21. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 719. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu č. 739 z 25. septembra 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra 2017 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2017.
Pán, prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Ešte raz, ale veľmi krátko. To, čo som nepovedala, sú nároky, finančné nároky, ktoré by takýto návrh zakladal.
Uvedomujeme si, že zakladá finančné nároky. Predpokladáme však, že oproti tomu, čo, prečo prínos rodín, ktoré sa starajú o deti a vychovávajú členov spoločnosti, je v tomto, by mal byť v tomto prípade posunutý na nižšiu priečku. Ak si to teda zoberieme počtársky, dnes poberá rodičovský príspevok zhruba 139-tisíc rodín alebo rodičov. Ak berieme priemerne, že ročne sa narodí okolo 55-tisíc detí, 55-tisíc ročne, do každej rodiny alebo rodičovi, tak za tri roky je to zhruba 165-tisíc detí, ktoré nám pribudnú do systému. Ak to porovnáme s počtom poberateľov rodičovského príspevku, to som povedala, teda necelých 140-tisíc, tak vidíme, že ide zhruba o nárast rodín, ktoré majú zrejme dve maloleté deti, je asi o 25-tisíc. No ak by sme to prerátali, tak, tak nárok, finančný nárok práve na toto finančné zabezpečenie zhruba 25-tisíc rodín, ak by sme brali, že ide zväčša naozaj o starostlivosť o dve deti, to znamená o 25 % navýšenie, vychádza okolo 15 mil. ročne zo štátneho rozpočtu z kapitoly ministerstva práce, tak ako je to dnes nastavené alebo zadefinované. Toľko teda k finančným nárokom.
Zopakujem, nášmu štátu, Slovenskej republike, chýba rodinná politika. Po tom voláme dávno, hovoríme o tom už veľmi dlho. Celé volebné obdobie hovoríme o tom, že náš štát nemá zadefinovanú rodinnú politiku, to znamená komplex opatrení, ktoré by pomohli zvrátiť demografickú katastrofu, ktorá na Slovensku o chvíľku nastane. Aj preto veríme, že náš návrh podporíte, lebo ide o budúcnosť našej krajiny, nášho Slovenska. Zároveň by som ešte chcela pripomenúť, že tak ako tu teraz bojujem za rodiny s viacerými maloletými deťmi do troch rokov a navýšení príspevky, rodičovského príspevku pre ne, tak v roku 2011, 2010 sme stáli spolu s Igorom Matovičom a aj Natáliou Blahovou vtedy pri predloženej zmene, ktoré práve určovala navýšenie rodičovského príspevku pre dvojčiatka a trojčiatka. Takže pokračujeme v pozitívnych zmenách pre rodiny, vtedy toto bolo najpálčivejšie, že tie rodiny, ktoré sa starali o dvojčatá, trojčatá a pociťovali veľkú nespravodlivosť otcov a matiek. Veľmi často nám vysvetľovali, že dostávajú rodičovský príspevok vo výške rovnakej, aj keď sa starajú o viac detí ako iné rodiny.
Takže pokračujme, prosím vás, spoločne v odstraňovaní nespravodlivosti nášho systému. A opäť volám po vytvorení koncepcie rodinnej politiky, ako to náš štát s tou rodinou v skutočnosti myslí, a ďakujem veľmi pekne za podporu nášho návrhu, našej novely.

Ďakujem za slovo. Milí kolegovia, kolegyne, predkladaný návrh zákona, ktorý má napraviť taký nenormálny systém na Slovensku vo vzťahu k ľuďom, ktorí opatrujú človeka, ktorý je dlhodobo chorý. Ide o zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ktorý stanovuje nižší percentil na výpočet výšky príspevku na opatrovanie pre opatrovateľov, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ktorú opatrujú alebo..., ktorú opatrujú a ktorá navštevuje školské zariadenie alebo ambulantnú formu sociálnej služby v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne. Čiže ak navštevuje zariadenia ambulantného typu, alebo teda chodí do školy, tak krátia mu príspevok za opatrovanie. Ak opatrovateľ, spravidla rodič dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím, uprednostní napríklad vzdelanie vo väčšom rozsahu, má nárok na nižší príspevok na opatrovanie.
Vzhľadom na to, že sa školský rok v zmysle § 50 školského zákona považuje nielen obdobie školského vyučovania, ale aj obdobie školských prázdnin, krátia príspevok na opatrovanie aj rodičom detí s ťažkým zdravotným postihnutím aj počas letných prázdnin, keď je dieťa opatrované 24 hodín denne, čo je absolútny nezmysel. Problém s krátením príspevku pociťujú hlavne opatrovatelia, ktorí aktívne sprostredkúvajú činnosti na podporu rozvoja fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
ňMáme za to, že zákon č. 447/2008 Z. z. neberie do úvahy skutočnosť, že opatrovateľ, ale aj úkony, ktoré zabezpečujú aktívny rozvoj zostávajúcich schopností, nielen sebaobsluhy sa zarátava do starostlivosti opatrovanie, opatrovania takéhoto človeka. Takto postavenými obmedzeniami krátenia príspevku na opatrovanie podporujeme uzatvorenie alebo nevstup do spoločnosti opatrovaného s opatrovateľom v ich domácom, iba vtedy ostávajú v domácom prostredí. Trestáme vlastne tým tých opatrovateľov, ktorý sa starajú o aktívny život práve opatrovaných ľudí, aby neboli zatvorení len v nejakej izbe. A, naopak, vtedy im dáme ten príspevok v plnej výške, ale tí, ktorí už niekde sa snažia rozvíjať a aktivizovať toho človeka, aby nešiel stupňom odkázanosti vyššie, tak týchto trestáme práve krátením príspevku.
Z tohto dôvodu je hlavným cieľom návrhu zákona zjednotiť výšku peňažného príspevku na mesačne 125 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom, čiže toho opatrovateľa, bez ohľadu na skutočnosť, či sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje ambulantná forma starostlivosti, alebo navštevuje školské zariadenie v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne.
Vzhľadom na účel peňažného príspevku na opatrovanie sa vypúšťa aj možnosť zníženia príspevku pomerne často za dni, počas ktorých bol opatrovaný v zdravotníckom zariadení ústavnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní a v školskom zariadení typu školy v prírode, a za dni pobytu sociálnej rehabitácie alebo rekreačného pobytu.
Predkladaný návrh zákona vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy, nepredpokladá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh však vyvoláva negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavami, zákona, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorý, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Na začiatok ďakujem za pozornosť a hlásim sa do rozpravy.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola Výborom Národnej rady pre sociálne veci určená za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 721. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. 
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. 
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 741 z 25. septembra 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra 2017 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2017. 
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Tento návrh zákona, takou laickou rečou, ak si spomínate, mediálne bolo prezentované, že opatrovatelia detí, a ktoré navštevujú školu, počas letných prázdnin nedostávajú príspevok za opatrovanie iba preto, že školský rok trvá aj počas prázdnin. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na základe toho vylučuje preposudzovanie týchto ľudí cez metodické pokyny, lebo sa odvoláva na školský zákon, kedy vlastne školský rok trvá aj počas prázdnin, a keďže deti dávajú každý, každý kalendárny rok potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že navštevujú školské zariadenie, tak oni dajú, že teda prevyšujú tých, tých 20 hodín týždenne, a tým pádom im krátia príspevok nielen počas školského roka, ale aj počas letných prázdnin, keď to dieťa je 24 hodín so svojím rodičom. To je jedna kategória ľudí, ktorá je ukrivdená práve tým, že príspevok za opatrovanie sa kráti, lebo sme si našli inú legislatívu, na ktorú sa odvolávame.
Druhá kategória je, že ak sa vám dieťa dostane do, do nemocnice, a teda ak máte dieťa s onkologickou diagnózou, tak, samozrejme, tá hospitalizácia nie je na 7 dní alebo na 14 dní, ale trvá dlhší čas, a keďže ste vy opatrovateľom tohto dieťaťa, a ak je to vaše dieťa hospitalizované viac ako 30 dní, tak jednoducho vám príspevok za opatrovanie nepriznajú, čo je tiež absurdné, pretože ak ste opatrovateľom, tak jednoducho sa musíte o toho človiečika alebo o toho opatrovaného starať celý čas, a nielen v ohľade, keď je v domácom prostredí, kde je závislý na vašich sebaobslužných úkonoch, ale aj so stykom so spoločnosťou. To znamená, ak sa vám dostane do nemocničného prostredia, a vieme, ako funguje teda opatrovanie v zdravotníckych zariadeniach, tak jednoducho je potrebné, aby ten rodič bol prítomný aj z hľadiska tej takej psychologickej podpory toho chorého dieťaťa práve v nemocnici, a pri tejto situácii opäť ministerstvo kráti príspevok tomu opatrovateľovi, ktorý sa o takého človeka stará. Je to aj v prípade, ak sa staráte o staršieho človeka, a teda oni strácajú absolútne príjem do..., do rodinného rozpočtu práve na základe toho, že vám s veľkou pravdepodobnosťou predsa zdravotne ťažko postihnutý človek ochorie a ho hospitalizujú.
Ak sa vyhovára ministerstvo na to, že ide len o kompenzačný príspevok, nejde o dávku, tak ho z tohto miesta vyzývam, aby urobil práve z kompenzačného príspevku na opatrovanie štátnu dávku v odkázanosti, a vtedy tieto problémy a množstvo iných problémov, aj čo sa týka zaradenia do sociálnej služby, bude mať poriešených.
Áno, je samozrejmé zaviesť reformu v tejto oblasti, to znamená, že je potrebné urobiť rôzne kroky, ale ak chceme byť spravodliví a nechceme len vyrábať legislatívu pre legislatívu a chceme udržať systém tej solidárnej pomoci práve u tých starých ľudí, ktorí nám teda ostanú na lôžku, alebo u detí, ktoré majú ťažké zdravotné postihnutie, je potrebné v tomto štáte sa pozrieť na to, že príspevky musíme buď zadefinovať ako štátne dávky z pohľadu sociálnej pomoci, a nevyhovárať sa donekonečna na nejaké komplikované veci, ktoré bránia opatrovateľom v domácom prostredí žiť dôstojný život.
Neviem si dobre predstaviť, ako má opatrovateľ poriešiť situáciu, že sa vlastne celoročne, 24 hodín denne stará buď o starého človeka, alebo o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, a ak sa mu stane, že prekročí napríklad mu školská hodina, tak krátia mu príspevok, alebo ak mu starého človeka hospitalizujú na 31 dní, tak nemá z čoho žiť. Hej? Jednoducho, ak sa o neho starám celodenne, 24 hodín denne, a je to moja práca, je nemysliteľné, aby sme my legislatívne dupali po tých opatrovateľoch a krátili im príspevky.
Z opozície bolo viacero predkladaných návrhov zákona, v ktorých chceli vylepšiť, aj tuším kolegyňa, práve túto problematiku, a preto si myslím, že je potrebné ísť do reformy, kde by naozaj s odkázanosťou išla tá dávka za človekom, a nie za inštitúciou, a potom by sme neriešili veci vo vzťahu toho, že im krátime príspevok len preto, že sú hospitalizovaní alebo že postihnutým deťom navýšili hodiny v škole, a potom realita je taká, že rodič proste chodí na psychologické posudzovanie, kde psychológ povie, že nejakej hodiny sa nezúčastní len preto, len preto, aby vyžil z plného príspevku za opatrovanie. Toto je výsledok, čo sa deje na Slovensku.
A práve preto je tu tento návrh zákona, aby sme konečne tých domácich opatrovateľov tých, tie, tie, tých detí alebo tých starých ľudí dali na prvé miesto, lebo oni nám šetria v konečnom dôsledok, dôsledku vlastne peniaze na pobytové služby, a tak je naozaj hodená loptička hlavne na stranu vládnej koalície, aby teda podporila tento návrh zákona aj z toho dôvodu, že aj tak, aj tak ročne dopredu vedia predpokladať, koľko opatrovateľov poberajú príspevok za opatrovanie, a to krátenie im len tie peniaze šetrí. To znamená, že keď majú v tom rozpočte už na celý rok peniaze pripravené pre tých opatrovateľov, tak nie je normálne, že im krátia, lebo tým na nich šetria.
Ďakujem za pozornosť.

Chcem sa poďakovať kolegyni Gaborčákovej za to, s akou, s akým oduševnením a naozaj takým, s takým, s takou obrovskou silou stále bojuje za našich členov rodín, ktorí, ktorí sú chorí, ktorí sú starí a ktorí sú dokonca aj zdravotne postihnutí. Šetriť na týchto ľuďoch sa nám aj tak nikdy nevyplatí, pretože potom to ide z iných peňazí a z iných zdrojov na iné a vyššie a vyššie náklady. Ak je naozaj tento finančný, finančný príspevok, ktorý majú dostať, je už vyrátaný alebo má sa použiť na celý rok, nechápem, nechápem filozofiu toho, že sa kráti týmto ľuďom, opatrovateľom príspevok. Títo ľudia sú potom frustrovaní, sami chorí, jednoducho nálada v tej spoločnosti je, je zlá.
Takže prosím aj ja toto ctené plénum, aby naozaj si tak predstavili svojich členov rodín, ktorí potrebujú túto pomoc, a aby sme na nich naozaj nešetrili, lebo sa nám to mnohonásobne vráti v iných kapitolách, v iných rozpočtoch, kde sa potom na týchto ľudí vynakladá oveľa, oveľa viac ako doteraz.
Ďakujem pekne ti, Soňa.

Tak som sa nahnevala, že som vás zabudla poprosiť o podporu návrhu zákona (povedané so smiechom), lebo žijem s tými ľuďmi, vidím to utrpenie, a keďže som tu, tak sa rozčúlim z toho, že, že jednoducho základné veci si neuvedomujeme, lebo sedíme a jeme možno iné veci, ako tí ľudia, ktorí sú vonku. Prosím o podporu.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, prichádzam pred vás s návrhom zákona, ktorý sme pripravili v hnutí vzhľadom na situáciu, ktorá sa aj v našej krajine, v Slovenskej republike, objavila vo verejnosti tak odbornej, ako laickej pri výstave, ktorá sa teraz koná v Bratislave pod názvom Body the Exhibition, myslím, tak.
Predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Chcem k nemu povedať pár slov, potom ešte rada tak urobím aj v ďalšej rozprave.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 734 zo dňa 2. októbra ešte v roku 1997 vyslovila súhlas s Dohovorom o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny, Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne. Tento dohovor má veľmi dlhý názov, skoro na dve, na dva riadky. Ďalej ho budem nazývať iba dohovor. Vtedajší prezident ho ratifikoval v decembri v 1997. Predmetný dohovor nadobudol pre Slovenskú republiku platnosť v roku 1999. Cieľom tohto dohovoru bola ochrana a je stále ochrana dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny, pričom záujem na ochrane dôstojnosti človeka má mať prednosť pred výhradným záujmom vedy a spoločnosti.
Slovenská republika ho vtedy ratifikovala bez výhrad. Hovorím o roku 1999. A tým teda Slovenskej republike vznikla aj povinnosť prijať ho do vnútroštátneho práva predsa s nevyhnutnými opatreniami na realizáciu článkov tohto dohovoru, jednoducho zharmonizovať našu národnú legislatívu s týmto prijatým medzinárodným dohovorom.
Podujatie, ktoré sa koná v hlavnom meste Slovenskej republiky v Bratislave od 10. augusta tohto roku, opätovne v podobe kontroverznej a celoeurópsky kritizovanej výstavy ľudských tiel preukázalo, že slovenský právny poriadok nedostatočne garantuje dôstojnosť človeka pri nakladaní s jeho pozostatkami, resp. s časťami tela alebo jednotlivými orgánmi ľudského tela. Telá zosnulých osôb alebo ich častí sú dokonca vystavované komerčne, čo je v priamom rozpore s čl. 21 tohto dohovoru, ktorý som uviedla. Navyše podľa viacerých medializovaných informácií je pri vyššie spomenutej výstave, o ktorej som hovorila, dôvodné podozrenie, že vystavované ľudské pozostatky pochádzajú od politických väzňov, členov Falun Gong, kresťanov či režimom iných nepohodlných ľudí.
Preto cieľom nášho návrhu zákona je upraviť príslušnú slovenskú legislatívu tak, aby garantovala ochranu ľudskej dôstojnosti a dôstojnosti nakladania s ľudskými pozostatkami a ľudskými ostatkami, aby sa zamedzilo vystavovaniu tiel zosnulých za účelom dosiahnutia zisku a aby nakladanie s ľudskými pozostatkami, ľudskými orgánmi, ľudským tkanivom a ľudskými bunkami, a to aj v cezhraničnom styku podliehalo prísnej kontrole a najmä poučeniu a informovanému súhlasu darcu, teda zosnulej, resp. zosnulej osoby. Záleží nám teda naozaj na tom, aby bola náležitá implementácia dohovoru do slovenského právneho poriadku, čo sa nestalo od roku 1999.
Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nevyvoláva sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Zatiaľ ďakujem za pozornosť a hlásim sa do rozpravy.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač č. 722). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra 2017 a gestorský výbor do 27. novembra 2017.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.