21. schôdza

Ďakujem. Ďakujem, pán kolega, za váš príspevok. Chcem odpovedať hlavne na prvú časť vášho, vašej faktickej poznámky. Zoberte si príklad Košice. Druhé najväčšie mesto na Slovensku, v rokovacom poriadku nemáme uvedené, aby občania mali právo vystúpiť na zasadnutí zastupiteľstva, musia o tom hlasovať poslanci zastupiteľstva a dokonca občania musia čakať až do riadneho záveru rokovacieho dňa, kým vôbec poslanci im uráčene alebo veľkodušne umožnia, aby mohli vystúpiť. Takýchto miest je na Slovensku viac, nemám presnú štatistiku, ale nie sú to len väčšie mestá, ako ste spomínali, ale aj menšie obce. A dostalo sa mi viacero správ, viacero informácií, že občania nedostali právo, nie, nebolo im umožnené právo vystúpiť. Tak nebudem vám teraz čítať zo správ, áno, ale nevymýšľam si. Môžem to potom zhrnúť a dodatočne na tlačovej (reakcia z pléna) na tlačovke, konferencii to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, kľud v sále.

Žarnay, Oto, poslanec NR SR
Ja chcem ešte jednu vec zdôrazniť, že tých 30 minút, možno ste to nepochopili tak, ako som to myslel, nie je 30 minút pre vystúpenie jedného občana. Tridsať minút je celý bod toho programu, čiže občan bude mať maximálne tri minúty, päť minút, to už záleží od daného mesta, ako si to nastaví alebo obce, ale určite nie 30 minút.
No a potom k tej druhej časti by som sa ešte chcel vyjadriť. Ja som tiež dnes nemal vystúpiť, ale až na budúci týždeň. Tie body sa tak popresúvali, že vznikol z toho totálny chaos a nemyslím si, že je to, že je to problém a vina kolegov, mojich kolegov z opozície, ktorí tu nie sú, ale tým, že sa zrušilo hlasovanie o 17.00 hodine, tým, že sa popresúvali body, ktoré mal uviesť pán minister, tak to narušilo celý priebeh schôdze a vznikol z toho jeden veľký chaos.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani Remišová, ktorá je na zahraničnej ceste, čo s tým mohla z tej Paríži asi urobiť pri týchto manévroch? Ale nie o tom, samozrejme, je môj príspevok.
Chcem poďakovať kolegovi Žarnayovi, že sa ocitol tuná znovu ten návrh. Mal som tú česť navrhnúť a presadiť tzv. hodinu otázok v zastupiteľstve hlavného mesta Bratislavy. A chcem podať veľmi stručné svedectvo, ktoré by vás mohlo, kolegovia z koalície, povzbudiť k tomu, aby ste podporili tento zákon, tú novelizáciu.
Boli totiž hlasy, ktoré hovorili, že proste tu v Bratislave je aj hromada všelijakých tulákov, tak ak dovolíme tým ľuďom takúto hodinu otázok, tak sa nám tam dostanú títo bezdomovci, opilci, výtržníci. Ani raz sa takáto situácia nestala. Každé zastupiteľstvo vie tomu zabrániť. (Reakcie z pléna.) Poprosím zjednajte poriadok. (Zaznievanie gongu.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, poprosím vás, zaujmite svoje miesto a páni poslanci a panie poslankyne o kľud v sále.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Pobite sa vonku.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Poprosím o kľud v sále. Pán poslanec. (Reakcie z pléna.)

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Môžem pokračovať, pán predsedajúci?

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem za láskavú pozornosť. Druhé hlasy boli, že veď nikto nebude chodiť, aj tak je to viac-menej bezzubé, tým vyjadrením nič nezmení, ľudia na to prídu a nebudú tam chodiť. Ani tieto kuvičie hlasy sa nesplnili. V Bratislave hodina otázok je pravidelne navštevovaná, je občanmi veľmi uznávaná a cenia si to. Príspevok každý má trojminútový. Je to krutý termín povedať niečo za tri minúty, ale keď človek chce, tak aj za tri minúty naozaj povie.
Tretie hlasy boli, že to bude politicky zneužívané, že tam povedzme bude primátor posielať svojich, svojich sluhov a budú ho tam chváliť, alebo naopak, opozícia proti primátorovi tam bude posielať svojich ľudí a tí budú primátora haniť. Nie, viac-menej sa nestalo ani jedno ani druhé.
Priatelia, ešte načriem k inému príkladu, ktorý by vás mohol povzbudiť k pozitívnemu hlasovaniu. Keď sa v roku 1968, mimochodom 28. októbra, čo by mal byť tiež, čo by sme tiež mali pri diskusii o 28. októbri vždy brať v úvahu, keď vznikla Československá federácia, mimochodom Slovenská republika hoci s prívlastkom socialistická vlastne odvtedy začala úradovať a mali sme Úrad vlády a mali sme, mali sme politické inštitúcie, keď začala úradovať, tak sa prijala federálna ústava a v tej ústave bola tiež, bolo tiež sľúbené Slovákom celé množstvo kompetencií. Ale po príchode Sovietov bol záujem centralizovať moc, aby sa to proste nekomplikovalo a tak sa tie kompetencie nikdy neuplatnili, teda až do 90. rokov, keď okolo nich, ako si mnohí pamätáte, bola kompetenčná vojna alebo teda také spory kompetenčné.
Jednoducho komunisti urobili občanom Slovenska takú kulehu, že federáciu mali v ústave, ale nemali ju vlastne v živote. Slovenskí politici po mnohých stránkach toto urobili slovenským občanom po vzniku Slovenskej republiky. Presne takúto kulehu. My máme silné reči o samospráve v ústave, ale v skutočnosti, keď sa pozrieme na tie možnosti občana samo spravovať svoj štát, tak zistíme, že kopa vecí sa vlastne vôbec nedá a napríklad sa stáva, že poslanci sa rozhodnú a občiansky hlas štyri roky nepustia na svoje rokovanie.
Nemusím hovoriť, že to spôsobuje apatiu, že ľudia nemajú pocit, že sa môžu spolu zúčastňovať na riadení vecí verejných. Demokracia, v ktorej sa raz za štyri roky spustí mlynček hlasovací a to je tým, akože sklapla klec a končí a už láskavo nás nechajte vládnuť, lebo, lebo vyhrajte si voľby, ako tu kedysi povedal jeden neúspešný politik, tak takýto model demokracie je už všade na svete na posmech. Skutočná demokracia je taká, kde tí, ktorí dostali dôveru, sa uchádzajú o neustály kontakt a o vzťah s voličmi a ktorí naozaj umožnia participatívnu demokraciu, spoluúčasť občanov na riadení vecí verejných celé tie štyri roky.
Našou formou v samospráve Bratislavy je táto možnosť, aby občan na každom jednom zastupiteľstve mal právo prísť a klásť prípadné otázky, povedať svoj názor bez obmedzenia, okrem toho časového, ktorý, do ktorého sa napokon musíme vtesnať aj my poslanci.
Chcem veľmi odporučiť, aby sme sa nechovali tak, ako by stačilo, že samospráva je verbálne v ústave a aby sme každým krokom umožňovali, aby samosprávnosť miest a obcí sa stala každodennou realitou, aby ľudia sa naučili, že demokracia, to je to, čo mám rovno za dverami. Tam to vidím, stačí vyjsť a keď mám nejaký názor alebo požiadavku, alebo návrh, tak vždy nájdem u svojich volených zástupcov dvere otvorené.
Ak to ešte oni sami nepochopili, tak je treba, aby Národná rada takúto možnosť občanom garantovala.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. No mrzí, ak poslanci neodhlasujú, aby sa niekto mohol vyjadriť na zastupiteľstve. Ja si myslím, že sa to nestalo. A myslím si, že poslanci hlasujú preto, aby sa niekto vyjadroval k téme. Pretože si zoberme, ako prebieha zasadanie zastupiteľstva, pán kolega. Chodíte na zastupiteľstvo, pán predkladateľ, tak viete.
Národná rada hlasuje o jedenástej a dajme tomu o piatej. Mestské zastupiteľstvo hlasuje za každým jedným bodom. Vy si viete predstaviť, že pri každom jednom bode, a teraz to hovorím úplne reálne, pretože poslanci majú tri mesiace na to, je to v zákone, že buď dva mesiace dá primátor zasadanie, alebo tri mesiace, aby veci prerokovali v komisiách, aby veci prerokovali v mestskej rade. Veď to nie je o tom, že len niečo príde na zastupiteľstvo. Musí materiály vyložiť na verejnú tabuľu.
Takže naozaj, čo sa týka zasadania komisií, nie som proti, aby tam prišli aj občania k danej veci, ak chcú niečo povedať. Ale na zastupiteľstve, ktoré niekedy trvá aj sedem, osem hodín, deväť, aby pri každom bode mohol každý, ktokoľvek akokoľvek vystúpiť z občanov, tak ja neviem potom, prečo tí občania volia toho svojho zástupcu. Veď ten zástupca musí odkomunikovať tie veci aj s tými ľuďmi, keď ide hlasovať. Čiže hlasuje sám za seba ten poslanec? A je jedno, či je opozičný alebo koaličný. Ja si to neviem predstaviť, aby tam prišli občania a sami sa prihlásili a rozprávali vám pri jednom bode dve, tri hodiny. Kývete s hlavou. Je to tak? Hlasuje sa za každým bodom? Hlasuje sa za každým bodom.
A práve preto, ak ten občan príde, požiada o slovo, nehovorím, či už to má byť na začiatku, na konci, môže to byť aj počas rokovania. Poslanci mu to slovo, no u nás sa ešte asi nestalo, aby mu neudelili, ale musí povedať, k čomu ide rozprávať a prečo ide rozprávať, lebo musí rozprávať k téme. Ak niečo schválime, tak potom každý príde a bude rozprávať, čo chce. Zastupiteľstvá budú trvať päť dní. Veď hlasuje sa za každým jedným bodom. Ale jednoducho to uznesenie musí byť koncipované. Takže ja si myslím, že to nie je tak, ako v parlamente, že hlasujeme raz za čas. Ani tu nechodia občania, pán kolega. Tak navrhnite, nech aj tu chodia občania a nech pri každom bode môže rozprávať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja tento návrh vítam. Pre bratislavské staromestské zastupiteľstvo nebude takýto návrh ničím inovatívnym. Ale je smutné, že ešte existujú lokality, kde toto nefunguje a kde dokonca, ako počujeme, je dokonca odpor proti zavedeniu niečoho, čo považujeme už roky rokúce, a som v tom zastupiteľstve vyše desiatky rokov, za niečo, čo patrí k veci. Samozrejme, je vec nečítania predlohy, že by sa po každom bode teraz rozbehla polhodinová rozprava s občanmi. Tak to nie je koncipované, pani poslankyňa, prečítajte si, o čom hovorí tento návrh zákona, potom si môžete ten príspevok odpustiť. Ale chcem tým len povedať, že ten občan, ktorý pracuje veľmi často a živí sa prácou, nemôže sedieť na zastupiteľstve a strácať tam celý deň, lebo zastupiteľstvo trvá bežne sedem, osem, vo veľkom bratislavskom i dva dni. Ale ten občan presne vie, že v čase čé, ktorý sa dá určiť 15, 16, 16.30 bude mať k dispozícii svoje tri minúty a nevidím v tom nič zlého. Je to vlastne taká malá úlitba tomu občanovi, ktorého zastupujeme. A nikto nečaká, že podľa jeho príspevku sa na fľaku zmení všeobecne záväzné nariadenie. Ale bude môcť povedať niečo, o čom si myslí, že by to poslanci mali vedieť a perspektívne zvážiť. V tomto zmysle je ten návrh dobrý a nepodporiť ho a udržiavať status quo, že občania zakaždým musia hlasovať, sa mi zdá smiešne a aj nie na mieste. Lebo ešte raz hovorím, tí občania môžu prísť na vopred určenú hodinu, ale nemôžu tam v zásade tráviť celý deň sedením a čakaním.

Pán Budaj, počúval som vaše vystúpenie dole v kancelárii, aj teraz ešte chvíľu a nezaujímal ma ani tak ten obsah, pretože ten obsah je zrejmý, ale rozmýšľal som, že od koho ste sa učili, či od Bakunina, Lenina alebo iného anarchistu. Veď vy, čo to je, reine, my na Záhorí tomu hovoríme reines anarchizmus - čistý anarchizmus, čo ste tu vy prednášali. Však takýmto spôsobom sa nedá riadiť spoločnosť. Spoločnosť musí mať aj svoju hierarchiu, aj svoje zásady a svoje princípy. A bezprincipiálna spoločnosť, ktorú tu vy hlásate, to je hlúposť.

Na pani Vaľovú by som chcel reagovať láskavo, hoci ona tu už predvádza, čo počúvam druhý rok, naozaj ľúte nepriateľstvo k participatívnej demokracii a spoluúčasti občanov na riadení obcí a miest. Chce to zrejme svoj čas. Ja verím, že od svojich, svojho odmietania spoluúčasti občianstva na samospráve jedného dňa upustíte a je to váš príbeh. Alebo sa u vás v obci nájde človek, ktorý vám to vytmaví.
Pána Hrnku by bolo zábavné komentovať naozaj, pretože, preto aj riadenie spoločnosti, pán Hrnko, to je z celkom inej éry. A naozaj o riadenie spoločnosti ja nemám záujem. A ak vy si ho plánujete, tak úplne márne. To skončilo po 17. novembri.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniam, preto vás žiadam, aby ste boli trošku tichšie. Ďakujem pekne.
Chcem vás informovať najprv o tom, že dostal som žiadosť poslancov, aby sme bod 56 návrh poslancov Viskupiča, Galeka, Hegera, Kiššovej o doplnenie zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, tlač 725, dvadsaťšesť, pardon, 726, aby sme preložili na ďalšiu schôdzu. Je s tým všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia z pléna.) Ďakujem pekne.
Zároveň vás chcem informovať, že o návrhu poslancov Lucie Ďuriš Nicholsonovej, Renáty Kaščákovej a Jozefa Mihála na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, tlač 714, sa bude hlasovať až budúci týždeň, asi. (Reakcie z pléna.) Nie som vševedec, takže ja neviem, neviem, ktorý to je bod, ale je to tlač 714. Bod 66 vraj. Takže budúci týždeň budeme o tom hlasovať. Vyzerá to tak, že najprv prerokujeme návrhy pána ministra a na základe možnože dohody potom budeme hlasovať o tomto návrhu.
Takže teraz prosím pána poslanca Kamenického, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k správe o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti za rok 2016, tlač 689.

(Hlasovanie o návrhu uznesenia k správe o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2016, tlač 689.)

Kamenický, Ladislav, poslanec NR SR
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2016.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 132 poslancov, za 131, 1 sa zdržal hlasovania.

Konštatujem, že správu sme zobrali na vedomie.

Teraz prosím pána poslanca Šucu, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a Európskej únie a vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia, tlač 727.
Nech sa páči.

(Hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a Európskej únie a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia, tlač 727.)

Šuca, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni, dávam návrh, aby sme dali hlasovať o predmetnom návrhu uznesenia k tomuto bodu s odporúčaním gestorského výboru vysloviť súhlas. Skončil som, pán predsedajúci. Dajte, prosím, hlasovať.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o vyslovení súhlasu.
(Hlasovanie.) Prítomných 132 poslancov, za 121, 10 proti, 1 sa zdržal hlasovania.

Navrhované uznesenia sme schválili.

Teraz prosím vás, aby ste uviedli hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky na budovanie obranných a bezpečnostných kapacít Irackej republiky, tlač 734.

(Hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky na budovanie obranných a bezpečnostných kapacít Irackej republiky, tlač 734.)

Šuca, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Dajte, prosím, hlasovať o predmetnom návrhu uznesenia s odporúčaním gestorského výboru vysloviť súhlas.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nech sa páči. Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za 110, 10 proti, 9 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

Prosím teraz pána poslanca Suchánka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Zelníka a Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, tlač 712.
Nech sa páči.

(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Zelníka a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov, tlač 712.)

Suchánek, Alan, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V rozprave k uvedenému návrhu zákona som vystúpil ja a pán poslanec Dostál. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Ospravedlňujem sa, pán predsedajúci, ale pri hlasovaní o návrhu zákona pána poslanca Zelníka a pána poslanca Bastrnáka, tlač 712, som chcel hlasovať za, ale hlasovacie zariadenie ma vykázalo, že som sa zdržal. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Chcela by som vás poprosiť preložiť návrh pod tlačou 687 na ďalšiu schôdzu. To je návrh pána poslanca Mihála, mňa a pani poslankyne Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003. Moji spolupredkladatelia sú mimo Bratislavy, teraz som s nimi hovorila, takže po dohode s nimi.
A plus vás poprosím opraviť hlasovanie pri návrhu pod tlačou 725, chcela som byť za.

Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona a v prvom rade sa s vami podelil o moju osobnú skúsenosť o tom, čo sa môže stať, ak sa niekto rozhodne, že hlas občana by nemal na zastupiteľstve zaznieť. Konkrétne sa jedná o august tohto roka, kedy som sa osobne zúčastnil mestského zastupiteľstva v Michalovciach, keďže som sa dopočul, že na predchádzajúcom zastupiteľstve napriek snahe občanov a hlásení sa o slovo, aby sa mohli vyjadriť k jednotlivým bodom, ktoré boli preberané, im to nebolo umožnené.
Prišiel som tam a sledoval som pozorne celé rokovanie, videl som na vlastné oči a počul na vlastné uši, keď sa občania znova snažili prihlásiť o slovo a následné hlasovanie dopadlo tak, že im toto slovo nebolo udelené. Dokonca ani v poslednom bode Rôzne, kedy, ako sa hovorí dokonca, nádej ešte žije, a naozaj ich tam bolo viac, tých zdvihnutých rúk, ktoré sa snažili vystúpiť ku konkrétnym problémom a konkrétnym veciam, ktoré sa preberali. Napriek tomu záverečné hlasovanie bolo také, že ani v bode Rôzne títo občania nemohli vystúpiť.
Tak som sa prihlásil o slovo ja. Snažil som sa vysvetliť pánom poslancom, že je mimoriadne dôležité častokrát potlačiť v sebe to, že obávame sa hlasnej kritiky, pretože keď sme sa rozhodli ísť do verejnej služby, tak musíme jednoducho určitú mieru kritiky znášať. Apeloval som na nich a pýtal som sa ich, či v minulosti zaznamenali na zastupiteľstve nejaké hlasné prejavy nespokojnosti, nejaké narúšanie poriadku, a nakoniec keďže oni neumožnili opýtať sa občanov ku konkrétnym problémom, som tie otázky položil ja v dvoch prípadoch. Konkrétne išlo o stanoviská, ktoré sa, ktoré reagovali na predchádzajúce stanoviská mesta a boli v nich konkrétne, v jednom z nich aj konkrétne návrhy, ako by sa situácia dala zlepšiť.
Odpoveďou mi bolo, že v demokracii je to tak. Majú svoje právo umožniť vystúpiť, respektíve neumožniť vystúpiť. A tiež hovorili o tom, že keď majú občania problém, majú prísť za nimi, prípadne ísť na komisie, ale tu pred kamerami, tu si nikto žiadnu reklamu robiť nebude. A ja sa pýtam spolu s vami, kam sme to dospeli? Prečo chceme dať občanom najavo, že sa bojíme počúvať ich hlas, že sa bojíme si vypočuť aj kritické pripomienky?
Aby som na to zareagoval aj nejakým príkladom, zoberme si aj my poslanci v Národnej rade, máme predsa svoju hodinu otázok, kedy sa môžeme vlády opýtať, prečo chceme ľuďom, ktorí nás volia, sú našimi voličmi, ktorí nám dávajú svoju dôveru, odmietnuť možnosť sa vyjadrovať. Takže tento konkrétny návrh zákona reaguje na situácie, ktoré sa reálne dejú. Mne potom písali ľudia, že toto nebolo len v tomto meste, že sa to stáva aj v iných mestách, aj v obciach. Tento nešvár, ktorý tu začína rásť, že nechceme počúvať ľudí, je veľmi nebezpečný, najmä ak naozaj nie sú zaznamenané prípady v konkrétnej samospráve, že to nebolo zneužité na to, aby tam niekto robil cirkus, ale naozaj chce položiť otázku a predložiť tie návrhy.
Dôkazom toho je aj to, že potom v následnej odpovedi na moje vystúpenie sa dotyčná osoba dozvedela odpoveď a bola pozvaná, že keď má konkrétne návrhy, nech príde, ale toto mohla predsa položiť vo svojom vystúpení a dať aj ona sama. Tak skade je potom ten strach, sa pýtam. Odkiaľ sa to berie? Prestávame sa počúvať. Hľadáme za všetkým aj to, čo tam nie je.
Podľa mňa je mimoriadne dôležité, aby aktívni občania sa zapájali a mali túto možnosť vystúpiť, mali možnosť otvorene sa opýtať svojich zástupcov a preto podporujem tento návrh zákona. A verím tomu, že pri pevnom nastavení pravidiel, kedy sa vyčlení priestor, tak ako už v niektorých mestách to je nastavené, môžeme zlepšovať úroveň demokracie na Slovensku a nie si ju ohýbať podľa svojho strachu. Prestaňme sa báť, keď nám by niekto chcel v prenesenom slova zmysle naložiť. Ľudia, ktorých ženie úprimný záujem o veci verejné, majú mať možnosť sa vyjadriť. Urobme ústretový krok, dajme aj to tak pevne do zákona a povzbuďme tých, ktorí sa nevzdali, tí, ktorí ešte veria, že dá sa meniť, že sa dá s touto spoločnosťou ísť dopredu, dajme im takýto signál, že občan neostáva za dverami a je na prvom mieste. A to môžete urobiť tým, že podporíte tento návrh zákona.
Ďakujem.