23. schôdza

Ďakujem pekne. Prosím vás pekne, pri hlasovaní č. 94, to bol bod č. 27, tlač 764, mi nešlo hlasovacie zariadenie. Chcela som hlasovať proti. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Chcel by som pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS, že dnes máme rokovanie výboru v neobvyklom čase na neobvyklom mieste. O 12.15 odchádza mikrobus spred Národnej rady.

Ďakujem veľmi pekne. Dovoľujem si informovať členov ústavnoprávneho výboru, že som si dovolil zvolať schôdzu ústavnoprávneho výboru dnes o 12.00 s jediným bodom programu – pokračovanie v rozprave pri jednom návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi krátko vystúpiť k tomuto zákonu, pretože v prvom čítaní sme, myslím, už toho povedali pomerne dosť a tie veci, ktoré sme v prvom čítaní vytkli, tak ja by som to chcel len tak trošku oprášiť a dať to znovu na vedomie, keďže prebehla dlhšia doba odvtedy. Takže aby sme si tak pripomenuli, obzvlášť v súvislosti s tým, že poobede budeme rokovať o rozpočte.
Chcel by som sa dotknúť hlavne tých troch opatrení, ktoré tento zákon zavádzal už teda na, v prvom čítaní, na schôdzi v prvom čítaní. A prvé teda bolo zavedenie nezdaniteľnej časti základu dane. Tu chcem len opäť zopakovať, ja som pri prvom čítaní mal pomerne rozsiahle vystúpenie, kde som jasne argumentoval tým, že toto nie je riešenie, ktoré je nasmerované na ľudí, ale že je to vyslovene len opatrenie na marketing. K tomu by som len vedel pridať to, že ak by sme chceli hovoriť aj o nejakej podpore nerozvinutých regiónov, tak si môžme všimnúť, koľko kúpeľov vlastne tým bude podporených práve z tých nerozvinutých regiónov. Myslím, že je to, jedny kúpele, takže ani tento argument neobstojí, a preto si myslím, že naozaj tento krok je čistý marketing. A som veľmi zvedavý, aké výsledky bude dosahovať, pretože ja ho považujem za úplne zbytočný a naozaj si myslím, že tí ľudia, ktorí, na ktorých je namierený, tým nepomôže, tí ho nebudú využívať a ak to budú nejakí vyššie zarábajúci ľudia, to čerpať, tak tí takúto úľavu nepotrebujú.
Ďalšie je zavedenie samostatného odpisovania technického zhodnotenia a opráv na budovách kúpeľov. Tuto opäť, áno, ideme tu robiť nejaké opatrenie, chceme pomôcť konkrétnemu segmentu, ale toto je opäť len znakom toho, ako sa, ako súčasná vláda rieši veci nesystémovo. Je to, myslím si, že veľmi diskriminačné z hľadiska iných podnikateľov, ktorým odpisovanie bolo pred časom predĺžené na dvojnásobok, a tuto vidíme vlastne zásah, opäť selektívny zásah do konkrétneho odvetvia a veľmi výrazne zvýhodňujúci. Takže toto je tá námietka, ktorú tu mám, že je to diskriminačné opatrenie z pohľadu podnikateľského prostredia.
Ďalšie je zmena pri uplatňovaní super odpočtu výdavkov na vedu a výskum. Myslím si, že pri tomto opatrení, ono to môže znieť dobre, ale keď si uvedomíme, že naozaj chceme na Slovensku rozvíjať vedu a výskum, potrebujeme sa zamerať na strategický výskum, na strategickú vedu a výskum. A nechcem tu teraz rozmazávať kauzu eurofondov, lebo o tej sme hovorili veľa, ale svojím spôsobom sme, to veľmi súvisí, pretože to je oblasť, kde potrebujeme cieliť peniaze. Neni potrebné, aby malé firmy alebo akékoľvek proste firmy dostávali takýto odpočet, pretože ho buď nevedia využiť, to bude možno môcť byť pre nich nástroj ako zoptimalizovať svoje náklady.
A preto si myslím, že toto opatrenie je opäť len nejakým zvláštnym opatrením. Ja úplne mu nerozumiem, čo je, čo je za ním, prečo, prečo sa vlastne takýto krok zavádza, ale naozaj keď sa zamyslite, mnohé firmy, ktoré, či už menšie alebo aj stredné, nemajú kapacitu na to, aby sa venovali výskumu, nemajú na to pracovníkov, nemajú na to náklady. Potrebujú podnikať vo svojej, vo svojej brandži. Na to, aby človek mohol robiť reálny výskum, musí investovať dlhé roky jednak do ľudského potenciálu, do technológie, a výskum sa dosahuje, teda výsledky z výskumu sa dosahujú až po niekoľkých rokoch. Takže opäť ako z hľadiska konkurencieschopnosti Slovenska, ja si myslím, že toto opatrenie nezvýši konkurencieschopnosť a nemôžme ani očakávať, že by prinieslo nejaké inovácie z hľadiska toho, že urobíme takéto opatrenia. Takže preto si myslím, že toto opatrenie je opäť zbytočné a nemá tam čo robiť.
Ja už len by som povedal možno aj k tým číslam. Keď sa pozriete na samotné dopady na rozpočet, tak vplyv na rozpočet, teda negatívny, samozrejme, jednotlivých opatrení, je to prvé, je teda zavedenie nezdaniteľnej časti základu dane na kúpeľníctvo vo výške 50 euro, čo v konečnom dôsledku teda bude, teda tých 9,50 dane v čistom, je rozpočtované na 1,9 mil., aj to si myslím, že je ešte, ešte nafúknuté číslo, že v skutočnosti to bude menej práve preto, že ľudia to nebudú až tak využívať.
Ďalšie je zavedenie samotného odpisovania, teda je to diskriminačné, ale vidíme, že na to, že ideme urobiť takýto zásah do podnikateľského prostredia, tak vidíme, že v konečnom dôsledku sa to tiež bude týkať v tých nábehových rokoch, tak v prvom roku áno, v roku 2018 len 140-tisíc, ale potom 700-tisíc, čiže nejaký milión. Takže opäť sa môžme zamýšľať na tým, že o čo tu vlastne v týchto opatreniach ide, komu to v skutočnosti pomôže, či nejakým vybraných jednotlivcom a podobne. Pretože keď som sa aj bavil s kúpeľníkmi, tak väčšina z nich tú rekonštrukciu alebo nejakým spôsobom má za sebou, museli si s ňou poradiť, takže teraz už ako keby sme prichádzali, poviem, s krížom po funuse.
A tá posledná zmena pri uplatňovaní super odpočtu výdavkov na vedu a výskum, sú tu čísla ako 9, 10 miliónov, 13 miliónov. Veľmi by ma zaujímalo, práve tá hodnota za peniaze, že koľko z týchto investovaných peňazí prinesie výsledky do ekonomiky, pretože ak naozaj toto sú peniaze, ktoré nie sú úplne zanedbateľné, radovo 10 miliónov je slušná suma, tak ak toto investujeme do vedy a výskumu, chcel by som vidieť, ako tie firmy pretavia či už do nejakých inovácií alebo zvýšených, vygenerujú nové príjmy a podobne. Takže toto určite stojí za to sledovať. A preto opäť môžme sa opäť pobaviť, keď budeme vyhodnocovať tento rozpočet, ale myslím si, že tieto opatrenia sú neni nijako zásadné, a vidím za ním naozaj skôr taký marketing alebo nejaký politický kalkul.
To je asi všetko, čo som chcel pripomenúť, keď sa bavíme teda o tomto zákone.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Edo Heger, dobré zhrnutie, naozaj výnimky v tomto zákone expandujú a to nie je dobré, ale chcem uviesť faktickú len k jednému menšiemu bodu. A to sa týka zavedenia patent boxu, to znamená, viac výnimiek pre využívanie a financovanie výskumu, pričom tento systém alebo podobný systém začal v minulosti. Odvtedy bolo možné už ho aj analyzovať a s analýzou toho dnešného vývoja by sa nám ľahšie rozhodovalo o tej dnešnej, dnes predkladanej zmene. Ďakujem.

Ďakujem za reakciu a doplnenie, len potvrdenie toho, čo som hovoril. Ďakujem veľmi pekne.

Dobrý deň prajem. Ďakujem za možnosť vystúpenia k tomuto zákonu. Budem sa pýtať v podstate iba na jednu oblasť, ktorá má zaujíma. Som predsedom komisie pre technologický rozvoj, inovácie, ktorá funguje pod výborom pre hospodárske záležitosti, a nedávno sme mali možnosť diskutovať na tému elektromobility. Toto sa vás potom budem pýtať až v tom samotnom štátnom rozpočte, ale v rámci tejto komisie máme aj ľudí, ktorí sú zástupcami digitálnych platforiem.
Asi už viete, náhle čo sa budem pýtať, kam mierim. Jedná sa o ten novelizačný bod 4 § 2 a f, kde je definícia digitálnej platformy, a tiež bod 24, čo je vlastne rozšírenie pojmu prevádzkarne, stálej prevádzkarne. Nebudem teraz obhajovať tieto spoločnosti, nechcem byť ani agentom UBER-u, ani Bookingu. Priznám sa, ich služby využívam, ale zaujímalo by ma to čisto z toho, z toho praktického hľadiska, či práve tento zákon z tohto pohľadu bol aj konzultovaný s Európskou komisiou. Asi ste zachytili, že mali sme tu nejaké závery Rady z 30. novembra, to znamená, iba pred týždňom, tieto boli pochopiteľne neskôr, ako my sme dostali tento zákon do prvého čítania, ale napriek tomu reflektujú a informujú o návrhoch pre túto oblasť, ktorý má prísť zo strany Komisie už začiatkom roka 2018. To znamená, že Komisia sa bude aj týmto digitálnym platformám venovať na takej tej spoločnej úrovni, na úrovni všetkých štátov a chceli by to naozaj ošetriť, to, čo my už dneska ideme ošetrovať.
Ja si uvedomujem opodstatnenosť týchto novelizačných bodov, pretože naozaj tá digitálna ekonomika bude tvoriť stále väčší a väčší objem z tej našej ekonomiky. Myslím si však, že také nejaké to riešenie sa dostáva vo chvíli alebo dostalo svoje opodstatnenie vo chvíli, keď už začína tvoriť nejaký ten objem z tej celkovej. Chcem sa preto opýtať, či máte aj nejaké čísla, koľko by to dneska mohlo tvoriť. Alebo či práve tento návrh smeruje k tomu, aby sa tá výška identifikovala? Pretože ja si myslím, že je to svojím spôsobom aj z tohto pohľadu opodstatnené.
Ja som čítal aj tie návrhy, ktoré boli vznesené v rámci toho medzirezortného pripomienkového konania, s niektorými sa viem stotožniť, s niektorými menej. Samotné tie novelizačné body, v niektorých oblastiach je naozaj to Slovensko výrazne pozadu. Niekedy sme o päť rokov a tuto zavádzame a tuto zavádzame opatrenia, kde podľa mňa nás dneska nič vážne neohrozí, ale môžem sa mýliť. A preto som zvedavý aj na vašu odpoveď. A predbiehame Európsku komisiu, ktorá ide zaviesť nejaký ten harmonizovaný postup v rámci Európskej únie. Treba si tiež uvedomiť, že každá takáto regulácia prináša so sebou nejaké náklady. A teda tá moja hlavná otázka je, či nie je vhodnejšie počkať si práve na ten koncept riešenia, ktorý príde z Európskej komisie, a ktorá by teda za nás možnože aj takéto náklady vedela z tejto oblasti alebo v tejto oblasti prijať.
Takže ešte raz, chápem potrebu riešenia tejto oblasti, máme tu dneska Európsku komisiu, ktorá sa na toto chystá, vyriešiť to spoločne, a teda či nebudeme musieť v nadväznosti na toto za pár mesiacov práve tento zákon o dani z príjmov kvôli tomuto ešte raz novelizovať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dovoľte mi, kolegyne, kolegovia, aby som predniesol za skupinu poslancov pozmeňujúci návrh, ktorý legislatívno-technicky reaguje na zmeny zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktoré boli vykonané jeho ostatnými dvoma novelami, konkrétne zákonom č. 264/2017 Z. z. a zákonom č. 279/2017 Z. z. V uvedenom zmysle pozmeňovací návrh zabezpečuje náležité preznačenie navrhovaných doplnených ustanovení tak, aby ich označenie nekolidovalo s označením ustanovení vložených predchádzajúcimi novelami, a zároveň pozmeňovací návrh koriguje s tým súvisiace vnútorné odkazy v relevantných ustanoveniach. Pri vypracúvaní čistopisu schváleného znenia zákona je potrebné rovnako aj úvodnú vetu čl. I doplniť o citované novely zákona. Zároveň pozmeňovací návrh umožňuje považovať za daňový výdavok pri zdanení vyrovnávacieho podielu a podielu na likvidačnom zostatku aj uhradenú obstarávaciu cenu akcií alebo obchodného podielu, alebo cenu určenú znalcom pri nadobudnutí dedením alebo darovaním.
Teraz, pán predseda, prečítam samotný text pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Radovana Baláža, Petra Náhlika a Petra Pamulu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač č. 651).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia.
1. K čl. I 4. bodu
V čl. I 4. bode sa označenie písmen "ac)" až "af)" nahrádza označením "ad)" až "ag)".
2. K čl. I, bod 28
V čl. I 28. bode sa označenie odseku "40" nahrádza označením "42".
3. K čl. I, bod 88.
V čl. I, 88. bode (§ 38 ods. 11) sa označenie odkazu a poznámky pod čiarou k odkazu "132b" nahrádza označením "132c".
4. K čl. I nový bod
V čl. I sa za bod 103 vkladá nový bod 104, ktorý znie:
"104. V § 43 ods. 5 písm. d) sa za slová "písm. c) až f" vkladajú slová "a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a".".
Doterajšie body 104 a následné sa primerane prečíslujú.
5. K čl. I bod 131.
V čl. I bod 131 sa označenie "§ 52zl" nahrádza označením "§ 52zn".
6. K čl. I bod 131.
V čl. I bod 131 § 52zl ods. 1 sa slová "ac) až af), § 17 ods. 40" nahrádzajú slovami "ad) až ag), § 17 ods. 42".
7. K čl. I bod 131.
V čl. I bod 131 sa označenie "§ 52zm" nahrádza označením "§ 52zo" a § 52zo vrátane nadpisu znie:
"§ 52zo
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2019
Ustanovenia § 2 písm. ah) a § 17h v znení účinnom od 1. januára 2019 sa použijú prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce najneskôr 1. januára 2019.".
To bolo znenie môjho pozmeňujúceho návrhu.
Pán predsedajúci, ešte mám návrhy a súčasne vynímam na osobitné hlasovanie body zo spoločnej správy, a to body 4, 6, 60, 61, 64, 66, 68 a 81 zo spoločnej správy a o bodoch 1, 2, 3, 5, 6, 7 v správe z predneseného pozmeňujúceho návrhu navrhujem hlasovať spoločne a o bode č. 4 z pozmeňujúceho návrhu hlasovať osobitne.
Ďakujem pekne.

Ja sa ospravedlňujem, že som nestihol ešte počas rozpravy, keďže pán predseda už ukončil, ale chcem len informovať a reagovať v podstate na otázky a hlavne v oblasti zdaňovania digitálnej ekonomiky. Veľmi krátko chcem povedať, že chceme naozaj zrovnoprávniť klasické prevádzkarne s digitálnymi. Viete, že ten problém tu je. Potrebujeme reagovať okamžite, pretože peniaze unikajú každý rok, hej, takže nechcem sa ani chváliť tým, že reagujeme včas alebo neskoro, ale každé... Viete, že zákon dane z príjmu funguje tak, že ak ho neprijmeme s účinnosťou od 1. januára daného roku, tak je to možné urobiť až, ak je v neprospech nájomníka, v danom prípade je, že by mal platiť viac, vieme to vlastne posunúť až o ďalší finančný rok.
No a, viete, na zázračné riešenia z Európskej komisie z Bruselu ani po pondelku, ani po utorku moc neverím, takže v oblasti daňovej politiky je dohoda veľmi zložitá a bude trvať mesiace a možno roky. Súhlasím s iniciatívou Francúzska, že treba do toho udrieť, ale to sú riešenia, ktoré sa hlavne pravici v Európe ani na Slovensku nebudú veľmi páčiť, lebo sa uvažuje napríklad o nejakej forme spotrebnej ako keby dane na takýto druh operácií. Čo je ako okamžité účinné riešenie, lebo sa to proste rieši tam, kde sa to platí, hej, a nie je to hľadanie cez kapiláry, kde sa ešte peniaze pristanú v nejakom daňovom základe. Ale toto sú proste rozohraté hry. A určite takýto typ zdanenia, tzv. takéhoto levy B nemohlo byť dlhodobé, mohlo to byť len dočasné riešenie na nejaké časové obmedzené obdobie, aby sa podarilo nájsť skutočné riešenia. A na to sú naozaj rôzne názory.
Ak máme možnosť my dnes prijať, možno nie dokonalú legislatívu, ale krok, aspoň dať signál proste, že tu nie je niečo v poriadku, myslím, že je to správny krok. Ale vôbec nevylučujem, že to budeme musieť meniť. Súhlasím s tým, že tá miera istoty tu nie je veľká, ale všetci v Európe, vo svete vieme, že toto je obrovský problém a že reagovať naňho takými klasickými metódami z minulého storočia už proste nie je možné. Akože, proste ekonomika sa nám mení pred očami, zdieľaná ekonomika, pracovné nástroje, príjmy, to proste všetko lieta hore-dole po zemeguli a základný motív je neplatiť, ten je úplne prirodzený. Takže a zase motív štátu má byť platiť, pretože potrebuje platiť, financovať verejné služby. Takže toľko asi k tomuto.
Ešte by som aj vzhľadom na pozmeňujúci návrh, ktorý pán spravodajca predložil, by som sa prihováral a prosím o odloženie hlasovania až na zajtrajšie popoludnie, lebo myslím, že sa to hodí vzhľadom na predložený pozmeňujúci návrh.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ako určený spravodajca teda určujem termín hlasovania o tomto bode na zajtra na 17.00 hodinu. Ďakujem.