21. schôdza

Ďakujem pekne. Janka, ja takisto patrím k tým, ktorí ti chcú poďakovať. Podľa mňa si vo svojom príspevku veľmi stručne, jasne a podľa mňa aj šarmantne poznamenala, čo to znamená štátna byrokracia v praxi a prečo je aj integrálnou súčasťou nášho programu systém takzvaného štíhleho štátu a prečo by bol potrebný pre zlepšenie kondície našej republiky. Mňa veľmi mrzí, že aj ty si úplne jasne dokázala vo svojom vystúpení, že v našich podmienkach ešte stále je súkromný podnikateľ nepriateľom štátu. A práve na tomto konkrétnom príklade jasličkového zákona a zriaďovateľov jasličiek, súkromných jasličiek je úplne jasne dokázateľné, že v prípade, že by sme tohto nepriateľa štátu, samozrejme v úvodzovkách, nemali, tak tu máme desiatky tisíc detí, o ktoré sa nemá zrazu kto postarať, a som veľmi rád, že si na to poukázala.

S reakciou pani poslankyňa Cigániková.

Ďakujem pekne, samozrejme hlavne svojim kolegom, Anka, Martin, za podporu a, Anka, tebe špeciálne za potvrdenie, že takéto podmienky nemusí spĺňať teda len súkromník, ale že sa to stáva aj inak.
A pani Vaľová, no vy ste ma neprekvapila, vy vždy perlíte. A čo k tomu povedať? No koľko mám tých firiem? Akože aj keby som ich mala 28, viete, my v SaS-ke, keď vstupujeme do strany, musíme preukazovať svoj príjem a musíme sa nejako o seba starať. A my sa staráme inak o seba ako tak, že poslúchame šéfa a za odmenu, že hlasujeme za hocičo, ani nevieme, čo to je, sme na kandidátke na dobrom mieste. My si musíme na svoje životy zarobiť. Prepáčte, pani Vaľová, ja sa vôbec nehanbím za to, že som zriadila jasle a že som sa roky pred tým, ako som bola tu, starala o deti a že som bola tak úspešná, že tých jasličiek mám dneska viacej. A dokonca si myslím, že bolo úplne jasné, keď som začala tým, že moja firma a konateľka v mojej firme, ktorá sa dnes o ňu stará, keďže ja som tu a nemôžem a venujem sa poslancovaniu, tak je logické, že som teda povedala o tom, že som v konflikte záujmov. Ale tento konflikt záujmov sa dá nazvať aj inak, dá sa nazvať skúsenosťou alebo praxou. Je kolegyňa Gaborčáková v konflikte záujmov, keď hovorí o tom, čo roky predtým robila? Ja sa pýtam, že či to tak je? Lebo potom ja sa nemôžem vyjadrovať k niečomu, o čom viem, čo hovorím.
Prečítala som vám tu naozaj požiadavky od štátu, je jedno či VÚC-ka, či hygiena, či stavebný úrad, či ministerstvo, ja vám hovorím, že sú tu ženy, ktoré suplovali štát a starali sa o deti, boli tak dobré, že dodnes fungujú a že napríklad v našom prípade nás to stálo 50-tisíc eur, ktoré mohli zostať vo vačku tých rodičov, že o túto sumu sa zvyšuje poplatok za starostlivosť, ktorý neni schopný štát zabezpečiť, a vy ju ešte násobíte. A vy sa tu idete oháňať nejakou súkromnou firmou.

Ďalší v rozprave, pán poslanec Mihál. Nie je, nie je v sále.
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne za slovo. Z úcty k pani poslankyni, pretože do istej miery otvorila problematiku, ktorá nie je súčasťou novely zákona, ktorú riešime.
My sme sa len vrátili niekde. Áno, ja som sa ako zúčastnil stretnutia aj s pánom prezidentom, ja som mu dal prísľub, že budem mať maximálny záujem riešiť otázku, ktorá súvisí so spresnením takzvaného jasličkového zákona. Hlavná myšlienka mala spočívať v tom, ak kapacity dovolia, aby sme nebránili aj matkám, ktoré nepracujú a takto sa chceli nejakým spôsobom pripravovať, dajme tomu, na prácu, aby do tohto zariadenia mohli deti, deti umiestniť. To znamená, toto je tam hlavne explicitne riešené úplne flagrantne, aby to bolo každému jasné.
Zároveň sa uskutočnili nejaké rozhovory. No, viete, pani poslankyňa, to, čo vy momentálne pripomienkujete, ten zákon je účinný. Všetky nové zariadenia, ktoré vznikajú teraz, musia fungovať podľa toho účinného zákona. To nie je niečo, čo príde, len je tu istá účinnosť, ktorá je odložená a bude platiť až od 1. 1. budúceho roku.
Len ak to môžem odľahčiť a ja zabudnem na tú jednu vašu myšlienku o tom, kto tu má kedy ako zmúdrieť. Viete, trošku mi to pripomína taký jeden vtip, keď chlapec niekde na ulici hľadá kľúčik, ktorý stratil, stretne ho policajt a pýta sa ho: ´Prečo plačeš chlapec? No hľadám kľúčik, ktorý som stratil. No a kde si ho stratil? No tam vedľa, kde je tá tma. No a prečo ho hľadáš tu? Lebo tu je svetlo.´ No ale tam ho nenájde.
To znamená, to ministerstvo je to svetlo a my sa pomôžeme teraz dopracovať k tomu, aby sa to svetlo zapálilo aj v tých ostatných inštitúciách, od ktorých potrebujete nejaké potvrdenia, aby sme splnili tú literu zákona. Preto štátny tajomník sa stretol s VÚC-kami a bude mať záujem ďalej tie veci kontrolovať.
S pani Gomez som ja nerokoval, rokoval on, chceme ďalej komunikovať a rokovať, pretože máme spoločný záujem, a to je najlepší záujem tých detí. A ja si vážim, že zabezpečujete tú starostlivosť o tie deti aj do tých troch rokov, a za to si vás vysoko vážim, aj chcem v tom ďalšom období, a preto tu komunikáciu a spoluprácu potvrdzujem. Len neriešme niečo tu, čo sem nepatrí. Vy ste niečo navrhla stiahnuť, čo vlastne nie je predmetom rokovania tejto snemovne. Veď to je účinný ten zákon, ten už dávno platí.
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickou poznámkou jedna poslankyňa. Končím možnosť prihlásiť sa. Pani poslankyňa Petrík.

Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Ani neviem, či mohla som ísť s faktickou, ale skúsila som to, takže ďakujem. Ja si práve, naopak, myslím, že Janka rieši presne to, čo táto novela už od začiatku, predsa vy ste hovorili o tom, že poďme úplne teda na začiatok, hej, že zariadenia starostlivosti o deti sa majú preregistrovať, majú sa registrovať do nového registra sociálnych služieb, hej. No a my im to vlastne neumožňujeme teraz. My im neumožňujeme sa registrovať. Čiže to je úplný ten základ, ten úplný základ, o ktorom sa bavíme v tej časti jasličkovej tejto novely, že my im práve tým, že ten zákon je napísaný zle a chaoticky, neumožňujeme sa registrovať, neumožňujeme im dodržať ten zákon. A potom sa môžme baviť o VÚC-kach a o stavebných úradoch, o hygienach, ale skrátka realita je tá, že tí, ktorí ten zákon chcú dodržať, ho nemôžu dodržať, lebo sa nemôžu registrovať. A ja mám pocit, že to je úplný, úplný základ toho, o čom sa tu stále bavíme.

Pani poslankyňa Cigániková.

Ďakujem veľmi pekne a máte to u mňa, pán predsedajúci, som trochu neskôr stlačila. Ďakujem veľmi pekne.
Pán minister, naozaj máte pravdu, ja toto chápem, aj som vám dala najavo, že ja rozumiem, že teraz sa bavíme o inom, ale jednoducho tento zákon, súčasťou tohto zákona sú jasličky a aj sa volá jasličkový zákon, je to o tom. Je to o tých tisíckach detí, ktoré do tých zariadení chodia a naozaj už dnes sa zatvárajú tie zariadenia. Ja tu, ja tu naozaj, veď doteraz som sa naozaj držala bokom, snažila som sa do toho nezasahovať kvôli tomu, aby som to nepokazila. Ale je najvyšší čas, lebo už teraz sa tie zariadenia zatvárajú. Naozaj ma dnes ráno motivovalo práve to, že jedna žena po štrnástich rokoch, že po štrnástich rokoch, čo to robí, zavrie to zariadenie kvôli tomu, lebo sa bojí, že 1.1. dostane pokutu 35-tisíc a to na základe tých vecí, ktoré som vám tu z praxe pomenovala.
Tak, ako povedala pani Vaľová, ja som naozaj taká istá občianka ako každý iný. Preto verte tomu, toto si prechádza každý jeden. To neni že ja, nikto voči mne nijak, vtedy som ešte nebola známa, nebolo to naschvál, takto to normálne chodí. A teraz si predstavte, že toto absolvovali a musia znova. A vy hovoríte, že nemáme, že teraz akože zbytočne som to vrátila na prepracovanie. Ale veď uznajte, keď sa to prepracuje a dajú sa tam tie konkrétne zmeny, ktoré som vám navrhla, napríklad, že by to kolaudačné rozhodnutie mala tá VÚC-ka možnosť nežiadať, vyslovene by sme to vyškrtli z toho zákona. Veď už to povoľuje hygiena, stavebný úrad nejakým spôsobom, načo ešte aj VÚC-ka? Tak, tak by sme pomohli tým zariadeniam v prvom momente. A potom áno, máte pravdu, komunikujme ďalej, ja veľmi rada budem nápomocná. V niektorých veciach sa nezhodneme, ale zhodneme sa v tom, že toto naozaj je o tých deckách. A ja verím tomu, že je to aj vaším, aj vo vašom dobrom úmysle, aby to dopadlo lepšie. Takže prosím vás o zváženie, že či to takto má vyzerať.
Ďakujem.

S reakciou, pán minister. Nie? Nie. Pán spravodajca požiadal o vystúpenie.