19. schôdza

Ďakujem, pán predseda. Pán minister, kolegyne, kolegovia, ja len krátko k jednému z posledných zákonov z dielne ministerstva financií.
Ja by som, ak to správne chápem, pán minister, tak vlastne, lebo vy ste tu už myslím že na jar avizovali, že sa budete venovať aj teda... (Reakcia predkladateľa.) To nie je ono? Aha, dobre. Tak to sme sa zle pochopili. Lebo som teda nevedel úplne, že či teda je to, čo očakávame, lebo ak by to bolo, tak by to nebolo ono. Takže dobre, dobre, lebo teda to, čo tu je navrhnuté, chápem, že teda je to v súvislosti s tou transpozíciou.
Tak sa len krátko vyjadrím k tomu samotnému vzdelávaniu, lebo myslím si, teda jak ste aj teraz povedali, že to nie je ono, tak toto by nepomohlo tomu, čo trh potrebuje, a to je naozaj zbaviť alebo teda nejakým spôsobom uregulovať to, aby na trhu neboli ľudia, ktorí zneužívajú tento systém a spôsobujú to, že okrádajú ľudí tým, že ich prepoisťujú pravidelne v dvoj-, trojročných intervaloch. Tí ľudia vlastne platia len poplatky. Viem, že tomu sa bude venovať po mne kolega Pčolinský viacej.
Takže ja som len chcel presne poukázať na to, že to, že zavedieme nejaké vzdelanie, tak myslím si, že alebo to, že zvýšime nejakým spôsobom odbornosť, tak to nevyrieši problém: Pretože vieme, že tu neni ani tak problém so vzdelaním, ale skôr s charakterom tých jednotlivých ľudí. A myslím si, že na to samotné vzdelanie alebo odbornosť nepomôže, pretože oni mnohokrát sú vzdelaní a vedia v tom chodiť a práve zneužívajú to, že v tom vedia chodiť. Takže to len na margo toho. Skôr to riešenie a v čom ja tak vidím alebo keď som sa aj bavil s ľuďmi z tohto sektoru, tak by stálo za to možno vytvoriť nejaký blacklist pre ľudí, ktorí poškodzujú túto profesiu a pravidelne prepoisťujú.
Viem teda, že v Českej republike to tak funguje, že je nejaký register ľudí a vyhodnocujú teda tých samotných poisťovateľov, ktorí takéto praktiky majú, a automaticky ich zaraďujú na blacklist, ktorý je dostupný, a potom vlastne dokáže takto chrániť ten trh.
Ešte jednu vec teda, čo som dostal ako taký podnet, je, že ten európsky dohľadný orgán, tá ESMA, ktorá vlastne, tá smernica, keď bola transformovaná, tak ona uvádza v anglickom pojme slovo "staff", čo by dalo sa použiť ako zamestnanci, ale myslím si, že toto slovo má širší pojem, a je to ako personál. A v takom prípade tým, že je to preložené u nás ako zamestnanci, tak to spôsobuje to, že ľudia, ktorí môžu prísť na trh, potrebujú mať teda ročnú prax a až potom môžu vstupovať na trh. Čiže tu je otázka, že či to bol zámer, že teda všetci noví takíto, keď tak poviem, sprostredkovatelia poistenia budú musieť na základe transformovania tejto smernice automaticky si tú prax urobiť ako zamestnanci a až po roku môžu vstúpiť na trh. Že či to bol zámer alebo či to bolo skôr nedopatrenie? Lebo je tu dosť veľký zásah na trh. Teraz vlastne, keď splní, ako ruší sa tam ten základný prvok, respektíve tá základný stupeň toho školenia, čo je fajn, že teda prichádza ten, ten stredný je taký, že až keď má skúšku môže vlastne vykonávať to sprostredkovanie. Ale týmto zásahom, ak by to bol len zamestnanec, by sa to vzťahovalo na zamestnancov, by znamenalo, že musel by rok absolvovať či už v banke alebo v nejakej poisťovni, až potom by mohol sa stať sprostredkovateľom. Tak nevedel som, že či to je zámer, lebo tá samotná ESMA, podľa toho, jak mám informácie, tak nesleduje tento zámer toho, že by to mali byť niekde zamestnaní, ale že je tam teda ten prvok. Takže to len možno taká otázočka k tomu.
Ďakujem za vysvetlenie.

Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka, pán poslanec Pčolinský. Uzatváram možnosť s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem. Ja by som len chcel na ozrejmenie. Tú prax, ktorú vyžaduje Národná banka na tie jednotlivé stupne získania certifikátu, ten vyšší a najvyšší stupeň odbornej spôsobilosti, kde sa vyžaduje už tá prax, že jednoročná, trojročná a tak ďalej, tak to sú licencie, ktoré získavajú najmä firmy. To znamená, maklérske firmy alebo sprostredkovateľské alebo broker pooly a tak ďalej, a tam sa vyžaduje, aby ten vedúci zamestnanec, vedúci pracovník danej firmy, čiže tá zodpovedná osoba, mal prax v poisťovníctve, bankovníctve alebo v takomto sektore. Ale pri tom základnom a strednom stupni, kde sa nevyžaduje tá prax, tam sa bavíme o tých, v úvodzovkách, poisťovákoch a poradcoch. Čiže ten vyšší a najvyšší, kde sa prax vyžaduje, to sú v drvivej väčšine firmy. Je len veľmi, veľmi málo ľudí na Slovensku, ktorí majú ten vyšší stupeň odbornej spôsobilosti, čiže sami vystupujú kvázi ako nejakí sprostredkovatelia pre všetkých. Ale tých je veľmi málo. Čiže to len na upresnenie. Viac poviem k tomu.

Ďakujem. Bez reakcie pána poslanca.
Takže, pán poslanec Pčolinský, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, ja v podstate vítam tento návrh zákona nakoľko jednak je to nejaká transpozícia smernice Európskej únie, ktorá de facto hovorí o tom, aby subjekty alebo osoby z iných členských krajín Európskej únie mohli vykonávať, v úvodzovkách, finančné poradenstvo aj na našom území za určitých podmienok.
Čo veľmi kvitujem, je časť, ktorá hovorí o sprísnení podmienok na osobitné finančné vzdelávanie, lebo tá doterajšia prax je asi taká, že makléri to zneužívajú v zmysle, že založia si vlastné, v úvodzovkách, akadémie vzdelávania, ktoré potom pečiatkujú tie školenia a certifikáty jak na bežiacom páse. Ale realita je asi taká, že mnoho ľudí z tých školení, tých proforma školení toho osobitného finančného vzdelávania odchádzajú s prázdnou hlavou.
Práve preto by som chcel vytknúť jeden bod, a to je § 21 ods. 2 písm. a), ktorý hovorí o stupňoch odbornej spôsobilosti na vykonávanie tejto činnosti. A tie stupne sú vlastne základný, stredný, vyšší, najvyšší. A mne tam vadí jedna vec. V tom § 21 ods. 2 to písm. a) základný stupeň odbornej spôsobilosti definuje, že na vykonávanie sprostredkovania poistenia vám stačí stredné odborné vzdelanie a absolvovanie osobitného finančného vzdelávania. Pri strednom stupni v tom béčku sa vyžaduje už aj odborná skúška. Čiže realita, aby ste chápali, je asi taká, že dnes nám na Slovensku pobehujú tisíce, nechcem sa nikoho dotknúť, tisíce automechanikov, strojárov, nábytkárov, ktorí si jednoducho nenájdu prácu a prostredníctvom multilevelových spoločností sú znáborovaní, absolvujú školenie, to je to osobitné finančné vzdelávanie, a na druhý deň sú z nich profesionálni finanční poradcovia. Dajú na seba maturitný oblek a na druhý deň sú veľkí odborníci. To je prax, to je realita.
Ľudia, ktorí pôsobia dlhodobo v tomto sektore, tak sa sťažujú práve na to, že ich imidž a prácu kazia práve tieto skupiny, pretože máme tu skupinu, ktorá naozaj sa tomu venuje profesionálne dlhé roky, buduje si svoj kmeň klientov, z ktorého potom aj žije dlhodobo, pokiaľ sa stará a robí ten servis pre toho klienta, tak ten klient nemá dôvod odchádzať, rušiť zmluvy, ktorí naozaj rozumejú aj tým zmluvám, ktoré ponúkajú. Ale tá skupina a to je to, to je tá základná odborná spôsobilosť, tá skupina, je veľký problém. Jednoducho stačí im maturita a stačí im posedieť si na nejakom školení, počas ktorého väčšinou spia, prebdejú, pretože nerozumejú, o čo tam ide, a na druhý deň už môžu pracovať.
Čiže ja by som privítal, ak by ministerstvo zapracovalo aj do toho základného stupňa požiadavku na vykonanie odbornej skúšky z toho osobitného finančného vzdelávania, ktorá by preukázala, že ten človek tam nielen sedel, ale aj niečo si z toho aj odniesol, niečo vie. Alebo jednoduchá vec, vypusťme to písm. a), začnime písm. b) v úvodzovkách. Čiže sprostredkovanie finančného poistenia môže vykonávať len ten, kto urobí aj nejakú odbornú skúšku, že niečo vie. To máte ako keby ste išli do autoškoly, odsedíte si tú prednášku, ale už potom nerobíte žiadne testy, žiadne skúšky. V praxi jednoducho dostanete papier, a choď, šoféruj. Čiže v tomto smere ja by som privítal naozaj, ak by tá úprava tam bola.
Ono sa to trošku, ja keď som sa bavil s ľuďmi z ministerstva financií, tak argumentujú, že ten základný stupeň je potrebný vlastne pre tých, ktorí predávajú produkt len jednej poisťovne alebo banky. Lenže teraz si zoberme investičné životné poistenie, čo je, dá sa povedať, základný produkt u väčšiny poisťovní. Investičné poistenie, ktoré sa skladá z nejakej sporiacej časti a z nejakej poistnej časti. Sporiaca časť znamená, že ten človek si sporí peniaze v nejakých podielových fondoch. No skúste sa spýtať človeka na druhý deň po tomto školení, čo sú to podielové fondy, čo je to správcovská spoločnosť, čo je to depozitár, čo je to zaisťovňa, ja neviem, čo je to durácia dlhopisu. Alebo môžem pokračovať ďalej, aký je rozdiel medzi rastovým, konzervatívnym, vyváženým a neviem akým fondom. Čiže toto si vyžaduje oveľa viac ako absolvovanie len nejakého školenia, že si niekde posedím. Jednoducho tí ľudia musia preukázať, že to aj ovládajú. Pretože dnes situácia na tom trhu je asi taká, že maklérske firmy, ktoré ponúkajú väčšinou prostredníctvom multilevelového marketingu finančné poradenstvo alebo finančné sprostredkovanie, tak majú už 40- až 50-percentné storná. To znamená, že pomaly polovica zmlúv, ktoré oni uzatvoria v daný mesiac, je v priebehu nejakého obdobia zrušená, a to hovorím obdobia pár mesiacov, je zrušená a fungujú len preto, že ten počet nových zmlúv na ďalší mesiac je väčší, ako je to storno. Čiže oni pred sebou valia obrovský balík. A ten balík spôsobuje problémy nielen tej maklérskej firme, ale spôsobuje problémy aj poisťovni, ktorá má tak, ako sa to povie, toxický kmeň, toxické zmluvy, ktoré skôr či neskôr padnú.
Ale spôsobuje to aj ďalšie dopady. Teraz si predstavte v roku 2009, keď na Slovensko, v úvodzovkách, dorazila nejaká finančná kríza, tak situácia bola asi taká v tomto sektore, že ľudia začali hromadne rušiť zmluvy, pretože nerozumeli tomu, prečo by si ju mali nechať. Jednoducho tie zmluvy boli urobené narýchlo, sekali sa tie poistky len za cenu provízie. Potom nastalo to, že v roku 2009 sa hromadne rušili zmluvy a mnohé spoločnosti sa dostali do problémov. Ale v čom ešte je aj veľký problém, mnohí títo klienti tým, že vypovedia zmluvu, a na začiatku im bolo povedané, že ty len plať, môžeš kedykoľvek zrušiť, nič sa nestane, hej, lebo taká je prax. Lenže stane. Človek musí zaplatiť dlžné poistné a tak ďalej. Tak dochádzalo k tomu, že ľuďom začali chodiť exekučné príkazy, kde bol oprávnený, poisťovňa, ktorá si žiadala zaplatiť dlžné poistné. Čiže spôsobuje nám to exekúcie jednak na strane klientov, ale samozrejme aj na strane tých sprostredkovateľov, ktorí sa tak dostanú do situácie, že im zmluvy popadajú a jednoducho majú problém.
V tomto smere to osobitné finančné vzdelávanie, ktoré navrhuje upraviť ministerstvo financií, považujem za dobré s tým, že sa tam sprísnia podmienky aj pre poskytovateľov osobitného finančného vzdelávania. To znamená pre firmy, ktoré robia tie školenia. Ešte raz opakujem, dnes to zneužívajú makléri tak, že si pozakladajú eseročky a tvária sa ako vzdelávacie inštitúcie. Čiže som rád, že Národná banka toto ide sprísniť. Ale opakujem, podľa môjho názoru neexistuje, aby človek po jednom krátkom školení bez absolvovania nejakej odbornej skúšky bol schopný vykonávať sprostredkovanie, finančné sprostredkovanie.
Čiže len toľko som chcel k tejto problematike. A tak ako kolega povedal, ja som naozaj zvedavý a v očakávaní, s akým návrhom ministerstvo financií príde, čo sa týka úpravy provízií v tomto segmente, pretože podľa mňa nie je normálny stav, že poisťovňa, že uzavriete si investičné životné poistenie, zaplatíte 50-eurovú mesačnú prvú splátku a sprostredkovateľ dostane 150 percent ročnej platby províziu, hej. Čiže to je dnes stav, ktorý funguje, a potom nám tu vznikajú rôzne Ponziho schémy, samé lietadlá, ako to v praxi býva nazývané, že nasekáme rýchlo zmluvy, hoci aj fiktívne, zarobíme niekoľko tisíc euro a potom tieto zmluvy popadajú a majú problém aj poisťovne a majú problém aj tí klienti, a tak ďalej a tak ďalej. Čiže asi toľko.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická poznámka. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Uzatváram. Eugen Jurzyca, pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne.
A nech sa páči, pán poslanec Eugen Jurzyca.

Ďakujem pekne, pán predseda. Zato to bude kratučké. Ku vzdelávaniu. Má sa zvýšiť frekvencia a majú sa prijať ďalšie nejaké regulačné opatrenia, súčasne aj deregulačné. Znova hlásim a ešte raz, dnes zrejme alebo zajtra ráno, pán minister, sa k tomu vyjadrím, a síce k tým analýzam dopadov. Podľa mňa tam bude treba urobiť nejakú zmenu, lebo aj tu pri dopadoch na podnikateľské prostredie sa hovorí v analýze, že nie je možné ich vyčísliť. Takže potom sa pýtam, ako vieme, že sú tie opatrenia dobré, keď nevieme, či sú dobré podľa analýzy.
A potom chcem ešte povedať, že pri vzdelávaní sa kedysi, okolo rokov 2007 – 2008 stalo to, že sa dalo veľa eurofondov v školstve na kreditové vzdelávanie a nakoniec sa ukázalo, že nie je celkom efektívne, že pri každom vzdelávaní je dobré mať nejakú spätnú väzbu, nejaké, merať výsledky. To tu tiež nevidím. Ale v zásade si myslím, že ten návrh má veľa pozitívnych bodov, ktoré sa týkajú transparentnosti.
Ďakujem za pozornosť.