a čo by opäť spôsobilo ich spokojnosť, čo je primárne cieľom každého podnikania.
Takže to ma len zaujalo, že aby sme nemali nejaké ilúzie, že to, že to zliberalizujeme, nevyhnutne spôsobí, že tie čakacie lehoty sa znížia, resp. tí podnikatelia môžu už aj dnes sa snažiť, ale toto musí uvoľniť ministerstvo a dovoliť takýto nejaký prenosný kamerový systém. Ale, hovorím, to musia zvážiť odborníci, ktorí sa tej problematike venujú.
Ďakujem.

Ďakujem za faktickú poznámku. Nechcem naozaj šíriť tu nejaký, nejaký úplný pesimizmus alebo aby to aj vo vzťahu k pánovi ministrovi nevyzeralo, že my tu naozaj len tak strieľame od pása. Chcem povedať, že si vážim niektoré jeho postoje, keď len z týchto rozpráv alebo aj z tých nejakých podnetov sa snaží veci dávať na poriadok. Tak ja verím, že aj v tejto oblasti pán minister naozaj chytí ten meč do rúk a poriadne si zistí všetko, čo okolo tých STK-čiek je, ako náhle je tam niečo nekalé, niečo nesprávne, tak bude dobrým, dobrým, naozaj dobrým zásahom, odsekne aspoň nejaké chápadlo tejto chobotnice, ktorá tam na tom ministerstve dopravy je.
Takže naozaj držíme mu v tomto palce a chceme konštruktívne spolupracovať a dávať mu podnety, ktoré pomôžu stransparentniť, skvalitniť a budú naozaj tieto naše diskusie v prospech občanov Slovenskej republiky. (Potlesk.)

Vážený pán minister, pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, predmetný návrh zákona, ku ktorému sa vyjadrujem, hovorí o liberalizácii trhu staníc technickej kontroly a emisnej kontroly. Ako z dôvodovej správy vyplýva, ministerstvo dopravy po tejto úprave nebude môcť regulovať sieť staníc technickej a emisnej kontroly. Novela zjednodušuje registráciu tzv. STK-čky a ustupuje od prísnych zákonných podmienok, za ktorých si prevádzkovateľ môže takúto stanicu otvoriť.
V dôvodovej správe sa uvádza, že súčasná právna úprava limituje podnikateľské prostredie a podnikanie v tejto oblasti nie je lukratívne pre súkromný sektor. Nezabúdajme na to, že stanice technickej kontroly sú súkromné spoločnosti, na ktoré Slovenská republika preniesla zmluvným vzťahom výkon kontroly štátu za stav vozidiel v premávke. Nejde tu o neregulované podnikanie, ale o každoročný výkon pre presne definovaný počet vozidiel v evidencii na Slovensku. Liberalizácia, teda otvorenie trhu pre nové neregulované STK-čky, naštartuje boj o zákazníkov. Každý jeden zákazník, či už vlastník, alebo držiteľ vozidla, si dnes môže vybrať jednu zo 150 staníc technickej kontroly. Tento počet staníc je v súčasnosti postačujúci nielen na súčasný počet vozidiel v evidencii, ale postačuje aj na dvojnásobný počet evidovaných vozidiel. V prípade, že sa nám stanice technickej kontroly budú neregulovane otvárať po okresoch, po mestách, bude to mať za následok boj o zákazníka. Samotná kontrola spôsobilosti vozidla ako taká prejde na druhú koľaj a podnikatelia na to, aby si udržali svojich zákazníkov, začnú prehliadať rôzne technické chyby na vozidlách. Výsledkom bude čoraz viac naoko spôsobilých motorových vozidiel v cestnej premávke.
Názorným príkladom, že liberalizácia trhu so stanicami technickej kontroly sú naše susedné štáty, a to Česká republika a Poľsko. V Poľsku po otvorení tohto trhu vzrástol počet staníc technickej kontroly na 4 800. Nielenže to spôsobilo zánik malých a stredných podnikateľov z oblasti prevádzkovateľov staníc, ale hlavne v cestnej premávke sa vyskytuje čoraz väčší počet nebezpečných motorových vozidiel. Kolegovia z Poľska si teraz lánu hlavu nad tým, ako tento trh opäť správne regulovať.
Stanice technickej kontroly a emisnej kontroly si vyžadujú dôslednú kontrolu a vhodnú reguláciu. Každé jedno motorové vozidlo je prakticky zbraň. Každé jedno nespôsobilé motorové vozidlo je odistená zbraň. Ministerstvo sľubuje, že po liberalizácii trhu staníc technickej kontroly vytvorí kontrolný mechanizmu, ktorý dozrie na správnom vyhodnotení technickej spôsobilosti.
Pán minister, veľmi dobre viete, že už pri dnešnej sieti staníc technickej kontroly tieto kontroly nestíhajú a na cestách môžeme vidieť autá, o ktorých spôsobilosti môžeme dlho polemizovať. Bezpečnosť zdravia a života na cestách je jeden veľký záväzok zo strany štátu voči jej občanom. Nehazardujme preto so zdravím a životmi našich občanov.
Z našej strany nemôžeme podporiť tento návrh zákona.
Ďakujem.

Absolútne sa prikláňame k názoru pána poslanca Kecskésa. Je to absolútne nezodpovedné, pustiť to z rúk. Z Poľska vieme, ako to dopadlo, tam po garážach dneska vydávajú STK-čky a chodia odistené zbrane po cestách. Ja za seba určite hlasovať za tento nezmyslený návrh zákona nebudem. Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem pekne za vaše vystúpenia, myslím si, že boli pozitívneho charakteru, samozrejme, je to prvé čítanie tohto návrhu zákona. A vrátim sa k tomu.
Začal pán Heger, samozrejme, treba si uvedomiť, napriek tomu, čo hovoria štatistiky, na našich cestách bez STK-čok chodí 140-tisíc aut a bez emisnej kontroly 130-tisíc aut. Táto kontrola má zabezpečiť našu bezpečnosť, bezpečnosť toho občana, ktorý bude sedieť v tom aute, a toho občana, ktorý je súčasťou cestnej premávky. Mne nie je jedno, keď môjho dvojročného vnuka prejde na ulici také auto, ktoré nemá dobré brzdy, aj keď chudák chlapec vbehol do tej dráhy.
Prosím vás pekne, a tu hovoríme na jednej strane, že všetko má držať štát, nie je dobré, keď má štát niečo pustiť, to je liberalizácia, prečo to nie je dobré? Prečo nemôže mať, vlastne každý môže mať mäsiarstvo v dedine a neni od jedného výrobcu, ale môže mať. A prečo nemôže mať STK ten, ktorý by sa v živote k tomu nedopracoval, keby nemal nejakú protekciu? O čo nám tu ide?
Chceme pustiť trh, nech sa páči. Zákony dávajú, zákony dávajú, za akých podmienok môže byť pustená STK-čka. To neni, že strieľam do vzduchu. Zákony nám povedia, kontrola, áno, musíme posilniť kontrolu, súhlasím s tým, bude viac STK-čiek, nebude o 40 viac STK-čiek, samozrejme, som si toho vedomý, pretože trh ukáže, jak ste vy povedal, pán Heger, že kto do toho zainvestuje milión, kto otvorí STK-čku za daných podmienok, aby tú činnosť mohol vykonávať podľa zákonov, čiže aj bezúhonnosť, aj všetko, čo s tým súvisí. Na STK-čkách potrebujete mať vysokokvalifikovaných preškolených automechanikov alebo ľudí už skoro inžinierov, ktorí tieto STK-čky a emisné kontroly vedia vykonávať. O čom sa bavíme?
Dobre, sú tam chyby, ja nehovorím, že nie sú, ale poďme ich skúsiť odstrániť. To ste hovorili, že mohli by zaregistrovať tie autá pri nákupe. Viete, tri roky netreba ísť na STK a už veľa ľudí po troch rokoch predá to auto, čiže znovu musí byť preregistrované na to meno, ktoré to auto kupuje, takže je to, do troch rokov sa s tým nejak nezapodievate, kým nezistíte, že, alebo štyri roky mi ukazuje, štyri roky netreba chodiť na STK, ďakujem, ale po štyroch rokoch už vás to tlačí, že zaregistrujem sa, lebo zatiaľ s tým nemám problém. A je to pri viacerých vozidlách. Vyťaženosť 40 %, 46 %, áno, súhlasím, je taká vyťaženosť. Ja som presvedčený o tom, že napríklad tam, kde hustota áut a dopravy na Slovensku, že si ľudia rozmyslia, či tam otvoria STK-čko, keď už tam nejaké otvorené je. Samozrejme, to, čo tu odznelo, sú aj tlaky zo strany tých, ktorí STK-čká majú, ja som si toho vedomý, pretože im otvárame trh, bude konkurencia. Možnože aj bude to mať vplyv na vykonanie STK-čok v tom smere, že budú lacnejšie, keď bude konkurencia. Na druhej strane budeme mať možnosť si vybrať, kam ísť? Nie, v našej obci je len jedna, tak tam musím ísť a tam je práve tá šóra a nechcem ísť do druhej obce, čo sa týka starších šoférov, ktorí majú s tým problém a chodia s tým autom len v tom svojom okolí.
Netreba sa k tomu stavať až tak úplne, úplne pesimisticky. Samozrejme, treba si jednu vec vážiť, že treba posilniť kontrolu, a poviem v čom. Kamerový systém tam musí byť. Ja tam nemusím byť vtedy na kontrole, keď to auto prejde rýchle STK-čkou. Na to je presne určený čas, keď robím kompletnú STK-čku, emisnú kontrolu, koľko to auto musí zotrvať na tom páse. A to sa krásne dá z toho, z toho videozáznamu vyhodnotiť, že koľko tam vôbec bol, či prebehol, dal peniaze niekde, čo tu hovoríte, pán poslanec, niekde tam v tej jame, kde kuká ten technik to auto, či vôbec mu neodpadne výfuk. Neviem to posúdiť. Pozrite sa, keď máte o tom nejaké, nejaké pochybnosti alebo niečo, dajte trestné oznámenie na toho, kto to vykonáva. Ja to neviem ovplyvniť.
A hovoríte, že na ministerstve dopravy, to si vyprosím zas, odkedy som ja, nestretol som sa s tým, že keby niekto dal stotisíce euro alebo neviem koľko za to, aby mohol otvoriť STK. Práve preto, že nemohol otvoriť STK, to viedlo k tomu, že hľadal všetky cestičky, a teraz nechcem povedať, akým spôsobom, nekalými spôsobmi hľadal cestu, aby mohol to STK získať, lebo zatiaľ, kým to bolo obmedzené, asi je to dobrý biznis, aj keď sú vyťažené na 46 %.
Takže toto sú tu, ešte dovoľte mi, aby som sa pozrel, to, čo hovoril pán Heger, otázky. Pán Heger, našiel som si tu, že podľa tohto nového zákona tu musí preukazovať bezúhonnosť. Tam podľa toho zákona, ktorý je teraz v platnosti, nemôžme ísť naspäť do toho, pretože by to, áno, že odkedy, odkedy, v tom momente, keď podá žiadosť, tak bude mať.
Prečo to je 200 eur? Prečo sme zvýšili poplatky, to bola otázka. Zvýšenie poplatkov nie je adekvátne k tomu, o koľko budeme potrebovať ešte posilniť kontrolu. Čiže z toho, čo mi zaplatia tých 600 a 200 eur ako tú požiadavku, vykryje časť nových pracovných síl na to, aby sme mohli zabezpečiť poriadny chod tých STK-čok.
No, prečo spájať STK a emisné kontroly? Dobrá otázka. Ale poviem na to môj názor. Pretože budete mať na jednom konci alebo v jednej dedine budete mať, s prepáčením, v dedine STK-čku a v druhej budete mať emisnú kontrolu a obidve musíte absolvovať, myslím si, že nie je to dobré. Musíte mať tie isté budovy, skoro tie isté zariadenia, myslím priestorovo, že sa to dá spraviť krásne a je s tým problém, že teraz niekde je vydané len na STK-čku a nemá emisiu, lebo emisiu má niekto druhý, myslím si, že toto je dobré riešenie. Samozrejme, autoservisy nemôžu prevádzkovať túto činnosť v tej budove, kde prevádzkujú autoservis. Musia mať zvlášť budovu, zvlášť manažment, všetko to, čo s tým súvisí, samozrejme.
A ešte v krátkosti, čo by som chcel o tom povedať. Pán Kecskés, rozumiem vám, že nesúhlasíte s tým. Asi možno niekto z vášho klubu vlastní STK-čko, ale hovorím vám, čo som povedal na za... (rečník sa obzrel za seba, pohľadom hľadajúc poslanca), ani tu neni, na začiatku, že nejde o to, aby tie STK-čky boli, aby vykonávali svoju prácu tak, aby autá odtiaľ odchádzali v tom stave, v dobrom stave, keď dajú tam to razítko na tri roky, a aby vylučovali tie autá, ktoré musia ísť do toho servisu a nechať, byť opravené.
V krátkosti asi som zhruba odpovedal na tie otázky, ktoré ste kládli, lebo sa, lebo sa navzájom...
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem vám, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, mení zákon č. 176/2016 a ktorým sa mení zákon č. 17/2006 Z. z. o osobitnom kvalifikačnom predpoklade na zabezpečenie preneseného výkonu štátnej správy na úseku bývania, obsahuje navrhované zmeny, a to doplnenie úloh nových účelov podpory, ktorými sú obstarávanie technickej vybavenosti a obstarávanie nájomných bytov a kúpa pozemku k obstarávaným nájomným bytom, rozšírenie typov zariadení sociálnych služieb na výstavbu alebo obnovu, ktorým je možné poskytnúť úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania, rozšírenie okruhu žiadateľov pri fyzickej osobe, u osamelého rodiča s nezaopatreným dieťaťom do 15 rokov, zvýšenie maximálnej výšky úveru pri obstarávaní bytu a nájomného bytu a určenie podmienok pre možnosť poskytnutia úveru na obstarávanie nájomných bytov vo výške 100 % obstarávacej ceny v obciach, kde je vyšší predpoklad obsadenosti týchto bytov.
V rámci rokovania výborov boli prijaté pozmeňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov, a s odporúčaním gestorského výboru súhlasím.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 686 zo 14. júna 2017 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 248 zo 4. septembra 2017, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 173 zo 4. septembra 2017, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 132 zo 4. septembra 2017 a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 108 zo 4. septembra 2017.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Uvedené sú v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona (tlač 570) schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 144 z 5. septembra 2017. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, možno sa, pán minister, čudujete, že prečo práve ja vystupujem možno k tejto novele zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania. (Povedané so smiechom.) Chcem to trošku objasniť. Ja som už pri programovom vyhlásení vlády a taktiež aj pri návrhu rozpočtu v minulom roku sa zamerala na opatrenia štátu, ktoré by mal vytvárať práve v oblasti bývania mladým ľuďom. Takže preto ma práve zaujíma tento zákon, táto novela.
Za jednu zo štyroch najväčších výziev v oblasti rodinnej politiky totiž naše hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti považujeme problém bývania pre mladých ľudí, ktorí uvažujú o založení rodiny, je dôležité, aby si mohli zabezpečiť bývanie. Pozrela som sa teda na to, ako štát vytvára tieto nástroje, pretože osobne si myslím, aj študujúc rodinné politiky a problém bývania v ostatných krajinách, tak som presvedčená, že štát má vytvárať množstvo nástrojov na to, množstvo opatrení, variabilitu nástrojov na to, aby mladí ľudia si mohli založiť rodinu, a preto potrebujú si vytvoriť domov, vytvoriť bývanie.
To, že účelom Štátneho fondu rozvoja bývania je financovať priority štátnej bytovej politiky. A podporu môže poskytnúť na obstaranie bytu aj výstavbou či kúpou bytu, výstavbou v rodinnom dome či kúpou nájomného bytu. Podrobne som si preštudovala výročné správy štátneho fondu, zvlášť som sa teda zamerala na podporu výstavby bytov v rodinnom dome.
Ja som pred vstupom do politiky, alebo teda aj v rámci kampane, keď som kandidovala do parlamentu, tak najviac som od mladých ľudí dostávala podnety na nedostatočné riešenie ich bývania. Obavy, že si nemôžu vytvoriť domov a tak založiť rodinu. Tiež som vtedy dostala od nich podnet, že boli obmedzené podmienky získať podporu finančnú na výstavbu rodinného domu, a to znížením podlahovej plochy zo 160 m² na 120 m². Stalo sa to práve v období sociálnej vlády strany SMER, čo ma teda udivuje, v roku 2013, toto nevhodné zníženie podlahovej plochy. Pritom od roku 2003 do 2013 bola stanovená táto podlahová plocha ako jedna z podmienok na 160 m² na jednu z podmienok získania pôžičky. Mňa to osobne prekvapovalo veľmi, veľmi, pretože sa to udialo práve v čase, kedy ostatné členské krajiny Európskej únie významne podporujú rodinnú politiku a významne podporujú rodiny, aby si založili, vytvorili bývanie a založili tak rodinu a riešia teda zlú demografiu. To sa u nás stále nedeje. A pritom dnes už aj ekonómovia hovoria viac o demografii, ako o HDP a dlhu. Viac o demografii.
Mám naštudované, preštudované rodinné politiky a rôzne možnosti podpory rodinám z rôznych krajín, z Francúzska, Veľkej Británie, ale aj našich susedných krajín z V4, ktoré sa nám vlastne podobajú.
Vláda má povinnosť vytvoriť nástroje, ktoré pomôžu rodinám, aby si založili, mladým ľuďom, aby si založili rodiny. A aj z Prognózy populačného vývoja Slovenskej republiky do 2060 je jasne zrejmé, že štát nesmie rezignovať a že musí podporovať mladých ľudí, aby si rodiny založili a aby prijali aj druhé dieťa, aj tretie dieťa. To je nie výmysel môj. To je skutočne, toto hovoria odborníci a na to je aj prognóza, ktorá je vytvorená.
Aká je však pravda? Nájomné byty, ktoré, teda by sme, teda veľmi podporujeme v našom hnutí, dnes už len vo veľmi malom počte stavajú samosprávy.
Spomínala som tu tie výročné správy, a teda si nemôžu ľudia založiť nejako bývanie. Ale keď sa vrátim k tým výročným správam, ja som si tu vypísala, poukázala som na to, že pri tom znížení možnosti výstavby rodinného domu v ploche podlahovej 160 m², ktoré sa stalo od 1. 1. 2014, sa výrazne znížila táto podpora a bol tam oproti rokom 2012 a 2013 medziročný pokles v roku 2014 až o 70 % nižší na to obstaranie bytu v rodinnom dome alebo bytovom dome. Až o 70 %. A to sa udialo aj v roku 2015, aj v roku 2016, sústavne, stále menej možností, menej podpory na to, aby si ľudia zaobstarali bývanie buď v bytovom dome, alebo rodinnom dome.
Poviem vám, ak to bolo v roku 2012 340 zmlúv a uspokojených 340 žiadateľov, tak v roku 2016 to bolo uspokojených len 47 žiadateľov. Je tam opísaný aj dôvod, že je to preto, lebo sú z komerčných bánk výhodnejšie podmienky, ale je to iba časť pravdy. Ako som povedala, štát má povinnosť vytvoriť množstvo nástrojov, variabilných nástrojov, ktoré sadnú jednoducho mladým ľuďom na to, čo si žiadajú oni sami.
A nehovoríme to len tak. My máme riešiť demografickú krízu, a preto podporovať rodinnú politiku a robiť rodinnú politiku. V súlade teda, ako som povedala, s naším volebným programom hnutia teda predkladám teraz pozmeňujúci návrh, ktorého cieľom je zvýšiť túto maximálnu rozlohu podlahovej plochy bytových a iných priestorov v rodinnom dome zo 120 m² na 160 m² tak, ako jednou z podmienok poskytnutia tejto podpory. Takto to už existovalo od roku 2003 do roku 2013, kedy bola táto podmienka nevhodne znížená na 120 m². Do podlahovej plochy 120 m², a neporovnávajme to s bytom, je možné zrealizovať rodinný dom, ale len v základnom vybavení pre optimálne trojčlennú, maximálne v obmedzení s problémami štvorčlennú rodinu. A ako som už hovorila, aj z Prognózy populačného vývoja Slovenska je zrejmé, že štát má podporovať a vytvárať možnosti, aby si mladí ľudia mali, mali deti, mali druhé dieťa, tretie dieťa, tak ako si to aj mnohí žiadajú.
Podpora natality a zvýšenie demografie patrí už teraz v mnohých členských štátoch EÚ medzi strategické ciele, medzi strategické ciele vlády štátu. U nás to tak nie je. A preto tento návrh, ktorý chcem teraz prečítať, má umožniť mladým ľuďom, aby si založili bývanie, aby mali lepšie podmienky k tomu.
Dovoľte mi prečítať tento doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Verešovej, Eduarda Hegera, Veroniky Remišovej a Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení zákona č. 276/2015 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 17/2006 Z. z. o osobitnom kvalifikačnom predpoklade na zabezpečenie preneseného výkonu štátnej správy na úseku bývania (tlač 570).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení zákona č. 276/2015 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 17/2006 Z. z. o osobitnom kvalifikačnom predpoklade na zabezpečenie preneseného výkonu štátnej správy na úseku bývania, sa dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 22 vkladá nový bod 23, ktorý znie: 23. V § 10 ods. 1 písm. b) sa slová "120 m²" nahrádzajú slovami "160 m²".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Verím, pán minister, že si môžete osvojiť tento doplňujúci návrh a že určite ešte o tom podebatujeme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem velice pekne pani poslankyni Verešovej. SME RODINA rovnako podporuje pozmeňovací návrh a chceme pekne poprosiť všetkých poslancov, aby naozaj s porozumením vypočuli tento návrh a skutočne ho zapracovali, aj vy, pán minister, preto, lebo, pozrite sa, naozaj tá demografická krivka u nás klesá. A pri všetkej úcte k vám, milí kolegovia, ja to všetko sám nestihnem aj za vás, takže... (Povedané so smiechom.) Aj keď robím, čo môžem.
Ale teraz vážne. My musíme naozaj podporovať rodiny a podporovať akýmkoľvek spôsobom a akýmikoľvek nástrojmi hlavne mnohopočetné rodiny. Treba im dávať úľavy. Skutočne si treba uvedomiť, že o dvadsať rokov naozaj tá demografia bude v takom stave, že nebude na naše dôchodky mať kto robiť. To znamená, že my naozaj musíme dnes práve tu a teraz myslieť hlavne na rodiny a na možnosti tých rodín si založiť vôbec nejakú rodinu, aby mohli mať minimálne dve deti preto, lebo aj jedno dieťa dnes na Slovensku je luxus.
A preto si myslím, že každý takýto návrh, ktorý pomôže podporiť rodiny, ktorý môže nejakým spôsobom stimulovať tie rodiny, aby mohli mať trochu väčší životný priestor a mohli mať aj to tretie dieťa, je psou povinnosťou štátu to týmto spôsobom viesť a pomáhať im.
Ďakujem.