23. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vstup predsedajúceho
29.11.2017 o 8:55 hod.
Lucia Ďuriš Nicholsonová
Videokanál poslanca
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal pán poslanec Alojz Baránik a na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady pán Peter Marček.
Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami, pod tlačou 699.
Máme tu pána ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa, ako aj spoločného spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanca Vladimíra Matejičku. Nech sa páči, páni.
A včera sme to prerušili v bode, kedy v diskusii vystupovala pani poslankyňa Zemanová ako písomne prihlásená. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 699.)
Rozpracované
Vystúpenia
8:55
Vstup predsedajúceho 8:55
Lucia Ďuriš NicholsonováNa dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal pán poslanec Alojz Baránik a na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady pán Peter Marček.
Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými...
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal pán poslanec Alojz Baránik a na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady pán Peter Marček.
Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami, pod tlačou 699.
Máme tu pána ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa, ako aj spoločného spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanca Vladimíra Matejičku. Nech sa páči, páni.
A včera sme to prerušili v bode, kedy v diskusii vystupovala pani poslankyňa Zemanová ako písomne prihlásená. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 699.)
Vstup predsedajúceho
29.11.2017 o 8:55 hod.
Lucia Ďuriš Nicholsonová
Videokanál poslanca
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal pán poslanec Alojz Baránik a na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady pán Peter Marček.
Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami, pod tlačou 699.
Máme tu pána ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa, ako aj spoločného spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanca Vladimíra Matejičku. Nech sa páči, páni.
A včera sme to prerušili v bode, kedy v diskusii vystupovala pani poslankyňa Zemanová ako písomne prihlásená. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 699.)
Rozpracované
9:01
Ja som zostala v takej časti ohľadom Environmentálneho fondu, kde som hovorila o rozpočte, ktorý Environmentálny fond má a kde sa plánujú príjmy prakticky od roku 2015, myslím, na úrovni 116 mil. ročne, pričom ten skutočný príjem z výnosu emisií je teda o dosť nižší a pohybuje sa na úrovni 60...
Ja som zostala v takej časti ohľadom Environmentálneho fondu, kde som hovorila o rozpočte, ktorý Environmentálny fond má a kde sa plánujú príjmy prakticky od roku 2015, myslím, na úrovni 116 mil. ročne, pričom ten skutočný príjem z výnosu emisií je teda o dosť nižší a pohybuje sa na úrovni 60 mil. ročne.
To, čo je však pozoruhodné a nejasné, ako sa plánuje naložiť s peniazmi, ktoré vlastne sa naakumulovali na účtoch Environmentálneho fondu v štátnej pokladnici vo výške 570 mil. eur, ktoré tam sú, pričom výdavky Environmentálneho fondu je rozpočet plánovaný na 27 mil. eur.
Tie výdavky, ktoré tento zákon upravuje, výdavky, na ktoré je možné použiť prostriedky Environmentálneho fondu, sa rozširujú o dve také časti, sú to tie príspevky na podporu manažmentu lesov, o tom som včera hovorila, že zdá sa mi to nesprávne, aby tieto prostriedky išli výhradne na lesy, pričom si myslím, že ak by naozaj mali ísť na pomoc adaptácie Slovenska na zmenu klímy, tak by mali ísť do krajinotvorných prvkov, nie výhradne na lesy, kde lesy sú v prevažnej miere hospodárske a v podstate povinnosťou lesného hospodára je dodržiavať manažment, je dodržiavať aj opatrenia klimatické, aj nevidím správne, aby sa vyslovene vyčleňovali takéto prostriedky z Environmentálneho fondu.
To, čo však je tam druhá vec, je ten klimaticko-energetický fond, kde sa aj v dôvodovej správe uvádza, že prostriedky Environmentálneho fondu, môže byť použitý aj na takzvané tie globálne zelené fondy, čo vieme, že v rámci prístupovej dohody z; v Parížskej dohode takýto zelený fond je každá prístupová krajina povinná urobiť na podporu tretieho sveta. A tu si myslím, že je to neprípustné, aby tieto prostriedky, ktoré sa vytvorili ako výnos z predaja emisií slovenských podnikateľov, aby boli použité na financovanie zeleného fondu v treťom svete. Sme pristúpili k tomuto dohovoru ako krajina a tvorba prostriedkov na tieto záväzky by mala byť zo štátneho rozpočtu alebo iných zdrojov.
Tieto prostriedky si myslím, že si zaslúžia, aby použité, teda prostriedky, ktoré sú na účte Environmentálneho fondu, aby boli použité na skvalitnenie životného prostredia explicitne, k adaptácii Slovenska na zmenu klímy, na zlepšenie ovzdušia na Slovensku. Nebránila by som sa, ak by vlastne boli špeciálne použité napríklad na odstraňovanie starých environmentálnych záťaží, pretože tam vieme, že máme málo peňazí a tie dopady, ktoré z nich sú, sú nielen na podzemné vody, ale sú aj na zdravie ľudí, sú aj na tie súvisiace veci ohľadne ochrany životného prostredia.
Z tohto dôvodu mám pripravený pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý je veľmi jednoduchý a kratučký a hovorí o tom, aby použitie prostriedkov envi; o použití environmentálneho; teda výška použiteľného výnosu z dražieb aby bola prerokovaná v príslušnom výbore Národnej rady. Ja som si svojho času vyžiadala na základe dvestojedenástky zoznam projektov, ktoré boli v minulosti použité na financovanie z výnosu emisií, a iste výstavba alebo rekonštrukcia kultúrneho domu je významná záležitosť pre niektoré obce, ale nemyslím si, že je to priorita, na ktorú by mali byť tieto prostriedky použité. A v podstate bolo to gro takýchto výdavkov, ani nie že zateplenie, čo by sa dalo istým spôsobom považovať za zlepšenie v tomto duchu, ale rekonštrukcia, čiže nejasné výdavky. A preto si myslím, že aj v súvislosti naozaj so zmenou klímy príslušný výbor by mal mať informácie, nehovorím, že rozhodovať, ale minimálne by bolo slušné s príslušným výborom to prerokovať. Preto by som teraz prečítala môj návrh.
V čl. I sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
„5. V § 18 ods. 9 sa na konci pripája táto veta: „Ministerstvo vopred prerokuje výšku použiteľného výnosu z dražieb a spôsob jeho použitia vo vecne príslušnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.“
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2018, čo sa premietne do článku III upravujúceho účinnosť.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Cieľom návrhu zákona je dosiahnuť transparentnosť použitia výnosu z dražieb kvót. Zákon síce predpokladá dohodu ministerstva financií a ministerstva životného prostredia, obsah dohody je však ponechaný na citované dve ministerstvá. Navrhovanou novelou zákona sa do procesu prijímania dohody včlení ďalší subjekt kontroly tak, aby mohlo byt' zabezpečené dodržanie percentuálnych rozpätí použitia výnosu z dražieb ustanovených v zákone. Ročne pritom ide o prostriedky v objeme cca 140 mil. eur.
Príjmy z aukcií emisných kvót tvoria najväčšiu časť príjmov Environmentálneho fondu. Na zlepšenie napĺňania environmentálnych cieľov by pomohlo stanovenie pevného podielu príjmov z aukcií emisných kvót, ktoré budú použité na projekty fondu. Zmenu rozpočtovania príjmov je nevyhnutné spojiť s lepším plánovaním výdavkov, ktoré zaručí nedeficitné hospodárenie. Európska únia odporúča 50 % výnosov z predaja emisných kvót použiť na zelené ciele. Efektívna výška výnosov použitá na zelené ciele kolíše, v rokoch 2013 až 2016 bolo priemerne na dotácie použitých asi 54 % príjmov, na rok 2017 je rozpočtovaných na dotácie asi 22 % príjmov.
Ďakujem pekne, skončila som.
Vystúpenie v rozprave
29.11.2017 o 9:01 hod.
RNDr.
Anna Zemanová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Príjemné dobré ráno vospolok, takže pokračujeme v rozprave k zákonu o obchodovaní s emisnými kvótami a o Environmentálnom fonde.
Ja som zostala v takej časti ohľadom Environmentálneho fondu, kde som hovorila o rozpočte, ktorý Environmentálny fond má a kde sa plánujú príjmy prakticky od roku 2015, myslím, na úrovni 116 mil. ročne, pričom ten skutočný príjem z výnosu emisií je teda o dosť nižší a pohybuje sa na úrovni 60 mil. ročne.
To, čo je však pozoruhodné a nejasné, ako sa plánuje naložiť s peniazmi, ktoré vlastne sa naakumulovali na účtoch Environmentálneho fondu v štátnej pokladnici vo výške 570 mil. eur, ktoré tam sú, pričom výdavky Environmentálneho fondu je rozpočet plánovaný na 27 mil. eur.
Tie výdavky, ktoré tento zákon upravuje, výdavky, na ktoré je možné použiť prostriedky Environmentálneho fondu, sa rozširujú o dve také časti, sú to tie príspevky na podporu manažmentu lesov, o tom som včera hovorila, že zdá sa mi to nesprávne, aby tieto prostriedky išli výhradne na lesy, pričom si myslím, že ak by naozaj mali ísť na pomoc adaptácie Slovenska na zmenu klímy, tak by mali ísť do krajinotvorných prvkov, nie výhradne na lesy, kde lesy sú v prevažnej miere hospodárske a v podstate povinnosťou lesného hospodára je dodržiavať manažment, je dodržiavať aj opatrenia klimatické, aj nevidím správne, aby sa vyslovene vyčleňovali takéto prostriedky z Environmentálneho fondu.
To, čo však je tam druhá vec, je ten klimaticko-energetický fond, kde sa aj v dôvodovej správe uvádza, že prostriedky Environmentálneho fondu, môže byť použitý aj na takzvané tie globálne zelené fondy, čo vieme, že v rámci prístupovej dohody z; v Parížskej dohode takýto zelený fond je každá prístupová krajina povinná urobiť na podporu tretieho sveta. A tu si myslím, že je to neprípustné, aby tieto prostriedky, ktoré sa vytvorili ako výnos z predaja emisií slovenských podnikateľov, aby boli použité na financovanie zeleného fondu v treťom svete. Sme pristúpili k tomuto dohovoru ako krajina a tvorba prostriedkov na tieto záväzky by mala byť zo štátneho rozpočtu alebo iných zdrojov.
Tieto prostriedky si myslím, že si zaslúžia, aby použité, teda prostriedky, ktoré sú na účte Environmentálneho fondu, aby boli použité na skvalitnenie životného prostredia explicitne, k adaptácii Slovenska na zmenu klímy, na zlepšenie ovzdušia na Slovensku. Nebránila by som sa, ak by vlastne boli špeciálne použité napríklad na odstraňovanie starých environmentálnych záťaží, pretože tam vieme, že máme málo peňazí a tie dopady, ktoré z nich sú, sú nielen na podzemné vody, ale sú aj na zdravie ľudí, sú aj na tie súvisiace veci ohľadne ochrany životného prostredia.
Z tohto dôvodu mám pripravený pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý je veľmi jednoduchý a kratučký a hovorí o tom, aby použitie prostriedkov envi; o použití environmentálneho; teda výška použiteľného výnosu z dražieb aby bola prerokovaná v príslušnom výbore Národnej rady. Ja som si svojho času vyžiadala na základe dvestojedenástky zoznam projektov, ktoré boli v minulosti použité na financovanie z výnosu emisií, a iste výstavba alebo rekonštrukcia kultúrneho domu je významná záležitosť pre niektoré obce, ale nemyslím si, že je to priorita, na ktorú by mali byť tieto prostriedky použité. A v podstate bolo to gro takýchto výdavkov, ani nie že zateplenie, čo by sa dalo istým spôsobom považovať za zlepšenie v tomto duchu, ale rekonštrukcia, čiže nejasné výdavky. A preto si myslím, že aj v súvislosti naozaj so zmenou klímy príslušný výbor by mal mať informácie, nehovorím, že rozhodovať, ale minimálne by bolo slušné s príslušným výborom to prerokovať. Preto by som teraz prečítala môj návrh.
V čl. I sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
„5. V § 18 ods. 9 sa na konci pripája táto veta: „Ministerstvo vopred prerokuje výšku použiteľného výnosu z dražieb a spôsob jeho použitia vo vecne príslušnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.“
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2018, čo sa premietne do článku III upravujúceho účinnosť.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Cieľom návrhu zákona je dosiahnuť transparentnosť použitia výnosu z dražieb kvót. Zákon síce predpokladá dohodu ministerstva financií a ministerstva životného prostredia, obsah dohody je však ponechaný na citované dve ministerstvá. Navrhovanou novelou zákona sa do procesu prijímania dohody včlení ďalší subjekt kontroly tak, aby mohlo byt' zabezpečené dodržanie percentuálnych rozpätí použitia výnosu z dražieb ustanovených v zákone. Ročne pritom ide o prostriedky v objeme cca 140 mil. eur.
Príjmy z aukcií emisných kvót tvoria najväčšiu časť príjmov Environmentálneho fondu. Na zlepšenie napĺňania environmentálnych cieľov by pomohlo stanovenie pevného podielu príjmov z aukcií emisných kvót, ktoré budú použité na projekty fondu. Zmenu rozpočtovania príjmov je nevyhnutné spojiť s lepším plánovaním výdavkov, ktoré zaručí nedeficitné hospodárenie. Európska únia odporúča 50 % výnosov z predaja emisných kvót použiť na zelené ciele. Efektívna výška výnosov použitá na zelené ciele kolíše, v rokoch 2013 až 2016 bolo priemerne na dotácie použitých asi 54 % príjmov, na rok 2017 je rozpočtovaných na dotácie asi 22 % príjmov.
Ďakujem pekne, skončila som.
Rozpracované
9:01
Vstup predsedajúceho 9:01
Lucia Ďuriš NicholsonováOtváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy, týmto vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
Pán minister, vy chcete vystúpiť v rámci záverečného slova, nech sa páči.
Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy, týmto vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
Pán minister, vy chcete vystúpiť v rámci záverečného slova, nech sa páči.
Vstup predsedajúceho
29.11.2017 o 9:01 hod.
Lucia Ďuriš Nicholsonová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie,
Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy, týmto vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
Pán minister, vy chcete vystúpiť v rámci záverečného slova, nech sa páči.
Rozpracované
9:09
Chcem povedať jednu vec, tieto emisné kvóty, o ktorých teraz rokujeme, sú, nie sú tie, ktoré sa obchodujú v tej schéme, ale sú také, ktoré sme dostali my, ako každý štát Európskej únie dostane určité limity na emisie, ktoré sú produkované v rôznych politikách, ako je doprava, ako je...
Chcem povedať jednu vec, tieto emisné kvóty, o ktorých teraz rokujeme, sú, nie sú tie, ktoré sa obchodujú v tej schéme, ale sú také, ktoré sme dostali my, ako každý štát Európskej únie dostane určité limity na emisie, ktoré sú produkované v rôznych politikách, ako je doprava, ako je pôdohospodárstvo, ako je, ako sú domácnosti a ako je odpadové hospodárstvo napríklad.
A v roku 2020 končí to obdobie, to prvé obdobie, a vyzerá to tak, že Slovensko si ušetrí nejaké tieto kvóty. Zatiaľ nemáme v legislatíve upravený systém, že čo môžme s týmito kvótami robiť, a keď tento zákon proste neschválime alebo by sme neschválili, tak by sme nemohli nakladať s tými kvótami, ktoré sme si ušetrili. Je tu možnosť, že tie kvóty, emisné kvóty, ktoré si ušetríme, aby nám neprepadli, lebo inak by nám prepadli, tak by sme mohli predať takým členským štátom, lebo sa dá, tieto kvóty sa dajú obchodovať len medzi členskými štátmi, ktoré o to budú mať záujem.
Pán Budaj mal obavu, aby ten predaj, keď k tomu dôjde vôbec, aby bol transparentný. Ja si myslím, že bude úplne transparentný, aj keď chápem po tých skúsenostiach, čo sa na Slovensku dávno urobilo s tými kvótami alebo s tým obchodovaním, že sú tu tie obavy, ale musím povedať, že nie sú tie obavy teraz už namieste, lebo tento predaj by sa uskutočnil medzi štátmi, to znamená, medzi ministerstvami by bolo dohadované a vládou schválené. To znamená, že ten proces by bol úplne transparentný, to je jedna vec.
A druhá vec je, že vyzerá to tak, že z tých 26 členských štátov asi 24 bude mať prebytok a dvaja budú takí, ktorí možnože budú chcieť kúpiť. To znamená, aj keď prijmeme ten zákon, aj keby sme to chceli predať, možnože sa nám to nepodarí alebo sa to podarí len za minimálnu cenu.
Potom, samozrejme, tento zákon hovorí aj o tom, že keby sme získali tie prostriedky, tak jako s nimi nakladať, tak je to logické, že by tie peniaze mali ísť do Environmentálneho fondu. Totižto pri dohode, keby došlo k dohode medzi nejakými štátmi, medzi nami a iným štátom na tom, že od nás odkúpia tie kvóty, tak v tej dohode by sa stanovilo aj to, musí sa stanoviť aj to, že na čo sa majú využiť tie prostriedky, ktoré budeme mať z toho predaja, a musia sa použiť proste na zníženie emisií, na také programy, s ktorými vieme znížiť emisie v tých oblastiach, o ktorých som hovoril, či to je doprava, či sú to domácnosti, alebo proste povedzme odpadové hospodárstvo. Takže tie peniaze by išli do Environmentálneho fondu a Environmentálny fond by podľa tej dohody, ktorá by sa vyrokovala s tým členským štátom, ktorý kupuje tie, tieto kvóty, by boli tieto peniaze použité na takéto projekty. Takže nič neštandardné, úplne všetko je štandardné, úplne všetko je logické a hlavne – čo je najdôležitejšie – je to úplne transparentné.
Chcem ešte povedať pani poslankyni, lebo my sme už na výbore sa bavili o tom, že prečo má envirofond proste takéto, prečo takéto, má takéto príjmy alebo proste nastavené má takéto príjmy. Jednoducho je to aukcia, nevieme, že aká bude cena. Ministerstvo financií nastaví nejaký príjem a či sa to naplní, alebo nenaplní, tak to závisí od toho, že za akú cenu sa na tej aukcii, na čo nemáme, samozrejme, dosah, sa tie kvóty speňažia. A, samozrejme, je tam tá, je v tom zákone vlastne tá klauzula, že ministerstvo životného prostredia alebo minister životného prostredia každý rok rokuje s ministrom financií o tom, že koľko z tých peňazí, ktoré natečú do Environmentálneho fondu sa použije v tom danom roku. Minulý rok to bolo 24 mil., tento rok to bude určite viac, vlastne budúci rok to bude určite viac, ale vždy to je na dohode. A proste to, že na čo sa použijú, tak to je úplne transparentné a proste sa tie schémy zverejňujú na Environmentálnom fonde, zverejňuje to Environmentálny fond, každý má k tomu prístup. Ale, samozrejme, keď bude chcieť výbor, tak tieto údaje môžme preposielať aj výboru, že proste kam idú, na čo sa vypisujú tie schémy a čo chce Environmentálny fond v danom roku, jaké projekty podporiť.
Čo sa týka medzinárodných záväzkov alebo tej klauzuly, ktorá sa tam vkladá, tak, samozrejme, Slovensko je v medzinárodných štruktúrach, sme na to aj hrdí patrične, že sme. Tak ochrana prírody, životné prostredie, vzduch je jednoducho spoločný. To znamená, to nemôžme si nejak tu na Slovensku oddeliť a riešiť to sami.
Ale musím povedať jednu vec. Neviem, či viete o tom, možnože nie, že v rámci V4 Slovensko je jedna jediná krajina, ktorá ešte vôbec doteraz neprispela nikde. Ja si myslím, že to je nie korektné, lebo nemôžme len čakať podporu, ale proste musíme sa aj my, samozrejme, v tej miere, v akej môžme, k tomu pristúpiť, ale my sme jediní, ktorí sme doteraz neprispeli. To, že sem dávame do tohto zákona túto možnosť riešiť cez Environmentálny fond, to je tá možnosť, ktorú ja si myslím, že by sme mali potom aj patrične robiť tak, aby sme si hanbu nenarobili.
Takže z mojej strany k tomuto zákonu toľko. Ja dúfam, že prijmete, aby sme aspoň mali možnosť tie kvóty, ktoré sme si ušetrili, keď sa bude dať, aby sme speňažili, aby sme to využili na rozumné veci, ktoré jednoducho budú v boji proti klimatickým zmenám na Slovensku nám všetkým a našim podnikateľom, podnikom, obciam, mestám a občanom pomáhať. Ďakujem pekne.
Dobrý deň prajem či dobré ráno prajem. Ďakujem pekne za všetky vystúpenia. Nemám tu kolegu Budaja, ale rád odpoviem na tie námety, ktoré on včera povedal.
Chcem povedať jednu vec, tieto emisné kvóty, o ktorých teraz rokujeme, sú, nie sú tie, ktoré sa obchodujú v tej schéme, ale sú také, ktoré sme dostali my, ako každý štát Európskej únie dostane určité limity na emisie, ktoré sú produkované v rôznych politikách, ako je doprava, ako je pôdohospodárstvo, ako je, ako sú domácnosti a ako je odpadové hospodárstvo napríklad.
A v roku 2020 končí to obdobie, to prvé obdobie, a vyzerá to tak, že Slovensko si ušetrí nejaké tieto kvóty. Zatiaľ nemáme v legislatíve upravený systém, že čo môžme s týmito kvótami robiť, a keď tento zákon proste neschválime alebo by sme neschválili, tak by sme nemohli nakladať s tými kvótami, ktoré sme si ušetrili. Je tu možnosť, že tie kvóty, emisné kvóty, ktoré si ušetríme, aby nám neprepadli, lebo inak by nám prepadli, tak by sme mohli predať takým členským štátom, lebo sa dá, tieto kvóty sa dajú obchodovať len medzi členskými štátmi, ktoré o to budú mať záujem.
Pán Budaj mal obavu, aby ten predaj, keď k tomu dôjde vôbec, aby bol transparentný. Ja si myslím, že bude úplne transparentný, aj keď chápem po tých skúsenostiach, čo sa na Slovensku dávno urobilo s tými kvótami alebo s tým obchodovaním, že sú tu tie obavy, ale musím povedať, že nie sú tie obavy teraz už namieste, lebo tento predaj by sa uskutočnil medzi štátmi, to znamená, medzi ministerstvami by bolo dohadované a vládou schválené. To znamená, že ten proces by bol úplne transparentný, to je jedna vec.
A druhá vec je, že vyzerá to tak, že z tých 26 členských štátov asi 24 bude mať prebytok a dvaja budú takí, ktorí možnože budú chcieť kúpiť. To znamená, aj keď prijmeme ten zákon, aj keby sme to chceli predať, možnože sa nám to nepodarí alebo sa to podarí len za minimálnu cenu.
Potom, samozrejme, tento zákon hovorí aj o tom, že keby sme získali tie prostriedky, tak jako s nimi nakladať, tak je to logické, že by tie peniaze mali ísť do Environmentálneho fondu. Totižto pri dohode, keby došlo k dohode medzi nejakými štátmi, medzi nami a iným štátom na tom, že od nás odkúpia tie kvóty, tak v tej dohode by sa stanovilo aj to, musí sa stanoviť aj to, že na čo sa majú využiť tie prostriedky, ktoré budeme mať z toho predaja, a musia sa použiť proste na zníženie emisií, na také programy, s ktorými vieme znížiť emisie v tých oblastiach, o ktorých som hovoril, či to je doprava, či sú to domácnosti, alebo proste povedzme odpadové hospodárstvo. Takže tie peniaze by išli do Environmentálneho fondu a Environmentálny fond by podľa tej dohody, ktorá by sa vyrokovala s tým členským štátom, ktorý kupuje tie, tieto kvóty, by boli tieto peniaze použité na takéto projekty. Takže nič neštandardné, úplne všetko je štandardné, úplne všetko je logické a hlavne – čo je najdôležitejšie – je to úplne transparentné.
Chcem ešte povedať pani poslankyni, lebo my sme už na výbore sa bavili o tom, že prečo má envirofond proste takéto, prečo takéto, má takéto príjmy alebo proste nastavené má takéto príjmy. Jednoducho je to aukcia, nevieme, že aká bude cena. Ministerstvo financií nastaví nejaký príjem a či sa to naplní, alebo nenaplní, tak to závisí od toho, že za akú cenu sa na tej aukcii, na čo nemáme, samozrejme, dosah, sa tie kvóty speňažia. A, samozrejme, je tam tá, je v tom zákone vlastne tá klauzula, že ministerstvo životného prostredia alebo minister životného prostredia každý rok rokuje s ministrom financií o tom, že koľko z tých peňazí, ktoré natečú do Environmentálneho fondu sa použije v tom danom roku. Minulý rok to bolo 24 mil., tento rok to bude určite viac, vlastne budúci rok to bude určite viac, ale vždy to je na dohode. A proste to, že na čo sa použijú, tak to je úplne transparentné a proste sa tie schémy zverejňujú na Environmentálnom fonde, zverejňuje to Environmentálny fond, každý má k tomu prístup. Ale, samozrejme, keď bude chcieť výbor, tak tieto údaje môžme preposielať aj výboru, že proste kam idú, na čo sa vypisujú tie schémy a čo chce Environmentálny fond v danom roku, jaké projekty podporiť.
Čo sa týka medzinárodných záväzkov alebo tej klauzuly, ktorá sa tam vkladá, tak, samozrejme, Slovensko je v medzinárodných štruktúrach, sme na to aj hrdí patrične, že sme. Tak ochrana prírody, životné prostredie, vzduch je jednoducho spoločný. To znamená, to nemôžme si nejak tu na Slovensku oddeliť a riešiť to sami.
Ale musím povedať jednu vec. Neviem, či viete o tom, možnože nie, že v rámci V4 Slovensko je jedna jediná krajina, ktorá ešte vôbec doteraz neprispela nikde. Ja si myslím, že to je nie korektné, lebo nemôžme len čakať podporu, ale proste musíme sa aj my, samozrejme, v tej miere, v akej môžme, k tomu pristúpiť, ale my sme jediní, ktorí sme doteraz neprispeli. To, že sem dávame do tohto zákona túto možnosť riešiť cez Environmentálny fond, to je tá možnosť, ktorú ja si myslím, že by sme mali potom aj patrične robiť tak, aby sme si hanbu nenarobili.
Takže z mojej strany k tomuto zákonu toľko. Ja dúfam, že prijmete, aby sme aspoň mali možnosť tie kvóty, ktoré sme si ušetrili, keď sa bude dať, aby sme speňažili, aby sme to využili na rozumné veci, ktoré jednoducho budú v boji proti klimatickým zmenám na Slovensku nám všetkým a našim podnikateľom, podnikom, obciam, mestám a občanom pomáhať. Ďakujem pekne.
Rozpracované
9:10
Pán spravodajca, nie v záverečnom slove. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č....
Pán spravodajca, nie v záverečnom slove. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 759. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod číslom 783.
Opäť ho uvedie pán minister životného prostredia. Nech sa páči.
Ďakujeme pekne, pán minister.
Pán spravodajca, nie v záverečnom slove. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 759. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod číslom 783.
Opäť ho uvedie pán minister životného prostredia. Nech sa páči.
Rozpracované
9:10
Predkladaný vládny návrh zákona jednak ustanovuje procesný postup vo vzťahu k aplikácii § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona, ktorým bol prebratý čl. 4 zo smernice európskeho, odsek 7 zo...
Predkladaný vládny návrh zákona jednak ustanovuje procesný postup vo vzťahu k aplikácii § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona, ktorým bol prebratý čl. 4 zo smernice európskeho, odsek 7 zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60 z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva. Upravuje používanie povrchových vôd na plavbu, ustanovuje spôsob a podmienky na vypúšťanie banských vôd do povrchových vôd a do podzemných vôd. Upravuje dobu platnosti povolenia na osobitné užívanie vôd, ustanovuje pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy v konaniach štátnej banskej správy, ustanovuje povinnosti pri zneškodňovaní odpadových vôd akumulovaných v žumpách, ustanovuje postup vo vodoprávnych konaniach a ustanovuje aj nové skutkové podstaty správnych deliktov a priestupkov.
V čl. II návrhu zákona sa ustanovuje v zákone č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov povinnosť pre vlastníka stavby alebo vlastníka pozemku, na ktorom bola povolená žumpa, pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú kanalizáciu najneskôr do 31. decembra 2021.
Návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, má negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, má pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy. Nemá žiadne vplyvy na služby verejnej správy pre občana a vplyv na informatizáciu. Návrh zákona má pozitívne vplyvy na životné prostredie.
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona postúpite do druhého čítania. Ďakujem pekne.
Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Ďakujem pekne, pán minister.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Kvorkovi. Nech sa páči.
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, ja sa ospravedlňujem za ten dlhý úvod. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uplatňovanie vodného zákona v praxi orgánmi štátnej vodnej správy si vyžiadalo nevyhnutnosť ďalšej novelizácie vodného zákona.
Predkladaný vládny návrh zákona jednak ustanovuje procesný postup vo vzťahu k aplikácii § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona, ktorým bol prebratý čl. 4 zo smernice európskeho, odsek 7 zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60 z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva. Upravuje používanie povrchových vôd na plavbu, ustanovuje spôsob a podmienky na vypúšťanie banských vôd do povrchových vôd a do podzemných vôd. Upravuje dobu platnosti povolenia na osobitné užívanie vôd, ustanovuje pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy v konaniach štátnej banskej správy, ustanovuje povinnosti pri zneškodňovaní odpadových vôd akumulovaných v žumpách, ustanovuje postup vo vodoprávnych konaniach a ustanovuje aj nové skutkové podstaty správnych deliktov a priestupkov.
V čl. II návrhu zákona sa ustanovuje v zákone č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov povinnosť pre vlastníka stavby alebo vlastníka pozemku, na ktorom bola povolená žumpa, pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú kanalizáciu najneskôr do 31. decembra 2021.
Návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, má negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, má pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy. Nemá žiadne vplyvy na služby verejnej správy pre občana a vplyv na informatizáciu. Návrh zákona má pozitívne vplyvy na životné prostredie.
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona postúpite do druhého čítania. Ďakujem pekne.
Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Ďakujem pekne, pán minister.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Kvorkovi. Nech sa páči.
Rozpracované
9:20
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:20
Ján KvorkaNávrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko...
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
29.11.2017 o 9:20 hod.
Ján Kvorka
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 759. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
9:20
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy za klub SaS prihlásila pani poslankyňa Anna Zemanová. A to je všetko, čo sa týka písomne prihlásených.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy za klub SaS prihlásila pani poslankyňa Anna Zemanová. A to je všetko, čo sa týka písomne prihlásených.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy za klub SaS prihlásila pani poslankyňa Anna Zemanová. A to je všetko, čo sa týka písomne prihlásených.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Rozpracované
9:22
Týka sa to...
Týka sa to najmä § 16 Osobitosti určovania environmentálnych cieľov, kde sa vlastne dopĺňajú, dopĺňa odsek, ktorý, ktorým sa ustanovuje, že zhoršenie alebo zabránenie dosiahnutia dobrého stavu alebo dobrého ekologického potenciálu dotknutého útvaru povrchovej vody alebo podzemnej vody je možné len na základe postupu uvedeného v novom paragrafe 16a. V odseku sa zavádza nová legislatívna skratka "navrhovaná činnosť".
Tu by som chcela poprosiť, či by nebolo ozaj vhodné zvážiť nejaký iný názov, pretože pojem "navrhovaná činnosť" je zaužívaný pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie a navrhovanou činnosťou sa nazývajú všetky činnosti, ktoré sú v prílohe 8 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a domnievam sa, že to môže spôsobovať v budúcnosti aplikačnú, problém v aplikačnej praxi, pretože tie činnosti podľa tohto zákona – viaceré z nich alebo možno aj všetky – bude potrebné posudzovať aj podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Čiže môže tu dôjsť k mýlkam potom vo vyjadrovaniach, pretože hovorím, je od roku 2006, čo; od roku 1998, kedy bol prvý zákon o posudzovaní, používaný pojem "navrhovaná činnosť" pri činnosti podľa toho zákona.
Taktiež pojem "správa o hodnotení podmienok", to je tiež nový pojem, ktorý je veľmi obdobný pri používaní, pri posudzovaní v procese EIA.
Zavádzajú sa nové povinnosti pre okresný úrad v sídle kraja, kde podľa navrhnutej úpravy má okresný úrad povinnosť posúdiť možnosť zhoršenia či nedosiahnutia dobrého stavu alebo; dobrého stavu alebo dobrého ekologického potenciálu navrhovanou činnosťou dotknutého útvaru povrchovej alebo podzemnej vody, podkladom ktorého je odborné stanovisko poverenej osoby. Orgán štátnej vodnej správy požiada poverenú osobu o vydanie odborného stanoviska, medzitým konanie podľa ods. 1 preruší, pričom poverená osoba musí vypracovať odborné stanovisko na náklady žiadateľa.
A taktiež sa tam zavádza pojem teda "poverená osoba", ktorá má spracovať odborné stanovisko a potom je tam "oprávnená osoba", ktorá vypracuje správu na náklady žiadateľa. Sú to rôzne osoby, pričom ďalej v zákone sa hovorí len o oprávnenej osobe, kde sa zavádza nový register osôb, ktoré majú, budú spĺňať kritériá na túto oprávnenú osobu, a pritom nie je povedané, kto je poverená osoba, že kto to môže byť, z akého zoznamu a aké kritériá musí spĺňať.
Taktiež čo sa týka zmluvného vzťahu s tou poverenou osobou, áno, funguje to, je to, by som povedala, tiež také trošku napasované na spôsob procesu pri EIA, kde tiež sa vyberá posudkár, ktorého určí ministerstvo, a ten posudkár je platený navrhovateľom. Avšak tuná poverená osoba nie je zadefinovaná, kto je poverená osoba. Je zadefinovaná iba, pardon, naopak, oprávnená osoba, ale poverená osoba máte zoznam. Čiže ministerstvo priebežne aktualizuje aj register odborne spôsobilých osôb na vypracovanie správy, čiže správu vypracováva tá oprávnená osoba.
Ešte raz, lebo som to trošku, trošku, aby ste mali jasno. Čiže poverená osoba vypracuje odborné stanovisko na náklady žiadateľa a oprávnená osoba vypracuje správu na náklady žiadateľa, ale pritom ministerstvo vedie zoznam len tých oprávnených osôb. A ja sa pýtam, ešte raz teda, aby z toho bolo jasné, čo je, kto sú poverené osoby, na základe čoho sa, podľa akého zoznamu sa vyberajú.
Ďalej, čo sa týka tej oprávnenej osoby, tak kritériá, ktoré tam sú, sú veľmi všeobecné, i keď viem si predstaviť, že keď je tam napísané, že má byť vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej päť rokov praxe v oblasti posudkovej činnosti, že zrejme nepôjde o nejakého tlmočníka, ktorý má vysokú školu päť rokov a posudky robí v preklade. Ale nie je to tu napísané, že v príslušnom odbore. I keď pri vodohospodárovi je to uvedené. Čiže myslím si, že toto je nedostatočne zadefinované, aby nedochádzalo tiež k problémom, kto teda je odborne spôsobilá osoba, lebo nezdá sa mi úplne dobré kritérium len päť rokov a prax v nejakej posudkovej činnosti. Toto treba došpecifikovať.
Ďalej, je tam explicitne povedané, že odborne spôsobilá osoba na vypracovanie správy nemôže byť zároveň aj odborne spôsobilou osobou podľa osobitného predpisu. To znamená, ten osobitný predpis je zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Pýtam sa prečo. Prečo by nemohla byť osoba zapísaná v tomto zozname? Ak je to myslené, že nemôže vypracovávať ten istý posudok, že tá odborne spôsobilá osoba nemôže vypracovať posudok a zároveň vypracovávať správu alebo byť účastná v procese EIA, to by som pochopila. Ale takto, ako to čítam, je to o tom, že vlastne vôbec nemôže byť v tom zozname. A to sa mi zase, až takú kapacitu tuná, databázu odborníkov nemáme, aby sme takýmto spôsobom selektovali ľudí, že ty keď si v jednom zozname, nemôžeš byť už v druhom zozname.
Takto to máte napísané: "Odborne spôsobilá osoba na vypracovanie správy nemôže byť zároveň aj odborne spôsobilou osobou podľa osobitného predpisu", odkaz na § 61 zákona 24/2006. Čiže keď si presne počúvate, čo tam je napísané, tak môj výklad pre prax je, že môžem byť v jednom alebo v druhom zozname. Nemôžem byť v obidvoch a toto sa mi zdá, že nie je dobré.
Ďalej, rozhodnutia, ktoré okresný úrad v sídle kraja vydá, nie je uvedené, v akom konaní sa, či sú to konania vydávané v správnom konaní. Nie je tam napísané, že kto je odvolací orgán, že poučenie o odvolaní. Takže toto sú, toto sú vážne veci, ktoré by som poprosila, aby sme si ich prešli do, kým pôjde zákon do druhého čítania.
Ďalej, v § 21 ods. 4 sa rozširujú, sa činnosti, pre ktoré je zákonom určený čas, na ktorý je možné povoliť osobitné užívanie vôd. Pre ostatné neuvedené činnosti sa povolenia na osobitné užívanie vôd vydávajú na určitý čas, ktorý nie je taxatívne určený zákonom. Povolenia sa vydávajú podľa konkrétnych žiadostí, ktoré sú doložené prílohami a tak ďalej. V tejto súvislosti si myslím, že je treba upraviť príslušný odsek 5, ktorý hovorí, že "orgán štátnej vodnej správy môže platnosť povolenia predĺžiť, ak sa nezmenia podmienky, za ktorých bolo povolenie vydané". Si myslím, že by sa mala zmeniť dikcia na "orgán štátnej vodnej správy predĺži", pretože keď sa nezmenia podmienky, tak by mal na základe, samozrejme, žiadosti a vydokladovania, že tie podmienky sa nezmenili, tak aby bola povinnosť okresného úradu predĺžiť toto povolenie. Pretože malo by ísť aj o trošku právnu a vecnú istotu tých užívateľov, pretože je to, sú to väčšinou aj podnikatelia, ktorí nemalé prostriedky investujú do týchto, do tohto, osobných podmienok na to, aby mohli užívať osobitné vody, užívanie vôd, a vlastne je taká právna neistota, že vlastne aj z iných dôvodov ako možno nedodržia, teda dodržiavania podmienok, môže dodržiavať podmienky a z iných dôvodov ten okresný úrad mu to nepredĺži, čím vlastne de facto bude musieť možno aj ukončiť svoju činnosť. Čiže môj názor je, ak nedochádza k zmenám, ak si plní povinnosti, ak je všetko tak, ako bolo v čase, kedy získal povolenie, okresný úrad by mal mať povinnosť predĺžiť a nie možnosť predĺžiť.
Dôležitú vec, a to by som vás, pán minister, poprosila naozaj, keby ste, keby ste jednoznačne vyslovili odpoveď na moju otázku. V bode 16 v § 21 ods. 7 písm. b) sa nad slovom "správy" vypúšťa odkaz 31a a poznámka pod čiarou. Zdanlivo malá zmena, ale ja sa pýtam na to aj kolegov z ministerstva, paragraf; odkaz 31a je § 18 zákona 569/2007, geologický zákon. A v podstate vy, teda sa pýtam, že naozaj sa záverečná správa nebude vypracovávať podľa geologického zákona? Vy vlastne teraz to povolenie, čo sme tu mali debatu o záverečnej správe a o osobitnom, a o nutnosti vypracovávať záverečnú správu s výpočtom zásob podzemných vôd, sa nebude robiť podľa geologického zákona? Podľa akého sa potom bude robiť?
Píšete v dôvodovej správe k tomuto, k tomuto bodu 16, že úprava § 21 ods. 7 súvisí so skutočnosťou, že ani v § 8 (pozn. red.: správne má byť "v § 18"), ani v § 45b zákona, geologického zákona "nie je ustanovené, že záverečná správa sa schvaľuje rozhodnutím ministerstva. Obidve ustanovenia sa vzťahujú iba na povinnosť odovzdať záverečnú správu ministerstvu na schválenie". Čiže správne tomu rozumiem, že končí povinnosť obhajoby záverečnej správy pred komisiou podľa geologického zákona? Lebo to sú veci, ktoré sme uložili minulý rok povinnosť týmto užívateľom na 15-tisíc metrov kubických ročne alebo 1 250 metrov kubických, aby do konca budúceho kalendárneho roku mali obnovené povolenia, inak ich odber, ich povolenia stratia platnosť. A je rozdiel, či predložia komisii nejakú záverečnú správu, alebo na to, aby mohli tie orgány rozhodnúť, musia mať rozhodnutie ministerstva životného prostredia s komplexnou správou. Toto je zásadná zmena, ktorá si zaslúži jednoznačný výklad.
Ďalej, oblasť kanalizácií a žumpy. Dávate návrh, že, rozumiem tomu, že povolenie na stavbu nejakého iného systému ako kanalizačného, to znamená žumpa alebo čistička odpadových vôd, že aby sa vydávala len na dobu určitú a ak takéto rozhodnutie bolo vydané na dobu určitú, tak že nebude sa po skončení platnosti povolenia toto povolenie predlžovať. Chápem to v nových lokalitách, avšak nevidím na to dôvod, keď niekde bola povolená čistička alebo žumpa, ktorá spĺňa všetky náležitosti, kde prevádzkovateľ týchto vodných stavieb dodržiava všetky podmienky, to znamená, robí tesnostné skúšky, robí skúšky technického stavu týchto zariadení, aby, a dokladuje ich, že naozaj je to všetko v poriadku, dokladuje, že mu sedia aj počty vývozu žúmp, aby nemohol takéto technické zariadenie, do ktorého on investoval a ktoré riadne spravuje, aby nemohol aj naďalej využívať podľa seba. Je to jeho ekonomická záležitosť, že či mu vychádza toto lepšie, alebo či by preňho vychádzalo lepšie, lebo aj tak tie splašky z tej žumpy končia v čistiarni odpadových vôd. Čiže on aj tak tie čistiarne odpadových vôd musí platiť, ak teda dodržiava zákon.
Ďalej dopĺňate, že vlastník stavby alebo vlastník pozemku, na ktorom bola povolená žumpa, je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú kanalizáciu, ak je to technicky možné a nevyžaduje si to neprimerane vysoké náklady. A v prechodných ustanoveniach udávate, že vlastník stavby alebo vlastník pozemku je povinný splniť túto povinnosť do 31. decembra 2021. To znamená, každý, kto mal povolenú žumpu alebo čo, bude musieť sa do roku, do konca roku 2021 napojiť na kanalizáciu bez ohľadu na to, že jeho technické zariadenia spĺňajú všetky kritériá, dodržiava zákon a podobne.
V dopadoch pre sociálne vplyvy som si to prečítala, že aké teda budú dopady, a máte tam prepočty, s ktorými sa dá polemizovať. Samozrejme, pozitívny vplyv uvádzate, že bude to pre producenta odpadových vôd lacnejšie, keď bude napojený na kanalizáciu, ako keď bude vyvážať obsah žumpy (splaškových vôd) fekálnym vozidlom. Samozrejme, pre tých, ktorí sú poriadni, hej, negatívny vplyv bude to mať pre tých, ktorí poriadni nie sú a ktorí majú rôzne trativody. Lenže si treba povedať, že na takýchto už máme dnes páky. My zase ideme trestať poctivých za to, aby sme prichytili nepoctivých.
Ale tu treba povedať, že do dnešného dňa si príslušný orgán štátnej vodnej správy, ktorý má túto kompetenciu, obce, neplnia svoje povinnosti, pretože už dávno ony mali každého jedného takéhoto producenta, si vyžadovať od neho všetky tie náležitosti, ktoré platia, ktoré sa ani nemenia, na ne sa odvolávate, na technické normy, na tesnostné skúšky, podrobne vydokladovať. Nikto to nerobil, pretože, samozrejme, je to nepopulárne zo strany starostov a primátorov, aby takéto veci, niečo si vyžadovali. No ale za to, že starosta, primátor je populista a neplní si riadne svoju úlohu, ktorá mu vyplýva z preneseného výkonu štátnej správy, tak my ideme teraz zo zákona všetkých paušálne, aj tých, čo si plnia, ideme navyšovať jeho náklady, aby sa povinne musel pripojiť, aj keď je poctivý. Prečo ten, čo naozaj to poctivo robí, však zase sú aj takí, nehovorme, že všetci sú tí zlí, tak aj jeho ideme, vlastne mu vnucovať zase investície na to, aby nezodpovedný starosta a primátor mal ľahšiu cestu dotlačiť ľudí ku kanalizácii? Čo robí inšpekcia? Čo robí okresný, príslušný okresný úrad na to, aby kontroloval takéto žumpy? Ako nezdá sa mi to správne. Jednoducho toto je zase len nahrávka tým, k spohodlneniu si výkonu práce príslušných starostov a primátorov.
Myslím si, že je tam aj chyba v kalkulácii, pretože porovnávate, že, dobre, že musí byť dosť už veľká rodina, aby mesačne 10 metrov kubických splaškov vyprodukovala, ale dobre, tak rátajme, že 10 metrov kubických, rátate že krát 12 mesiacov krát 55 euro, na vývoz môže byť, tá cena je taká asi 10 metrov kubických vozidlo, čiže celkovo že výdavky sú 660 eur, avšak keď už počítate prepočet na stočné, už počítate ročne iba 36 metrov kubických. Čiže najprv, keď počítate, že vyváža žumpu, vyváža 120, ale keď je napojený na kanalizáciu, už vám vychádza len 36 metrov kubických a že vlastne za rok zaplatí 42 euro. Takže jasne je to menej, ja keď som to prerátala, je to 142, ale je tam chyba v tej správe o vplyvoch na sociálne prostredie, treba to minimálne opraviť a uviesť na správnu mieru.
V podstate to sú také tie moje hlavné pripomienky, ktoré som chcela tuná tlmočiť. Myslím si, že niektoré by stáli za to, aby sme sa o nich porozprávali, aby ste ich zvážili, či už nejako pozmeňovákom cez výbor, alebo ja sa budem potom, keď neprejde cez výbor, tak pokúsim sa dať sama pozmeňovacie návrhy, ale poprosím, keby ste sa zamysleli nad mojimi pripomienkami.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
29.11.2017 o 9:22 hod.
RNDr.
Anna Zemanová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Takže máme tu ďalší zákon z rezortu životného prostredia, dôležitý zákon o vodách. Preštudovala som si aj pripomienky z medzirezortného konania, všimla som si, že niektoré veci teda boli zapracované, niektoré sa odkazujú na to, že budú zapracované, najmä čo sa týka zákona o kanalizáciách, ale napriek tomu som našla veci, ktoré, myslím si, že si zaslúžia debatu a zvážiť, či by nebolo vhodné ich upraviť.
Týka sa to najmä § 16 Osobitosti určovania environmentálnych cieľov, kde sa vlastne dopĺňajú, dopĺňa odsek, ktorý, ktorým sa ustanovuje, že zhoršenie alebo zabránenie dosiahnutia dobrého stavu alebo dobrého ekologického potenciálu dotknutého útvaru povrchovej vody alebo podzemnej vody je možné len na základe postupu uvedeného v novom paragrafe 16a. V odseku sa zavádza nová legislatívna skratka "navrhovaná činnosť".
Tu by som chcela poprosiť, či by nebolo ozaj vhodné zvážiť nejaký iný názov, pretože pojem "navrhovaná činnosť" je zaužívaný pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie a navrhovanou činnosťou sa nazývajú všetky činnosti, ktoré sú v prílohe 8 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a domnievam sa, že to môže spôsobovať v budúcnosti aplikačnú, problém v aplikačnej praxi, pretože tie činnosti podľa tohto zákona – viaceré z nich alebo možno aj všetky – bude potrebné posudzovať aj podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Čiže môže tu dôjsť k mýlkam potom vo vyjadrovaniach, pretože hovorím, je od roku 2006, čo; od roku 1998, kedy bol prvý zákon o posudzovaní, používaný pojem "navrhovaná činnosť" pri činnosti podľa toho zákona.
Taktiež pojem "správa o hodnotení podmienok", to je tiež nový pojem, ktorý je veľmi obdobný pri používaní, pri posudzovaní v procese EIA.
Zavádzajú sa nové povinnosti pre okresný úrad v sídle kraja, kde podľa navrhnutej úpravy má okresný úrad povinnosť posúdiť možnosť zhoršenia či nedosiahnutia dobrého stavu alebo; dobrého stavu alebo dobrého ekologického potenciálu navrhovanou činnosťou dotknutého útvaru povrchovej alebo podzemnej vody, podkladom ktorého je odborné stanovisko poverenej osoby. Orgán štátnej vodnej správy požiada poverenú osobu o vydanie odborného stanoviska, medzitým konanie podľa ods. 1 preruší, pričom poverená osoba musí vypracovať odborné stanovisko na náklady žiadateľa.
A taktiež sa tam zavádza pojem teda "poverená osoba", ktorá má spracovať odborné stanovisko a potom je tam "oprávnená osoba", ktorá vypracuje správu na náklady žiadateľa. Sú to rôzne osoby, pričom ďalej v zákone sa hovorí len o oprávnenej osobe, kde sa zavádza nový register osôb, ktoré majú, budú spĺňať kritériá na túto oprávnenú osobu, a pritom nie je povedané, kto je poverená osoba, že kto to môže byť, z akého zoznamu a aké kritériá musí spĺňať.
Taktiež čo sa týka zmluvného vzťahu s tou poverenou osobou, áno, funguje to, je to, by som povedala, tiež také trošku napasované na spôsob procesu pri EIA, kde tiež sa vyberá posudkár, ktorého určí ministerstvo, a ten posudkár je platený navrhovateľom. Avšak tuná poverená osoba nie je zadefinovaná, kto je poverená osoba. Je zadefinovaná iba, pardon, naopak, oprávnená osoba, ale poverená osoba máte zoznam. Čiže ministerstvo priebežne aktualizuje aj register odborne spôsobilých osôb na vypracovanie správy, čiže správu vypracováva tá oprávnená osoba.
Ešte raz, lebo som to trošku, trošku, aby ste mali jasno. Čiže poverená osoba vypracuje odborné stanovisko na náklady žiadateľa a oprávnená osoba vypracuje správu na náklady žiadateľa, ale pritom ministerstvo vedie zoznam len tých oprávnených osôb. A ja sa pýtam, ešte raz teda, aby z toho bolo jasné, čo je, kto sú poverené osoby, na základe čoho sa, podľa akého zoznamu sa vyberajú.
Ďalej, čo sa týka tej oprávnenej osoby, tak kritériá, ktoré tam sú, sú veľmi všeobecné, i keď viem si predstaviť, že keď je tam napísané, že má byť vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej päť rokov praxe v oblasti posudkovej činnosti, že zrejme nepôjde o nejakého tlmočníka, ktorý má vysokú školu päť rokov a posudky robí v preklade. Ale nie je to tu napísané, že v príslušnom odbore. I keď pri vodohospodárovi je to uvedené. Čiže myslím si, že toto je nedostatočne zadefinované, aby nedochádzalo tiež k problémom, kto teda je odborne spôsobilá osoba, lebo nezdá sa mi úplne dobré kritérium len päť rokov a prax v nejakej posudkovej činnosti. Toto treba došpecifikovať.
Ďalej, je tam explicitne povedané, že odborne spôsobilá osoba na vypracovanie správy nemôže byť zároveň aj odborne spôsobilou osobou podľa osobitného predpisu. To znamená, ten osobitný predpis je zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Pýtam sa prečo. Prečo by nemohla byť osoba zapísaná v tomto zozname? Ak je to myslené, že nemôže vypracovávať ten istý posudok, že tá odborne spôsobilá osoba nemôže vypracovať posudok a zároveň vypracovávať správu alebo byť účastná v procese EIA, to by som pochopila. Ale takto, ako to čítam, je to o tom, že vlastne vôbec nemôže byť v tom zozname. A to sa mi zase, až takú kapacitu tuná, databázu odborníkov nemáme, aby sme takýmto spôsobom selektovali ľudí, že ty keď si v jednom zozname, nemôžeš byť už v druhom zozname.
Takto to máte napísané: "Odborne spôsobilá osoba na vypracovanie správy nemôže byť zároveň aj odborne spôsobilou osobou podľa osobitného predpisu", odkaz na § 61 zákona 24/2006. Čiže keď si presne počúvate, čo tam je napísané, tak môj výklad pre prax je, že môžem byť v jednom alebo v druhom zozname. Nemôžem byť v obidvoch a toto sa mi zdá, že nie je dobré.
Ďalej, rozhodnutia, ktoré okresný úrad v sídle kraja vydá, nie je uvedené, v akom konaní sa, či sú to konania vydávané v správnom konaní. Nie je tam napísané, že kto je odvolací orgán, že poučenie o odvolaní. Takže toto sú, toto sú vážne veci, ktoré by som poprosila, aby sme si ich prešli do, kým pôjde zákon do druhého čítania.
Ďalej, v § 21 ods. 4 sa rozširujú, sa činnosti, pre ktoré je zákonom určený čas, na ktorý je možné povoliť osobitné užívanie vôd. Pre ostatné neuvedené činnosti sa povolenia na osobitné užívanie vôd vydávajú na určitý čas, ktorý nie je taxatívne určený zákonom. Povolenia sa vydávajú podľa konkrétnych žiadostí, ktoré sú doložené prílohami a tak ďalej. V tejto súvislosti si myslím, že je treba upraviť príslušný odsek 5, ktorý hovorí, že "orgán štátnej vodnej správy môže platnosť povolenia predĺžiť, ak sa nezmenia podmienky, za ktorých bolo povolenie vydané". Si myslím, že by sa mala zmeniť dikcia na "orgán štátnej vodnej správy predĺži", pretože keď sa nezmenia podmienky, tak by mal na základe, samozrejme, žiadosti a vydokladovania, že tie podmienky sa nezmenili, tak aby bola povinnosť okresného úradu predĺžiť toto povolenie. Pretože malo by ísť aj o trošku právnu a vecnú istotu tých užívateľov, pretože je to, sú to väčšinou aj podnikatelia, ktorí nemalé prostriedky investujú do týchto, do tohto, osobných podmienok na to, aby mohli užívať osobitné vody, užívanie vôd, a vlastne je taká právna neistota, že vlastne aj z iných dôvodov ako možno nedodržia, teda dodržiavania podmienok, môže dodržiavať podmienky a z iných dôvodov ten okresný úrad mu to nepredĺži, čím vlastne de facto bude musieť možno aj ukončiť svoju činnosť. Čiže môj názor je, ak nedochádza k zmenám, ak si plní povinnosti, ak je všetko tak, ako bolo v čase, kedy získal povolenie, okresný úrad by mal mať povinnosť predĺžiť a nie možnosť predĺžiť.
Dôležitú vec, a to by som vás, pán minister, poprosila naozaj, keby ste, keby ste jednoznačne vyslovili odpoveď na moju otázku. V bode 16 v § 21 ods. 7 písm. b) sa nad slovom "správy" vypúšťa odkaz 31a a poznámka pod čiarou. Zdanlivo malá zmena, ale ja sa pýtam na to aj kolegov z ministerstva, paragraf; odkaz 31a je § 18 zákona 569/2007, geologický zákon. A v podstate vy, teda sa pýtam, že naozaj sa záverečná správa nebude vypracovávať podľa geologického zákona? Vy vlastne teraz to povolenie, čo sme tu mali debatu o záverečnej správe a o osobitnom, a o nutnosti vypracovávať záverečnú správu s výpočtom zásob podzemných vôd, sa nebude robiť podľa geologického zákona? Podľa akého sa potom bude robiť?
Píšete v dôvodovej správe k tomuto, k tomuto bodu 16, že úprava § 21 ods. 7 súvisí so skutočnosťou, že ani v § 8 (pozn. red.: správne má byť "v § 18"), ani v § 45b zákona, geologického zákona "nie je ustanovené, že záverečná správa sa schvaľuje rozhodnutím ministerstva. Obidve ustanovenia sa vzťahujú iba na povinnosť odovzdať záverečnú správu ministerstvu na schválenie". Čiže správne tomu rozumiem, že končí povinnosť obhajoby záverečnej správy pred komisiou podľa geologického zákona? Lebo to sú veci, ktoré sme uložili minulý rok povinnosť týmto užívateľom na 15-tisíc metrov kubických ročne alebo 1 250 metrov kubických, aby do konca budúceho kalendárneho roku mali obnovené povolenia, inak ich odber, ich povolenia stratia platnosť. A je rozdiel, či predložia komisii nejakú záverečnú správu, alebo na to, aby mohli tie orgány rozhodnúť, musia mať rozhodnutie ministerstva životného prostredia s komplexnou správou. Toto je zásadná zmena, ktorá si zaslúži jednoznačný výklad.
Ďalej, oblasť kanalizácií a žumpy. Dávate návrh, že, rozumiem tomu, že povolenie na stavbu nejakého iného systému ako kanalizačného, to znamená žumpa alebo čistička odpadových vôd, že aby sa vydávala len na dobu určitú a ak takéto rozhodnutie bolo vydané na dobu určitú, tak že nebude sa po skončení platnosti povolenia toto povolenie predlžovať. Chápem to v nových lokalitách, avšak nevidím na to dôvod, keď niekde bola povolená čistička alebo žumpa, ktorá spĺňa všetky náležitosti, kde prevádzkovateľ týchto vodných stavieb dodržiava všetky podmienky, to znamená, robí tesnostné skúšky, robí skúšky technického stavu týchto zariadení, aby, a dokladuje ich, že naozaj je to všetko v poriadku, dokladuje, že mu sedia aj počty vývozu žúmp, aby nemohol takéto technické zariadenie, do ktorého on investoval a ktoré riadne spravuje, aby nemohol aj naďalej využívať podľa seba. Je to jeho ekonomická záležitosť, že či mu vychádza toto lepšie, alebo či by preňho vychádzalo lepšie, lebo aj tak tie splašky z tej žumpy končia v čistiarni odpadových vôd. Čiže on aj tak tie čistiarne odpadových vôd musí platiť, ak teda dodržiava zákon.
Ďalej dopĺňate, že vlastník stavby alebo vlastník pozemku, na ktorom bola povolená žumpa, je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú kanalizáciu, ak je to technicky možné a nevyžaduje si to neprimerane vysoké náklady. A v prechodných ustanoveniach udávate, že vlastník stavby alebo vlastník pozemku je povinný splniť túto povinnosť do 31. decembra 2021. To znamená, každý, kto mal povolenú žumpu alebo čo, bude musieť sa do roku, do konca roku 2021 napojiť na kanalizáciu bez ohľadu na to, že jeho technické zariadenia spĺňajú všetky kritériá, dodržiava zákon a podobne.
V dopadoch pre sociálne vplyvy som si to prečítala, že aké teda budú dopady, a máte tam prepočty, s ktorými sa dá polemizovať. Samozrejme, pozitívny vplyv uvádzate, že bude to pre producenta odpadových vôd lacnejšie, keď bude napojený na kanalizáciu, ako keď bude vyvážať obsah žumpy (splaškových vôd) fekálnym vozidlom. Samozrejme, pre tých, ktorí sú poriadni, hej, negatívny vplyv bude to mať pre tých, ktorí poriadni nie sú a ktorí majú rôzne trativody. Lenže si treba povedať, že na takýchto už máme dnes páky. My zase ideme trestať poctivých za to, aby sme prichytili nepoctivých.
Ale tu treba povedať, že do dnešného dňa si príslušný orgán štátnej vodnej správy, ktorý má túto kompetenciu, obce, neplnia svoje povinnosti, pretože už dávno ony mali každého jedného takéhoto producenta, si vyžadovať od neho všetky tie náležitosti, ktoré platia, ktoré sa ani nemenia, na ne sa odvolávate, na technické normy, na tesnostné skúšky, podrobne vydokladovať. Nikto to nerobil, pretože, samozrejme, je to nepopulárne zo strany starostov a primátorov, aby takéto veci, niečo si vyžadovali. No ale za to, že starosta, primátor je populista a neplní si riadne svoju úlohu, ktorá mu vyplýva z preneseného výkonu štátnej správy, tak my ideme teraz zo zákona všetkých paušálne, aj tých, čo si plnia, ideme navyšovať jeho náklady, aby sa povinne musel pripojiť, aj keď je poctivý. Prečo ten, čo naozaj to poctivo robí, však zase sú aj takí, nehovorme, že všetci sú tí zlí, tak aj jeho ideme, vlastne mu vnucovať zase investície na to, aby nezodpovedný starosta a primátor mal ľahšiu cestu dotlačiť ľudí ku kanalizácii? Čo robí inšpekcia? Čo robí okresný, príslušný okresný úrad na to, aby kontroloval takéto žumpy? Ako nezdá sa mi to správne. Jednoducho toto je zase len nahrávka tým, k spohodlneniu si výkonu práce príslušných starostov a primátorov.
Myslím si, že je tam aj chyba v kalkulácii, pretože porovnávate, že, dobre, že musí byť dosť už veľká rodina, aby mesačne 10 metrov kubických splaškov vyprodukovala, ale dobre, tak rátajme, že 10 metrov kubických, rátate že krát 12 mesiacov krát 55 euro, na vývoz môže byť, tá cena je taká asi 10 metrov kubických vozidlo, čiže celkovo že výdavky sú 660 eur, avšak keď už počítate prepočet na stočné, už počítate ročne iba 36 metrov kubických. Čiže najprv, keď počítate, že vyváža žumpu, vyváža 120, ale keď je napojený na kanalizáciu, už vám vychádza len 36 metrov kubických a že vlastne za rok zaplatí 42 euro. Takže jasne je to menej, ja keď som to prerátala, je to 142, ale je tam chyba v tej správe o vplyvoch na sociálne prostredie, treba to minimálne opraviť a uviesť na správnu mieru.
V podstate to sú také tie moje hlavné pripomienky, ktoré som chcela tuná tlmočiť. Myslím si, že niektoré by stáli za to, aby sme sa o nich porozprávali, aby ste ich zvážili, či už nejako pozmeňovákom cez výbor, alebo ja sa budem potom, keď neprejde cez výbor, tak pokúsim sa dať sama pozmeňovacie návrhy, ale poprosím, keby ste sa zamysleli nad mojimi pripomienkami.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
9:40
Teraz otváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy k tomuto bodu. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Neprihlásil sa nikto. Všeobecnú rozpravu k tomuto bodu považujeme za skončenú.
Chcem sa opýtať pána ministra ako navrhovateľa, či v záverečnom slove chce reagovať. Nech sa páči.
Teraz otváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy k tomuto bodu. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Neprihlásil sa nikto. Všeobecnú rozpravu k tomuto bodu považujeme za skončenú.
Chcem sa opýtať pána ministra ako navrhovateľa, či v záverečnom slove chce reagovať. Nech sa páči.
Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie.
Teraz otváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy k tomuto bodu. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Neprihlásil sa nikto. Všeobecnú rozpravu k tomuto bodu považujeme za skončenú.
Chcem sa opýtať pána ministra ako navrhovateľa, či v záverečnom slove chce reagovať. Nech sa páči.
Rozpracované