21. schôdza

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A pokračujeme. Má nasledovať zákon pani poslankyne Blahovej. Zo zdravotných dôvodov sa ospravedlnila a požiadala o preloženie bodu na novembrovú schôdzu.
Pán Marian Kotleba tu nie je.
Pani Remišová, pani poslankyňa Remišová tu nie je.
Pán Jozef Viskupič tu nie je.
Pani poslankyňa Zimenová tu je.
Takže v rokovaní pokračujeme prvým čítaní o návrhu poslankyne Zuzany Zimenovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 685. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach č. 708 a 747.
Dávam slovo poslankyni Zuzane Zimenovej, aby návrh zákona uviedla.

[Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Zimenovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 685.]

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte, aby som vám predstavila návrh zákona. Najprv stručne a potom sa samozrejme hlásim do rozpravy.
Cieľom návrhu je umožniť v školách realizovať výučbu slovenského jazyka spôsobom odlišným od štandardnej výučby štátneho jazyka, ktorá vychádza z predpokladu, že materinský jazyk väčšiny žiakov je jazyk slovenský, no nereflektuje odlišné vzdelávacie potreby detí s iným materinským jazykom. Navrhuje sa umožniť v školách používanie špecifických metodík pri výučbe slovenčiny v prípade, ak školu navštevuje žiak alebo žiaci s iným materinským jazykom, ako je jazyk slovenský. V takomto prípade je potrebné umožniť výučbu slovenčiny v školách spôsobom, ktorý bude rešpektovať relevantné metodiky v oblasti výučby cudzích jazykov. Navrhuje sa vytvorenie špeciálneho vzdelávacieho programu na výučbu slovenského jazyka pre týchto žiakov, ktorý bude súčasťou záväzného štátneho vzdelávacieho programu.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor a ktorý tu nie je. Je tu niekto zo školského výboru?
Tak nech sa páči, pán poslanec.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o obecnom, o, no už to, pardon, takže ešte raz.
Takže v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 685. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 24. novembra 2017 a gestorský výbor do 27. novembra 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku od pána poslanca Pétera Vörösa, ktorý tu nie je. Takže pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Marosz, ale požiadala o slovo pani navrhovateľka Zimenová.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, na Slovensku žije veľa detí, ktoré so spisovnou slovenčinou sa stretávajú až pri nástupe do školy. Doma hovoria odmalička inak, po maďarsky, po rusínsky, či rómskym alebo iným nárečím. Niektoré sa doma rozprávajú cudzími jazykmi, ktoré na Slovensku medzi jazyky národnostných menšín vôbec nepatria. Ide napríklad o deti cudzincov, ktorí na území Slovenska žijú a pracujú v rôznych firmách, či už ako manažéri alebo zamestnanci firiem alebo živnostníci. Patria sem napríklad aj deti utečencov, ktorým sme na Slovensku ponúkli útočisko a ktoré musia na našom území plniť povinnú školskú dochádzku zo zákona rovnako ako deti občanov Slovenska.
V našich školách je dnes približne 3 600 detí hovoriacich iným jazykom ako slovenským, či jazykom národnostnej menšiny. To vôbec nie je malé číslo. Ak tieto deti, ktoré hovoria iným materinským jazykom, prídu do slovenskej školy, majú problém komunikovať s učiteľmi aj s spolužiakmi, pretože slovenčine dobre nerozumejú. Pochopiteľne majú aj veľký problém na vyučovaní. S týmto problémom sa však obvykle pasujú samé. Školy totiž nemajú k dispozícii žiadnu metodiku, žiaden plán, ako s týmito deťmi pracovať a ako ich vyučovací jazyk doučiť. V podstate sa tak akosi predpokladá, že sa tieto deti v školskom prostredí po slovensky časom naučia akoby samé od seba, že sa tá slovenčina na ne akosi nalepí.
Tak jednoduché to však nie je. Pri učení sa po slovensky potrebujú tieto deti pomoc. Podobne, ako ju potrebujú slovenské deti pri výučbe cudzích jazykov. Všetky deti potrebujú odborné vedenie, aby sa daný jazyk naučili rýchlo a správne. Aby sa deti s iným materinským jazykom naozaj naučili dobre po slovensky, mali by sa slovenčinu učiť podobným spôsobom, ako sa obvykle učia deti cudzí jazyk - hravo, krok po kroku, nie hneď gramatiku, ale najprv zvládať bežnú komunikáciu, bežné výrazy, aby vedeli slovenčinu čo najskôr používať v bežnom živote. Aby v prvom rade v škole ostatným rozumeli a vedeli sa dohovoriť. Namiesto toho však dostanú v škole do rúk rovnaký šlabikár a rovnaké čítanky s ťažko zrozumiteľnými básničkami a textami ako ich spolužiaci, ktorí po slovensky hovoria odmalička.
Pýtam sa, ako vôbec môžme od týchto detí očakávať, že budú v škole prospievať a dosahovať rovnako dobré výsledky ako ich spolužiaci, pre ktorých je slovenčina materinským jazykom. Náš školský systém to od nich naozaj očakáva. Pýtam sa, prečo im nepomáha najprv túto jazykovú bariéru preklenúť?
Vo svete existuje množstvo už overených postupov, ako naučiť deti s rôznymi materinskými jazykmi vyučovací jazyk školy. Ja sama som to videla na vlastné oči v Anglicku, kde som sa bola v londýnskych školách z okrajových štvrtí, ktoré navštevovali najmä deti cudzincov, pozrieť na to, ako ich učia angličtinu. V týchto školách boli deti až s 23 materinskými jazykmi. Tie školy boli na tieto deti pripravené. Poskytli im učebné materiály, odborné vedenie a deti pomerne rýchlo zvládli angličtinu tak, aby sa v nej mohli ďalej vzdelávať. Svedkami tohto efektívneho prístupu sú aj početné slovenské rodiny žijúce vo Veľkej Británii, ktorých deti za pár mesiacov po nástupe do školy hovoria plynulo po anglicky. Aj naše rómske deti, ktoré majú doma so slovenčinou väčší problém ako tam, sa po anglicky kľudne naučia.
Prečo sa náš školský systém iba prizerá, ako u nás tieto deti v škole zlyhávajú aj vďaka tomu a niekedy najmä kvôli tomu, že nevedia poriadne jazyk, ktorým učitelia látku vysvetľujú? Ako je možné, že na Slovensku iba konštatujeme, že sa v rôznych testovaniach z roka na rok zväčšuje počet žiakov so slabými alebo dokonca podpriemernými výsledkami a nerobí sa nič pre to, aby sa ich výsledky zlepšili, pričom je úplne evidentné, že veľká časť z týchto žiakov zlyháva v škole len preto, že neovláda dobre slovenčinu? Tradične uplatňovaný jednotný princíp vyučovania štátneho jazyka v školách bez ohľadu na materinský jazyk dieťaťa neprináša očakávané výsledky. Keďže tieto deti nie sú vzdelávané adekvátnymi metódami, no podliehajú rovnakým kritériám ako ich po slovensky hovoriaci spolužiaci aj na výstupe z ročníka, aj pri postupe na vyššie vzdelávacie stupne, často nedokážu tieto prísne kritériá úspešnosti splniť. Výsledkom je stav, keď neovládajú štátny jazyk na požadovanej úrovni, nemajú k štátnemu jazyku vytvorený pozitívny vzťah a v dôsledku toho zaostávajú aj vo všetkých ďalších vyučovacích predmetoch.
Na nedostatky v organizovaní a zabezpečení výučby slovenského jazyka na rozličných stupňoch a v rozličných druhoch škôl, ako aj pri príprave učiteľov slovenského jazyka dlhodobo upozorňujú aj samotní pedagógovia. Bez náležitej podpory nedokážu sami čeliť čoraz náročnejším situáciám v školách, ktoré zažívajú preto, lebo detí s rôznymi materinskými jazykmi v školách pribúda. Dlhodobo konštatovaný nepriaznivý stav sa doteraz nepodarilo vyriešiť ani napriek medzinárodným odporúčaniam Rady Európy. Podľa takýchto odporúčaní je potrebné identifikovať pozitívnu prax a relevantné metodiky v učení cudzích jazykov a zohľadniť ich pri vyučovaní oficiálneho štátneho jazyka.
Predkladaný návrh zohľadňuje uvedené odporúčania Rady Európy, aj záväzky vyplývajúce zo zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky.
Cieľom predkladaného návrhu je zlepšiť doterajší stav, a to zavedením systémovej výučby slovenského jazyka v prípade inojazyčných detí a vytvorením ponuky vzdelávacieho programu, v ktorom by bol na ich vzdelávacie potreby braný ohľad. Navrhujem, aby takýto program bol súčasťou štátnych vzdelávacích programov a aby bol vytvorený v gescii Štátneho pedagogického ústavu, ktorý je tvorcom a garantom štátnych vzdelávacích programov pre tzv. všeobecné vzdelávanie.
Na záver už len pár slov. Návrh zákona som predstavila aj splnomocnencovi vlády pre rómske komunity pánovi Ábelovi Ravaszovi. S potešením môžem konštatovať, že sme našli zhodu, že som získala pre návrh jeho podporu a vyjadrenie, že tento môj návrh považuje za užitočný doplnok k aktuálnym návrhom na zlepšenie výučby slovenčiny v prostredí národnostného školstva, s ktorými prichádza strana MOST - HÍD. Spoločne so splnomocnencom sme toho názoru, že tento mnou predkladaný návrh zákona môže pomôcť práve tým deťom, ktoré nie sú v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín, ale sú v triede slovenských škôl so svojím problémom osamotené, či v počte, pre ktorý nie je možné zriadiť samostatnú vzdelávaciu skupinu. Aj pre tieto deti by mala škola dokázať zabezpečiť pomoc pri prekonávaní jazykovej bariéry. Predkladaný návrh zákona rieši práve takéto situácie.
Dodávam zároveň, že ak by bol skutočne vytvorený vzdelávací program na výučbu slovenčiny pre deti hovoriace iným materinským jazykom podľa tohto môjho predkladaného návrhu, mohol by sa pokojne využívať aj v skupinách či prípadne aj v školách s iným vyučovacím jazykom ako slovenským, teda aj v národnostnom školstve. Predkladaný návrh je flexibilný a zohľadňuje rôznorodé potreby žiakov a učiteľov, ktoré v súčasnosti narastajú a na ktoré naše školy nie sú dostatočne pripravené reagovať. Preto verím, že návrh zákona získa podporu, ako opozície, tak aj koaličných poslancov.
Vopred vám za ňu v mene všetkých týchto detí ďakujem.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Dve faktické poznámky.
Pán poslanec Mizík, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Prepáčte, pani predkladateľka, ale z môjho pohľadu je váš návrh, vyzerá tak, ako keby bol vypustený z klietky Georga Sorosa. Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Dostál.

Pani poslankyňa Zimenová, myslím, že tento návrh dokumentuje, kam sa posunula slovenská spoločnosť za tie roky povedzme od začiatku 90. rokov alebo prvej polovice 90. rokov, keď sa na Slovensku riešilo, že na Slovensku po slovensky. A niektorí ľudia a niektorí politici mali problém vôbec s tým, že povedzme národnostné menšiny majú mať svoje vlastné školstvo, kde sa budú učiť vo svojom vlastnom jazyku. Našťastie od 90. rokov sme sa posunuli trochu ďalej a dnes už, až na pár exotov, to považujeme za úplne samozrejmé a prirodzené, že ak je to možné, tak sa deti učia vo svojom materinskom jazyku a môžeme sa posunúť k diskusiám, že či sa povedzme slovenský jazyk majú učiť deti, pre ktoré to nie je materinský jazyk, ako materinský jazyk alebo ako cudzí jazyk a tam zdá sa mi, že citlivosť verejnosti narastá, lebo to zmýšľanie "na Slovensku po slovensky" prirodzene zvádza k tomu, že akoby občania Slovenskej republiky sa mali učiť slovenský jazyk ako cudzí jazyk, preboha, však sú to občania Slovenskej republiky. No ale veď ide o to, aby sa ten slovenský jazyk poriadne naučili. Nejde o to, akou metódou sa ho budú učiť a že či to vyhovuje nejakým našim predsudkom alebo, alebo divným názorom, ale ide o to, ako je to z hľadiska odborného a ako to prispeje k tomu, že sa ten jazyk naučia a čo v prípade zvlášť povedzme rómskych komunít, ktoré si, ktoré si spomínala, môže prispieť aj celkovo k tomu, že ako budú vôbec vzdelané a ako sa dokážu uplatniť v živote. Takže ďakujem.