21. schôdza

Ďakujem.
S faktickými poznámkami nikto.
Ďalší v rozprave pán poslanec Dostál.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, návrh novely zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov a poľnohospodárskeho podniku bol podobne ako ten predchádzajúci zákon o poskytovaní podpory v rezorte poľnohospodárstva predmetom hromadnej pripomienky, na ktorej som sa podieľal, a tá bilancia hromadnej pripomienky za väčšiu transparentnosť pri poskytovaní agrodotácií bola radostnejšia, pretože jednu z dvoch vecí, ktorú sme tam presadzovali, sme presadili už priamo v rámci pripomienkového konania na rozporovom konaní. Tá druhá sa dostala do spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Takže v zásade aj keď nie v tej úplnej forme, ako sme to navrhovali pôvodne, ale obe veci, predpokladám, že sa podarí dostať do zákona.
V hromadnej pripomienke, ktorá sa týka nájmu poľnohospodárskej pôdy, bolo sedem vecí. Tam sme v rozporovom konaní uspeli v dvoch. V jednej takej asi najmenej významnej z tých navrhovaných, ktorá sa týkala, týka zapisovania nájomných vzťahov do katastra, a teda na to môžme mať rôzne názory, či to bol dobrý alebo zlý návrh, ako sme si vyjasnili aj na rozporovom konaní. A druhá, dôležitejšia, ktorá aspoň čiastočne zvyšuje informovanosť vlastníka pôdy pri uzatváraní nájomnej zmluvy tam, kde užívateľ doteraz užíval tú pôdu bez nájomného vzťahu, a teda navrhuje, ak navrhne uzatvoriť nájomný vzťah, pokiaľ vlastník pôdy nezareaguje do dvoch mesiacov, tak sa má za to, že ten nájomný vzťah vznikol. Takže dostali sme do návrhu zákona aspoň to, že podmienkou je, že upozorní vlastníka pôdy na to, že aké bude mať dôsledky, ak nezareaguje.
V tých ostatných piatich veciach, aj keď to bolo rozdelené do viacerých bodov, sme neuspeli. Takže dovolím si predložiť pozmeňujúci návrh. Hovoril som aj v prvom čítaní o tom, čoho sa týka hromadná pripomienka a v čom vidíme problém, takže nechcem to teraz úplne nanovo prerozprávať. Zákon zasahuje do vlastníckych práv. Zákon aj v tej podobe, ako je teraz v súčasnosti, aj ako je navrhnutý, zasahuje a bude zasahovať do práva vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov a vychyľuje právnu úpravu a práva a povinnosti v prospech nájomcov, ktorí hospodária na pôde.
My sme sa pokúšali dať to do väčšej rovnováhy, lebo teda predpokladám, že vôľa na úplné zrušenie takéhoto zákona a ponechanie vzťahov medzi vlastníkmi pôdy a nájomcami iba na ich zmluvnú slobodu sa v tejto snemovni tak skoro neobjaví, tak sme sa snažili aspoň tie najproblematickejšie veci, ktoré sme v zákone našli, zmeniť, a teda tri veci z hromadnej pripomienky som si dovolil transformovať aj do podoby štyroch bodov. V tom som podobný ako pán poslanec Fecko, že tri návrhy, ale v štyroch bodoch pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladám v mene skupiny sedemnástich poslancov.
Ten najzásadnejší bod alebo tá najzásadnejšia vec je zrušenie prednostného práva nájomcu na pokračovanie nájomnej zmluvy v prípade, že si nájomca plní svoje záväzky zo zmluvy a riadne a načas platí nájomné a podobne. V tom zákone boli dva inštitúty, ktoré zásadným spôsobom narúšajú vlastnícke práva. Jeden bolo to automatické predlžovanie nájomnej zmluvy a druhý bolo prednostné alebo je prednostné právo nájomcu, ktorý v podstate znamená, že pokiaľ máte pôdu a tú pôdu obhospodaruje družstvo, eseročka alebo súkromne hospodáriaci roľník, pokiaľ si plní povinnosti a pokiaľ platí nájomné a aj keď skončí doba nájmu, tak ak vám ponúkne, ak požiada o predĺženie nájomnej zmluvy a ponúkne vám cenu v mieste obvyklú, tak okrem nejakých pár výnimiek, ktoré sú v zákone definované, nemáte možnosť nepokračovať v tej nájomnej zmluve a trebárs to prenajať niekomu inému.
Samozrejme, že v zákone sú výnimky, ktoré ľuďom, ktorí veľmi chcú, umožňujú, aby to predsa len prenajali niekomu inému, ale je to také škrabanie sa za uchom poza celú hlavu a v podstate možno aj obchádzanie zákona. My sme presvedčení, teda hovorím za iniciátorov hromadnej pripomienky, že ľudia by mali mať právo nakladať so svojím majetkom vrátane poľnohospodárskej pôdy a mali by mať právo rozhodovať o tom, čo so svojou poľnohospodárskou pôdou urobia, komu ju prenajmú a nemali by byť zákonom viazaní, že ju musia prenajať tomu, komu ju prenajímali doteraz.
Preto navrhujeme v pozmeňujúcom návrhu, teda je to bod 3 v pozmeňujúcom návrhu, vypustiť to ustanovenie zákona, ktoré rieši prednostné právo, teda je to § 13 ods. 2, a zároveň teda nanovo upraviť § 13 ods. 3, ktorý teda hovorí o tom, ak prenajímateľ nereaguje na návrh nájomnej zmluvy, teda o tom automatickom jej predĺžení, ale teda že teda nereagovanie má tiež za následok, že sa nájomná zmluva obnovuje za navrhovaných podmienok, tak tam dávame možnosť odmietnuť, nielen odmietnuť v prípade, že nájomca si neplní zmluvy alebo neponúka obvyklú cenu, ale aj teda bezdôvodne odmietnuť, a teda ten vzťah by mal pokračovať, ak sa automaticky obnoví, iba na dobu jedného roku.
Tu by som chcel niečo povedať aj k tej diskusii v prvej rozprave, kde mohol vzniknúť dojem, že kritika návrhu zákona, s ktorou som vystúpil ja, a kritika návrhu zákona, s ktorou vystúpila pani poslankyňa Zemanová, ide proti sebe, pretože ja som kritizoval skutočnosť, že existuje a naďalej má existovať prednostné právo doterajšieho nájomcu, a ona upozorňovala na problémy, že ak sa zruší to automatické predlžovanie, tak môže vzniknúť problém v prípade tých pozemkov, kde nie je možné identifikovať vlastníka. A teda navrhla, aby to automatické pokračovanie ostalo zachované, ale nie v tej podobe ako doteraz, ale v podstate ako technické riešenie tam, kde nie je možné, tam, kde nie je možné preukázateľným spôsobom trebárs doručiť ponuku na predĺženie nájomného vzťahu prenajímateľovi alebo teda doterajšiemu vlastníkovi na dobu jedného roku. Čiže jej návrh, s ktorým vystúpi v rozprave a ktorý predloží, rieši situáciu, keď nájomca nevie zistiť vlastníka, prenajímateľa, nevie mu doručiť návrh. Čiže rieši situáciu, aby sme sa neocitli v nejakom právnom vákuu.
Ten návrh, ktorý predkladám ja, rieši úplne inú situáciu. Rieši situáciu, keď je jasný vlastník a ten vlastník si chce uplatniť svoje vlastnícke práva a nechce byť zákonom zaviazaný na to, že musí prenajať poľnohospodársku pôdu, ktorú vlastní, doterajšiemu nájomcovi. To sú body 3 a 4.
Bod 1 je zrušenie zákonom stanovenej minimálnej doby nájmu poľnohospodárskeho pozemku. Pán poslanec Fecko spomínal teda pozmeňujúci návrh, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe, ktorý rieši maximálnu dobu nájmu. Ja sa domnievam, že aj tá minimálna doba nájmu je zbytočný zásah do voľnosti zmluvných vzťahov a zákon nie vo vzťahu k poľnohospodárskym pozemkom, ale v tej všeobecnej úprave umožňuje aj teda prenajímať pozemky na dobu neurčitú, pričom je tam ročná výpovedná doba, aby bolo možné teda pokryť úrodu. A sú tam, samozrejme, špecifické ustanovenia pre niektoré typy poľnohospodárskych pozemkov využívaných na špecifické účely, kde, samozrejme, nemôže to byť tak na voľno, typu ovocný sad, ale bežná poľnohospodárska pôda. Podľa môjho názoru nie je potrebné, aby tam bola stanovovaná minimálna doba nájmu, respektíve mali by sme to nechať na dohodu medzi vlastníkom pozemku a nájomcom. Čiže to je druhá vec, ktorú chceme riešiť, tá je v bode 1 obsiahnutá.
A v bode 2 je obsiahnutá tretia vec, kde navrhujeme zrušiť možnosť neplatenia nájomného alebo zníženia nájomného z dôvodov, ktoré nesúvisia s prenajímateľom alebo s vlastníkom a konkrétne z dôvodov zmeny hospodárskych pomerov, pretože zákon v súčasnej podobe obsahuje dve ustanovenia, ktoré dávajú nájomcovi možnosť buď neplatiť nájomné, alebo si znížiť nájomné. V jednom prípade ide o situáciu z dôvodov prírodných pomerov, v druhom prípade ide o dôsledku, teda že ak nájomca nemohol dosiahnuť žiaden výnos z dôvodu, že v dôsledku podstatnej zmeny hospodárskych pomerov, ktorá sa neprejavila len u neho, sa v podstate zvýšili náklady na získavanie úžitkov z prenajatého pozemku, alebo sa podstatne znížila ich hodnota, alebo ak z týchto dôvodov klesne výnos nájomcu pod polovicu obvyklého výnosu, má právo na odpustenie alebo na primeranú zľavu z nájomného, obdobne ako v prípade tohto práva pre mimoriadne okolnosti, ktoré sú práve tie prírodné. Ak niekomu prenajímam nebytový priestor, tak nedarí sa mu tam prevádzkovať kaviareň, ako mal v úmysle, z dôvodu, že je zlé počasie a ľudia nechodia do kaviarní, tak to má byť dôvod, aby mu nezaplatil nájomné alebo by si jednostranne a na základe vlastnej úvahy, len na základe zákona znížil nájomné? Prečo to tak má byť u poľnohospodárskej pôdy? A opäť sú tam dve veci, prírodné podmienky a hospodárske podmienky, a teda tie prírodné podmienky nechávame, do toho sme tým pozmeňovákom nezasahovali, ale naozaj zmena hospodárskych pomerov je vec, ktorá nijako nesúvisí s vlastníkom, preto v tom tento bod navrhujeme alebo toto ustanovenie navrhujeme vypustiť zo zákona.
Takže teraz by som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 24/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 658).
1. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. V § 8 ods. 1 sa vypúšťa prvá veta."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:
"7. § 11 sa vypúšťa."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. Bod 10 znie:
"10. V § 13 sa vypúšťa odsek 2."
Bod 4 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. V čl. I bode 11 § 13 odsek 3 znie:
"(3) Ak nájomca najskôr rok a najneskôr 2 mesiace pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, doručí preukázateľným spôsobom prenajímateľovi návrh novej nájomnej zmluvy a ak prenajímateľ do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu neodmietne tento návrh nájomnej zmluvy, pričom nájomca prenajímateľa pri návrhu novej nájomnej zmluvy upozornil na právne dôsledky jeho nekonania, vznikne nájomný vzťah za podmienok uvedených v návrhu zmluvy na dobu jedného roku."
Navrhujem, aby sa o bode 1 a 2 hlasovalo samostatne a spoločne o bodoch 3 a 4.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Budaj.

Ja by som zareagoval na pána Dostála podporou, pretože každý hlas, ktorý hovorí o tom, že sa pôda, ale aj on sa dotkol aj prenájmu nehnuteľností, že sa tieto dve národné bohatstvá uvoľnia tak, aby naozaj produkovali blahobyt a bohatstvo občanov, každý takýto návrh treba podporiť. Treba povedať, že majetky bývalých družstiev, štátnych majetkov, ale často aj reštituované majetky nevytvorili u nás ešte zatiaľ podmienky, že by sme mohli hovoriť o našom pôdohospodárstve ako o transformácii, ktorá bola šťastným príbehom. Stále sa zaoberáme tým, prečo nie sme v mnohých oblastiach konkurencieschopní, prečo poľnohospodárstvo nespĺňa na Slovensku alebo nevypĺňa na Slovensku ten aj sociálny, aj rolu teda sociálnu, ktorú vypĺňa v mnohých vyspelých ekonomikách bez ohľadu na to, nakoľko sú vyspelé vo svojom priemysle.
Všetky bariéry, ktoré sme nastavali, slúžia práve uchovaniu tohoto statusu quo. Všetky tie odklady, dlhé termíny, bariéry využívania týchto dvoch základných majetkov, ktoré máme, vysoké zdaňovanie, napríklad prenájmu nehnuteľností v krajine, kde je taká nízka mobilita, mohol by som hovoriť aj o ďalších príkladoch. Naozaj potrebuje Slovensko silnú reformu vo využívaní svojho vlastného bohatstva. Preto je pôda alebo nehnuteľnosť, ktorá nie je naplnená aktivitou, neprináša národné bohatstvo, dokonca môže byť tým ľuďom iba na obtiaž a môže prinášať skôr problémy a chudobu. Čiže podporujme a riešme tieto bariéry. Podporujme ich odstraňovanie a riešme tieto bariéry, ktoré... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo.
Pán Dostál, pozorne som počúval aj vás, aj ostatných. Vy to chcete vlastne akýmsi spôsobom liberalizovať. Ďalší kolega dal zdrvujúcu kritiku, ďalší bol hŕŕ, už to malo byť, ďalší chcel uberať z podielov. No a na všetky tieto debaty má určite argumenty pani ministerka, však je od fachu, bola šéfka fondu, ona to určite podrobne vysvetlí, do podrobností a ja si to tiež rád vypočujem.
Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Dostál, môžte reagovať.

Ďakujem kolegom za reakcie. A, samozrejme, že každý má právo na vlastný názor, nakoľko regulované alebo liberalizované majú byť vzťahy medzi vlastníkmi alebo nájomcami, v tomto prípade poľnohospodárskeho pozemku, pozemku aj iných vecí, a toto na rozdiel od niektorých iných vecí, samozrejme, že je vec názoru, vec nejakých hodnotových východísk a nie je to vec, o ktorej by sme sa museli baviť s krvavými očami a používať nejaké osobné invektívy, ako sme to zažili na dopoludňajšom rokovaní pri prezidentom vrátených zákonoch o štátnych cenách alebo o ÚPN. Tuto sa normálne vecne bavíme. Ja som absolvoval rokovania na ministerstve pôdohospodárstva v rámci rozporového konania a aj keď sme sa nezhodli vtedy na väčšine vecí, tak sme si navzájom úplne pokojne a vecne vysvetlili svoje pozície, snažili sa presvedčiť druhú stranu a, samozrejme, rozhodne väčšina hlasovaním.

Otváram možnosť sa ústne prihlásiť. Pýtam sa, kto sa hlási. Dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Fecko. (Reakcia z pléna.)
Pani poslankyňa, a "fčuleky" čo? Neviete? Je všeobecný súhlas, aby pani poslankyňa, ktorá nestihla? (Súhlasná reakcia pléna.) Je. Ďakujeme pekne, takže tretia pani poslankyňa Antošová.
Pán poslanec Fecko, máte slovo.

Ďakujem pekne. Ešte to, čo som nestihol asi v písomnej časti, keď som sa prihlásil do diskusie.
Takže, pani ministerka, chcel by som dať ešte do povedomia nájom lesných pozemkov, lebo to sa mi zdá, že tam máme tiež určité anomálie. Neviem, koľko je uzavretých zmlúv s vlastníkmi v rámci štátnych lesov, Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik. Myslím, že posledný údaj bol, že neodovzdaných bolo okolo 250-tisíc ha, to je tiež veľké číslo. A keď som si pozrel včera či predvčerom zákon o lesoch, tak prakticky viete, aký je malý celok pre lesný blok, kto je pre lesy podľa lesného zákona malým vlastníkom? Je ten, kto má výmeru pod 50 hektárov. Tak keď je 50 hektárov ako tá hranica, tak myslím, že je to trošku pritiahnuté za vlasy. Keby povedali 5-tisíc metrov štvorcových, pol hektára, beriem, jedno futbalové ihrisko, dobre, malý lesík. Ale 50 hektárov majú problém vyčleňovať pozemky? Takže keď som to zle pochopil a je to zle interpretované, tak potom sa ospravedlňujem, ale boli určité veci, kedy sa povedalo, že dokedy budú tie neštátne pozemky odovzdané, lesné, vlastníkom. A doteraz prakticky sa to neudialo a v každej lesnej správe, ktorú rok čo rok tu máme, sa konštatuje, že táto úloha neni splnená. A samozrejme, ten zákon 504, ktorý teraz novelizujeme, aj tento má nájom lesných pozemkov, je to v časti 4, a tu sa, samozrejme, uvádza, že nájom je minimálne 30 rokov. To, samozrejme, tiež beriem, lebo v lese to je o 100 rokoch, čo sa mi niečo urodí alebo neurodí.
Takže chcel by som tiež apelovať, aby sme aj túto časť, čo sa týka tých nájomných vzťahov pri neodovzdaných neštátnych, aby sme aj túto časť zastrešili tak, aby tam boli nájomné zmluvy s tými vlastníkmi, lebo je nefér, keď na poľnohospodársku pôdu nútime, aby všetko bolo, a lesáci to majú, a pritom je to štátny podnik, že tam ten dosah je na toho konkrétneho riaditeľa. U agropodnikateľa tam je ten dosah predsa len trošku menší, takže to by som tiež apeloval, aby sme aj na to nezabudli, aby sme sa tomu tiež trošku venovali.
No a znovu budem pripomínať ten termín 28. február 2018. Takže, občania, ktorí ste mali vyčlenené pozemky do náhradného užívania, viete, to, že nie ste na vlastnom, v lesoch to mali lepšie, lebo v lesoch ste mohli iba vlastný les brať, nemohli ste brať cudzí les, lebo tam to je o tých 100 rokoch. Ale v poľnohospodárskej pôde bolo, že ste mohli brať aj náhradnú poľnohospodársku pôdu, tak láskavo sa prihláste na pozemkový odbor. 28. február 2018, upozorňujem znovu a znovu a znovu a bol by som rád, keby toto na stránke ministerstva niekde viselo a keď si niekto klikne, že čo sú najbližšie povinnosti vlastníka, tak jedna z nich je aj to, aby sa prihlásil u toho užívateľa, aby to bolo. Takže, občania Slovenskej republiky, apelujem znovu na vás, všetci, ktorí ste počuli, že vaša rodina užíva nejaké náhradné pozemky poľnohospodárske, do 28. februára 2018 sa ohláste na pozemkovom a lesnom odbore príslušného okresného úradu, ktorý vám povie, čo všetko máte priniesť so sebou, aby vám mohol rozhodnúť, aby ste tento pozemok nestratili právo užívania. Je tam, bude to tzv. podnájomná zmluva, a ja som si vlastne až pozrel, čo ten podnájom prakticky znamená, a podnájom podľa nejakej tej definície, ktorú nájdete aj na Googli, hovorí o tom, že je prenájom nájomného práva tým, že nájomca prenecháva nájomné právo ďalšej osobe, respektíve podnájom sa chápe ako prenechanie prenajatej veci nájomcom tretej osobe.
Ako pani ministerka hovorila v úvodnom slove, pozemkové odbory budú mať povinnosť viesť určitú evidenciu hlavne tých podnájomných zmlúv, ale ja sa pýtam, že vedieme, bude vedená aj evidencia nájomných zmlúv? To znamená tam, kde sme išli na vlastný pozemok? Kde sme nevyčleňovali náhradné pozemky, kde bol vlastný pozemok vyčlenený cez tú pätnástku, lebo aj to išlo, tam boli aj náhradné, aj vlastné a vlastne, že to sú asi tie evidenčné listy bývalé, že kto ten pozemok užíva. Tak sa pýtam, či na to nejak myslíme, lebo myslím si, že to by bolo komplexné, teda vedomosť o tom, že kto užíva ten pozemok, to znamená aj tie vlastné, aj tie náhradné pozemky, čo patrí do tých podnájomných zmlúv. Takže aj na to apelujem, aby sa to dalo.
Takže, pani ministerka, toľko z mojej strany, myslím, že viacej toho neni, dúfam, že to zdarne zvládneme a že pomôžeme tým malým, začínajúcim a stredným podnikateľom, ktorí chcú. A začínajúci je u mňa aj päťdesiatnik, ktorý stratí robotu a chce ísť možnože gazdovať, aj ten má problém.
Takže znovu končím, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne.