22. schôdza

Pani poslankyňa Gaborčáková.

Ďakujem za slovo. Keď tu počúvam tie sumy a je návrh, a teda novela zákona o sociálnych službách, kde sme 2-tisíc deťom s ťažkým zdravotným postihnutím neumožnili za 3,7 mil. byť v denných stacionároch, aby si trošku tie mamy oddýchli, aby to vydržali, aby to vydržali 24 hodín denne sa starať o dieťa na lôžku. Na to sme peniaze nenašli. Ja som tak unavená z toho boja. A 3 700-tisíc nevieme nájsť! Ale také peniaze a také sumy, čo tu dnes hádžete, mne je z toho zle. Ďakujem.

Pani poslankyňa Jurinová.

Ja budem pokračovať tam, kde skončila kolegyňa Gaborčáková. Dokonca celá suma zmien, ktoré boli potrebné na dofinancovanie ambulantných služieb, kde išlo aj o nocľahárne, útulky, krízovú intervenciu všeobecne, aj včasnú intervenciu plus aj to prefinancovanie alebo zlepšenie financovania pre zdravotne ťažko postihnuté deti v tom zahrnuté, celý tento balík by nebol vyšiel viac ako 9 mil. To je jedna odmena. Naozaj toto je hanba, čo tu všetko počúvame, a hlavne ešte väčšia hanba pre terajšieho ministra hospodárstva.
Pán minister Žiga, o tomto to je, že tunák sa vytiahla jedna zmluva, na ktorej víťazoslávne ukazujete, čo ste urobili, ako ste sa snažili o jej zníženie, neviem čo. Koľko je, prosím vás, takých zmlúv ešte?! Jednu vytiahol pán poslanec Grendel. Koľko ich máte ešte v šuflíku? Verím tomu, že prekutrete všetky tie vaše šuflíky a vytiahnete ich a rovnako víťazoslávne znížite tie horibilné hrozné sumy, ktoré idú nikomu inému, len vašim spriaznencom, vašim kamarátom, vašim kunčaftom.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Galek.

Takže dobrý večer prajem ešte raz.
Pán Puci, snáď mi odpustíte, ďakujem veľmi pekne. Dovolím si teda nereagovať na vašu výzvu, aby som nevystupoval pre ten údajný konflikt záujmov práve kvôli tomu, že som pracoval pre tú americkú pobočku Enel Green Power. Je to deväť rokov. Pracoval som tam pol roka. Odvtedy som s týmito kolegami nebol v žiadnom kontakte a ani pre Slovenské elektrárne som nikdy nepacoval a ani som od nich neprijal žiadnu odmenu.
Ak by som aplikoval práve túto vašu požiadavku, v minulosti som pracoval na ministerstve zdravotníctva, na inšpektoráte kúpeľov žriediel, čiže by som sa nemal vyjadrovať vlastne ani k zdravotníctvu, ani k hydrogeológii. Pracoval som v energetických firmách v Spojených štátoch, na Slovensku, v Rakúsku. Asi by som sa nemal vyjadrovať ani k energetike.
Ja som veľmi rád, že pán minister si ma takto dôsledne kádruje, a dúfam, že to nie je z nejakého strachu, ale naozaj ja nemám čo skrývať. Ešte raz opakujem, ak mi ukáže ten životopis, z ktorého som si mal práve túto stáž v roku 2008 vymazať, verejne sa mu ospravedlním a určite platí aj to pivo. Ale ja dúfam, že ak to nepreukáže, tak to bude platiť aj opačne.
A teraz teda k veci. Veľakrát tu zaznelo v tej rozprave, že ako dobre, že to Vodné dielo Gabčíkovo je opäť v rukách štátu. Ešte raz, prosím vás, Vodné dielo Gabčíkovo vždy bolo v rukách štátu. Vždy, vždy, vždy. Jediný sporný moment nastáva teraz od toho júna, kedy bola označená za neplatnú práve tá zmluva o odškodnení, ktorá nadväzuje na zmluvu o prevádzke. Na základe toho je neplatná dohoda o vysporiadaní majetkovoprávnych vzťahov. Od ´94., kedy to bolo v Slovenských elektrárňach, v tom štátnom podniku nesprivatizovanom do roku 2006, od roku 2006 vo Vodohospodárskej výstavbe, vždy, vždy to bolo vo vlastníctve Slovenska. Slovenské elektrárne po privatizácii Enelom mali toto vodné dielo iba v prevádzke. Tento rozdiel, dúfam, chápe každý z vás. 34 % z tržieb z predaja elektriny si nechávali na prevádzku, 65 % vyplácali Vodohospodárskej výstavbe takpovediac na ruku.
Kameňom úrazu v tom roku 2014 bolo práve to, že meškali s tou opravou turbín. Už o tom hovoril aj pán Muňko. Koniec koncov, alebo to načrtol. Len treba povedať, že táto elektráreň od začiatku fungovala ako prietočná, nie ako špičková, ako bola pôvodne navrhnutá, pretože nebolo dobudované to Vodné dielo Gabčíkovo – Nagymaros. Ten Nagymaros nikdy nebol uvedený do prevádzky, a teda tá elektráreň nemohla byť špičkovou. Napriek tomu tieto opravy, a bolo to schválené aj štátnymi nominantmi v Slovenských elektrárňach, tá oprava, ešte raz opakujem, bola naplánovaná na ten I. štvrťrok 2016. Vtedy boli k tomu robené dokonca aj nejaké audity o potrebe tejto opravy. Svoje si urobili Slovenské elektrárne, kde donorské Veritas povedali, že nemusia. Potom si objednala Vodohospodárska výstavba u spoločnosti JHS audit za 294-tisíc eur. Spoločnosť JHS, možnože viete, Jozef Holjenčík Services. Už vtedy sa úplne nezmyselne vo Vodohospodárskej výstavbe plytvalo. Ale čo je 294-tisíc pre pána Holjenčíka v porovnaní s odmenou pre pána Bžána?
A ešte raz upozorňujem teda opäť na to, čo povedal aj pán Hlivák priamo na výbore pre hospodárske záležitosti. Kvôli neplatnosti zmluvy o prevádzke, nech sa to udialo za akýchkoľvek okolností, dnes nemáme vysporiadané majetkovoprávne vzťahy k Vodnému dielu Gabčíkovo.
Pán Kondrót, pán Kondrót toto zrejme považuje asi za to lepšie riešenie, pretože otvoril tú otázku, čo je horšie, či to, že sme ušetrili 700 mil., alebo to, že dneska nevieme, komu to Vodné dielo Gabčíkovo patrí.
Áno, v tom roku 2015 som upozorňoval na obe tieto varianty. Nakoniec vyšla tá druhá a hovorila o tom, že by sa malo začať nejaké to trestné stíhanie na mňa kvôli šíreniu poplašnej správy. Ja som mal takúto žalobu, ktorú podala Vodohospodárska výstavba pre kazenie dobrého mena štátneho podniku. Túto napokon samotný štátny podnik stiahol po nastúpení toho nového vedenia, pretože sa ukázalo, že naozaj je neoprávnená.
Ale poďme späť k pánovi Bžánovi. Bolo tým pánom Pellegrinim povedané, že tá podielová odmena bude vyplatená zo súdnych trov. Ale opäť sa pýtam, kto bude platiť tieto súdne trovy? No predseda Slovenské elektrárne. A kto má v Slovenskej elektrárni dneska najväčší podiel 34 %? No, Slovenská republika. To znamená, že 34 % pôjde z nejakej fiktívnej dividendy, na ktorú má štát nárok, resp. tieto peniaze mohli byť použité práve na tú dostavbu Mochoviec, ktoré sa tu dnes tiež spomínali. Tie Mochovce radšej nechajme tak, lebo to je naozaj tak čierna diera, že škoda rečí.
Či sme sa dozvedeli od Žigu, pána, u pána Muňka, aké zisky by mohlo vodné dielo generovať práve pre ten štátny podnik, ale pozrime si teda ten Finstat, čo hovorí. Máme tu rok 2012, kedy to bolo ešte v prevádzke, kedy bolo vodné dielo v prevádzke zo strany Vodohospodárskej výstavby, pardon, zo strany Slovenských elektrární, lebo Vodohospodárska výstavba dostávala práve tých 65 %, vtedy Vodohospodárska výstavba generovala zisk 2,2 mil. eur, 2013 2,8, 2014 2,2. A potom prišla tá anexia v roku 2015 a zrazu spadli na 900-tisíc. V roku 2016 trošku vyskočili na 1,6 mil., no a v roku 2017 hovorí sa o odhade, že to bude iba 600-tisíc eur.
Kým do roku 2015 Vodohospodárska výstavba nemala v súvislosti s Gabčíkovom, jeho energetickým majetkom, žiadne prevádzkové náklady, ale na druhej strane iba dostávali týchto 65 % z predaja plus navyše platby v prospech Vodohospodárskej výstavby a plus Slovenský vodohospodársky podnik za prevádzkovanie energetickej časti sumu 5 mil. eur. Dneska toto všetko musia znášať oni sami a navyše ich čaká ešte aj tá investícia vo výške 71 mil. eur práve na tú opravu turbín.
Takže ja sa opäť pýtam naozaj veľmi opatrne, nechcem nič naznačovať, ale akým spôsobom bude do budúcnosti hospodáriť Vodohospodárska výstavba práve na tomto vodnom diele? Nezabúdajme naozaj na ten otvorený komerčný úver vo výške 235 mil. eur, ktorý stále nie je splatený.
No a potom tu máme, samozrejme, tie ďalšie spory, ktoré sú otvorené okolo samotného Vodného diela Gabčíkovo. Čiže koľko nás ešte budú stáť ďalší takíto advokáti páni Bžánovia? No áno, toto nepôjde z nejakých výdavkov Vodohospodárskej výstavby, ale pôjde to zo štátneho rozpočtu.
Pred chvíľkou tu sedel aj pán minister. Naozaj jedna úprimne mienená rada, ja som to tu dneska viackrát spomínal, upozorňoval som na to, vytiahol to aj Edo Heger, spomenul to vo svojom vystúpení aj pán Muňko. Ak sa chceme sústrediť na to zneplatnenie tej zmluvy, resp. tej podielovej odmeny, pozrime sa na tú verifikáciu, na to, akým spôsobom bola vycucaná z prsta, práve to odškodné, ktoré si nárokovali Slovenské elektrárne. Toto nebolo nijako verifikované. Ja som pred chvíľkou čítal práve zo zmluvy o odškodnení odstavec, ak by teda vstúpila táto zmluva do platnosti, akým spôsobom to malo prebiehať.
Čiže ak nechceme dnes platiť žiadnu podielovú odmenu, oprime to o to, že kde je verifikácia toho nároku a tam to začne a tam to skončí. V opačnom prípade, dovolím si použiť slová pána Baránika, v opačnom prípade pôjde o obyčajný tunel a štátny rozpočet, ešte k tomu veľmi neodborne vykopaný.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Osuský, nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, ctená snemovňa, no, o dve minúty bude šesť hodín času, ktorý uplynul od začiatku tejto debaty, tak je hádam čas aj trochu bilancovať.
Musím povedať, že dnes nešlo o odvolávanie ministra, aj keď z jeho vystúpenia som mal pocit, že je nad ním akási naša širočina, teda sekera, ktorou ho chceme popravovať. Ale začnem trošku s väčším rozbehom, keďže dnes nám pána premiéra, ktorý zvyčajne započína takéto podujatia, odvial osud na Európsku radu, čo malo pozitívny výsledok v tom, že som v eurovýbore zažil človeka, ktorý akokoľvek je štátnym tajomníkom tejto koalície, zaslúžene môže požívať všeobecnú úctu. Štátny tajomník Korčok je proste človek, ktorý spríjemní zasadnutie, keď nahradí premiéra. I vicepremiér Pellegrini, treba povedať, vystúpil síce v rámci nejakej štandardnej vládnej kultúry jasne a razantne s tým, že "naše délo právoje", teda že sme tí správni a naša vec je spravodlivá. Samozrejme, úlohu toho zlého eštebáka, viď Kolja, potom vo vlastnej záležitosti vykonal pán minister Žiga sám arogantnými útokmi, osobnými útokmi a podobne. Ale, prosím, k tomu sa už nebudem vracať, to je len také pozorovanie.
Predsa sa len vrátim k tomu, čo povedal pán vicepremiér Pellegrini, že totiž sa nedalo iné, ako pokračovať v zmluve s tou kanceláriou, ktorú sme mali už dávno pod strechou a ktorej 10 % palmáres bolo tak jako už zavedené, pretože sme mali 30 dní na to, aby sme konali.
A ja musím na tomto mieste vyjadriť pochybnosť, pretože premiér Fico sa vyznačuje tým, že ako pravý viťúz, po český furiant, svoje zámery bojovať pod vlajúcimi zástavami vždy vopred oznamuje. Bolo pamätné jeho oznámenie o tom, ako sa on nebojí arbitráže s poisťovniam, však báť sa nemusel, nakoniec to daňoví poplatníci zatiahli, to nebátie sa. A chcem teda povedať, že som hlboko presvedčený, že on to, že sa dáme do boja o Gabčíkovo, a teraz nehodnotím, či dobre, alebo zle, v poriadku, nemal ako, že sa mu to prisnilo, alebo ako vnuknutie, alebo aby som to podal korektne, pokiaľ ide o birmovaného katolíka, že dostal ilumináciu a spustil to. Je samozrejmé, že štruktúry, ktorých sa vec dotýkala, museli vedieť, že premiér Fico a SMER a koalícia hádam a predovšetkým tí prví menovaní majú záujem bojovať o Gabčíkovo. Čo ešte raz hovorím, že nie je zavrhnutiahodné. Len tým pádom sa stáva smiešny Pellegriniho argument o tom, že mali už len 30 dní. Pretože si neviem predstaviť žiaden Enel na svete, ktorý sa nechá bez boja, ergo bez súdu, pripraviť o to, o čo si myslí, že ho pripravujú. Ergo to, že sa budeme súdiť, bolo tak isté, akože zajtra vyjde slnko. A preto argument, že sme to museli nechať tým, lebo to za 30 dní nezaobstaráš, je čistý blaf. A to sa na to dá hovoriť po slovensky, že toto môžu rozprávať tým, čo seno žerú, nie tak celkom presne mne.
No, pokiaľ ide o ten taký dojem z tohto podujatia, tak musím povedať, že je v zásade štandardný. Samozrejme, zažili sme to už mnohokrát, zažili sme, ako sa postupne, dá sa povedať, cúvalo v takých menších veciach, ako bol Foray, teta Anka a Kostka, ako sa potom precúvalo k Vaďurovi, ako sa cúvalo z cétečka, ktoré v skutočnosti mal vybaviť doplnený kolektív dozornej rady, doplnený iniciatívou z ministerstva zdravotníctva, drobnosti typu luxemburské kuchyne v nemocniciach až po veľké veci, ako je napríklad táto, alebo ako bol, dá sa povedať, hlboký počin rozvoja slovenskej vedy na Plavčanovom ministerstve.
Áno, toto všetko sa potom akýmsi spôsobom sankcionovalo. Len tak ako pri veľkom tresku je dôležité vedieť, kedy nastal a čo sa stalo v ďalšej milióntine sekundy a v ďalších zlomkoch sekúnd po veľkom tresku, tak je vždy treba povedať, že skúsenosť nás učí, že tie kroky do troch sekúnd každého a tak ďalej nastávajú vždy vtedy, keď sa to prevalí. Teda nikdy to nezačína veľkým treskom tým, že my si priznáme, že naši nominanti vyviedli toto a toto. Nie, my vedieme to, čomu sa v nemčine hovorí „ruck zu gefechte“, teda ústupové boje, a keď už sa to nedá, tak potom ide Plavčan nie do kytek, ale každopádne z ministerstva a tak ďalej a tak ďalej. A potom ide aj Čislák a potom ide aj Domčeková v Piešťanoch, ale odolávame, lebo vlastne nič sa nedeje, všetko je v poriadku. Pamätám sa, ako stála koalícia ako jeden muž, brániac Plavčana. Nie som celkom zase tak zábudlivý.
A chcem teda povedať, že tie ústupové boje sú vždy obranou toho, že my to robíme dobre a zlá opozícia, Erik Tomáš zalistoval vo svojej brožovanej pamäti a obúchal slušnému človeku Hegerovi o hlavu, že keď sa zapletie do myšlienok, aj pravdu povie. No zhodou okolností, ak sa tam niekto zaplietol v tomto útoku na Hegera do myšlienok, tak to bol Erik Tomáš, lebo hovoriť o arbitráži s nemocenskými poisťovňami je skutočne dovlečenie povrazu do domu obesenca. To by v živote nemal Erik Tomáš verejne spomínať, preboha, apage satanas, žiadne spomínanie veľkolepého boja o nemocenské poisťovne.
Takže summa summarum, keď sa na to pozerám, tak konštatujem ešte jednu vec. Zažil som tu odvolávanie pani premiérky Radičovej, poctivo si to tu odsedela, vypočula si kdečo. Pán minister Žiga naložil, potom na dlhší čas odišiel, strávil v sále menej ako ja, a o mňa ide v tomto prípade pomerne málo, ale po tom, čo som si vypočul priateľský rozhovor medzi exministrom Počiatkom a Plavčíkom, tak som pochopil, že základ je manuál. Treba proste prísť, povedať a potom teflón. To znamená, že buď sa odpratať, však ako povedal správne Počiatek Plavčíkovi, však tam máš predsedu, uňho môžeš tráviť čas, neviem teda, kde trávi čas pán minister Žiga, predsedu tu celkom nemá, ale, dobre, to znamená, že ten manuál funguje. Prísť, nadať, potom odísť, dneska teda salónnejší Pellegrini, tvrdý muž Žiga, všetko prebieha, dá sa povedať, štandardne alebo, ako hovoríme my na Morave, "bussines as usual". (Potlesk.)

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Osuský, reagoval si na pána podpredsedu vlády Pellegriniho, ktorý sa snažil vysvetliť tú zmluvu s Bžánom aj takou časovou tiesňou, že za 30 dní predsa nebolo možné normálnym spôsobom obstarať právne zastúpenie, a argumentoval si tým, že ak štát išiel robiť taký krok, aký urobil s Gabčíkovom, musel predsa vedieť, že Enel sa bude brániť, nebude súhlasiť a bude sa súdiť. A povedal si, že nevieš si predstaviť žiaden Enel na svete, ktorý sa nebude súdiť, keď príde o takú zmluvu. Tak ja sa obávam, že máš slabú predstavivosť. Lebo však celkom nedávno sme zažili, že pán minister Žiga dohovoril advokátovi Bžánovi a ten súhlasil so znížením odmeny zo 77 na 17 mil. eur, čím prišiel o 60 mil. eur. Takže možno je to tak, že aj Ficova vláda, keď začala riešiť to Gabčíkovo, tak predpokladala, že Enel sa zachová nejako podobne a že buď pán minister Žiga, alebo niektorí iní z členov vlády budú mať taký osobný šarm, že presvedčia Enel, aby sa nesúdil. A teda keďže sa nestalo toto tak, tak potom museli narýchlo hľadať právne zastúpenie a nemali už čas vybrať niekoho iného ako Bžána.