23. schôdza

Ďakujem pekne. Ja vidím, že hlas v tomto parlamente silnie, aby naozaj zostali tie počty v obecných a mestských zastupiteľstvách nezmenené. Ja sa aj ospravedlňujem teda prítomným pánom starostom a pánom primátorom, pretože som sa dozvedela od pána Bublavého, že to nie je hlas starostov a primátorov, že to je hlas z iného sveta. Takže ja môžem iba vyjadriť teda potešenie nad tým, že sa pripravuje táto novela a že by mohol zostať ten počet tých poslancov nezmenený, o ktorom rozprával aj pán kolega Žarnay, v čom sa teda začíname vzácne zhodovať. Ďakujem.

Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že pani poslankyňa Dubačová by mala vziať späť svoje ospravedlnenie. Ten návrh na zníženie počtu poslancov nie je žiadny hlas z iného sveta, je to hlas starostov, reprezentovaných ich lobistickou organizáciou, ktorá sa volá Združenie miest a obcí Slovenska, ktorá dostala od ministerstva vnútra privilégium, ako to už niekedy lobistické organizácie majú, že iba ona sa podieľala na príprave novely zákona o obecnom zriadení, ktorú máme teraz na stole.
A ZMOS síce je reprezentatívna organizácia, ale reprezentatívna organizácia starostov a primátorov, nie samospráv. Samosprávy okrem starostov a primátorov tvoria aj zastupiteľstvá, tvoria aj poslanci, tvoria aj hlavní kontrolóri a tvoria aj občania, ktorí sa na nich podieľajú. Žiadny iný z aktérov samosprávy, ktorí sa na ich činnosti podieľajú, nemal možnosť zapojiť sa do prípravy návrhu zákona.
Tu by som chcel poukázať na výrazný kontrast medzi tým, ako ministerstvo vnútra pána Kaliňáka pripravovalo novelu zákona o obecnom zriadení a tým, ako napríklad ministerstvo spravodlivosti pani ministerky Žitňanskej pripravuje novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ide o porovnateľne dôležité zákony z hľadiska verejnosti, z hľadiska občianskej verejnosti. Avšak kým návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám pripravovala pracovná skupina, v ktorej boli zastúpení zástupcovia štátnej správy, samosprávy, štátnych podnikov, mimovládnych organizácií, verejnosti, a snažila sa nájsť kompromis, pretože samozrejme, že tie názory a záujmy rôznych aktérov sú rôzne, ministerstvu vnútra stačilo, aby ten návrh pripravilo v spolupráci iba s jedným jediným aktérom, so ZMOS-om, bez toho, aby prizvalo ostatných, a dokonca, aj keď sme ho vyzvali, keď Združenie občanov miest a obcí Slovenska, ktoré zastupuje aktívnych občanov, komunálnych poslancov, aktivistov, vyzvalo ministerstvo vnútra, aby prizvalo k tvorbe zákona aj iné organizácie, napríklad Združenie hlavných kontrolórov alebo ZOMOS alebo mimovládne organizácie, ktoré sa venujú postaveniu a fungovaniu samosprávy, ministerstvo vnútra to odmietlo, že stačí, keď to bude robiť ZMOS. V tomto ohľade je to horšie ako napríklad aj to, čo v minulom volebnom období sa pokúšal urobiť predchádzajúci minister spravodlivosti v jednofarebnej vláde SMER-u pán Borec. Ten tiež, keď pripravoval zákon o slobodnom prístupe k informáciám, tak nie síce až s takým širokým fórom, ale tiež tam bola pracovná skupina, kde to nebolo ukuchtené iba so štátnou správou, ale boli tam, boli tam prizvaní aj zástupcovia samosprávy a mimovládnych organizácií.
Tomu, akým spôsobom bol pripravovaný tento návrh, zodpovedá aj jeho výsledok. Je tam pár technických drobností, veci, ktoré treba aktualizovať, poznámky pod čiarou, definície, áno, to sú nejaké drobnosti. Je tam jedna dobrá vec a to je to už spomínané pričleňovanie obcí. Je to krôčik a zdôrazňujem slovo "krôčik" správnym smerom, lebo keď obec si nedokáže zvoliť opakovane trikrát ani starostu, ani zastupiteľstvo, tak naozaj treba s tým niečo robiť, ale v skutočnosti je to iba veľmi malý krôčik, ktorý nerieši problém s rozdrobenosťou obcí, nerieši systémovým spôsobom existenciu stoviek maličkých obcí, ktoré nemajú dostatočné prostriedky na svoje fungovanie, nemôžu poskytovať služby občanom, lebo sú také malé, že peniaze, ktoré dostávajú, im stačia ledva na ich samotnú správu. Je potrebné, aby bola komunálna reforma, municipalizácia, ale k tej žiadna z doterajších vlád nemala dosiaľ odvahu, a tie vlády, ak začneme Dzurindovými, tak sa líšia od seba tým, že pokiaľ premiérom tých vlád nie je Robert Fico, tak tie vlády sú ochotné aspoň uvažovať o tom, že by sa malo niečo robiť s problémom rozdrobenosti obcí, prípadne si to napíšu aj do programového vyhlásenia, reálne s tým aj tak nič nespravia, alebo keď je premiérom pán Fico, tak sa ani netvári, že by toto vôbec bol nejaký problém. (Reakcia predkladateľa.) Ide to, samozrejme, že to ide a je to potrebné a dokázali to, dokázali to.
Ja by som poprosil predsedajúceho, aby zarazil, aby zarazil pána ministra. No dobre, ak to zavedieme... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím, poprosím skľudniť.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... zavedieme móresy, že keď bude niekto vystupovať, tak mu budeme do toho nejako vykrikovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás!

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... ako to robí pán minister Kaliňák, tak dobre, aj ja to tak môžem robiť. Ja som v prvej lavici, takže môžem vždycky, keď budete hovoriť, tak vám budem do toho, budem do toho brblať. Nerobím to vždy... (Reakcia predkladateľa: "Vždy to robíte.") Pán Kaliňák, vy ste strašný klamár. To je neuveriteľné, aký ste vy klamár. (Reakcia predkladateľa.) Nie. Kedy som vám ja skákal do reči? (Reakcia predkladateľa: "Vždy. Z tej prvej lavice.")
Poprosím pána podpredsedu, aby urobil kľud v rokovacej sále, lebo niektorí, niektorí prítomní ústavní činitelia sa nevedia zmestiť do kože... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán Pčolinský, nevykrikujte, poprosím vás.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Toto je neuveriteľné, pán podpredseda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Ale samozrejme, ja som to myslel teraz s humorom, takže...

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Bolo to, bolo to vtipné, ale teda bol by som rád, keby ste si urobili poriadok. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Takže poprosím všetkých ústavných činiteľov v tejto sále, aby dodržovali rokovací poriadok.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Dobre. Prejdem teda plynulo k tým veciam, ktoré sú v tej novele, novele podľa môjho názoru negatívne a z veľkej časti sú dôsledkom lobingu ZMOS-u, lobingu starostov.
Zníženie počtu poslancov. Áno, Slovensko má veľmi veľa poslancov, má veľmi veľa poslancov v porovnaní, v porovnaní s inými krajinami. Ale čo je príčina toho, že Slovensko má veľmi veľa poslancov? To, že je veľa poslancov v mestách a vo väčších obciach? No veď to je úplný nezmysel. Slovensko má veľa poslancov preto, že má veľmi veľa obcí a že má veľmi veľa malých obcí. A veľmi veľa malých obcí robí to konečné veľké číslo. A miesto toho, aby sme to teda riešili systémovo, čo pán minister v rámci svojej faktickej poznámky hovoril, že sa nedá, a znižovali počet, počet malých obcí, tak ideme znižovať počet poslancov vo veľkých obciach a v mestách, teda tam, kde už dnes pripadá násobne, mnohonásobne viac obyvateľov na jedného poslanca ako v tých malých, malých obciach. Pretože keď je, v úplne malej obci s pár desiatkami obyvateľov traja poslanci, tak na jedného, na jedného poslanca pripadajú desiatky voličov alebo obyvateľov, kdežto v mestách pripadajú na jedného poslanca častokrát tisíce obyvateľov. Takže nič iné ako lobing, lebo navrhuje sa tu zníženie počtu poslancov, ale iba v mestách a väčších obciach, nie v malých obciach, nerieši sa problém, nerieši sa problém malých obcí a, samozrejme, že ide to v trende zmien zákona o obecnom zriadení úplne od začiatku. Keď na začiatku v roku 1990, keď bol tento zákon schválený, bolo vyvážené postavenie dvoch orgánov zastupiteľstva a starostu a odvtedy sa prakticky neustále posilňuje postavenie starostov a primátorov na úkor zastupiteľstiev.
Príklad. Na začiatku zástupcov starostu alebo zástupcov primátora volilo zastupiteľstvo. Potom sa právna úprava zmenila tak, že zástupcov starostu volilo zastupiteľstvo na návrh starostu a nakoniec sa právna úprava zmenila tak a máme ju tak doteraz, že zástupcov starostu si menuje sám starosta. Takých vecí je tam, je tam veľa a sú obsiahnuté aj v tomto návrhu, ktorý nepadol len tak z neba, ale opakujem, prelobovali si ho starostovia prostredníctvom ZMOS-u, ktorých ako jediných bralo ministerstvo vnútra a berie Ficova vláda ako partnerov hodných diskusie o fungovaní obecnej samosprávy.
Už tu bolo spomínané postavenie hlavného kontrolóra. Miesto toho, aby sme riešili reálne problémy v nezávislosti hlavného kontrolóra, v tom, ako efektívne funguje, v tom, aké má praktické problémy, tak ideme zavádzať právo starostu ukladať úlohy hlavnému kontrolórovi. A hlavný kontrolór je predsa orgánom zastupiteľstva. Kontrolným orgánom zastupiteľstva, prostredníctvom ktorého má zastupiteľstvo kontrolovať starostu, primátora, fungovanie úradu, fungovanie obecných firiem. Tam, kde nie je problém, tam, kde zastupiteľstvo a starostovia, starosta, komunikujú, kooperujú, tak tam zrejme ani táto zmena nespôsobí reálny problém. Ale reálny problém môže nová právomoc starostu úkolovať hlavných kontrolórov vzniknúť tam alebo spôsobiť v tých obciach, kde je konflikt, kde sú napäté vzťahy, kde zastupiteľstvo kontroluje starostu a starosta teraz získa vynikajúci nástroj, ako eliminovať fungovanie hlavného kontrolóra tým, že ho bude zahlcovať úlohami na kontrolu nepodstatných, nedôležitých vecí. Je to zlé aj systémove, že kontrolór má byť nezávislým a má byť orgánom zastupiteľstva, nie starostu, ale môže to spôsobiť aj praktické problémy. Nie je to len teoretický problém.
Ďalšia zmena, ktorá, ktorá posilní postavenie starostov, schvaľovanie programu zastupiteľstva. V činnosti samosprávy sa deje taká nemilá vec a to je problém, že zverejní sa nejaký návrh programu a potom sa ten návrh programu, programu mení a niekedy sa tam pridávajú, pridávajú veci, ktoré neboli, neboli dopredu avizované, a teda z hľadiska verejnosti je to nesporne negatívny fakt, že sa takto deje, tak návrh novely predpokladá, že toto je možné iba nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. Čiže dáva sa tam vyššie kvórum. To by samé osebe nebolo zlé. Problém je ale v tom, že návrh programu zastupiteľstva nezostavuje zastupiteľstvo, nezostavujú ho poslanci, neurčujú si ho sami poslanci, navrhuje ho starosta. Čiže starosta, ktorý nechce dať do programu body, na ktorých má záujem zastupiteľstvo alebo poslanci, jednotliví poslanci, tak ich tam jednoducho nezaradí, môžu to navrhnúť poslanci pri schvaľovaní programu, ale podľa tejto novely už na to bude potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Keď poslanec Národnej rady navrhne zákon, tak je povinnosťou predsedu Národnej rady zaradiť ho do programu rokovania. A teda nepamätám si na, na prípad bez ohľadu na to, aký tu bol predseda, modrý, červený, zelený, že by to nejaký predseda Národnej rady nerobil. Starostovia nemajú takúto povinnosť. Starostovia si dajú do návrhu programu zastupiteľstva to, čo chcú. A teraz, ak schváli parlament túto novelu, tak budú mať ešte silnejšie postavenie, lebo poslanci, ktorí nemajú možnosť dávať veci do návrhu programu, čo je mimochodom vec, ktorá by sa mala ošetriť, a samozrejme, že tento reálny problém, problém vládny návrh nerieši, tak ťažšie ho dostanú do programu zastupiteľstva.
Rovnako ten návrh je nelogický z hľadiska, z hľadiska toho, že vyžaduje nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov na akúkoľvek zmenu navrhnutého programu. Vyžadovať vyššie kvórum na zaradenie nového bodu, ktorý napríklad nebol zverejnený na úradnej tabuli a na webovej stránke, má v sebe istú logiku, lebo chceme, aby občania boli informovaní, no tak, tak, ak tam chceme na poslednú chvíľu niečo zaradiť, v poriadku. Ale tam sa nehovorí o dopĺňaní programu, tam sa hovorí o zmenách programu. Čiže aj keď, aj keď sa zastupiteľstvo rozhodne, že chce nejaký bod vypustiť, alebo ak chce zmeniť, zmeniť, zmeniť poradie bodov, tak podľa logiky ministerstva vnútra, logiky vlády je na to potrebné zvýšené kvórum.
A sú tam, sú tam, sú tam ďalšie veci. Je tam napríklad úprava toho, akým spôsobom sa obyvatelia obce dozvedia o konaní miestneho referenda. Dnes je povinnosť informovať všetkých obyvateľov obce, teda zaslať im oznámenie o tom, že sa koná miestne referendum. Podľa navrhovanej úpravy bude stačiť, keď táto informácia bude zverejnená na úradnej tabuli a na webovej, webovej stránke. Čiže sa oslabuje informovanosť obyvateľov obce o konaní miestneho referenda a zrejme úplne len tak náhodou, lebo miestne referendá, jednou z ich najčastejších tém býva odvolávanie starostu a stáva sa, že stroskotajú na tom, že nemajú nadpolovičnú účasť. Čiže v koho záujme je, aby bola menšia informovanosť o konaní miestneho referenda? Verejnosti? Zastupiteľstiev? Alebo starostu?
Návrh obsahuje oslabenie postavenia komisií. Keď dnes existuje povinnosť, aby si zastupiteľstvo pred prerokovaním bodu, ku ktorému zaujal stanovisko poradný orgán, čo je teraz väčšinou komisia alebo môže to byť výbor mestskej časti, si má vyžiadať jeho stanovisko, je fakt, že nie vždy sa to robí, ale ak schválime novelu, tak táto povinnosť zo zákona vypadne a komisie, kde nie sú, ktoré sú poradný a nejaký odborný orgán zastupiteľstva, nie sú tam vždy zastúpení iba poslanci, ale najmä v tých menších obciach tam bývajú aj občania, v mestách tam zase bývajú niekedy odborníci z radov, z radov neposlancov, tak ten hlas vypočutý nebude, nebude musieť byť.
Sú tam aj ďalšie veci, ktoré, ktoré posilňujú postavenie starostu, ako je možnosť zvolať zhromaždenie obyvateľov obce, ktorú doteraz malo ako výhradnú právomoc obecné zastupiteľstvo, teraz sa tá právomoc dáva aj starostovi. Je tam pokračovanie pracovného pomeru s obcou iba teda aj pre poslancov, aj pre starostu v prípade zvolenia, akurát sa teda pozastaví, ale nezanikne, no ale teda neviem si ani predstaviť, že koľkí zamestnanci obce by túto možnosť využili. Nepochybujem o tom, že starostovia, ktorí tú možnosť budú chcieť využiť, sa nájdu.
Návrh nerieši veci, ktoré dnes spôsobujú problém vo fungovaní samosprávy a ktoré by novela, dobrá novela zákona o obecnom zriadení mala riešiť. Tými problémami sú potreba väčšej transparentnosti, potreba podmienok pre väčšiu participáciu zo strany občanov, nehovorím o priamej demokracii, hovorím o participácii, vyváženejšie postavenie zastupiteľstiev a starostov a podmienky pre lepšiu a efektívnejšiu kontrolu. prostredníctvom posilnenia postavenia a efektívnosti hlavných kontrolórov. Nič z týchto dôležitých vecí vládny návrh neobsahuje, a preto by som chcel dať procedurálny návrh pánu spravodajcovi, aby sme vrátili predkladateľovi návrh na dopracovanie.
Ďakujem pekne.

Ja by som mal jednu konkrétnu otázku v tejto súvislosti na pána predkladateľa, teda v súvislosti s tým, čo hovoril pán Dostál, a síce, že do prípravy tejto novely neboli zapojení, iné organizácie, občania a tak ďalej, to je pravda, ale samozrejme, prebehlo pripomienkové konanie. A mňa by zaujímalo odstránenie jedného rozporu, teda jednej námietky z organizácie Via Juris, ktorá vyčítala tejto novele, že z nej vypadáva zasielanie oznámenia o referende občanom. Pretože kým v starom znení, alebo zatiaľ teda je v zákone, že obec najneskôr 15 dní pred dňom konania miestneho referenda zašle každému oprávnenému voličovi takéto oznámenie, tak po novom sa v tomto paragrafe hovorí o tom, že obec najneskôr 15 dní pred dňom konania miestneho referenda zverejní oznámenie o vyhlásení miestneho referenda na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce, čo v tých menších obciach asi nemôže úplne dobre fungovať. No a výsledok medzirezortného pripomienkového konania je, že podľa predkladateľa to nové znenie nevylučuje osobné doručenie a tým sa vraj teda odstránil rozpor. Tak sa chcem predkladateľa opýtať, že ako je to myslené. Ako to, že to nevylučuje? Isteže nevylučuje ani doručenie poštovým holubom, ale tak predsa len orgány samosprávy môžu asi postupovať tak, ako im to umožňuje zákon a nie tak, ako je alebo nie je niečo vylúčené.

Ďakujem, Ondro, presne si asi zhrnul všetky tie podstatné body, ktoré boli v tomto návrhu zákona problematické. Hlavne som rád, že si na záver naozaj podal ten procedurálny návrh, pretože tak, ako je to postavené bez zapracovania tých pripomienok, ktoré mali v pripomienkovom konaní, tak naozaj by bolo nezmysel prijať túto novelu.

Ďakujem za slovo. Ondro, chcem oceniť, že si sa nenechal vyviesť z miery, keď pán minister tam začal s tebou nevhodne komunikovať, vyzerá to, že zrejme má z teba alergiu, pretože nakoniec opustil to svoje miesto.
Chcel by som sa ale len vrátiť k tomu, že si hovoril, že ministerstvo rokovalo iba so ZMOS-om a že to je tá hlavná organizácia, ktorá zastupuje starostov. Je to síce pravda, ale už aj tam sa uskutočňujú nejaké pohyby a pomerne veľa obcí, už je 143 obcí, ktoré už nie sú členmi ZMOS-u, lebo už zistili, že táto organizácia im neprináša to, čo by mala. A z tých väčších by som si dovolil prečítať, že nie sú teda malé obce, poviem iba tie, ktoré majú nad 10-tisíc obyvateľov. Napríklad Bratislava, Devínska Nová ves, Dúbravka, Karlova Ves, Ružinov, Bytča, Dunajská Streda, Komárno, Košice – Dargovských hrdinov, Nad jazerom, Košice – Sever, Sídlisko KVP, Sídlisko Ťahanovce, Staré Mesto, Pezinok, Púchov, Spišská Nová ves, Šamorín. Takže vôbec nie sú to malé obce a táto organizácia postupne stráca vplyv aj medzi starostami. Už len tým, ako sa riadi a spravuje. Je to taký, ja som bol teda členom, ako obec Terchová, aj tejto organizácie, ale je to v podstate taký moloch tých starých bývalých čias a tak aj funguje. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. No ja s v prvom rade naozaj chcem poďakovať pánovi kolegovi Dostálovi za podanie tohto procedurálneho návrhu. V čom s ním absolútne súhlasím, je to, že sa nebezpečne zdvíhajú naozaj právomoci starostov, čo sa môže naozaj ochromiť demokratický princíp v mestských a obecných zastupiteľstvách. A čo je veľmi, čo je moja otázka, že prečo sa nekomunikovalo trebárs aj s ZOMOS-om, ktorý považujem za veľmi podstatné združenie občanov miest Slovenska, ktorí by mali k tomuto čo povedať a mali by aj, myslím si, že ďaleko, ďaleko lepšie návrhy, a tento zákon by inak vyzeral po pripomienkovaní aj týchto, aj tohto združenia. Ďakujem.

Ďakujem kolegom za reakcie. Pani poslankyňa Dubačová, no nekomunikovalo sa so ZOMOS-om ani s inými organizáciami, ktoré zastupujú iných aktérov samosprávy, ako je napríklad združenie hlavných kontrolórov, z dôvodu, že to ministerstvo vnútra nenapadlo. A potom aj z dôvodu, že keď sme mu to pripomenuli a napísali sme mu, že by to bolo žiaduce, tak, tak ministerstvo to odmietlo, že stačí, stačí, keď to pripravia so ZMOS-om. Ja som sa na to pýtal aj pána ministra Kaliňáka v rámci hodiny otázok. A teda dostal som odpoveď v tomto duchu.
A Združenie občanov miest a obcí Slovenska, ZOMOS, spolu s ďalšími mimovládnymi organizáciami a mnohými poslancami zastupiteľstiev obecných a mestských pripravilo rozsiahlu hromadnú pripomienku, vyzberalo viac ako 500 podpisov, bolo aj rozporové konanie, ale len minimum z tých pripomienok sa v nejakých čiastkových veciach premietlo do návrhu novely, tie podstatné veci, podstatné problémy tam ostali. My predkladáme na túto schôdzu poslanecký návrh novely zákona o obecnom zriadení, ktorí rieši práve tie podstatné problémy, o ktorých som hovoril, teda väčšiu transparentnosť vo fungovaní samosprávy, vyváženejšie postavenie starostov a zastupiteľstiev, podmienky pre lepšiu participáciu zo strany občanov a podmienky pre efektívnejší výkon kontrolnej činnosti zo strany hlavných kontrolórov.
A, pán poslanec Laurenčík, no nie je celkom pravda, že som sa nenechal vyviesť z miery pánom poslancom Kaliňákom, do istej miery som sa nechal, lebo už sa nevie zmestiť do kože, a teda zrejme vládna kríza spôsobila to, že reaguje absolútne neadekvátne a vykrikuje počas vystúpenia poslanca.

Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predkladateľ, dnešný návrh novely zákona o obecnom zriadení prináša viacero zmien, ku ktorým pokladáme za potrebné sa vyjadriť. A najprv poviem tie pozitívne veci, ktoré vnímame v tomto zákone, vymedzenie definície "verejného priestranstva," snahu o riešenie situácie obce, ktoré nemajú dlhodobo zvolené svoje zastupiteľstvo a starostu a nemôžu plniť zo zákona vyplývajúce povinnosti. Toto sú pozitívne veci, ktoré zákon prináša.
Žiaľ, v tomto zákone je oveľa viac negatívnych vecí, ktoré obmedzujú právomoci samosprávy a ktoré už aj predo mnou zhrnuli moji kolegovia.
Prvá vec, pričlenenie obce. Už pri spôsobe, akým predkladateľ rieši túto situáciu, vzniká viacero nejasností. Čo sa týka pričlenenia nefunkčnej obce k susednej obci, predkladateľ sa v paragrafovom znení odvoláva na prihliadnutie na oprávnené záujmy a potreby obyvateľov nefunkčnej obce, zároveň však výrazne limituje možnosti obyvateľov ovplyvniť rozhodnutie o pričlenení k susednej obci. Podľa navrhovanej úpravy okresný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa nachádza nefunkčná obec, zvolá na podnet ministerstva zhromaždenie obyvateľov nefunkčnej obce, na ktorom prerokuje pričlenenie a vyhotoví záznam. Nie je jasné, do akej miery a či vôbec majú obyvatelia nefunkčnej obce možnosť rozhodnúť sa, ku ktorej susednej obci by mali byť pričlenení, ako aj o ďalších súvisiacich náležitostiach Tak isto absentuje vymedzenie, kedy a akým spôsobom je okresný úrad v sídle kraja povinný zhromaždenie obyvateľov zvolať. Nie je stanovené, akým spôsobom sa má s občanmi pričlenenie prerokovať. Aj preto by bolo oveľa vhodnejšie, keby v tomto bode mali obyvatelia nefunkčnej obce, prípadne aj susednej obce možnosť rozhodnúť o pričlenení obce v miestnom referende.
Mimochodom tento argument predložilo v pripomienkovom konaní aj ministerstvo spravodlivosti, ktoré rovnako poukázalo na rozdielne možnosti obyvateľov obce rozhodovať o obci, keďže podľa zákona ak ide o zlúčenie alebo rozdelenie obce, je podľa platnej právnej úpravy nevyhnutné miestne referendum. Čiže tento zákon de facto zavádza dva právne režimy v analogických situáciách, čo pokladáme za vážny zásah do právnej istoty v tejto oblasti.
Zníženie počtu poslancov, to už hovorili moji kolegovia, za, toto ustanovenie pokladám za veľmi problematické. Tak isto nesúhlasím s tým, zákon sa odvoláva na hospodárnosť a efektivitu, ale pozrime sa teda na to bližšie. V dôvodovej správe sa doslova uvádza, že "je v záujme vyššej efektivity obecných zastupiteľstiev a zníženie finančných prostriedkov na ich činnosť". Že toto je zámer pri znižovaní počtu poslancov. Podľa nových pravidiel teda v mestách od 10-tisíc do 20-tisíc obyvateľov sa počet poslancov môže znížiť o 31 %, v mestách od 20- do 50-tisíc o 32 % a v mestách od 50- do 100-tisíc a nad 100-tisíc obyvateľov tento počet poslancov dokonca klesne o 60 % poslancov. V dôvodovej správe však predkladateľ hovorí, že toto znižovanie je primerané a účelné, otázka je, do akej miery naozaj prihliadal na efektivitu a účelnosť a hlavne na kvalitu zastupiteľskej demokracie a na názor občanov. Tak isto je pochybná aj argumentácia o efektivite obecných zastupiteľstiev, keďže pri obciach do 10-tisíc obyvateľov sa mení počet poslancov len minimálne. V podstate tam sa počty poslancov vôbec nemenia.
Argumenty predkladateľa mimochodom vyvracia aj samotné ministerstvo financií, ktoré konštatuje, že 92 % všetkých obcí na Slovensku má menej ako 3-tisíc obyvateľov, obce do 250 obyvateľov minú viac ako polovicu všetkých výdavkov na výkon správy, teda na úkor rozvoja obce a kvalitného poskytovania služieb. Naopak, obce s počtom nad 20-tisíc obyvateľov alebo 50-tisíc minú na výkon verejnej správy len 10 % zo svojich výdavkov. Tento argument výrazne spochybňuje tvrdenie predkladateľa o vyššej efektivite obecných zastupiteľstiev. Ak totiž chceme skutočne hovoriť o efektivite a šetrení prostriedkov, v prvom rade by sme sa museli sústrediť na malé obce do 3-tisíc obyvateľov. Týchto obcí je na Slovensku až 92 percent. Sú to presne tie obce, kde navrhovaná novela zákona počet poslancov nieže rieši minimálne, vôbec ich nerieši.
Navrhovateľ argumentuje, že Slovenská republika má viac ako dvojnásobne vyšší podiel komunálnych poslancov na 100-tisíc obyvateľov, ako je priemer Európskej únie, ale podľa ministerstva financií máme zároveň obrovský nepomer miery zastúpenia pri menších obciach, ktoré zase táto novela nerieši. A je to približne jeden poslanec na 33 obyvateľov vo väčších mestách, v prípade, v malých mestách, zatiaľ čo v prípade miest do 100-tisíc obyvateľov je to približne jeden poslanec na 5 882 obyvateľov. Čiže efektivitu ani finančný dopad toto opatrenie nebude mať absolútne vôbec žiadny. A ako hovorím, neprihliada na pluralitu, na pluralitu názorov a predkladateľ dostatočne nezohľadnil aspekt kvality a demokracie, kde si občania môžu voliť svojich zástupcov.
Ak by sme skutočne chceli riešiť počet, veľký počet poslancov v obciach, tak na mieste by bola asi diskusia o územnosprávnom členení, o možno zredukovaní, zredukovaní počtu malých obcí, spájanie obcí, ale nie selektívne znižovanie počtu poslancov len vo väčších mestách, kedy v 92 % obcí počet poslancov ostane rovnaký.
Ďalším problematickým bodom je referendum o odvolaní starostu. Zanedbanie alebo nedostatočné prihliadnutie na zachovanie demokratických princípov a oslabovanie kontrolných mechanizmov v samospráve prináša aj navrhované zrušenie ustanovenia, ktoré dáva obecnému zastupiteľstvu možnosť vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce o odvolaní starostu, ak hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti starostu, porušuje Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony a tak ďalej. V dôvodovej správe navrhovateľ uvádza, že nie je zo zákona jednoznačne zrejmé, kedy ide o hrubé zanedbávanie povinnosti starostu obce. A ďalším dôvodom má byť nedostatok objektivity, keďže údajne možno účelovo zneužiť toto referendum v neprospech starostu obce a ide tak o nevyváženú úpravu vzťahu medzi orgánmi obce, ako hovorí predkladateľ. Myslím si, že vhodnejšie by bolo, ak by navrhovateľ presne špecifikoval, čo to je hrubé porušenie zo strany starostu a aplikačné problémy tak odstránil. Nie je predsa možné, že keď aplikačná prax ukáže, že nemáme dostatočnú definíciu, čo to hrubé porušenie je, tak jednoducho miestne referendum, miestne referendum odstránime alebo obmedzíme.
Tiež pripomínam, že povinnosti starostu sú jasne definované v ustanovení § 13 tohto zákona, preto pokladám za vhodné hľadať cestu ako zlepšiť skôr aplikáciu tohto ustanovenia, namiesto jeho zrušenia. Prípadné ťažkosti pri aplikácii nejakého zákona nemôžu byť predsa dôvodom na úplné zrušenie kompetencie zastupiteľstva, ktoré má mandát od občanov a je v tomto prípade kontrolným orgánom aj starostu.
Za najzávažnejšie, ale už nebudem mať čas sa tomu venovať, obmedzenie právomoci komisie a obecnej rady. Predkladateľ argumentuje, že chce zrušiť povinnosť, aby boli všeobecné záväzné nariadenia alebo iné materiály prerokované v komisiách. Zároveň dáva, hovorí, že poslanci aj starosta by sa mali vzdelávať vo svojich, v úlohách, ktoré plnia, a je to a argumentuje tým, že aj tak sa to nerobí. To, že sa niečo nerobí, nemôže byť dôvod, že to v zákone zrušíme. Napriek tomu, že komisie majú poradnú, len poradnú úlohu, je nesmierne dôležité, aby všetky materiály, ktoré predkladá starosta, prešli zároveň týmito poradnými orgánmi, ktoré môžu, jednak na nich môžu sa zúčastňovať občania, je tam odborná diskusia, niektoré komisie si predvolávajú odborníkov a to je priestor, kde prebieha odborná diskusia.
Čiže navrhujeme tento zákon nepodporiť.

Pani poslankyňa Remišová, súhlasím s tou kritikou, súhlasím s tým tvrdením, že sa návrhom oslabuje postavenie komisií ako poradných orgánov. Oslabuje sa postavenie obecnej rady. Tam by som teda doplnil, že ide o, o to, že dnes starosta, keď nepodpíše uznesenie, tak má povinnosť pred tým, ako sa rozhodne nepodpísať uznesenie a tým pozastaviť jeho účinnosť, má povinnosť prerokovať toto rozhodnutie v obecnej rade. Názor obecnej rady nie je pre neho záväzný a naozaj častokrát je to len, len formalita. Keď ale ministerstvo navrhlo, aby sa to úplne vypustilo zo zákona, keďže je to len formalita, my sme v rámci pripomienkového konania v rámci hromadnej pripomienky iniciovanej ZOMOS-om dali návrh, aby mal starosta povinnosť, ak nepodpíše uznesenie, tak aby mal povinnosť informovať o tom všetkých poslancov, aby mal povinnosť to zverejniť, vrátane dôvodov, pre ktoré, pre ktoré to uznesenie nepodpísal. Teda miera informovanosti poslancov a verejnosti o tom, prečo starosta nepodpísal nejaké uznesenie zastupiteľstva, by sa zvýšila. Samozrejme, ministerstvo vnútra túto našu pripomienku ignorovalo. Nebude sa zvyšovať miera informovanosti poslancov, nebude sa zvyšovať miera informovanosti verejnosti, nebude musieť starosta podrobnejšie zdôvodňovať, prečo, prečo nejaké uznesenie zastupiteľstva nepodpísal a dokonca ho ani nebude musieť prerokovať v obecnej rade. Pekný obrázok.

Ďakujem kolegovi Ondrejovi Dostálovi. Áno, k tejto otázke som sa z časových dôvodov nestihla dostať. Je absolútne proti nejakým pravidlám samosprávy, aby keď starosta nepodpíše nejaké uznesenie, aby sa teda zrušila povinnosť aspoň ho prerokovať v tej obecnej rade. To je jedna vec. Druhá vec, ešte som sa nevyjadrila ku kontrolórovi, ale tam myslím, že moji kolegovia predo mnou zhrnuli výhrady, výhrady veľmi jasne. Orgán, ktorý má kontrolovať starostu, aby starosta mu mohol zadávať úlohy a zahlcovať ho agendou, myslím si, že to je najlepšia cesta ako znefunkčniť kontrolórov v samospráve. A neviem teda, o čo ide v navrhovanej novele zákona, ale teda o zlepšenie fungovania samosprávy rozhodne v tejto navrhovanej novele nejde. A tí, tí kolegovia, však hovoril tu aj kolega zo SMER-u, tí kolegovia, ktorí sú v samospráve, ktorí sú buď poslancami alebo majú komunálne skúsenosti, tak vidia, že takto postavená novela zákona ide proti duchu samosprávy. Ďakujem.