21. schôdza

Musím sa poďakovať všetkým za bezproblémový krst.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v zastúpení ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky predložila v prvom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V návrhu zákona sa predovšetkým transponuje smernica EÚ o spolupráci pri poskytovaní konzulárnej ochrany nezastúpených občanov EÚ v tretích krajinách... (rečníčka si odkašľala), pardon, s transpozičnou lehotou do 1. mája 2018 a zosúlaďuje sa aj súčasná právna úprava s aplikačnou praxou na úseku výkonu konzulárnych činností. Návrh zákona reaguje aj na nový zákon o štátnej službe, pričom počas jeho legislatívneho procesu boli v niektorých ustanoveniach zohľadnené špecifiká rezortu zahraničných vecí najmä vo vzťahu k dočasnému vysťahovaniu štátnych zamestnancov na zastupiteľské úrady a ich následnému zaraďovaniu späť na ústredie. V tejto súvislosti sa v zákone o štátnej službe legislatívne umožnilo upraviť tieto špecifiká v predkladanej novele zákona o zahraničnej službe.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si požiadať o prerokovanie návrhu zákona a schválenie v prvom čítaní.
Ďakujem.

Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zahraničný výbor ma určil za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k tomuto návrhu.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 20. septembra č. 719 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre sociálne veci a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Zahraničný výbor Národnej rady. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 24. novembra 2017 a gestorský výbor do 27. novembra 2017.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Dôvodom na predloženie návrhu tohto zákona je v prvom rade skutočnosť, že súčasný zákon o ochrane osobných údajov je obsahovo transpozíciou európskej smernice z roku 1995. Táto smernica je účinná už 22 rokov, čo v tak dynamickej oblasti, ako je rozvoj informačno-komunikačných technológií, ktoré sa na spracovanie osobných údajov dnes používajú, skutočne viac ako dlhý čas. Preto predložený návrh zákona o ochrane osobných údajov zosúlaďuje vnútroštátny právny poriadok pre oblasť ochrany osobných údajov s nariadením Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe takýchto údajov.
Návrhom zákona sa zároveň transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov. Uvedené nariadenie a smernica vytvárajú v európskom priestore nový, moderný právny rámec ochrany osobných údajov, ktorý má za cieľ zabezpečiť rešpektovanie základných práv a slobôd, predovšetkým práva na ochranu osobných údajov v prostredí nových a častejšie používaných informačných a komunikačných technológií.
Osobné údaje sa v súčasnosti spracúvajú v omnoho väčšej miere, a to tak v rámci verejného sektora, aj v rámci súkromného sektora. Tieto osobné údaje sú často prenášané prostredníctvom informačno-komunikačných technológií tak v rámci krajín Európskej únie, ako aj do tretích krajín. Stačí spomenúť napríklad nadnárodné spoločnosti, kde existujú materské a ich dcérske spoločnosti s prevádzkami v rôznych krajinách sveta, čo je nevyhnutné, nevyhnutne spojené aj s globálnym spracúvaním a prenosom osobných údajov.
Zmeny nastali aj v oblasti uchovávania osobných údajov. Osobné údaje sú uchovávané postupne stále viac v elektronickej podobe prostredníctvom tzv. cloudových služieb. Úložiská osobných údajov, tzv. cloudy, sa často nachádzajú mimo územia Európskej únie alebo Európy vôbec.
Návrh zákona preto prináša komplexnú prepracovanú a precizovanú úpravu práv dotknutých osôb. Informačná povinnosť voči dotknutej osobe bude nastavená oveľa širšie, čo umožní jednoduchší výkon práv dotknutých osôb. Dotknutým osobám budú po novom explicitne garantované práva ako právo na prístup k údajom či právo na obmedzenie spracúvania a tiež sa upravujú a stanovujú nové práva, ako na, právo na prenosnosť údajov.
Nová právna úprava ďalej výslovne stanovuje, že súhlas dotknutej osoby so spracovaním jej osobných údajov musí byť jasne oddeliteľný od iných podmienok a dojednaní a tiež, že súhlas dotknutej osoby je možné kedykoľvek odvolať bez uvedenia dôvodu. Osobitnú ochranu osobných údajov si zasluhujú deti, keďže sú si v menšej miere vedomé rizík a dôsledkov súvisiacich so spracúvaním ich osobných údajov, a to najmä v prípade, ak je záujem získavať ich osobné údaje prostredníctvom internetu.
Preto návrh zákona explicitne určuje, že v prípade, ak chce prevádzkovateľ spracovať osobné údaje detí, teda ponúka službu určenú priamo pre deti, je spracovanie založené na súhlase dieťaťa zákonné iba vtedy, ak má dieťa v čase poskytnutia súhlasu 16 a viac rokov. V prípade, ak je služba adresovaná dieťaťu a toto je mladšie ako 16 rokov, je spracovanie jeho osobných údajov zákonné iba vtedy, ak ním daný súhlas poskytol alebo schválil jeho zákonný zástupca alebo opatrovník. Teda predmetné ustanovenie v sebe zahŕňa tak povinnosť prevádzkovateľa pri získavania súhlasu dieťaťa, ako aj aktívnu úlohu zákonného zástupcu pri udeľovaní súhlasu na spracovanie osobných údajov dieťaťa.
Tu ja predosielam, že toto je asi bod, kde možno očakávať ďalšiu diskusiu, pretože chcem uviesť, že v priebehu doterajšieho legislatívneho procesu sa objavili návrhy znížiť tento vek na 13 alebo 14 rokov. Argumentom pri tom bolo napríklad aj to, že nastavenie vekovej hranice na 16 rokov bude pre tínedžerov získavanie online skúseností prekážkou, ktorá im bude brániť čerpať výhody online služieb. Nevnímam, že by takouto požiadavkou malo dôjsť k zamedzeniu prístupu k pozitívnym informáciám, čiže vzdelávaniu detí, predmetné ustanovenie vnímam skôr ako požiadavku na aktívnu účasť zákonných zástupcov a zároveň to možno vnímať aj ako určitú zvýšenú požiadavku na obsahovú stránku služieb informačných spoločností. Ale ako, opakujem, ak v niečom predpokladám diskusiu, tak asi v tomto bode.
Dámy a páni, mám za to, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaná právna úprava rešpektuje a odráža medzinárodné záväzky Slovenskej republiky v oblasti ochrany osobných údajov, a to najmä Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov týkajúcich sa orgánov dozoru a cezhraničných tokov údajov, Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov týkajúcich sa orgánu dozoru a cezhraničných tokov údajov.
Dámy a páni, ja som si vedomá, že tento návrh zákona patrí medzi tie, ktoré sú pomerne ťažké už na čítanie, pomerne zložité, ale na druhej strane ich považujem za veľmi, veľmi dôležité, pretože sa týkajú prakticky dnes každého jedného jednotlivca, pretože každý jeden, údaje alebo osobné údaje každého jedného dnes sú spracovávané a s pokračujúcimi trendami v oblasti vývoja nových technológií tieto údaje sú spracované naozaj v elektronickej podobe a sú využívané spracovateľmi na rôzne účely vrátane cielenej, adresnej reklamy alebo snahy doručenia nejakej informácie ako správy. Čiže je to vážna vec a ja sa teším na diskusiu k tomuto dôležitému návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku predkladám informáciu k uvedenému návrhu zákona (tlač 704).
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy a, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 729 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor. Odporúčam, aby návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra 2017, resp. gestorský výbor do 27. novembra 2017.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému bodu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám v druhom čítaní návrh zákona o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov. Ide o návrh zákona, ktorým sa napĺňa programové vyhlásenie vlády, ale aj naše európske záväzky, pretože návrhom zákona sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv a podpory a ochrany obetí trestných činov.
Vážené dámy, vážení páni, dlho sme diskutovali o tomto návrhu zákona, ale predsa chcem možno niektoré veci opakovane uviesť. Tento návrh zákona predkladáme s cieľom zlepšiť prístup k spravodlivosti pre snáď naozaj najzraniteľnejšiu skupinu ľudí, ktorou sú obete trestných činov. Zopakujem to, čo som povedala aj v prvom čítaní, vnímam ochranu obetí ako službu, ktorú v demokratickej spoločnosti má garantovať štát, a verím, že schválením predloženého návrhu zákona aj po tých zmenách, ktoré vyplývajú zo spoločnej správy, naozaj zvýšime úroveň ochrany obetí trestných činov. Ide o na Slovensku prvýkrát naozaj komplexnú právnu úpravu, pokiaľ ide o ochranu a podporu obetí trestných činov, teda nejde v tomto prípade len o odškodňovanie obetí, ale zároveň aj o to, aby štát garantoval isté práva, napríklad právo na informácie, právo na právnu a psychologickú pomoc, právo na ochranu pred druhotnou a opakovanou viktimizáciou a následne potom áno, aj právo na isté finančné odškodnenie.
Je to častá téma, keď sa hovorí o tom, že páchatelia požívajú akoby väčšiu ochranu ako ich obete. Musíme v demokratickej spoločnosti garantovať základné práva, samozrejme, v rámci procesných pravidiel aj páchateľom, o to viac, že musíme v rámci procesu rešpektovať zásadu prezumpcie neviny, ale na druhej strane táto kritika, samozrejme, odráža aj fakt, že ten záujem, ktorý štát k obetiam trestných činov prejavuje, je nedostatočný.
Ja budem citovať pani poslankyňu Jurinovú, to, čo povedala v prvom čítaní, že služby pre obete boli oblasťou, ktorá fungovala možno len vďaka osobnému nasadeniu a entuziazmu odborníkov a dobrovoľníkov. Bez systémovej podpory však takéto služby nemohli dostatočne rozvinuté a pripravené prijať všetkých, ktorí ich potrebujú.
Ja pevne verím, že práve tento návrh zákona prispeje k tomu, že služby na podporu obetí dostávajú legislatívny základ pre takúto systémovú podporu. Tento zákon nevnímam nejak ideologicky ani politicky, pretože myslím, že všetci sa zhodneme, že súčasná úprava nie je dostatočná, a všetci sa zhodneme, akým smerom by sa nová právna úprava mala uberať. Iste sa nájdu veci, o ktorých sa dá naďalej diskutovať, napriek tomu som veľmi rada, že v priebehu prerokovávania tohto návrhu zákona tu v Národnej rade a v jej výboroch sme mali veľmi dobré diskusie a tieto diskusie viedli aj k tomu, že sme sa zhodli na pozmeňovacích návrhoch, ktoré sú súčasťou spoločnej správy k tomuto návrhu zákona. A ja som presvedčená, že aj tieto pozmeňovacie návrhy, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, bez ohľadu na to, či prišli, alebo boli podané poslancami koalície alebo opozície, prispejú k skvalitneniu novej právnej úpravy.
Ďakujem pekne za ten doterajší priebeh prerokovávania a som pripravená, samozrejme, na ďalšiu diskusiu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani podpredsedníčka vlády, dámy a páni, dovoľte mi teda, aby som vás informoval o prerokúvaní návrhu zákona o obetiach trestných činov v rámci, vo výboroch teda Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 777 zo 6. septembra 2017 pridelila tento návrh zákona na prerokovanie jednak ústavnoprávnemu výboru, a jednak Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský bol určený ústavnoprávny výbor. Národná rada zároveň určila aj termíny na prerokovanie tohto návrhu zákona vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov a ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Návrh zákona obidva výbory prerokovali a odporúčali ho schváliť.
Z uznesení výborov, ako už spomínala aj pani predkladateľka, vyplýva 39 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o všetkých pozmeňujúcich návrhoch hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor taktiež odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť ako celok, a to v znení uvedených doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov o prerokovaní tohto návrhu zákona je tlač 648a, bola schválená uznesením v ústavnoprávnom výbore pod č. 292 dňa 10. októbra 2017. Týmto uznesením ma zároveň aj výbor poveril, aby som ako spravodajca na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch a Národnej rade Slovenskej republiky predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Toľko na úvod, pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, pár slov už iba k zákonu o obetiam.
Zopakujem, som nesmierne rada, že po toľkých rokoch uzrela svetlo sveta vládna novela. Mali sme ambíciu, ak by sa ministerstvo nebolo, ani toto ministerstvo, ani, alebo v tomto čase ministerstvo nepodujalo, určite sme už mali začaté aj vlastný, vypracovanie vlastného samostatného zákona, čo viete, že v podmienkach poslancov je to neporovnateľné s tým, aký aparát do toho dokáže vložiť ministerstvo.
Takže znova zopakujem, vďaka pani ministerke Žitňanskej sa podarilo túto tému dostať na úroveň ostatných tém na Slovensku, lebo mnohokrát ministri neprejavovali záujem nielen o tému, ale ani o samotnú ochranu obetí.
Je faktom, že tento zákon je maximom možného, čo sa dalo vyrokovať. Je to veľmi dobrý základ, na ktorom sa má stavať, a verím, že bude stavať. Je tam naozaj minimum sporných vecí. Sami sme predkladali aj do, do, sami sme predkladali na výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny pozmeňovací návrh, ktorý možno pre niekoho upravoval nie veľmi zásadné veci, ale pre tých, ktorí už majú skúsenosť s prácou v organizáciách, ktoré pomáhajú obetiam, to bolo dosť zásadné. Išlo o vyprecizovanie a zrozumiteľnosť dikcie zákona, aby nedochádzalo k chybnému pochopeniu sporu alebo rozporu v aplikačnej praxi. Zamerali sme sa teda iba na toto, v celom zákone sme nenašli nič vážnejšie, ako doopraviť, vyprecizovať znenie zákona tak, aby bolo jasné, že každá odborná pomoc bude poskytovaná vo forme poskytnutej služby. Sami uznáte, že ako opozičná poslankyňa, keďže nemám väčšie, náročnejšie nároky a spolupracujem vyslovene s najväčšími odborníkmi na Slovensku v tejto téme, tak opäť, možnože je to prehnané, ale ďakujem ministerke Žitňanskej, že ho takto, do takejto formy dostala.
Je veľmi dôležité, že obeť má právo na individuálny prístup, a to je týmto zákonom naozaj nastavené tak. Odborná pomoc sa poskytuje akoby všeobecná odborná pomoc a špecializovaná odborná pomoc. Aj to je veľmi pozitívne, že tá špecializovaná odborná pomoc je pripravená pre obzvlášť zraniteľné obete, teda je zadefinovaná skupina obzvlášť zraniteľných obetí, ktoré majú svoje špecifické požiadavky, potreby, a v rámci tohto zákona si nájdu to svoje aj oni, alebo teda, lepšie povedané, aj ľudia, ktorí poskytujú týmto, v sťažených podmienkach práve pre tieto ťažšie skupiny, to budú môcť robiť bez obavy, že by robili niečo, niečo navyše alebo proste nad plán. Naozaj aj táto skupina, je výborné, že aj táto skupina a služby pre túto skupinu zadefinované.
Možno trošičku... Nie, ešte, ešte jedna veľká, veľké ocenenie, tento návrh zákona, nový návrh zákona upravuje v ďalších..., v ďalších nie odstavcoch, ale ani paragrafoch, ale proste upravuje aj Trestný zákon a Trestný poriadok. Možno viacerí viete, akým spôsobom sme sa snažili dostať do Trestného zákona premlčateľnosti trestných činov znásilnenia, sexuálneho násilia, týrania blízkej a zverenej osoby, detskej pornografie, a teraz sa to podarilo. Je pravdou, že sami sme to možno si nie dostatočne uvedomili v tom prvom čítaní, ale tak aj toto je veľká vec, ktorú vnímam ako veľké pozitívum, že cez nový zákon o obetiach trestných činov sa upravuje aj Trestný zákon, kde sa upravuje premlčateľnosť trestných činov sexuálneho znásilnenia alebo sexuálneho násilia od 15 rokov. To znamená, že my sme boli, my by sme boli veľmi radi, keby tam bola bez preml..., nemožnosť premlčateľnosti, ale veľmi vítame takúto právnu úpravu, ktorú ministerstvo zvolilo.
Takže celkovo aj úpravu toho Trestného zákona a Trestného poriadku vnímam ako civilizačný krok vpred, ako veľké plus v tom, ako sa civilizácia začala stavať, resp. naša spoločnosť začala stavať k právam obetí. Je všeobecne známe, že doteraz väčšie práva mali páchatelia ako obete. Ono sa to hovorilo, ale v skutočnosti najsmutnejšie je, že to bola naozaj aj prax.
Jediná vec, ktorú, ktorá vo mne zarezonovala možno nie celkom pozitívnym spôsobom, bolo, bola, bolo zavedenie pri odbornej spôsobilosti, určenie, že právne služby alebo právnu pomoc môže poskytovať len, v pôvodnom znení bolo bakalár práva a pozmeňovacím návrhom na výbore sa tam dostalo, že túto odbornú pomoc môže poskytovať len teda právnik, resp. advokát. Pani ministerka mi to vysvetlila ako naozaj taký kompromis. Áno, áno, je tam jasne napísané, že písm. a), b), to znamená podávanie informácie, ktoré súvisia aj s právnym, s právnou pomocou, môžu, môžu poskytovať aj teda ľudia s nižším vzdelaním ako advokáti.
Len stále sa mi tam vynára tá otázka, už som sa s tým tak uspokojila na jednej strane, ale na druhej strane stále sa mi vynára tá otázka, že či by naozaj nebolo dobré uvažovať, tak ako majú páchatelia možnosť požiadať štát o zastupovanie, o právne zastupovanie, že či by neexistovalo otvoriť aj diskusiu na túto tému, že aj tá obeť, ktorá je poškodená práve konaním páchateľa, by mala možnosť požiadať štát priamo, akoby ex offo, o advokáta. Tým by sa možno vyhlo, lebo súčasná prax je taká v tých organizáciách, že nie je nikde, doteraz nebolo napísané, že takúto právnu pomoc poskytujú len advokáti, a vieme, že mnoho prípadov im pomohlo zlé slovo, že zvíťaziť, ale pozitívne pomôcť, aj keď to boli ľudia, ktorí sa aktívne roky už venovali pomoci obetiam. Takže týmto, samozrejme, vždy, vždy, platilo, že ak našli právnika, ktorý mal ochotu pomáhať za veľmi nízku finančnú sumu alebo za žiadnu, tak vždy využili jeho služby. Tak aj keď je to vyprecizované tak, že týka sa to naozaj len priamo poskytnutia právnych služieb už, jednoducho povedané, na súde aj tak sa mi to zdá možnože ešte, že ešte nad hranicu. A tým vôbec nechcem degradovať prácu, prácu advokátov, je to dôležitá práca, ale keď som počula, akým spôsobom sa vyjadril bývalý minister, minister spravodlivosti pán Borec, ako obhajoval, že teda advokáti musia poskytovať tieto služby, tak mi bolo veľmi ľúto, pretože práve on bol takým brzdiacim článkom v príprave samotného zákona o obetiach.
Na záver už len, už len poviem, že je dobré, že týmto zákonom je garantovaný individuálny prístup k obetiam, že služby sú nie poskytované hromadne, ale naozaj veľmi sa dbá, niťou celého zákona sa vinie práve ten individuálny prístup k obeti. Som veľmi rada, že takúto ochranu budú mať obete trestných činov už aj na Slovensku, a verím, že toto naozaj bude slúžiť ako taká základná platforma, z ktorej sa budú odvíjať ďalšie, možnože aj lepšie, alebo precíznejšie vydefinované špecializované služby pre obete, a že tak, ako pani ministerka sľúbila, tak aj to vzdelávanie pomáhajúcich profesií bude nejak koordinované, aj keď cez jednotlivé ministerstvá, ale že sa bude, vytvorí taký koordinovaný postup v informovaní a vo vzdelávaní hlavne pomáhajúcich profesií, lebo častokrát tá pomoc obetiam zlyháva práve na tom, že samotné pomáhajúce profesie, policajti, prokurátori, sudcovia nie sú dostatočne vzdelaní v tejto oblasti.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne pani poslankyni Jurinovej za jej vystúpenie aj za to, že naozaj počas celej rozpravy, či už na výbore, alebo aj tu v pléne, pristupovala k tejto problematike veľmi vecne a naozaj s citom. Musím povedať, že pri tomto zákone je naozaj vzácna zhoda na politickom spektre, to znamená, že táto téma nebola ničím spolitizovaná.
Ja preto veľmi pekne ďakujem všetkým poslancom a každému politikovi, ktorý sa snažil naozaj nájsť tú vzácnu zhodu a ocenil to, že po dlhých rokoch, konečne týmto návrhom dosiahneme to, že obete trestných činov už nebudú v slabšom procesnom postavení, resp. celkovo v slabšom postavení v trestných konaniach než samotní páchatelia trestných činov.
Pokiaľ ide o pripomienku pani poslankyne Jurinovej k zmene, ktorá nastala na pôde ľudskoprávneho výboru, kde sme presadili zmenu, aby v trestných konaniach mohli obete zastupovať advokáti, si dovolím možno jednu takú drobnú poznámku, a to tým, že keď viete, ako funguje výučba napr. trestného práva na univerzitách, tak určite viete, že v tých prvých troch rokoch väčšinou sa trestné právo ani nevyučuje. To znamená, že treba na to naozaj vyššie vzdelanie, vyššia kvalifikácia, päťročné štúdium, takže snaha, naša snaha naozaj bola to, aby sme skvalitnili to právne zastupovanie obetí v ich zastupovaní v trestnom konaní.
Takže ešte raz veľmi pekne ďakujem za jej vystúpenie. A to, čo aj z jej úst odznelo, že naozaj počas rokovania vzniklo len minimum sporných vecí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj kolegyni Edite Pfundtner. Od začiatku, keď sa zákon pripravoval, tak bolo veľmi dôležité pre nás, aby obsahoval oblasti: poskytovanie služieb, financovanie, odškodňovanie a vzdelávanie. To boli také základné štyri body.
Vieme, že tri body sú relatívne v zákone vsunuté alebo do zákona vtiahnuté. Služby, veľmi dobre, financovanie, je sľúbený balík peňazí, nevieme ešte, akým spôsobom sa teda dostane a pretaví do tých služieb, a odškodňovanie, k tomu som sa aj tak zabudla trochu vyjadriť, ale mi to pripomenula, ako rozprávala, pani kolegyňa Pfundtner, ak, ak sa nám podarí dosiahnuť, že tí sudcovia sa budú zaoberať aj odškodňovaním priamo už v trestnom konaní, že to nebudú odsúvať na občianskoprávne konanie, tak to bude tiež veľká vec alebo aspoň viac prípadov, ktoré rovno odškodnia, to bude úplne úžasná vec a aj toto sa dá, podľa mňa, dosiahnuť práve tým vzdelávaním, ktoré v zákone riešené nie je.
Ďakujem pekne.