19. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, v prvom rade sa chcem veľmi pekne poďakovať plénu za ústretovosť a možnosť spojiť diskusiu, a teda rozpravu k vládnemu návrhu zákona a k nášmu poslaneckému návrhu, ktorým meníme podmienky pri povinnostiach vo vzťahu k pracovnej zdravotnej službe. Bude tak možno lepšie porovnať zmeny, ktoré v oblasti v pracovnej zdravotnej služby navrhujeme my s kolegami Eugenom Jurzycom, Ľubomírom Galkom, Jozefom Rajtárom, so zmenami, ktoré prináša ministerstvo zdravotníctva a ktoré predniesol pán minister Drucker.
Pokiaľ pán minister vo svojej dôvodovej správe, a povedal to aj pri prednesení návrhu zákona, že zmena reaguje na požiadavky zamestnávateľov, tak ja som presvedčená, že tieto požiadavky vôbec nepochopil. Zamestnávatelia totiž dlhé roky hovoria, že pracovná zdravotná služba je administratívne mimoriadne náročná, neprimerane ich zaťažuje a je veľmi drahá a v mnohých prípadoch a hlavne tam, kde sa vzťahuje na nerizikové pozície, tak je aj zbytočná.
Zmeny, ktoré pán minister predstavil, podnikateľov príliš neodľahčia. Už dnes sa zamestnávatelia vyjadrujú, že sú len alibizmom, že sú len zmenou pre zmenu, ktorá žiadne uľahčenie neprinesie. V dôvodovej správe je ďalej uvedené, že hlavnou zmenou je nahradenie povinnosti zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu zo strany zamestnávateľa zabezpečením posúdenia zdravotného rizika zamestnancov.
To znamená, že ak doteraz museli mať zamestnávatelia zabezpečenú pracovnú zdravotnú službu pre všetky štyri rizikové kategórie, tak po novom budú musieť zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika zamestnancov, a to pri zamestnancoch 1. kategórie jednorazovo, pre zamestnancov 2. kategórie raz za 18 mesiacov a pre zamestnancov 3. a 4. kategórie raz ročne. Čiže pracuje sa tu s rôznymi intervalmi pre rôzne kategórie a ja chcem vidieť v 500-zamestnancovej firme, ako toto budú evidovať. Ak je toto administratívna úľava, tak asi máme o administratívnych úľavách inú predstavu.
Navyše posudok pre zamestnancov v 1. a v 2. kategórii už nebude možné zabezpečiť bezpečnostným technikom, autorizovaným bezpečnostným technikom alebo bezpečnostno-technickou službou a zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú zamestnancov v 2. kategórii, budú musieť každoročne reportovať v elektronickej podobe príslušnému orgánu verejného zdravotníctva. Toto je povinnosť, ktorá pribúda.
Čo sa týka výkonu a dohľadu nad pracovnou zdravotnou starostlivosťou, ministerstvo túto zmenu odôvodňuje, a povedal to aj pán minister, neodbornosťou bezpečnostných technikov. Teda tých technikov, ktorí to dodnes roky vykonávali, ktorí sú v oblasti bezpečnosti zdravia a práce pravidelne preškoľovaní, a ich spôsobilosť je preukazovaná skúškami. Čiže nie sú to len bezpečnostní technici, ktorí by vôbec s touto odbornou matériou nemali žiadne skúsenosti. A ja sa chcem spýtať, pretože ministerstvo síce ich neodbornosťou odôvodňuje túto zmenu, ale túto neodbornosť nijakým spôsobom nepotvrdzuje alebo, alebo nedáva žiadny dôkaz alebo nejakú štatistiku, alebo nejaký argument, čím by sa potvrdila táto neodbornosť, že skutočne toto je problém, že títo ľudia sú neodborní a pre toto a pre toto túto prácu dodnes vykonávajú zle, alebo teda s nedostatočnou odbornou spôsobilosťou.
Ja sa to pýtam preto, pretože toto je naozaj veľmi vážna vec. A pokiaľ to naozaj relevantne zdôvodnené nie je, tak to vyvoláva pocit, že tento štátom garantovaný biznis, ktorý dodnes robila istá skupina ľudí, bude po novom robiť iná skupina ľudí. A toto jednoducho vyvoláva aj rôzne otázky a, a možno aj nejaké zvláštne pocity.
A vážna vec je to aj preto, pretože veľká časť zamestnávateľov dnes poskytuje pracovnú zdravotnú službu prostredníctvom bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika a práve týmto zamestnávateľom my dnes veľmi skomplikujeme situáciu, pretože budú musieť tieto, tieto aktivity, tieto služby meniť.
Summa summarum, doterajšie pravidlá nahradzujú nejaké iné pravidlá. Niečo pribúda, niečo sa mení, zavádzajú sa rôzne lehoty. V každom prípade ale vo finále sa len nejaké povinnosti menia a zabehnuté pravidlá budú musieť zamestnávatelia meniť. A z toho, ako je tento zákon koncipovaný, vôbec nie je jasné a ja si dovolím dokonca pochybovať o tom, že prinesie ten zamýšľaný a sľubovaný cieľ, že to zamestnávateľov odľahčí či už finančne, alebo administratívne. A tu si treba uvedomiť ešte jednu veľmi dôležitú vec, pretože aj časté zmeny zákonov, ak neprinášajú úľavu alebo zjednodušenie, podnikateľom komplikujú život. Musia študovať nové zmeny, nové paragrafy, novú legislatívu, musia sa im prispôsobovať, musia meniť zabehnuté procesy a aj toto všetko stojí čas aj peniaze. Na Slovensku je nevyhnutné stabilizovať legislatívu a zjednodušovať podnikanie, nie ho neustále komplikovať, meniť, zneprehľadňovať a stále viac zaťažovať.
A teraz čo sa týka nášho návrhu na zmeny v pracovnej zdravotnej službe. Ako som už uviedla, navrhujeme túto úplne pre 1. a 2. kategóriu zrušiť. Sme totiž presvedčení, že pre tieto dve rizikové kategórie, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia, alebo pri nich nie je vzhľadom na riziko predpoklad poškodenia zdravia, je zavedenie pracovnej zdravotnej služby neprimerané. A chcela by som povedať pár slov k tej neprimeranosti.
Ministerstvo sa v dôvodovej správe odvoláva na informácie poskytnuté Národným centrom zdravotníckych informácií, podľa ktorých bolo za rok 2015 v Slovenskej republike hlásených 328 chorôb z povolania, pričom z celkového počtu bolo 175 chorôb z povolania uznaných u zamestnancov zaradených do 2. kategórie, čo predstavuje 53,4 % z celkového počtu hlásených chorôb z povolania. Tak ak sa v nejakom, nie celkom jasnom kontexte povie, že niečoho je 53,4 %, tak každému je na prvý pohľad jasné, že je to asi veľa a je to viac ako polovica. Ale tu je práve ten kontext veľmi dôležitý. Ministerstvo totiž v týchto štatistikách zabudlo povedať jednu veľmi dôležitú vec, a síce z akého celkového počtu zamestnancov, na ktorých sa táto povinnosť pracovnej zdravotnej služby vzťahuje, bol ten výskyt chorôb z povolania. Čiže zabudlo uviesť, že v roku 2015 bolo na Slovensku zamestnaných viac ako 2,45 mil. ľudí. Takže my dávame akúsi povinnosť, ktorá zaťažuje administratívne aj finančne, zabezpečovať ju pre 2,45 mil. ľudí, pričom výskyt chorôb je pri 328 chorobách z povolania, to je 0,013, čiže 0,013 % všetkých zamestnaných a 175 chorôb z povolania uznaných u zamestnancov v druhej kategórii, a to 0,007, čiže sedem tisícin percenta všetkých zamestnancov. Takéto čísla sa bežne označujú ako štatistické chyby, a nie ako dôvod na zavádzanie tak masívnych opatrení, a tak drahých opatrení.
A to je tá primeranosť, o ktorej hovorím, a nehovorím o nej len ja, ale aj smernica, na ktorú sa pri zavádzaní pracovnej zdravotnej služby už aj v minulosti navrhovatelia odvolávali, odvoláva sa na ňu aj teraz pán minister. Aj táto smernica hovorí o tom, že preventívne opatrenia majú byť primerané. Nehovorí vôbec o žiadnom zavedení pracovnej zdravotnej služby alebo o nejakej povinnej pracovnej zdravotnej službe. Hovorí o tom, že primerané, že opatrenia, preventívne opatrenia majú byť primerané. A ja sa domnievam a som toho názoru, že dnes nastavené pravidlá ani nastavené pravidlá podľa novely navrhovanej ministerstvom zdravotníctva nebudú primerané. Primerané by boli podľa môjho názoru vtedy, ak by sa nám podarilo schváliť nami navrhovanú novelu, teda ak by sme pracovnú zdravotnú službu pre 1. a 2. kategóriu zrušili a ponechali ju len pre pracovné kategórie 3. a 4. skupiny, teda pre práce, kde naozaj existuje reálne riziko, to sú práce, kde sa pracuje v hluku, v prašnom prostredí a tak ďalej a tak ďalej. Presne tak, ako sa nám podarilo túto novelu presadiť počas Radičovej vlády. Ale, žiaľ, nie nadlho, pretože strana SMER ju zaviedla v ďaleko širšej podobe.
Dámy a páni, na záver mi dovoľte, prosím, spomenúť, že náš návrh zákona nevznikol len za stolom v kancelárii bez možnosti vyjadriť sa k nemu pre tých, ktorých tento zákon zasahuje najviac. Prešiel pripomienkovým konaním najväčších organizácií, ktoré zastupujú zamestnávateľov a podnikateľov. Pripomienkovali ho Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, Podnikateľská aliancia Slovenska, Republiková únia zamestnávateľov, Slovenská obchodná a priemyselná komora, Klub 500 a všetky tieto organizácie sa vyjadrili pozitívne. A aj preto si celkom odvážne dovoľujem požiadať a poprosiť vás o podporu nášho návrhu zákona, teda o podobu zmeny pre pracovnú zdravotnú službu tak, ako je navrhnutá v našom poslaneckom návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, myslím, že práve opak je pravdou, a minister zdravotníctva plne pochopil, čo to je ochrana zdravia obyvateľstva. A ja vítam to, čo pán minister zdravotníctva predložil, pretože len z histórie, chcem povedať, že voľakedy existovali tzv. závodní lekári, ktoré presne, ktorý presne vedel, čo sa v tom závode vyrába, a presne vedel, s akými činnosťami tí ľudia prichádzajú do kontaktu, a mohol okamžite robiť opatrenia s vedením. Toto sme zrušili. Je to síce pekné povedať, že dobre, vyjdeme v ústrety zamestnávateľom, ktorí zaplatia menej.
Ale viete o tom, pani kolegyňa, že najviacej chorôb z povolania je práve z kategórie č. 2? Viem vám to vydokladovať. A teda ak hovoríte, že tu nebudú žiadne finančné náklady alebo dôsledky, práveže budú, lebo kopec ľudí bude invalidizovaných, ak nezasiahneme a nepovieme, že túto činnosť ten človek nemôže robiť 8 hodín. Viete, koľko ľudí prichádza so syndrómom karpálneho tunela, pretože majú preťažované ruky? Ale vy, ak, ak ten lekár do toho vstúpi a povie, zaraďte ho na istú dobu na inú, inú robotu, tak to, to profesionálne ochorenie tam nevznikne. A vy ak to chcete bagatelizovať a chcete povedať, že bezpečnostný technik sa vyzná a má súvislosť, aby pochopil, čo to je pracovná zaťaž vo vzťahu ku zdravotnému stavu, tak je to veľký omyl.
Takže ja si vôbec nemyslím, že by sme v tomto smere mali niečo zľahčovať, a ja vítam novelu, ktorú predložil práve pán minister zdravotníctva, pretože tá práve zohľadňuje tú ochranu a potrebnú ochranu, ktorá je pri zdravotnom stave obyvateľstva v súvislosti s vykonávanou prácou.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No zhodou okolností môj obor, teda dermatológia prichádzala do styku s pacientmi s chorobami povolania v zmysle kontaktných alergií a pravdou je, že, samozrejme, tá alergia sa vytvorí, vznikne a potom je z nej choroba z povolania. Samozrejme, kým ju pacient nemá, nemá chorobu z povolania, ale senzibilizuje sa. Chcem ale povedať, že v tomto zmysle napríklad, keď hovorím o čisto dermatológii, zdrojom kontaktných alergií sú i doma užívané prostriedky. V podstate by sme takýmto niečím nechali úplne neochránenú skupinu osôb, ktoré pracujú v domácnosti alebo sa starajú o postihnutých a sú v styku s detergenciami a s kdejakými inými chemikáliami, ktoré život prináša. Aj tým by sme hádam mali zabezpečiť minimálne tak rizikovú, alebo nerizikovú službu.
A ako tu bola reč o costs a benefits. Kedysi pred mnohými, už pomaly štvrťstoročím, keď sme začínali, viac než štvrťstoročím, zápas s AIDS a s HIV vírusmi, tak sa začalo na Slovensku vyšetrovať každá tehotná žena na prítomnosť HIV vírusu. Urobilo sa 300-tisíc vyšetrení a v tých 300-tisíc vyšetreniach nebola nájdená ani jedna pozitivita. V tej chvíli sa skončilo s tým vyšetrovaním, pretože, samozrejme, bol tiež fakt, že sme nemali terapiu aj dodnes nemáme, ktorá by tehotnú zbavila vírusu. Ale každopádne po istom počte vykonaných vyšetrení sa prišlo k záveru, že náklady, ktoré boli vtedy značne vyššie na jednu jednotku vyšetrovaciu, ako sú dnes, sú také, že jednoducho prevažuje úvaha, že sa to dalo zastaviť.
A ja sa domnievam, že i u týchto chorôb, karpálny kanál a tak ďalej. No kým ju nemá, tak ju nemá, a keď ju už má, tak ju má. Ale medzitým ten doktor nič nezmôže...

Ďakujem pekne. Podľa mňa bolo zo strany Janky Kiššovej veľmi dobre vysvetlené, o čo ide v tomto návrhu, aj vládnemu predkladateľovi, aj poslancom.
A možnože jedna otázka na pána ministra by sa dala sformulovať presnejšie. Pán minister je fanúšikom Hodnoty za peniaze. A nie nezaslúžene. Vie, čo je meranie tzv. QOLI, vie, že teda efektívnosť je dôležitý parameter aj v zdravotníctve, a Janka Kiššová dobre uviedla čísla o efektívnosti pracovnej zdravotnej služby v kategóriách 1 a 2.
Čiže tá otázka by mohla znieť na pána ministra, že či aj pri takejto efektívnosti, pri týchto číslach, či by bol za pracovnú zdravotnú službu platenú pre kategórie 1, 2, keby to bolo z rozpočtu ministerstva zdravotníctva. Alebo to podporuje len preto, že to platia iné subjekty?
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja možno tak praktický pohľad na tie veci. Charita má málo peňazí. Pracujeme s opatrovateľmi, a keď k nám prišla pracovná zdravotná služba, tak možno záleží aj od toho, kto príde, ale viac-menej nás to stálo pomerne dosť peňazí. Ale na to, že naše opatrovateľky naozaj vykonávajú činnosti ťažké a že o pár rokov sa dostávajú samé do invalidity, to nikto vôbec nesledoval. Sledovali šatne, sledovali také formálne a fyzické prostredie, ale ako konkrétny výkon tých zamestnancov nie.
Čiže ja ak by som mala podporiť pracovnú zdravotnú službu, myslím si, že prakticky by to malo zohľadňovať tú náročnosť tých ľudí, ktorí naozaj fyzicky pracujú s tým daným človekom. Ale ak naozaj prídu, skontrolujú nám lekárničku, formality a zaplatíme nemálo peňazí, tak tie peniaze by som dala na konci mesiaca radšej opatrovateľke. Takže asi toľko.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické pripomienky.
K pánovi poslancovi Zelníkovi. Ja vôbec nebagatelizujem pracovnú zdravotnú službu, ja hovorím o jej neprimeranosti a povedala som aj, prečo hovorím o neprimeranosti. Ak vy hovoríte opakovane o obrovskom množstve chorôb z povolania pri 2. kategórii, tak ste asi nepočuli to, čo som hovorila vo svojom príhovore, keď som hovorila, že ten výskyt týchto chorôb je pri 0,007 %. Toto je jednoducho viac štatistická chyba ako, ako vec, ktorou sa treba zaoberať, a plošne 2,4 mil. zamestnancov zaťažiť nejakou povinnosťou, ktorú má ich zamestnávateľ voči nim mať. Ak by som to chcela naozaj veľmi plasticky odľahčiť, tak by som mohla povedať, že možno primeranejšie by bolo, keby za tieto peniaze tí zamestnávatelia svojim ľuďom kúpili každý jedno jablko. Toto by možno bolo primeranejšie ako to, čo sa dnes v pracovnej zdravotnej službe deje.
Hovorili ste o tom, že bezpečnostní technici podľa vás nespĺňajú. Ja som ale vyslovila prosbu odpovedať na to, prečo nespĺňajú. Prečo si to myslíte? Doteraz to vykonávali. My máme nejakú informáciu, nejakú štatistiku alebo nejaký dôkaz o tom, že to nevykonávali dobre? Toto treba na to, aby sme si vedeli na túto otázku odpovedať, tak na to potrebujeme proste nejaký rukolapný dôkaz. A nie, že ja si myslím a vy si myslíte. To si môžeme myslieť, ale pokiaľ na tejto báze chceme robiť zmenu v zákone, tak to potrebujeme niečím podložiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Skúsim v krátkosti zareagovať na pani poslankyňu Kiššovú. A v prvom rade chcem povedať, že potvrdzujem, že takáto zmena zákona tu už v minulosti bola, a dôvod, prečo sa musela vrátiť späť, bolo konanie Európskej komisie vo vzťahu k Slovenskej republike za porušenie smernice, pretože smernica aj Európska komisia požaduje kontinuálny a stály dohľad nad pracovným prostredím. Toto je zásadný, by som povedal, rozpor medzi tým, prečo tvrdíme, že nemôžme zrušiť absolútne takúto kontrolu. Spôsob, ako chceme vykonať takýto dohľad kontinuálne a stály dohľad nad pracovným prostredím, je rôzny. My sme sa rozhodli, že budeme posudzovať zdravotné riziko jednorazovo v kategórii 1 pri podstatnej zmene a jednorazovo, alebo teda každých 18 mesiacov v prípade kategórie 2. Povedal som, že to bolo po dlhej diskusie so všetkými účastníkmi, ktorých sa to dotýka.
A čo sa týka bezpečnostných technikov, treba povedať, že výskyt chorôb z povolania sa nám vo všetkých kategórií okrem kategórie 2 znižuje. A práve kategória 2 výskytu chorôb z povolaní sa nám zvyšuje. Je pravda, že to je aj najväčší počet zamestnancov, ale zvyšuje sa nám. Pani poslankyňa Gaborčáková povedala, aké má skúsenosti s vykonávaním tejto pracovnej zdravotnej služby, a o tom sú aj bezpečnostní technici. Ak by bezpečností technici fungovali správne a boli schopní posúdiť takéto zdravotné riziko z vykonávanej práce, asi by sme nemali nárast alebo trend nárastu počtu výskytu chorôb. Ja netvrdím, že to číslo je alarmujúce, že ich je tisíc, aj 400 ročne je dosť, a preto sme sa zaoberali tým.
A keď ste tak trošku sugestívne povedali, že jeden biznis zrušíme a niekomu ho zavádzame. My umožňujeme, aby akýkoľvek lekár, ktorý bude mať špecializáciu z praktického lekárstva, mohol vykonať takýto zdravotný posudok. To nie je šité na nikoho, naopak, otvárame to na rozdiel od toho stavu, ktorý bol v súčasnosti, že to vykonávali možno dve spoločnosti, takúto pracovnú zdravotnú službu.
Súhlasím s vami, že tá záťaž istá pre kategóriu alebo pre zamestnávateľov zamestnávajúcich zamestnancov v kategórii 2 s vykazovaním bude nejaká, preto sme pristúpili na elektronické vykazovanie. Môžme o tom ešte diskutovať, ako to čo najviac zjednodušiť, ale dôvod vám poviem, prečo je, pretože aj kategória 2 obsahuje niektoré typy zamestnancov, ktoré by mohli byť sprísnené, a niektoré, ktoré by mohli byť posudzované ako v kategórii 1. Takže potrebujeme získať údaje o týchto zamestnancoch, či je to najvhodnejšie dnes riešenie, ako veľmi zaťažíme tých zamestnávateľov, to je, to je absolútne fér debata, ale ten účel a dôvod je, aby sme mali údaje o týchto zamestnancoch a mohli aj pristúpiť možno aj na jednu stranu k zníženiu a na druhej možno sprísneniu nejakého posudzovania. To je ten dôvod. Takže dôvod, prečo nie sme schopní zrušiť, je skutočne, že takýto stav právny tu už bol a museli sme ho napraviť práve k výhradám Európskej komisie.
Ďakujem.

Pán predseda, chcem len požiadať o opravu hlasovania (tlač 630), zariadenie píše, že som hlasoval za, zdržal som sa.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Prosím členov výboru pre zdravotníctvo, aby o 12.00 hod. prišli do zasadacej miestnosti pre výbor pre zdravotníctvo, budeme mať výbor ohľadom zajtrajšej schôdze.
Ďakujem veľmi pekne.

(Pokračovanie krátkej prestávky.)

(Po prestávke.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi na dnešnej schôdzi odôvodniť uvedený vládny návrh zákona.
Predmetom návrhu novely zákona o e-Governmente je spresnenie postupov orgánov verejnej moci v nadväznosti na zjednotenie niektorých pravidiel a nástrojov elektronizácie v rámci výkonu verejnej moci, zjednodušenie ich aplikácie a zvýšenie miery zodpovednosti orgánov verejnej moci pri samotnom výkone verejnej moci elektronicky.
Na zabezpečenie cieľa zjednotiť existujúce pravidlá a nástroje elektronizácie vláda navrhuje striktnejšie využívanie kľúčových centrálnych riešení orgánmi verejnej moci, dôvodom je snaha zefektívniť vynakladanie verejných prostriedkov, ako aj snaha zjednotiť postupy orgánov pri výkone verejnej moci. Do tejto oblasti patrí navrhované centrálne úradné doručovanie dokumentov, používanie jednej centrálnej elektronickej podateľne a spoločných modulov ústredného portálu verejnej správy vrátane zavedenia jednotných pravidiel využívania vládneho cloudu. Ďalej sa zavádza jednotný spôsob platby poplatkov, ktorého cieľom je umožniť vykonávanie úhrad platobnou kartou a bezhotovostným prevodom aj pri online službách.
Jednotnej aplikácii ustanovení zákona o e-Governmente má napomôcť aj navrhované vydávanie výkladových stanovísk k zákonu o e-Governmente. Druhý okruh úprav smeruje k zjednodušeniu postupov pri používaní nástrojov elektronizácie. Východiskom pre túto úpravu sú skúsenosti spojené so zavedením povinnej elektronickej komunikácie orgánov verejnej moci od 1. septembra 2016, pričom snahou vlády je postupne odstraňovať identifikované prekážky a neukladať orgánom verejnej moci povinnosti nad rámec toho, čo je potrebné pre efektívne fungovanie e-Governmentu. Do tejto oblasti patrí zjednodušenie podpisovania elektronických podaní, ale aj zdôraznenie povinnej výmeny údajov a dokumentov medzi orgánmi verejnej moci navzájom bez ich požadovania od občanov. Taktiež dochádza k zriadeniu miesta na jednotné nahlasovanie technických problémov a zlyhaní systémov. Zásadná zmena nastáva aj v spôsobe, akým sa majú služby sprístupňovať cez ústredný portál. Cieľom návrhu je ponechať viac priestoru na zlepšenie služieb na rezortných portáloch, čím sa umožní zdravé súperenie v kvalite týchto portálov.
V čase, kedy by mala novela vstúpiť do účinnosti, uplynie rok od začiatku povinnej elektronickej komunikácie, preto tretím okruhom úprav sú ustanovenia, ktoré posilňujú zodpovednosť za elektronický výkon verejnej moci, zavádzajú povinný výkon kontroly nad dodržiavaním zákona a rozširujú aj možnosť uloženia sankcií za porušenie tohto zákona.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto vládneho návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.