23. schôdza

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, priznám, že po mojich dvoch predrečníkoch toho veľa už neostalo naozaj na povedanie, jednak Janka Kiššová pekne skompletizovala tie informácie k tomu a ako niektoré definície naozaj nie sú správne doplnené do návrhu zákona a všetky možné problémy spomenuté v samotnom znení. Rovnako kolega Štarchoň zase pre zmenu spomenul to, o čom sme sa tu bavili aj v pléne ešte pred týmto bodom. To bolo naozaj prinesenie problémov pre niektoré oblasti, napríklad zhodou okolností to bol aj direct marketing, ale vôbec aj poštový styk ako oprávnený záujem prevádzkovateľov. Je tu naozaj dosť radikálna zmena v tom, akým spôsobom sa bude ďalej fungovať pri naozaj bežnej korešpondencii so svojimi zákazníkmi.
To, čo možno ešte nebolo povedané, minimálne jednoduché veci ako napríklad definície toho, že čo je členský štát, čo je tretia krajina, čo je zamestnanec, ešte aj takéto definície máme v tomto zákone, čo si myslím, že naozaj že je len zbytočná nadpráca. Chápem napríklad, prečo doplnili predkladatelia zákona medzi zákonné možnosti spracovania a ochrany osobných údajov aj ochranu majetku, nielen teda života a zdravia, ale umožniť spracovávanie osobitných kategórií osobných údajov, ako je napríklad rasový pôvod, etnický pôvod, politické názory, filozofické presvedčenie, a práve tiež z dôvodu ochrany majetku, tak to naozaj je dosť zvláštne. Pretože tieto osobitné kategórie osobných údajov majú svoje samostatné postavenie, ktoré naozaj treba dôkladne chrániť, a patrí medzi ne podľa nariadenia ochrana životne dôležitých záujmov. V tomto prípade sa tu jedná o otázky života, zdravia či smrti. Ale majetok tam nikde nie je spomenutý.
Tak isto boli tu spomenuté aj kódexy správania a správne poplatky, ktoré vlastne vôbec nariadenie nespomína. To znamená, že tie výšky a tie sumy, ktoré sú uvedené v našom zákone, asi na to nemysleli pri spracovaní nariadenia, že my si takéto poplatky stanovíme. Ďalšia taká drobnosť, že keď už aj chcú nad rámec si podnikatelia spraviť ten alebo tí spracovatelia osobných údajov kódex správania, nesmú ho zabudnúť spracovať aj v anglickom jazyku, tak aby bol korektný, pretože to sme opäť stanovili nad rámec. Nemusel byť vôbec v anglickom jazyku, stačil v našom jazyku.
Ďalšia možno drobnosť, ale asi, predpokladám, zasiahne dosť obchodov alebo možno aj ďalšie oblasti, na ktoré som ja v tomto okamihu nemyslel, je, že máme napríklad stanovené biometrické údaje ako osobitnú kategóriu osobných údajov, akurát my sme zadefinovali len biometrické údaje. Nie biometrické údaje na individuálnu identifikáciu. Takže keď tam má niekto uvedené, že číslo topánky, veľkosť šiat, tak tak isto je to považované za osobitnú kategóriu osobných údajov, čo je nezmysel, pretože naozaj to je úplne iný údaj.
Som rád, že niektoré pripomienky Nezávislého inštitútu ochrany súkromia boli zapracované do tohto zákona, ale na to, že naozaj toto sú odborníci, ktorí pôvodne vzišli z Úradu na ochranu osobných údajov, sa divím, že spracovatelia pri svojom predkladanom návrhu zákona sa s nimi ešte viac nezaoberali. Možno by sme predišli aj takým jednoduchým chybám, ako bolo množstvo gramatických chýb a definícií, rozdielnych oproti tomu, čo je v nariadení. Potom bude náročné sa napríklad súdiť v okamihu, keď dôjde k rozporom medzi tým, akým spôsobom sa využívajú osobné údaje. Práve pre toto množstvo chýb, pre nadprácu, ktorú sme si urobili, a povinnosti nad rámec nariadenia vás prosím, aby ste tento zákon nepodporili.
Ďakujem.

Jedna faktická poznámka, pán poslanec Štarchoň.

Pán poslanec Sloboda, pridávam sa k tejto výzve, nepodporujte tento návrh zákona!

Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
O slovo však požiadala pani ministerka. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Mám pocit, že sa musím k niektorým otázkam vyjadriť.
V prvom rade chcem povedať, že keď som predkladala tento návrh zákona v prvom čítaní prakticky bez akejkoľvek pozornosti, tak som vo svojom úvodnom slove povedala, že toto je ťažký zákon a vážny zákon, ktorý má ďalekosiahle dopady. Tak teraz parafrázujem niečo z toho, čo som povedala. A priznám sa, že aj medzi prvým a druhým čítaním som sedela aj s kolegami z Úradu na ochranu osobných údajov s tým, aby boli pripravení a očakávali aj v rámci druhého čítania v jednotlivých výboroch ešte pomerne intenzívnu debatu a boli prípadne pripravení aj reagovať a komunikovať možno aj nejaké pozmeňovacie návrhy a podobne.
A ja to hovorím len kvôli tomu, pretože toto druhé čítanie v pléne mne teraz trošičku pripomína ako keby to, čo som očakávala, že sa odohrá v rámci prvého čítania a že tá diskusia v rámci výborov – či už ústavnoprávneho, alebo ľudskoprávneho – proste možno pôjde práve k tomu, že možno niektoré diskutované otázky budú ešte cibrené v rámci toho priestoru, ktorý legislatívny proces dáva. Koniec koncov v ľudskoprávnom výbore boli prijaté pozmeňovacie návrhy, ktoré reagovali na to, čo vyčítala návrhu zákona Kancelária Národnej rady, ale nielen, pretože aj tam boli niektoré výhrady verejnosti korigované, pretože prešlo viacero pozmeňovacích návrhov. Ale teraz sa cítim tak trošičku ako keby diskomfortne v tom, že v niečom ako keby sme boli po funuse alebo meškali v rámci toho procesu, ktorý ten priestor dával.
V rámci toho, na čo si bez ďalšieho, bez nároku na detail trúfam reagovať a chcem reagovať, to sú v prvom rade dve veci. Samozrejme, nariadenie platí, pretože nariadenie je priamo vykonateľné, to nikto nespochybňuje. Zároveň platí, že pre niektoré časti uplatňovania nariadenia jednoducho treba prijať vykonávací zákon. To znamená, bez vykonávacieho zákona je uplatňovanie nariadenia problematické, respektíve nemožné. Čiže to je poznámka číslo jedna.
Poznámka číslo dve je k téme, ktorá, samozrejme, vždy je legitímna, keď sa dostávame alebo potrebujeme vyriešiť otázku aplikácia nariadenia na vzťahy, na ktoré sa vzťahuje nariadenie, a teraz tu máme nejaký okruh vzťahov, ktoré nariadenie nepokrýva, a potrebujeme ako keby zaviesť národný režim, slovenský režim. A vždy je tu potom, samozrejme, tá otázka, že či ten národný režim má vyzerať inak ako európsky režim a či dokážeme vždy a v každom prípade ako keby nájsť tie hranice, že na čo sa vzťahuje ešte nariadenie a na čo sa má vzťahovať už len národný režim, nastaviť tak, aby rozdielne režimy nespôsobovali väčšie problémy. Úrad pri príprave návrhu tohto zákona zvolil riešenie, ktoré zvolil, že vztiahol vlastne tie pravidlá európske aj na ako keby priestor, kde teoreticky máme možnosť vlastnej voľby právneho režimu. Tak ako sme si to odkomunikovali, tak som z toho vyrozumela, že ten dôvod je preto, pretože tie hranice medzi európskym a slovenským režimom sú veľmi nejasné alebo môžu byť veľmi nejasné. Toľko k tomu, ale znovu opakujem, že to je koncepčná otázka a na nejaký iný prístup v tejto fáze už nie je priestor.
K tomu, k čomu ja sa chcem vyjadriť, pretože to ma veľmi aj osobne zaujímalo a som tomu venovala viac priestoru možno ako pre iné otázky, je tá otázka veku šestnástich rokov. A chcem na to reagovať preto, pretože musím sa dôrazne ohradiť voči tomu, čo povedal pán poslanec Štarchoň, že či deti mladšie ako 16 rokov vnímame ako mentálne nekompletné, pretože to je hrubé zjednodušenie a samozrejme, že ich nevnímame ako mentálne nekompletné.
A reagujúc na to, čo povedal pán poslanec Krajniak, citujem ho, prečo by rodič nemohol rozhodnúť, odkedy bude dieťa na internete, či od štrnástich, pätnástich rokov. No práve to zavádzame, že umožňujeme, aby rodič mohol rozhodnúť o tom, odkedy bude dieťa na internete, že či od trinástich, štrnástich alebo pätnástich rokov, pretože nikomu nezakazujeme ísť na internet. Hovoríme len o tom, hovorí tento zákon len o tom, že na spracúvanie osobných údajov pre dieťa do veku 16 rokov musí dať dieťa zákonný súhlas; zákonný zástupca, ergo rodič, musí dať súhlas. Ergo dávame ten priestor rodičom, aby rozhodli odkedy. Aby som toto dala na pravú mieru.
Ja k tomu chcem odcitovať len jedno a to mentálna nekompletnosť. Paragraf 9 Občianskeho zákonníka hovorí, že osoby mladšie ako 18 rokov majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Inými slovami, štandardne spôsobilosť na právne úkony a súhlas so spracovaním osobných údajov je právny úkon, o tom sa asi nesporíme. Štandardne bez akejkoľvek právnej úpravy je to viazané na 18 rokov s tým, že pod hranicou 18 rokov má spôsobilosť na také, ktoré svojou povahou sú primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.
A teraz sa môžme sporiť, že či na súhlas na spracovanie osobných údajov je to trinásť, štrnásť, pätnásť alebo šestnásť. A ja by som kľudne nechala, že táto diskusia podľa mňa je úplne legitímne, aby išla ďalej. Nastavujeme tú vrchnú hranicu, ktorú nám európsky priestor umožňuje. A ja som presvedčená, že z dôvodu opatrnosti na začiatok je to relevantné, aby to ostalo na tej hranici 16 rokov. O to viac, že nielenže deti, my dospelí dnes ani neuvažujeme o tom, keď dávame nejaké dáta do internetového priestoru, čo vlastne činíme. Ja si myslím, že naša spoločnosť potrebuje vážnu debatu a skoro by som povedala v tejto dobe vzdelávanie, že čo vlastne činíme, keď si kupujeme kozmetiku a dávame údaje tej spoločnosti na to, aby mohla spracúvať naše osobné údaje. Ja si myslím, že vôbec nad tým nerozmýšľame a naše osobné údaje nás dospelých proste lietajú svetom a potom sa len čudujeme, odkiaľ nám a prečo mi prišla nejaké esemeska alebo prečo som dostala nejaký vianočný pozdrav alebo niečo iné. A potom sa s tým obchoduje ešte. A potom sa čudujeme, že ako sa dostala nejaká politická strana vôbec k mojej adrese, keď dostanem od strany, s ktorou nemám nič spoločné a určite ju nebudem voliť, adresný list pred voľbami.
Ja si myslím, že toto je téma, ktorá si zaslúži vážnu debatu, vážnu výchovu a vzdelávanie dospelých a vo väzbe na to potom aj vážne výchovu a vzdelávanie našich detí. Podľa mňa to by malo byť proste v rámci bežnej edukácie a diskusie na školách normálne téma. A potom môžme zvládnuť aj debatu, samozrejme, že kedy sú deti tak vyspelé, že vedia, že nemajú dať svoju fotku s adresou na internet. A preto ja čisto – aj ako rodič – z dôvodu opatrnosti nateraz budem rada, keď ten súhlas zákonného zástupcu budem musieť dať na spracovanie osobných údajov. Ale keď trošičku dlhšie o tom budeme diskutovať, ešte rok a dospejeme k tomu, že sme sa konečne touto témou začali zaoberať aj na Slovensku, tak kľudne potom môžme ten vek znížiť. To som mala za potrebné k tejto téme niečo povedať.
Ďakujem pekne.

Tri faktické poznámky na vystúpenie pani podpredsedníčky.
Nech sa páči, pán poslanec Sloboda.

Ďakujem. Áno, čo sa týka tej pozornosti, aj teraz koniec koncov je vidno, sme štyria prihlásení, ak počítam aj pána Sopka, takže o tej pozornosti to naozaj svedčí. Čo sa týka pripomienok, že v prvom čítaní, v druhom čítaní, no, skôr sme čakali, že sa k tomu viacej povenujete v medzirezortnom pripomienkovaní, kde naozaj keď boli tisíc pripomienok, z toho 200 zásadných, tak z toho mohol vypadnúť oveľa, oveľa lepšie pripravený zákon. Len tak mimochodom, spoločná správa k tomuto zákonu má 76 bodov, ktoré sú doplňujúce a pozmeňovacie. Aj to o niečom svedčí. Čo ma tak isto prekvapuje, keď zoberiem, všetko sú to body, ktoré gestorský výbor navrhol, ústavnoprávny, ktorý to tiež mal na rokovaní, tak nenavrhol nič. Takže toto je tiež také.
Spomenuli ste, že bez tohto zákona je uplatňovanie nariadenia problematické. By som skôr povedal, že pri niektorých oblastiach, ktoré tam máme upravené, naopak, vďaka nášmu zákonu bude uplatňovanie nariadenia problematické.

Pán poslanec Baránik.

Ďakujem pekne. Ja by som skôr tak filozoficky o tom prístupe, ktorý predkladateľ vzal k tomu, povinnosti implementovať jednak smernicu a jednak, ako uviedla pani ministerka, prijať nejakú úpravu, ktorá umožní uplatnenie nariadenia na Slovensku. Tá principiálna obava tu plynie z toho, že sa tu vkladajú tou slovenskou úpravou Úradu pre ochranu osobných údajov také právomoci, z ktorých ide strach a vieme prečo. Takýto úrad môže ľahko alebo jeho právomoci môžu ľahko byť zneužiteľné a toho sa obávame. Je to úrad, ktorý môže zničiť podnikateľov, ktorí sú niekomu nepohodlní, a my, bohužiaľ, nemáme dostatočné záruky toho, že súdy takéto konanie nejako napravia. Čiže obavy sú namieste a my vieme, prečo tie obavy máme.
Ďakujem.

Pán poslanec Štarchoň.