23. schôdza

Ďakujem za všetky konštruktívne faktické poznámky. Pán poslanec Pčolinský, ale, prepáčte, ja chápem, že máte veselú náladu. Dostali ste sa v tejto kalamite do parlamentu načas. Kritizujete vládnu koalíciu, keď hlasuje unisono, keď jej niečo prejde bez rozpravy. Kritizujete, že nemáme vlastný názor, že sme v područí vlády a neviem čo, a keď človek prejaví vlastný názor a hlavne pochváli novelu zákona, ktorú pán minister predkladá, ale ju chce vylepšiť, tak nás kritizujete, že sme rozhádaní. Tak sa rozhodnite, že čo chcete, aby sme vystupovali, teda schvaľovali veci bez rozpravy, všetko, čo predloží vláda, alebo sa snažili konštruktívne návrhy vlády vyriešiť. Ďakujem.

Pán poslanec Pčolinský, nevykrikujte! V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa...
Chcete reagovať? Takže v zmysle rokovacieho poriadku teraz vystúpi pán predkladateľ, pán minister.

Ďakujem pekne. Ja takisto by som začal poznámkou k pánovi poslancovi Pčolinskému. Ono postavenie principiálnej opozície je v poriadku. Teda byť proti všetkému, čo sa v sále deje, je v poriadku a je to vhodné. Na druhej strane platí, aj v úvode som to deklaroval, tento zákon je vytvorený predovšetkým v spolupráci a na podnet Združenia miest a obcí. Vzhľadom na skutočnosť, že Združenie miest a obcí nemá vlastnú zákonodarnú iniciatívu, prevzala tú na seba vláda. Čiže to, aj čo naznačil napríklad pán poslanec Grendel alebo pán podpredseda Hrnčiar, to sú všetko veci, že toto je jeden zo zákonov, ktorý vlastne bude svoju konečnú podobu dostávať aj v parlamente vzhľadom na široké zastúpenie samosprávy aj tu. A ja som dávno deklaroval a hovorím to v podstate vždy, odkedy mám možnosť vykonávať túto funkciu, že v otázke samospráv nemôže štát, vláda diktovať niektoré podmienky, ale musí sa vytvárať v podstate od samotného, od tej najmenšej dedinky až po primátorov veľkých miest. To znamená, je prirodzené, že tento zákon dospeje k určitým zmenám aj v samotnom pléne, preto sme tým zmenám otvorení, a vidím, že tu je dostatočné, veľké množstvo ľudí, ktorí pozmeňováky budú dávať. Čiže z tohto pohľadu je to vlastne téma do diskusie, ktorá sa tu teraz vlastne rozprúdi. Aj keď v prvom čítaní by samozrejme, je to iba niečo heslovite, ale v tom druhom čítaní predpokladám, že tento zákon zažije pomerne veľa zmien k tomu, aby obce fungovali efektívne, lebo to je naozaj pravda, nie je možné porovnávať matematicky Slovensko s ostatnými krajinami, kde sú úplne iné veľkosti obcí, úplne iné problémy a úplné iné rozloženie v rámci regionálnych problémov.
Ďakujem.

Tak, nech sa páči, pani poslankyňa Dubačová.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení páni kolegovia, ktorí ste sa naozaj dostali dnes do parlamentu. Na začiatku by som chcela ospravedlniť kolegov, ktorí tu nie sú. Nejdú trolejbusy. V Bratislave je kalamita, naozaj nám nečakane napadol na konci novembra sneh, takže nič sa nedá robiť. Nefunguje komunál, o ktorom práve rozprávame, takže mi dovoľte vystúpiť k tomuto bodu do rozpravy z pozície dlhoročnej poslankyne mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici a predtým ešte dlhoročnejšej občianskej aktivistky.
Citlivo vnímam pôsobenie obecných a mestských samospráv na Slovensku a práve na tejto úrovni prichádzajú občania prvýkrát a následne najčastejšie do styku s demokratickými inštitúciami. A preto je veľmi dôležité, či dokážu samosprávy kvalitne a otvorene so svojimi občanmi komunikovať, prijímať ich požiadavky, potreby, prípadne argumentovať. Počas môjho mandátu poslankyne Národnej rady sme tu spolu s kolegami Ondrom Dostálom, Otom Žarnayom, Jánom Budajom a ďalšími predložili alebo podporili viacero návrhov zmeny obecného zákona. Tieto zmeny mali viesť práve k posilneniu hlasu občanov, verejnosti v samospráve, čiže k podporeniu budovania otvorenej občianskej spoločnosti. Navrhovali sme teda otvorené obecné, mestské komisie, navrhovali sme zaviesť etický kódex poslancov, chceli sme umožniť vystúpenie verejnosti na zasadnutí obecných a mestských zastupiteľstiev, podpory od koaličných poslancov sme sa, žiaľ, nedočkali. Rovnako sa nič z toho neobjavilo ani v novele tohto zákona. Zákon zohľadňuje a zapracováva pripomienky z väčšej časti iba jednej skupiny obyvateľov, a to starostov a primátorov. Vôbec nezohľadnil požiadavky občanov či poslancov mestských a miestnych zastupiteľstiev. Ja som rada za oba príspevky kolegov pánov primátorov pretože mi dali trošku nádej, že aj oni to vnímajú takto. Tak za to ďakujem a som rada a určite budem podporovať aj túto novelu, tento pozmeňovák. Čiže táto konkrétna novela, ktorú máme na stole, neprináša viac transparentnosti ani otvorenosti do samospráv. Nepomáha k budovaniu tej občianskej angažovanej spoločnosti, ktorá práve môže napomôcť k tomu, že v konečnom dôsledku sa budú riešiť konkrétne prípady občanov. Iba technokraticky rieši požiadavky niektorých starostov a primátorov.
To, že je táto novela starostovská, najviac demonštruje príklad zníženia poslancov mestských a obecných zastupiteľstiev. Argumentuje sa tu domnelým šetrením, pritom odmeny poslancov zastupiteľstiev ani zďaleka netvoria významnú čiastku v rozpočte obcí či miest. Hlavným argumentom je teda úspora. Keď sa však pozrieme na príklad mojej domovskej Banskej Bystrice, pri plánovanom znížení počtu poslancov z 31 na 21 dôjde k úspore 100-tisíc eur, čo predstavuje 0,13 % výdavkov mestského rozpočtu. Čiže argument vysokých výdavkov je iba akýmsi ospravedlnením akejsi mocenskej snahy niektorých starostov a primátorov oklieštiť personálne zloženie zastupiteľstiev, poprípade umlčať opozíciu, hlas nezávislých poslancov.
Čo však takéto zásadné zníženie bude znamenať pre samosprávy, poďme si to rozložiť. Opäť budem vychádzať z príkladu z Banskej Bystrice, kde teda máme 31-členný zastupiteľský zbor. Po novom by sa znížil na 21, to znamená desať poslancov by tam už nebolo. Máme mestské časti, okrajové mestské časti. Už teraz sa obyvatelia týchto mestských častí sťažujú na to, že ich záujmy nie sú dostatočne zastupované, že sú na okraji záujmu, že sa neriešia. Ak si zoberieme časti ako Šalková, títo občania sú naozaj za okrajom záujmu. Z ich prostredia idú požiadavky práve o posilnenie ich hlasu v mestskom parlamente. Nie naopak, nie o umlčanie. Obyvatelia malých mestských častí si teda ťažko presadia svojho zástupcu vo veľkom obvode, nemajú šancu. My im ju dokonca týmto zákonom berieme. Vravíme občanom, ste na okraji, tam zostanete, vaše veci sa budú, ak sa vôbec budú riešiť, tak budú až medzi poslednými, lebo vy tam nebudete mať hlas, ktorý vás bude zastupovať. Pritom práve preto, že sú tieto časti okrajové, ich požiadavky sú špecifické, vychádzajú z viac obecného charakteru týchto mestských častí ako mestského, pretože častokrát tie časti majú, sú to malé dedinky, pripojené dedinské časti. Doteraz sa im ťažko presadzovalo svojich zástupcov, po novom to bude ešte ťažšie. Túto novelu vnímajú ako útok na svojich zastupiteľov. Aj preto som bola týmito poslancami mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici vyzvaná, aby som sa proti tejto zmene postavila. Takže vnímam nespravodlivosť tohto návrhu voči väčším mestám. Kým 20-tisícové mesto môže mať 13 poslancov, rovnako veľká časť v Banskej Bystrici si bude môcť voliť iba siedmich zástupcov. Páni kolegovia, to je veľký nepomer. To je veľká diskriminácia.
No, aby som to na záver zhrnula, tento zákon zohľadňuje iba potreby niektorých starostov a primátorov, nedáva priestor pre pripomienky poslancov obecných zastupiteľstiev, neberie do úvahy potreby a hlas verejnosti. A vrcholom tejto novely je umlčanie opozície, ktoré si starostovia chcú zabezpečiť cez oslabenie zastupiteľstiev.
Ďakujem pekne.

Ďakujeme pekne, pani poslankyňa. Registrujem tri faktické poznámky na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán podpredseda Národnej rady Hrnčiar, nech sa páči.

Pani poslankyňa Dubačová, ja si veľmi vážim vašu prácu v Mestskom zastupiteľstve v Banskej Bystrici, pretože ju veľmi dobre poznám a držím vám palce, aby sa vám darilo, aby ste presadzovali to, čo presadzujete dlhodobo. Ale musím povedať, že nie všetko sa musí určovať zákonom. Tak ako som v mojom predošlom príspevku povedal, už teraz existuje možnosť, aby samospráva, ak sa rozhodne, zredukovala počet poslancov, ale existuje možnosť, aby samospráva určila, či povolí občanom vystúpiť mestskom zastupiteľstve. Podľa mňa to nemusí byť explicitne v zákone. Konkrétne opäť prejdem k príkladu mesta Martin, kde sa snažíme ísť vysoko nad rámec zákona vo všetkých oblastiach. Pätnásť rokov mohli občania v meste Martin vystupovať nielen v bode Rôzne, ako vy navrhujete alebo ste navrhovali, že 30 minút v bode Rôzne, ale pri každom jednom bode mestského zastupiteľstva. A musím sa priznať, že sme to teraz zmenili, pretože ako som ohlásil, že už nebudem kandidovať na post primátora mesta Martin, už teda končím tri volebné obdobia a kandidovať ďalej nebudem, tak sa to začalo zneužívať a museli sme zredukovať toto právo, ktoré išlo nad rámec zákona, že umožňujeme občanom vystupovať v bode Rôznom, ale opäť nie len 30 minút, ale neobmedzene. Takže ak príde 20 občanov, tak môžu vystupovať aj, aj 5 hodín, hej. Takže nechajme to na mestá a obce a ak sú primátori, ktorí to nechcú povoliť, tak je potom na poslancoch, aby urobili takú osvetu, aby ľudia im to vo voľbách spočítali.

Pán poslanec Fecko s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, dobre si to vystihla, hlavne tie okrajové časti, áno, tam je veľký problém. A myslím si, že ten spôsob života, či sa nám to páči alebo nepáči, tých okrajových častí, ktoré boli v mnohých prípadoch, obce, stále prevláda. Stále prevláda, hoci je už 30 alebo 50 rokov po tom, lebo tam sú domy. Uvedomme si, tam sú domy, ktoré boli naučené nejakou inou, by som povedal, tou životnou filozofiou sa riadiť ako v mestskej časti, ako teda to mesto. To, že socializmus spôsobil, že sme vtedy mali víziu, aby určité mestá mali určitý počet obyvateľov, tak či sa to niekomu páčilo alebo nepáčilo, hoci to malo ísť cez referendum, nestalo sa, a mnoho mestských častí sa chtiac-nechtiac ocitlo pod príslušným okresným, resp. krajským mestom. Možno registrujete aj moju iniciatívu, ktorú tu už dávam šiestykrát a budem dávať stále, aby keď môžme zlučovať určité časti, tak aby sme mohli aj rozdeľovať. Šalková je tiež toho príkladom. Áno, teraz máme v zákone určitý režim, ktorý hovorí o 3-tisícoch obyvateľov, to je ten základný, áno, beriem, keď sme to takto stanovili, okej, ale dajme šancu, aby to referendum, ktoré má byť o tom oddelení, bolo v tej miestnej časti, nie v celom meste, ako je to teraz postavené.
A budem to stále opakovať, keď sa Veľká Británia išla od Európskej únii odtrhnúť, tak sa referendum urobilo kde? Nie v EÚ, ale predsa vo Veľkej Británii. Takže, vážení, to je rovnaký princíp demokracie aj v týchto častiach. A budem stále tvrdiť o tom, že tie malé časti majú mať šancu povedať si, ako chcú riadiť svoj život, svojich občanov.
Ďakujem.

Pán poslanec Bublavý.