19. schôdza

Ďakujem. Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Jany Kiššovej, Ľubomíra Galka, Eugena Jurzycu a Jozefa Rajtára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má tlač 636, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 657.
Dávam slovo poslankyni Jani Kiššovej, Jane Kiššovej, aby návrh zákona uviedla, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Ľubomíra Galka, Eugena Jurzycu a Jozefa Rajtára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 636.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov Eugena Jurzycu, Jozefa Rajtára, Ľubomíra Galka a mňa predniesla návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom tohto nášho predloženého návrhu zákona je zrušenie povinnosti vykonávať pracovnú zdravotnú službu vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do 1. a 2. kategórie, pričom vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do 3. a 4. kategórie sa pracovná zdravotná služba navrhuje zachovať.
Súčasná úprava, ktorá zakotvuje povinnosti pracovnej zdravotnej služby vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do 1. a 2. kategórie, je príkladom šikanózneho výkonu štátnej moci vo vzťahu k podnikateľom zamestnávajúcim uvedené kategórie zamestnancov a profitujú z nej najmä poskytovatelia pracovnej zdravotnej služby. Uhrádzať to však musia zamestnávatelia, ktorým táto samoúčelná a v mnohých prípadoch až zbytočná povinnosť odčerpáva zdroje.
Predložený návrh sa netýka zamestnancov zaradených do 3. alebo 4. kategórie, keďže u tých dvoch kategórií má sledovanie zdravotného stavu zamestnancov svoje opodstatnenie, samozrejme, vzhľadom na prácu, ktorú vykonávajú. Podľa nášho návrhu, podľa nášho názoru je v súčasnosti učinené zadosť požiadavkám smernice Rady, ktorú spomínal aj pán minister, pretože už v zákone o BOZP sú uvedené určité povinnosti. Rovnako aj zákonom č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá je uhrádzaná na základe verejného zdravotného poistenia, a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Preto považujeme takúto povinnosť vykonávať pracovnú zdravotnú službu za akúsi duplicitu, a preto navrhujeme teda takúto zmenu. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Tento návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti ani sociálny vplyv. Účinnosť predkladanej novely sa navrhuje na 1. januára 2018.
A vzhľadom na to, že by som chcela reagovať aj na predložený návrh zákona, poprosím o možnosť vystúpiť aj v rozprave.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Soni Gaborčákovej.

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 636. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 77 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pani poslankyňa. Vzhľadom na zlúčenú rozpravu vás prosím, aby ste zaujali svoje miesto v rokovacej sále, a otváram všeobecnú rozpravu k obidvom bodom programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne.
Nech sa páči, jediná pani poslankyňa Kiššová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, v prvom rade sa chcem veľmi pekne poďakovať plénu za ústretovosť a možnosť spojiť diskusiu, a teda rozpravu k vládnemu návrhu zákona a k nášmu poslaneckému návrhu, ktorým meníme podmienky pri povinnostiach vo vzťahu k pracovnej zdravotnej službe. Bude tak možno lepšie porovnať zmeny, ktoré v oblasti v pracovnej zdravotnej služby navrhujeme my s kolegami Eugenom Jurzycom, Ľubomírom Galkom, Jozefom Rajtárom, so zmenami, ktoré prináša ministerstvo zdravotníctva a ktoré predniesol pán minister Drucker.
Pokiaľ pán minister vo svojej dôvodovej správe, a povedal to aj pri prednesení návrhu zákona, že zmena reaguje na požiadavky zamestnávateľov, tak ja som presvedčená, že tieto požiadavky vôbec nepochopil. Zamestnávatelia totiž dlhé roky hovoria, že pracovná zdravotná služba je administratívne mimoriadne náročná, neprimerane ich zaťažuje a je veľmi drahá a v mnohých prípadoch a hlavne tam, kde sa vzťahuje na nerizikové pozície, tak je aj zbytočná.
Zmeny, ktoré pán minister predstavil, podnikateľov príliš neodľahčia. Už dnes sa zamestnávatelia vyjadrujú, že sú len alibizmom, že sú len zmenou pre zmenu, ktorá žiadne uľahčenie neprinesie. V dôvodovej správe je ďalej uvedené, že hlavnou zmenou je nahradenie povinnosti zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu zo strany zamestnávateľa zabezpečením posúdenia zdravotného rizika zamestnancov.
To znamená, že ak doteraz museli mať zamestnávatelia zabezpečenú pracovnú zdravotnú službu pre všetky štyri rizikové kategórie, tak po novom budú musieť zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika zamestnancov, a to pri zamestnancoch 1. kategórie jednorazovo, pre zamestnancov 2. kategórie raz za 18 mesiacov a pre zamestnancov 3. a 4. kategórie raz ročne. Čiže pracuje sa tu s rôznymi intervalmi pre rôzne kategórie a ja chcem vidieť v 500-zamestnancovej firme, ako toto budú evidovať. Ak je toto administratívna úľava, tak asi máme o administratívnych úľavách inú predstavu.
Navyše posudok pre zamestnancov v 1. a v 2. kategórii už nebude možné zabezpečiť bezpečnostným technikom, autorizovaným bezpečnostným technikom alebo bezpečnostno-technickou službou a zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú zamestnancov v 2. kategórii, budú musieť každoročne reportovať v elektronickej podobe príslušnému orgánu verejného zdravotníctva. Toto je povinnosť, ktorá pribúda.
Čo sa týka výkonu a dohľadu nad pracovnou zdravotnou starostlivosťou, ministerstvo túto zmenu odôvodňuje, a povedal to aj pán minister, neodbornosťou bezpečnostných technikov. Teda tých technikov, ktorí to dodnes roky vykonávali, ktorí sú v oblasti bezpečnosti zdravia a práce pravidelne preškoľovaní, a ich spôsobilosť je preukazovaná skúškami. Čiže nie sú to len bezpečnostní technici, ktorí by vôbec s touto odbornou matériou nemali žiadne skúsenosti. A ja sa chcem spýtať, pretože ministerstvo síce ich neodbornosťou odôvodňuje túto zmenu, ale túto neodbornosť nijakým spôsobom nepotvrdzuje alebo, alebo nedáva žiadny dôkaz alebo nejakú štatistiku, alebo nejaký argument, čím by sa potvrdila táto neodbornosť, že skutočne toto je problém, že títo ľudia sú neodborní a pre toto a pre toto túto prácu dodnes vykonávajú zle, alebo teda s nedostatočnou odbornou spôsobilosťou.
Ja sa to pýtam preto, pretože toto je naozaj veľmi vážna vec. A pokiaľ to naozaj relevantne zdôvodnené nie je, tak to vyvoláva pocit, že tento štátom garantovaný biznis, ktorý dodnes robila istá skupina ľudí, bude po novom robiť iná skupina ľudí. A toto jednoducho vyvoláva aj rôzne otázky a, a možno aj nejaké zvláštne pocity.
A vážna vec je to aj preto, pretože veľká časť zamestnávateľov dnes poskytuje pracovnú zdravotnú službu prostredníctvom bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika a práve týmto zamestnávateľom my dnes veľmi skomplikujeme situáciu, pretože budú musieť tieto, tieto aktivity, tieto služby meniť.
Summa summarum, doterajšie pravidlá nahradzujú nejaké iné pravidlá. Niečo pribúda, niečo sa mení, zavádzajú sa rôzne lehoty. V každom prípade ale vo finále sa len nejaké povinnosti menia a zabehnuté pravidlá budú musieť zamestnávatelia meniť. A z toho, ako je tento zákon koncipovaný, vôbec nie je jasné a ja si dovolím dokonca pochybovať o tom, že prinesie ten zamýšľaný a sľubovaný cieľ, že to zamestnávateľov odľahčí či už finančne, alebo administratívne. A tu si treba uvedomiť ešte jednu veľmi dôležitú vec, pretože aj časté zmeny zákonov, ak neprinášajú úľavu alebo zjednodušenie, podnikateľom komplikujú život. Musia študovať nové zmeny, nové paragrafy, novú legislatívu, musia sa im prispôsobovať, musia meniť zabehnuté procesy a aj toto všetko stojí čas aj peniaze. Na Slovensku je nevyhnutné stabilizovať legislatívu a zjednodušovať podnikanie, nie ho neustále komplikovať, meniť, zneprehľadňovať a stále viac zaťažovať.
A teraz čo sa týka nášho návrhu na zmeny v pracovnej zdravotnej službe. Ako som už uviedla, navrhujeme túto úplne pre 1. a 2. kategóriu zrušiť. Sme totiž presvedčení, že pre tieto dve rizikové kategórie, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia, alebo pri nich nie je vzhľadom na riziko predpoklad poškodenia zdravia, je zavedenie pracovnej zdravotnej služby neprimerané. A chcela by som povedať pár slov k tej neprimeranosti.
Ministerstvo sa v dôvodovej správe odvoláva na informácie poskytnuté Národným centrom zdravotníckych informácií, podľa ktorých bolo za rok 2015 v Slovenskej republike hlásených 328 chorôb z povolania, pričom z celkového počtu bolo 175 chorôb z povolania uznaných u zamestnancov zaradených do 2. kategórie, čo predstavuje 53,4 % z celkového počtu hlásených chorôb z povolania. Tak ak sa v nejakom, nie celkom jasnom kontexte povie, že niečoho je 53,4 %, tak každému je na prvý pohľad jasné, že je to asi veľa a je to viac ako polovica. Ale tu je práve ten kontext veľmi dôležitý. Ministerstvo totiž v týchto štatistikách zabudlo povedať jednu veľmi dôležitú vec, a síce z akého celkového počtu zamestnancov, na ktorých sa táto povinnosť pracovnej zdravotnej služby vzťahuje, bol ten výskyt chorôb z povolania. Čiže zabudlo uviesť, že v roku 2015 bolo na Slovensku zamestnaných viac ako 2,45 mil. ľudí. Takže my dávame akúsi povinnosť, ktorá zaťažuje administratívne aj finančne, zabezpečovať ju pre 2,45 mil. ľudí, pričom výskyt chorôb je pri 328 chorobách z povolania, to je 0,013, čiže 0,013 % všetkých zamestnaných a 175 chorôb z povolania uznaných u zamestnancov v druhej kategórii, a to 0,007, čiže sedem tisícin percenta všetkých zamestnancov. Takéto čísla sa bežne označujú ako štatistické chyby, a nie ako dôvod na zavádzanie tak masívnych opatrení, a tak drahých opatrení.
A to je tá primeranosť, o ktorej hovorím, a nehovorím o nej len ja, ale aj smernica, na ktorú sa pri zavádzaní pracovnej zdravotnej služby už aj v minulosti navrhovatelia odvolávali, odvoláva sa na ňu aj teraz pán minister. Aj táto smernica hovorí o tom, že preventívne opatrenia majú byť primerané. Nehovorí vôbec o žiadnom zavedení pracovnej zdravotnej služby alebo o nejakej povinnej pracovnej zdravotnej službe. Hovorí o tom, že primerané, že opatrenia, preventívne opatrenia majú byť primerané. A ja sa domnievam a som toho názoru, že dnes nastavené pravidlá ani nastavené pravidlá podľa novely navrhovanej ministerstvom zdravotníctva nebudú primerané. Primerané by boli podľa môjho názoru vtedy, ak by sa nám podarilo schváliť nami navrhovanú novelu, teda ak by sme pracovnú zdravotnú službu pre 1. a 2. kategóriu zrušili a ponechali ju len pre pracovné kategórie 3. a 4. skupiny, teda pre práce, kde naozaj existuje reálne riziko, to sú práce, kde sa pracuje v hluku, v prašnom prostredí a tak ďalej a tak ďalej. Presne tak, ako sa nám podarilo túto novelu presadiť počas Radičovej vlády. Ale, žiaľ, nie nadlho, pretože strana SMER ju zaviedla v ďaleko širšej podobe.
Dámy a páni, na záver mi dovoľte, prosím, spomenúť, že náš návrh zákona nevznikol len za stolom v kancelárii bez možnosti vyjadriť sa k nemu pre tých, ktorých tento zákon zasahuje najviac. Prešiel pripomienkovým konaním najväčších organizácií, ktoré zastupujú zamestnávateľov a podnikateľov. Pripomienkovali ho Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, Podnikateľská aliancia Slovenska, Republiková únia zamestnávateľov, Slovenská obchodná a priemyselná komora, Klub 500 a všetky tieto organizácie sa vyjadrili pozitívne. A aj preto si celkom odvážne dovoľujem požiadať a poprosiť vás o podporu nášho návrhu zákona, teda o podobu zmeny pre pracovnú zdravotnú službu tak, ako je navrhnutá v našom poslaneckom návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. S faktickými poznámkami štyria poslanci alebo poslankyne. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Zelník, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, myslím, že práve opak je pravdou, a minister zdravotníctva plne pochopil, čo to je ochrana zdravia obyvateľstva. A ja vítam to, čo pán minister zdravotníctva predložil, pretože len z histórie, chcem povedať, že voľakedy existovali tzv. závodní lekári, ktoré presne, ktorý presne vedel, čo sa v tom závode vyrába, a presne vedel, s akými činnosťami tí ľudia prichádzajú do kontaktu, a mohol okamžite robiť opatrenia s vedením. Toto sme zrušili. Je to síce pekné povedať, že dobre, vyjdeme v ústrety zamestnávateľom, ktorí zaplatia menej.
Ale viete o tom, pani kolegyňa, že najviacej chorôb z povolania je práve z kategórie č. 2? Viem vám to vydokladovať. A teda ak hovoríte, že tu nebudú žiadne finančné náklady alebo dôsledky, práveže budú, lebo kopec ľudí bude invalidizovaných, ak nezasiahneme a nepovieme, že túto činnosť ten človek nemôže robiť 8 hodín. Viete, koľko ľudí prichádza so syndrómom karpálneho tunela, pretože majú preťažované ruky? Ale vy, ak, ak ten lekár do toho vstúpi a povie, zaraďte ho na istú dobu na inú, inú robotu, tak to, to profesionálne ochorenie tam nevznikne. A vy ak to chcete bagatelizovať a chcete povedať, že bezpečnostný technik sa vyzná a má súvislosť, aby pochopil, čo to je pracovná zaťaž vo vzťahu ku zdravotnému stavu, tak je to veľký omyl.
Takže ja si vôbec nemyslím, že by sme v tomto smere mali niečo zľahčovať, a ja vítam novelu, ktorú predložil práve pán minister zdravotníctva, pretože tá práve zohľadňuje tú ochranu a potrebnú ochranu, ktorá je pri zdravotnom stave obyvateľstva v súvislosti s vykonávanou prácou.
Ďakujem.

Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne. No zhodou okolností môj obor, teda dermatológia prichádzala do styku s pacientmi s chorobami povolania v zmysle kontaktných alergií a pravdou je, že, samozrejme, tá alergia sa vytvorí, vznikne a potom je z nej choroba z povolania. Samozrejme, kým ju pacient nemá, nemá chorobu z povolania, ale senzibilizuje sa. Chcem ale povedať, že v tomto zmysle napríklad, keď hovorím o čisto dermatológii, zdrojom kontaktných alergií sú i doma užívané prostriedky. V podstate by sme takýmto niečím nechali úplne neochránenú skupinu osôb, ktoré pracujú v domácnosti alebo sa starajú o postihnutých a sú v styku s detergenciami a s kdejakými inými chemikáliami, ktoré život prináša. Aj tým by sme hádam mali zabezpečiť minimálne tak rizikovú, alebo nerizikovú službu.
A ako tu bola reč o costs a benefits. Kedysi pred mnohými, už pomaly štvrťstoročím, keď sme začínali, viac než štvrťstoročím, zápas s AIDS a s HIV vírusmi, tak sa začalo na Slovensku vyšetrovať každá tehotná žena na prítomnosť HIV vírusu. Urobilo sa 300-tisíc vyšetrení a v tých 300-tisíc vyšetreniach nebola nájdená ani jedna pozitivita. V tej chvíli sa skončilo s tým vyšetrovaním, pretože, samozrejme, bol tiež fakt, že sme nemali terapiu aj dodnes nemáme, ktorá by tehotnú zbavila vírusu. Ale každopádne po istom počte vykonaných vyšetrení sa prišlo k záveru, že náklady, ktoré boli vtedy značne vyššie na jednu jednotku vyšetrovaciu, ako sú dnes, sú také, že jednoducho prevažuje úvaha, že sa to dalo zastaviť.
A ja sa domnievam, že i u týchto chorôb, karpálny kanál a tak ďalej. No kým ju nemá, tak ju nemá, a keď ju už má, tak ju má. Ale medzitým ten doktor nič nezmôže...