23. schôdza

Pán poslanec Budaj, na rozdiel od pána poslanca Mizíka, si myslím, že toto je politická záležitosť, že samospráva je jedným z výdobytkov novembra ’89, pretože pred novembrom ’89, za komunistickej totality sme tu žiadnu samosprávu nemali. Národné výbory neboli žiadnou samosprávou, národné výbory boli iba nejakou výkonnou zložkou komunistickej strany, ktorá to všetko riadila, a preto by nám malo záležať na tom, aby samospráva fungovala dobre, aby samospráva fungovala čo najdemokratickejšie, transparentne a aby vytvárala priestor pre participáciu občanov, presne o tom je tá novela.

S reakciou, pán poslanec Budaj.

Ďakujem pekne. Presne tak, my musíme varovne upozorňovať na demontáž lokálnej demokracie, ktorú podľa mňa nespôsobuje vedome nejaké, nejaké obrovské sprisahanie, ale jednoducho to ide už z tej povahy, že určité sily si vedia nájsť organizačné a politické spôsoby ako sily neustále upevňovať pozície. A tá verejnosť, za ňu nemá kto kopať. Preto je dôležité, aby sa tu ozývali demokrati a pripomínali, že vskutku právo občana riadiť obce a mestá je veľkým výdobytkom novembra a právomoci poslancov, ktorí, pripomínam, boli za národných výborov, akurát, že boli na posmech, tak niekto chce vrátiť znovu poslancov iba za panáčikov, ktorí tam nebudú mať slovo, a verejnosť vytlačiť z riadenia miest a obcí.

Ďalší v rozprave, pán poslanec Petrák, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, bolo to, čo som chcel povedať, nad rámec tej faktickej poznámky, ktorú som mal, takže skúsim to nejakým spôsobom doplniť.
Ja musím povedať, že absolútne sa nestotožňujem s tým, čo povedal vo svojom vystúpení pán poslanec Budaj, že by išlo o nejakú demontáž demokracie alebo uzurpovanie si moci volenými predstaviteľmi, no lebo som predstaviteľom samosprávy ako relatívne dlhé obdobie, stretávam sa so stovkami primátorov, starostov, stretávam sa so stovkami poslancov obecných, mestských zastupiteľstiev a musím povedať, že vždy to závisí od toho, aké je personálne zloženie, aké sú medziľudské vzťahy, aký je boj medzi týmito dvomi skupinami.
Jednoducho ak sme si v roku 1990 nastavili samosprávu tým spôsobom, že máme dva rovnocenné orgány, jedným orgánom je starosta alebo primátor a druhým orgánom je zastupiteľstvo, a tieto dva orgány nejakým spôsobom majú predovšetkým spolupracovať a obhajovať záujmy mesta, obce, občanov, rozvoja daného, daného regiónu alebo daného územia, tak toto, na tomto by to malo byť celé vystavané. Ak to dnes stavia do polohy, že dobre, je to zastupiteľstvo, lebo zastupiteľstvo je kolektívny orgán a je to orgán, ktorý je založený na princípe čím viac hláv, tým viac rozumu, ktorý stojí proti nekompetentnému starostovi alebo primátorovi, myslím si, že je to absolútna, absolútna chyba interpretácie, absolútne nepochopenie demokracie a už do toho vnášanie otázky, že veď nekompetentné je aj zastupiteľstvo, lebo potrebujeme mať otvorené komisie, pričom vieme, že komisie sú zložené z poslancov plus ďalších ľudí, ktorí nie sú zvolení do samosprávy, ale sú zvolení do komisií na základe výsledkov legitímnych - podotýkam legitímnych - volieb, tak to už sa mi zdá ako, ako až demontáž demokracie v určitom slova zmysle, ktorá hraničí s prvkami anarchie. A tu jednoducho znovu budem poukazovať a budem opätovne poukazovať na to, že vo chvíli, keď sa niekto pasuje za aktivistu, obhajuje nejaké záujmy, musím povedať, že obhajuje predovšetkým parciálne záujmy, a nie je vždy jasné, či obhajuje záujmy svoje, skupinové alebo verejné.
A toto je podstata toho problému, pričom s týmto typom ľudí nemáte žiaden možný spôsob, ako, ako komunikovať s rovnosťou zbraní, lebo vo väčšine prípadov využívajú nerovnosť zbraní v tom, že používajú sociálne siete, používajú rôzne letáky, používajú často neopodstatnené tvrdenia, a ktoré sú až na hranici trestných činov ohovárania, a to si myslím, že je absolútna nerovnosť zbraní, kde legitímne zvolený orgán, ktorým je zastupiteľstvo alebo starosta, musí konať len v rámci toho, čo mu umožňuje zákon.
A tu, tu niekde hľadajme, ako vyvážiť tieto dva, tieto dve skupiny záujmov, lebo myslím si, že premiera, teda príliš veľa priestoru pre jednu skupinu znamená takú istú demontáž demokracie ako príliš veľa priestoru aj pre legitímne zvolených predstaviteľov, ktorí zatvárajú dvere pred občanmi a pred kontrolou. Čiže skúsme hľadať túto nejakú rovnováhu, lebo myslím si, že len tadiaľto vedie cesta a neexistuje univerzálna pravda, ktorá dnes je len v ústach opozičných poslancov.
Vrátim sa ešte k otázke kontrolóra. Znovu zopakujem, ja si nemyslím, že kontrolór je nástrojom zastupiteľstva proti legitímne zvolenému starostovi alebo primátorovi. Hľadajme aj tuto priestor taký, aby boli kontrolované samosprávy, ich pôsobenie, ich hospodárenie, či je v súlade s platnými právnymi predpismi, zaužívanými postupmi, či je transparentné, alebo nie je. Ale nemôže byť kontrolór orgán jedného orgánu voči druhému orgánu, toto ako absolútne, toto absolútne odmietam.
Ak hovoríte, pán poslanec Budaj, o tom, že je rad podnikov, ktoré sú zriadené samosprávami, cez ktoré preteká objem finančných prostriedkov, ktorý je mnohokrát vyšší, ako je objem mestských alebo obecných rozpočtov, áno, máte pravdu. Ale ak by som chcel v tomto prípade nejakým spôsobom biť do tohto obdobia, tak sa spýtam, napr. taká Bratislavská vodárenská spoločnosť alebo Dopravný podnik mesta Bratislavy, ale predovšetkým vodárenské spoločnosti na celom území Slovenska, kedyže sa pristúpilo k tomu, že z tých štátnych podnikov, ktoré boli úplne zlé, sa previedol majetok do obcí a miest a tým pádom prešli tam aj manažérske právomoci. A kedyže nastal ten druhý krok, kedy sa v úvodzovkách samosprávy zbavili manažérskych právomocí a previedli ich na základe rôznych zmlúv na zahraničné spoločností, ktorí tento majetok spravujú? Kedyže sme sa dopracovali k tomu... (Reakcia z pléna.) To je roky, to sú roky 2000 až 2006. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Budaj, poprosím, vám nikto neskákal do reči. Pán poslanec Budaj! Nechajme rozprávať pána poslanca..

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Že ak by som, ak by som, ak by som v tomto, v tomto pokračoval, tak presne v tomto období, keď došlo k tomuto prevodu majetku, došlo aj k takým činnostiam, ako je outsourcovanie rôznych činností, ako sú servisné činnosti, opravy a podobné veci, ktoré sú v mnohých prípadoch predražené.
Ale keby som sa na to pozeral ešte z iného pohľadu ako pohľadu mestského poslanca Bratislavy, tak sa spýtam, keďže Bratislava napríklad v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti má absolútnu majoritu a všetky ostatné obce a mestá v Bratislavskom kraji sú obyčajnými štatistami v tomto, tak, tak potom poďme, poďme na základe občianskeho princípu a hľadania absolútnej pravdy povedať, že Bratislava v týchto orgánoch nebude mať absolútnu majoritu, a poďme povedať, že bez súhlasu nejakej časti tých ostatných dotknutých území nebudú môcť niektoré rozhodnutia byť prijímané, lebo sú proti rozhod..., lebo sú proti tým obciam a mestám, ktoré sa na danom území nachádzajú a nemajú žiadne právomoci ovplyvňovať toto dianie. Aj toto je druhá časť pravdy, o ktorej v tejto chvíli nehovoríte. A je to pravda, ktorú ako, ako kritiku pociťujú obyvatelia miest a obcí napríklad Bratislavského kraja.
Čiže toto sú všetko veci, o ktorých treba pravdepodobne úplne legitímne hovoriť. Ale skúsme mať širší a vyváženejší pohľad. Argumentujete, že občania nemajú byť za oponou. Ja s vami absolútne súhlasím. A som, som zástancom toho, aby bola dostatočná verejnosť, a myslím si, že aj v rámci obce, ktorú v tejto chvíli predstavujem a riadim, sa snažím o maximálnu možnú otvorenosť, aká sa dá, aká sa dá dosiahnuť, ale zase na druhej strane si úplne úprimne položme ruku na srdce, ak máte rôzne, ak máte napr. územné rozhodnutie, stavebné konanie, medzitým máte ešte EIA, ak skupina dvoch alebo troch ľudí, ktorí sa vydávajú za občianske združenie, vám úspešne likviduje dobré rozvojové zámery počas období 5-7 rokov, až sa dostanete do stavu, že nie ste schopní čerpať napríklad eurofondy, tak je to na škodu daného územia, a nie je to v prospech daného územia.
Veľmi podobne, veľmi podobne, aj keď tu už je to trošku vyváženejšie, je otázka napríklad pri nakladaní povolení na výrub s drevinami. Áno, na jednej strane máte prípady, taký, aký je Koliba, ale na druhej strane je to čisté absolútne vydieranie zelených environmentalistov, ktorí nedovolia nakladať s výrubom drevín, ktoré, ktoré sú aj zdravotne poškodené. A ak sa pozriem na zákon, ktorý je platný dnes, že trebárs do tohto konania sa v Bratislave môže prihlásiť aktivista z Čiernej nad Tisou, čo zase absolútny nonsens a absolútne nepochopenie logických súvislostí.
Áno, existuje v našom práve rad anomálií, ale tie anomálie nie sú jednosmerné a nie sú všetky namierené proti občanovi, sú namierené aj proti samospráve, ale treba povedať, že predovšetkým veľmi často sú namierené proti zdravému rozumu, a skúsme sa na tieto veci pozerať takto.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. S faktickou nikto. Končím možnosť prihlásiť sa. Teraz vystúpi... (Reakcia z pléna.)
To je procedurálny návrh, pán Budaj, nech sa páči. Ale no nech sa páči, no. (Povedané so smiechom.)

Však ďakujem za pochopenie, aby som mohol reagovať. No ja si veľmi cením, že pán Petrák, teda jednak že venoval mi taký priestor v tej diskusie, a skôr je to naozaj na tie pracovné stretnutia, o ktorých som hovoril. Cením si, že má o to takýto odborný záujem, však robí v samospráve dlhé roky. Fakt je ale taký, že, keď dovolíte, aspoň stručne, nechcem tú pracovnú diskusie predbiehať, verme, že k nej príde.
Ale stručne poviem, pán Petrák, problém je, že tí občania tu sú od začiatku. To tu nie je o nejakých zbraniach reč a je chyba, ak sa starostovia chovajú, ako by boli majitelia pevnosti a bojovali s okupantami. Nie je zastupiteľstvo verzus starosta, čiže táto polemika neustále, ale sú tu dva druhy služobníkov, ktorých vzájomná kontrola má garantovať dobrú, dobrú verejnú službu. Zastupiteľstvo aj starosta sú služobníci tej verejnosti, ktorá niektorým starostom prekáža, že sa vôbec ozve. Takže v tom je, v tom je demokratický pohľad. A toto ak vyznávate, tak nemáme problém, aby sa pripravila veľká novela samosprávneho zákona, áno, ktorá bude bojovať aj proti lobistickým malým skupinám, ktoré sa určite zjavujú a budú zjavovať ako výpalníci voči samospráve. Ale verte mi, že oveľa častejšie sú loby, sú lobisti veľkých developerov a oligarchov.

Ďakujem.
Nech sa páči, posledný v rozprave pán navrhovateľ, pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Ďakujem. Prihlásil som sa do rozpravy, aby bola prípadne ešte možnosť reagovať, ktorá už nie je, keby som to využil ako záverečné slovo, a chcel by som reagovať teda najmä na kolegu Petráka.
Asi som mal na úvod ja povedať, že som poslancom mestského zastupiteľstva v Bratislave a v mestskej časti Bratislava-Staré Mesto, rovnako ako kolegovia mali povedať, že sú mestskí poslanci v Bratislave a v Košiciach, a pán Petrák, že je starostom, a, a aby teda nevznikli náhodou pochybnosti, že, že hovoríme, že hovoríme teda v nejakom svojom záujme posilniť alebo jednu, druhú stranu. Ak keď teda verím, že nikto z nás to nehovoril preto, že je aktuálne poslancom alebo starostom, ale preto, že je to, že je o tom úprimne presvedčený, že by to tak malo alebo v prípade pána Petráka nemalo byť. Teda budem reagovať na kolegu Petráka a som rád, že niekto z vládnej koalície k tomu vystúpil a povedal svoj názor a povedal, prečo nesúhlasí alebo s čím v našom návrhu nesúhlasí.
My to nestaviame tak, že dobré zastupiteľstvo a zlý, nekompetentný starosta. Tak to tam nie je napísané, a tak sme to ani nikdy, nikdy nepovedali. Faktom je, že niekedy dochádza ku konfliktom medzi, medzi týmito dvoma orgánmi samosprávy a za kratší koniec obvykle ťahajú poslanci, nie starosta. A za kratší koniec ťahajú poslanci aj pri zmenách zákona o obecnom zriadení, pretože od roku 1990, ak sa niečo zmení na vzťahu týchto dvoch orgánov, tak sa zmení v prospech starostu, nie v prospech zastupiteľstva.
A nie je to ani v polohe, ako pán poslanec Petrák hovoril, že nekompetentné zastupiteľstvo, tak ho treba vyvažovať nejakými občanmi, ktorí budú môcť chodiť na komisie alebo vystupovať na zastupiteľstve, ani tak to nie je. My rešpektujeme demokraciu, rešpektujeme, že starosta a zastupiteľstvo majú mandát od občanov, majú právo rozhodovať. To právo nemajú aktivisti, ale otvorenosť a transparentnosť predsa nie je protikladom demokracie. Je predpokladom a prirodzenou súčasťou demokracie. To, že sa občania aj tí občania, ktorí nie sú nikým zvolení, majú právo vyjadriť k tomu, čo sa deje v ich štáte, alebo k tomu, čo sa deje v ich obci či meste, je predsa úplne prirodzené, správne a demokratické. Ale opakujem, nie priama demokracia, participácia, transparentnosť, otvorenosť a potom to rozhodnutie urobí buď starosta, alebo zastupiteľstvo podľa toho, kto, kto to má v náplni v zmysle zákona.
Nesúhlasil by som aj s tou nerovnosťou zbraní, že teda aktivisti používajú nejaké sociálne siete, letáky a neviem čo, je vo vzťahu predstaviteľov moci, či už samosprávnej, alebo, alebo štátnej, nerovnosť vo vzťahu k občanom, pokiaľ ide o zbrane. Ale tá nerovnosť zbraní je v prospech ľudí, ktorí sú pri moci, ktorí sú v samospráve, ktorí rozhodujú. Tí aktivisti môžu niečo kritizovať, môžu niečo niekam napísať na Facebook, ale rozhoduje buď starosta, alebo zastupiteľstvo. A aj ten priestor v médiách obvykle dostávajú predstavitelia moci oveľa väčší, nevpraviac o tom, na úrovni samosprávy často fungujú nejaké obecné noviny, ktoré si vydáva samospráva, a tam teda žiadna rovnosť zbraní nie je. Tam vo väčšine prípadov má oveľa väčší priestor a v tomto prípade najmä starosta, alebo keď už, tak poslanci, ale aktívni občania nie.
Druhý okruh, ku ktorému sa pán Petrák vyjadril, zástupca starostu, že sme to nepochopili, že zástupca má zastupovať, zastupovať starostu. K tomu dve veci. My nenavrhujeme, aby zastupiteľstvo volilo niekoho napriek starostovi. Navrhujeme systém, že starosta navrhne, zastupiteľstvo zvolí. Čiže rozloženie, rozloženie tej zodpovednosti. A keď si starosta nikoho takého nenájde, tak nebude, nebude nikto zvolený. A, samozrejme, že možno uvažovať aj o inom systéme, že zástupca starostu by bol plne v rukách starostu. Ale potom, potom načo, načo má byť z poslancov? Potom by bol lepší model, že tak ako v Amerike sa volí prezidenta a viceprezident, tak sa bude voliť primátor a viceprimátor a priamo občania si zvolia, že toto je ten, kto bude najbližšie štyri roky zastupovať starostu alebo, alebo primátora, a keď sa mu niečo stane, tak nastúpi na jeho miesto. Je možné aj taký systém, ale to by bol ďalekosiahlejší zásah, do ktorého sme nechceli ísť.
Postavenie hlavného kontrolóra, no áno, hlavný kontrolór má byť nezávislý. Ale čo sa dnes píše v zákone, hlavného kontrolóra volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo, nie starosta. Úlohy hlavného kontrolóra: hlavný kontrolór predkladá obecnému zastupiteľstvu, nie starostovi, raz za 6 mesiacov návrh plánu kontrolnej činnosti. Predkladá správu o výsledkoch kontroly priamo obecnému zastupiteľstvu na jeho najbližšom zasadnutí, nie starostovi. Predkladá obecnému zastupiteľstvu najmenej raz ročne správu o kontrolnej činnosti, nie starostovi, je povinný vykonať kontrolu, ak ho o to požiada obecné zastupiteľstvo, nie starosta. Práve toto chcete zmeniť vládnou novelou. A teda, mimochodom, ani hlavní kontrolóri, ktorí majú tiež svoju organizáciu, neboli prizvaní k tomu, aby sa podieľali na príprave vládneho návrhu novely zákona o obecnom zriadení, napriek tomu, že sa dožadovali, napriek tomu, že ten návrh v medzirezortnom pripomienkovom konaní pripomienkovali, nebolo, nebolo ich pripomienkam vyhovené. A ten podstatný problematický bod - možnosť úkolovania hlavného kontrolóra starostom - tam ostal.
A na záver, teda aby som aj dokumentoval, že nebolo to z vody uvarené, nie je to návrh pre návrh, umenie pre umenie, tak sa chcem poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na príprave tej hromadnej pripomienky, ktorá bola základom pre poslanecký návrh novely zákona. A spomeniem len tých, ktorí, ktorí na tom aktívne pracovali, a dúfam, že na nikoho nezabudnem. A sú to aj ľudia, ako som spomínal, ľudia, ktorí majú o tom teoretické vedomosti, ale aj ľudia z praxe. Vladimír Špánik, ktorý je predsedom Združenia občanov miest a obcí Slovenska a zároveň poslancom obecného zastupiteľstva vo Vinodole, Marián Seman, právnik a občiansky aktivista, člen ZOMOS, Dušan Sloboda, analytik Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika, Martin Kollárik, projektový manažér, výskumník Inštitútu SGI, politológ, a teda pracovník Ústavu verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK, Richard Drutarovský, poslanec Mestského zastupiteľstva Prešov, Jozef Mečiar, aktivista a bývalý zástupca primátora mesta Šaľa, Vladimír Dulla poslanec Miestneho zastupiteľstva Bratislava-Karlova Ves, člen Správnej rady ZOMOS, Peter Uhlár, člen Správnej rady ZOMOS, poslanec Obecného zastupiteľstva Zlatá Baňa, Dušan Chrastina, revízor ZOMOS, bývalý hlavný kontrolór mesta Vrútky, Adrián Macko, hlavný kontrolór mesta Krupina, Milena Veresová, poslankyňa Mestského zastupiteľstva Šaľa a hlavný kontrolór obce Šoporňa, a Ivan Kuhn, poslanec Mestského zastupiteľstva Rožňava a analytik Konzervatívneho inštitútu. Čiže bolo to kolektívne dielo a vychádzalo z praxe, z reálnych problémov.
Chápem, že pohľad starostu a starostov je iný ako pohľad poslancov a aktivistov, to je, to je úplne legitímne, ale opakujem, nie je to teória, sú to reálne praktické problémy, ktoré sa snažíme naším návrhom riešiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami jeden pán poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči.