19. schôdza

Dobrý večer. Kolegovia, kolegyne, pani predsedajúca, pán minister, ja by som sa chcela pozastaviť v časti preplácania ošetrovateľských úkonov v zariadeniach sociálnych služieb v rámci novely, ktorú predkladá pán minister. Možno, aby som priblížila situáciu, tak v súčasnosti je to v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré poskytujú služby seniorom a zdravotne znevýhodneným deťom, tak, že v podstate ošetrovateľská starostlivosť sa z dôvodu, že zdravotné poisťovne neuhrádzajú ošetrovateľskú starostlivosť, neposkytuje ani v kvalite, ani teda primerane tomu, čo by bolo potrebné, v dôsledku čoho sú mnohé predčasné úmrtia seniorov a tiež ich destabilizácia a opakované hospitalizácie pri jednej a tej istej diagnóze.
Táto problematika nastala z pohľadu chyby ministerstva práce vtedy, keď sa zavádzali nové typy sociálnych služieb a teda dala sa možnosť poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť, ale preplácalo sa iba 9 úkonov, ktoré teda boli viac-menej našité skôr na imobilného pacienta, to znamená, na klienta zariadenia sociálnych služieb, ktorý bol na vozíku. Avšak časom skutočne prichádzame k tomu, že na zariadenie sociálnych služieb prechádza plno ľudí, ktorí potrebujú ošetrovateľskú starostlivosť a ktorí sa následne často presúvajú práve do nemocníc v rámci akútnej starostlivosti.
Touto novelou pán minister chce zaviesť 10-tisíc miest, ktoré... (Reakcia navrhovateľa.) Hej? Dobre, už dohovorím. A teda tam chcem povedať, že z vášho pohľadu, čo sa týka tohto spôsobu, bol problém aj v tom, že Všeobecná zdravotná poisťovňa v rámci revíznej sestry neuznávala ani dokonca ošetrovateľské úkony, ktoré boli poskytované v rámci ADOS-ov v tých zariadeniach sociálnych služieb iba preto, že sestra bola zamestnaná v ADOS-e, ale poskytovala ošetrovateľskú starostlivosť teda klientom zariadenia sociálnych služieb. Čiže poisťovňa, ak chcela, tak za tých zlých podmienok uhrádzala teda tých 9 úkonov, ale na druhej strane samotný, teda revízna sestra neakceptovala to, že existoval status zdravotníckeho zariadenia, v tomto prípade ADOS-u, a napriek tomu vlastne tie ošetrovateľské úkony v tých zariadeniach nefungovali. To znamená, že aj na túto anomáliu z vašej strany, lebo druhá vec je ministerstvo práce, ktoré pochybilo v systéme, tak by sa bolo potrebné pozrieť, keďže naozaj mám za to, že plno vecí z tej praxe sa neaplikuje práve pri vašich návrhoch zákona, kedy vieme, že potrebujeme zmeniť veci, ale nerobíme ich nejako koncepčne.
Z druhej strany chcem upozorniť, že máme aj zdravotne ťažko postihnuté deti, veľká časť, sa nám darí štátnych detí, takzvaných štátnych detí umiestňovať v náhradnej starostlivosti, ale čo sa nám stáva teraz v detských domovoch, že sa nám ocitli, veľa detí, ktoré teda potrebujú ošetrovateľskú starostlivosť, a ide o kombinované postihnutia. A aj teda tam, nehovoriac o seniorských zariadeniach, ale aj na to musíme myslieť, že do počtov, ktoré predpokladáte, nebudeme rátať len prognózy vývoja seniorov, ale aj týchto detí. Väčšinou sa osvojujú deti zdravé a deti choré tým, že ministerstvo práce teda zrušilo zariadenia pre deti, tak sa nám dostali do detských domovov a tam, keďže sa neposkytuje ošetrovateľská starostlivosť, tak sú trpené a mnohokrát, častokrát sú v hospicoch a tam ostávajú aj dlhší čas, aj keď sa nepreplácajú tie zdravotnícke úkony, len preto, lebo ich nemajú kam umiestniť. A tie deti ležia medzi deťmi, ktoré umierajú. Takže naozaj je potrebné, aby sme aj tento aspekt v rámci novely zákona zapracovali do koncepcie, lebo na to máte páky vy, a to treba skutočne zohľadňovať.
Ďakujem, že som sa mohla vyjadriť aj tak.

Ďakujem pekne za slovo. Ja len chcem pani kolegyni povedať, že toto rieši iný zákon, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Ale ja chcem poprosiť aj ostatných poslancov, je to veľmi jednoduché povedať, nech to zaplatí poisťovňa, nech zaplatí šport, nech zaplatí sociálnu starostlivosť v domovoch, ale my si musíme uvedomiť jedno, je tu istý obmedzený počet financií, ktoré sú, a my nevieme pokryť ani akútnu zdravotnú starostlivosť. Viete, koľko je žiadostí o onkologickú liečbu? Teda aby sa v tomto urobil raz poriadok. V Nemecku existuje ošetrovateľská daň. Pol percenta platí zamestnanec, pol percenta platí občan a tu treba vytvoriť naozaj zdroje, pretože demografická krivka je taká, že budeme potrebovať viac a viac sa postarať o prestaralú časť obyvateľstva. Ale my to nevyriešime, ak povieme, viete, nech to zaplatia poisťovne. Poisťovne už dneska majú problém preplácať akútnu a zdravotnú, vyložene zdravotnú starostlivosť.
Preto ja by som poprosil, aby sme naozaj s veľkou dávkou uvážlivosti o tom hovorili a musíme naozaj na zabezpečenie tejto starostlivosti aj v domovoch sociálnej starostlivosti mať na to budget a peniaze a vtedy to budeme schopní vedieť zabezpečiť.
Ďakujem.

Úplne s vami súhlasím, že nieto peniaze v rámci zdravotnej poisťovne. A teda pán minister navrhuje práve, že to bude z peňazí navýšenia poistencov štátu, ale my vieme, že máme aj iné problémy, ktoré ste pomenovali. A preto ja hovorím, že nevyrieši to len nejaký budget, ale celková reforma tejto starostlivosti, na ktorej teda ja už minimálne rok pracujem. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Zdravím tých pár vážených kolegov, ktorí tu zrána sedia, aj pána ministra.
Tak pár slov k predloženému návrhu zákona. Poctivo som si ho preštudovala a naozaj som sa teda snažila zodpovedne zvážiť, že či byť za alebo či byť proti, ako teda je u mňa zvykom, a je tam pár vecí, ktoré mi prekážajú, na ktoré by som rada upozornila.
Začnem rovno paragrafmi. V návrhu zákona v § 2 ods. 20 je škrtnuté, tam, samozrejme, meníte názov, lekársku službu prvej pomoci meníte na ambulantnú pohotovostnú službu, čo samé osebe je, samozrejme, v poriadku, ale ďalej sa tam písalo: "je zdravotná starostlivosť, ktorou sa zabezpečuje nepretržitá dostupnosť zdravotnej starostlivosti v rozsahu poskytovanej všeobecnej ambulantnej starostlivosti" a tak ďalej a tak ďalej. To, čo mi na tomto bode prekáža, je, že tak nenápadne sa škrtá slovíčko nepretržitá, vynecháva sa a celá táto časť sa nahradzuje § 8a, ak som to správne pochopila, kde sa hovorí o tom, že pevná ambulantná pohotovostná služba poskytovaná poskytovateľom, ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu pevnej ambulantnej pohotovosti v pracovných dňoch v čase od 16.00 hod. do 23.00 hod. a v dňoch pracovného pokoja v čase od 7.00 hod. do 23.00 hodiny. Asi viete, na čo narážam, hovorím o tom, že teda predošlý zákon garantoval občanom nepretržitú pohotovosť, zatiaľ, zatiaľ čo tento návrh zákona tú pohotovosť určuje iba do 23.00 hod., čo podľa mňa znižuje prístup k zdravotnej starostlivosti. Tak len toľko k tomuto bodu.
Chápem, že po 23.00 hod. je nižšia návštevnosť, myslím, že ste vraveli, že 95 % pacientov príde do, príde do tej 22.00 hod., v každom prípade zostáva tých 5 %. Čo s nimi potom kam, na urgent? Problém, problém je s tým, že máme už dostatočne zaťažený urgent, a jednoducho ak budeme, ak budeme brániť ľuďom k prístupu k tomuto druhu pohotovosti, obávam sa toho, že ten urgent bude ešte viacej zaplnený a bude, bude s tým ešte väčší problém. Práve naopak, myslím si, že by bolo potrebné, aby ľudia mali k všeobecnému lekárovi prístup, a jednoducho chce to len inak zmanažovať.
Paragraf 7 bod 6 sa škrtá úplne celý a súčasťou toho, čo sa škrtá, nebudem to čítať celé, ale to podstatné, čo sa ruší, je, že lekárska služba prvej pomoci všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa vykonáva aj formou návštevy služby v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí osoby, ktorej sa ambulantná starostlivosť poskytuje.
Návštevná služba sa potom dopĺňa alebo spomína zasa v § 8a, kde je napísané, že jej ju možno poskytovať v domácom prostredí a tak ďalej. To podstatné je, že možno poskytovať. Predtým som čítala zo zákona, že sa vykonáva, a teraz sa môže vykonávať. Myslím si, že to znižuje zasa váhu, mám pocit, že to, že to je opäť o, o znížení dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
Najdôležitejšia vec, čo mi, toto sú také ešte viac-menej veci, ktoré si vieme vysvetliť, ale myslím si, že, že vec, ktorú si, na ktorej sa asi určite nezhodneme, je bod 6 tohto paragrafu, ktorý hovorí o tom, že v rámci všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa poskytuje pohotovostná služba v rozsahu pevnej siete. Čo to znamená, pán minister, pevná sieť? Pevná sieť je podľa môjho chápania, podľa toho, že ako som si čítala prílohy momentálne, je nižšia aj ako minimálna sieť, čo by až tak nevadilo, ale hlavné je, hlavné je to, že pevná sieť je daná. Čo sa stane napríklad, kolegovcov z MOST-u by som sa mohla spýtať, čo sa stane napríklad s pohotovosťou v Šamoríne, kde starostovia miestnych obcí prispievajú na chod tejto pohotovosti? Vadí mi tam to, že nie je možné, pevná sieť je stanovená presne sieť a nie je možné jednoducho, aj keby chceli, tak, tak prevádzkovať si túto pohotovosť v podstate nejak na vlastné náklady.
Ďalej je tam paragraf päťstosedem..., § 38, ale už v zákone č. 577 § 38 ods. 10, kde sa hovorí, kde sa škrtá celá výška úhrady služby. Tam, čo mi vadí z toho, čo sa všetko vyškrtáva alebo čo som si všimla, je, že sa škrtá aj možnosť ustanoviť odlišné poplatky pre jednotlivé skupiny poistencov s prihliadnutím na zdravotný stav, vek alebo iné dôvody hodné zreteľa. Ja si myslím, že nie vždy táto možnosť je, je od veci, ak je k dispozícii. Je škoda, že sa to takto striktne, striktne škrtá.
Paragraf 38a ďalej hovorí o výške úhrady, kde stanovujete striktne nula eur za stravovanie a pobyt na lôžku počas poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ viem, tak doteraz bola, bolo určené, nejaká hranica odkiaľ pokiaľ a nariadením vlády bola teda, bola nastavená tá sadzba na nulu, čo je O. K. Myslím si, že to je o tom, že aká vláda práve riadi krajinu, akú vládu si občania zvolili, tak takým spôsobom bude hospodáriť. A tým, že dávame tú striktnú nulu do zákona, ja viem, že vy sa snažíte zrušiť všetky poplatky, čomu ja nerozumiem, lebo myslím si, že keď povie sa "a", treba povedať aj "b". A s tým zrušením poplatkov to nie je len o tom, že sa tvárime, že všetci majú rovnakú dostupnosť starostlivosti, čo nie je pravdou, lebo vieme, že v zdravotníctve je veľmi veľa úplatkov, ale to, čo mi na tom vadí, je aj to, že je tam obrovský výpadok príjmov, a zdravotníctvo jednoducho potrebuje finančné prostriedky, štát nie je schopný už dlhodobo utiahnuť v podstate aj sekeru, ktorú zdravotníctvo vytvára, ale celkové náklady. A tam, kde príjmy sú, je to jednoducho súkromný sektor, ja nerozumiem, prečo mne napríklad nie je umožnené, aby som sa objednala niekde na čas, aby som si priplatila za nejaký nadštandard, a stále sa o tom hovorí, ale nič sa s tým nedeje, naopak, ide sa úplne opačným smerom a do zákona sa striktne dávajú nuly, nuly, myslím si, že je to naozaj zbytočné a že je to iba populizmus. Nepáči sa mi to.
Na druhej strane, na jednej strane dávate nulu, na druhej strane stúpajú ceny, zvyšuje sa výška úhrady za návštevu ambulantnej pohotovosti, za návštevu doma, za stravovanie a pobyt na lôžku pri kúpeľoch, čo je zaujímavé, v inom zákone dávate teda nejaký bonus pre tých, ktorí navštevujú kúpele, v tomto zákone zvyšujete poplatky, je to naozaj banálne zvýšenie, ale jednoducho ide to opačným smerom, tak... Takisto sa znižuje počet pohotovostí, to treba povedať nahlas, že to tak je, a treba teda pomenovať aj dôvody. Nevravíte to na rovinu, v podstate tým, že ste si, že ste si, že ste si povedali, že na ministerstve si poviete opatrenia a poviete si, kde tie, kde tie pohotovosti budú, teraz je to takto, o rok to môže byť inak, ale bude veľmi jednoduché, jednoduché o tom rozhodnúť, ako tá pevná sieť bude vyzerať bez dohľadu napríklad kolegov z opozície, bez dohľadu verejnosti možno alebo drobnohľadu.
Takže, takže čo sa týka toho zákona, tak odo mňa takéto námietky a myslím si, že naozaj to ide opačným smerom pri tom, pri tých príjmoch, ktoré zdravotníctvo má, tak si myslím, že by ľuďom malo byť naozaj dopriate viac, a nie uberané.
Ďakujem veľmi pekne.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja len veľmi krátko v rozprave chcem vystúpiť a chcem sa pána ministra spýtať na jeden moment, ozaj len veľmi krátko, ale zdá sa mi ten moment dosť dôležitý.
V zákone je povedané, že ambulantné hodiny všeobecného lekára budú v počte 30 ordinačných hodín v týždni a minimálne dvakrát do týždňa musia tieto ordinačné hodiny do 14.00 hod. To znamená, že z piatich dní v týždni dvakrát bude mať ten praktický lekár alebo všeobecný lekár svoju ambulanciu otvorenú od 7.00 hod. alebo od 8.00 hod. do 14.00 hod. a trikrát pravdepodobne menej ako do 14.00 hod., skôr teda do 13.00 hod.
A ja sa chcem spýtať, keďže tá lekárska služba, tá LSPP-čka bude otvorená od 16.00 hod. do 23.00 hod., vzniká tam okno, kde pacient nebude mať dostupnú zdravotnú starostlivosť medzi tou 13.00 hod. až 14.00 hod. až do 16.00 hod. Toto okno, ja viem, aj dneska je to tak, obvodní lekári väčšinou končia okolo 12.00-13.00 hod., o 14.00 hod. tam už určite nikoho nenájdete. A aj dneska je to problém a tento problém bude pokračovať. (Ruch v sále.) Určite aj technicky môže byť problém to zrealizovať, pretože v tých miestnostiach alebo v tých miestach, kde tie LSPP-čky pôsobia, väčšinou tam nejaká ambulancia beží. Ale obyčajne tá ambulancia nebeží, alebo nejaký lekár tam ordinuje, obyčajne nie je dlhšie ako do 14.30-15.00 hod.
Takže ja by som navrhoval, aby sa toto okno nejakým spôsobom vyriešilo. Určite niekde tam od tej 23.00 hod. do rána je tiež okno, bude ho zastupovať urgentný príjem, ale v takomto prípade tí, hovoríme o tom 1 %, ale medzi, medzi nejakou 12.00 hod. alebo 13.00 hod. a 16.00 hod. to nebude asi 1 %. To bude určite viacej ľudí, ktorí majú problém. A v tomto okne je problém vyriešiť, vyriešiť nejaký zdravotný problém aj akútny. Takže chcel by som na to upriamiť pozornosť a zamyslieť sa nad tým, či by sa nedokázalo nájsť riešenie, aby sme toto ľuďom umožnili.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia poslanci, v tomto mojom krátkom príspevku by som sa rada dotkla v rozprave problému zneužívania ambulantných a ústavných pohotovostných služieb a v dôsledku toho neochoty lekárov ich slúžiť. A zároveň sú tu aj niektoré mätúce pojmy a definície, ktoré sa dajú vysvetľovať, ako sa komu páči. Nie sú striktne, nie sú presne zadefinované. Pozrime si citácie zákona.
V § 2 ods. 20 znie: "Ambulantná pohotovostná služba je zdravotná starostlivosť, ktorou sa zabezpečuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti v rozsahu poskytovania všeobecnej ambulantnej starostlivosti pri náhlej zmene zdravotného stavu osoby, ktorá", táto zmena, "bezprostredne neohrozuje niektorú zo základných životných funkcií a bezprostredne neohrozuje život tejto osoby."
Teda z toho môže vyplývať, že osoba, teda ktorá nie je ohrozená na živote ani na zdraví, keď táto, stačí keď táto osoba príde na pohotovosť a povie, že ju náhle začala pobolievať hlava, tak má za 2 eurá právo požadovať na pohotovosti zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Takisto keď tam niekto príde a povie, že je, mu náhle vystúpila teplota popoludní na 38 stupňov Celzia alebo aj 39, alebo že náhle, alebo že zvracal, alebo že náhle dostal hnačku.
Ďalšie, v § 2 ods. 29 znie takto: "Zubno-lekárska pohotovostná služba je zdravotná starostlivosť, ktorou sa zabezpečuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti v rozsahu poskytovania špecializovanej zubno-lekárskej starostlivosti."
To znamená, máme tomu, keďže, keď niekomu náhle vypadne plomba, tak môže utekať na zubnú pohotovosť bez toho, aby počkal do druhého dňa, aby sa objednal u svojho zubára? Alebo dokonca môžme tomu rozumieť aj tak, že na zubno-pohotovostnej službe možno vyžadovať napríklad aj vyhotovenie mostíka? Ak áno, tak by to bolo absurdné, ak sa to dá vysvetliť aj takto.
V dôvodovej správe sa píše, že 88 % pacientov vyhľadá ústavnú pohotovostnú službu neoprávnene. Myslíte, že sa ich počet zníži za poplatok 10 eur? Určite sa nezníži počet neoprávnene, ľudí, ktorí neoprávnene vyhľadajú zdravotnú pohotovosť. Obávam sa, že časové obmedzenia v ambulantných pohotovostných službách budú kompenzované zneužívaním Rýchlej zdravotnej a lekárskej pomoci, lekárskej služby. Na druhej strane pre pacientov, ktorí naozaj potrebujú uvedené lekárske služby, pre týchto pacientov sa zníži ich časová dostupnosť.
Ďalším problémom môže byť aj to, na čo som upozorňovala už minulý rok a čoho svedkom tu v Bratislave som opakovane bola, a to, že napríklad ľudia, ktorí pracujú v Bratislave, ale svojho praktického lekára, u ktorého sú kapitovaní, to znamená, že ten lekár, praktický lekár poberá každý mesiac na tohto človeka paušálne platbu, aj keď ten človek k nemu nepríde, ten pacient za celý rok ani raz, tak takýto človek, ktorý má lekára v inom meste, dokonca boli aj pacienti, ktorí majú svojho lekára v Košiciach napríklad, pretože pracujú v Bratislave, tak takíto pacienti zneužívajú lekársku pomoc aj v tých prípadoch, keď sú napríklad prechladnutí alebo majú nejaké banálne, nie akútne alebo nie náhle vyžadujúce ošetrenie na pohotovosti, takže toto zneužijú, využijú namiesto návštevy svojho lekára. Toto by malo byť tiež v tomto zákone nejako ošetrené.
Takisto pacienti, ktorí z rôznych dôvodov nechcú čakať alebo niektorí nemôžu pre pracovné zaťaženie, keďže sa nebudú môcť objednať na určitú hodinu prednostne u svojho lekára, môžu takisto zneužívať tieto pohotovostné služby. Je, bolo by potrebné asi navrhnúť sankcie, ktoré by sa uplatňovali u občanov, ktorí zneužívajú lekársku pohotovosť. A tie sankcie by mali byť prísnejšie. Je to zrejme dosť ťažko realizovateľné, ale nájsť nejaký spôsob, aby sa to nezneužívalo.
Ešte sa trošku dotknem zvýšenia poplatkov pacientov navrhované v tomto zákone. Je to naozaj iba kozmetické. A je mi ľúto, ale žiaľ, tie niekoľkocentové zvýšenia, napríklad za celý pobyt v kúpeľoch, sú, prepáčte, zdajú sa mi až smiešne. Tak nula celá, ja neviem koľko, 47 alebo koľko, 70 za celý pobyt, tak to je naozaj smiešna suma.
Ešte by som chcela, keď už hovoríme o tých kúpeľoch, či by nebolo dobré zvážiť indikácie kúpeľnej liečby v skupine B napríklad z dvoch týždňov znížiť na 14 dní, na dva týždne, čo by bolo znesiteľnejšie, keďže vieme, že v tej skupine B v týchto indikáciách sú, si vlastne pacient hradí všetko, teda pobyt aj stravu a pre mnohých sa to vyšplhá na privysokú sumu na ich peňaženku, takže či by sa to nedalo znížiť povedzme z troch týždňov na dva týždne.
Ďakujem. To by bolo tak všetko. Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, milé kolegyne, kolegovia, zdravotníctvo je naozaj rezort, ktorý sa bytostne dotýka každého jedného z nás, a treba povedať, že všetci sme s veľkou nádejou vzhliadali aj na nášho pána ministra, keď nastupoval do úradu, pretože si uvedomujeme, že tento rezort a celkovo systém nášho zdravotníctva v našej krajine je žalostne neefektívny, a na druhej strane máme aj veľmi zlé ukazovatele v zmysle odvrátiteľných úmrtností, dĺžky dožitia v plnom zdraví a sú to naozaj alarmujúce správy a ukazovatele.
Z tohto pohľadu mňa veľmi potešilo, že dostávame teraz do Národnej rady jeden zo zákonov, ja by som si dovolil povedať z môjho pohľadu, je to druhý zákon, ktorý naozaj občania reálne pocítia, keď nadobudne platnosť. Avšak tiež treba na druhej strane povedať, že čo vlastne pocítia, pretože na jednej strane tento zákon sa snaží kvázi vylepšovať dlhodobo nefunkčný systém, na ktorý sa sťažovali, ale treba povedať, najmä všeobecní lekári, ktorí častokrát za almužny alebo absolútne zadarmo pracovali na tzv. LSPP, teda týchto lekárskych staniciach prvej pomoci.
Na druhej strane treba povedať, že prinesie geografickú, zhoršenie geografickej dostupnosti v niektorých prípadoch, a pokiaľ nie časovej, tak a naozaj tí pacienti, ktorí sa ocitnú v nejakej vážnej situácii, ktorú budú pociťovať, že musia riešiť, budú podľa všetkého volať záchranky. A teda, a to mám zistené aj z poisťovní, návrh tohto zákonu, ono ani neprinesie reálnu úsporu poisťovniam, naopak, podľa všetkého tento zákon poisťovne ešte trošku viac zaťaží, čo by však, samozrejme, nevadilo, pokiaľ by prinieslo skutočnú kvalitu. A o tej kvalite, či bude kvalitnejšia alebo lepšia, sa dá polemizovať. Súhlasím a to je nakoniec aj priestor na diskusiu.
Ja by som sa však v tejto situácii chcel trošku povenovať, by som povedal k tomu jadru toho problému, ktorý vznikal alebo, alebo bol neriešený práve aj pri týchto lekárskych službách prvej pomoci. A je to v podstate inštitút, ktorý všeobecným lekárom kvázi umožňoval napĺňať ich poslanie, keďže oni by mali byť lekári, ktorí sú "rodinnými lekármi" každého jedného z nás. To znamená, keď máme nejakú potrebu alebo nejakú zdravotnú ťažkosť, tak v podstate ideme k tomuto svoju lekárovi. No a keď tento lekár, samozrejme, nemohol byť 24 hodín k dispozícii, tak potreboval, aby nejakým spôsobom niekto túto pohotovosť zaňho zabezpečoval. A doteraz to teda fungovalo tak, že títo lekári rotovali a slúžili v tých hodinách, kedy oni sami nevykonávali ambulancie. Pragmatika tohto je veľmi jednoduchá, pretože naši všeobecní lekári sú kapitovaní, to znamená, že dostávajú za každého jedného z nás nejakú mesačnú paušálnu platbu, či k nemu ideme, alebo nejdeme, čo ako keby hovorilo o tom, že naozaj je to lekár, ktorý nejakým spôsobom nám vykonáva tú základnú, primárnu starostlivosť a má nám byť k dispozícii. Teraz sa, samozrejme, mnohým z nich uľaví. A ten dôvod je jednoduchý. Totiž my máme vážny problém v primárnom kontakte a budeme ho mať. Tu všetci, ktorí sa tejto problematike trošku venujú, vedia, naši všeobecní lekári sú prestarnutí. Myslím, že ich všeobecne alebo stredný vek sa môže pohybovať okolo 58 rokov, 30 % z nich má viac ako 60 rokov, a treba povedať, že mnohí z nich majú vážne zdravotné ťažkosti. A z tohto pohľadu naozaj ten systém služieb už bol neudržateľný. A je to v podstate prvý vážny výkričník, že nám tu niečo nefunguje.
Tiež treba povedať, že podobný problém majú, žiaľ, aj okolité krajiny s tým, že, žiaľ, v našom zdravotnom systéme tých posledných dvadsať rokov, a teraz v úvodzovkách, sa vylepšoval systém tým spôsobom, že sa kvázi dehonestovali títo všeobecní lekári, kým všade inde vo svete týmto lekárom pribúdali kompetencie, títo lekári dostávali kompetencie tak, aby mohli veľa chorôb liečiť v počiatočných štádiách a pri chronických ochoreniach správne manažovať pacienta. U nás tomu, žiaľ, tak nie je a stávajú sa z nich častokrát dispečeri, ktorí skrátka, pacient príde k lekárovi a ten mu častokrát vypíše výmenný lístok a pošle ho niekde inde. Následkom toho je potom to, že u nás na Slovensku máme viac ako 11 návštev priemerných za rok, čo v priemere vo vyspelej Európe je 6.
Takže vidíme, že vlastne nám tu niečo nefunguje. Na základe toho nám nefunguje aj, alebo nefungovalo LSPP, no a teraz tento návrh síce rieši nejaké veci, ale ja to pri všetkej úcte chcem povedať, že mne to pripadá ako taká záplata na roztrhané nohavice. My naozaj tu potrebujeme riešiť gro toho problému a to gro toho problému je práve v tomto primárnom kontakte u týchto lekárov, ktorí sa o nás majú starať, majú byť naši rodinní lekári. Chcem povedať, že rezidenčný program tento problém nevyrieši. Keď si niekto myslí, že rezidenčný program, ktorý sme tu nabehli, že nám vyrieši tento problém, podľa mňa sa hlboko mýli. Tuná naozaj treba hĺbkovú reformu v zmysle tých kompetencií, o ktorých som hovoril, nastaviť nové pravidlá aj vôbec celkovo, ako sa ambulancie momentálne teraz prehadzujú zo starších na nových. To, že máme teraz v Poprade a v okolí kvázi vyslovenú mafiu, ktorá tieto ambulancie skupuje, nasadzuje tam ukrajinských lekárov za smiešne peniaze a na základe toho potom ona nejakým spôsobom ušetrí a vlastne blokuje častokrát našich lekárov, pretože oni môžu mať nejakého, nejakého garanta, ktorý garantuje im tú ambulanciu, a títo lekári častokrát vôbec nemajú ani naše vzdelanie.
Takže, žiaľ, je toto vážny problém, ktorý treba riešiť, a ja by som chcel povedať, že, že z tohto pohľadu je to určité sklamanie, že táto koncepcia tuná už nebola dávno vypracovaná, a keď boli ponúknuté nejaké riešenia, nie sú podľa mňa dostatočné a aj tento zákon má z tohto pohľadu možno len dočasný nejakým spôsobom riešenie a hovorím, podľa mňa štandardný pacient, ako aj my, snáď sa nám v noci nestane niečo, že budeme musieť volať záchranku, pretože tých pár percent, ktoré, aj s kolegom Suchánkom súhlasím, že ktorí vyhľadávajú aj niekedy, niekedy túto pomoc práve v tých inkriminovaných hodinách, v tých nočných hodinách. Je to naozaj jeden-dvaja pacienti za noc, čo, čo bol zhruba priemer na týchto staniciach. Ale, žiaľ, práve títo pacienti môžu byť vážni pacienti, keďže vlastne s týmto stavom idú k lekárovi o druhej, o tretej v noci. Takže toto určite nám tento systém nepomôže riešiť. Hovorím, budú sa volať asi záchranky a tým pádom, tým pádom títo pacienti budú prevážaní na urgentné príjmy našich nemocníc.
Ja len toľko aj v podstate čas ma už asi veľmi ďalej nepustí, ale v každom prípade, pán minister, ďakujeme za vašu prácu, za snahu, toto je, bolo veľmi kvalitne oddiskutované so všetkými možnými zainteresovanými. Nám sa to častokrát niekedy ľahko takto povie od tohto rečníckeho pultu, ale vy viete všetky tie tlaky, z ktorých strán sú, a čo sa dá a čo sa nedá kvázi ustáť. Plne vám rozumiem. V každom prípade tá kritika moja naozaj zostáva v tom, že, že SMER nám tu posledné roky neponúkol dobrú koncepciu a to vedenie zdravotníctva bolo, žiaľ, z môjho pohľadu nedostatočné, zlé a momentálne teraz nám mnohé veci, nebojím sa to povedať, aj vy ste to niekedy povedali, že kolabujú.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, čakali sme na túto novelu zákona o zdravotnej starostlivosti niekoľko mesiacov. Myslela som si osobne, že bude vyšperkovaná, kvalitná a na úrovni. Opak je pravdou. My ako samosprávny kraj sme pripomienkovali túto novelu, aj keď naše pripomienky neboli akceptované. Táto novela v danom znení je krokom späť. Poďme sa pozrieť na jednotlivé body novely.
Paragraf 8a. Ambulantná pohotovostná služba. Nový názov. Áno, fajn, super.
Odsek 11. Poskytovanie pevnej ambulantnej pohotovostnej služby podľa odseku 8 zabezpečuje, podotýkam, zabezpečuje poskytovateľ poskytujúci všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre dospelých a tak ďalej a tak ďalej. Čo znamená slovíčko zabezpečuje? Ja ako vydavateľ povolenia neviem, čo znamená slovíčko zabezpečuje. Je povinný alebo nie je povinný nastúpiť do služby?
To isté paragraf 8d. Zubnú lekársku pohotovostnú službu poskytujú poskytovatelia. Viete, keď chcem, poskytnem, keď nechcem, neposkytnem. Musí tam byť zadefinované presne: "Je povinný poskytovať túto pohotovostnú službu."
Poďme ďalej. Stále sa hovorí v našom štáte, že máme možnosť nepretržitej zdravotnej starostlivosti. Ako, pán minister, chcete zabezpečiť nepretržitú, keď v novele ste skrátili ordinačné hodiny na ambulantných pohotovostných službách, ktoré sú v pracovný čas od 16.00 hod. do 23.00 hod. a cez víkendy a sviatky od 7.00 hod. do 23.00 hod.? Čo majú robiť tí pacienti po tejto hodine? Pôjdu, ako povedala aj kolegyňa, zahlcovať urgentné príjmy? Kto im poskytne tú spomínanú nepretržitú zdravotnú starostlivosť?
Teraz poďme k výberu organizátorov ambulantných pohotovostných služieb. Výberové konanie vykoná Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Áno, potešila som sa, túto ťažkú úlohu si prevezme ministerstvo. Povolenie na prevádzkovanie ambulantnej pohotovostnej služby vydá ministerstvo. No ďalej sa tam píše, že v prípade, že organizátor, ktorý bol riadne, ktorý prešiel riadne výberovým konaním, vydokladoval personálne zabezpečenie, materiálno-technické zabezpečenie a nedokáže zabezpečiť do služby lekára, túto úlohu má prebrať samosprávny kraj. Ako? Povedzte mi ako? Ono je síce pekné, že organizátorovi bude krátená platba vo Všeobecnej poisťovni, ale mňa peniaze nezaujímajú. Mňa zaujíma to, ako bude postarané o tohto pacienta. Ako ja z mojej pozície samosprávneho kraja mám nariadiť lekárovi, aby tam slúžiť išiel, keď organizátorovi, s ktorým má uzavretú dohodu o vykonaní práce alebo pracovnú zmluvu, alebo iný pracovný vzťah, odmietne, a mne ako môže vyhovieť? Veď pri výberovom musí dokladovať to personálne predsa. Toto nemá žiadne opodstatnenie ani logiku.
Poďme k návštevnej službe. Návštevná služba, návštevnú službu bude môcť dostať len ten, ktorý bude mať pevný bod ambulantnej pohotovostnej služby. Ale, pozor, bude musieť organizátor zabezpečiť druhého lekára, ktorý bude jeden sedieť na tej pevnej ambulantnej a druhý pôjde na návštevnú službu.
Neviem, pán minister, či ste ešte nepostrehli nedostatok lekárov v našom štáte, ale my v samosprávnych krajoch sa s touto, s týmto problémom stretávame dennodenne. Mám tu tabuľku, ak by vás to zaujímalo, veku všeobecných, lekárov všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých. Tak pre zaujímavosť niekoľko čísiel. Lekári s vekom od 0 - 40 v našom kraji je 21. Lekárov od 41 do 50 je 44. Lekárov od 51 do 60 je 65. Lekárov od 61 do 65 je 79. Lekárov od 66 do 70 rokov je 37. A lekárov od 71 do 75 je 14. A lekárov od 76 do 100 je 7. Neviem, je to strašne vysoký vek a neviem si predstaviť, že títo lekári budú zdvojene sedieť na ambulanciách pohotovostnej služby.
Ďalej ma zaujali ordinačné hodiny. Veľmi sme sa na samosprávnom kraji tomuto potešili, pretože v terajšom zákone nebol zadefinovaný rozsah ordinačných hodín. Teraz tam dali tých 30 hodín, ale samosprávny kraj schvaľuje a potvrdzuje ordinačné hodiny pre zdravotnícke zariadenia, v ktorých sa poskytuje ambulantná starostlivosť, a môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa schváliť ordinačné hodiny aj v menšom rozsahu. V dôvodovej správe, ako som sa dočítala, je napísaný osobitný zreteľ, vek, zdravotný stav a viac zdravotných obvodov. Neviem, či som to správne pochopila, ale z týchto mojich, z tejto mojej tabuľky, keď napríklad v okrese Revúca, kde je, keď sa vrátim k mojej tabuľke, je priemer veku 60, je tam osem, deväť lekárov nad 62 rokov a osem lekárov do 60 a títo deviati požiadajú o osobitný zreteľ, neviem, koho zabezpečíme na tie ambulancie, aby poskytovali zdravotnú starostlivosť. Kto sa potom postará o týchto pacientov?
Ja viem, pán minister, vy si poviete, tak neschválite, ale nemuselo to v tom zákone vôbec byť.
Toto nie je riešením deficitu a nedostatku lekárov v našom štáte ani ich veku. Ja vás teda prosím, aby ste začali konečne hľadať riešenie na zabezpečenie lekárov, lekárov, ktorí po skončení školy utekajú do zahraničia, ktorí vyštudujú za peniaze nášho štátu a idú robiť do zahraničia. Pán minister, prosím vás, skúste pripraviť novelu, ktorá pomôže aj pacientom, lebo inak sa musíme intenzívne začať modliť, aby sme neochoreli.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážená snemovňa, sme v prvom čítaní o predmetnom zákone, a preto je potrebné, aby sme sa vyjadrovali k tomu, že či je takýto zákon potrebný. Ja som presvedčený, že áno, že je potrebné po tých skúsenostiach, ktoré tu máme, aby sme upravili tieto podmienky, ktoré v nosnej časti sa týkajú lekárskej alebo pohotovostnej služby jednoducho nazvanej, a popritom sa riešia ešte aj ďalšie čiastkové záležitosti, ktoré ukázal život, že je potrebné vyriešiť.
Preto oceňujem snahu ministerstva aj pána ministra, že sa pustil do tejto práce, a čo je dôležité, odkomunikoval to so všetkými dotknutými. Toto nie je novela, ktorá by vznikla od zeleného stola, a že by prišiel minister a nadiktoval, takto to bude, ale venovali tomu naozaj veľa energie a to oceňujem, pretože dôležité je, aby takáto novela bola aj prijatá tými, ktorí to potom majú vykonávať, a myslím si, že tam doposiaľ bolo urobené veľa, veľa práce. A to chcem maximálne oceniť.
Všetci dobre vieme, tak ako sme tu, aj kolegovia, ktorí vystupovali, že poskytovanie lekárskej pohotovostnej služby je sprevádzané mnohými problémami. Problémami aj tými, ktoré popisovala pani kolegyňa Grausová, že sú aj takí ľudia, ktorí to zneužívajú. Prirodzene, ale ukážte mi jeden sektor v spoločenskom živote, kde sú neni ľudia, ktorí niečo nezneužívajú. Všade. Je to ľudská vlastnosť a niektorí to robia vedome, ale niektoré to robia aj nevedome. Taký je život. Ale nemyslím si, že títo ľudia sú gro a že práve kvôli týmto ľuďom by sme mali nejakým spôsobom diskriminovať tých ostatných, pretože vždy je najväčší problém nastaviť zákon tak, aby nediskriminoval tých ľudí, ktorí to budú dodržiavať bez akýchkoľvek problémov, možno by ani ten zákon nepotrebovali, ale urobiť to tak, aby postihovalo tých, ktorí to zneužívajú. Preto sú tu aj navrhnuté nejaké sankčné opatrenia, ale aj nejaké také odraďujúce mechanizmy pre tých, ktorí by to chceli zneužívať.
Pani kolegyňa z Banskobystrického samosprávneho kraja, predpokladám, že ste vychádzali aj zo štatistík. A určite ste si robili štatistiky aj o tom, že aká je návštevnosť po polnoci napríklad. A keď sme to zanalyzovali u nás, v našom samosprávnom kraji, tak v mnohých ambulanciách lekárskej pohotovostnej služby sme mali návštevnosť jedna alebo nula. Ak by toto teda mal byť problém, teraz podotýkam, sme v diskusii a druhé čítanie nám to umožní naplno uplatniť, tak ak by to mal byť jeden človek v noci, tak si myslím, že tie urgenty to v pohode zvládnu. Čisto teraz technicky, že nebude nejaký pretlak na urgentoch, aby nedokázali týchto ľudí, keď budú mať akútny problém, aby to vyriešili.
Ale poďme o tom diskutovať, lebo je tu niečo, čo je veľmi kvalitne spracované, a dá sa s tým pracovať a nemajme z toho obavy. Riešme aj nejaké také možno detaily, o ktorých tu bolo povedané, medzi 14.00 hod. a 16.00 hod. Samozrejme, zamyslime sa aj nad tým, že ako budeme prihliadať alebo pozerať sa na to, čo aj kolega Krajči spomenul, že máme tu lekárov, ktorí v prvom kontakte, to znamená všeobecní alebo obvoďáci ich nazveme, ktorí prešli nejakým vývojom, a dnes sa na nich pozerá tak, že boli im zobraté kompetencie, že majú kapitáciu 24 hodín na každého pacienta bez ohľadu, či tá, na to, že či príde ten pacient, alebo nepríde, tak z toho možno vyznieva, že on by sa mal teda postarať o toho pacienta deň-noc, čo svojím spôsobom aj robia tým, že dnes sa striedajú v lekárskej pohotovostnej službe.
Avšak na druhej strane mnohí hovoria, že tá kapitácia napríklad je nedostatočná, problém je tu s tým, čo preberáme aj častejšie v diskusii v našom výbore, že boli zrušené rajóny a dnes v podstate tí pacienti prechádzajú z jednej strany na druhú a je to nevyvážené, lebo sme prijali nejakú slobodu možného výberu lekára. Poďme sa nad tým zamyslieť, či kompetenčne posilniť tých obvodných lekárov. Ja určite sa k tomu hlásim, pretože tým odbremenia v mnohých prípadoch tých špecialistov, ktorých je naozaj nedostatok. A naozaj sa boríme v krajoch s nedostatkom lekárov, neustále z mnohých municipalít, z miest chodia a hovoria, prečo nám tu nezoženiete nejakého napríklad neurológa alebo niekoho, ktorý nám tu chýba. Je to problém, pretože dnes toho neurológa, nikto mu nemôže rozkázať, pretože je to súkromný poskytovateľ, alebo svojím spôsobom podnikateľ to môžem aj nazvať v zdravotníctve, i keď je to dosť pritiahnuté za vlasy, a jediný, kto môže ovplyvňovať, je napríklad zdravotná poisťovňa. Poďme sa možno aj na toto pozrieť, akým spôsobom pomôcť, lebo pri všetkej snahe rezidenčný systém naozaj je nejaký nástroj, a aj ak sme hovorili, že nie je dostatočný, tak poďme premýšľať nad tým, čo ešte, aby sme to zlepšili.
Oceňujem v tomto návrhu aj to, že z aplikačnej praxe sa zistilo, že mnohí poskytovatelia, ešte raz podotýkam, ale nie dominantní, zneužívali aj to, že vyberali ešte protizákonne poplatky za vyšetrenia alebo za to, čo je podmienené vyšetrovanie u lekára, a preto sa tu jasne stanovuje, že už nie je možné ani tretími firmami takéto niečo robiť, a poďme sa možno aj zamyslieť nad tým, ako ďalej, čo aplikačná prax nám ukázala.
Oceňujem rovnako ordinačné hodiny. Je to dokonalé? Ale určite kolegyňa bude so mnou súhlasiť, konečne máme v zákone zadefinované ordinačné hodiny, lebo doteraz tu nič také nebolo. To je, priam by som povedal, keď niekto nás dnes počúva, tak si povie, ako je to možné, takúto triviálnu vec, že doteraz niekto z ministrov vôbec nedostal do zákona. To je naozaj obrovský nedostatok všetkých predchádzajúcich ministrov a neviem, čím to bolo spôsobené, a je to určite na všetkých, bez ohľadu na to, z ktorej strany boli. Ale to, že ich konečne definujeme, je to skvelé a poďme sa teda rozprávať, že či toto je to správne, pretože sú tam napríklad problémy, ktoré aj ja tu vidím, že napríklad sa hovorí síce o tom, že v osobitnom zreteli je možné aj znížiť tieto ordinačné hodiny, ale je to len v dôvodovej správe, ale neni to explicitne napísané napríklad v zákone. Ja sa napríklad prihováram za to a budem o tom chcieť aj hovoriť vo výbore, aby sme to aj do toho zákona explicitne povedali, že to musí byť osobitný zreteľ. A ten osobitný zreteľ bude musieť ten lekár naozaj zdôvodniť, že prečo je to tak. Aby sme tú dostupnosť práve skôr upevňovali pre pacienta, a nie oslabovali.
Čiže summa summarum to, čo má mať zmysel v prvom čítaní, hodnotím ako pozitívnu vec, myslím si, že tento zákon je potrebné posunúť do druhého čítania, máme tu otvorené veci, o ktorých máme možnosť diskutovať. Ja som presvedčený, že aj z vystúpení, ktoré som počul, kolegov z výboru pre zdravotníctvo, že sú pripravení, aby sme konštruktívne dokázali ešte niektoré veci vyladiť v spojení s ministerstvom tak, aby sme to posunuli dopredu, pretože prax ukázala, že musíme sa aj jednoducho v tejto oblasti posunúť dopredu a nemôžeme sa len tak prizerať, že lekárska služba prvej pomoci, alebo LSPP, že funguje dobre a že je to úplne v poriadku.
Takže, pán minister, určite tento zákon podporím a som pripravený, aby sme vo výbore o tých otvorených otázkach ešte diskutovali.
Ďakujem za pozornosť.

Áno, pán kolega, robili sme si štatistiku o návštevnosti, máte pravdu, dokonca niekoľko rokov sme sledovali tieto čísla, sú nízke, len ja sa obávam, že dostupnosť urgentných príjmov v našom kraji napríklad je veľmi nízka, pretože nie je tých urgentných príjmov toľko, aby obsiahli všetky oblasti, nakoľko v našom krásnom kraji sú obrovské vzdialenosti medzi jednotlivými mestami. Sú tam rôzne lazy, napríklad Hriňová, proste tí ľudia nebudú mať možnosť navštíviť urgentný príjem.
A ďalej čoho sa obávam, že bude dochádzať k zneužívaniu záchraniek, ako dochádza aj dnes, a môže nastať situácia, že "záchranka pôjde niekde na lazy k soplíku" a pri nejakej nehode nebude mať kto zachraňovať ľudské životy.
Ďakujem.