21. schôdza

A kde je predkladateľ? No? (Ruch v sále.)
Poprosím, pán predsedajúci, aby ste presvedčili poslancov, aby tí, ktorých to nezaujíma odišli zo sály. Pán predsedajúci!

Danko, Andrej, predseda NR SR
Ešte raz vás poprosím, prosím, pán poslanec? Od nového pustenia času ešte raz požadujete?

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Áno, ďakujem. Ale poprosím najmä, aby ste požiadali poslancov, aby... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Vážení páni poslanci, poprosím vás, pán Marček, netelefonujeme v sále! Pán poslanec Marček, pán poslanec Marček, prosím vás, telefón! A poprosím o kľud v sále. A ešte raz pustenie času, aby to bolo spravodlivosťou k pánovi Budajovi.
Nech sa páči, pán poslanec.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán predseda.
Začnem tým, že práve včera mal, dá sa povedať, svetovú, ale teda v každom prípade slovenskú premiéru nový slovenský film. Volá sa lakonicky: Mečiar. Natočilo ho dievča, tak dnes už, samozrejme, žena, ktoré bolo 10-ročným dieťaťom v dobe mečiarizmu. Hrávala sa na Vinnetoua, na Indiánov a na Mečiara, pretože ho považovala vlastne za takú podobne bájnu postavu ako ten Vinnetou a okolo nej všade sa hovorilo o Mečiarovi. A tie zábery 10-ročného, 12-ročného dievčatka, ktoré sa so svojimi kamarátmi hrá na Mečiara, tam včera premietla. Vrátili sa nám spomienky na 90. roky a tí páni poslanci a poslankyne, ktoré nám predložili túto novelu zákona, nám to sprostredkovali tuná v tejto sále.
Totiž to boli roky, kedy sa personálne krágľovanie robilo zmenou zákona. Dlhé roky, a musím povedať, že aj za vlády jednej strany, kedy vládol SMER bez koaličných partnerov, sa zdalo, že tieto praktiky ustali a že každý je schopný žiť už v tej politickej kultúre Slovenska 21. storočia, kedy ak si zvolím predstaviteľa, tak vytrvám v tom, kedy mu skončí zákonný mandát, najmä ak zákon neumožňuje jeho odvolanie. A to je práve prípad predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.
Film Mečiar, ktorý teraz pôjde do siete nielen slovenských aj českých kín, ale keďže producentom je HBO, tak pôjde do celosvetovej siete káblových televízií, tento film je zaujímavým a veľmi presvedčivým zrkadlom nášho príbehu. Ako som už povedal, urobila ho mladá žena, ktorá nemá nič s politikou, pani Nvotová. A pripomenula nám jednu vec, že nech v tejto sále vystrájame, čo chceme, dokonca nech aj exekutíva vystrája, čo chce, život, skutočný život, ktorý reflektuje kultúra, ktorý reflektuje svet, ten skutočný život ide svojimi cestami. Tu skutočne je 21. storočie a žiadnym zákonom, môžte prelomiť trikrát veto, sa nevrátime do 90. rokov.
Dokonca včera sa urobil krok a dnes bola tlačovka, včera už boli prvé správy, že sa podarí odhaliť vraha Ernesta Valka. Všetky veci, ktoré sa tu udejú, nakoniec vyplávajú na povrch, sú zaznamenané. Naozaj tie 90. roky, v ktorých sa vraždilo, v ktorých vybuchovali nástražné systémy, v ktorých bol únos, sú preč a všetci chceme, aby boli preč a aby sa nevracali.
Prečo to kultúra je schopná reflektovať? Lebo my nemáme dosadenú demokraciu. Sem neprišli zahraniční emisári, aby nás zmenili, my sme sa pre to rozhodli. My máme demokraciu žitú a živú. Čiže existuje tu demokratická komunita. Tá kultúrna napríklad vždy pomôže v tom zmysle, že nastavuje zrkadlo, tak ako to urobili pri filme Únos, tak tentokrát sa podaril znovu dobrý čin, lebo nastavili zrkadlo tým, ktorí sa domnievajú, že menia realitu, v tejto sále. Keby ste boli na tom filme, tak by ste si uvedomili, že účinkujete, vy všetci, vy koaliční poslanci, na prvom mieste účinkujete v tomto filme.
Pri filme Únos sa nám nakoniec predsa len podarilo, že sme to účinkovanie zvládli bez hanby. Najprv musím naozaj povedať, že strana MOST sa vymanila z toho pocitu, že za to, že predkladá návrh opozičný poslanec, tak ho musíme biť a zrušiť, a potom ste všetci prispeli k tomu, tu hlasovali takmer všetci poslanci, že Mečiarove amnestie boli zrušené. Teraz účinkujete v ďalšom filme. Zápas o zákon o ÚPN je znovu zápasom medzi ľuďmi, ktorí nejakým spôsobom majú problém s vyrovnaním sa buď s tou totalitou, ktorá bola tou prvou slovenskou totalitou, vojnovou, alebo s tou prvou československou totalitou, komunistickou. Ale môžme mať my tu akékoľvek s tým problémy, slovenská verejnosť je už preč od toho. Slovenská verejnosť sa s tým vyrovnala.
Môžeme hovoriť, že sú tu ostrovy žijúce v minulosti, ale to sú len ostrovy. Väčšina spoločnosti je preč. Nechce totalitný štát ani ľudáckeho, ani komunistického zafarbenia. A vie sa na to pozerať otvorene, vie o tom hovoriť otvorene, hoci si slovenská verejnosť je vedomá, že každý jeden nejakým spôsobom nesie aj podnes podiel zodpovednosti za to, čo tie štáty urobili so Židmi, čo tie štáty robili s odporcami komunistického režimu, s politickými väzňami a tak ďalej.
Chceme si toho byť vedomí, a preto je tu ÚPN, preto chceme, aby ÚPN bolo funkčné, aby nebolo vykastrované, aby normálne ďalej vedelo fungovať. A ak má predsedu, ktorého si zvolil SMER kedysi a ten predseda sa v tom úrade choval nezávisle, choval sa ako odborník, aby nebol za to potrestaný. Prečo má byť potrestaný predseda ÚPN? Čo také urobil? Veď je očividné, že zákon bol teda poslancami navrhnutý len kvôli jeho odstráneniu.
Tento zákon sa dá nazvať, že dokríval, dokríval do tejto snemovne po druhýkrát už pomerne v zúboženom stave. Je to taký mrzák. A to práve preto, že už tu nemá byť, že už nemáme vymieňať predsedov štátnych úradov, ktorí majú pevný mandát, aby boli chránení pred politickými zásahmi, nemáme ich vymieňať tak, že zmeníme zákon, aby sme im mohli vykrútiť krk. A čiste zo straníckych dôvodov, nie z vecných dôvodov, lebo ÚPN sa nijakým spôsobom neodchyľuje od svojho poslania.
Tento mrzácky zákon dokríval na program schôdze a mrzáckym ho nazývam zato, že, za prvé, nie je užitočný. On nepomôže fungovaniu ÚPN, naopak, zakladá budúce problémy a budúce rozpory, nech už tam bude sedieť ktokoľvek, že kto to vlastne riadi, kto podpisuje jednotlivé úkony a kto za to pred nami zodpovedá, dámy a páni. Zato mávajú štátne inštitúcie isteže veľa námestníkov a niektoré majú aj správne rady a majú rôzne komitéty, ale majú predsedu, od vlády počnúc až cez NKÚ až po ÚPN, aby poslanci ako zástupcovia občanov videli tú tvár, rovnako občania a mohli sa pýtať, že ako tam pracujete.
Čiže táto zmena nie je užitočná, nie je prospešná. Tento zákon sa stal mrzáckym aj zato, že postupne od neho odpadajú aj samotní predkladatelia. To som teda dávno nevidel, aby predkladatelia z radov koalície, čiže tí poslanci, ktorí si vlastne môžu byť istí, že ich zákon bude úspešný, aby oni sami dávali ruky preč od svojho diela. Stratil podporu viacerých predkladateľov. A zhodou okolností predkladateľov, ktorí majú napríklad právnické vzdelanie a podobne. A zostali predkladatelia, medzi ktorými ja nevidím nikoho, kto by sa bol zaoberal historiografiou, otázkou vyrovnania sa s minulosťou a o ktorom by som mohol veriť, že predkladá ten zákon s nejakou odbornou znalosťou.
Zákon je mrzáckym aj zato, že jeho vecné chyby odhalil prezident, odmietol ho podpísať a poslal nám ho späť. No prezident, tento prezident neposiela naspäť zákony až tak na bežiacom páse a nepamätám si, že by poslal naspäť zákon tak, že by to vecne a odborne nesedelo a že by to nezdôvodnil. Aj tentoraz to zdôvodnil rozsiahlym výkladom, ale tí, ktorí sú vedení len čiste partikulárnym straníckym záujmom, čiže nie ani odborným, ani verejným, straníckym záujmom a chcú odkrágľovať predsedu, tí to chcú prelomiť. (Rečníkovi vypršal čas určený na rozpravu.) No to je, to ma mrzí, no.

Ďakujem, pán poslanec. 
Na vystúpenie pána poslanca štyri faktické poznámky, päť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.
Poprosím, pani poslankyňa Grausová.

Ďakujem. V prvom rade, pán Budaj, je neetické robiť reklamu nejakému filmu. Keby to bolo v televízii, tak by ste dostali za to mastnú pokutu.
Hovoríte tu, spomínali ste personálne krágľovanie. Spomínali ste rôzne -izmy, mečiarizmy a ja neviem čo, tak podľa mňa personálne krágľovanie sa deje práve teraz, v tejto dobe, keď sú ľudia prenasledovaní za to, že povedia pravdu, keď sú prenasledovaní za vyslovenie svojho názoru, na ktorý majú podľa Ústavy Slovenskej republiky právo, keď naši, keď sú prenasledovaní tí historici, ktorí hovoria, si dovolia hovoriť pravdu a ktorí nie sú poplatní režimu ako tí ostatní. Keď ľudia nekradnú, neklamú, hovoria pravdu a snažia sa o dobro pre Slovenskú republiku a dovolia si byť heterosexuálni, tak sú nálepkovaní rôznymi nálepkami ako extrémisti, fašisti a tak ďalej. Čiže krágľovanie sa deje práve teraz.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pán poslanec Osuský.

Ďakujem, pán predseda. No, tak som čakal až do posledného rečníka v rozprave, či sa nedajbože nájde niekto z predkladateľov, ktorý k tomu, za čím by mali hrdo stáť a za čo by mali bojovať, vystúpia. Poctivo si to tu odsedel kolega spravodajca, ale skutočne je mimo bežné chápanie, aby ak niečo predložím a som presvedčený o správnosti toho, čo predložím, aby som nepovedal slova na podporu toho, čo predložím. Z toho vyplýva bez konšpiračných teórií, aké bábky sú tí, ktorí sú podpísaní teraz pod tým zákonom.
Edit Pfundtner svoj podpis stiahla, kolega Kresák, ak ma pamäť neklame, za ten zákon nehlasoval a je to také vysvedčenie, ako som už povedal, istej trápnosti. Normálne by sa dalo očakávať, že presvedčenie ma povedie k zápasu o vec. Ak ale nemám nijaké presvedčenie a som len "kejval", ako hovorili českí bratia o tých, ktorí prikyvovali, a nepokladám za povinnosť sa ani zúčastniť rozpravy o mojom opus magnum, životnom diele, tak si vystavujem svedectvo sebe, tak ako si ho vystavia všetci, ktorí budú za tento paškvil hlasovať. A ako je, chvalabohu, napriek stavu pamäti národa isté, dejiny si tých hlasujúcich zapamätajú. A už nikdy na tomto, čo predvedú, nič nezmenia.

Ďakujem.
Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Budaj, ja na rozdiel od pani poslankyne Grausovej som rád, že rozlišujete medzi televíziou a parlamentom. Parlament má trochu iné funkcie ako televízia a televízne vystúpenie. A škoda, že si to niektorí iní poslanci a poslankyne, to, že je tam nejaký rozdiel, neuvedomujú.
Nazvali ste ten návrh zákona alebo ten zákon, ktorý už schválil parlament, mrzácky a argumentovali ste aj tým, že stratil podporu viacerých predkladateľov. No ale ten zákon bol mrzácky od začiatku a tým, že strácal podporu, tak sa možno stal menej mrzácky, ale mrzáckym, samozrejme, ostal. Ale to, ako sa menil, teda rozhodne nebolo znakom toho, že sa zhoršuje, ale tie zmeny, samozrejme, nie sú dostatočné, a preto pán prezident návrh vetoval.
A ako posledné som chcel povedať niečo podobné, ako povedal pán poslanec Osuský. Mali sme tu rozpravu na základe písomných prihlášok, na základe ústnych prihlášok a z koaličných poslancov sa prihlásil iba pán poslanec Číž v nejakom náhlom vzrušení. Zo svojej faktickej poznámky zrejme, keď reagoval na moje včerajšie vystúpenie, dnes nepovažoval za potrebné vôbec prísť. Ja aj s kolegami z opozície sme sa v rozprave snažili argumentovať. Vychádzali sme z toho, čo napísal pán prezident, vychádzali sme z toho, čo sme hovorili v rozprave pri schvaľovaní zákona, argumentovali sme. Je na ľuďoch, aby posúdili, či dobre alebo zle. Ale koaliční poslanci nikto nevystúpil v rozprave, boli to len šteky vo faktických poznámkach, boli to osobné útoky, urážky, hrubé, vulgárne. Páni poslanci Jarjabek, Hrnko, Číž, výkvet tejto vládnej koalície, a na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Pán poslanec Marosz.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Budaj, vrátim sa k tomu praktickému, keď hovoríš, že sa oslabí činnosť Ústavu pamäti národa. Žiadna inštitúcia alebo organizácia nemôže byť manažovaná alebo dobre spravovaná bez hlavy, bez predsedu. To jednoducho nejde. Takže ak sa domnievaš, že hrozí likvidácia toho Ústavu pamäti národa, tak naozaj to k tomu smeruje, lebo nejaký kolektívny orgán alebo kolektivizácia ako taká tu už raz bola a jednoducho túto inštitúciu takýmto spôsobom tento stav zlikviduje. Nebude to správne a nie je to dobré, že bude takýmto spôsobom odstránený a oslabený post, pozícia predsedu správnej rady. To je prvá časť.
No a v druhej časti by som chcel poukázať na ten morálny aspekt, kde aj tie dcéry politických väzňov čakajú práve aj vďaka Ústavu pamäti národa akúsi satisfakciu a doslova hovoria, že my sme odpustili, ale čakáme, že niekto politickým väzňom a ich rodinám povie: "Prepáčte". A ony samy tvrdia, že namiesto "prepáčte" touto novelou sa im hovorí, že už s tým dajte pokoj. A preto vyzývajú, aby táto likvidačná novela nevstúpila do platnosti. Čiže naozaj my ako spoločnosť máme dlh voči politickým väzňom, voči ich rodinám a takýmto spôsobom namiesto "prepáčte" hovoríme týmto ľuďom "dajte pokoj".

Skôr než pán poslanec Mizík, ešte pozdravím žiakov Základnej školy Zeleneč na balkóne. (Potlesk.)
Nech sa páči, pán poslanec Mizík.