21. schôdza

Teraz ste ma tak dostali s tou poslednou vetou, že vlastne už som aj zabudla, čo som chcela povedať. Ale chcela som povedať to, že na tomto je fakt vidieť, že niektoré veci proste sú apolitické, že keď narazíme na takýto problém a prinesieme to proste pred plénum Národnej rady Slovenskej republiky, tak je fajn, že sa na tom vieme zhodnúť, lebo v konečnom dôsledku to robíme, robíme pre občanov. Tak, tak dnes celkom ma to potešilo, áno. Ďakujem.

Ďakujem. Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Simona Petrík.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, ja možno len hneď na začiatok nadviažem na kolegyňu Nicholsonovú, ja by som si veľmi priala, aby aj práve, pretože prichádzam pred vás práve s pozmeňujúcim návrhom k jasličkovej časti tohto zákona, ja by som si veľmi priala, aby aj tento jasličkový zákon v rámci novely o sociálnych službách bol apolitický a aby sme sa aj na ňom vedeli nejakým spôsobom dohodnúť.
A myslím, že nejdeme úplne zlým, zlým smerom, lebo ja takisto musím aj poďakovať a oceniť ministerstvo za to, že po všetkých intervenciách, ktoré prichádzali či už práve z Aliancie Lucie Gomez alebo od prezidentského veta až cez moje podanie na Ústavný súd, ktoré tam teda stále je, tak došlo naozaj k nejakým zmenám, ako ste aj, pán minister, spomínali pri tej diskriminácii detí a rodičov, ktorí nepracujú. Takže ja si to veľmi cením, ale napriek tomu ten zákon má stále nedokonalosti, lebo vidíme tú realitu. Ja sa k tomuto zákonu vyjadrujem už rok a pol alebo koľko, nie som jediná, a čo vidím, je fakt, že zariadenia sa chcú registrovať, lebo vedia, že sa musia registrovať, ale sa nemôžu registrovať, lebo skrátka nevedia, čo všetko majú spĺňať. VÚC-ky takisto nevedia, čo a či majú od nich vôbec žiadať a mnohé aj súkromné zariadenia sa boja, že budú porušovať zákon, keď sa neregistrujú alebo nezaregistrujú do tohto registra sociálnych služieb, ale zároveň nemajú žiadnu podporu od štátu v ich snahe.
Ja sa opýtam, koľko máme aktuálne registrovaných týchto zariadení, odkedy je ten zákon účinný? Koľko ich máme? Máme ich málo. Vy hovoríte, že ste napísali usmernenie. Super. Ja som veľmi rada, že ste ho napísali po ďalších intervenciách. Ja sa opýtam, je to usmernenie niekde na webe? Viem ho ja niekde nájsť, aby som ho napríklad poslala tým desiatkam žien, ktoré sa ma pýtajú, čo majú robiť, pretože jedna VÚC-ka hovorí, že to kolaudačné potvrdenie nepotrebujú, druhá VÚC-ka hovorí, že ho potrebujú, vy hovoríte, že si to má VÚC-ka vyriešiť sama, VÚC-ka to zas hádže, povie, vydedukujte si to zo zákona, takže to zas hádže na to ministerstvo. A tie ženy ako, úprimne, no ja sa na to naozaj pozerám z pohľadu človeka, ktorý by si chcel teraz zriadiť jasle a zisťuje, že vlastne ani nevie, ako to má urobiť. Takže ten chaos pri tej registrácii tam reálne je a my sa naňho, my sa nesmieme, skrátka zatvárať oči pred tým.
Ja som napísala sériu článkov o tom, že existuje vďaka tejto alebo vďaka tejto novele aj možnosť zriadiť si doma detskú skupinu, to znamená, starať sa o deti do troch rokov terénnou formou. Na základe toho sa spustila lavína telefonátov na VÚC-ky, kde vlastne ženy, samozrejme to zaujalo, pretože v iných krajinách to funguje úplne bežne, že sa teda mamička, keď je doma s jedným alebo s dvomi deťmi, môže postarať aj o ďalšie jedno, dve deti a môže na to využiť práve takýto inštitút. Opäť sa udialo presne to isté, čo aj s tými zariadeniami, čo dnes Jana Cigániková veľmi presne a detailne opísala, a už sme to opisovali stokrát. Stalo sa to, že tieto matky sa začali na VÚC-kach zaujímať, čo budú potrebovať, aby spĺňali predpoklady na to, aby si mohli takúto detskú skupinu otvoriť. Opäť informácia z VÚC-ky, my vlastne nevieme, vydedukujte si to zo zákona.
Vy ste urobili usmernenie, ja by som ho chcela vidieť a asi, asi som ja možno na vine, že som ho ešte nevidela, ale veľmi rada by som ho potom posunula ďalej práve týmto ženám, aby vedeli, čo majú robiť. Takže napríklad taká maličkosť, ako je zverejnenie na webe, by naozaj pomohlo. To je jedna vec.
Druhá vec, ktorú chcem ako poslednú, lebo som to sľúbila k tejto téme povedať, lebo naozaj k tej téme už bolo povedané veľa, je príbeh, ktorým ja ukončím túto tému z mojej strany, a prejdem k pozmeňovaciemu návrhu.
"Dobré ráno, pani poslankyňa. Chcela by som im len odkázať" (im – nám tu), "že mi je veľmi ľúto, že po úspešných 14 rokoch vedenia môjho detského klubu musím pre nedokonalosť jasličkového zákona skončiť svoje podnikanie. Štrnásť rokov som bojovala o každého zákazníka. Snažila som sa im vychádzať v ústrety tým, že som počúvala ich potreby a podľa toho pristupovala k práci s deťmi a ich rodičmi. Začiatky boli veľmi ťažké. Skoro tri roky tvrdej práce od rána do večera, trávila som tam 12 hodín, pretože zo začiatku som si nemohla dovoliť zamestnankyňu, všetko zostávalo na mňa. Bola som opatrovateľka, upratovačka, manažérka v jednom. Prvé dva roky som to finančne zvládala len vďaka môjmu manželovi, ktorý ma podporoval finančne aj psychicky. Boli dni, keď som bola úplne zúfalá a manžel mi stále hovoril: vydrž, neboj sa, pozajtra, zajtra, za týždeň sa všetko otočí a niekto sa ozve. A mal pravdu. Pomaly sa moje meno začalo dostávať do povedomia a rodičia mi začali dôverovať. Nemala som peniaze na rozsiahlu reklamu, stále som tvrdila a aj tvrdím, že najlepšia reklama sú spokojní zákazníci. Keď postupne začali prichádzať deti, mohla som si jednu osobu zamestnať. Bola som veľmi šťastná. Prišli ďalšie deti, zamestnala som ešte jednu opatrovateľku. Ale aj vtedy ešte stále boli dni, že moje zamestnankyne mali výplatu, ale mne zostalo možno 100 eur. Ale hlavne, že som stihla platiť ich mzdy a odvody štátu. Stále mi zneli v ušiach slová môjho manžela: vydrž to, zvládneme to. Ale aj tak najväčšou odmenou pre mňa bola a je láska detí, ktoré ku mne chodia a podpora ich rodičov.
Vybudovala som svoje zariadenie na báze otvorenosti a lásky. Spätná väzba od rodičov mi to potvrdzuje. Mám tam svoje srdce, je to moje prvé dieťa. A teraz ho musím opustiť. Musím, pretože som v podnájme a naozaj nebudem preberať cudzie priestory, pardon, prerábať cudzie priestory len preto, aby som vyhovela zákonu. Kto mi zaručí, že keď to prerobím, nedajú mi výpoveď z priestorov? Áno, na začiatku som musela prerábať, ale nebolo to dané striktne zákonom, ale teraz nie, radšej hľadám inú možnosť, len aby som zabezpečila rodičom starostlivosť o ich deti. A ako jedinú možnosť som videla tú, že ponúknem moje zariadenie mestu, v ktorom žijem, lebo pre mesto bude ľahšie vyhovieť zákonu.
Na záver chcem povedať, že moje zariadenie nezatváram pre nekvalitu prevádzky, dôvody treba hľadať inde. Vlastne ich hľadať nemusíme, pretože všetci, ktorí vlastníme, riadime a žijeme našimi zariadeniami, to robíme s láskou, pretože inak sa to nedá." Toľko k téme.
A teraz ten pozmeňujúci návrh, ktorý je veľmi jednoduchý a je veľmi praktický a týka sa konkrétne jednej veci, ktorú ten jasličkový zákon ešte stále obsahuje, a je pre zariadenia predražujúca a zbytočná. Ide o prítomnosť zdravotnej sestry v konkrétnych zariadeniach starostlivosti o deti do troch rokov. Dôvodom na návrh prítomnosti zdravotnej sestry pri poskytovaní sociálnej služby uvedenej v § 32b pre deti mladšie ako 1 rok je bezpečnosť, keby bolo ohrozené zdravie dieťaťa. Prítomnosť zdravotnej sestry pri poskytovaní sociálnej služby uvedenej v § 32b však nijako týmto náhlym zdravotným komplikáciám a rizikám nedokáže predísť ani zabrániť. Obzvlášť, ak so sebou nemá sestra zodpovedajúce prístrojové vybavenie. Opatrovatelia musia mať základy poskytnutia zdravotnej starostlivosti. V prípadoch ohrozujúcich zdravie a život dieťaťa bude musieť byť privolaná tak či tak rýchla zdravotnícka pomoc bez ohľadu na prítomnosť alebo neprítomnosť sestry. Povinná prítomnosť a zamestnávanie sestry však poskytnutie sociálnej služby uvedenej v § 32b predraží vzhľadom na najvyššiu možnú súhrnnú platbu za opatrovanie štyroch detí do tej miery, že prakticky bude ekonomicky nerentabilná. Navrhuje sa preto, aby táto podmienka do zákona vložená nebola. Je to naozaj hlúposť, aby sme vyžadovali od jaslí prítomnosť zdravotnej sestry, keď tam, kde tie sestry potrebujeme, práve chýbajú. Takže samotné znenie tohto jednoduchého pozmeňovacieho návrhu k čl. 1.
V čl. I sa vypúšťa bod 32 a zostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem.

Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Farkašovský. Nech sa páči.

Ctené dámy, vážení páni, som veľmi rád, že v tejto sále zaznel pred chvíľou smiech, pretože smiech je signálom nielen dobrosrdečnosti človeka, ale v istých súvislostiach aj takým signálom harmonizovania postojov, či opozičných, či koaličných. A to je vždy taký príjemný signál. Bodaj by to bolo častejšie.
Nepochybne je tu medzi nami veľa dobrých a skúsených odborníkov na sociálne témy, ktorých si veľmi vážim bez ohľadu na to, či sú z tábora koalície alebo opozície. Rád by som však do tejto diskusie prispel aj svojím názorom a upriamením našej pozornosti na jeden veľmi dôležitý moment, ktorý súvisí so zákonom 448/2008 Z. z. Niet prakticky týždňa, v ktorom by som sa nestretol a nehovoril na rôznych fórach s ľuďmi o tom, čo ich ťaží, čo ich trápi a čo ich bolí. Nezaujímajú ich hádky, nezaujímajú ich parlamentné škriepky ani riešenia od zelených stolov, ale zaujímajú ich pragmatické postoje. Majú jasnú predstavu o tom, ako by mali politici slúžiť ich záujmom a tomu, aby život občana na Slovensku bol plnohodnotný a hlavne dôstojný. Témy, ktoré ľudia na týchto stretnutiach otvárajú, sú zdanlivo obyčajné, ľudské, ale mnohé z nich majú celospoločenskú závažnosť. Vo veľkej miere sa týkajú sociálnej oblasti, sociálnej starostlivosti, sociálnych služieb, no a práve toto ma primälo vystúpiť v dnešnej rozprave.
Čo sa týka predloženej novely, prináša legislatívne zmeny, ktoré vychádzajú zo záväzku uvedeného v programovom vyhlásení vlády, a to zefektívniť systém viaczdrojového financovania sociálnych služieb podporou zavedenia príspevku podľa stupňa odkázanosti pre všetkých zriaďovateľov. Dá sa teda z môjho pohľadu ako poslanca, do značnej miery trošku laického v tejto oblasti, ale poslanca, ktorý sa o ňu zaujíma, povedať, že ide o progresívny návrh.
Cieľom je totiž, po prvé, zabezpečiť udržateľnosť a dostupnosť sociálnych služieb. Dopyt po nich sa totiž neustále zvyšuje a vyzerá to tak, že sa bude rapídne zvyšovať aj v blízkej či strednodobej alebo vzdialenejšej budúcnosti.
Po druhé, zvýšenie príspevku na spolufinancovanie sociálnej služby z rozpočtu ministerstva práce vychádza aj z toho, že sa reálne zvyšujú náklady poskytovaných služieb s garantovaním ich kvality.
Po tretie, cieľom je zadefinovať nástroj na rozvoj sociálnych služieb nie od zeleného stola, ale tak, aby ponuka štátu, aby ponuka bola šitá na mieru potrebám občanov a obyvateľov. Mám tu na mysli nielen regionálnu, ale aj lokálnu samosprávu, teda sociálne služby vo verejnom záujme a v súlade s komunitnými plánmi obcí.
No a po štvrté, ide tu aj o vytvorenie určitej rezervy a úspory v rozpočtoch VÚC. Ukazuje sa, že v roku 2018 by v štyroch krajoch, bratislavskom, nitrianskom, prešovskom a košickom, mohla úspora dosiahnuť po 1,3 mil. eur, čo už sú celkom zaujímavé peniaze. V ostatných krajoch sa predpoklady úspor pohybujú v rozmedzí od 300- do 500-tisíc eur. Samotná výška ušetrených finančných prostriedkov závisí od počtu zazmluvnených prijímateľov u neverejných poskytovateľov. To, čo sa v novele zrejme riešiť nedá, je fakt, že treba nájsť asi spôsob ako zaviazať vyššie územné celky k tomu, aby ušetrené finančné prostriedky použili práve na sociálne služby. Odporúčam, aby tieto ostali v rozpočtoch VÚC, aby ich použili na bežné a kapitálové výdavky, súvisiace s poskytovaním sociálnych služieb. Ide napríklad o výdavky v súvislosti so zvýšením počtu zamestnancov sociálnych zariadení, samozrejme v neposlednom rade aj so zvýšením miezd a platového ohodnotenia týchto zamestnancov. Po ďalšie, ide o materiálne vybavenie zariadení, o zvyšovanie kvality starostlivosti v týchto zariadeniach a na podporu služieb komunitného charakteru.
Na čo by som chcel však v závere poukázať ako na problém, ktorý treba akútne riešiť, je odmeňovanie zamestnancov, ktorí pracujú v zariadeniach sociálnych služieb. Týka sa to zákona 553/2003 Z. z., teda zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Jednak prácu, ktorú títo ľudia robia a vykonávajú, považujem za platovo podhodnotenú, poddimenzovanú výrazne, pretože hrubá mzda vo výške cca 600 eur nie je dostatočná a určite nezodpovedá pri akomkoľvek kritickom postoji dôležitosti a zmysluplnosti práce, ktorá sa vlastne ani nedá robiť ako práca. Jednoducho musíte sa pre ňu narodiť a musíte ju robiť ako svoje poslanie. Ak túto otázku nebudeme riešiť na celospoločenskej úrovni, ľahko sa môže stať, že slovenské ženy v ešte väčšej miere ako doteraz budú chodiť za vyššie mzdy, za lepšie platové ohodnotenie opatrovať starých ľudí do Rakúska, do Nemecka a ďalších západoeurópskych krajín a naše zariadenia budú mať problém obsadiť zamestnanecké miesta, nehovoriac o tom, že poddimenzovaný personálny stav môže mať veľmi negatívne následky na kvalitu poskytovania starostlivosti o našich seniorov.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pani poslankyňa Verešová.

Ďakujem vám za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, budem sa snažiť už naozaj krátko, bolo tu povedané toho dosť, ale v podstate predstupujem pred vás v takej dobrej atmosfére, v takej atmosfére, že sa dá dohodnúť a že dobré opozičné návrhy je možné prijať, že sa počúvame navzájom a že nám ide o dobro občana. Takto teda predstupujem už nie s pozmeňujúcim návrhom, ale s takou nejakou, s takým vedomím, alebo povedať vám a poprosiť vás, aby ste naozaj zvážili, aby ste podporili pozmeňovacie návrhy, ktoré tu predložila Soňa Gaborčáková, moja kolegyňa, a ktoré mali širokú podporu opozičných poslancov, ktorí ju preukázali svojimi podpismi. Vy viete, že tieto pozmeňujúce návrhy sú konštruktívne, že sú za nimi odborníci a že samotná predkladateľka naozaj pôsobí autenticky a vierohodne. Vie, o čom hovorí.
Nedá mi aj tak napriek tomu povedať, alebo nepovedať to, že tento zákon je taký nešťastný od samého začiatku. Už je tomu vlastne skoro 10 rokov, bol prijatý v 2008., keď sa prijal, a on sa už v podstate ani moc nedá napraviť, pretože celá jeho filozofia bola vtedy tak nešťastne zmenená množstvom pozmeňujúcich návrhov. A tie jeho každoročné novely už v podstate nikdy nenaplnili naše očakávania alebo oprávnené čakávania tak občanov, ako aj poskytovateľov sociálnych služieb a nikdy a ani teraz neodstraňujú, čo ma mrzí, diskrimináciu občanov, ktorí sú prijímateľmi sociálnych služieb. Lebo áno, ak diskriminujeme neverejných poskytovateľov, tak v podstate diskriminujeme samotných ich klientov, a to znamená, diskriminujeme občanov. Pretože stále, stále, ani pri tejto novele, pán minister, neodstraňujete dve kategórie poskytovateľov sociálnych služieb, teda neverejných a verejných, ktorých stále zákon rozdeľuje.
V tých pozmeňovacích návrhoch bola zahrnutá aj zmena financovania služieb krízovej intervencie. Dlhé roky som v takomto zariadení krízovej intervencie, ktorá poskytovala služby krízovej intervencie, pracovala. A aj z takej tej svojej skúsenosti alebo aby ste, takej, dúfam, že budem uveriteľná v tom, že skutočne je potrebné zvýšiť tieto sumy príspevkov, pán minister, pre zariadenia služieb krízovej intervencie, pre terénnu prácu, pre ambulantnú prácu, pre tých neverejných, ako ste ich označili ešte v 2008., neverejných poskytovateľov. Je to nedostatočné a neumožňuje to zabezpečovať kvalitné služby a jeden z tých pozmeňovacích návrhov riešil aj financovanie.
Včera som práve sa v zariadení zastavila a opätovne som počula týchto ľudí, ktorí po mne prebrali prácu, aké je to veľmi náročné, ako stále prežívajú, že to nie je práca, ale v podstate prežívanie. A ako predrečník môj povedal, áno, je to poslanie, ale chcem vám zároveň aj povedať, že títo ľudia vedia naozaj z nadšenia a presvedčenia pracovať aj za nižšie mzdy, ale, preboha, my nemôžeme parazitovať na tom, alebo štát sa nemôže spoliehať na to, že ľudia budú kvôli svojmu presvedčeniu, kvôli tomu, že radi robia charitu, chcú robiť služby, chcú pomáhať ľuďom, tak na nich nemôžeme parazitovať, pretože poznám, poznám týchto pracovníkov a viem, že veľmi rýchlo vedia vyhorieť v tejto svojej práci, ktorú si mysleli, že budú celý život robiť.
Chcem tu podotknúť a podčiarknuť význam služieb krízovej intervencie. Ony hrajú obrovskú rolu v tom systéme sociálnej podpory osobám a pôsobia v podstate preventívne pre všetkých, pre obyvateľov celej komunity. Ja viem, že sa tejto téme nevenuje nikdy dostatok pozornosti, tak na odborných fórach, konferenciách a ani v podstate v novele tohto zákona. Stále a dookola nevenuje sa tomu dostatok pozornosti. Samozrejme, sú to nepopulárne služby a nie sme na ne ani zvyknutí, sú to nové formy v tom našom zriadení novom, ale teda už nejakých tých dvadsať rokov predsa len, na ktoré sme sa nenaučili alebo ktoré považujeme akoby za nejaké, nejaké podradné, ale tieto služby sú nesmierne dôležité. Táto skupina služieb sa od tej dlhodobej starostlivosti a sociálneho začleňovania osôb so zdravotným postihnutím, o ktorých veľmi často rozprávame a ktorí si zasluhujú pozornosť, to je bez debaty, o to viac, že vieme, že starnutie obyvateľstva je nemenné, a my vieme, čo nás čaká, ale táto skupina sa odlišuje, odlišuje sa mnohorakosťou sociálnych skupín, ktoré potrebujú podporu a pomoc. Vysokou náročnosťou, vysokou náročnosťou na odborné zásahy, potrebu individuálneho riešenia pre jednotlivcov a rodinu. Kumuláciou rizík, ak nezasiahneme, tak sa opakujú, ale aj kumulujú riziká, opakujú sa tieto krízové situácie. No a akútnym nedostatkom poskytovateľov, pretože naozaj práve pre financovanie, priznám sa, je to skoro samovražedné pre každého poskytovateľa, aby tieto služby poskytoval a aby ich udržal a vôbec, aby ich začal.
Takže, ale zároveň to, že je nedostatok poskytovateľov teda, že sú tie služby málopočetné, znamená zároveň, že ten finančný dopad, pán minister, nebol taký veľký, že finančný dopad aj pri zvýšení, tak ako je pozmeňovacom návrhu, je minimálny, a preto prosím, aby ste zvážili tieto pozmeňujúce návrhy a aby ste ich prijali.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Jurinová.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, priznám sa, že vôbec som neplánovala vystúpiť k tomuto návrhu zákona, lebo myslím, že všetko, čo bolo potrebné z našej strany, vysvetlila kolegyňa Soňa Gaborčáková, ktorá odborne, kompetentne predniesla problémy, ktoré neboli doriešené v našom pozmeňováku, aj tie, ktoré nakoniec teda vládna koalícia sa rozhodla prijať.
Ale poviem vám ten dôvod inšpirácie vystúpiť. To bolo vaše, nie vaše, ale nekompetentné poslanie mailu pani poslankyni Soni Gaborčákovej. Prišlo mi až zle, pán minister, keď som si ho prečítala, a prosím vás, urobte si na ministerstve s pánom štátnym tajomníkom poriadok. To vám odporúčam, lebo vám prerastie za chvíľku cez hlavu. Bolo mi zle z toho, keď viem, aké úsilie kolegyňa Gaborčáková venovala tejto oblasti. To viete si zdokumentovať už od prvého čítania, čo všetko absolvovala, ona vlastne toto vo svojej reči povedala a rozprávala, snažila sa niekoľkokrát stretnúť s pánom ministrom, bola odkázaná na štátneho tajomníka a pán štátny tajomník jej ako odpoveď na vaše odporúčanie, aby sa s ním stretla, dnes ráno pošle mail, v ktorom jej vysvetľuje na A-štvorku, podľa mňa to muselo byť určite na A-štvorku veľmi husto písané, prečo by nemala takýto pozmeňovák predložiť. Lebo je to zbytočné a na čo, že otvára vykopnuté dvere. Úplne choré. Pán minister, radím vám, urobte si s pánom štátnym tajomníkom poriadok!
Úplným klincom bol záver, kde hovorí, píše, ale chápe teda, že to podáva aj napriek tomu všetkému, čo jej on napísal, koniec koncov pre mňa to nebolo dostatočné vyargumentovanie, prečo by nemala podávať aj tie časti pozmeňovacieho návrhu, s ktorými sa nestotožňuje, ale úplným klincom bolo to, že v závere teda, že chápe, že to podáva, lebo Jurinová. Ja už neviem presne tie slová, ktoré použil, ale proste, lebo Jurinová kandiduje a musí, hej, aby sa prezentovala alebo čo. Prosím vás, odkážte vášmu pánovi štátnemu tajomníkovi, že či je hluchý a slepý, keď nevie, že ja sa k takýmto zákonom vyjadrujem pravidelne. Som veľmi rada, že v našom tíme je Soňa Gaborčáková, ktorá to chytila úplne špecificky, odborne. Odborne, jedine odborne. Teraz ja vystupujem len politicky a len preto, lebo váš štátny tajomník si dovoľuje písať pani Gaborčákovej také veci, ako jej napísal, hanbou parlamentu, normálne. Hanbou vlády by som povedala, že je.
Takže, pán minister, predkladali sme sedem bodov, ktoré sa týkali pozmeňovacích návrhov. Ja to vymenuje pre istotou. Išlo o zvyšovanie finančných príspevkov na odkázanosť, kedy myslíme, že je potrebné viazať ich na zvyšovanie minimálnej mzdy. Stopercentný príspevok v odkázanosti navrhujeme okrem pobytových služieb poskytnúť aj ambulantným službám, ktoré sa starajú o deti do osemnásť rokov. Dospelým osobám s postihnutím navrhujeme príspevok vo výške 80 percent, seniorom 60 percent. Už pri novele zákona o sociálnych službách, ktoré sa týkali vyslovene stacionárov alebo v ambulantných službách, sme upozorňovali, že také zníženie, aké vtedy prebehlo, naozaj nepomôže nijakému ani začleňovaniu, ani zlepšeniu stavu, najmä zdravotne ťažko postihnutých detí. Preto opätovne v podobnom duchu, toto bola pripomienka socie, prevzali sme to, podali sme to.
Ďalší bod, zvýšiť príspevky na krízové zaradenie, naviazať ich na minimálnu mzdu. Rovnako, o krízovej intervencii už hovorila aj kolegyňa Anka, hovorila Anka Verešová. Hovorila o tom, akým spôsobom organizácie, ktoré sa dlhodobo venujú takýmto činnostiam, ledva prežívajú. Opäť je to len znak toho, že vás tie ambulantné služby a krízová intervencia nezaujíma.
Ďalší bod. Výška finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby, ak ide o službu včasnej intervencie, sa určí v prepočte na počet hodín poskytovanej včasnej intervencie, minimálne tromi odbornými zamestnancami, pričom minimálna výška hodinovej sadzby je 16,7 eur. Je to suma, ktorá je naozaj postavená na minimalistických požiadavkách pri dodržaní štandardov, aké nastavila vláda, na 16,7 eur. Inak môžeme povedať, že táto včasná intervencia bude pochovaná a vy si budete môcť povedať, že budete hrobárom tejto včasnej intervencie, ktorá je v zákone, ktorá sa pomalinky rozbieha. Tie ženy, s ktorými som sa stretla, tak ledva prežívajú, nevedia, ako budú fungovať a predpokladajú, že ak to takto pôjde ďalej, opäť zavrú. To vám nevadí, že sa nebude mať kto reálne starať o tie deťúrence?
Piaty bod. Skrátenie lehôt pre posúdenie odkázanosti a vydanie rozhodnutia, ktoré sú podľa súčasnej novely, zbytočne dlhé. Zo 60 dní na 30, a z 30 dní na 10. To znamená, že nie, že my sme chceli ísť trošku ďalej ešte, ako je to v pozmeňovacom návrhu, ktorý prejde plénom, ale budiš, tešíme sa, že aspoň ste ustúpili z tých pôvodne navrhovaných lehôt.
Šiesty bod. Stanovenie finančného príspevku podľa reálnych nákladov na poskytovanie služby. Takisto, hovorí sa o ekonomicky oprávnených nákladoch, ale viete, že v skutočnosti sa tam nezahŕňajú naozaj náklady, alebo VÚC-ka nie je ochotná akceptovať niektoré náklady, ktoré sú reálnymi nákladmi v zariadeniach.
Siedmy bod. Zrušenie princípu do vyčerpania finančných zdrojov ministerstva a zrušenie postupnosti poradia žiadateľa o príspevok. Som takisto veľmi rada, že ministerstvo prijalo a ustúpilo z takejto chorej požiadavky, podľa mňa. Takže takisto kvitujem, že vláda sa rozhodla v tomto konať.
Takže z týchto siedmich bodov, dva registrujem, že boli teda podané v pozmeňovacích návrhoch, ostatné sa týkali iných vecí. Väčšinu z nich podporíme. Jeden myslím, že nie sme si celkom istí, či, či bude podporený, ale všetky ostatné radi podporíme.
A samostatný pozmeňovák sme dávali, ktorý sa týkal posúdenia odkázanosti, aby ľudia naozaj neboli odkázaní na to, že budú musieť sa chodiť posudzovať, alebo teda že mesto neakceptuje posúdenie vyššieho územného celku, alebo opačne, alebo samospráva a podobne. Takže toto bolo osem pozmeňovacích návrhov alebo osem bodov pozmeňovacieho návrhu, ktoré predniesla kolegyňa Gaborčáková. Ja vás prosím, aby ste naozaj uvažovali o tom, keď, je mi jasné, že teraz ich neprijmete, z toho, čo písal pán, možno, že váš blízky nasledovník, možnože čochvíľa minister, neviem, ale teda správa sa tak, ako by už bol ministrom, tak nám jasne vysvetlil, že nebudú podporené, že ich vlastne Soňa Gaborčáková úplne zbytočne predkladala.
Ja vás uisťujem a garantujem vám, že nič, žiadne jedno slovo, ktoré hovorí Soňa v prospech ľudí odkázaných na pomoc iných, nie je stratené. Oni to veľmi dobre vnímajú a veľmi si to pamätajú. Takže toľko k vystúpeniu.
Na záver už iba, táto novela mala za cieľ odstrániť diskrimináciu verejných a neverejných poskytovateľov. Naozaj sa jej to nepodarilo a keď sa jej to podarilo, len v úplne malinkej, minimalistickej časti. To, čo by malo byť cieľom, je navrhnúť štátnu dávku v odkázanosti, ktorá pôjde za klientom a ktorá bude odovzdaná klientovi, nie zariadeniu. To je cieľ, ku ktorému by sme sa mali blížiť. Toto je opäť len záplata na veľkú dieru, ktorá istým spôsobom ochraňuje pobytové služby. Tam došlo k dohode, ale tým, tak neviem, kto to už hovoril, ale reagovala som tam, že presne týmto ste dali, vrazili taký kôl a rozpoltili všetkých, ktorí poskytujú akékoľvek sociálne služby, na tých, ktorí poskytujú pobytové služby, a tých, ktorí poskytujú ambulantné služby. Chvalabohu, že možno zastabilizujete pobytové služby, ale ani v tom nevidím, keďže vidíme ten nárast potrieb odkázaných ľudí, aká je príprava na budúcnosť, na blízku budúcnosť v poskytovaní aj pobytových služieb. Brala by som, že štát sa bude snažiť o to, aby ľudia čo najdlhšie zostali vo svojom prirodzenom prostredí, vo svojich domovoch, ale z tejto novely to nijakým spôsobom nie je vidno, pán minister, vôbec. Zastabilizovali ste teraz pobytové služby, možno na chvíľku. Problém to vôbec ale nevyriešilo ani s tou diskrimináciou. Budem rada, ak táto novela aspoň niekomu pomôže, ale ja vás žiadam a prosím o to, aby ste naozaj ďalej pokračovali v hľadaní riešenia pre sociálne služby, ktoré sú týmto zákonom spracované nie tak, ako by sa patrilo na dnešné časy. Preto aj celú novelu nebudem môcť podporiť.
Ďakujem.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.