21. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, ja možno len hneď na začiatok nadviažem na kolegyňu Nicholsonovú, ja by som si veľmi priala, aby aj práve, pretože prichádzam pred vás práve s pozmeňujúcim návrhom k jasličkovej časti tohto zákona, ja by som si veľmi priala, aby aj tento jasličkový zákon v rámci novely o sociálnych službách bol apolitický a aby sme sa aj na ňom vedeli nejakým spôsobom dohodnúť.
A myslím, že nejdeme úplne zlým, zlým smerom, lebo ja takisto musím aj poďakovať a oceniť ministerstvo za to, že po všetkých intervenciách, ktoré prichádzali či už práve z Aliancie Lucie Gomez alebo od prezidentského veta až cez moje podanie na Ústavný súd, ktoré tam teda stále je, tak došlo naozaj k nejakým zmenám, ako ste aj, pán minister, spomínali pri tej diskriminácii detí a rodičov, ktorí nepracujú. Takže ja si to veľmi cením, ale napriek tomu ten zákon má stále nedokonalosti, lebo vidíme tú realitu. Ja sa k tomuto zákonu vyjadrujem už rok a pol alebo koľko, nie som jediná, a čo vidím, je fakt, že zariadenia sa chcú registrovať, lebo vedia, že sa musia registrovať, ale sa nemôžu registrovať, lebo skrátka nevedia, čo všetko majú spĺňať. VÚC-ky takisto nevedia, čo a či majú od nich vôbec žiadať a mnohé aj súkromné zariadenia sa boja, že budú porušovať zákon, keď sa neregistrujú alebo nezaregistrujú do tohto registra sociálnych služieb, ale zároveň nemajú žiadnu podporu od štátu v ich snahe.
Ja sa opýtam, koľko máme aktuálne registrovaných týchto zariadení, odkedy je ten zákon účinný? Koľko ich máme? Máme ich málo. Vy hovoríte, že ste napísali usmernenie. Super. Ja som veľmi rada, že ste ho napísali po ďalších intervenciách. Ja sa opýtam, je to usmernenie niekde na webe? Viem ho ja niekde nájsť, aby som ho napríklad poslala tým desiatkam žien, ktoré sa ma pýtajú, čo majú robiť, pretože jedna VÚC-ka hovorí, že to kolaudačné potvrdenie nepotrebujú, druhá VÚC-ka hovorí, že ho potrebujú, vy hovoríte, že si to má VÚC-ka vyriešiť sama, VÚC-ka to zas hádže, povie, vydedukujte si to zo zákona, takže to zas hádže na to ministerstvo. A tie ženy ako, úprimne, no ja sa na to naozaj pozerám z pohľadu človeka, ktorý by si chcel teraz zriadiť jasle a zisťuje, že vlastne ani nevie, ako to má urobiť. Takže ten chaos pri tej registrácii tam reálne je a my sa naňho, my sa nesmieme, skrátka zatvárať oči pred tým.
Ja som napísala sériu článkov o tom, že existuje vďaka tejto alebo vďaka tejto novele aj možnosť zriadiť si doma detskú skupinu, to znamená, starať sa o deti do troch rokov terénnou formou. Na základe toho sa spustila lavína telefonátov na VÚC-ky, kde vlastne ženy, samozrejme to zaujalo, pretože v iných krajinách to funguje úplne bežne, že sa teda mamička, keď je doma s jedným alebo s dvomi deťmi, môže postarať aj o ďalšie jedno, dve deti a môže na to využiť práve takýto inštitút. Opäť sa udialo presne to isté, čo aj s tými zariadeniami, čo dnes Jana Cigániková veľmi presne a detailne opísala, a už sme to opisovali stokrát. Stalo sa to, že tieto matky sa začali na VÚC-kach zaujímať, čo budú potrebovať, aby spĺňali predpoklady na to, aby si mohli takúto detskú skupinu otvoriť. Opäť informácia z VÚC-ky, my vlastne nevieme, vydedukujte si to zo zákona.
Vy ste urobili usmernenie, ja by som ho chcela vidieť a asi, asi som ja možno na vine, že som ho ešte nevidela, ale veľmi rada by som ho potom posunula ďalej práve týmto ženám, aby vedeli, čo majú robiť. Takže napríklad taká maličkosť, ako je zverejnenie na webe, by naozaj pomohlo. To je jedna vec.
Druhá vec, ktorú chcem ako poslednú, lebo som to sľúbila k tejto téme povedať, lebo naozaj k tej téme už bolo povedané veľa, je príbeh, ktorým ja ukončím túto tému z mojej strany, a prejdem k pozmeňovaciemu návrhu.
"Dobré ráno, pani poslankyňa. Chcela by som im len odkázať" (im – nám tu), "že mi je veľmi ľúto, že po úspešných 14 rokoch vedenia môjho detského klubu musím pre nedokonalosť jasličkového zákona skončiť svoje podnikanie. Štrnásť rokov som bojovala o každého zákazníka. Snažila som sa im vychádzať v ústrety tým, že som počúvala ich potreby a podľa toho pristupovala k práci s deťmi a ich rodičmi. Začiatky boli veľmi ťažké. Skoro tri roky tvrdej práce od rána do večera, trávila som tam 12 hodín, pretože zo začiatku som si nemohla dovoliť zamestnankyňu, všetko zostávalo na mňa. Bola som opatrovateľka, upratovačka, manažérka v jednom. Prvé dva roky som to finančne zvládala len vďaka môjmu manželovi, ktorý ma podporoval finančne aj psychicky. Boli dni, keď som bola úplne zúfalá a manžel mi stále hovoril: vydrž, neboj sa, pozajtra, zajtra, za týždeň sa všetko otočí a niekto sa ozve. A mal pravdu. Pomaly sa moje meno začalo dostávať do povedomia a rodičia mi začali dôverovať. Nemala som peniaze na rozsiahlu reklamu, stále som tvrdila a aj tvrdím, že najlepšia reklama sú spokojní zákazníci. Keď postupne začali prichádzať deti, mohla som si jednu osobu zamestnať. Bola som veľmi šťastná. Prišli ďalšie deti, zamestnala som ešte jednu opatrovateľku. Ale aj vtedy ešte stále boli dni, že moje zamestnankyne mali výplatu, ale mne zostalo možno 100 eur. Ale hlavne, že som stihla platiť ich mzdy a odvody štátu. Stále mi zneli v ušiach slová môjho manžela: vydrž to, zvládneme to. Ale aj tak najväčšou odmenou pre mňa bola a je láska detí, ktoré ku mne chodia a podpora ich rodičov.
Vybudovala som svoje zariadenie na báze otvorenosti a lásky. Spätná väzba od rodičov mi to potvrdzuje. Mám tam svoje srdce, je to moje prvé dieťa. A teraz ho musím opustiť. Musím, pretože som v podnájme a naozaj nebudem preberať cudzie priestory, pardon, prerábať cudzie priestory len preto, aby som vyhovela zákonu. Kto mi zaručí, že keď to prerobím, nedajú mi výpoveď z priestorov? Áno, na začiatku som musela prerábať, ale nebolo to dané striktne zákonom, ale teraz nie, radšej hľadám inú možnosť, len aby som zabezpečila rodičom starostlivosť o ich deti. A ako jedinú možnosť som videla tú, že ponúknem moje zariadenie mestu, v ktorom žijem, lebo pre mesto bude ľahšie vyhovieť zákonu.
Na záver chcem povedať, že moje zariadenie nezatváram pre nekvalitu prevádzky, dôvody treba hľadať inde. Vlastne ich hľadať nemusíme, pretože všetci, ktorí vlastníme, riadime a žijeme našimi zariadeniami, to robíme s láskou, pretože inak sa to nedá." Toľko k téme.
A teraz ten pozmeňujúci návrh, ktorý je veľmi jednoduchý a je veľmi praktický a týka sa konkrétne jednej veci, ktorú ten jasličkový zákon ešte stále obsahuje, a je pre zariadenia predražujúca a zbytočná. Ide o prítomnosť zdravotnej sestry v konkrétnych zariadeniach starostlivosti o deti do troch rokov. Dôvodom na návrh prítomnosti zdravotnej sestry pri poskytovaní sociálnej služby uvedenej v § 32b pre deti mladšie ako 1 rok je bezpečnosť, keby bolo ohrozené zdravie dieťaťa. Prítomnosť zdravotnej sestry pri poskytovaní sociálnej služby uvedenej v § 32b však nijako týmto náhlym zdravotným komplikáciám a rizikám nedokáže predísť ani zabrániť. Obzvlášť, ak so sebou nemá sestra zodpovedajúce prístrojové vybavenie. Opatrovatelia musia mať základy poskytnutia zdravotnej starostlivosti. V prípadoch ohrozujúcich zdravie a život dieťaťa bude musieť byť privolaná tak či tak rýchla zdravotnícka pomoc bez ohľadu na prítomnosť alebo neprítomnosť sestry. Povinná prítomnosť a zamestnávanie sestry však poskytnutie sociálnej služby uvedenej v § 32b predraží vzhľadom na najvyššiu možnú súhrnnú platbu za opatrovanie štyroch detí do tej miery, že prakticky bude ekonomicky nerentabilná. Navrhuje sa preto, aby táto podmienka do zákona vložená nebola. Je to naozaj hlúposť, aby sme vyžadovali od jaslí prítomnosť zdravotnej sestry, keď tam, kde tie sestry potrebujeme, práve chýbajú. Takže samotné znenie tohto jednoduchého pozmeňovacieho návrhu k čl. 1.
V čl. I sa vypúšťa bod 32 a zostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem.

Ctené dámy, vážení páni, som veľmi rád, že v tejto sále zaznel pred chvíľou smiech, pretože smiech je signálom nielen dobrosrdečnosti človeka, ale v istých súvislostiach aj takým signálom harmonizovania postojov, či opozičných, či koaličných. A to je vždy taký príjemný signál. Bodaj by to bolo častejšie.
Nepochybne je tu medzi nami veľa dobrých a skúsených odborníkov na sociálne témy, ktorých si veľmi vážim bez ohľadu na to, či sú z tábora koalície alebo opozície. Rád by som však do tejto diskusie prispel aj svojím názorom a upriamením našej pozornosti na jeden veľmi dôležitý moment, ktorý súvisí so zákonom 448/2008 Z. z. Niet prakticky týždňa, v ktorom by som sa nestretol a nehovoril na rôznych fórach s ľuďmi o tom, čo ich ťaží, čo ich trápi a čo ich bolí. Nezaujímajú ich hádky, nezaujímajú ich parlamentné škriepky ani riešenia od zelených stolov, ale zaujímajú ich pragmatické postoje. Majú jasnú predstavu o tom, ako by mali politici slúžiť ich záujmom a tomu, aby život občana na Slovensku bol plnohodnotný a hlavne dôstojný. Témy, ktoré ľudia na týchto stretnutiach otvárajú, sú zdanlivo obyčajné, ľudské, ale mnohé z nich majú celospoločenskú závažnosť. Vo veľkej miere sa týkajú sociálnej oblasti, sociálnej starostlivosti, sociálnych služieb, no a práve toto ma primälo vystúpiť v dnešnej rozprave.
Čo sa týka predloženej novely, prináša legislatívne zmeny, ktoré vychádzajú zo záväzku uvedeného v programovom vyhlásení vlády, a to zefektívniť systém viaczdrojového financovania sociálnych služieb podporou zavedenia príspevku podľa stupňa odkázanosti pre všetkých zriaďovateľov. Dá sa teda z môjho pohľadu ako poslanca, do značnej miery trošku laického v tejto oblasti, ale poslanca, ktorý sa o ňu zaujíma, povedať, že ide o progresívny návrh.
Cieľom je totiž, po prvé, zabezpečiť udržateľnosť a dostupnosť sociálnych služieb. Dopyt po nich sa totiž neustále zvyšuje a vyzerá to tak, že sa bude rapídne zvyšovať aj v blízkej či strednodobej alebo vzdialenejšej budúcnosti.
Po druhé, zvýšenie príspevku na spolufinancovanie sociálnej služby z rozpočtu ministerstva práce vychádza aj z toho, že sa reálne zvyšujú náklady poskytovaných služieb s garantovaním ich kvality.
Po tretie, cieľom je zadefinovať nástroj na rozvoj sociálnych služieb nie od zeleného stola, ale tak, aby ponuka štátu, aby ponuka bola šitá na mieru potrebám občanov a obyvateľov. Mám tu na mysli nielen regionálnu, ale aj lokálnu samosprávu, teda sociálne služby vo verejnom záujme a v súlade s komunitnými plánmi obcí.
No a po štvrté, ide tu aj o vytvorenie určitej rezervy a úspory v rozpočtoch VÚC. Ukazuje sa, že v roku 2018 by v štyroch krajoch, bratislavskom, nitrianskom, prešovskom a košickom, mohla úspora dosiahnuť po 1,3 mil. eur, čo už sú celkom zaujímavé peniaze. V ostatných krajoch sa predpoklady úspor pohybujú v rozmedzí od 300- do 500-tisíc eur. Samotná výška ušetrených finančných prostriedkov závisí od počtu zazmluvnených prijímateľov u neverejných poskytovateľov. To, čo sa v novele zrejme riešiť nedá, je fakt, že treba nájsť asi spôsob ako zaviazať vyššie územné celky k tomu, aby ušetrené finančné prostriedky použili práve na sociálne služby. Odporúčam, aby tieto ostali v rozpočtoch VÚC, aby ich použili na bežné a kapitálové výdavky, súvisiace s poskytovaním sociálnych služieb. Ide napríklad o výdavky v súvislosti so zvýšením počtu zamestnancov sociálnych zariadení, samozrejme v neposlednom rade aj so zvýšením miezd a platového ohodnotenia týchto zamestnancov. Po ďalšie, ide o materiálne vybavenie zariadení, o zvyšovanie kvality starostlivosti v týchto zariadeniach a na podporu služieb komunitného charakteru.
Na čo by som chcel však v závere poukázať ako na problém, ktorý treba akútne riešiť, je odmeňovanie zamestnancov, ktorí pracujú v zariadeniach sociálnych služieb. Týka sa to zákona 553/2003 Z. z., teda zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Jednak prácu, ktorú títo ľudia robia a vykonávajú, považujem za platovo podhodnotenú, poddimenzovanú výrazne, pretože hrubá mzda vo výške cca 600 eur nie je dostatočná a určite nezodpovedá pri akomkoľvek kritickom postoji dôležitosti a zmysluplnosti práce, ktorá sa vlastne ani nedá robiť ako práca. Jednoducho musíte sa pre ňu narodiť a musíte ju robiť ako svoje poslanie. Ak túto otázku nebudeme riešiť na celospoločenskej úrovni, ľahko sa môže stať, že slovenské ženy v ešte väčšej miere ako doteraz budú chodiť za vyššie mzdy, za lepšie platové ohodnotenie opatrovať starých ľudí do Rakúska, do Nemecka a ďalších západoeurópskych krajín a naše zariadenia budú mať problém obsadiť zamestnanecké miesta, nehovoriac o tom, že poddimenzovaný personálny stav môže mať veľmi negatívne následky na kvalitu poskytovania starostlivosti o našich seniorov.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem vám za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, budem sa snažiť už naozaj krátko, bolo tu povedané toho dosť, ale v podstate predstupujem pred vás v takej dobrej atmosfére, v takej atmosfére, že sa dá dohodnúť a že dobré opozičné návrhy je možné prijať, že sa počúvame navzájom a že nám ide o dobro občana. Takto teda predstupujem už nie s pozmeňujúcim návrhom, ale s takou nejakou, s takým vedomím, alebo povedať vám a poprosiť vás, aby ste naozaj zvážili, aby ste podporili pozmeňovacie návrhy, ktoré tu predložila Soňa Gaborčáková, moja kolegyňa, a ktoré mali širokú podporu opozičných poslancov, ktorí ju preukázali svojimi podpismi. Vy viete, že tieto pozmeňujúce návrhy sú konštruktívne, že sú za nimi odborníci a že samotná predkladateľka naozaj pôsobí autenticky a vierohodne. Vie, o čom hovorí.
Nedá mi aj tak napriek tomu povedať, alebo nepovedať to, že tento zákon je taký nešťastný od samého začiatku. Už je tomu vlastne skoro 10 rokov, bol prijatý v 2008., keď sa prijal, a on sa už v podstate ani moc nedá napraviť, pretože celá jeho filozofia bola vtedy tak nešťastne zmenená množstvom pozmeňujúcich návrhov. A tie jeho každoročné novely už v podstate nikdy nenaplnili naše očakávania alebo oprávnené čakávania tak občanov, ako aj poskytovateľov sociálnych služieb a nikdy a ani teraz neodstraňujú, čo ma mrzí, diskrimináciu občanov, ktorí sú prijímateľmi sociálnych služieb. Lebo áno, ak diskriminujeme neverejných poskytovateľov, tak v podstate diskriminujeme samotných ich klientov, a to znamená, diskriminujeme občanov. Pretože stále, stále, ani pri tejto novele, pán minister, neodstraňujete dve kategórie poskytovateľov sociálnych služieb, teda neverejných a verejných, ktorých stále zákon rozdeľuje.
V tých pozmeňovacích návrhoch bola zahrnutá aj zmena financovania služieb krízovej intervencie. Dlhé roky som v takomto zariadení krízovej intervencie, ktorá poskytovala služby krízovej intervencie, pracovala. A aj z takej tej svojej skúsenosti alebo aby ste, takej, dúfam, že budem uveriteľná v tom, že skutočne je potrebné zvýšiť tieto sumy príspevkov, pán minister, pre zariadenia služieb krízovej intervencie, pre terénnu prácu, pre ambulantnú prácu, pre tých neverejných, ako ste ich označili ešte v 2008., neverejných poskytovateľov. Je to nedostatočné a neumožňuje to zabezpečovať kvalitné služby a jeden z tých pozmeňovacích návrhov riešil aj financovanie.
Včera som práve sa v zariadení zastavila a opätovne som počula týchto ľudí, ktorí po mne prebrali prácu, aké je to veľmi náročné, ako stále prežívajú, že to nie je práca, ale v podstate prežívanie. A ako predrečník môj povedal, áno, je to poslanie, ale chcem vám zároveň aj povedať, že títo ľudia vedia naozaj z nadšenia a presvedčenia pracovať aj za nižšie mzdy, ale, preboha, my nemôžeme parazitovať na tom, alebo štát sa nemôže spoliehať na to, že ľudia budú kvôli svojmu presvedčeniu, kvôli tomu, že radi robia charitu, chcú robiť služby, chcú pomáhať ľuďom, tak na nich nemôžeme parazitovať, pretože poznám, poznám týchto pracovníkov a viem, že veľmi rýchlo vedia vyhorieť v tejto svojej práci, ktorú si mysleli, že budú celý život robiť.
Chcem tu podotknúť a podčiarknuť význam služieb krízovej intervencie. Ony hrajú obrovskú rolu v tom systéme sociálnej podpory osobám a pôsobia v podstate preventívne pre všetkých, pre obyvateľov celej komunity. Ja viem, že sa tejto téme nevenuje nikdy dostatok pozornosti, tak na odborných fórach, konferenciách a ani v podstate v novele tohto zákona. Stále a dookola nevenuje sa tomu dostatok pozornosti. Samozrejme, sú to nepopulárne služby a nie sme na ne ani zvyknutí, sú to nové formy v tom našom zriadení novom, ale teda už nejakých tých dvadsať rokov predsa len, na ktoré sme sa nenaučili alebo ktoré považujeme akoby za nejaké, nejaké podradné, ale tieto služby sú nesmierne dôležité. Táto skupina služieb sa od tej dlhodobej starostlivosti a sociálneho začleňovania osôb so zdravotným postihnutím, o ktorých veľmi často rozprávame a ktorí si zasluhujú pozornosť, to je bez debaty, o to viac, že vieme, že starnutie obyvateľstva je nemenné, a my vieme, čo nás čaká, ale táto skupina sa odlišuje, odlišuje sa mnohorakosťou sociálnych skupín, ktoré potrebujú podporu a pomoc. Vysokou náročnosťou, vysokou náročnosťou na odborné zásahy, potrebu individuálneho riešenia pre jednotlivcov a rodinu. Kumuláciou rizík, ak nezasiahneme, tak sa opakujú, ale aj kumulujú riziká, opakujú sa tieto krízové situácie. No a akútnym nedostatkom poskytovateľov, pretože naozaj práve pre financovanie, priznám sa, je to skoro samovražedné pre každého poskytovateľa, aby tieto služby poskytoval a aby ich udržal a vôbec, aby ich začal.
Takže, ale zároveň to, že je nedostatok poskytovateľov teda, že sú tie služby málopočetné, znamená zároveň, že ten finančný dopad, pán minister, nebol taký veľký, že finančný dopad aj pri zvýšení, tak ako je pozmeňovacom návrhu, je minimálny, a preto prosím, aby ste zvážili tieto pozmeňujúce návrhy a aby ste ich prijali.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, priznám sa, že vôbec som neplánovala vystúpiť k tomuto návrhu zákona, lebo myslím, že všetko, čo bolo potrebné z našej strany, vysvetlila kolegyňa Soňa Gaborčáková, ktorá odborne, kompetentne predniesla problémy, ktoré neboli doriešené v našom pozmeňováku, aj tie, ktoré nakoniec teda vládna koalícia sa rozhodla prijať.
Ale poviem vám ten dôvod inšpirácie vystúpiť. To bolo vaše, nie vaše, ale nekompetentné poslanie mailu pani poslankyni Soni Gaborčákovej. Prišlo mi až zle, pán minister, keď som si ho prečítala, a prosím vás, urobte si na ministerstve s pánom štátnym tajomníkom poriadok. To vám odporúčam, lebo vám prerastie za chvíľku cez hlavu. Bolo mi zle z toho, keď viem, aké úsilie kolegyňa Gaborčáková venovala tejto oblasti. To viete si zdokumentovať už od prvého čítania, čo všetko absolvovala, ona vlastne toto vo svojej reči povedala a rozprávala, snažila sa niekoľkokrát stretnúť s pánom ministrom, bola odkázaná na štátneho tajomníka a pán štátny tajomník jej ako odpoveď na vaše odporúčanie, aby sa s ním stretla, dnes ráno pošle mail, v ktorom jej vysvetľuje na A-štvorku, podľa mňa to muselo byť určite na A-štvorku veľmi husto písané, prečo by nemala takýto pozmeňovák predložiť. Lebo je to zbytočné a na čo, že otvára vykopnuté dvere. Úplne choré. Pán minister, radím vám, urobte si s pánom štátnym tajomníkom poriadok!
Úplným klincom bol záver, kde hovorí, píše, ale chápe teda, že to podáva aj napriek tomu všetkému, čo jej on napísal, koniec koncov pre mňa to nebolo dostatočné vyargumentovanie, prečo by nemala podávať aj tie časti pozmeňovacieho návrhu, s ktorými sa nestotožňuje, ale úplným klincom bolo to, že v závere teda, že chápe, že to podáva, lebo Jurinová. Ja už neviem presne tie slová, ktoré použil, ale proste, lebo Jurinová kandiduje a musí, hej, aby sa prezentovala alebo čo. Prosím vás, odkážte vášmu pánovi štátnemu tajomníkovi, že či je hluchý a slepý, keď nevie, že ja sa k takýmto zákonom vyjadrujem pravidelne. Som veľmi rada, že v našom tíme je Soňa Gaborčáková, ktorá to chytila úplne špecificky, odborne. Odborne, jedine odborne. Teraz ja vystupujem len politicky a len preto, lebo váš štátny tajomník si dovoľuje písať pani Gaborčákovej také veci, ako jej napísal, hanbou parlamentu, normálne. Hanbou vlády by som povedala, že je.
Takže, pán minister, predkladali sme sedem bodov, ktoré sa týkali pozmeňovacích návrhov. Ja to vymenuje pre istotou. Išlo o zvyšovanie finančných príspevkov na odkázanosť, kedy myslíme, že je potrebné viazať ich na zvyšovanie minimálnej mzdy. Stopercentný príspevok v odkázanosti navrhujeme okrem pobytových služieb poskytnúť aj ambulantným službám, ktoré sa starajú o deti do osemnásť rokov. Dospelým osobám s postihnutím navrhujeme príspevok vo výške 80 percent, seniorom 60 percent. Už pri novele zákona o sociálnych službách, ktoré sa týkali vyslovene stacionárov alebo v ambulantných službách, sme upozorňovali, že také zníženie, aké vtedy prebehlo, naozaj nepomôže nijakému ani začleňovaniu, ani zlepšeniu stavu, najmä zdravotne ťažko postihnutých detí. Preto opätovne v podobnom duchu, toto bola pripomienka socie, prevzali sme to, podali sme to.
Ďalší bod, zvýšiť príspevky na krízové zaradenie, naviazať ich na minimálnu mzdu. Rovnako, o krízovej intervencii už hovorila aj kolegyňa Anka, hovorila Anka Verešová. Hovorila o tom, akým spôsobom organizácie, ktoré sa dlhodobo venujú takýmto činnostiam, ledva prežívajú. Opäť je to len znak toho, že vás tie ambulantné služby a krízová intervencia nezaujíma.
Ďalší bod. Výška finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby, ak ide o službu včasnej intervencie, sa určí v prepočte na počet hodín poskytovanej včasnej intervencie, minimálne tromi odbornými zamestnancami, pričom minimálna výška hodinovej sadzby je 16,7 eur. Je to suma, ktorá je naozaj postavená na minimalistických požiadavkách pri dodržaní štandardov, aké nastavila vláda, na 16,7 eur. Inak môžeme povedať, že táto včasná intervencia bude pochovaná a vy si budete môcť povedať, že budete hrobárom tejto včasnej intervencie, ktorá je v zákone, ktorá sa pomalinky rozbieha. Tie ženy, s ktorými som sa stretla, tak ledva prežívajú, nevedia, ako budú fungovať a predpokladajú, že ak to takto pôjde ďalej, opäť zavrú. To vám nevadí, že sa nebude mať kto reálne starať o tie deťúrence?
Piaty bod. Skrátenie lehôt pre posúdenie odkázanosti a vydanie rozhodnutia, ktoré sú podľa súčasnej novely, zbytočne dlhé. Zo 60 dní na 30, a z 30 dní na 10. To znamená, že nie, že my sme chceli ísť trošku ďalej ešte, ako je to v pozmeňovacom návrhu, ktorý prejde plénom, ale budiš, tešíme sa, že aspoň ste ustúpili z tých pôvodne navrhovaných lehôt.
Šiesty bod. Stanovenie finančného príspevku podľa reálnych nákladov na poskytovanie služby. Takisto, hovorí sa o ekonomicky oprávnených nákladoch, ale viete, že v skutočnosti sa tam nezahŕňajú naozaj náklady, alebo VÚC-ka nie je ochotná akceptovať niektoré náklady, ktoré sú reálnymi nákladmi v zariadeniach.
Siedmy bod. Zrušenie princípu do vyčerpania finančných zdrojov ministerstva a zrušenie postupnosti poradia žiadateľa o príspevok. Som takisto veľmi rada, že ministerstvo prijalo a ustúpilo z takejto chorej požiadavky, podľa mňa. Takže takisto kvitujem, že vláda sa rozhodla v tomto konať.
Takže z týchto siedmich bodov, dva registrujem, že boli teda podané v pozmeňovacích návrhoch, ostatné sa týkali iných vecí. Väčšinu z nich podporíme. Jeden myslím, že nie sme si celkom istí, či, či bude podporený, ale všetky ostatné radi podporíme.
A samostatný pozmeňovák sme dávali, ktorý sa týkal posúdenia odkázanosti, aby ľudia naozaj neboli odkázaní na to, že budú musieť sa chodiť posudzovať, alebo teda že mesto neakceptuje posúdenie vyššieho územného celku, alebo opačne, alebo samospráva a podobne. Takže toto bolo osem pozmeňovacích návrhov alebo osem bodov pozmeňovacieho návrhu, ktoré predniesla kolegyňa Gaborčáková. Ja vás prosím, aby ste naozaj uvažovali o tom, keď, je mi jasné, že teraz ich neprijmete, z toho, čo písal pán, možno, že váš blízky nasledovník, možnože čochvíľa minister, neviem, ale teda správa sa tak, ako by už bol ministrom, tak nám jasne vysvetlil, že nebudú podporené, že ich vlastne Soňa Gaborčáková úplne zbytočne predkladala.
Ja vás uisťujem a garantujem vám, že nič, žiadne jedno slovo, ktoré hovorí Soňa v prospech ľudí odkázaných na pomoc iných, nie je stratené. Oni to veľmi dobre vnímajú a veľmi si to pamätajú. Takže toľko k vystúpeniu.
Na záver už iba, táto novela mala za cieľ odstrániť diskrimináciu verejných a neverejných poskytovateľov. Naozaj sa jej to nepodarilo a keď sa jej to podarilo, len v úplne malinkej, minimalistickej časti. To, čo by malo byť cieľom, je navrhnúť štátnu dávku v odkázanosti, ktorá pôjde za klientom a ktorá bude odovzdaná klientovi, nie zariadeniu. To je cieľ, ku ktorému by sme sa mali blížiť. Toto je opäť len záplata na veľkú dieru, ktorá istým spôsobom ochraňuje pobytové služby. Tam došlo k dohode, ale tým, tak neviem, kto to už hovoril, ale reagovala som tam, že presne týmto ste dali, vrazili taký kôl a rozpoltili všetkých, ktorí poskytujú akékoľvek sociálne služby, na tých, ktorí poskytujú pobytové služby, a tých, ktorí poskytujú ambulantné služby. Chvalabohu, že možno zastabilizujete pobytové služby, ale ani v tom nevidím, keďže vidíme ten nárast potrieb odkázaných ľudí, aká je príprava na budúcnosť, na blízku budúcnosť v poskytovaní aj pobytových služieb. Brala by som, že štát sa bude snažiť o to, aby ľudia čo najdlhšie zostali vo svojom prirodzenom prostredí, vo svojich domovoch, ale z tejto novely to nijakým spôsobom nie je vidno, pán minister, vôbec. Zastabilizovali ste teraz pobytové služby, možno na chvíľku. Problém to vôbec ale nevyriešilo ani s tou diskrimináciou. Budem rada, ak táto novela aspoň niekomu pomôže, ale ja vás žiadam a prosím o to, aby ste naozaj ďalej pokračovali v hľadaní riešenia pre sociálne služby, ktoré sú týmto zákonom spracované nie tak, ako by sa patrilo na dnešné časy. Preto aj celú novelu nebudem môcť podporiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len chcem podporiť kolegyňu Eriku Jurinovú a naozaj potvrdiť to, čo si myslím, že aj je zrejmé všetkým, ktorí aspoň len trošku sledujú prácu parlamentu a špeciálne sociálnu oblasť, že Erika je jedna z najusilovnejších poslankýň, niektoré roky bola úplne najaktívnejšou a skutočne predkladá tieto veci nie preto, že idú nejaké voľby, čo nakoniec idú vlastne takmer vždy stále nejaké, ale pretože ju táto oblasť a hlavne ľudia, ktorých sa to týka, úprimne zaujímajú a snaží sa pomôcť a nájsť riešenie. Preto si myslím, že naozaj ministerstvo by malo takýmto poslancom vychádzať v ústrety a pán štátny tajomník by mohol nájsť naozaj vhodnejšiu formu ako komunikovať svoj názor, svoje možno aj odmietnutie, lebo tam sa ukazuje zrelosť človeka, keď má v rukách nejakú moc a keď ide aj niečo odmietnuť. Dá sa to robiť slušne, dá sa to robiť konštruktívne.
Takže ja ďakujem Erike aj ďalším kolegyniam, ktoré s ňou spolupracujú, za to že sa tak angažujú a že to robia nielen pred voľbami, ale vždy stále dokolečka veľmi usilovne, aj keď ich nikto nevidí.

Asi sa to odo mňa očakáva, mám aj prirodzenú potrebu a chcel by som začať tým, že ďakujem, ďakujem a ešte raz ďakujem. Ďakujem preto, že skutočne tá diskusia, ale aj vôbec proces tvorby, si dovolím povedať, že bola nad nejakými straníckymi tričkami, ale skôr smerovala a hľadala čo najlepšie riešenia. To si vysoko vážim a chcem aj v budúcnosti takto pokračovať a to aj napriek tomu, že nie vždy je to celkom zohľadnené. A pripomínam, to sa tu v parlamente v minulých rokoch, keď boli u moci iné politické strany pravicového rangu, nedialo. (Potlesk.)
Ak dovolíte, začnem od konca. Začnem od pani poslankyne Jurinovej. No, pani poslankyňa, predsa len to vystúpenie malo istý predvolebný nádych, to zas ako, ale to rešpektujem, to rešpektujem. Ale začnem, viete čím? Ja chcem veľmi pekne poďakovať Braňovi Ondrušovi a jeho tímu, že dva roky veľmi tvrdo, svedomito, citlivo pracovali až dospeli k tomuto rozumnému kompromisu, ktorý tu predložil. Som presvedčený, že si to ten tím ľudí okolo neho jednoducho zaslúži. Rád sa pozriem na nejaké, nejakú korešpondenciu, ktorá tu bola. Viete, len keď by som sa mal vyjadrovať k niektorým vašim vyjadreniam, napríklad k dnešnému vyjadreniu vašej kolegyne pani poslankyni Cigánikovej, tak takto hovorí bača so svojim valachom a nie poslanec s ministrom, ako sa dneska napríklad ona vyjadrila, že čakala až tu niekto zmúdrie. Ja už som dosť starý na to, aby som istý rozum mal. (Reakcia z pléna.) Ale ja hovorím k poslancom teraz. To znamená, že viete, takéto veci vybavovať, ja, a zhadzovať mi tu štátneho tajomníka, to si ako, v tomto prípade ako minister vyprosím.
Teraz, ak dovolíte, dovolíte, k veci, lebo si myslím, že si zaslúžim byť ďaleko, ďaleko viacej konštruktívny. Po prvé, niektoré veci možno zopakujem, ktoré zazneli aj v diskusii, ktoré som ja povedal vo svojom úvodnom vystúpení. Ale je dôležité, aby boli opätovne, opätovne pomenované.
Po prvé, riešime v prvom rade a prioritne viaczdrojové financovanie. Neriešime nejaký komplex reforiem. Naopak, ja hneď teraz, akonáhle bude tento zákon schválený, budem na viacerých veciach možno pracovať, pretože si myslím, že sociálne služby aj z hľadiska budúcnosti, ale aj ďalších vecí, ktoré bezprostredne na ne naviazané. Veď ministerstvo zdravotníctva napríklad pracuje už dnes na jednotnej posudkovej službe, ktorá tu bola už predtým povedaná, od 1. 1. ´19 by mal byť tento zákon účinný. Celkom iste jednotná posudková služba vyvolá zmeny aj v zákone o sociálnych službách. Pretože to sú tak spojité nádoby, že to bude nevyhnutné. To znamená, vôbec si neosobujem povedať, že tento zákon alebo táto novela je nemenná, neviem na aké roky, koľko dopredu. Tá aplikačná prax, vzhľadom na to, že sme zásadne zmenili ten postoj a ideme financovať na základe stupňa odkázanosti, budú celkom isto prirodzené.
A čo je ešte viacej dôležité, a to chcem hneď v úvode povedať, to je otázka tej vládnej vyhlášky, ktorá sa každý rok bude jednoducho aktualizovať. Veď tam musí reflektovať na to, čo sa v priebehu toho roku udialo. Možno aj na tie denné stacionáre. Áno, ja súhlasím s tým, asi časom bude treba úplne inak špecificky potrebné pristupovať k štruktúre a klientom jednotlivých tých denných stacionárov. Asi úplne inak k deťom, zdravotne postihnutým ako klasickým seniorom. Ale to sú tie veci, ktoré my budeme mať ambíciu pravidelne pri tej vyhláške zhodnocovať z hľadiska finančných dopadov a vyjadrenia. Ale to, čo rieši momentálne odkázanosť a dotácie zo strany štátu, to je príspevok, to nerieši nákladovosť sociálnych služieb. To je prvé potrebné si uvedomiť a to chcem tu zvýrazniť.
Po druhé, my neznižujeme doposiaľ vynakladané finančné príspevky z rozpočtov obcí a VÚC. Tu boli spomínané niektoré možné úspory u VÚC, ale VÚC dostávali aj niektoré nové úlohy z hľadiska nových druhov sociálnych služieb. A u tých VÚC-iek chcem pripomenúť, pravidelne každý rok, keď je schválený štátny rozpočet, si volám županov a riaditeľov odborov sociálnych služieb a bavíme sa o výške nákladov na sociálne služby. Je mojím, eminentný záujem nedopustiť, aby sa znížili náklady predchádzajúceho roku na rok, ktorý sa pripravuje, pripravuje rozpočet. To chcem vám zagarantovať, že v tomto smere budeme pokračovať a celkom iste sa vždy vieme dohodnúť na tom, že náklady na sociálne služby aj z pohľadu VÚC-iek nemôžu byť nižšie, vždy budú len, len minimálne zachované, alebo skôr ešte vyššie.
Po tretie, posilňuje sa ochrana najmä prijímateľov domácej opatrovateľskej služby. A to je ten povinný zostatok, to sa málo tu tieto veci o tomto diskutovalo. Z 1,4 ideme na 1,65 životného minima. To znamená, myslí sa aj na tých klientov a istých ekonomických dopadov, ktoré s týmto veľmi úzko súvisia.
No a tá štvrtá a veľmi podstatná otázka, čím je vlastne garantované to viaczdrojové financovanie, je podiel zdravotných poisťovní. To bola túžba doslova všetkých mojich predchodcov, ktorí volali po tom, aby po tom, čo boli zrušené geriatrie, liečebne dlhodobo chorých v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach, bolo užšie prepojenie zdravotno-sociálnych služieb. Toto je konkrétne napĺňanie. Začali sme s nejakými deviatimi medicínskymi úkonmi, dnes sme ďalej. Tu treba ešte raz pripomenúť, že pre budúci rok sa predpokladá, že 20 miliónov zo zdravotných poisťovní pôjde na tento účel pre jednotlivé sociálne služby a sociálne zariadenia. To znamená, my reálne napĺňame a plníme tú úlohu zdravotno-sociálnych služieb. Nehovoriac o tom, že dnes ministerstvo zdravotníctva pripravuje legislatívu, ktorá sa týka dlhodobo zdravotne postihnutých, čo je úzko naviazané na problematiku opätovne sociálnych služieb. To znamená, systémové riešenia minimálne týchto dvoch rezortov, ktoré sú svojím spôsobom nútené spolupracovať a aj v takých citlivých otázkach, ako sú financie, čo predtým jednoducho bolo skoro až nemysliteľné. Toto sú tie najdôležitejšie štyri veci, ktoré chcem v závere podčiarknuť.
No a to, čo je potrebné si ešte uvedomiť, a v podstate celá tá diskusia sa tu tým niesla, je otázka dvoch typov sociálnych služieb. Verejný a neverejný. Verejný – samospráva, obce, mestá, samospráva VÚC. Myslím teraz ako zriaďovateľov. To znamená, celý ten zákon sa musel veľmi citlivo pripravovať tak, aby podľa možností sa dosiahla istá rovnosť. Aby to nebolo, že akékoľvek riešenia budem prijímať na, by som povedal, chrbát jedného, druhého alebo tretieho zriaďovateľa. Viete, kto najviac teraz ako tým v tomto prípade cez túto novelu dosiahol? No sú to neverejní. Boli ste to hlavne vy, bol to môj predchodca, ktorý na začiatku roka 2012 prijímal poslednú novelu. Tá posledná novela riešila otázku 320 eur na lôžko a klienta pre obce a mestá. Opakujem, pre obce a mestá, nie pre neverejných, pre obce a mestá. Až my riešime teraz tento problém a ideme rovnako a plošne na všetky typy zriaďovateľov vrátane tých neverejných. Tí, ktorí poskytujú tieto služby, s ktorými sa rokovalo, si to aj primerane, primerane vážia.
Teraz, ak dovolíte, ku konkrétnym pripomienkam, ktoré tu zazneli. I keď k tým stanoviskám treba povedať, že veľmi veľa vecí riešia tie, tie návrhy mojich kolegov, ktoré boli odkonzultované, ktoré v značnej miere sa jednoducho prelínali, pretože tie viaceré pripomienky boli dosť totožné, či už z tábora koaličného alebo opozičného.
Ak som sľúbil 100 miliónov pre tento kalendárny rok, no treba povedať, 97 miliónov je rozpočet na rok 2017 pre sociálne služby. To, čo ideme riešiť, skoro päťdesiatka, to je už to navyše. To znamená, áno a ja som v úvode hneď čítal aké budú dopady aj pre tie ďalšie roky v súvislosti so sociálnymi službami. A tu je treba povedať jednu vec, sociálne služby tvoria takzvaný otvorený rozpočet. Tak jako hmotná núdza, tak jako príspevky na deti, pretože to sa nedá presne definovať, koľko sa narodí, koľko prípadne spadne niekde do hmotnej núdzi, koľko ľudom bude potrebné poskytovať obligatórne, to znamená, zo zákona nárokovateľné príspevky. Ale to je bežne tento rozpočet takto a ja už dneska na základe žiadostí, ktoré sa týkajú pre budúci rok, viem, že tých prostriedkov bude treba viacej. A preto je nevyhnutné a preto možno je aj istá výhoda, že ten valorizačný mechanizmus sa bude každý rok jednoducho upravovať a reagovať na konkrétne veci. Bude to zložité, budeme vyjednávať ako minimálnu mzdu. Ale ja som dal prísľub a na tom sme sa dohodli, že súčasťou môjho vyjednávacieho tímu bude zástupca za každého jedného zriaďovateľa, obce, mestá, VÚC-ky aj neverejní. A pôjdeme spolu presviedčať kolegov, že je treba dodržať minimálne tú výšku zvýšenia minimálnej mzdy, prípadne zohľadniť ďalšie veci, ktoré sú, sú v tomto smere nevyhnutné.
A toto je potrebné si jednoducho uvedomiť, pretože ak sa ideme baviť aj o nejakej opatrovateľskej službe, ktorá bude samostatne riešená. A vy dobre viete, že v rámci sociálneho balíčka ja pripravujem návrh zákona a v budúcom roku idem do parlamentu tak, aby akíkoľvek príbuzní, prípadne matka, pokiaľ sa stará o ťažko postihnuté dieťa, v priebehu dvoch rokov boli riešení tak, že budú na úrovni výšky čistého príjmu minimálnej mzdy. Na to máme prostriedky a toto je, by som povedal, moja srdcovka a veľmi rád v budúcom roku takýto zákon do parlamentu predložím. Ale tu treba vidieť aj jednu vec, je to stále originálna kompetencia obcí a miest. Áno, je mi ľúto že len tretina miest sa touto problematikou obcí zaoberá. Ale tu treba povedať, štát neostal mimo prostredníctvom Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia, 50 miliónov, nový Operačný program Ľudské zdroje, opätovne 50 miliónov. Sto miliónov za posledné roky. Injekcia pre opatrovateľské služby, pre terén, 3,5-tisíca nových miest vytvorených. Dobre pamätáte na obdobie, keď tu bola, nejaké medziobdobie mesiaca, dvoch, ako všetci kričali, že odrazu musí niekto niekoho prepúšťať. Hoci, a to opakujem ešte raz a na tom budem trvať, ak nejdeme meniť fiškálnu decentralizáciu a meniť pravidlá hry okolo daňovej politiky, to znamená, podiely pre obce, mestá a podiely pre VÚC-ky, tak je potrebné tieto veci naďalej zachovať a zohľadniť. Už to tu zaznelo v súvislosti so školstvom. Nech prejdú školy a všetky veci pod štát. Toto isté zaznieva teraz v súvislosti so sociálnymi službami, ale vraciame sa pri takýchto úvahách 20 rokov dozadu. Riešme tak, že nech štát sa postará o tie najzákladnejšie veci, ale zároveň nech si plnia svoje zákonné úlohy a povinnosti aj jednotlivé samosprávy, ktoré im zo zákona vyplývajú, pokiaľ nepríde k takým záležitostiam, ako prešli Česi, dobre, a to tá otázka péče, ktorá aj tuto bola viackrát okolo toho spomínaná. Ale my aj s Čechmi veľmi konkrétne komunikujeme a nie všetci sú presvedčení, že ten krok aj v tých Čechách bol ten najideálnejší. Práve preto je možno treba niektoré veci trošku viacej vysledovať a potom prikročiť k niektorým záverom.
No aj trošku som zostal prekvapený, ak ste si všimli dve vystúpenia, pani Nicholsonová a pán Sloboda. Pokiaľ sa pamätám, sú obidvaja z jednej strany. Pani Nicholsonová kritizuje to, že tí, ktorí boli skôr prijatí do domovov dôchodcov, budú dnes na úrovni tej najnižšej, nazvem to, tarify stupňa odkázanosti, aby ich jednoducho nemuseli obce a mestá vyháňať z tých zariadení, a pán Sloboda to kritizuje. Dva úplne rozporné pohľady dvoch ľudí z jednej strany k tejto a tej istej problematiky. Po prvé, zmenil to pán Mihál v ´12. roku, keď sa prijímali zákony a povedalo sa, že aj títo budú mať nárok na základe prechodného ustanovenia, čo je, ľudovo povedané, výnimka, aby mohli poberať 320 eur, a my sme to len prebrali. Viete, čo sa mení? A tu si vážim obce a mestá, že to akceptovali, pretože tá štvorka dnes bude mať 260 eur a doteraz dostávali na toho klienta 320. Idú dole 60 eur a oni to akceptovali. To je prístup aj obcí a miest a ja si ho vysoko vážim a chcem poďakovať aj kolegom zo ZMOS-u, že sme dokázali spolupracovať a vedieť sa dohodnúť na istých kompromisoch v súvislosti s týmto zákonom. Preto je ten zákon hlavne o peniazoch a v tom vlastne tkvie aj to viaczdrojové financovanie.
Jednotná posudková služba, áno, súhlasím. Ja som postavil otázku zriaďovateľom, počkáme až bude pripravená jednotná posudková služba a pôjdeme potom aj do tohto zákona? Bolo mi povedané, nie, ten rok budeme mať na to, aby sme zistili z hľadiska aplikačnej praxe, ako niektoré veci fungujú a my po roku budeme môcť byť múdrejší a niektoré veci eventuálne upraviť, podľa toho, čo ten život a aplikačná prax prinesie. Znova som vyšiel aj v tomto prípade v ústrety jednotlivým zriaďovateľom.
Čo sa týka ešte niektorých tých, pani poslankyňa Petrík, treba vidieť jednu vec k tomu vášmu pozmeňovaciemu návrhu. My sme túto vec prebrali z minulosti. Tá minulosť tam vždy bola v súvislosti s tou zdravotnou sestrou. Ale nepovedala ste jednu vec, že táto úloha sa týka len tých zariadení, ktoré majú deti do jedného roka. Do jedného roka, čo je veľmi dôležité si uvedomiť, deti do jedného roka. A to isté špecifikum, nemám nejaké analýzy a prehľad, koľko je takýchto zariadení, ale opakujem, do jedného roka buď asistent, alebo sestra. Áno, tam to je v tejto veci, a to nie je výmysel ministerstva. To sú konkrétne pripomienky a odporúčania pediatrov, to znamená odborníkov, ktorí s touto podmienkou do toho nášho zákona jednoducho vstúpili.
K pánovi Farkašovskému. Nie je tu. Ja som sčasti naznačil, že budeme hovoriť s VÚC-kami, aby nedospelo sa k situácii, že budú poskytovať menej prostriedkov ako doteraz, to je jednoznačná záležitosť. No, a mzda vo verejnom záujme, áno. To je otázka, ktorá je otvorená. Ja som prvý z tých, ktorí sa vehementne hlásia k tomu, že je nevyhnutné tarify zmeniť podľa terajšej výšky minimálnej mzdy, lebo sme niekde pár rokov pozadu a nezodpovedá realite a je potrebné ju riešiť. Absolútne s tým súhlasím.
Čo sa týka tých jednotlivých pripomienok, ktoré tu boli, viaceré zazneli. Príspevok na prevádzku vybraných služieb krízovej intervencie. K tomu tu bol pozmeňovák. Pozmeňovák tu bol, aj čo sa týka komunitných centier, komunálne plány sociálnych služieb v koncepcii rozvoja sociálnych služieb. No, sú tam nejaké prechodné ustanovenia. To nie je otázka dneska, zajtra, tam majú priestor a čas aj obce a mestá, aby sa k tomu vedeli pripraviť. A som osobne presvedčený, že tu je, čo sa týka, istý časový priestor, aby sa na to vedeli pripraviť, pokiaľ nadobudne táto úloha účinnosť.
Čo sa týka naviazania na minimálnu mzdu, áno, bola to ambícia ministerstva, boli sme na tomto dohodnutí aj so zriaďovateľmi. Vláda prijala iný koncept. To neznamená, že padla ambícia pravidelne zvyšovať príspevok o nárast minimálnej mzdy. Ale to znamená, že každý rok budeme vyjednávať a zohľadňovať všetky okolnosti, ktoré s tým súvisia. A ja sa k tomu hlásim a celkom iste som pripravený. A tak jak som povedal, prizývame k tomu aj našich partnerov jednotlivých typov zriaďovateľov sociálnych služieb.
Aby ministerstvo poskytovalo príspevok aj nízkoprahovému dennému centru. No, tu treba povedať jednu vec. Doteraz mali obce túto úlohu v podobe fakultatívnej povinnosti. Znova ďalší ústupok, obce a mestá prijali, dneska je to obligatórne. Zákonná povinnosť. Znova, ak tu je na ne nejaký ďalší dopad, je to na obce a na mestá, ktoré poskytujú sociálne služby.
Ďalšie veci, ktoré sa týkajú určiť pevne pevnú sumu 16,70 eura v súvislosti služby včasnej intervencie. No, bol to, táto otázka v predmete medzirezortného pripomienkového konania, o veciach sa hovorilo. A treba povedať, že všetky tie pripomienky, ktoré tu zazneli a ktoré ponúkla aj kolegyňa Gaborčáková, zazneli. To nie sú nové veci. Skôr nové veci zaznievali z jej úst dnes tu pri vystúpení. Veľmi radi sa k tým môžeme stretnúť a dať odpoveď. Tu bude treba pripraviť veľmi veľa metodiky, aby bolo každému jasné, aby si ten zákon nevysvetľovali niektorí, niektorí úplne po svojom. A na to sme, samozrejmá vec, že v maximálnej miere aj pripravení. To je dôležité.
Myslím si, že veľa vecí, na ktorých tu bolo upozorňované, boli zohľadnené. Áno, ja si osobne celkom iste myslím, že akékoľvek úvahy o nejakých poradiach padli tým, akonáhle vypadla otázka pravidelného zvyšovania podľa výšky nárastu minimálnej mzdy. Tam automaticky táto otázka bola pasé. Dnes každý, kto splní limit, myslím, že do konca mesiaca augusta, a dá žiadosť, no bude mať obligatórny nárok a bez ohľadu na to, či ho podá 1. januára alebo ho dá 30. augusta. Splní zákonné podmienky. A v priebehu roka to meniť nie je možné, pretože od 1. septembra si preberajú sumu, ktorú my narátame, financi, a na základe toho pripravujú rozpočet. Ale to sú jasné pravidlá a to, čo bude zakotvené v rozpočte, bude jednoducho pre ten kalendárny rok ďalej aj patriť. Ale to tu bolo takto aj v tom predchádzajúcom období. Tu nie je žiadna nová vec, pretože vždy bol istý termín, dokedy bolo treba dávať žiadosti, a skôr sme riešili to, že ľudia zabudli a tie žiadosti neuplatnili a potom z rozpočtovej rezervy premiéra sme museli sanovať viaceré veci a zábudlivosť zodpovedných ľudí, ktorí na to jednoducho zabudnúť nemali.
Možno toľko k tým pripomienkam. Nie sú nové. Tie pripomienky zazneli pri jednotlivých rokovaniach. Boli na ne ambície dať aj odpovede. Ja si vážim aj aktivity viacerých poslancov, pani poslankyne, ale viete, aj na tom okrúhlom stole, ktorý zvolala pani kolegyňa Gaborčáková, tam bol riaditeľ odboru sociálnych služieb ministerstva prítomný. Ja viem, že asi očakávala vyššie autority, štátny tajomník, ministra, ale dôležité je, že máme ambíciu, komunikujeme. Ja si vážim akýkoľvek počin a ambíciu niekoho prispieť k čo najlepšej kvalite zákona a kvalite sociálnych služieb.
Takže ešte raz všetkým veľmi pekne ďakujem za komunikáciu a spoluprácu a celkom iste sa uchádzam o podporu tejto novely zákona. A zároveň si myslím a netajím sa tým, že v budúcnosti, hlavne po prijatí zákona o jednotnej posudkovej službe bude nevyhnutné prijímať asi aj isté opatrenia a ďalšie novely, ktoré sa tohto zákona týkajú.
Ďakujem za podporu. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pekne pani predsedníčka, za tú vodu. Účelom navrhovanej novely zákona o sociálnom poistení je najmä zavedenie minimálnej miery valorizácie dôchodkov, ktorá by bola akceptovateľná dôchodcovskou verejnosťou, ako aj zníženie administratívnej záťaže v sociálnom poistení v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.
Je neustálou snahou vlády Slovenskej republiky hľadať spôsoby, ako prispieť k zlepšeniu životnej úrovne poberateľov dôchodkov. Jedným z nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa je aj úprava valorizácie dôchodkov pri zachovaní dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ku ktorej sa vláda Slovenskej republiky zaviazala vo svojom programovom vyhlásení vlády.
Podľa predloženej novely zákona o sociálnom poistení sa navrhuje od roku 2018 do roku 2021 dôchodkové dávky prioritne zvyšovať o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, tzv. dôchodcovskej inflácie. Ak by takto určená suma zvýšenia dôchodku bola nižšia, ako je pevná suma určená ako 2 % z priemernej sumy príslušného alebo teda totožného druhu dôchodku, zvýši sa dôchodok o túto pevnú sumu. To znamená, že minimálne o tie dve percentá. Bez ohľadu na vývoj makroekonomického prostredia a bez ohľadu na výšku poberaného dôchodku bude každému dôchodcovi garantované, že rast jeho dôchodku pokryje aspoň rast jeho životných nákladov a aj v časoch nízkej inflácie, ktorá sa v uplynulých rokoch jednoducho bola alebo je, dostane v nominálnej sume zmysluplné zvýšenie dôchodku.
Novelou zákona ďalej dôjde v praxi k zásadnému zníženiu administratívnej záťaže prevažnej časti poistencov štátu. Väčšina z nich už nebude musieť podávať prihlášky Sociálnej poisťovni na dôchodkové poistenie. Ide o zásadnú zmenu pre väčšinu poistencov štátu, ktorým bude vznikať dôchodkové poistenie automaticky. Ide najmä o fyzické osoby, ktorým vzniká nárok na rodičovský príspevok a starajú sa o dieťa do šesť rokov jeho veku. K zníženiu administratívnej záťaže však dôjde aj v prípade osôb, ktoré sa starajú o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 18 rokov jeho veku, ďalej osôb, ktorým sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie, ako aj osobným asistentom vykonávajúcim osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne.
Týmto sa predíde situáciám, ktoré v súčasnosti nastávajú alebo nastávali v praxi, že z dôvodu opomenutia podania prihlášky na platenie poistného na dôchodkové poistenie štátom prichádzajú tieto osoby o časť svojich dôchodkových nárokov. Nutnosť podať prihlášku sa zachováva iba v tých prípadoch, o ktorých štát nemá, o potenciálnom poistencovi štátu, potrebné informácie na to, aby dôchodkové poistenie vzniklo. Napríklad osoba, ktorá sa stará o dieťa do šesť rokov, ale nepoberá rodičovský príspevok.
Predloženou novelou sa navrhuje aj zníženie administratívnej záťaže na základe požiadaviek podnikateľského prostredia. V ďalších ustanoveniach predkladaný návrh zákona zachováva po dohode so sociálnymi partnermi jednotnú sadzbu poistného na úrazové poistenie na súčasnej úrovni 0,8 percenta. Zároveň reflektuje aj na podnety z aplikačnej praxe týkajúce sa najmä výberu poistného, zjednotenia podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti a zavedenie vyrovnávacieho príplatku pre poberateľov predčasných starobných dôchodkov.
Z rokovania výborov vyplynul okrem legislatívno-technických úprav aj návrh opäť jednorazovo zvýšiť vianočný príspevok pre niekoľkých alebo niektorých poberateľov dôchodku. Tento návrh v plnej miere podporujem. Zároveň bola vo výbore pre sociálne veci otvorená otázka, či by nebolo vhodné zohľadniť odstránenie administratívnej podmienky podania prihlášky na sociálne poistenie nielen pre budúcich poistencov štátu, ale aj pre osoby, ktoré v minulosti splnili všetky podmienky pre postavenie poistenca štátu, ale jednoducho zabudli podať prihlášku. Už vo výbore som oznámil, že predloženie takéhoto pozmeňovacieho návrhu podporím.
Preto vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, žiadam o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov a zároveň sa uchádzam aj o podporu celej novely zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, predložiť spoločnú správu výborov k prerokovaniu vládneho návrhu zákona o sociálnom poistení, tlač 664.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 813 z 12. septembra 2017 pridelia predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre sociálne veci a výboru pre zdravotníctvo. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný vládny návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rady schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplýva deväť pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona a v ich uzneseniach odporúča Národnej rade návrh zákona v znení pozmeňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 9 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci č. 82 z 10. októbra 2017. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, v tomto prípade budem naozaj hovoriť len odborne, nie politicky. Ale spôsobil to, v tom predchádzajúcom vystúpení to naozaj spôsobil pán štátny tajomník. Takže nedalo sa nereagovať. Tak, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k novele návrhu zákona 461/2003 o sociálnom poistení, ktorý má okrem iného riešiť z môjho pohľadu dva dôležité prvky nášho sociálneho poistenia, a to je problém valorizácie dôchodkov a úprava podmienok vzniku nároku na dávky v nezamestnanosti. Veľmi kvitujem, že novela bude aj upravovať alebo teda pozmeňovákmi budete aj, upravovať aj oblasť, ktorú sme sa snažili už aj my viackrát predkladať, ani nie viackrát, ale už aj na minulej schôdzi, aj na tejto schôdzi, týkalo sa to odpustenia, ak sa človek zabudol prihlásiť alebo z nevedomosti neprihlásil. Som veľmi rada, že ministerstvo prišlo na úpravu, na takúto úpravu vzniknutej nepríjemnej situácie najmä pre poistencov.
Predkladateľom novely asi nemusím pripomínať vážnosť týchto tém. Predovšetkým z môjho pohľadu vážnosť témy zvyšovania dôchodku, ku ktorej zodpovední politici nemôžu pristupovať inak ako v celom kontexte fungovania dôchodkového systému. Lebo ak je niečo nebezpečné pre dôchodkový systém a jeho stabilitu a akceptovateľnosť širokou laickou verejnosťou, tak je to prístup – zvyšujeme tento rok tak, na rok inak. Teraz je to naozaj na štyri nasledujúce roky, čo tak isto veľmi nezvyšuje tú stabilitu systému. Takže budem sa zoberať teda dvoma oblasťami, a to nároku, vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a valorizáciou.
Takže zmena podmienok vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Slovenská republika má jeden z najprísnejších podmienok, jedny z najprísnejších podmienok vzniku nároku na dávky v nezamestnanosti. Napríklad v Českej republike je nárok na podporu v nezamestnanosti podmienený trvaním dôchodkového poistenia zo zárobkovej činnosti po dobu jedného roka v rozhodujúcom období dvoch rokov pred zaradením do evidencie nezamestnaných. Podporná doba je od päť do desať mesiacov. V Poľsku je rozhodujúcim obdobím posledných osemnásť mesiacov pred zaradením do evidencie a vyžaduje sa dvanásť mesiacov poistenia, podporná doba je až jeden rok. A napríklad aj Rakúsko má ďalej ďaleko benevolentnejší prístup k podpore v nezamestnanosti, ako je tomu u nás.
Predložený návrh predstavuje zmäkčenie podmienok vzniku nároku na dávky v nezamestnanosti, čo vítam, a to najmä v súvislosti so zlepšujúcou sa situáciou na trhu práce, kde sa i tento rok očakáva pokles výdavkov na dávky v nezamestnanosti. To vláde naozaj umožňuje takú veľkorysejšiu sociálnu ochranu zamestnancov v období straty príjmu v dôsledku vzniku nezamestnanosti.
Návrh ministerstva práce zvyšuje počet rokov rozhodujúceho obdobia na zistenie obdobia poistenia v nezamestnanosti, tak nazvem to testovacie obdobie, tak sa to používa, z troch na štyri roky pred zaradením nezamestnanej osoby do evidencie uchádzačov o zamestnanie, čo je pozitívna zmena, v rámci ktorej sa bude zisťovať, či poistenec získal dva roky poistenia v nezamestnanosti v štyroch posledných rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie namiesto dnešných troch rokov. Čo je ale menej pozitívne, je skutočnosť, že sa neupravuje aj rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu. A tak sa ocitneme v situácii, v ktorej rozhodujúce obdobie na zistenie počtu dní poistenia budú štyri roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ale rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu budú vždy posledné dva roky pred zaradením do evidencie. Z toho budú vznikať neopodstatnené rozdiely v nárokoch práve na sumu dávky v nezamestnanosti. Takže príde mi to tak, že ministerstvo zlepšilo podmienky alebo zmäkčilo podmienky na testovanie, ale akoby, neviem, či zámerne, alebo opomenulo upraviť aj výpočet toho denného vymeriavacieho základu pre výpočet dávky v nezamestnanosti. Uvediem zopár príkladov. Ak zamestnanec rok pred zaradením do evidencie nemal vymeriavací základ na poistné, bol napríklad na péenke alebo na rodičovskej dovolenke, rok pred týmto rokom vykonával zárobkovú činnosť v zahraničí a prvé dva roky rozhodujúceho obdobia bol zamestnaný na Slovensku, nebude mať podľa navrhovaného stavu v období dvoch rokov pred zaradením do evidencie žiaden vymeriavací základ, hoci nárok na dávky v nezamestnanosti mu vznikla. Dávka bude vymeraná teda z minimálneho vymeriavacieho základu. Použije sa vlastne platná výnimka. Ak ale ten istý poistenec vykonával zárobkovú činnosť v zahraničí v druhom roku rozhodujúceho obdobia a v treťom by vykonával zárobkovú činnosť na Slovensku, dávka v nezamestnanosti by sa vymerala z denného priemeru za tretí rok rozhodujúceho obdobia. Vzniknú rozdiely v dávkach v nezamestnanosti a že nejde o malé sumy, uvediem na príklade. Ak by sa poistné platilo na Slovensku z vymeriavacieho základu 800 eur, prvému poistencovi by patrila mesačná dávku zhruba 228 eur a druhému 450 eur. Uznáte, že to je naozaj značný rozdiel. Je to vlastne polovičný rozdiel, alebo tá prvá situácia spôsobí, že človek príde o polovičku dávky.
Oveľa jednoduchšie by sa to bolo ukázalo naozaj na priamom príklade, ktorý vám ale, bohužiaľ, nemôžem ukázať, takže ste odkázaní len na to, čo vám vypoviem. A verím, že z toho, čo som povedala, máte chaos. Ale tým som chcela demonštrovať, že naozaj existuje možnože taká nespravodlivosť, ktorá, verím, že nebola len, že ste si ju nevšimli na ministerstve a ktorá by sa dala vylepšiť alebo zjednodušiť situáciu tým ľuďom, ktorí sa stanú nezamestnaní. Obaja títo poistenci zaplatia v rozhodujúcom období štyroch rokoch pred zaradením do evidencie rovnakú sumu poistného, ale dávky v nezamestnanosti by vykazovali viac ako 50-percentnú odchýlku, čo podľa môjho názoru nielenže nie je v poriadku, ale môže mať aj kolíziu s princípom rovnakého zaobchádzania. Považujem za potrebné navrhnutý stav doplniť a upraviť tak, aby sa takéto prípady diskriminácie odstránili. Preto práve k tomuto bodu prinášam aj pozmeňovací návrh, ktorým navrhujem úpravu práve vymeriavacieho základu pre výpočet dávky v nezamestnanosti, teda úpravy rozhodujúceho obdobia, rozhodného obdobia, v ktorom sa mení, určuje vymeriavací základ. To je k tej prvej oblasti dávky v nezamestnanosti.
A druhý návrh na dočasný systém zvyšovania dôchodkov. To znamená, v tejto časti sa budem viac venovať, nie že viac, ale jedine venovať zvyšovaniu dôchodkov, to znamená, valorizácii dôchodkov. Pre posúdenie návrhu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na dočasný systém zvyšovania dôchodkov je potrebné najmä určiť nejaké hodnotiace kritériá. A už to samotné vidím ako problém, lebo samostatným problémom je už aj dočasnosť uvedenej valorizácie alebo metódy valorizácie. Ide totiž o dočasnosť trvajúcu už od roku 2013, ktorá sa má predĺžiť do konca roku 2021. Teda od účinnosti zákona 461/2003 do konca roku 2021 sa budú podľa tohto návrhu, to znamená, z osemnástich rokov platnosti zákona valorizovať dôchodky v osobitnom režime počas ôsmich rokov, čo je podľa mojej mienky vážnym narušením ústavného princípu právnej istoty a tiež ochrany aj takzvaných legitímnych očakávaní poistencov.
S problémom dočasnosti valorizácie dôchodkov sa Ústavný súd už zaoberal v roku 2006. A pre posúdenie navrhovanej právnej úpravy je potrebné si pripomenúť jeho nález, Ústavného súdu 16/06, a z ktorého citujem. "Podľa názoru Ústavného súdu opakované novelizácie zákona urobené s cieľom vylúčenia uplatňovania všeobecného zákonom ustanoveného systému zvyšovania dôchodkových dávok je v príkrom rozpore s princípmi jasnosti, stability a právnej istoty, ale aj s princípmi tvorby práva, ktoré vyplývajú zo všeobecného princípu právneho štátu, ako je obsiahnutý v čl. 1 ods. 1 ústavy, ako aj s garanciou základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 ústavy a podľa čl. 30 ods. 1 Listiny. Preto mám problém vysporiadať sa s predloženým návrhom na predlžovanie dočasnosti metódy valorizácie, a buď nám pán minister tu objasní, ako sa ministerstvo vysporiadalo s takýmto nálezom Ústavného súdu, alebo sa s týmto problémom, ako aj s problémom, ktorý ďalej uvediem, budeme musieť poslanci obrátiť opätovne na Ústavný súd. Lebo nie je možné permanentne a ad hoc meniť valorizáciu dôchodkov. O tom nález Ústavného súdu hovorí jasnou rečou.
Druhá časť toho, s čím sa neviem celkom stotožniť, je zvolená metóda dočasnej valorizácie. V roku 2006 sa vláda Slovenskej republiky rozhodla valorizovať dôchodky diferencovane podľa sumy vyplácaného dôchodku a dôchodky vyplácané nad určitú sumu sa nevalorizovali vôbec. Dnes sme pred posúdením návrhu, v ktorom sa nižšie dôchodky majú valorizovať jedným spôsobom, vyššie, odlišným spôsobom. Podľa vyjadrení ministra práce ide o zavedenie dočasného hybridného diferencovaného systému valorizácie a ide o podobný problém, aký vznikol v roku 2006. Otázka neznie, či viac pridať dôchodcom, alebo nie, otázka je, či je ústavne korektná diferenciácia zvyšovania dôchodkov podľa vyplácanej sumy. Lebo nález Ústavného súdu v tejto veci celkom jednoznačne hovorí, opäť citujem: "Sociálne poistenie ako systém založený na poistnom princípe osobnej participácie premietajúcej sa do zohľadňovania zásluhovosti pri výpočte dôchodkovej dávky, na sociálnej solidarite a na garancii štátu je založený na princípoch, ktoré sa premietajú nielen do výpočtu dôchodkovej dávky, ale premietajú sa aj do systému jej zvyšovania. Tým, že integrálnou súčasťou systému sociálneho poistenia sú tak dôchodkové dávky, ako aj ich valorizácia pravidelne uskutočňovaná každoročne v určitom čase a podľa určitých kritérií, možno ju považovať za súčasť základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 ústavy a podľa čl. 30 ods. 1 Listiny a z tohto pohľadu ju treba aj posudzovať." Pritom primeranosť hmotného zabezpečenia Ústavný súd nedefinuje kvantitatívne, ale vo vzťahu k príjmu pred dôchodkovým vekom.
No a vo vzťahu k nášmu problému je najdôležitejšie nasledujúce stanovisko Ústavného súdu: "Podľa názoru Ústavného súdu preto opakovaným vylúčením uplatnenia všeobecne ustanoveného valorizačného mechanizmu a zavedením hornej hranice pre zvyšovanie dôchodkových dávok došlo nielen k neprípustnému zásahu do právnej istoty a z nej vyplývajúcich legitímnych očakávaní adresátov tejto právnej úpravy a k vážnemu narušeniu ich dôvery v právny poriadok, čím sa namietané ustanovenie dostalo do rozporu nielen s čl. 1 ods. 1 ústavy, ale aj do rozporu s čl. 39 ods. 1 ústavy a čl. 30 ods. 1 Listiny, lebo bez akýchkoľvek akceptovateľných dôvodov sa v systéme dôchodkového poistenia narušila proporcionalita uplatňovaných princípov, predovšetkým medzi mierou sociálnej solidarity a mierou osobnej participácie zásluhovosti na sociálnom zabezpečení spôsobom vedúcim k neodôvodnenej nivelizácii dôchodkových dávok narúšajúcej ústavný princíp zabezpečenia primeranosti, ktorá sa posudzuje aj podľa kritérií zásluhovosti."
Ja som presvedčená, že dôsledkom tohoto nálezu Ústavného súdu je vylúčenie možnosti diferencovaného zvyšovania dôchodkových dávok, jedným pevnou sumou, iným percentom z vyplácaného dôchodku. To je možnože taký ten hlavný dôvod nespokojnosti so spôsobom valorizácie podľa vyplácanej sumy starobného dôchodku, ktoré v konečnom dôsledku vedie k nivelizácii dôchodkových dávok. Čím nie som si istá a hovorím to verejne, či garancia minimálneho zvýšenia dôchodkov spadá alebo nespadá
medzi nástroje diferencovaného zvyšovania dôchodkov, či nízka inflácia je alebo nie je akceptovateľným dôvodom na porušenie zásady proporcionality. Aj v tejto veci by mal dať definitívne stanovisko asi už len Ústavný súd, pretože tu ide o špeciálny prípad dočasného zavedenia minimálneho zvýšenia starobného dôchodku, ale ktoré vedie k nivelizácii dôchodkov.
Len pre zaujímavosť. Päť rokov zvyšovania starobných dôchodkov pevnou sumou spôsobilo napríklad aj takýto efekt: Všetky dôchodky priznané v roku 2006 a vyplácané v roku 2006 vykazovali nárast o 5,6 % voči priznaným dôchodkom, lebo v tomto roku sa dôchodky zvyšovali o 5,6 percenta, v priebehu nasledujúcich rokov sa valorizovalo aj pevnými sumami a úhrnné zvýšenie starobných dôchodkov priznaných v roku 2006 sa do roku 2017 pohybuje od cca 41,5 % pre najvyššie dôchodky do 54 % pre najnižšie dôchodky. Z toho je zrejmé, že princíp proporcionality nebol uplatňovaný a sme v kolízii s nálezom Ústavného súdu.
Z doteraz uvedeného vyplýva takýto záver, že zákonodarca nemá úplnú voľnosť pri metóde valorizácie, pretože Ústava Slovenskej republiky aj nález Ústavného súdu vyžadujú, aby existoval stabilný dlhodobo platný spôsob valorizácie dôchodkov, ktorý udržiava princíp proporcionality medzi solidaritou a zásluhovosťou v rovnakej miere, aká platila pri priznaní starobného dôchodku. Predložený návrh určite nezodpovedá požiadavke dlhodobej stability metódy valorizácie a pravdepodobne je aj v kolízii s požiadavkou udržiavania proporcionality a vedie k postupnej nivelizácii dôchodkov.
Všetci chceme, aby sa dôchodcom zvyšoval ich príjem, ale musíme to robiť ústavne a konformným spôsobom. Verím, že ministerstvo práce nemá záujem na porušovaní ústavnosti a bolo by vhodné, aby minister vo svojom návrhu minimálne zmenil trvanie takéhoto dočasného režimu valorizácie dôchodkov na kratšiu dobu, opäť radšej na budúci rok, a ministerských úradníkov zaviazal k tomu, o čo sme ho žiadali každý rok, aj v prvom vystúpení k tomuto návrhu, aby sa témou valorizácie dôchodkov zaoberal skutočne zodpovedne a aby išlo o stabilné, ústavné a najmä dlhodobé riešenie. Je neúnosné, aby sa pri existujúcich tempách rastu priemernej mzdy aj mimoriadne nízkej inflácii dôchodcovia prepadávali v príjmovej škále obyvateľstva na nižšie a nižšie pozície.
OĽANO podporí predložený návrh valorizácie na rok 2018 s tým, že budeme uvažovať a vyzývame aj ostatné politické strany k spoločnému podaniu podnetu na preskúmanie ústavnosti. O tom budeme ešte hovoriť.
Valorizácia dôchodkov, ktorá sa dotýka viac ako milióna občanov, a potrebujeme jasne vymedzené hranice zásahov do cieľovej metódy valorizácie tak, aby sa neopakovala situácia posledných rokov. Naozaj mali sme tu viackrát nastavenie valorizácií, alebo sme nastavovali každý rok nejakým spôsobom valorizáciu. Teraz je to nastavenie v podobnom duchu ako minulý rok na ďalšie štyri roky, ale nepovažujem to za trvalé riešenie. Myslím, že ani pán minister, keďže určil dočasnosť takejto valorizácie. Ale je to veľký problém. Naozaj dbajme na to, aby aj tie zmeny, ktoré prijímame, boli ústavné, aby nespôsobovali aj právny chaos.
Dôležité je podľa mňa aj vymedzenie cieľa valorizácie dôchodkov. Pokiaľ pri určení metódy valorizácie dôchodkov obmedzuje zákonodarcu ústava a nálezy Ústavného súdu, rozsah zvyšovania starobných dôchodkov je už potom len čisté politikum obmedzené zdrojovými možnosťami štátu. Skrátka, o koľko sa majú dôchodky zvyšovať, závisí od vôle parlamentnej väčšiny, ale aj tu by mali fungovať isté pravidlá vychádzajúce z určenia, čo sa má valorizáciou dosiahnuť alebo aký je cieľ samotnej valorizácie. Na danú vec sú rôzne názory a pokiaľ si nevyjasníme pozície, z ktorých vychádzame pri prenastavení zvyšovania dôchodkov, budeme sa stále hompáľať stále od riešenia jedného aktuálneho problému k druhému. Raz to bude deflácia, inokedy inflácia prevyšujúca rast miezd alebo nejaký zástupný problém, ako napríklad blízkosť termínu volieb.
V akýchkoľvek úvahách o dôchodkovom systéme sú vždy prítomné minimálne tri protichodné záujmy, a to je záujem poistencov na čo najvyšších starobných dôchodkov, záujem zamestnávateľov na čo najnižších sadzbách poistného a záujem štátu na čo najnižší dopad dôchodkového systému na štátny rozpočet. Každý si háji tú svoju pozíciu. Dôchodkový systém, ktorý by plne pokrýval záujmy zúčastnených strán, nie je možné skonštruovať, lebo jednoducho lacný dôchodkový systém, ktorý poskytuje vysoké dôchodky bez účasti štátu na ich financovaní, naozaj neexistuje. Skrátka, ideálny dôchodkový systém neexistuje a jedine politici majú oprávnenie určiť, čí záujem má byť uprednostnený pred záujmom iných aktérov dôchodkového zabezpečenia, a tiež o tom, či a nakoľko sa majú dôchodcovia podieľať na raste bohatstva spoločnosti, či a nakoľko majú dôchodcovia právo zadlžiť budúce generácie deficitmi dôchodkového systému.
Teda zásadnou otázkou, pred ktorou politici stáli a stoja aj dnes pri rozhodovaní o zvyšovaní dôchodkov, je otázkou, aký má byť cieľ valorizácie dôchodkov. Čo má byť obetované, resp. koľko zo záujmov každej skupiny aktérov dôchodkového zabezpečenia má byť obetované v prospech inej skupiny. Pri rozhodovaní o metóde zvyšovania dôchodkov sú rozhodujúci dvaja aktéri, a to dôchodcovia, ktorí cez volebné preferencie ovplyvňujú politikov sľubom o vysokých valorizáciách, a ekonómovia, ktorí berú do úvahy výlučne rozpočtové dôsledky zvolenej metódy valorizácie.
Niet ani zamak pochybností, že minimálne zvýšenie dôchodkov musí byť naviazané na infláciu. Tá zabezpečuje udržiavanie kúpnej sily dôchodcov na úrovni roka, v ktorej bol dôchodok priznaný. Ekonómovia, naopak, budú vždy tvrdiť, že takáto valorizácia je postačujúca. Lenže ekonómovia, s prepáčením, sú technokrati, ich prioritou sú rozpočtové dopady valorizácie najmä tie dlhodobé, ale sociálne dopady reštrikčných opatrení sú v ich kalkuloch takým mizivým, veľmi drobným, marginálnym problémom, a tie musia riešiť práve takéto, no sociálne aspekty musia riešiť politici a vláda.
Preto témou dneška je opäť stanovisko k otázke, či a nakoľko sa majú dôchodcovia cez zvyšovanie dôchodkov podieľať na raste obyvateľov, na raste bohatstva obyvateľstva a či majú dôchodcovia právo zaťažovať budúce generácie schodkami verejných financií.
Môžem teda tlmočiť samozrejme len naše stanovisko. My vidíme vec nielen v dimenziách verejného dlhu generovaného dôchodkovým systémom, aj keď si tento problém s plnou vážnosťou uvedomujeme, no pri valorizácii dôchodkov sa nevyhýbame ani jej sociálnemu rozmeru. A máme za to, že dôchodcovia majú mať právo účasti na raste bohatstva obyvateľstva, meraného samozrejme rastom miezd. Preto preferujeme a aj do budúcnosti budeme preferovať systém valorizácie dôchodkov, ktorý bude trvalo naviazaný istým percentom aj na rast miezd tak, aby do valorizácie bolo vždy premietnuté najmenej 30 % rastu miezd. Teda nie celý rast miezd, pretože chceme rozložiť dopady nepriaznivého demografického vývoja na viac generácií. A zásadne odmietame zaťažiť dopadmi len generáciu súčasných dôchodcov.
A tiež pripomínam, že treba začať s masívnejšou pronatalitnou politikou. Tu zvýšenie rodičovského príspevku o pár eur naozaj nestačí. To znamená, to, čo hovoríme takmer pri každom sociálnom zákone, pán minister, prorodinná politika štátu nám tu chýba. Prekvapujúce je, že sociálnodemokratická vláda to vidí v cieľom stave rovnako ako technokrati. Alebo nie, ak ide od výnimky k výnimke?
Pán minister, by som potrebovala zodpovedať pár otázok. Je oficiálnym stanoviskom tejto vlády, že cieľovým stavom valorizácie je valorizácia infláciou? Naozaj si myslíte, že dôchodcovia by sa nemali cez rast dôchodkov podieľať na raste bohatstva obyvateľstva? Lebo navonok pôsobia postoje vlády k valorizácie rozpačito a na jednej strane sa deklaruje cieľ dosiahnuť valorizáciou výlučne cez dôchodcovskú infláciu a na druhej strane rok čo rok výnimka. Takže ako to v skutočnosti je, pán minister?
Ak sa bude valorizovať iba cez infláciu a rast mzdy, dostavuje sa efekt, pri ktorom sa zvyčajne prepadávajú starší dôchodcovia na životnej úrovni voči svojim mladším kolegom a dlhodobo vzniká problém starodôchodcov a novodôchodcov. To znamená, že z rovnakého výkonu sa dosahuje rôzna životná úroveň dôchodcov, čo nepovažujeme za správne. Tak je to to dlhodobým zámerom vlády?
No a posledná poznámka pred tým, ako prečítam pozmeňovací návrh. Čo ostáva v návrhu záhadou, je dôvod naviazania valorizácie dôchodkov na priemerný vyplácaný dôchodok. V podstate ide o rekurzívnu procedúru, ktorej valorizačná suma závisí nielen od rastu miezd, ale aj od početnosti nastupujúcej skupiny dôchodcov, nesystémové zvyšovanie starobných dôchodkov a tiež na raste životného minima. To nemá žiadne ekonomické opodstatnenie a spolu s diferencovaným zvyšovaním dôchodkov vedie len ku chaosu v dôchodkovom systéme. Takže toľko k pripomienkam k valorizácii.
Otázka je, že či naozaj má ministerstvo riadne zodpovedané hlavne cieľ valorizácie, že či sa nehráme na zajaca vo vreci, na mačku vo vreci, že či ste si istý, že to, čo aplikujete teraz každoročnou novelizáciou alebo zmeny valorizácie, a prečo, ak to je vaším cieľom, tak prečo z toho neurobíte trvalý mechanizmus? A nerozumiem teda naozaj tej dočasnosti metódy valorizácie. A možno ak by ste mi zodpovedali aj ten spôsob valorizácie, tak budem veľmi rada, teda hlavne tie otázky, ktoré som položila v závere.
Dovoľte mi teda teraz prečítať pozmeňovací návrh, ktorý sa týka určenia výšky vymeriavacieho, denného vymeriavacieho základu pre určenie dávky nezamestnanosti. A tiež vás prosím, pán minister, aby ste sa pozreli na ten pozmeňovací návrh, a verím, že ak si to prejdete so svojimi ľuďmi, tak že nájdeme nejaký prienik spoločný tohto pozmeňovacieho návrhu.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Soni Gaborčákovej, Anny Verešovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
V čl. I sa za doterajší bod 31 vkladajú nové body 32 až 36, ktoré znejú:
"32. V § 108 ods. 2 druhej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak tento zákon neustanovuje inak."
"33. V § 108 ods. 3 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období podľa odseku 2 vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základe je obdobie troch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku."."
34. V§ 108 ods. 3 tretia veta znie: "Ak poistenec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti ani v rozhodujúcom období podľa druhej vety, denný vymeriavací základ sa určí z vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor."
35. V § 108 ods. 4 sa slová druhej vety nahrádzajú slovami tretej vety.
36. V § 108 ods. 5 sa slová tretej vety nahrádzajú slovami štvrtej vety.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú. To je celý pozmeňovací návrh.
Pán minister, verím, že sa ním budete zaoberať. A naozaj na záver už len, návrh, ktorý ste priniesli do parlamentu, tak ako sme ho podporili v prvom čítaní, podporujeme ho aj teraz v druhom čítaní. Dala som vám niekoľko otázok, ktoré súvisia so spôsobom valorizácie. Upozorňujem na to, že naozaj od roku 2013, aj keď novela teda prišla alebo teda zákon o zdravotnom poistení prišiel do platnosti v roku 2004, tak od roku 2013 sa každoročne mení ten systém valorizácie dôchodkov. Ak ste presvedčený o tom, že naviazanie len na dôchodcovskú infláciu nie je ten správny model, prečo ste nedali pokyn, aby sa naozaj ustanovil model, ktorý zahŕňa aj ten rast bohatstva obyvateľstva alebo teda nejaké naviazanie na rast priemernej mzdy, ktorá v súčasnosti rastie. Bolo by to možno lepšie, čestnejšie aj pre ľudí priehľadnejšie určenie alebo taká garancia, že vám ide naozaj o to, aby tá stabilita dôchodkového systému aspoň pri valorizácii bola zachovaná a ľudia by si boli istí, že neprídu o zhodnotenie svojich predtým dávaných úspor, nie úspor, ale sociálneho poistenia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Podľa mňa veľmi dobré vystúpenie, pani poslankyňa Jurinová. Páčila sa mi aj tá prvá zložka, ktorá sa týkala zdôvodnenia, prečo sa zrejme obrátite alebo obrátime na Ústavný súd. A veľmi dobrá bola aj tá časť, ktorá hovorila o neudržateľnosti tohto spôsobu valorizácie z hľadiska verejných financií. Medzičasom, odkedy tento návrh vznikol, tak Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vydala svoje stanovisko, zverejnila ho a vyplýva z neho okrem iného, že dôjde k zaťaženiu do roku ´25, k zaťaženiu verejných financií asi o 1 miliardu eur. No teda, ak Rada a analytici ekonomickí rátajú s tým, že v 20-tom sa vymenia vlády a nejaká vláda bude schopná napraviť tieto kroky a, povedzme, šetriť na dôchodcoch, tak to si myslím, že sa nestane. Čiže rovno už po tomto zákone môže Rada pre rozpočtovú zodpovednosť prerátať udržateľnosť verejných financií dlhodobo a môžeme rovno začať tlačiť túto vládu, aby šetrila niekde inde 250 miliónov ročne.
A posledná poznámočka sa týka, troška teraz odbočím, úlohy ekonómov v spoločnosti. Väčšina ekonómov vníma svoju úlohu tak, že sa snaží ľuďom zabezpečiť to, čo ľudia chcú za čo najnižšie náklady. Čiže celkom humánny cieľ, ja myslím.