23. schôdza

Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predkladateľ, dnešný návrh novely zákona o obecnom zriadení prináša viacero zmien, ku ktorým pokladáme za potrebné sa vyjadriť. A najprv poviem tie pozitívne veci, ktoré vnímame v tomto zákone, vymedzenie definície "verejného priestranstva," snahu o riešenie situácie obce, ktoré nemajú dlhodobo zvolené svoje zastupiteľstvo a starostu a nemôžu plniť zo zákona vyplývajúce povinnosti. Toto sú pozitívne veci, ktoré zákon prináša.
Žiaľ, v tomto zákone je oveľa viac negatívnych vecí, ktoré obmedzujú právomoci samosprávy a ktoré už aj predo mnou zhrnuli moji kolegovia.
Prvá vec, pričlenenie obce. Už pri spôsobe, akým predkladateľ rieši túto situáciu, vzniká viacero nejasností. Čo sa týka pričlenenia nefunkčnej obce k susednej obci, predkladateľ sa v paragrafovom znení odvoláva na prihliadnutie na oprávnené záujmy a potreby obyvateľov nefunkčnej obce, zároveň však výrazne limituje možnosti obyvateľov ovplyvniť rozhodnutie o pričlenení k susednej obci. Podľa navrhovanej úpravy okresný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa nachádza nefunkčná obec, zvolá na podnet ministerstva zhromaždenie obyvateľov nefunkčnej obce, na ktorom prerokuje pričlenenie a vyhotoví záznam. Nie je jasné, do akej miery a či vôbec majú obyvatelia nefunkčnej obce možnosť rozhodnúť sa, ku ktorej susednej obci by mali byť pričlenení, ako aj o ďalších súvisiacich náležitostiach Tak isto absentuje vymedzenie, kedy a akým spôsobom je okresný úrad v sídle kraja povinný zhromaždenie obyvateľov zvolať. Nie je stanovené, akým spôsobom sa má s občanmi pričlenenie prerokovať. Aj preto by bolo oveľa vhodnejšie, keby v tomto bode mali obyvatelia nefunkčnej obce, prípadne aj susednej obce možnosť rozhodnúť o pričlenení obce v miestnom referende.
Mimochodom tento argument predložilo v pripomienkovom konaní aj ministerstvo spravodlivosti, ktoré rovnako poukázalo na rozdielne možnosti obyvateľov obce rozhodovať o obci, keďže podľa zákona ak ide o zlúčenie alebo rozdelenie obce, je podľa platnej právnej úpravy nevyhnutné miestne referendum. Čiže tento zákon de facto zavádza dva právne režimy v analogických situáciách, čo pokladáme za vážny zásah do právnej istoty v tejto oblasti.
Zníženie počtu poslancov, to už hovorili moji kolegovia, za, toto ustanovenie pokladám za veľmi problematické. Tak isto nesúhlasím s tým, zákon sa odvoláva na hospodárnosť a efektivitu, ale pozrime sa teda na to bližšie. V dôvodovej správe sa doslova uvádza, že "je v záujme vyššej efektivity obecných zastupiteľstiev a zníženie finančných prostriedkov na ich činnosť". Že toto je zámer pri znižovaní počtu poslancov. Podľa nových pravidiel teda v mestách od 10-tisíc do 20-tisíc obyvateľov sa počet poslancov môže znížiť o 31 %, v mestách od 20- do 50-tisíc o 32 % a v mestách od 50- do 100-tisíc a nad 100-tisíc obyvateľov tento počet poslancov dokonca klesne o 60 % poslancov. V dôvodovej správe však predkladateľ hovorí, že toto znižovanie je primerané a účelné, otázka je, do akej miery naozaj prihliadal na efektivitu a účelnosť a hlavne na kvalitu zastupiteľskej demokracie a na názor občanov. Tak isto je pochybná aj argumentácia o efektivite obecných zastupiteľstiev, keďže pri obciach do 10-tisíc obyvateľov sa mení počet poslancov len minimálne. V podstate tam sa počty poslancov vôbec nemenia.
Argumenty predkladateľa mimochodom vyvracia aj samotné ministerstvo financií, ktoré konštatuje, že 92 % všetkých obcí na Slovensku má menej ako 3-tisíc obyvateľov, obce do 250 obyvateľov minú viac ako polovicu všetkých výdavkov na výkon správy, teda na úkor rozvoja obce a kvalitného poskytovania služieb. Naopak, obce s počtom nad 20-tisíc obyvateľov alebo 50-tisíc minú na výkon verejnej správy len 10 % zo svojich výdavkov. Tento argument výrazne spochybňuje tvrdenie predkladateľa o vyššej efektivite obecných zastupiteľstiev. Ak totiž chceme skutočne hovoriť o efektivite a šetrení prostriedkov, v prvom rade by sme sa museli sústrediť na malé obce do 3-tisíc obyvateľov. Týchto obcí je na Slovensku až 92 percent. Sú to presne tie obce, kde navrhovaná novela zákona počet poslancov nieže rieši minimálne, vôbec ich nerieši.
Navrhovateľ argumentuje, že Slovenská republika má viac ako dvojnásobne vyšší podiel komunálnych poslancov na 100-tisíc obyvateľov, ako je priemer Európskej únie, ale podľa ministerstva financií máme zároveň obrovský nepomer miery zastúpenia pri menších obciach, ktoré zase táto novela nerieši. A je to približne jeden poslanec na 33 obyvateľov vo väčších mestách, v prípade, v malých mestách, zatiaľ čo v prípade miest do 100-tisíc obyvateľov je to približne jeden poslanec na 5 882 obyvateľov. Čiže efektivitu ani finančný dopad toto opatrenie nebude mať absolútne vôbec žiadny. A ako hovorím, neprihliada na pluralitu, na pluralitu názorov a predkladateľ dostatočne nezohľadnil aspekt kvality a demokracie, kde si občania môžu voliť svojich zástupcov.
Ak by sme skutočne chceli riešiť počet, veľký počet poslancov v obciach, tak na mieste by bola asi diskusia o územnosprávnom členení, o možno zredukovaní, zredukovaní počtu malých obcí, spájanie obcí, ale nie selektívne znižovanie počtu poslancov len vo väčších mestách, kedy v 92 % obcí počet poslancov ostane rovnaký.
Ďalším problematickým bodom je referendum o odvolaní starostu. Zanedbanie alebo nedostatočné prihliadnutie na zachovanie demokratických princípov a oslabovanie kontrolných mechanizmov v samospráve prináša aj navrhované zrušenie ustanovenia, ktoré dáva obecnému zastupiteľstvu možnosť vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce o odvolaní starostu, ak hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti starostu, porušuje Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony a tak ďalej. V dôvodovej správe navrhovateľ uvádza, že nie je zo zákona jednoznačne zrejmé, kedy ide o hrubé zanedbávanie povinnosti starostu obce. A ďalším dôvodom má byť nedostatok objektivity, keďže údajne možno účelovo zneužiť toto referendum v neprospech starostu obce a ide tak o nevyváženú úpravu vzťahu medzi orgánmi obce, ako hovorí predkladateľ. Myslím si, že vhodnejšie by bolo, ak by navrhovateľ presne špecifikoval, čo to je hrubé porušenie zo strany starostu a aplikačné problémy tak odstránil. Nie je predsa možné, že keď aplikačná prax ukáže, že nemáme dostatočnú definíciu, čo to hrubé porušenie je, tak jednoducho miestne referendum, miestne referendum odstránime alebo obmedzíme.
Tiež pripomínam, že povinnosti starostu sú jasne definované v ustanovení § 13 tohto zákona, preto pokladám za vhodné hľadať cestu ako zlepšiť skôr aplikáciu tohto ustanovenia, namiesto jeho zrušenia. Prípadné ťažkosti pri aplikácii nejakého zákona nemôžu byť predsa dôvodom na úplné zrušenie kompetencie zastupiteľstva, ktoré má mandát od občanov a je v tomto prípade kontrolným orgánom aj starostu.
Za najzávažnejšie, ale už nebudem mať čas sa tomu venovať, obmedzenie právomoci komisie a obecnej rady. Predkladateľ argumentuje, že chce zrušiť povinnosť, aby boli všeobecné záväzné nariadenia alebo iné materiály prerokované v komisiách. Zároveň dáva, hovorí, že poslanci aj starosta by sa mali vzdelávať vo svojich, v úlohách, ktoré plnia, a je to a argumentuje tým, že aj tak sa to nerobí. To, že sa niečo nerobí, nemôže byť dôvod, že to v zákone zrušíme. Napriek tomu, že komisie majú poradnú, len poradnú úlohu, je nesmierne dôležité, aby všetky materiály, ktoré predkladá starosta, prešli zároveň týmito poradnými orgánmi, ktoré môžu, jednak na nich môžu sa zúčastňovať občania, je tam odborná diskusia, niektoré komisie si predvolávajú odborníkov a to je priestor, kde prebieha odborná diskusia.
Čiže navrhujeme tento zákon nepodporiť.

Jedna faktická poznámka, pán poslanec Dostál.

Pani poslankyňa Remišová, súhlasím s tou kritikou, súhlasím s tým tvrdením, že sa návrhom oslabuje postavenie komisií ako poradných orgánov. Oslabuje sa postavenie obecnej rady. Tam by som teda doplnil, že ide o, o to, že dnes starosta, keď nepodpíše uznesenie, tak má povinnosť pred tým, ako sa rozhodne nepodpísať uznesenie a tým pozastaviť jeho účinnosť, má povinnosť prerokovať toto rozhodnutie v obecnej rade. Názor obecnej rady nie je pre neho záväzný a naozaj častokrát je to len, len formalita. Keď ale ministerstvo navrhlo, aby sa to úplne vypustilo zo zákona, keďže je to len formalita, my sme v rámci pripomienkového konania v rámci hromadnej pripomienky iniciovanej ZOMOS-om dali návrh, aby mal starosta povinnosť, ak nepodpíše uznesenie, tak aby mal povinnosť informovať o tom všetkých poslancov, aby mal povinnosť to zverejniť, vrátane dôvodov, pre ktoré, pre ktoré to uznesenie nepodpísal. Teda miera informovanosti poslancov a verejnosti o tom, prečo starosta nepodpísal nejaké uznesenie zastupiteľstva, by sa zvýšila. Samozrejme, ministerstvo vnútra túto našu pripomienku ignorovalo. Nebude sa zvyšovať miera informovanosti poslancov, nebude sa zvyšovať miera informovanosti verejnosti, nebude musieť starosta podrobnejšie zdôvodňovať, prečo, prečo nejaké uznesenie zastupiteľstva nepodpísal a dokonca ho ani nebude musieť prerokovať v obecnej rade. Pekný obrázok.

Pani poslankyňa Remišová.

Ďakujem kolegovi Ondrejovi Dostálovi. Áno, k tejto otázke som sa z časových dôvodov nestihla dostať. Je absolútne proti nejakým pravidlám samosprávy, aby keď starosta nepodpíše nejaké uznesenie, aby sa teda zrušila povinnosť aspoň ho prerokovať v tej obecnej rade. To je jedna vec. Druhá vec, ešte som sa nevyjadrila ku kontrolórovi, ale tam myslím, že moji kolegovia predo mnou zhrnuli výhrady, výhrady veľmi jasne. Orgán, ktorý má kontrolovať starostu, aby starosta mu mohol zadávať úlohy a zahlcovať ho agendou, myslím si, že to je najlepšia cesta ako znefunkčniť kontrolórov v samospráve. A neviem teda, o čo ide v navrhovanej novele zákona, ale teda o zlepšenie fungovania samosprávy rozhodne v tejto navrhovanej novele nejde. A tí, tí kolegovia, však hovoril tu aj kolega zo SMER-u, tí kolegovia, ktorí sú v samospráve, ktorí sú buď poslancami alebo majú komunálne skúsenosti, tak vidia, že takto postavená novela zákona ide proti duchu samosprávy. Ďakujem.

Pán poslanec Grendel.

Ďakujem za slovo. Dámy a páni, túto novelu by som nazval darčekom pre developerov, lobistov a špekulantov a poviem v rozprave viac, že prečo. Cieľom vlády podľa osobitnej časti dôvodovej správy je po prvé, šetrenie peňazí a zefektívnenie rokovaní mestských a obecných zastupiteľstiev pri znížení počtu ich poslancov. No, musím povedať, že naozaj tí developeri, lobisti, ale aj niektorí primátori a starostovia si nič lepšie takto pred Vianocami želať nemôžu.
Ako príklad budem hovoriť o Bratislave, aj keď tá sa riadi vlastným zákonom, takže táto novela sa jej netýka, ale ak si odmyslíme konkrétne mesto, mohlo by ísť o hocijaké iné mesto. Ale poviem z vlastnej skúsenosti ako mestského poslanca niečo o Bratislave. Lebo ten princíp je ten istý. Zoberme si teda príklad predaja pozemkov pod PKO za jedno euro – návrh primátora Nesrovnala v tomto volebnom období. Hlavné mesto v súčasnosti, ale povedzme, že by to bolo akékoľvek iné mesto, potrebovalo na súhlas za predaj za jedno euro na trojpätinovú väčšinu zastupiteľstva 27 hlasov. Po novom by stačilo, ak prešla táto novela, v prípade iných miest, ktoré by mali porovnateľný počet poslancov, aby si schránkový investor získal na svoju stranu približne o polovicu menej poslancov. Zabudnime na Bratislavu, zabudnime na PKO, proste podobných habaďúr s návrhmi na predaje s osobitným zreteľom určite poznáte zo svojich regiónov dosť.
Táto novela teda narobí len škodu a navyše siaha aj na pestrosť názorov v zastupiteľstvách, čo nie je slovné spojenie, ktoré by som vymyslel ja, je to výčitka, ktorú formulovala aj organizácia VIA IURIS k tejto novele. Zlikvidovanie tejto pestrosti samozrejme vyhovuje nielen lobistom, ale aj niektorým primátorom a starostom, vyhovovalo by určite aj bratislavskému primátorovi. Teda vyhovuje to tým starostom a primátorom, ktorí potrebujú čo najmenší počet potenciálnych odporcov a kritikov.
Ale ak chcete šetriť, čo deklarujete v tejto novele, prečo nesiahnete napríklad na počet viceprimátorov a vicestarostov? Opäť spomeniem Bratislavu, ktorá je špecifická, lebo podľa zákona o Bratislave môže mať až troch viceprimátorov. Ale načo sú napríklad Bratislave traja platení viceprimátori, v polmiliónovej Bratislave, a Starému Mestu, ktoré má len okolo 50-tisíc obyvateľov, až dvaja vicestarostovia? Na viceprimátorov a vicestarostov samozrejme ZMOS siahať nechce, pretože primátori a starostovia viceprimátorov a vicestarostov potrebujú na zabezpečenie väčšiny zastupiteľstva na svoje návrhy. Takže šetrenie týmto spôsobom by im nevyhovovalo. To, že viceprimátori a vicestarostovia zarábajú násobne viac ako niektorí obecní, komunálni poslanci, to je druhá vec. To by bolo skutočné šetrenie, keby sa znížil počet viceprimátorov a vicestarostov. Takže keby išlo skutočne o šetrenie, začali by ste tu.
A čo je zaujímavé, koľko by sa vlastne ušetrilo znížením počtu komunálnych poslancov podľa tohto návrhu? Stačí sa pozrieť do materiálu, ktorý predložil pán minister vnútra a tam sa presne dozvieme, koľko by sa ušetrilo. V doložke vybraných vplyvov k tomuto materiálu sa uvádza, že tento materiál, citujem, "nebude mať žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy". Žiaden vplyv. Inými slovami sa neušetrí nič, ani euro, len sa tie peniaze presunú na niečo iné. Lenže keď ušetríte pár stovák na niekoľkých komunálnych poslancov, na aké obrovské investície by ste mohli presunúť tieto peniaze? Takže neušetrí sa nič, iba sa škatuľky presunú. Jeden z kľúčových cieľov vlády v tejto oblasti sa teda nenaplní, peniaze sa neušetria.
A otázny je samozrejme aj ten druhý cieľ, tá efektivita. Čo tou efektivitou vlastne myslíte pri znižovaní počtu poslancov? Že budú kratšie rozpravy, lebo bude v zastupiteľstvách sedieť menej poslancov? Tak to je teda veľmi otázne. Môžem povedať z vlastnej skúsenosti z bratislavského mestského zastupiteľstva. Ale ako príklady budem hovoriť politikov, ktorí už dnes nie sú aktívni. Ak si ľudia zvolia do dvadsaťčlenného zastupiteľstva dvadsať Fidelov Castrov, tak sa žiaden čas nikdy neušetrí. A ak si zvolia dvadsiatich Miklósov Durayov, ktorý počas svojej politickej kariéry v tejto sále nepovedal takmer ani slovo, tak každé zastupiteľstvo bude vybavené za desať sekúnd. Takže ani druhý cieľ sa nenaplní. Ani šetrenie peňazí, ani efektívnejšie zastupiteľstvá. Ak pre niekoho sa stanú rokovania zastupiteľstiev efektívnejšie, tak to budú len developeri, lobisti a rôzne záujmové skupiny. Ale pre demokraciu to bude krok späť.
Ďakujem pekne.

Jedna, dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Grendel, úplne súhlasím, že to zníženie počtu poslancov je problematické najmä z hľadiska väčších miest a obcí, pretože väčšie mestá alebo mestá a väčšie obce rozhodujú o väčšom množstve agendy, viacerých veciach, väčšom majetku, väčších financiách, a tak samozrejme, že pre lobistov a pre ľudí, ktorí prípadne chcú zneužívať činnosť samosprávy na nejaký svoj, svoj osobný prospech, je jednoduchšie si olobovať menší počet poslancov. Ale aj z hľadiska, aj keď teraz odhliadneme od nejakých takýchto nekalých zámerov, aj z hľadiska normálneho fungovania predsa ak má samospráva väčšie množstvo agendy a teda zastupiteľstvo prerokúva väčší počet bodov, tak pokiaľ existuje dostatočne početné teda zastupiteľstvo, tak sú schopní si tí poslanci rozdeliť, rozdeliť tie body a rokovať o nich podrobnejšie.
No a ešte by som chcel doplniť jednu vec, ktorú možno budú chcieť doplniť aj ďalší kolegovia. Ja som pôvodne mal v úmysle povedať na začiatku svojho vystúpenia, že v súlade so zákonom o, s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov, hovorím, že som poslancom mestského zastupiteľstva Bratislavy a miestneho zastupiteľstva Starého Mesta, aj keď, aj keď tí majú zákonnú úpravu v inom zákone, ale aby náhodou nevznikli pochybnosti o tom, tak moje vystúpenie súvisí aj s tým, že mám skúsenosť zo samosprávy vlastnú a osobnú. Mal by som tieto názory, samozrejme, bez ohľadu na to, či práve som alebo nie som komunálnym poslancom, lebo ich považujem za správne.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Remišová.