21. schôdza

Ďakujem. S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Sopko, zaujala ma tá myšlienka o ping-pongu medzi koalíciou a opozíciou. Áno, častokrát to tak býva, aj keď v diskusiách v tomto parlamente mám často pocit, že je to skôr taký pingpong o stenu, že opozícia sa snaží hrať pingpong a koalícia tam nie je prítomná, iba tam postaví nejakú stenu, od ktorej sa tá loptička odráža, a to je partia, ktorá sa vzhľadom na parlamentné počty obvykle nedá vyhrať nad stenou. Ale zrovna konkrétne táto diskusia, ktorú sme mali o návrhu zákona, ktorým sa mení, mení školský zákon, skôr mi nepripomínala pingpong medzi koalíciou a opozíciou, ale pingpong medzi tými, ktorým ide o riešenie reálne existujúceho problému, ktorým ide o záujem dieťaťa, ktorým ide o to, aby sa deti na Slovensku, ktoré nemajú materinský jazyk slovenský, naučili čo najlepšie po slovensky a tými, ktorí o tejto téme nevedia vôbec nič a napriek tomu sa k nej vyjadrujú, pretože majú pocit, že je to vhodná príležitosť ukázať svoje národné cítenie, pobúchať sa do svojich národných pŕs, prípadne si kopnúť do príslušníkov rómskej alebo inej menšiny alebo, alebo do Sorosa alebo do neviem koho. Čiže v tomto prípade to bol skôr pingpong medzi ľuďmi, ktorým ide o vec a ľuďmi, ktorí iba dávajú priechod nejakým svojim nacionalistickým pudom a som veľmi zvedavý, ako to bude vyzerať pri hlasovaní.

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Pán Sopko, učil som deti, také aj také. Ku všetkým som pristupoval rovnako, dokonca ma mali radi, veľmi radi, ale na rozdiel od vás si myslím a na základe mojich vlastných skúseností, že návrh pani poslankyne Zimenovej tento problém nevyrieši. Ďakujem za slovo.

S reakciou pán poslanec Sopko.

Ďakujem za slovo. No, pán Dostál, čo vám mám na to povedať? Po pravde, keby sme sa na to pozreli z ktoréhokoľvek uhla pohľadu, nepovedal by som, že ľudia sa vyjadrujú k čomusi, čo to vôbec nepoznajú. Skôr si myslím, že je to o tom, že určité neriešenie vecí vybudovalo v nich takú skepsu, ktorá prerastá až do postoja, ktorý nevidí žiadne východisko. Snažme sa my tu všetci, ktorí chceme nachádzať riešenia a nech sú pre nás aj príkladom, že nikdy neskĺzneme do toho, že sa nám niekedy bude zdať, že nie je východisko, že tak, ako to je, je to v poriadku, že sa s tým nedá nič robiť, že sa skrátka nedá. Je to na nás. Vidíme, ako to môže dopadnúť. Ďakujem.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pani navrhovateľka, záverečné slovo, nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci, za záverečné slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, musím povedať, že mňa rovnako ako kolegu poslanca Mira Beblavého prekvapila takáto vášnivá debata o tomto návrhu zákona. Zároveň aj potešila, pretože na tejto schôdzi, ktorá naozaj napreduje šialeným tempom, ja som vôbec neočakávala, že sa niekto do debaty zapojí. Opäť sa však potvrdilo, že sa zapája iba opozícia, ktorej naozaj ide o vecnú a konštruktívnu debatu, vynímajúc samozrejme kolegov, ktorí tu chrlia iba nenávistné prejavy, ktorým o vec zásadne a nikdy nejde.
Súhlasím s Ondrejom Dostálom, ktorý povedal, že tento návrh zákona považuje za tzv. vyplavujúci návrh zákona. Mne sa tento termín veľmi páči a musím povedať, že ja osobne začnem takúto optiku na návrhy zákonov používať, pretože je v tom skrytá hlboká pravda. Naozaj sú návrhy zákona, o ktorých človek pôvodne nepredpokladá, že môžu vyvolať vášne a debaty, ale ono sa to tak stane, pretože majú v sebe vyplavujúci potenciál. Podržme si tento pojem v sebe, podržme si túto optiku, ona sa nám ešte bude veľmi hodiť.
Vecne chcem reagovať na faktickú poznámku pána podpredsedu Národnej rady a člena poslaneckého klubu MOST - HÍD pána Bugára, ktorý odišiel, nevypočuje si už v záverečnom slove moju odpoveď. Ja som si dávala veľký pozor na to, kto tu sedí z poslaneckého klubu MOST - HÍD. Nuž v podstate to hovorím prázdnym stoličkám, ale nevadí. Je pravda, že svoju faktickú poznámku využil iba na prezentáciu návrhu MOST - HÍD na riešenie situácie v národnostných školách s vyučovacím jazykom maďarským. Prezentoval, že už sa práve pripravuje na ministerstve školstva nová metodika výučby slovenčiny na týchto školách, pre týchto žiakov a že preto prichádza môj návrh neskoro a je v podstate zbytočný. Nuž napriek tomu, že tu pán Bugár nesedí, dovolím si nesúhlasiť a dovolím si pripomenúť, že som bola za splnomocnenom vlády pánom Ábelom Ravaszom, ktorý je rovnako zo strany MOST - HÍD, s ktorým som mala dlhú debatu o tomto návrhu zákona a ktorý povedal, že si nemyslí to, čo pán Bugár teraz prezentoval, pretože rieši práve tieto deti aj z rómskych komunít, ktoré dobre po slovensky nevedia, a myslí si, že môj návrh zákona je komplementárny k návrhom MOST-u - HÍD. To znamená pre všetkých tých, ktorí, aha, kolegovia zo SNS už tiež odchádzajú, tak nič. Komplementárny znamená, že doplňujúci.
Ja som sa rozprávala aj s pánom štátnym tajomníkom Krajňákom, ktorý je na ministerstve školstva nominovaný práve za stranu MOST - HÍD, o návrhoch MOST - HÍD, ktoré pripravujú, aby sa učila slovenčina v prostredí národnostného školstva inak, a predniesla som mu aj svoj návrh s tým, že som žiadala o podporu aj MOST - HÍD. A on mi na to povedal, že no ale veď my to už riešime. Keď sme sa rozprávali o tom, ako to riešia, tak sa zistilo, že naozaj ich návrhy riešia len tú skupinu detí, ktorá sa bude učiť po slovensky v národnostných školách. To znamená, oni budú mať svoju vlastnú metodiku. Zahrnie to naozaj len tie deti, ktoré tam majú vyučovací jazyk maďarský, poprípade jazyk inej národnostnej menšiny a na toto bude našitá tá metodológia výučby slovenčiny. Ja rozumiem tomu, že nie sme tu všetci odborníci, ale tí, ktorí naozaj majú skúsenosti s výučbou jazykov, vedia, že toto nie je to, čo navrhujem ja. To sa opiera naozaj o tú maďarčinu, tá výučba slovenčiny. Oni využijú tú maďarčinu na to, aby im vysvetlili, ako sa v tej slovenčine tvoria vety, aká je tam gramatika. Oprú sa o ten jazyk národnostnej menšiny.
To, čo navrhujem ja, by pomohlo aj iným deťom práve kvôli tomu, že by sa učila tá slovenčina úplne iným prirodzeným, veľmi jednoduchým spôsobom krok po kroku. Vysvetlím. Kto má deti a ich deti sa učili po anglicky už na prvom stupni alebo nejaký iný cudzí jazyk na prvom stupni, malí tretiaci, alebo dokonca v škôlke, ak si pamätáte, no mali oni gramatiku? Oni mali nejakú učebnicu gramatiky angličtiny, kde by ich učili nejaké takéto? No nemali. Učia sa to, učia sa to tak, že oni jednoducho sa do toho jazyka hodia bez toho, aby mali komplementárne nejakú výučbu, ktorá sa opiera o štruktúru materinského jazyka. To znamená, učia sa to živelne. Učia sa to úplne iným spôsobom bez toho, aby sa opierala tá výučba, v tomto prípade slovenčiny, o ten daný materinský jazyk. O toto ide.
Keď som sa rozprávala so štátnym tajomníkom Krajňákom a vysvetľovala som mu tento princíp, ktorý by zahrnul napríklad výučbu slovenčiny malej Číňanky, ktorá prišla do školy pred dvoma rokmi na strednom Slovensku, výučbu slovenčiny v základnej škole v Novákoch malého Vietnamca, ktorý prišiel do tej školy pred rokom a pol. Výučbu slovenčiny každého jedného takéhoto dieťaťa, a teraz nemám na mysli len tie rómske deti, ale aj takéto situácie. Hovorím, sú v tej triede samé, nemajú možnosť využiť vašu metodiku národnostného školstva, pretože sa ich vôbec netýka. Ponúknime im takú učebnicu výučby slovenčiny, ktorá by sa nemusela opierať o materinský jazyk, ale učila by to týmto hravým spôsobom. On mi na to skutočne odpovedal, jaj no rozumiem vám, ale takých detí je málo. My to v podstate vyriešime, vyriešime to pre to národnostné školstvo a potom sa časom hádam niečo. No ale hovorím, ale veď prečo potom časom? Veď to máme tu. Na to mi skutočne odpovedal, jaj, pani Zimenová, no ale vy chcete riešiť každé jedno dieťa. Veď to sa v tom systéme nedá. No ďakujem pekne za takú podporu. Ďakujem pekne za takýto prístup. Áno, chcem to riešiť pre každé jedno dieťa.
Takže, a ešte jedna poznámka, ešte jedna vec mi napadla, ktorá tu neodznela. S týmito problémami sa nestretávajú len deti, alebo teda deti z rodín, ktoré žijú na území Slovenska a nehovoria po slovensky. Obracajú sa na odborníkov v jazykovedných ústavoch a rôznych spolkoch aj naši slovenskí občania, ktorí žijú v zahraničí a ktorí žijú na územiach, kde nie sú opäť národnostné školy. My sme si zvykli, že naša slovenská menšina má svoje národnostné školstvo, o ktoré sa staráme. Nuž ale veď ľudia chodia pracovať teraz do Európskej únie a žijú tam s tými deťmi bez toho, aby mohli navštevovať nejakú národnostnú školu slovenskú, kde by sa učili po slovensky. Oni potrebujú rovnako tieto metodiky. Oni chcú tie deti naučiť po slovensky a nevedia ako. Pre týchto by to bolo tiež riešenie, ak chceme, aby sa vracali sem.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán spravodajca, nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A teraz znova skúsime ako pokračovať. V prvom rade vám chcem oznámiť, že pani poslankyňa Remišová požiadala o presun bodu na ďalšiu schôdzu. A to návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z., to znamená Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Nasledujúcim bodom by mal byť návrh poslancov Mihála, ale poslanec Mihál tu nie je. Takže dávam, asi má kampaň, áno, dávam na spodok. A pokúsime sa, pokúsime sa, (reakcie z pléna) pokúsime.
Pán Žarnay, ten ďalší zákon ste navrhovateľ tak isto? To znamená, bavíme sa o zákone 461/2003, hej? (Reakcie z pléna.) No tak, takže preskakujeme ďalší, na spodok dávame dva zákony.
Pán poslanec Ivan a poslankyne Ďuriš Nicholsonovej s pánom...
No takže ideme, pokúsime sa rokovať v prvom čítaní o návrhu poslanca Ota Žarnay na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 711, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 732.
Dávam slovo poslancovi Otovi Žarnayovi, aby návrh zákona uviedol, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ota Žarnay na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 711.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi na úvod uviesť tento zákon.
Predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Cieľom predkladanej novely zákona je bezprostredná realizácia práva na dobrú správu vecí verejných prostredníctvom priamej bezbariérovej komunikácie fyzických a právnických osôb s obecným zastupiteľstvom.
Správa vecí verejných sa bezprostredne dotýka každej fyzickej osoby, ktorá žije, pracuje alebo vlastní nehnuteľný majetok na území Slovenskej republiky, rovnako ako právnickej osoby. Každý má právo na dobrú správu vecí verejných, ako uvádza Charta základných práv Európskej únie v čl. 41 v súlade s čl. 6 Zmluvy o Európskej únii. Ústava Slovenskej republiky zaručuje občanom právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov. Na naplnenie tohto práva, ktoré spolu s ústavou zaručenou slobodou prejavu a právom na informácie v čl. 26, musia mať fyzické a právnické osoby vytvorený dostatočný priestor na prednesenie svojich návrhov, podnetov, námetov priamo, bez administratívnych obštrukcií na riadnych zasadnutiach obecných zastupiteľstiev, tak aby poslanci nestratili priamy kontakt s reálnym životom a problémami ľudí a tí zas mali priestor bezprostredne a iniciatívne sa podieľať na verejnom živote. Vymedzenie minimálneho časového intervalu na občiansky prejav na riadnom zasadnutí obecného zastupiteľstva je zárukou, že bude poskytnutý dostatočný časový priestor na verbálne vyjadrenie jednotlivcov. Potreba tohto priameho komunikačného inštitútu sa javí v súčasnosti ako dôležitý faktor dobrej správy vecí verejných, ako aj prostriedok na posilnenie občianskej spoločnosti.
Zákon zároveň ustanovuje povinnosť obcí zaradiť do programu zasadnutia každého riadneho obecného zastupiteľstva bod, počas ktorého môžu fyzické a právnické osoby uplatniť právo vystúpiť na verejnom obecnom zasadnutí bez administratívnych alebo procedurálnych obmedzení a bez ohľadu na to, či tieto osoby svoje právo uplatnia, a to v minimálnom rozsahu 30 minút.
Ďakujem a potom sa hlásim do rozpravy ako prvý.