21. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, budem určite ďalej komunikovať s pánom ministrom na túto tému a vám sa chcem poďakovať za prečítanie odpovedí rovnako tak, rovnako tak z ministerstva zahraničných vecí, ako ministerstva vnútra.

Ďakujem pekne.

Ďakujem, vážený pán predseda, podpredsedovia, členovia vlády, panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za otázku týkajúcu sa chránených území, ktoré sú v súčasnosti v médiách spomínané často, či už v súvislosti s lokalitou UNESCO Karpatské bukové pralesy, alebo aj v súvislosti s veternou kalamitou, ktorá zmenila ráz viacerých chránených území. Pre návštevníkov týchto území nie je pohľad na hory bez stromov, ale..., nie je pohľad na hory bez stromov alebo na hory s vyschnutými stromami príjemný a od verejnosti dostávame tieto, v tejto súvislosti nielen sťažnosti, ale aj návrhy a podnety na riešenie situácie nadmerným výrubom v chránených územiach. Preto som rád, že aj v pléne Národnej rady môžem aspoň stručne prezentovať stanovisko rezortu.
V prvom rade by som chcel uviesť, že tzv. kalamity patria do prírody. Veterné kalamity vždy boli a sú, budú súčasťou poveternostných javov a na území Slovenska teda aj faktorom, ktorý ovplyvňuje prirodzený cyklus lesných porastov. Veterná kalamita neznamená pre zdravý a prirodzený ekosystém katastrofu. Samozrejme, dochádza k vplyvu na biotop, čo môže spôsobiť jeho zmenu a následne vytvorenie nových podmienok, ktorých sa však príroda vedela a stále vie vysporiadať. Oveľa citlivejšie však na veternú kalamitu je aj následky reagujúce pôvodný, následky reaguje pôvodný porast, predovšetkým lesná mono-, monokultúra, ktorá bola napríklad v Národnom parku Nízke Tatry či TANAP-e vysádzaná ako čistý smrekový les s pôvodnými druhmi smrekov už od 19., už v 19. storočí. Stromy sú prevažne v rovnakom veku a výške, nakoľko nerastú vo svojich pôvodných podmienkach a sú menej odolné voči všetkým stresovým faktorom.
Ako druhé by som, by som chcel zdôrazniť, že veterné kalamity a ich dôsledky určite nie sú dostatočným alebo hlavným podnetom pre prehodnotenie výmeny chránených území. Prehodnocovanie národnej sústavy chránených území musí zohľadňovať predovšetkým celý rad odborných kritérií, napr. prírodné hodnoty, hodnoty ekosystémových služieb, druho-, druhová pestrosť, jedinečnosť a charakter biotopov a ekosystémov a podobne, ako aj ďalších spoločenských požiadaviek. Ministerstvo dnes prehodnocuje prioritne tzv. veľkoplošné chránené územia. V decembri 2015 sa úspešne zavŕšila zonácia Národného parku Slovenský raj a zároveň vláda schválila aj program starostlivosti o tento národný park na roky 2016 až 2025. V súčasnosti intenzívne pracujeme na doriešenie zonácie TANAP-u. V procese je aj príprava zonácie dvoch ďalších národných parkov, Veľká Fatra, Malá Fatra, Veľká Fatra a Muránska planina a jednej chránenej krajinnej oblasti, Cerová vrchovina.
Všetko, skončil som.

Ďakujem pekne tiež, pán minister, za tlmočenie názoru ministra životného prostredia. A zdá sa mi, že budem to riešiť podobne ako pán Klus, takže budem sa ešte s ním kontaktovať.
Ďakujem pekne.

Érsek, Árpád, minister dopravy a výstavby SR
Ďakujem.
Príjemný deň prajem.

Ďakujem. Príjemný deň prajem.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, milá kolegyňa, milí kolegovia, dovoľte, aby som predniesol interpeláciu na pána ministra Kažimíra, ministra financií Slovenskej republiky, v tejto veci.
Na Slovensku žije v súčasnosti 640-tisíc ľudí na hranici chudoby, z toho 30 % dôchodcov nemá financie na svoje základné potreby. Ročne iba našich päť veľkých známych reťazcov vyhodí viac ako 15-tisíc ton potravín, z toho väčšina sú potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti. A ešte pred rokom sme boli jedna z posledných dvoch krajín, kde darovanie potravín po dátume minimálnej trvanlivosti bolo zakázané. A tento stav sa zmenil prijatím zákona č. 376/2016 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2017.
Tento zákon umožňoval prevádzkovateľom bezodkladne previesť, resp. darovať bezpečné potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti charitatívnym organizáciám. Charitatívne organizácie si následne v zmysle predmetného zákona začali registrovať výdajne, ktoré po schválení regionálnym úradom verejného zdravotníctva môžu odoberať potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti od reťazcov a následne ich distribuovať medzi svojich klientov.
Žiaľ, narazili pri tejto činnosti na problémy a tie problémy boli v zmysle toho, že obchodné reťazce nemali záujem potraviny im vydávať, nakoľko na základe usmernenia Finančnej správy Slovenskej republiky ide o informáciu k uplatneniu obstarávacej ceny zásob potravín bezplatne odovzdaných Potravinovej banke Slovenska do daňových výdavkov, od 1. 1. 2015 je darovanie potravín Potravinovej banke Slovenska, od 1. januára 2015 považované za daňový výdavok vo výške obstarávanej ceny. A toto, samozrejme, sa nevzťahovalo a nevzťahuje na ostatné organizácie, ktoré majú zaregistrované svoje výdajne.
Na základe vyššie uvedeného sa preto obraciam na pána ministra financií formou tejto interpelácie a dovoľujem si ho požiadať o vysvetlenie a zodpovedanie nasledujúcich otázok:
Prvá otázka. Prečo má Potravinová banka Slovenska ako jediná charitatívna organizácia na Slovensku voči iným charitatívnym organizáciám takúto výhodu? Nejedná v tomto prípade o znevýhodňovanie ostatných charitatívnych organizácií?
Prečo nemôžu mať ostatné charitatívne organizácie, ktoré majú podľa účinného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov registrovanú výdajňu a môžu odoberať bezplatne potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, rovnaké postavenie ako Potravinová banka Slovenska, t. j. aby si daňovníci - obchodníci mohli obstarávaciu cenu bezodkladne prevedených potravín týmto charitatívnym organizáciám tiež zahrnúť do daňových výdavkov podľa § 21 ods. 2 písm. n) bod 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov?
Tieto otázky pokladám pánovi ministrovi hlavne z toho dôvodu, že prax je v súčasnosti taká, že registrované charitatívne organizácie, ktoré bezodplatne poskytujú potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti sociálne odkázaným obyvateľom, musia mať zmluvu s Potravinovou bankou Slovenska, ktorá reálne tieto potraviny z obchodov ani nepreberá, teda v podstate to robia v jej mene a tým pádom vlastne dochádza k niečomu takému, čomu sa pravdepodobne chcelo vyhnúť, aby takéto potraviny distribuovali organizácie, ktoré na to budú mať registrované výdajne, keďže toto nie je nejakým spôsobom ošetrené. Takže túto predmetnú interpeláciu pánovi ministrovi Kažimírovi aj dneska podávam do podateľne Národnej rady.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, nasledujúca interpelácia je určená ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky.
Vážený pán minister, v súlade čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Dechtice patria historicky aj aktuálne k najdôležitejším zdrojom pitnej vody v Trnavskom kraji. Ročne zásobujú okolitý región približne 4,5 mil. metrov kubických. Tento objem predstavuje tretinu všetkej využívanej pitnej vody v Trnavskom kraji a vodu z Dechtíc tak pije približne 90-tisíc ľudí z Trnavy a blízkeho okolia.
Podľa šíriacich sa informácií posledných týždňov majú starostovia a obyvatelia obcí okresu Trnava vážne obavy z možného ohrozenia vyššie spomenutého strategického zdroja pitnej vody. Hrozbou môže byť ukladanie odpadu v miestnom kameňolome, ktorého prevádzkovateľ plánuje využiť jeho priestory na uloženie 250-tisíc metrov kubických inertného odpadu, s čím nesúhlasí okrem miestnych občanov a starostov ani Trnavská vodárenská spoločnosť. Kameňolom je stále v prevádzke a v aktívnej ťažbe sa nepretržite pokračuje, preto sú denne spôsobované množstvá otrasov, ktoré umožňujú rôznym druhom toxických látok preniknúť do riečísk a studní.
Napriek tomu, že Okresný úrad v Trnave prerušil konanie o žiadosti o navýšenie odpadových kapacít v kameňolome, jeho prevádzkovateľ už veľké množstvo odpadov v areáli uložil. Nie je známa evidencia množstva ani kontrola samotných ukladaných odpadových látok. Možno tak vychádzať iba z informácií fotografického charakteru, ktoré vyvolávajú podozrenie, že je tam uložený aj azbestový a iný podobne toxický odpad, ktorý môže vážne znečistiť tento kľúčový zdroj pitnej vody.
V tejto súvislosti si vám preto dovolím položiť nasledovné otázky:
1. Akým spôsobom a v akých intervaloch sa bude monitorovať kvalita pitnej vody v Dechticiach, ktorá patrila doteraz k najkvalitnejším v Slovenskej republike?
2. Akým spôsobom a v akom časovom horizonte sa budú skúmať látky uložené v kameňolome v Dechticiach a miera ich toxicity?
3. Aké opatrenie plánuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky prijať na ochranu zdroja pitnej vody v Dechticiach?
4. V akom zmysle a dokedy plánuje Okresný úrad v Trnave v danej veci rozhodnúť?
5. Ako sa ministerstvo životného prostredia postaví k obdobným prípadom ohrozenia pitnej vody v Slovenskej republike?
Ďakujem za pozornosť.

Pekné popoludnie. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja mám pripravené tri interpelácie. Prvá interpelácia je na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pána Jána Richtera vo veci obsahu a realizácie avizovaného programu návratu Slovákov pracujúcich vo Veľkej Británii späť na Slovensko.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 35/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady a v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať interpeláciu v tejto veci s nasledovným obsahom.
Berúc do úvahy súčasný priebeh rokovaní o tzv. brexite, alebo ak chceme, vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie, a teda medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, je tu značné riziko, že pre isté množstvo Slovákov pracujúcich v Spojenom kráľovstve nezostane na britskom trhu práce miesto. V tejto súvislosti mi dovoľte informovať sa o obsahovej stránke a spôsobu realizácie pripravovanej návratovej kampane, ktorú vaše ministerstvo avizovalo v médiách. Jedná sa najmä o predpokladaný počet našich spoluobčanov, ktorých podľa vás táto kampaň pozitívne ovplyvní, akým spôsobom sa to chystáte zrealizovať, ako aj o predpokladaných vynaložených verejných prostriedkoch pre tento účel, za čo vám vopred ďakujem.
Druhá interpelácia je na podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu pána Petra Pellegriniho, a to vo veci možnosti čerpania prostriedkov Európskych štrukturálnych a investičných fondov, ďalej v skratke EŠIF, konkrétne Banskobystrickým samosprávnym krajom. Takisto ten úvod začína rovnako, a teda že sa prihováram pánovi podpredsedovi vlády na základe predmetných článkov ústavy a rokovacieho poriadku, a idem rovno teda do konkrétneho textu.
V súvislosti so zastavením možnosti čerpania prostriedkov Európskych štrukturálnych investičných fondov z dôvodu nelegálneho zamestnávania zo strany Úradu Bankobystrického samosprávneho kraja, ďalej len BBSK, teda konaniu v rozpore s pravidlami Systému riadenia EŠIF, ktoré boli schválené uznesením vlády č. 584/2014 Z. z. zo dňa 20. novembra 2014, mi dovoľte informovať sa nasledovné:
Či vôbec, a keď, tak akým spôsobom je možné opätovné povolenie čerpania prostriedkov EŠIF Úradom Banskobystrického samosprávneho kraja v prípade, že súčasný štatutár, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Marian Kotleba, a teda osoba zodpovedná za súčasný stav bude nahradený v nadchádzajúcich voľbách. Ergo, či bude možné, aby sa Banskobystrickému samosprávnemu kraju možnosť čerpania eurofondov vrátila.
Tretia interpelácia na ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslava Lajčáka je vo veci počtu členov diplomatickej misie Slovenskej republiky v Ruskej federácii a vice versa. A opäť začínam rovnako a teda na aké články ústavy a rokovacieho poriadku sa odvolávam. A konkrétny text znie:
Vzhľadom na nie tak dávno medializované informácie ohľadom vzájomného znižovania počtu členov diplomatického zboru medzi Spojenými štátmi americkými a Ruskou federáciou mi dovoľte informovať sa o počte členov slovenskej diplomatickej misie v Ruskej federácii a, samozrejme, vice versa o počte členov ruskej diplomatickej misie na Slovensku. Zároveň sa vás chcem opýtať, či je tento počet vzhľadom na personálne zabezpečenie ostatných misií Slovenskej republiky podľa vášho názoru adekvátny.
Vo všetkých troch prípadoch ďakujem veľmi pekne za skorú odpoveď.
A takisto ďakujem vám všetkým za pozornosť.

Vážené kolegyne, kolegovia a vážená pani ministerka, minister, vážený predsedajúci, nebola som spokojná s odpoveďou pána ministra zdravotníctva ku mojej interpelácii z 13. októbra, nie, oni to tam len dostali, z 10. októbra. Takže chcem ho opäť interpelovať ohľadom implementácie ustanovení Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne do nášho právneho poriadku.
Ešte krátko. Trochu ma mrzí, že v podstate na moje konkrétne odborne podané otázky v interpelácii som si všimla, že odpoveď bola vlastne úplne rovnaká voči ďalšej kolegyni. Takže dve poslankyne dostali tú istú odpoveď od pána ministra. Takže stalo sa len, že kópia - vložiť. Takže preto nie som spokojná. Neboli to presne odpovede na moje konkrétne otázky.
A preto teraz vlastne chcem pána ministra zdravotníctva požiadať, aby mi, požiadať ho, aby som dostala presné výstupy z etickej komisie, o ktorej mi píše v predchádzajúcej interpelácii, že zasadne ku výstave Body the Exhibition. Zároveň hovorím, že nepýtala som sa a nepýtam sa iba na etický rozmer tejto výstavy, pýtam sa pána ministra na to, ako ministerstvo zdravotníctva implementovalo a zharmonizovalo náš právny poriadok s ustanoveniami Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne. To, že sa tak doteraz nestalo, mi vlastne v odpovedi na interpeláciu odpovedal iný minister, a to minister zahraničných vecí, ktorý mi uviedol, že naozaj ešte v roku ’97. bol minister zdravotníctva, mu bolo zadaná úloha uznesením vlády, aby zosúladil vnútroštátny právny poriadok Slovenskej republiky v oblasti zdravotnej starostlivosti s ustanoveniami tohto dohovoru.
Takže opäť žiadam interpeláciou pána ministra zdravotníctva, aby mi odpovedal na všetky tie otázky, ktoré, samozrejme, podám aj písomne, plus zároveň si žiadam od pána ministra, aby mi poskytol výstupy z Etickej komisie ministerstva zdravotníctva.
Ďakujem pekne.