23. schôdza

Ďakujem za slovo. Kompetenčný profil pomocných vychovávateľov bude mať na starosti rovnako ako kompetenčné profily ostatných zamestnancov ministerstvo školstva. Keďže som vo svojom príspevku spomenula, že je tento návrh vyrokovaný s ministerstvom školstva, konkrétne s odborom pre špeciálne a inkluzívne vzdelávanie, tak je samozrejmé, že aj budú jasné kritériá a pravidlá prijímania týchto ľudí a takisto aj ich potreba nejakej vzdelanostnej úrovne. To všetko stanoví ministerstvo školstva.
Ja v tom problém nevidím.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, chcem vás požiadať z tohto miesta o podporu tohto návrhu zákona, pretože si myslím, že pre nás potreby detí majú byť vždy na prvom mieste. Podotýkam, my už nemáme čas čakať.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom predkladaného návrhu je rozšíriť možnosti pomoci prostredníctvom školských sestier pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, ale aj pre všetkých ostatných žiakov v školách poskytujúcich plnenie povinnej školskej dochádzky.
V školách sú čoraz častejším javom žiaci so zdravotným postihnutím, ktorí sú zaradení do rôznych kategórií špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb, ale aj žiaci s chronickými zdravotnými problémami, ktorí nie sú zaradení do kategórie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ale ich znevýhodnenie je oproti zdravým žiakom napriek tomu zjavné.
Vzdelávací proces v školách je však natoľko rigidný a zviazaný rôznymi predpismi, že či už sú zaradení v školách tak, alebo onak, školy sa ich prítomnosti nevedia prispôsobiť a vnímajú ich ako problém, ktorý učiteľom v triedach komplikuje život a s ktorým si často vôbec nevedia poradiť. Učitelia totiž nemajú potrebné kompetencie na realizáciu úkonov v oblasti zdravotnej starostlivosti, ktoré je potrebné s týmito žiakmi vykonávať počas dňa, neraz aj počas vyučovacej hodiny. Preto ani zo zákona nemôžu prevziať za zdravotný stav detí a úkony s ním spojené zodpovednosť. V realite tak vzniká nielen v právnych predpisoch, ale aj v bežnej praxi diera, ktorú súčasný školský systém nedokáže vyplniť. V školách totiž nie je k dispozícii ani žiaden odborný personál, ktorý by tieto úkony vykonával namiesto učiteľov.
Napriek tomu, že Slovensku vyplývajú z medzinárodných dohovorov OSN jednoznačné povinnosti pri zabezpečení podmienok na vzdelávanie pre všetky deti vrátane detí so zdravotným znevýhodnením, nemajú školy na Slovensku k dispozícii personál, ktorý by tieto špecifické potreby detí súvisiace s ich zdravotným stavom naplnil. Dokonca v prípade viacnásobného postihnutia dieťaťa, teda ak je jeho zdravotný stav komplikovanejší, mávajú rodičia týchto detí problém umiestniť ich aj do špeciálnej škôlky, alebo špeciálnej základnej školy. Ani v týchto školách totiž nie je zdravotná starostlivosť o tieto deti na potrebnej úrovni.
Návrh zákona rieši tento problém tak, že otvára dvere škôl pre pôsobenie kvalifikovaného zdravotného personálu všade tam, kde je potrebný a kde sa škola sama rozhodne využívať odborné služby školskej sestry. Návrh zákona nezavádza pre školy povinnosť tieto zdravotné sestry zamestnávať, ale ide iba o vytvorenie možnosti v prípade, že sa bude mať zriaďovateľ školy, že bude zriaďovateľ školy mať o tieto služby záujem. Predpokladá sa tiež, že školská sestra nemusí pracovať v škole na plný úväzok, ale bude môcť poskytovať škole odborné služby na základe dohody.
Návrh zákona je prerokovaný s Komorou zdravotných sestier a pôrodných asistentiek a s príslušným odborom na ministerstve zdravotníctva. Obe inštitúcie zaujali k návrhu súhlasné stanovisko, čo je dôležité aj z toho dôvodu, že sú to práve tieto dve inštitúcie, ktoré vytvárajú pre profil školskej sestry kvalifikačný rámec. Spoločne s rezortom zdravotníctva aj Komorou sestier sme sa zhodli na tom, že okrem priameho zdravotníckeho výkonu v rámci práce s deťmi so zdravotným znevýhodnením by mohli školské sestry pomáhať aj pri príprave programov prevencie a zdravého životného štýlu. Školské sestry by taktiež mohli v školách vykonávať rutinné zdravotné prehliadky u každého dieťaťa s nadväzným sledovaním detí so špecifickými potrebami v oblasti zdravia a koordinovať spoluprácu manažmentu školy, učiteľov, pediatrov, psychológov a v prípade potreby aj sociálnych a komunitných pracovníkov.
Finančné zabezpečenie školských sestier sa predpokladá viaczdrojové, napríklad z vyčlenených zdrojov ministerstva školstva na zabezpečenie pedagogických asistentov v školách a ďalších odborných zamestnancov alebo z rozpočtu samospráv, alebo z vlastných zdrojov školy.
Pani predsedajúca, hlásim sa potom do rozpravy.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 26. januára 2018 a gestorský výbor do 29. januára 2018.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, tento návrh zákona som už predkladala pred polrokom, a keďže som presvedčená o jeho správnosti, dovoľujem si ho predložiť znova. Za toho polroka sa totiž na situácii v školách, ktorú sa usilujem týmto návrhom riešiť, nič nezmenilo.
Učiteľom v školách stále nikto nepomáha pri práci s deťmi, ktorým hrozí počas dňa náhla zmena zdravotného stavu, preto majú stále z prítomnosti týchto žiakov v triedach veľké obavy. Stres v nich však vyvolávajú nielen vážne diagnózy, ale neraz aj pomerne jednoduché zdravotné úkony, ktoré sa s dieťaťom v rodinnom prostredí bežne vykonávajú, ako napr. zmeranie hladiny cukru v krvi či podanie inzulínu.
Problémom pre školy bývajú aj len potenciálne ťažkosti detí pri niektorých chronických ochoreniach, ktoré sa síce nemusia na vyučovaní nikdy prejaviť, ale už len samotné vedomie toho, že dieťa môže počas vyučovania dostať epileptický alebo iný záchvat, učiteľov vážne znepokojuje. Už len samotná predstava, čo všetko sa môže dieťaťu počas dňa prihodiť, býva pre nich ťažko zvládnuteľnou psychickou záťažou. Pichnúť dieťaťu inzulín, podať lieky či poskytnúť ošetrenie pri náhlom záchvate, učitelia nevedia a zo zákona ani nemôžu. Tieto úkony preto v školách zabezpečujú obvykle rodičia, a to i v prípade, ak ich dieťa navštevuje špeciálnu školu. Aj v špeciálnych školách totiž zdravotnícky personál chýba, obvyklý je iba v špeciálnych školách internátneho typu.
Upozorňujem na to s plnou vážnosťou už po druhýkrát na tejto pôde a vyzývam vás, vážení kolegovia, aby ste nebrali túto skutočnosť na ľahkú váhu a pomohli mi urobiť nápravu. Nie je predsa možné, aby sme ponechávali rodičov v rolách rukojemníkov, ktorí musia byť škole neustále k dispozícii, ak chcú, aby ich dieťa prijala na vzdelávanie.
Školský systém na Slovensku zaspal dobu. Celé dekády je nastavený výlučne na zabezpečenie výučby na vyučovacích hodinách a všetko ostatné, čo nesúvisí s rozvrhom hodín, ale čo v živote detí a ich rodín často zohráva podstatnú rolu, ignoruje. Tento nemenný, rigidný a zaslepený prístup k žiakom, ktorý ignoruje komplexnosť ich životov a špecifiká ich možného výkonu v škole, je príčinou, prečo sa vzdelávacie výsledky našich žiakov z roka na rok zhoršujú. Netýka sa to, samozrejme, iba žiakov so zdravotným znevýhodnením, ale v tejto chvíli mi ide najmä o nich. V ich prípade je práve rigidnosť nášho školského systému tou najväčšou a neprekonateľnou bariérou pri vyrovnávaní ich šancí v prístupe ku kvalitnému vzdelávaniu.
Namiesto toho, aby sa v rámci povinnej školskej dochádzky ich šance na úspech a plnohodnotný život zvyšovali, deje sa v našich školách opak. Šance detí so zdravotným znevýhodnením sú v porovnaní so šancami zdravých detí o niekoľko levelov nižšie. Náš školský systém zároveň deformuje aj práva rodičov. Len kvôli tomu, že systém nie je dostatočne vnímavý na rôznorodé špecifické potreby detí a že nie je pri napĺňaní týchto potrieb dostatočne flexibilný, deformuje ich právo na slobodnú voľbu vhodnej školy pre svoje dieťa.
Napriek tomu, že zákon hovorí jasnou rečou a formálne umožňuje každému rodičovi slobodne si zvoliť školu pre svoje dieťa, v prípade zdravotných ťažkostí dieťaťa, ktoré pôsobia na učiteľov znepokojujúco, naše školy až príliš často dávajú rodičom najavo, že ich deti nie sú v škole vítané. Formulujú to, samozrejme, mäkšie. Najčastejšie spôsobom, ktorým rodičov ubezpečujú, že im ide v prvom rade o blaho dieťaťa a že nevedia zaručiť jeho bezpečnosť. Ktorý rodič si vtedy vezme na zodpovednosť, že bude v takejto škole trvať na prijatí dieťaťa? No žiaden. Radšej si nohy uchodí pri hľadaní inej školy, takej, kde so zdravotným stavom jeho dieťaťa nebudú mať až taký veľký problém. Často to pritom môže byť škola vzdialená od miesta ich bydliska aj niekoľko kilometrov. Denné dochádzanie do ústretovej, no vzdialenej školy sa tak stáva ďalšou komplikáciou v rodine, ktorá je už aj bez toho často na pokraji síl z dôvodu manažovania adekvátnej pomoci pre choré dieťa.
To, že žiaci s horším zdravotným stavom nie sú v našich školách žiaduci, nie je fér ani voči ich rodičom, ale najmä voči samotným deťom. Tie sa za svoj zdravotný, tie za svoj zdravotný stav nemôžu. Chcú a väčšina z nich aj môže chodiť do školy, učiť sa, mať kamarátov a prežívať s nimi všetko to, čo k detstvu patrí. Akým právom im to zbytočne komplikujeme my dospelí, my zákonodarci, ktorým tak dlho trvá urobiť v zákonoch úpravy potrebné na to, aby sa život týchto detí zlepšil?
Teraz si dovolím upriamiť vašu pozornosť na spomínaný list, ktorý mi už pred pol rokom zaslali z odboru ošetrovateľstva na ministerstve zdravotníctva. Dokladuje, že školská sestra by mohla v školskom prostredí riešiť nielen situácie, ktoré som spomenula, ale že by mohla zohrávať významnú úlohu aj pri prevencii a včasnej identifikácii zdravotných problémov aj ostatných detí. V tejto súvislosti chcem podčiarknuť význam pôsobenia zdravotnej sestry najmä v školách v tých lokalitách, kde evidujeme zvýšený počet žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, z chudobných rodín a z rómskych osád. Nie je tajomstvom, že práve tieto deti potrebujú zvýšenú zdravotnú starostlivosť a vo zvýšenej miere aj rôzne preventívne programy, ktoré ich naučia, ako sa starať o svoje zdravie.
Návrhom zaviesť do školského prostredia zdravotnú sestru chcem podporiť všetky dobre mienené navrhované opatrenia v oblasti vzdelávania rómskych detí, ktoré prichádzajú či už z vládnych kruhov, alebo z opozičných lavíc.
Dámy a páni, my všetci, ktorým skutočne leží na srdci zlepšenie starostlivosti o rómskych žiakov v školách a chceme pre nich vytvoriť šancu na zdravý a zodpovedný život v dospelosti, mali by sme podporiť spoločne tento návrh zákona. S touto výzvou sa obraciam najmä na kolegov z poslaneckých klubov SaS, OĽANO, ale aj MOST-u - HÍD. Vážený kolegovia, toto je jeden z návrhov zákonov, pri ktorom stlačením jedného tlačidla rozhodujeme o osudoch detí. Prosím vás, zvažujte pri hlasovaní zmysluplnosť návrhu, a nie politický diktát.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pani Zimenová, tento váš návrh zákona som konzultoval s mojimi bývalými žiačkami, ktoré sú už teraz zdravotné sestry. Krútili hlavami. Ako by sa dostali 40 km z nemocnice do školy, hej? Môj otec bol roky riaditeľ osobitných škôl. Mama učila dokonca na pomocnej skole. A príkladov pichnutia inzulínu či vybratie jazyka pri epileptickom záchvate bolo strašne veľa a bola to každodenná realita. Školské sestry sú možné len v blízkej dostupnosti školy a nemocníc. Pri väčších vzdialenostiach a pri akútnych stavoch je to pasé, naozaj pasé.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Tentoraz ako nevystúpim v záverečnom slove, ale takto cez faktickú poznámku chcem podporiť tiež tento návrh zákona.
Trošku by som polemizoval nad úvodným vyjadrením pani poslankyne, že sa nič nezmenilo. Podľa mňa sa skôr stav zhoršuje. A myslím si, že minimálne, minimálne je dôležité povedať to, že pri všetkých týchto opatreniach, ktoré sa navrhujú, pokiaľ nebudeme schopní zároveň vedieť vyčleniť aj potrebný balík peňazí, aby sme dokázali tieto potreby detí zabezpečovať, aby všetky tieto služby sme im mohli poskytnúť, môžeme mať sebalepšie zákony, nepohneme sa nikam. To znamená, schválením legislatívnych zmien vždy môžeme urobiť len ten prvý krok, ale vždy s ním zároveň musíme robiť aj ten ďalší. To znamená, vyčleniť potrebný finančný balík na to, aby sme dokázali naozaj myslieť na potreby týchto detí. Tieto rodiny sú naozaj často na konci so silami. Poznal som to aj zo svojej osobnej praxe, kým som ešte učil. Videl som to na vlastné oči. Deti so zdravotným znevýhodnením chcú tiež radostne fungovať v školách a prijímať vedomosti. Takto iba zisťujú, aký život ich v budúcnosti čaká.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem kolegovi Mirovi Sopkovi za jeho vyjadrenie k tomuto návrhu zákona. Myslím, že sme obaja naklonení takýmto návrhom, lebo sme na jednej lodi, vieme, ako s čím všetkým sa školy sa boria, s čím všetkým učitelia v školách zápasia, a že tento návrh by im dokázal pomôcť.
Pán poslanec Mizík, rozumiem vašej poznámke a pramení z toho, že nemáte komplexnú znalosť celej problematiky, a to z toho dôvodu, že ja som naozaj konzultovala aj s Komorou sestier, aj s ministerstvom zdravotníctva tento návrh. Vedia si to predstaviť nie tak, že by tam chodili zdravotné sestry z nemocníc, ale tzv. komunitná sestra.
Komunitná sestra je teraz povolanie, ktoré sa práve teraz kreuje, jeho náplň práce a profil na ministerstve zdravotníctva, ktorá bude pomáhať nielen v školách, mohla byť pomáhať nielen v školách, ale aj v domovoch sociálnych služieb, alebo v domovoch dôchodcov. To znamená, že to budú sestry, ktoré budú mať takýto možno aj vyskladaný úväzok. Čiže tá doba pokročila. Naozaj nemáme sestry len v nemocniciach.

Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom návrhu je rozšíriť možnosti individuálnej pomoci pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktoré zabezpečujú; v školách, ktoré zabezpečujú plnenie povinnej školskej dochádzky, a to tak, že sa umožní vstup osobných asistentov žiakov na pôdu základných a stredných škôl.
Väčšina žiakov so zdravotným postihnutím sa dnes učí v špeciálnych školách, no čoraz častejšie sa ich darí integrovať aj do bežných škôl. V oboch typoch škôl, špeciálnych aj bežných, im na vyučovaní môže pomáhať s učením asistent učiteľa. Mnohí z týchto žiakov však potrebujú asistenciu aj pri bežných samoobslužných činnostiach. V takýchto prípadoch je pre nich pomoc asistentov učiteľa nedostatočná. Asistenti učiteľa totiž nie sú na podobné situácie pripravení a z povahy úloh, ktoré majú plniť, vyplýva, že nie sú ani schopní byť žiakom neustále poruke a v zásade ani nemajú kompetenciu vykonávať činnosti, ktoré obvykle vykonávajú osobní asistenti. Asistenti učiteľa sú v školách zodpovední iba za činnosti, ktoré súvisia s pedagogickou prácou, čomu zodpovedá aj úroveň ich vzdelania a kvalifikačný profil.
Vhodnými osobami, ktoré by dokázali v školách túto medzeru v oblasti pomoci pre žiakov so zdravotným znevýhodnením vyplniť, sú osobní asistenti. Týchto osobných asistentov mnoho detí so zdravotným znevýhodnením k dispozícii má, no nemôže ich pomoc využívať na pôde školy. Tam majú osobní asistenti vstup zakázaný.
Návrh zákona rieši obmedzenia vyplývajúce zo súčasného znenia právnych predpisov a snaží sa zrovnoprávniť stav na základných, stredných a vysokých školách. Právne predpisy v súčasnosti osobným asistentom vstup do základných škôl a stredných škôl zakazujú, a to aj do špeciálnych škôl. Výnimku majú len študenti so zdravotným postihnutím na vysokých školách.
Cieľom predloženého návrhu zákona je tento nezmyselný zákaz zrušiť a umožniť osobným asistentom pôsobiť aj v prostredí škôl, kde žiaci plnia povinnú školskú dochádzku. Podľa predloženého návrhu zákona sa režim na vysokých školách a režim v oblasti regionálneho školstva zjednotí, a to v prospech osôb so zdravotným znevýhodnením.
Pani predsedajúca, hlásim sa potom do rozpravy.

Dobré ránko, ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru pre sociálne veci určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 745. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby sa návrh zákona prerokoval: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018.
Pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.