21. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
17.10.2017 o 18:51 hod.
PhDr.
Soňa Gaborčáková
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Tak som rada, že zákon, ktorý som predkladala minulý mesiac, padol na úrodnú pôdu tak, ako padli aj starodôchodcovia. Ak dáme hlavy dohromady, je zdravý sedliacky rozum, že musí vyhrať to, čo je spravodlivé. Keď jednoducho naše inštitúcie medzi sebou si nedokážu podať informáciu, nesmie trpieť človek, ktorý sa celý život stará o svojho opatrovaného. Takže aj napriek tomu, že teda som opozičná politička a teda neprechádzajú mi návrhy zákonov, tak určite som rada, že, že teda ste to prebrali, lebo tým ľuďom sa naozaj pomôže v živote. Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
18:51
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:51
Soňa GaborčákováVystúpenie s faktickou poznámkou
17.10.2017 o 18:51 hod.
PhDr.
Soňa Gaborčáková
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Tak som rada, že zákon, ktorý som predkladala minulý mesiac, padol na úrodnú pôdu tak, ako padli aj starodôchodcovia. Ak dáme hlavy dohromady, je zdravý sedliacky rozum, že musí vyhrať to, čo je spravodlivé. Keď jednoducho naše inštitúcie medzi sebou si nedokážu podať informáciu, nesmie trpieť človek, ktorý sa celý život stará o svojho opatrovaného. Takže aj napriek tomu, že teda som opozičná politička a teda neprechádzajú mi návrhy zákonov, tak určite som rada, že, že teda ste to prebrali, lebo tým ľuďom sa naozaj pomôže v živote. Ďakujem.
Rozpracované
18:51
Pani poslankyňa Simona Petrík, do rozpravy, nech sa páči.
Rozpracované
18:52
Vystúpenie v rozprave 18:52
Simona Petríkl. V čl. I sa za bod 6. vkladajú nové body 7 až 9, ktoré znejú:
"7. V § 30 písmeno b) znie:
"b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1 a § 39 ods. 1.".
8. V § 31 odsek 1 písmeno b) znie:
"b) zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.".
9. V § 32 sa odsek 2 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
"c) poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období, kedy poberala materské alebo rodičovský príspevok a ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, trvá až do dovŕšenia šiestich rokov veku dieťaťa.".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Teraz to odôvodním. Účelom predloženého pozmeňujúceho návrhu je náprava nedostatkov zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov iniciovaná skúsenosťami z praxe a požiadavkami konkrétnych občanov. Ide o okruh problémov týkajúcich sa poskytovania dávky nemocenského poistenia, teda o materské.
V prvom rade návrh rieši súčasné nedostatky pri uplatňovaní nároku na materské a výpočtu materského v prípade tzv. reťazových pôrodov. Návrhom sa spravodlivo upravia nároky matiek na materské pri druhom a ďalšom dieťati, a to v prípadoch straty zamestnania v období po pôrode, resp. počas rodičovskej dovolenky, práceneschopnosti v rozhodujúcom období (napr. rizikové tehotenstvo), predčasného návratu do zamestnania a zníženia pracovného úväzku a nahlasovania tzv. pravdepodobného príjmu zamestnávateľom pri ďalšom dieťati.
Ďalej návrh upravuje nárok otca na materské na staršie dieťa v prípade, že matka dieťaťa poberá materské pri mladšom dieťati. Návrh odstraňuje tvrdosť zákona v prípade SZČO, ktorá je dlžníkom Sociálnej poisťovne. Ak má rodič záujem, umožní sa mu pracovať v čase, kedy poberá materské bez straty nároku na materské. Návrh bude mať negatívny dopad na rozpočet Sociálnej poisťovne. Mierne sa zvýšia výdavky fondu nemocenského poistenia na materské.
Návrh nemá dopad na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a vplyv na životné prostredie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti a má pozitívny dopad na sociálne vplyvy a na zamestnanosť.
A teraz pôjdem postupne k bodu 7, ktorý hovorí o zákaze práce počas materskej a ktorú chceme teda týmto veľmi pustiť, tento zákaz.
Podľa súčasnej právnej úpravy je podľa § 30 písm. b) všeobecnou podmienkou nároku na nemocenské dávky zamestnanca, aby v zamestnaní, v ktorom je nemocensky poistený, nemal príjem za prácu vykonávanú v období trvania dôvodu na poskytnutie niektorej z nemocenských dávok – nemocenské, ošetrovné alebo materské. V praxi však počas starostlivosti o narodené dieťa, resp. pred jeho narodením mnohé matky, resp. otcovia majú záujem, resp. môžu pracovať napríklad z domu, resp. na kratší úväzok. Súčasná právna úprava im v tom však bráni a pod hrozbou straty nároku na materské. V protiklade k tomu samostatne zárobkovo činná osoba v čase, keď poberá materské, môže naďalej podnikať. Pri úvahe, či môže alebo nemôže poberateľ materského pracovať, nie je správne dávať na jednu úroveň nemocenské, kedy poistenec musí dodržiavať liečebný režim, a materské, kedy starostlivosť o dieťa je často možné vykonávať v súbehu s pracovnou aktivitou. Preto sa navrhuje, aby pri poberaní materského bola táto podmienka zákazu práce pre zamestnanca zo zákona vypustená.
K bodu 8. Všeobecnou podmienkou nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby v prípade dlžného poistného je úhrada dlžnej sumy najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. V prípade, že vznik dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky, pripadne na koniec mesiaca tieto osoby nemajú dostatočný časový fond a priestor na úhradu dlžného poistného a tým pádom im nárok na dávku prepadá, čo má nepriaznivé dôsledky najmä v prípade materského.
Príklad: Matka, ktorá je SZČO, žiada o materské napríklad k 30. 9. 2017. Ak sa pri podávaní žiadosti v tento deň dozvie v Sociálnej poisťovni, že nemá zaplatené poistné, nemusí byť vždy jednoduché požadovanú sumu v ten istý deň aj uhradiť. Preto sa navrhuje, aby uvedené osoby mali čas na úhradu dlžného poistného o jeden kalendárny mesiac dlhšie.
K bodu 9, ktorý sa týka ochrannej lehoty. Navrhuje sa, aby ochranná lehota poistenkyne alebo poistenca, ktorým nemocenské poistenie zaniklo v období, kedy poberali materské alebo rodičovský príspevok, a ktorí sa riadne starajú o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, trvala až do dovŕšenia šiestich rokov veku dieťaťa.
V praxi sa stáva, že matka získa len krátkodobé zamestnanie na dobu určitú a pracovný pomer jej skončí vypršaním dohodnutej doby v čase, kedy poberá materské, resp. kedy je na rodičovskej dovolenke a stará sa o dieťa. Takéto matky sú jednak objektívne hendikepované pri hľadaní nového zamestnania, jednak napríklad v situácii, keď majú ročné alebo dvojročné dieťa, logicky uprednostnia starostlivosť o dieťa pred hľadaním si nového zamestnania. V prípade ďalšieho otehotnenia počas starostlivosti o dieťa tak nemajú nárok na materské pri ďalšom dieťati, pretože nie sú nemocensky poistené a podľa súčasného právneho stavu, ak k otehotneniu došlo po skončení pracovného pomeru, nie sú ani v ochrannej lehote. Predĺženie ochrannej lehoty je v záujme tejto skupiny žien a zabezpečí im v uvedených prípadoch nárok na materské aj pri ďalšom dieťati. Získajú tak nárok na ďalšie materské rovnako ako matky, ktoré majú to šťastie, že mali pracovný pomer na dobu neurčitú a počas celého trvania rodičovskej dovolenky im pracovný pomer trval.
Podobne to bude znamenať spravodlivé riešenie pre matky, ktoré získali prvé materské z povinného nemocenského poistenia SZČO a povinné poistenie im zaniklo počas starostlivosti o dieťa z dôvodu, že podnikať prestali a z titulu nízkeho, resp. žiadneho príjmu im povinné poistenie SZČO zaniklo. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte, máte toho ešte veľa?
Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
Ešte je to na dve a pol strany, no. Ešte je to druhá polovica pozmeňujúca návrhu.
Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
No trošku je aj problém potom s tou časomierou. Ja sledujem technikov, že oni nevedia, že kedy majú časomieru púšťať a kedy nie.
Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
To je v poriadku, ja to určite stíham do 20 minút.
Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Hej? Dobre, tak poďme na to.
Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
Dobre, takže druhá časť pozmeňujúceho návrhu.
2. V čl. I sa za bod 7. vkladajú nové body 8. až 11., ktoré znejú:
,,8. V § 49 odsek 2 písmeno d) znie:
"d) otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok,".
9. V § 54 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6 ktorý znie:
,,(6) Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského zamestnankyne, ktorej zamestnávateľ upravil pracovný čas na kratší pracovný čas v období, kedy poberala materské alebo rodičovský príspevok sa zisťuje ku dňu tejto úpravy, ak je to pre zamestnankyňu výhodnejšie.".
Doterajšie odseky 6 až l0 sa označujú ako odseky 7 až 11.
10. § 57 odsek 4 znie:
,,(4) Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu poberania nemocenského alebo materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; § 55 ods. 2 platí rovnako.".
11. V § 57 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5 ktorý znie:
,,(5) Pravdepodobný denný vymeriavací základ určený podľa odseku 4 v prípade zamestnanca, ktorý poberal v rozhodujúcom období alebo pred rozhodujúcim obdobím materské, je najmenej denný vymeriavací základ alebo pravdepodobný vymeriavací základ z ktorého bolo určené predchádzajúce materské; § 55 ods. 2 platí rovnako.".
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Účinnosť navrhovaných bodov sa navrhuje 1. januára 2018, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti zákona.
A teraz, ak dovolíte, odôvodnenie k tomuto druhému bodu alebo druhej časti.
Takže k bodu 8. Podľa platného znenia § 49 ods. 2 písm. d) si otec dieťaťa nemôže uplatniť nárok na svoje materské v prípade, ak súčasne poberá materské matka. Toto ustanovenie je logické v prípade, ak by si chcel otec uplatniť nárok na svoje materské vtedy, ak súčasne poberá materské matka na to isté dieťa. Nie je však najmenší dôvod brániť otcovi uplatniť si nárok na svoje materské pri staršom dieťati vtedy, ak matka poberá materské na ďalšie novonarodené dieťa, respektíve v čase pred pôrodom ďalšieho dieťaťa.
Preto sa navrhuje, aby si otec mohol uplatniť nárok na materské aj v prípadoch, kedy matka poberá materské na druhé dieťa.
K bodu 9, k reťazovým pôrodom. Pri tzv. reťazových pôrodoch sa v praxi stáva, že sa matka počas rodičovskej dovolenky dohodne so zamestnávateľom na predčasnom návrate do zamestnania s tým, že pracovný čas sa v súlade s § 164 ods. 2 Zákonníka práce upraví na kratší pracovný čas. Čiže inými slovami, tá žena ide medzi dvomi materskými na part time alebo na čiastočný úväzok pracovať k zamestnávateľovi. Pri ďalšom otehotnení to môže znamenať, že materské pri ďalšom dieťati bude nižšie ako v prípade, že by zamestnankyňa nepracovala vôbec a dočerpala si rodičovskú dovolenku až do troch rokov veku dieťaťa.
Návrh na doplnenie nového odseku 6 v § 54 túto nespravodlivosť odstráni, pretože materské sa vypočíta z príjmu zamestnankyne, ktorý bol dosiahnutý pred úpravou na kratší pracovný čas, ak je to pre zamestnankyňu výhodnejšie.
K bodu 10. Podľa platného znenia § 57 ods. 4 zákona sa nemocenská dávka prizná z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného ako jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v prípadoch, kedy v rozhodujúcom období zamestnanec alebo povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba nemali vymeriavací základ z dôvodu poberania materského alebo z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, teda rodičovského príspevku. V takom prípade sa nepoužije obmedzenie výšky pravdepodobného denného vymeriavacieho základu podľa § 57 ods. 3, čo je pravdepodobný denný vymeriavací základ, je najviac suma zodpovedajúca jednej tridsatine tzv. minimálneho vymeriavacieho základu. Pri tzv. reťazových pôrodoch sa však v praxi stáva, že v rozhodujúcom období zamestnankyňa nemala vymeriavací základ z dôvodu kombinácie obdobia, napríklad obdobia práceneschopnosti, poberania materského a obdobia rodičovskej dovolenky, napríklad ak v priebehu rozhodujúceho obdobia po sebe postupne nasleduje práceneschopnosť, ktorá môže byť spôsobená rizikovým tehotenstvom, poberanie materského a napokon čerpanie rodičovskej dovolenky.
Podľa súčasnej právnej úpravy je takáto zamestnankyňa pri druhom dieťati diskriminovaná tým, že druhé materské sa vypočítava len zo sumy minimálneho vymeriavacieho základu, v roku 2017 zo sumy 441,50 eura, a nie z predpokladaného vymeriavacieho základu, ktorý by mala v mesiaci, v ktorom začína poberať druhé materské. Predložený návrh túto diskrimináciu odstraňuje.
A k bodu 11, posledné odôvodnenie. V praxi je obvyklé, že sa pri určení výšky materského pri druhom dieťati pri tzv. reťazových pôrodoch zistí, že v rozhodujúcom období, obvykle je to predchádzajúci rok, zamestnankyňa nemala vymeriavací základ, pretože bola v rozhodujúcom období na materskej, resp. rodičovskej dovolenke so starším dieťaťom. Preto sa pri určení výšky materského použije pravdepodobný denný vymeriavací základ. Postupuje sa tak, že zamestnávateľ nahlási Sociálnej poisťovni pravdepodobný vymeriavací základ, teda predpokladanú mzdu v mesiaci, v ktorom sa začína zamestnankyni poskytovať materské pri ďalšom dieťati. Tu sa často stáva, že zamestnávateľom nahlásený vymeriavací základ je nižší ako vymeriavací základ, z ktorého bolo určené materské pri predchádzajúcom prvom dieťati. Býva to preto, lebo zamestnávateľ nahlási len základnú mzdu dohodnutú v pracovnej zmluve a nezohľadní napríklad mesačné alebo ročné odmeny, nadčasy, náhrady mzdy a už vôbec neuvažuje o tom, že by malo dôjsť k postupnému zvyšovaniu základného platu. Vo výsledku sa potom stane, že materské pri druhom dieťati je nižšie ako materské pri prvom dieťati, čo nemá najmenšiu logiku a je to voči matke nespravodlivé. Ako pardon, ale mám tu ešte asi dve vety tohto celého... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prosím vás, pani poslankyňa Vaľová, zbytočne to predlžujeme. Nechajte ju, nech to dočíta.
Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
Zodpovednosť nesie zamestnávateľ. Sociálna poisťovňa v takýchto prípadoch záujem matky nezastane. Podľa navrhovanej úpravy by predpokladaný denný vymeriavací základ pri druhom dieťati nemal byť nižší ako denný vymeriavací základ pri prvom dieťati. Inými slovami, nemohlo by sa stať, aby mala matka pri druhom dieťati nižšie materské ako pri prvom dieťati.
To je koniec môjho odôvodnenia.
Vystúpenie v rozprave
17.10.2017 o 18:52 hod.
Mgr.
Simona Petrík
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, ja v prvom rade len odkážem od pána Mihála, že toto je teda náš spoločný predkladaný väčší pozmeňovací návrh, ale jeho predkladateľom mal byť on. Takže ja dúfam, že ho adekvátne zastúpim. Ide o vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a mení a dopĺňa sa takto:
l. V čl. I sa za bod 6. vkladajú nové body 7 až 9, ktoré znejú:
"7. V § 30 písmeno b) znie:
"b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1 a § 39 ods. 1.".
8. V § 31 odsek 1 písmeno b) znie:
"b) zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.".
9. V § 32 sa odsek 2 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
"c) poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období, kedy poberala materské alebo rodičovský príspevok a ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, trvá až do dovŕšenia šiestich rokov veku dieťaťa.".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Teraz to odôvodním. Účelom predloženého pozmeňujúceho návrhu je náprava nedostatkov zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov iniciovaná skúsenosťami z praxe a požiadavkami konkrétnych občanov. Ide o okruh problémov týkajúcich sa poskytovania dávky nemocenského poistenia, teda o materské.
V prvom rade návrh rieši súčasné nedostatky pri uplatňovaní nároku na materské a výpočtu materského v prípade tzv. reťazových pôrodov. Návrhom sa spravodlivo upravia nároky matiek na materské pri druhom a ďalšom dieťati, a to v prípadoch straty zamestnania v období po pôrode, resp. počas rodičovskej dovolenky, práceneschopnosti v rozhodujúcom období (napr. rizikové tehotenstvo), predčasného návratu do zamestnania a zníženia pracovného úväzku a nahlasovania tzv. pravdepodobného príjmu zamestnávateľom pri ďalšom dieťati.
Ďalej návrh upravuje nárok otca na materské na staršie dieťa v prípade, že matka dieťaťa poberá materské pri mladšom dieťati. Návrh odstraňuje tvrdosť zákona v prípade SZČO, ktorá je dlžníkom Sociálnej poisťovne. Ak má rodič záujem, umožní sa mu pracovať v čase, kedy poberá materské bez straty nároku na materské. Návrh bude mať negatívny dopad na rozpočet Sociálnej poisťovne. Mierne sa zvýšia výdavky fondu nemocenského poistenia na materské.
Návrh nemá dopad na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a vplyv na životné prostredie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti a má pozitívny dopad na sociálne vplyvy a na zamestnanosť.
A teraz pôjdem postupne k bodu 7, ktorý hovorí o zákaze práce počas materskej a ktorú chceme teda týmto veľmi pustiť, tento zákaz.
Podľa súčasnej právnej úpravy je podľa § 30 písm. b) všeobecnou podmienkou nároku na nemocenské dávky zamestnanca, aby v zamestnaní, v ktorom je nemocensky poistený, nemal príjem za prácu vykonávanú v období trvania dôvodu na poskytnutie niektorej z nemocenských dávok – nemocenské, ošetrovné alebo materské. V praxi však počas starostlivosti o narodené dieťa, resp. pred jeho narodením mnohé matky, resp. otcovia majú záujem, resp. môžu pracovať napríklad z domu, resp. na kratší úväzok. Súčasná právna úprava im v tom však bráni a pod hrozbou straty nároku na materské. V protiklade k tomu samostatne zárobkovo činná osoba v čase, keď poberá materské, môže naďalej podnikať. Pri úvahe, či môže alebo nemôže poberateľ materského pracovať, nie je správne dávať na jednu úroveň nemocenské, kedy poistenec musí dodržiavať liečebný režim, a materské, kedy starostlivosť o dieťa je často možné vykonávať v súbehu s pracovnou aktivitou. Preto sa navrhuje, aby pri poberaní materského bola táto podmienka zákazu práce pre zamestnanca zo zákona vypustená.
K bodu 8. Všeobecnou podmienkou nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby v prípade dlžného poistného je úhrada dlžnej sumy najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. V prípade, že vznik dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky, pripadne na koniec mesiaca tieto osoby nemajú dostatočný časový fond a priestor na úhradu dlžného poistného a tým pádom im nárok na dávku prepadá, čo má nepriaznivé dôsledky najmä v prípade materského.
Príklad: Matka, ktorá je SZČO, žiada o materské napríklad k 30. 9. 2017. Ak sa pri podávaní žiadosti v tento deň dozvie v Sociálnej poisťovni, že nemá zaplatené poistné, nemusí byť vždy jednoduché požadovanú sumu v ten istý deň aj uhradiť. Preto sa navrhuje, aby uvedené osoby mali čas na úhradu dlžného poistného o jeden kalendárny mesiac dlhšie.
K bodu 9, ktorý sa týka ochrannej lehoty. Navrhuje sa, aby ochranná lehota poistenkyne alebo poistenca, ktorým nemocenské poistenie zaniklo v období, kedy poberali materské alebo rodičovský príspevok, a ktorí sa riadne starajú o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, trvala až do dovŕšenia šiestich rokov veku dieťaťa.
V praxi sa stáva, že matka získa len krátkodobé zamestnanie na dobu určitú a pracovný pomer jej skončí vypršaním dohodnutej doby v čase, kedy poberá materské, resp. kedy je na rodičovskej dovolenke a stará sa o dieťa. Takéto matky sú jednak objektívne hendikepované pri hľadaní nového zamestnania, jednak napríklad v situácii, keď majú ročné alebo dvojročné dieťa, logicky uprednostnia starostlivosť o dieťa pred hľadaním si nového zamestnania. V prípade ďalšieho otehotnenia počas starostlivosti o dieťa tak nemajú nárok na materské pri ďalšom dieťati, pretože nie sú nemocensky poistené a podľa súčasného právneho stavu, ak k otehotneniu došlo po skončení pracovného pomeru, nie sú ani v ochrannej lehote. Predĺženie ochrannej lehoty je v záujme tejto skupiny žien a zabezpečí im v uvedených prípadoch nárok na materské aj pri ďalšom dieťati. Získajú tak nárok na ďalšie materské rovnako ako matky, ktoré majú to šťastie, že mali pracovný pomer na dobu neurčitú a počas celého trvania rodičovskej dovolenky im pracovný pomer trval.
Podobne to bude znamenať spravodlivé riešenie pre matky, ktoré získali prvé materské z povinného nemocenského poistenia SZČO a povinné poistenie im zaniklo počas starostlivosti o dieťa z dôvodu, že podnikať prestali a z titulu nízkeho, resp. žiadneho príjmu im povinné poistenie SZČO zaniklo. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte, máte toho ešte veľa?
Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
Ešte je to na dve a pol strany, no. Ešte je to druhá polovica pozmeňujúca návrhu.
Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
No trošku je aj problém potom s tou časomierou. Ja sledujem technikov, že oni nevedia, že kedy majú časomieru púšťať a kedy nie.
Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
To je v poriadku, ja to určite stíham do 20 minút.
Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Hej? Dobre, tak poďme na to.
Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
Dobre, takže druhá časť pozmeňujúceho návrhu.
2. V čl. I sa za bod 7. vkladajú nové body 8. až 11., ktoré znejú:
,,8. V § 49 odsek 2 písmeno d) znie:
"d) otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok,".
9. V § 54 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6 ktorý znie:
,,(6) Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského zamestnankyne, ktorej zamestnávateľ upravil pracovný čas na kratší pracovný čas v období, kedy poberala materské alebo rodičovský príspevok sa zisťuje ku dňu tejto úpravy, ak je to pre zamestnankyňu výhodnejšie.".
Doterajšie odseky 6 až l0 sa označujú ako odseky 7 až 11.
10. § 57 odsek 4 znie:
,,(4) Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu poberania nemocenského alebo materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; § 55 ods. 2 platí rovnako.".
11. V § 57 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5 ktorý znie:
,,(5) Pravdepodobný denný vymeriavací základ určený podľa odseku 4 v prípade zamestnanca, ktorý poberal v rozhodujúcom období alebo pred rozhodujúcim obdobím materské, je najmenej denný vymeriavací základ alebo pravdepodobný vymeriavací základ z ktorého bolo určené predchádzajúce materské; § 55 ods. 2 platí rovnako.".
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Účinnosť navrhovaných bodov sa navrhuje 1. januára 2018, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti zákona.
A teraz, ak dovolíte, odôvodnenie k tomuto druhému bodu alebo druhej časti.
Takže k bodu 8. Podľa platného znenia § 49 ods. 2 písm. d) si otec dieťaťa nemôže uplatniť nárok na svoje materské v prípade, ak súčasne poberá materské matka. Toto ustanovenie je logické v prípade, ak by si chcel otec uplatniť nárok na svoje materské vtedy, ak súčasne poberá materské matka na to isté dieťa. Nie je však najmenší dôvod brániť otcovi uplatniť si nárok na svoje materské pri staršom dieťati vtedy, ak matka poberá materské na ďalšie novonarodené dieťa, respektíve v čase pred pôrodom ďalšieho dieťaťa.
Preto sa navrhuje, aby si otec mohol uplatniť nárok na materské aj v prípadoch, kedy matka poberá materské na druhé dieťa.
K bodu 9, k reťazovým pôrodom. Pri tzv. reťazových pôrodoch sa v praxi stáva, že sa matka počas rodičovskej dovolenky dohodne so zamestnávateľom na predčasnom návrate do zamestnania s tým, že pracovný čas sa v súlade s § 164 ods. 2 Zákonníka práce upraví na kratší pracovný čas. Čiže inými slovami, tá žena ide medzi dvomi materskými na part time alebo na čiastočný úväzok pracovať k zamestnávateľovi. Pri ďalšom otehotnení to môže znamenať, že materské pri ďalšom dieťati bude nižšie ako v prípade, že by zamestnankyňa nepracovala vôbec a dočerpala si rodičovskú dovolenku až do troch rokov veku dieťaťa.
Návrh na doplnenie nového odseku 6 v § 54 túto nespravodlivosť odstráni, pretože materské sa vypočíta z príjmu zamestnankyne, ktorý bol dosiahnutý pred úpravou na kratší pracovný čas, ak je to pre zamestnankyňu výhodnejšie.
K bodu 10. Podľa platného znenia § 57 ods. 4 zákona sa nemocenská dávka prizná z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného ako jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v prípadoch, kedy v rozhodujúcom období zamestnanec alebo povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba nemali vymeriavací základ z dôvodu poberania materského alebo z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, teda rodičovského príspevku. V takom prípade sa nepoužije obmedzenie výšky pravdepodobného denného vymeriavacieho základu podľa § 57 ods. 3, čo je pravdepodobný denný vymeriavací základ, je najviac suma zodpovedajúca jednej tridsatine tzv. minimálneho vymeriavacieho základu. Pri tzv. reťazových pôrodoch sa však v praxi stáva, že v rozhodujúcom období zamestnankyňa nemala vymeriavací základ z dôvodu kombinácie obdobia, napríklad obdobia práceneschopnosti, poberania materského a obdobia rodičovskej dovolenky, napríklad ak v priebehu rozhodujúceho obdobia po sebe postupne nasleduje práceneschopnosť, ktorá môže byť spôsobená rizikovým tehotenstvom, poberanie materského a napokon čerpanie rodičovskej dovolenky.
Podľa súčasnej právnej úpravy je takáto zamestnankyňa pri druhom dieťati diskriminovaná tým, že druhé materské sa vypočítava len zo sumy minimálneho vymeriavacieho základu, v roku 2017 zo sumy 441,50 eura, a nie z predpokladaného vymeriavacieho základu, ktorý by mala v mesiaci, v ktorom začína poberať druhé materské. Predložený návrh túto diskrimináciu odstraňuje.
A k bodu 11, posledné odôvodnenie. V praxi je obvyklé, že sa pri určení výšky materského pri druhom dieťati pri tzv. reťazových pôrodoch zistí, že v rozhodujúcom období, obvykle je to predchádzajúci rok, zamestnankyňa nemala vymeriavací základ, pretože bola v rozhodujúcom období na materskej, resp. rodičovskej dovolenke so starším dieťaťom. Preto sa pri určení výšky materského použije pravdepodobný denný vymeriavací základ. Postupuje sa tak, že zamestnávateľ nahlási Sociálnej poisťovni pravdepodobný vymeriavací základ, teda predpokladanú mzdu v mesiaci, v ktorom sa začína zamestnankyni poskytovať materské pri ďalšom dieťati. Tu sa často stáva, že zamestnávateľom nahlásený vymeriavací základ je nižší ako vymeriavací základ, z ktorého bolo určené materské pri predchádzajúcom prvom dieťati. Býva to preto, lebo zamestnávateľ nahlási len základnú mzdu dohodnutú v pracovnej zmluve a nezohľadní napríklad mesačné alebo ročné odmeny, nadčasy, náhrady mzdy a už vôbec neuvažuje o tom, že by malo dôjsť k postupnému zvyšovaniu základného platu. Vo výsledku sa potom stane, že materské pri druhom dieťati je nižšie ako materské pri prvom dieťati, čo nemá najmenšiu logiku a je to voči matke nespravodlivé. Ako pardon, ale mám tu ešte asi dve vety tohto celého... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prosím vás, pani poslankyňa Vaľová, zbytočne to predlžujeme. Nechajte ju, nech to dočíta.
Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
Zodpovednosť nesie zamestnávateľ. Sociálna poisťovňa v takýchto prípadoch záujem matky nezastane. Podľa navrhovanej úpravy by predpokladaný denný vymeriavací základ pri druhom dieťati nemal byť nižší ako denný vymeriavací základ pri prvom dieťati. Inými slovami, nemohlo by sa stať, aby mala matka pri druhom dieťati nižšie materské ako pri prvom dieťati.
To je koniec môjho odôvodnenia.
Rozpracované
19:09
Vstup predsedajúceho 19:09
Lucia Ďuriš NicholsonováĎakujem veľmi pekne za pozornosť, že sme to vydržali s pani poslankyňou až do zdarného konca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, ústna rozprava bude vyhlásená zajtra. Ďakujem. (Po...
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, že sme to vydržali s pani poslankyňou až do zdarného konca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, ústna rozprava bude vyhlásená zajtra. Ďakujem. (Po chvíli.) Hej, tak prosím vás, hej, pre záznam, ešte neskončila vlastne ani písomná. Toto nebolo posledné vystúpenie. Správna poznámka, pán spravodajca. Takže zajtra budeme pokračovať písomne prihlásenými a potom sa otvorí ústna, presne tak.
(Prerušenie rokovania o 19.10 hodine.)
Vstup predsedajúceho
17.10.2017 o 19:09 hod.
Lucia Ďuriš Nicholsonová
Videokanál poslanca
Prosím vás pekne, všetci vieme, v čom je problém v tomto rokovacom poriadku. To nie my sme ho presadili, presadil ho niekto iný. Je to hlúposť, tak ako to je nastavené s tými pozmeňujúcimi návrhmi. Vedia to technici, vieme to my. Treba to zmeniť.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, že sme to vydržali s pani poslankyňou až do zdarného konca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, ústna rozprava bude vyhlásená zajtra. Ďakujem. (Po chvíli.) Hej, tak prosím vás, hej, pre záznam, ešte neskončila vlastne ani písomná. Toto nebolo posledné vystúpenie. Správna poznámka, pán spravodajca. Takže zajtra budeme pokračovať písomne prihlásenými a potom sa otvorí ústna, presne tak.
(Prerušenie rokovania o 19.10 hodine.)
Rozpracované
8:55
Vstup predsedajúceho 8:55
Andrej HrnčiarNa dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Peter Chudík, Elemér Jakab, Igor Matovič, Milan Mazurek, Stanislav Mizík. O ospravedlnenie neúčasti z dôvodu práceneschopnosti požiadala pani poslankyňa Blahová.
Do rozpravy je ešte písomne prihlásený poslanec Jozef Mihál, nie je tu. Pýtam sa, či sa...
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Peter Chudík, Elemér Jakab, Igor Matovič, Milan Mazurek, Stanislav Mizík. O ospravedlnenie neúčasti z dôvodu práceneschopnosti požiadala pani poslankyňa Blahová.
Do rozpravy je ešte písomne prihlásený poslanec Jozef Mihál, nie je tu. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?
(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 664.)
Vstup predsedajúceho
18.10.2017 o 8:55 hod.
Mgr. art.
Andrej Hrnčiar
Videokanál poslanca
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Peter Chudík, Elemér Jakab, Igor Matovič, Milan Mazurek, Stanislav Mizík. O ospravedlnenie neúčasti z dôvodu práceneschopnosti požiadala pani poslankyňa Blahová.
Do rozpravy je ešte písomne prihlásený poslanec Jozef Mihál, nie je tu. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?
(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 664.)
Rozpracované
9:01
Na záver vzhľadom na isté pripomienky alebo návrhy, ktoré...
Na záver vzhľadom na isté pripomienky alebo návrhy, ktoré tu boli prednesené hlavne z pozície pani poslankyne Jurinovej, sa mi žiada povedať asi jednu vec. Keď sme nastúpili pred tými šiestimi rokmi, pokladali sme za absolútne nevyhnutné urobiť zásadnú reformu dôchodkového systému. Zmenili sme prvý, druhý, tretí pilier, zaviedli sme minimálny dôchodok a pripravili sme zákon, na základe ktorého bolo možné vyplácať dôchodky z druhého piliera. Zmenili sa viaceré veci. Áno, zmenil sa aj spôsob valorizácie, kde sa z tzv. švajčiarskeho modelu, to znamená 50 % vývoja štatistiky miezd, 50 % vývoja štatistiky cien prešlo na tzv. dôchodcovskú infláciu. To znamená tovary a ceny vlastné dôchodcom.
Priznám sa, že trošku som ostal prekvapený, že to tak jednoducho vtedy prešlo, ale postupne, akonáhle sa začínajú niektoré kontúry z toho napĺňať, sa k tej problematike vraciame, čo je celkom prirodzené.
Základný cieľ celej tej reformy dôchodkového systému súvisel s tým, že je potrebné prijať isté garancie, aby bola zabezpečená udržateľnosť a hlavne dlhodobá udržateľnosť dôchodkového systému. Inak povedané, aby dôchodcovia v istom období, keď budú mať nárok na dôchodok, mali garanciu a istotu, že im ten dôchodok – či už z prvého, respektíve z druhého piliera – bude vyplatený. Som osobne presvedčený, že tá dôchodková reforma túto úlohu plní.
Otázka valorizácie. Pred tými šiestimi rokmi so sociálnymi partnermi, v tomto prípade hlavne s predstaviteľmi dôchodcov, prišlo k dohode, že budeme valorizovať pevnou sumou. Dôvod, ďaleko viacej do popredia vstúpila solidarita, to znamená otázka urobiť všetko pre to, aby tí nižší príjmoví dôchodcovia čo najviac pocítili akékoľvek percento alebo v tomto prípade pevnú čiastku valorizácie. Som presvedčený, to splnilo svoju úlohu. V čom by som to deklaroval? Vlani vydala Európska komisia štatistiky, ktoré sa týkajú vývoja životnej úrovne a hlavne prehlbovania, resp. neprehlbovania tohto rozdielu medzi tými najchudobnejšími a relatívne solventnejšími. Ja som veľmi rád, že aj na základe tohto rozhodnutia Slovensko skončilo v rámci Európskej únie v prvej štvorke, že sa tie nožnice neroztvorili, ale naopak, že sa postupne tá životná úroveň vyrovnávala. Prešlo toto obdobie. Zo zákona bolo potrebné sa zaoberať otázkou ako ďalej. Som znovu rád, že sme našli dohodu hlavne s predstaviteľmi Jednoty dôchodcov na Slovensku, uplatnili sme tento, nazvime ho, hybridný spôsob, ktorý rieši otázku aj, aj. Som presvedčený, že to je správne rozhodnutie, i keď, a to tu istým spôsobom pripúšťam, z hľadiska budúcnosti asi percentuálne pravidelné zvyšovanie nebude možné. Ale to je otázka, ktorá je aktuálna a možno bude aktuálna pre vládu, ktorá vzíde z volieb a bude mať zodpovednosť na roky ´20 a tie ďalšie.
Toľko sa mi žiadalo povedať úvodom. A teraz, ak dovolíte, by som plynule prešiel na niektoré veci, ktoré súvisia s tými pozmeňujúcimi návrhmi jednak pani poslankyne Jurinovej a jednak pani poslankyne Petrík, respektíve Mihál, ktorí v podstate spoločne predložili jeden pozmeňovací návrh.
K pani poslankyni Jurinovej, Gaborčákovej a Verešovej, pretože to je spoločný návrh. Ak dovolíte, odcitujem k prvej časti, ktorá sa týka problematiky tej prvej časti vášho pozmeňujúceho návrhu. Predkladateľky vo svojom návrhu navrhujú predĺženie rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie dávky v nezamestnanosti z doterajších dvoch rokov pred vznikom nároku na túto dávku na tri roky a to v súvislosti s predĺžením porovnávacieho obdobia na splnenie podmienky minimálneho obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti. Logika súčasného ustanovenia rozhodujúceho obdobia na určenie dávky v nezamestnanosti spočíva v zjednotení dĺžky tohto obdobia – dva roky pred vznikom nároku na túto dávku s minimálnou dĺžkou obdobia poistenia v nezamestnanosti, ktorá je tiež dva roky. Ministerstvo práce plánuje však v nasledujúcom kalendárnom roku prehodnotiť súčasnú právnu úpravu rozhodujúcich období na určenie denného vymeriavacieho základu na určenie všetkých krátkodobých dávok a navrhnúť novú právnu úpravu, ktorá zásadne zjednoduší súčasnú viackrát zmenenú, ja by som ju pomenoval, trošku komplikovanú právnu úpravu. Toto komplexné riešenie si však vyžaduje dôslednú vecnú, právnu analýzu a v neposlednom rade aj istú dopadovú štúdiu, ktorú v súčasnosti my na ministerstve realizujeme. Vzhľadom na uvedené, neodporúčam podporiť, i keď isté ratio tá pripomienka má.
Žiada sa mi povedať ešte jednu vec. Možnože aj nie je najaktuálnejšia doba. My sme uvoľnili v tom našom návrhu možnosti, ktoré z toho vyplývajú, máme úplne iné starosti. 75-tisíc nových pracovných miest, pretože naša v tomto prípade priorita súvisí s tým, všetci, ktorí majú záujem pracovať, aby tú prácu prijali, pretože reálne tomu zodpovedajú možnosti a aktuálny stav na trhu práce.
Čo sa týka valorizácie, prečo sme zmenili, prečo z tej pevnej sadzby dnes hybrid? No jednoducho tá prvotná časť splnila úlohu a my sme prijali systémové opatrenia. Tie systémové opatrenia spočívajú v tom, že sme zaviedli minimálny dôchodok. Tam riešime systémove tie skupiny, inak povedané, kto minimálne 30 rokov bol dôchodkove poistený, musí mať iný dôchodok ako ten, ktorý nepracoval a poberá len sociálne dávky. To je splnené, tá úloha je splnená, a preto je teraz hybrid.
A k tej valorizácii, samozrejme, je to znovu dočasné riešenie, v zákone je aj presne vymedzené, navrhuje sa tak, že pevná suma sa dotkne len určitej časti dôchodcov. No a čo sa týka percentuálna, tiež sa dotkne určitej časti dôchodcov od výšky, ktorá je presne tam stanovená. Áno, ide o istú kombináciu zásluhovosti a solidarity.
A teraz k tej otázke, ktorá sa týka toho ústavnoprávneho rozmeru, pretože to pokladám za veľmi dôležité v tejto oblasti. Pani poslankyňa, máme tu ďalší nález Ústavného súdu, ktorý hovorí, alebo Ústavný súd sa vyjadril, že sociálne práva sú pravidlami tzv. tretej generácie. Čo z toho vyplýva? Že štát má väčší priestor na úpravu podmienok ako pri základných ľudských právach. To je výrok Ústavného súdu. V kontexte tohto výroku sme pripravili aj túto novelu zákona. Áno, dočasnú, ale som presvedčený, že v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Toľko možno k tomu ústavnoprávnemu problému.
Čo sa týka problematiky, ktorá je riešená v návrhu pána Mihála, resp. Petrík. Po prvé treba povedať, že v súčasnosti veľmi intenzívne pracujeme na zákone ohľadom ročného zúčtovania. Ročného zúčtovania odvodov, sociálnych odvodov. Táto problematika, ktorá je tu do istej miery obsiahnutá v tom návrhu, bude súčasťou komplexného zákonného riešenia, pretože na ročné zúčtovanie sociálnych odvodov sa relatívne veľmi dlho čaká. A tam bude potrebné viaceré veci, ktoré s tým súvisia, veľmi konkrétne zohľadniť.
Týka sa to aj tej druhej otázky, ktorá sa týka nevylúčenia súbežného poberania materského oboma rodičmi. My si osobne myslíme, teraz to v zákone je. Ja som minule informoval, že na Sociálnu poisťovňu nastúpi dozor, ktorý tieto veci potvrdí. Za týmto si stojíme a som presvedčený, že táto problematika je riešená. Ale opakujem ešte raz, problémy, ktoré sú navrhnuté v tomto riešení z hľadiska pozmeňovákov, budú súčasťou riešenia komplexného systémového, a to je návrh zákona ohľadom ročného zúčtovania sociálnych odvodov. Toľko reakcia ku konkrétnym otázkam, ktoré tu zazneli.
Chcem v závere zvýrazniť ešte jednu vec: K tomuto návrhu, ktorý predkladáme, sme dospeli v veľmi úzkej komunikácii a konzultácii aj so sociálnymi partnermi. Sú stotožnení, prijali takýto návrh riešenia. A ja vás preto chcem veľmi pekne požiadať, aby ste podporili takéto riešenie, ktoré sme do pléna Národnej rady predložili. Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Z úcty ku kolegom, ktorí prišli takto zavčasu ráno, si myslím si, že je potrebné niečo povedať na záver rozpravy k takto dôležitému zákonu. Neurobil som to včera, dnes by som chcel pozdraviť aj pána Lipianského, predsedu Jednoty dôchodcov na Slovensku, s ktorým sme veľmi úzko spolupracovali. A vôbec ďakujem pekne aj za ten sociálny dialóg.
Na záver vzhľadom na isté pripomienky alebo návrhy, ktoré tu boli prednesené hlavne z pozície pani poslankyne Jurinovej, sa mi žiada povedať asi jednu vec. Keď sme nastúpili pred tými šiestimi rokmi, pokladali sme za absolútne nevyhnutné urobiť zásadnú reformu dôchodkového systému. Zmenili sme prvý, druhý, tretí pilier, zaviedli sme minimálny dôchodok a pripravili sme zákon, na základe ktorého bolo možné vyplácať dôchodky z druhého piliera. Zmenili sa viaceré veci. Áno, zmenil sa aj spôsob valorizácie, kde sa z tzv. švajčiarskeho modelu, to znamená 50 % vývoja štatistiky miezd, 50 % vývoja štatistiky cien prešlo na tzv. dôchodcovskú infláciu. To znamená tovary a ceny vlastné dôchodcom.
Priznám sa, že trošku som ostal prekvapený, že to tak jednoducho vtedy prešlo, ale postupne, akonáhle sa začínajú niektoré kontúry z toho napĺňať, sa k tej problematike vraciame, čo je celkom prirodzené.
Základný cieľ celej tej reformy dôchodkového systému súvisel s tým, že je potrebné prijať isté garancie, aby bola zabezpečená udržateľnosť a hlavne dlhodobá udržateľnosť dôchodkového systému. Inak povedané, aby dôchodcovia v istom období, keď budú mať nárok na dôchodok, mali garanciu a istotu, že im ten dôchodok – či už z prvého, respektíve z druhého piliera – bude vyplatený. Som osobne presvedčený, že tá dôchodková reforma túto úlohu plní.
Otázka valorizácie. Pred tými šiestimi rokmi so sociálnymi partnermi, v tomto prípade hlavne s predstaviteľmi dôchodcov, prišlo k dohode, že budeme valorizovať pevnou sumou. Dôvod, ďaleko viacej do popredia vstúpila solidarita, to znamená otázka urobiť všetko pre to, aby tí nižší príjmoví dôchodcovia čo najviac pocítili akékoľvek percento alebo v tomto prípade pevnú čiastku valorizácie. Som presvedčený, to splnilo svoju úlohu. V čom by som to deklaroval? Vlani vydala Európska komisia štatistiky, ktoré sa týkajú vývoja životnej úrovne a hlavne prehlbovania, resp. neprehlbovania tohto rozdielu medzi tými najchudobnejšími a relatívne solventnejšími. Ja som veľmi rád, že aj na základe tohto rozhodnutia Slovensko skončilo v rámci Európskej únie v prvej štvorke, že sa tie nožnice neroztvorili, ale naopak, že sa postupne tá životná úroveň vyrovnávala. Prešlo toto obdobie. Zo zákona bolo potrebné sa zaoberať otázkou ako ďalej. Som znovu rád, že sme našli dohodu hlavne s predstaviteľmi Jednoty dôchodcov na Slovensku, uplatnili sme tento, nazvime ho, hybridný spôsob, ktorý rieši otázku aj, aj. Som presvedčený, že to je správne rozhodnutie, i keď, a to tu istým spôsobom pripúšťam, z hľadiska budúcnosti asi percentuálne pravidelné zvyšovanie nebude možné. Ale to je otázka, ktorá je aktuálna a možno bude aktuálna pre vládu, ktorá vzíde z volieb a bude mať zodpovednosť na roky ´20 a tie ďalšie.
Toľko sa mi žiadalo povedať úvodom. A teraz, ak dovolíte, by som plynule prešiel na niektoré veci, ktoré súvisia s tými pozmeňujúcimi návrhmi jednak pani poslankyne Jurinovej a jednak pani poslankyne Petrík, respektíve Mihál, ktorí v podstate spoločne predložili jeden pozmeňovací návrh.
K pani poslankyni Jurinovej, Gaborčákovej a Verešovej, pretože to je spoločný návrh. Ak dovolíte, odcitujem k prvej časti, ktorá sa týka problematiky tej prvej časti vášho pozmeňujúceho návrhu. Predkladateľky vo svojom návrhu navrhujú predĺženie rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie dávky v nezamestnanosti z doterajších dvoch rokov pred vznikom nároku na túto dávku na tri roky a to v súvislosti s predĺžením porovnávacieho obdobia na splnenie podmienky minimálneho obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti. Logika súčasného ustanovenia rozhodujúceho obdobia na určenie dávky v nezamestnanosti spočíva v zjednotení dĺžky tohto obdobia – dva roky pred vznikom nároku na túto dávku s minimálnou dĺžkou obdobia poistenia v nezamestnanosti, ktorá je tiež dva roky. Ministerstvo práce plánuje však v nasledujúcom kalendárnom roku prehodnotiť súčasnú právnu úpravu rozhodujúcich období na určenie denného vymeriavacieho základu na určenie všetkých krátkodobých dávok a navrhnúť novú právnu úpravu, ktorá zásadne zjednoduší súčasnú viackrát zmenenú, ja by som ju pomenoval, trošku komplikovanú právnu úpravu. Toto komplexné riešenie si však vyžaduje dôslednú vecnú, právnu analýzu a v neposlednom rade aj istú dopadovú štúdiu, ktorú v súčasnosti my na ministerstve realizujeme. Vzhľadom na uvedené, neodporúčam podporiť, i keď isté ratio tá pripomienka má.
Žiada sa mi povedať ešte jednu vec. Možnože aj nie je najaktuálnejšia doba. My sme uvoľnili v tom našom návrhu možnosti, ktoré z toho vyplývajú, máme úplne iné starosti. 75-tisíc nových pracovných miest, pretože naša v tomto prípade priorita súvisí s tým, všetci, ktorí majú záujem pracovať, aby tú prácu prijali, pretože reálne tomu zodpovedajú možnosti a aktuálny stav na trhu práce.
Čo sa týka valorizácie, prečo sme zmenili, prečo z tej pevnej sadzby dnes hybrid? No jednoducho tá prvotná časť splnila úlohu a my sme prijali systémové opatrenia. Tie systémové opatrenia spočívajú v tom, že sme zaviedli minimálny dôchodok. Tam riešime systémove tie skupiny, inak povedané, kto minimálne 30 rokov bol dôchodkove poistený, musí mať iný dôchodok ako ten, ktorý nepracoval a poberá len sociálne dávky. To je splnené, tá úloha je splnená, a preto je teraz hybrid.
A k tej valorizácii, samozrejme, je to znovu dočasné riešenie, v zákone je aj presne vymedzené, navrhuje sa tak, že pevná suma sa dotkne len určitej časti dôchodcov. No a čo sa týka percentuálna, tiež sa dotkne určitej časti dôchodcov od výšky, ktorá je presne tam stanovená. Áno, ide o istú kombináciu zásluhovosti a solidarity.
A teraz k tej otázke, ktorá sa týka toho ústavnoprávneho rozmeru, pretože to pokladám za veľmi dôležité v tejto oblasti. Pani poslankyňa, máme tu ďalší nález Ústavného súdu, ktorý hovorí, alebo Ústavný súd sa vyjadril, že sociálne práva sú pravidlami tzv. tretej generácie. Čo z toho vyplýva? Že štát má väčší priestor na úpravu podmienok ako pri základných ľudských právach. To je výrok Ústavného súdu. V kontexte tohto výroku sme pripravili aj túto novelu zákona. Áno, dočasnú, ale som presvedčený, že v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Toľko možno k tomu ústavnoprávnemu problému.
Čo sa týka problematiky, ktorá je riešená v návrhu pána Mihála, resp. Petrík. Po prvé treba povedať, že v súčasnosti veľmi intenzívne pracujeme na zákone ohľadom ročného zúčtovania. Ročného zúčtovania odvodov, sociálnych odvodov. Táto problematika, ktorá je tu do istej miery obsiahnutá v tom návrhu, bude súčasťou komplexného zákonného riešenia, pretože na ročné zúčtovanie sociálnych odvodov sa relatívne veľmi dlho čaká. A tam bude potrebné viaceré veci, ktoré s tým súvisia, veľmi konkrétne zohľadniť.
Týka sa to aj tej druhej otázky, ktorá sa týka nevylúčenia súbežného poberania materského oboma rodičmi. My si osobne myslíme, teraz to v zákone je. Ja som minule informoval, že na Sociálnu poisťovňu nastúpi dozor, ktorý tieto veci potvrdí. Za týmto si stojíme a som presvedčený, že táto problematika je riešená. Ale opakujem ešte raz, problémy, ktoré sú navrhnuté v tomto riešení z hľadiska pozmeňovákov, budú súčasťou riešenia komplexného systémového, a to je návrh zákona ohľadom ročného zúčtovania sociálnych odvodov. Toľko reakcia ku konkrétnym otázkam, ktoré tu zazneli.
Chcem v závere zvýrazniť ešte jednu vec: K tomuto návrhu, ktorý predkladáme, sme dospeli v veľmi úzkej komunikácii a konzultácii aj so sociálnymi partnermi. Sú stotožnení, prijali takýto návrh riešenia. A ja vás preto chcem veľmi pekne požiadať, aby ste podporili takéto riešenie, ktoré sme do pléna Národnej rady predložili. Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
9:10
Teraz pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 617. Spoločná správa výborov má tlač 617a.
Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej...
Teraz pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 617. Spoločná správa výborov má tlač 617a.
Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Tomáša Druckera, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
Pýtam sa; nechce, dobre. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 617. Spoločná správa výborov má tlač 617a.
Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Tomáša Druckera, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
Rozpracované
9:12
Súčasne sa s prihliadnutím na požiadavky aplikačnej praxe precizujú niektoré ustanovenia zákona, napríklad ustanovenia o odbornej spôsobilosti na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami, v ktorých sa dopĺňajú doklady na preukazovanie odbornej spôsobilosti na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami a navrhuje sa predĺžiť lehotu troch rokov na šesť rokov na preukázanie, či riziková látka má vlastnosti omamnej látky alebo psychotropnej látky.
Návrh zákona prispeje k zvýšeniu sociálnej ochrany a k prevencii vzniku závislosti od užívania omamných látok a psychotropných látok. Doplním potom, poprosili sme ešte v rámci výboru pre zdravotníctvo, aby sa doplnili ešte dve látky, ktoré boli v rozhodnutí v septembri zaradené na zoznam psychoaktívnych látok. Takže toto je pozmeňovací návrh, ktorý bol v zásade požiadaný aj z našej strany, z ministerstva zdravotníctva.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, verím, že tento návrh zákona podporíte. Ďakujem.
Dobré ráno prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, účelom tohto predloženého návrhu zákona je doplniť prílohu č. 1 zákona o dve omamné látky I. skupiny, dve psychotropné látky I. skupiny na základe rozhodnutia prijatého na 59. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a zločinnosť. Ďalej o jednu omamnú látku I. skupiny a šesť psychotropných látok I. skupiny na základe rozhodnutia prijatého na 60. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a zločinnosť. A doplniť jednu psychotropnú látku I. skupiny na základe hodnotenia rizík novej psychoaktívnej látky v súlade s čl. 6 rozhodnutia Rady z roku 2005 o výmene informácií týkajúcich sa hodnotenia rizík a kontroly nových psychoaktívnych látok.
Súčasne sa s prihliadnutím na požiadavky aplikačnej praxe precizujú niektoré ustanovenia zákona, napríklad ustanovenia o odbornej spôsobilosti na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami, v ktorých sa dopĺňajú doklady na preukazovanie odbornej spôsobilosti na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami a navrhuje sa predĺžiť lehotu troch rokov na šesť rokov na preukázanie, či riziková látka má vlastnosti omamnej látky alebo psychotropnej látky.
Návrh zákona prispeje k zvýšeniu sociálnej ochrany a k prevencii vzniku závislosti od užívania omamných látok a psychotropných látok. Doplním potom, poprosili sme ešte v rámci výboru pre zdravotníctvo, aby sa doplnili ešte dve látky, ktoré boli v rozhodnutí v septembri zaradené na zoznam psychoaktívnych látok. Takže toto je pozmeňovací návrh, ktorý bol v zásade požiadaný aj z našej strany, z ministerstva zdravotníctva.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, verím, že tento návrh zákona podporíte. Ďakujem.
Rozpracované
9:12
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo poslancovi Igorovi Janckulíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Rozpracované
9:14
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:14
Igor JanckulíkPredseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o omamných...
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo, ktorý súčasne určil za gestorský výbor.
Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v stanovenej lehote. Súhlasili s uvedeným návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú obsiahnuté v IV. časti spoločnej správy.
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorskému výboru v zmysle § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku predložil pozmeňujúci návrh na svoje stanovisko poslanec Martin Poliačik.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (tlač 617), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 a 2 uvedených v IV. časti spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 68 z 10. októbra 2017, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu, predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
18.10.2017 o 9:14 hod.
Igor Janckulík
Videokanál poslanca
Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (tlač 617).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo, ktorý súčasne určil za gestorský výbor.
Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v stanovenej lehote. Súhlasili s uvedeným návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú obsiahnuté v IV. časti spoločnej správy.
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorskému výboru v zmysle § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku predložil pozmeňujúci návrh na svoje stanovisko poslanec Martin Poliačik.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (tlač 617), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 a 2 uvedených v IV. časti spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 68 z 10. októbra 2017, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu, predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.
Rozpracované