23. schôdza

Ďakujem pekne. Pán kolega Hrnčiar, ja teraz som v pomykove, lebo... Tak podporíte to v prvom čítaní, ale veľmi sa vám nepáči ten návrh? Ja neviem, vy v rámci koalície, keď predkladáte nejaký návrh, ja som myslel, že vy sa dohodnete a tak s niečím idete. Ale vy každú schôdzu máte nejaký problém medzi sebou. Vy každú schôdzu sa neviete na nejakých veciach dohodnúť. Ste rozhádzaní, ste rozbití. Tak ja neviem, táto koalícia funguje či nefunguje, či ako to je?

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja si dovolím zareagovať na kolegu Hrnčiara a pripojiť sa k tomu jeho názoru, že teda myslím si, že nie je teraz správny čas na znižovanie počtu poslancov. Ak je problém s financiami, či na jednotlivých obciach alebo že to zneužívajú, zákon, že nereguluje nejakým spôsobom, treba sa radšej povenovať tomu, ako znižovať počet poslancov. Ale rovnako, tak ako pán podpredseda parlamentu pochválil, pochválim aj ja, že konečne je tu novela, ktorá rieši dlhodobé problémy, výkladové problémy tohto zákona, či je to skutočne verejné priestranstvo a iné. Zároveň musím povedať ešte, že mám jeden problém, ktorý možno pán kolega, myslím, že nespomenul, a to je kompetencia starostu určovať hlavnému kontrolórovi náplň práce. Zároveň ale dodávam, že niekedy je potrebné, aby aj akoby ad hoc požiadal o vykonanie kontroly okamžite, kedy nie je možné požiadať zastupiteľstvo, aby mohlo poveriť tohto kontrolóra vykonaním kontroly. Čiže na jednej strane mám problém, že teda sa dáva kompetencia alebo oprávnenie starostu určovať kontrolu alebo výkon kontroly. Na druhej strane si myslím, že nejakým spôsobom by mal byť oprávnený v určitých prípadoch aj o takúto kontrolu požiadať hlavného kontrolóra. Nie prikázať, požiadať. A vravím to z vlastnej skúsenosti. Takže určite prídeme s nejakým pozmeňujúcim návrhom k tomuto. Možno aj v ostatných oblastiach, do ktorých sa zákon neoprel, a mám aj ja svoj názor na niektoré veci, ktoré by sa mohli ešte upraviť.

Ďakujem za všetky konštruktívne faktické poznámky. Pán poslanec Pčolinský, ale, prepáčte, ja chápem, že máte veselú náladu. Dostali ste sa v tejto kalamite do parlamentu načas. Kritizujete vládnu koalíciu, keď hlasuje unisono, keď jej niečo prejde bez rozpravy. Kritizujete, že nemáme vlastný názor, že sme v područí vlády a neviem čo, a keď človek prejaví vlastný názor a hlavne pochváli novelu zákona, ktorú pán minister predkladá, ale ju chce vylepšiť, tak nás kritizujete, že sme rozhádaní. Tak sa rozhodnite, že čo chcete, aby sme vystupovali, teda schvaľovali veci bez rozpravy, všetko, čo predloží vláda, alebo sa snažili konštruktívne návrhy vlády vyriešiť. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja takisto by som začal poznámkou k pánovi poslancovi Pčolinskému. Ono postavenie principiálnej opozície je v poriadku. Teda byť proti všetkému, čo sa v sále deje, je v poriadku a je to vhodné. Na druhej strane platí, aj v úvode som to deklaroval, tento zákon je vytvorený predovšetkým v spolupráci a na podnet Združenia miest a obcí. Vzhľadom na skutočnosť, že Združenie miest a obcí nemá vlastnú zákonodarnú iniciatívu, prevzala tú na seba vláda. Čiže to, aj čo naznačil napríklad pán poslanec Grendel alebo pán podpredseda Hrnčiar, to sú všetko veci, že toto je jeden zo zákonov, ktorý vlastne bude svoju konečnú podobu dostávať aj v parlamente vzhľadom na široké zastúpenie samosprávy aj tu. A ja som dávno deklaroval a hovorím to v podstate vždy, odkedy mám možnosť vykonávať túto funkciu, že v otázke samospráv nemôže štát, vláda diktovať niektoré podmienky, ale musí sa vytvárať v podstate od samotného, od tej najmenšej dedinky až po primátorov veľkých miest. To znamená, je prirodzené, že tento zákon dospeje k určitým zmenám aj v samotnom pléne, preto sme tým zmenám otvorení, a vidím, že tu je dostatočné, veľké množstvo ľudí, ktorí pozmeňováky budú dávať. Čiže z tohto pohľadu je to vlastne téma do diskusie, ktorá sa tu teraz vlastne rozprúdi. Aj keď v prvom čítaní by samozrejme, je to iba niečo heslovite, ale v tom druhom čítaní predpokladám, že tento zákon zažije pomerne veľa zmien k tomu, aby obce fungovali efektívne, lebo to je naozaj pravda, nie je možné porovnávať matematicky Slovensko s ostatnými krajinami, kde sú úplne iné veľkosti obcí, úplne iné problémy a úplné iné rozloženie v rámci regionálnych problémov.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení páni kolegovia, ktorí ste sa naozaj dostali dnes do parlamentu. Na začiatku by som chcela ospravedlniť kolegov, ktorí tu nie sú. Nejdú trolejbusy. V Bratislave je kalamita, naozaj nám nečakane napadol na konci novembra sneh, takže nič sa nedá robiť. Nefunguje komunál, o ktorom práve rozprávame, takže mi dovoľte vystúpiť k tomuto bodu do rozpravy z pozície dlhoročnej poslankyne mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici a predtým ešte dlhoročnejšej občianskej aktivistky.
Citlivo vnímam pôsobenie obecných a mestských samospráv na Slovensku a práve na tejto úrovni prichádzajú občania prvýkrát a následne najčastejšie do styku s demokratickými inštitúciami. A preto je veľmi dôležité, či dokážu samosprávy kvalitne a otvorene so svojimi občanmi komunikovať, prijímať ich požiadavky, potreby, prípadne argumentovať. Počas môjho mandátu poslankyne Národnej rady sme tu spolu s kolegami Ondrom Dostálom, Otom Žarnayom, Jánom Budajom a ďalšími predložili alebo podporili viacero návrhov zmeny obecného zákona. Tieto zmeny mali viesť práve k posilneniu hlasu občanov, verejnosti v samospráve, čiže k podporeniu budovania otvorenej občianskej spoločnosti. Navrhovali sme teda otvorené obecné, mestské komisie, navrhovali sme zaviesť etický kódex poslancov, chceli sme umožniť vystúpenie verejnosti na zasadnutí obecných a mestských zastupiteľstiev, podpory od koaličných poslancov sme sa, žiaľ, nedočkali. Rovnako sa nič z toho neobjavilo ani v novele tohto zákona. Zákon zohľadňuje a zapracováva pripomienky z väčšej časti iba jednej skupiny obyvateľov, a to starostov a primátorov. Vôbec nezohľadnil požiadavky občanov či poslancov mestských a miestnych zastupiteľstiev. Ja som rada za oba príspevky kolegov pánov primátorov pretože mi dali trošku nádej, že aj oni to vnímajú takto. Tak za to ďakujem a som rada a určite budem podporovať aj túto novelu, tento pozmeňovák. Čiže táto konkrétna novela, ktorú máme na stole, neprináša viac transparentnosti ani otvorenosti do samospráv. Nepomáha k budovaniu tej občianskej angažovanej spoločnosti, ktorá práve môže napomôcť k tomu, že v konečnom dôsledku sa budú riešiť konkrétne prípady občanov. Iba technokraticky rieši požiadavky niektorých starostov a primátorov.
To, že je táto novela starostovská, najviac demonštruje príklad zníženia poslancov mestských a obecných zastupiteľstiev. Argumentuje sa tu domnelým šetrením, pritom odmeny poslancov zastupiteľstiev ani zďaleka netvoria významnú čiastku v rozpočte obcí či miest. Hlavným argumentom je teda úspora. Keď sa však pozrieme na príklad mojej domovskej Banskej Bystrice, pri plánovanom znížení počtu poslancov z 31 na 21 dôjde k úspore 100-tisíc eur, čo predstavuje 0,13 % výdavkov mestského rozpočtu. Čiže argument vysokých výdavkov je iba akýmsi ospravedlnením akejsi mocenskej snahy niektorých starostov a primátorov oklieštiť personálne zloženie zastupiteľstiev, poprípade umlčať opozíciu, hlas nezávislých poslancov.
Čo však takéto zásadné zníženie bude znamenať pre samosprávy, poďme si to rozložiť. Opäť budem vychádzať z príkladu z Banskej Bystrice, kde teda máme 31-členný zastupiteľský zbor. Po novom by sa znížil na 21, to znamená desať poslancov by tam už nebolo. Máme mestské časti, okrajové mestské časti. Už teraz sa obyvatelia týchto mestských častí sťažujú na to, že ich záujmy nie sú dostatočne zastupované, že sú na okraji záujmu, že sa neriešia. Ak si zoberieme časti ako Šalková, títo občania sú naozaj za okrajom záujmu. Z ich prostredia idú požiadavky práve o posilnenie ich hlasu v mestskom parlamente. Nie naopak, nie o umlčanie. Obyvatelia malých mestských častí si teda ťažko presadia svojho zástupcu vo veľkom obvode, nemajú šancu. My im ju dokonca týmto zákonom berieme. Vravíme občanom, ste na okraji, tam zostanete, vaše veci sa budú, ak sa vôbec budú riešiť, tak budú až medzi poslednými, lebo vy tam nebudete mať hlas, ktorý vás bude zastupovať. Pritom práve preto, že sú tieto časti okrajové, ich požiadavky sú špecifické, vychádzajú z viac obecného charakteru týchto mestských častí ako mestského, pretože častokrát tie časti majú, sú to malé dedinky, pripojené dedinské časti. Doteraz sa im ťažko presadzovalo svojich zástupcov, po novom to bude ešte ťažšie. Túto novelu vnímajú ako útok na svojich zastupiteľov. Aj preto som bola týmito poslancami mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici vyzvaná, aby som sa proti tejto zmene postavila. Takže vnímam nespravodlivosť tohto návrhu voči väčším mestám. Kým 20-tisícové mesto môže mať 13 poslancov, rovnako veľká časť v Banskej Bystrici si bude môcť voliť iba siedmich zástupcov. Páni kolegovia, to je veľký nepomer. To je veľká diskriminácia.
No, aby som to na záver zhrnula, tento zákon zohľadňuje iba potreby niektorých starostov a primátorov, nedáva priestor pre pripomienky poslancov obecných zastupiteľstiev, neberie do úvahy potreby a hlas verejnosti. A vrcholom tejto novely je umlčanie opozície, ktoré si starostovia chcú zabezpečiť cez oslabenie zastupiteľstiev.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Dubačová, ja si veľmi vážim vašu prácu v Mestskom zastupiteľstve v Banskej Bystrici, pretože ju veľmi dobre poznám a držím vám palce, aby sa vám darilo, aby ste presadzovali to, čo presadzujete dlhodobo. Ale musím povedať, že nie všetko sa musí určovať zákonom. Tak ako som v mojom predošlom príspevku povedal, už teraz existuje možnosť, aby samospráva, ak sa rozhodne, zredukovala počet poslancov, ale existuje možnosť, aby samospráva určila, či povolí občanom vystúpiť mestskom zastupiteľstve. Podľa mňa to nemusí byť explicitne v zákone. Konkrétne opäť prejdem k príkladu mesta Martin, kde sa snažíme ísť vysoko nad rámec zákona vo všetkých oblastiach. Pätnásť rokov mohli občania v meste Martin vystupovať nielen v bode Rôzne, ako vy navrhujete alebo ste navrhovali, že 30 minút v bode Rôzne, ale pri každom jednom bode mestského zastupiteľstva. A musím sa priznať, že sme to teraz zmenili, pretože ako som ohlásil, že už nebudem kandidovať na post primátora mesta Martin, už teda končím tri volebné obdobia a kandidovať ďalej nebudem, tak sa to začalo zneužívať a museli sme zredukovať toto právo, ktoré išlo nad rámec zákona, že umožňujeme občanom vystupovať v bode Rôznom, ale opäť nie len 30 minút, ale neobmedzene. Takže ak príde 20 občanov, tak môžu vystupovať aj, aj 5 hodín, hej. Takže nechajme to na mestá a obce a ak sú primátori, ktorí to nechcú povoliť, tak je potom na poslancoch, aby urobili takú osvetu, aby ľudia im to vo voľbách spočítali.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, dobre si to vystihla, hlavne tie okrajové časti, áno, tam je veľký problém. A myslím si, že ten spôsob života, či sa nám to páči alebo nepáči, tých okrajových častí, ktoré boli v mnohých prípadoch, obce, stále prevláda. Stále prevláda, hoci je už 30 alebo 50 rokov po tom, lebo tam sú domy. Uvedomme si, tam sú domy, ktoré boli naučené nejakou inou, by som povedal, tou životnou filozofiou sa riadiť ako v mestskej časti, ako teda to mesto. To, že socializmus spôsobil, že sme vtedy mali víziu, aby určité mestá mali určitý počet obyvateľov, tak či sa to niekomu páčilo alebo nepáčilo, hoci to malo ísť cez referendum, nestalo sa, a mnoho mestských častí sa chtiac-nechtiac ocitlo pod príslušným okresným, resp. krajským mestom. Možno registrujete aj moju iniciatívu, ktorú tu už dávam šiestykrát a budem dávať stále, aby keď môžme zlučovať určité časti, tak aby sme mohli aj rozdeľovať. Šalková je tiež toho príkladom. Áno, teraz máme v zákone určitý režim, ktorý hovorí o 3-tisícoch obyvateľov, to je ten základný, áno, beriem, keď sme to takto stanovili, okej, ale dajme šancu, aby to referendum, ktoré má byť o tom oddelení, bolo v tej miestnej časti, nie v celom meste, ako je to teraz postavené.
A budem to stále opakovať, keď sa Veľká Británia išla od Európskej únii odtrhnúť, tak sa referendum urobilo kde? Nie v EÚ, ale predsa vo Veľkej Británii. Takže, vážení, to je rovnaký princíp demokracie aj v týchto častiach. A budem stále tvrdiť o tom, že tie malé časti majú mať šancu povedať si, ako chcú riadiť svoj život, svojich občanov.
Ďakujem.

Pani kolegyňa, žiaľ, nemôžem vám dať za pravdu, že by starostovia chceli znížiť počet poslancov, že by to bolo na tomto postavené, tento návrh zákona. Viete, ja mám s tým osobne skúsenosť. Vždy, keď končí volebné obdobie, tak sami poslanci môžu rozhodnúť, či znížime počet poslancov alebo nie. A vždy poslanci schválili ten najvyšší počet, aby väčšie publikum a väčšia časť obce bola obsiahnutá, aby tie návrhy svojich a našich občanov, aby mohli prenášať do zastupiteľstva. A ja sa určite osobne pridám k avizovanému pozmeňujúcemu návrhu môjho kolegu pána Hrnčiara a ďalších kolegov, že tie počty, aby ostali, aby sa neznižovali. Takže tu, a tiež som starosta, takže určite nemáte v tomto pravdu.
A myslím si, že treba vystihnúť aj dôvodovú správu, kde návrh je hlavne o tom, aby obce, kde nie sú schopní zvoliť ani poslancov, ani starostov, aby boli pričlenené k tej susediacej obci, ktorá zvládne túto situáciu. Veď mnohé obce nemajú ani svojich starostov, ani zastupiteľstvá nefungujú a toto, o toto sa ide postarať štát. O tom je hlavne návrh tohto, tohoto zákona. Takže treba brať ohľad na všetko, čo je v tom zákone napísané, a nielen cielene si vybrať niektoré návrhy, ktoré sú tam. A tak ako som avizoval, určite podporím pozmeňujúci návrh, aby počty poslancov ostali ako doteraz.

Ďakujem pekne. Áno, pán kolega Hrnčiar, aj my máme v Banskej Bystrici vďaka banskobystrickej alternatíve otvorené zastupiteľstvo alebo aj vďaka banskobystrickej alternatíve a podpory poslancov a u nás môžu občania vystupovať na každom zastupiteľstve, je tam hlas pre občana, čiže áno, máme to aj v komisiách, majú občania, máme zastúpenie, čiže ja dávam Banskú Bystricu skôr ako dobrý vzor.
Pán kolega Bublavý, vy ste zrejme nepočúvali, čo som rozprávala. Na jednej strane so mňou nesúhlasíte, čo môžem chápať ako samozrejme, ale na druhej strane ja som vravela, že podporujem, aby zostalo, ten počet poslancov, aký je, takže zrejme ste nedopočuli, o čom som vlastne rozprávala. Ja som, ja podporujem myšlienku, aby zostalo, taký počet poslancov, aký je, že je to v rámci plurality a demokracie veľmi dôležitý, čiže aj podporujem tú, ten, tú, ten pozmeňovák, tú novelu, ktorú, o ktorej hovoril pán kolega Hrnčiar. Takže neviem, asi to bolo malé nedorozumenie a takže ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, každý má právo na dobrú správu vecí verejných, uplatnenie tohto práva je však zväčša veľmi komplikované. Občan to zvyčajne zistí až vtedy, keď sa ho nejaká skutočnosť, ktorú potrebuje vyriešiť, bezprostredne dotkne. Vládny návrh zákona o obecnom zriadení má tendenciu vyriešiť niektoré problémy aplikačnej praxe spojené s obcou a jej riadením, ako aj zaviesť niektoré legálne definície, napríklad verejného priestranstva, ako aj upraviť technické nedostatky zákona v podobe poznámok pod čiarou.
Ak dovolíte, chcel by som sa však pozastaviť pri dvoch zásadných veciach, ktoré v tomto zákone rezonujú. Prvou je deklarované zníženie počtu poslancov v obecných zastupiteľstvách. Ja sám nie som zástancom prebujnelých byrokratických zásahov, rovnako ako aj predimenzovanej personálnej obsadenosti. Obzvlášť pri menších obciach či mestách môže byť reálne problém finančné zabezpečenie chodu zastupiteľstva. No táto zmena markantne zasahuje práve väčšie mestá, kde bolo rozpätie počtu poslancov dostatočne veľké na to, aby si tieto mestá mohli určiť pokojne dolnú hranicu počtu poslancov bez zákonného zasahovania.
Obávam sa však, že tieto zákonné obmedzenia pred blížiacimi sa komunálnymi voľbami nie sú výrazom reálnej efektivity, ale politickej manipulácie. A naznačuje to aj nedostatočné zdôvodnenie tohto kroku v dôvodovej správe. Pri takto navrhovanej zmene by sa žiadalo aj konkrétne vyčíslenie úspor a nielen vágna konštatácia o porovnaní s priemerom počtu poslancov na 100-tisíc obyvateľov v Európskej únii. Považujem to za klišé, za barličku, pod ktorú môžeme schovať všetko, čo chceme zmeniť bez názoru obyvateľov či zastupiteľstiev. A podľa môjho názoru aj, bez ohľadu aj na práva a slobody miest a obcí, ktoré týmto zostanú dotknuté.
Je pozoruhodné, že tento legislatívny návrh prichádza v čase, keď vo voľbách do mestských, ale aj krajských zastupiteľstiev sa v oveľa väčšej miere ako predtým začínajú presadzovať nezávislí kandidáti. Po dvanástich rokoch vládnutia strany SMER sa ani tomu nedá čudovať. Ľudia strácajú dôveru v politikov, a to je jedno, či ľavicových, či pravicových, a prednosť pri svojej voľbe dávajú kandidátom, ktorí deklarovanou nezávislosťou dávajú voličovi väčšiu nádej, že budú jeho záujmy a práva zastupovať v duchu demokratických princípov a nie v duchu straníckych tričiek a straníckej lojality.
Z tohto hľadiska považujem túto legislatívnu zmenu za úder do tváre demokracie. Už teraz je jasné, že v prípade schválenia tejto novely zákona a jej pretavenia do praxe sa do zastupiteľstiev budú dostávať v drvivej väčšine len stranícki nominanti, ktorí budú môcť na svoju kampaň využiť finančné prostriedky materských strán a ktorých masívna podpora a propaganda prinesie vytúžený efekt. Nezávislí kandidáti budú musieť použiť oveľa viac peňazí a využiť oveľa viac spôsobov a prostriedkov na presadenie sa, ako tomu bolo doposiaľ. Obecné a mestské zastupiteľstvá sa dostanú opäť do područia straníckej chobotnice a tým si, samozrejme, oveľa ľahšie budú presadzovať to, čo si zaumienia, často na úkor občanov. Tým je väčšia šanca, že dôjde aj k zlyhaniu poslancov.
Obhajcovia tohto návrhu argumentujú aj tým, že pokiaľ dôjde k zníženiu počtu poslancov, určite sa znížia aj náklady na odmeňovanie. Taktiež, že sa zároveň môže zvýšiť vážnosť a prestíž poslaneckej funkcie. Takéto argumenty a v podstate celý návrh zvádza k nesprávnemu predpokladu, že menší počet poslancov môže prispieť k rýchlejšiemu, prípadne kvalitnejšiemu rozhodovaniu. Na kvalitu rozhodovania má však v prvom rade vplyv volič voľbou kandidátov na poslancov. Podľa mňa si to volič musí uvedomiť a vybrať podľa kritérií, ktoré najviac pomôžu mestu ako celku.
Pripusťme možnosť, že pri menšom počte poslancov sa budú ľahšie schvaľovať všeobecne záväzné nariadenia a iné zložité body rokovania, že tým pádom budú kratšie diskusie, možno aj väčšia kultivovanosť v priebehu rokovaní. Otázkou však zostáva, či ľahšie schvaľovanie pre dané body a mesto znamená zároveň aj lepšie a kvalitnejšie rozhodnutia. Čím nižší je počet poslancov, tým je menšia prístupnosť priamej demokracie. Vyšší počet poslancov znamená aj videnie viacerých problémov mesta, viacero pohľadov na možné riešenia, väčšiu kontrolu výkonnej zložky mestského úradu a jej organizácií v prospech občanov. Vyšší počet je bližšia dostupnosť, pretože poslanec je zároveň susedom nielen menom, viac poslancov znamená aj väčšiu možnosť poslanca stretnúť sa, navštíviť, postaviť k zodpovednému riešeniu problémov spoluobčanov. Samozrejme, závisí to na kvalite výberu poslancov.
Nižší počet poslancov znamená aj väčší tlak na ovplyvňovanie názoru a rozhodnutí jednotlivých poslancov. Zlyhanie poslanca pri nižšom počte zástupcov občanov je väčším rizikom, väčšou váhou pri hlasovaní. Pri vyššom počte poslancov sa tento tlak, naopak, naopak, viac zväčší.
Rovnako tak funkčnosť zastupiteľstva môže ohroziť aj riziko schválenia či neschválenia pri zložitých bodoch, kde je potrebná trojpätinová väčšina všetkých členov mestského zastupiteľstva. Chýbajúci poslanci pri nižšom počte, čo sa nedá pre chorobu, prácu, pracovné cesty a podobne, vylúčiť, môžu tak nevedome výrazne ovplyvniť výsledok hlasovania bez ich prítomnosti, alebo spôsobiť pre mestské zastupiteľstvo stav uznášanianeschopným.
Každá demokracia niečo stojí. Pokiaľ by sa v našich mestách a obciach udomácnila transparentnosť a nie korupcia, rodinkárstvo a klientelizmus, aj menší počet poslancov by sa stal reprezentatívnym orgánom zastupujúcim občanov. Za stavu, aký je dnes na Slovensku v mestách a v obciach, považujem krok voliť najnižší počet poslancov za populistický, ktorý sa v konečnom dôsledku môže zvrhnúť na menšiu kontrolu nad rozhodnutiami, ako aj na menší kontakt s občanmi. Poslanec v mestskom zastupiteľstve nie je za seba, ale zastupuje veľký počet obyvateľov a ich dôveru. Takže nie počet, ale charakter a vôľa slúžiť ľuďom je tým hlavným kritériom.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, druhým zásadným problémom, ktorého sa zmeny v tomto zákone dotýkajú, je hlavný kontrolór, ktorý ako nezávislý orgán volený zastupiteľstvom vykonáva kontrolnú činnosť, čiže kontrolu zákonnosti, účinnosti, hospodárnosti a efektívnosti pri hospodárení a nakladaní s majetkom a majetkovými právami obce, ako aj s majetkom, ktorý obec užíva podľa osobitných predpisov, kontrolu príjmov, výdavkov a finančných operácií obce, kontrolu vybavovania sťažností a petícií, kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov, vrátane nariadení obce, kontrolu plnenia uznesení obecného zastupiteľstva, kontrolu dodržiavania interných predpisov obce a kontrolu plnenia ďalších úloh ustanovených osobitnými predpismi. Citoval som zo zákona.
Navrhované zmeny v bode 56 a 57 považujem za kontraproduktívne a hrubo porušujúce nezávislé postavenie hlavného kontrolóra. V bode 56, znenie návrhu novely, § 18 ods. 1 písm. g) sa hovorí, "hlavný kontrolór vybavuje sťažnosti, ak tak ustanovuje štatút obce". V dôvodovej správe sa uvádza, že tento bod, zabezpečuje sa súlad so zákonom o sťažnostiach, ktorý v § 11 ods. 1 ustanovuje, že vybavovanie sťažností orgán verejnej správy upraví vnútorným predpisom, teda explicitne neustanovuje, že hlavný kontrolór obce vybavuje sťažnosti. Na daný účel obsahovo príslušný interný predpis obce je štatút obce, ktorý ako každý interný predpis obce patriaci do pôsobnosti obecného zastupiteľstva sa schvaľuje formou uznesenia. Podľa vyjadrenia Združenia hlavných kontrolórov miest a obcí Slovenskej republiky, citujem, "ak zákon určuje hlavnému kontrolórovi ako jednu z činnosti vybavovania sťažností a zároveň kontrolu vybavovania sťažností, je toto možné považovať za kontraproduktívne, nakoľko v praxi by kontrola vybavovania sťažností hlavným kontrolórom znamenala kontrolu vlastnej práce hlavného kontrolóra v rámci vybavovania sťažností a teda maximálne neefektívny a neúčinný výkon kontroly v tejto oblasti".
Ešte komplikovanejšia situácia vzniká pri bode 57, kde v § 18f ods. 1, písm. h) sa hovorí k pôvodnému zneniu, čo je povinnosťou hlavného kontrolóra, citujem, "je povinný vykonať kontrolu, ak ho o to požiada obecné zastupiteľstvo," a tu pribudol aj pojem starosta. Predkladateľ v dôvodovej správe tvrdí, že "z praktického dôvodu so zreteľom na zvýšenie účinnosti kontrolnej činnosti sa hlavnému kontrolórovi obce ukladá povinnosť vykonať kontrolu na podnet ktoréhokoľvek orgánu obce, teda nielen obecného zastupiteľstva, ale aj starostu obce. Predpokladá sa, že starosta obce rovnako ako obecné zastupiteľstvo využije navrhované oprávnenie len v obzvlášť relevantnom prípade z hľadiska záujmov obce, keďže ide o výkon kontroly mimo plánu kontrolnej činnosti schváleného na príslušný polrok obecným zastupiteľstvom. V mnohých obciach je však už teraz bežné, že hlavný kontrolór obce vykoná kontrolnú akciu na podnet starostu obce". Toľko citácia.
S týmto nie je možné súhlasiť, pretože ak bude hlavnému kontrolórovi ukladať úlohy aj starosta obce, tak dôjde k závažnému zásahu do jeho postavenia nezávislého a nestranného kontrolného orgánu, ktorý sa zodpovedá zastupiteľstvu. Starosta obce je osoba zodpovedná za finančné riadenie a finančnú kontrolu v zmysle zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite. Disponuje svojimi zamestnancami, ktorí finančnú kontrolu vykonávajú zo zákona. Túto nemôže nahradiť hlavný kontrolór. V medzirezortnom pripomienkovom konaní bola vznesená aj zásadná požiadavka NKÚ Slovenskej republiky v znení: "Navrhujeme vypustiť bod 57 návrhu zákona. Odôvodnenie: Nesúhlasíme s rozšírením právomoci starostu na vykonanie kontroly zo strany hlavného kontrolóra. Podľa § 18 ods. 1 hlavný kontrolór vykonáva kontrolnú činnosť." Koniec citácie. Táto zásadná pripomienka NKÚ Slovenskej republiky nebola však akceptovaná a rozpor naďalej trvá.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh novely zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v tejto podobe nerieši skutočné problémy hlavného kontrolóra, ako sú jeho zastupovanie počas dlhodobej péenky, prípadne materskej dovolenky, jeho odstupné, ktoré ako jediný volený zástupca nemá, na rozdiel od starostov či hlavných kontrolórov VÚC, čo možno považovať za diskriminačné. Niektoré obce hlavných kontrolórov nemajú vôbec, neriešia sa tzv. úväzkoví kontrolóri, niektorí majú 0,1-percentný úväzok, čo nepostačuje ani na účasť na rokovaní zastupiteľstva, nieto ešte na výkon akejkoľvek kontroly a podobne.
K úplnej všeobecnej spokojnosti by stačilo, keby boli odstránené nedostatky obsiahnuté v správach hlavných kontrolórov a zároveň by sa docielila aj úspora verejných financií. Rovnako aj niektoré navrhované zmeny nie sú v súlade s právom na dobrú správu veci verejných a opäť len posúvajú túto správu v prostredí obcí a miesto do područia politikárčenia a netransparentného jednania. Preto vás prosím a žiadam, aby ste navrhovanú novelu v tejto podobe nepodporili.
Ďakujem za pozornosť.