21. schôdza

Pani poslankyňa Zimenová, myslím, že tento návrh dokumentuje, kam sa posunula slovenská spoločnosť za tie roky povedzme od začiatku 90. rokov alebo prvej polovice 90. rokov, keď sa na Slovensku riešilo, že na Slovensku po slovensky. A niektorí ľudia a niektorí politici mali problém vôbec s tým, že povedzme národnostné menšiny majú mať svoje vlastné školstvo, kde sa budú učiť vo svojom vlastnom jazyku. Našťastie od 90. rokov sme sa posunuli trochu ďalej a dnes už, až na pár exotov, to považujeme za úplne samozrejmé a prirodzené, že ak je to možné, tak sa deti učia vo svojom materinskom jazyku a môžeme sa posunúť k diskusiám, že či sa povedzme slovenský jazyk majú učiť deti, pre ktoré to nie je materinský jazyk, ako materinský jazyk alebo ako cudzí jazyk a tam zdá sa mi, že citlivosť verejnosti narastá, lebo to zmýšľanie "na Slovensku po slovensky" prirodzene zvádza k tomu, že akoby občania Slovenskej republiky sa mali učiť slovenský jazyk ako cudzí jazyk, preboha, však sú to občania Slovenskej republiky. No ale veď ide o to, aby sa ten slovenský jazyk poriadne naučili. Nejde o to, akou metódou sa ho budú učiť a že či to vyhovuje nejakým našim predsudkom alebo, alebo divným názorom, ale ide o to, ako je to z hľadiska odborného a ako to prispeje k tomu, že sa ten jazyk naučia a čo v prípade zvlášť povedzme rómskych komunít, ktoré si, ktoré si spomínala, môže prispieť aj celkovo k tomu, že ako budú vôbec vzdelané a ako sa dokážu uplatniť v živote. Takže ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, ja by som sa veľmi podporne chcel vyjadriť za tento návrh či už ako učiteľ cudzích jazykov, ale aj ako taký experimentátor, ktorému sa podarilo v Žiline vychovať plnohodnotných Slovákov a plnohodnotných Maďarov, ktorí dokázali ísť na školu do Budapešti a veľmi úspešne tam absolvovať jeden rok štúdia. Zároveň som aj učiteľ cudzích jazykov a poznám spoločný referenčný európsky rámec vzdelávania jazykov, z ktorého vychádzate.
Len aby som to možno priblížil aj pánom poslancom a aby možno aj zahlasovali za ten zákon, ten rámec hovorí o tom, že my to dieťa krok po kroku vystavujeme tomu cudziemu jazyku v rôznych oblastiach. Ja len priblížim tie oblasti. Je to počúvanie s porozumením. To znamená, že či je to škôlkar alebo prvák alebo druhák, tak pravidelne je vystavený počúvaniu toho jazyka. A to dieťa je prirodzene naklonené k tomu, aby ten jazyk do seba nasávalo. Takže prvá z tých zručností, o ktorých hovorí ten spoločný referenčný rámec, je to počúvanie s porozumením, čiže aby to dieťa počúvalo ten jazyk. Aj keď je z Dunajskej Stredy, ocino je Maďar, mamina je Maďarka, doma rozprávajú po maďarsky, oni ako zodpovední rodičia chcú, aby to dieťa kvalitne ten jazyk dostávalo do seba a preto mu púšťajú pesničky, básničky, vystavujú ho počúvaniu s porozumením. A preto je dôležité, aby aj tá škola mala taký, taký program školský, kde to počúvanie je ako súčasť výuky, kvalitnej výuky tej slovenčiny. To je prvá zručnosť.
Druhá zručnosť je čítanie s porozumením. To znamená, aby to dieťatko nezačalo čítať hneď Hviezdoslava alebo nejaké ťažké básničky, ale aby jednoduchými textami sa prelúskalo k tomu, aby postupne zase do toho jazyka lepšie preniklo.
Veľmi dôležitou zručnosťou v tomto referenčnom rámci je hovorenie, rozprávanie, komunikácia. A osobne si myslím, že naozaj v tej, na tých hodinách slovenčiny neni veľmi priestor, aby to dieťa malo možnosť rozprávať. Tam by bolo treba uvažovať o nejakom navýšení práve tých konverzačných hodín slovenčiny, aby to dieťa sa dobre naučilo aj vyjadrovať v tom preňho možno cudzom jazyku, ale samozrejme dôležitom jazyku preto, aby bolo plnohodnotným občanom Slovenskej republiky.
Čiže počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením, rozprávanie, no a samozrejme gramatické štruktúry. Niekedy naozaj sa usmievame alebo jednoducho máme pocit, že tí, ako to tí naši Maďari rozprávajú po slovensky, ale práve tieto štruktúry jazyka, táto gramatika, akonáhle to nepodchytia v detstve, tak potom ten vlak im ujde. Pri všetkej snahe a námahe je to oveľa ťažšie, keď to detstvo preskočíme, sa naučiť tie jazykové štruktúry, lebo tieto štruktúry sú práve tomu malému dieťaťu prirodzené. Čiže čím v skoršom veku zavedieme, implementujeme tento spoločný európsky referenčný rámec a krok po kroku všetky tie zručnosti sa to dieťatko naučí, tak tým kvalitnejšie bude ovládať ten druhý jazyk.
A by som povedal možno ešte aj iný príklad odhliadnuc od svojej osobnej skúsenosti, zoberiem si príklad svojho švagra, ktorý je Slovák, manželku má Slovenku, ale on od malička rozpráva s deťmi len po nemecky. A tieto deti tak krásne sa naučili rozprávať po nemecky, že zobral ich a na rok išli do školy do Viedne a bez problémov tam absolvovali ročník.
Takže, takže tento model funguje perfektne. Sú aj iné modely, keď rodičia, jeden rodič rozpráva jedným jazykom na dieťa, druhý rodič druhým jazykom a rodičia medzi sebou sa napríklad bavia po anglicky, tak to dieťa dokáže od kolísky ovládať tri jazyky úplne bez akýchkoľvek ťažkostí a bez problémov.
Takže chcem len podporne sa vyjadriť a poďakovať za tento návrh zákona a myslím si, že bolo by naozaj rozumné, keby takýto vzdelávací program bol dopílovaný, vytvorený. Samozrejme, na to treba potom napojiť aj vzdelávanie pedagógov, učiteľov a hlavne pozitívnu motiváciu rodičov, aby chceli, aby to ich vlastné dieťa, či už sú zo Žitného ostrova alebo z Dunajskej Stredy, od malička sa postupnými krokmi naučilo ten jazyk, lebo akonáhle ten vláčik ujde a ono nastúpi do školy, kde nemá kvalitné to vzdelávanie, potom je to stále ťažšie, hlavne ohľadom tých prirodzených gramatických štruktúr a atď. Takže, takže čím viac to dieťa vystavujeme tej slovenčine v tomto prípade, tým kvalitnejšie, tým úspešnejšie sa potom integruje do tej majoritnej spoločnosti.
Ďakujem veľmi pekne za tento návrh a samozrejme, že ho podporíme.

Pán Marosz, ja som len udivený, kde sa v stranách, ako je tá vaša OĽANO alebo SaS-ka alebo pani Zimenovej berie tá obrovská nenávisť k slovenskému národu. Prečo máte neustále potrebu vykonávať všetky kroky, ktoré postupne vedú k odnárodňovaciemu procesu a k tomu, aby ste vytvorili v rámci celej tej vašej Európskej únie takú tú jednoliatu šedú masu bez identity, bez hrdosti, bez viery a vôbec sa tým ani netajíte. Viete, posunúť výučbu slovenského jazyka v slovenských školách na roveň nejakého cudzieho jazyka je podľa mňa úplne chorý nápad.
Ľudovít Štúr obetoval celý svoj život pre to, aby sme na Slovensku mohli hovoriť po slovensky. Andrej Hlinka obetoval svoju slobodu za to, aby sme mohli byť slovenským národom a vy dnes v najvyššom zákonodarnom orgáne Slovenskej republiky prídete s myšlienkou, že slovenský jazyk má byť vyučovaný ako cudzí jazyk. Vy ste jednoducho chorí ľudia.

Ďakujem pekne pánovi poslancovi Maroszovi za jeho podporný príspevok a ďakujem, ďakujem pekne aj za to, že detailnejšie vysvetlil európsky referenčný rámec vzdelávania jazykov, pretože práve o to mi išlo. Týmto návrhom chcem naopak podporiť výučbu slovenčiny a podporiť aj používanie, efektívne používanie a správne používanie slovenčiny ako štátneho jazyka práve z toho dôvodu, aby si aj tieto deti, ktoré po slovensky dobre nevedia, keď prichádzajú do školy, vytvorili k štátnemu jazyku pozitívny vzťah. Tento európsky referenčný rámec nám naozaj hovorí, že treba to robiť iným spôsobom, ako takým, ako to robíme už desiatky rokov v našich školách, že im dávame do rúk učebnice, ktorým nerozumejú a v ktorých sú texty, ktoré nie sú schopné tieto deti zo začiatku zvládnuť. Ďakujem veľmi pekne za to.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Marosz, no celé to vystúpenie je asi také, ako vaše vzdelanie. Keby ste dobre študovali zemepis a geografiu Slovenska, tak by ste nemohli povedať taký nezmysel, že zo Žitného ostrova a z Dunajskej Stredy. A prosím vás, tá Dunajská Streda je kde? Tá je na Mesiaci alebo na Kysuciach vedľa Snežnice alebo z Kysuckého Nového Mesta, my hovoríme Čuhárne? No tak jak je vaše vzdelanie z geografie, také je aj vaše vystúpenie, nehnevajte sa.

Ďakujem za slovo. Pán Marosz, vy ste, vy ste vravel prevažne o inteligentných rodičoch. Zabudol ste na desaťtisíce ľudí, ktorí sú na úrovni mentálnej retardácie, žijúcich v osadách. Tí sa nebudú a ani nechcú venovať svojim deťom. Majú iné priority. Nebudú sa ťuťuli-muťuli rozprávať po slovensky aj po rómsky so svojím dieťaťom. Chápete? Ste v obraze? Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Skoro som stratil reč teraz pred chvíľou. O čom je vlastne tento zákon? Čo má byť prioritou všetkých návrhov, ktoré tu predkladáme? Konkrétne tu ide aj o prvoradý záujem dieťaťa. Takže v reakcii na Janka Marosza musím povedať a podčiarknuť, že áno, snažil si sa vysvetliť to z tohto odborného pohľadu, dal si tam aj fakty, ale mne sa vidí, tak ako sa písalo kedysi dávno, že niekomu tu možno záleží na tom, aby niektoré národy boli hluché a slepé. My sa musíme v prvom rade vždy pozrieť na záujem toho dieťaťa, konkrétne v tejto právnej úprave, ako si poznamenal, je o tom, priblížiť to tomu dieťaťu. Ono má byť na prvom mieste. Nie naše osobné záujmy, nie nejaká politika, ale v prvom rade máme vždy pozerať na záujem dieťaťa bez ohľadu na to, kto sú jeho rodičia. Pokiaľ toto si tu neuvedomíme, tak môžeme tu hovoriť krásne triády, môžeme tu hovoriť eseje, písať a všetko možné, nikam sa nepohneme. Pre mňa osobne je dôležité vždy pozerať na ten záujem toho dieťaťa. Toto si, prosím vás, všetci uvedomme. Ďakujem.

Pán poslanec Marosz, chcel som povedať niečo podobné, ako som povedal po vystúpení pani poslankyni Zimenovej, že tento zákon dokumentuje, ako sa naša spoločnosť posunula od 90. rokov ďalej, ale teda musím to trošku poopraviť. Rôzne súvislosti a diskusie okolo toho zákona ukazujú aj to, že tá naša spoločnosť sa zase až tak dramaticky neposunula, resp. aspoň niektorí jednotlivci akoby ostali uviaznutí v tom nacionalistickom marazme. Keď ty hovoríš o veciach, ako je záujem dieťaťa, ako je odbornosť, ako sú skúsenosti zo zahraničia, ako je snaha, aby sa dieťa čo najlepšie naučilo jazyk krajiny, v ktorej žije a ďalšie jazyky, ktoré mu pomôžu uplatniť sa v živote, v práci, v štúdiu, a na druhej strane dôvodom, prečo by sme to takto nemali robiť, sú nejaké ideologické bludy, šírenie nenávisti a neznášanlivosti, hlúposti o nenávisti k slovenskému národu, no protislovenské rozhodne nie je to, keď chceme, aby sa deti naučili dobre po slovensky. Protislovenské je, keď v mene nejakých ideologických bludov odmietame riešenia, ktoré zabezpečia, že deti žijúce na Slovensku budú vedieť dobre po slovensky.

44.<br /> Ďakujem pekne, p&aacute;n podpredseda. P&aacute;n poslanec Marosz, po včeraj&scaron;om va&scaron;om vyst&uacute;pen&iacute;, keď ste sa snažili postaviť, d&aacute; sa povedať sever proti juhu ohľadne diaľnic, keď chceme Slov&aacute;kov proti Maďarom, tak je to pozit&iacute;vny posun. Samozrejme, zbytočne tu budete vysvetľovať niektor&yacute;m na&scaron;im kolegom tu v parlamente, že to nie je odn&aacute;rodňovanie, že to je pomoc povedzme deťom, aby sa naučili slovensk&yacute; &scaron;t&aacute;tny jazyk, lebo chc&uacute; sa uplatniť tu na Slovensku. To budete zbytočne, lebo niektor&yacute;m, keby ste aj chceli, ani kladivom to do ich hlavy ned&aacute;te.<br /> Ale z&aacute;roveň mus&iacute;m povedať aj ďal&scaron;iu vec. Od tej doby, čo vznikla na&scaron;a strana, samozrejme sa snaž&iacute;me pr&aacute;ve o to, aby slovensk&yacute; jazyk sa vyučoval inou met&oacute;dou. A ministerstvo už vypracovalo in&uacute; metodiku v&yacute;uky slovensk&eacute;ho jazyka, aby sa naučili deti ten slovensk&yacute; jazyk, &scaron;t&aacute;tny jazyk. To znamen&aacute;, aby bola viac, teda viac hod&iacute;n konverz&aacute;cie, aby netĺkli im od začiatku do hlavy r&ocirc;zne vybran&eacute; slov&aacute; a neviem čo, ale hlavne, aby ich naučili najprv teda sa rozpr&aacute;vať v tom jazyku a potom r&ocirc;zne, d&aacute; sa povedať aj in&eacute;, in&eacute; potreby. Takže z toho hľadiska ja si mysl&iacute;m, že ten dotyčn&yacute; n&aacute;vrh je už na podpise pri pani, alebo teda na stole pani ministerky. Možnože ten n&aacute;vrh z&aacute;kona prich&aacute;dza tro&scaron;ku neskoro, ale aj tak kvitujem t&uacute; snahu va&scaron;u.

Ďakujem za pripomienky. Pán podpredseda, to môžme len privítať a v podstate akákoľvek snaha k zlepšeniu tej situácie je na mieste a musím sa vyjadriť, žiadne búrenie severu proti juhu. Ja som pánovi ministrovi, ja neviem, prečo vám dvíham tlak, keď žiadam, aby ste predložili priority na výstavbu diaľnic a ste ich nemenili. To je všetko, nič iné k tým diaľniciam.
Ja sa vyjadrím k pani Zimenovej, že prečo asi to išlo s splnomocnencom pánom Ravaszom? Pretože tu si treba uvedomiť, že kľúčom k úspechu Rómov na Slovensku je ovládanie štátneho jazyka, resp. kvalitné vzdelávanie vo svojom materinskom jazyku. Takže toto je naozaj, že aby tie deti potom nemuseli končiť v osobitných školách, tak základom toho ich budúceho úspechu v spoločnosti je práve ovládanie jazyka a na to musíme začať už v materských škôlkach a pokračovať ďalej.
Takže je to, je to veľmi dôležitá téma. Akákoľvek snaha o zlepšenie v tejto oblasti a skvalitnenie je vítaná. Toto naozaj nie je o politike. To je o akejsi odbornosti a to je, to je o tom, že či štát dokáže vytvoriť podmienky pre to, aby sme mali ľudí v budúcnosti úspešných. A to je jedno, z akej národnosti sú.
Ďakujem.