23. schôdza

Ďakujem pekne, ja len krátko budem reagovať. Ďakujem pekne za pripomienky. Samozrejme, v prvom čítaní ide hlavne o to, aby sme vedeli, že čo s tým zákonom chceme spraviť. Čo je najdôležitejšie, že ten zákon, zákonom chceme chrániť to, čo je, ja si myslím, že pre nás najdôležitejšie, a to je voda, alebo zlepšiť ochranu nášho prírodného bohatstva. To, že či v procesoch, o čom ste, pani poslankyňa, hovorila, na okresných úradoch či majú byť onaké a také procesy, o tom, samozrejme, vieme viesť dialóg.
Tá odborná osoba, ktorú ste hovorili, že neviete, kto to je, tam to určí ministerstvo, je to tam v tom paragrafe, tak jak je to pri veci, ktoré sa týkajú ochrany prírody, tak je to naša organizácia Štátnej ochrany prírody a pri tomto to bude, Výskumný ústav vodného hospodárstva bude tá odborná osoba, ktorá to bude, tieto veci, robiť. To znamená, že je to tam v tom zákone. Ale inak hovorím, samozrejme, tie veci, ktoré ste spomínala ohľadne tých názvov, že by to mohlo kolidovať, o tom sa môžme baviť, že či tak je, my si to nemyslíme, hej, že by tam mohlo byť k tomu nejaký problém.
To, že môže byť zaregistrovaný ten odborný spôsobilý občan len v jednom registri, tým sme chceli stransparentniť, aby ten istý, ktorý robí eiu, aby nemohol aj podľa vodného zákona robiť tieto veci, takže; ale môžme sa o tom pobaviť, môžme o tom diskutovať, nebránim sa tomu.
Čo sa týka tých žúmp a napojenie žúmp na kanalizáciu, viete, ja keď chodím po Slovensku a stretávam sa stále so starostami, tak všade po mne chcú, aby som zabezpečil zdroje z Environmentálneho fondu, lebo ja mám, samozrejme, aj z európskych zdrojov na kanalizáciu, lebo nemajú. A potom, keď sú tie kanalizácie zabezpečené, tak potom zase je problém, aby sme zabezpečili to, aby sa tí ľudia na to napojili. Jedna vec je to, že v roku 2021 nám končí to obdobie z roku 2015 až ´16, keď sme dokončili prvé veľké projekty z európskych zdrojov na kanalizácie a vodovody, a tam máme záväzok, že jednoducho 85 % alebo myslím, že 85 % ľudí, ktorí sa môžu napojiť na tú kanalizáciu, sa musia napojiť na tú kanalizáciu. A ja fakt nevidím dôvod ani logický, že keď jednoducho, keď sa napojím raz na tú kanalizáciu, tak mesačne budem to mať určite lacnejšie, určite lacnejšie, jak keď mám žumpu, podľa zákona mám tú žumpu, to znamená, neni tá žumpa taká, že mi to vyteká, podľa zákona to dám a beriem a čistím a do čističky, jednoducho to nemôže vyjsť lacnejšie, hej, ten náklad, ako keď sa napojí. Samozrejme, pre toho, ktorý nemá tú žumpu v poriadku a zastiera to, tento celý problém, tak, samozrejme, preňho to bude lacnejšie, lebo to odteká a ide to do prírody, hej, a to nechceme ani vy, ani ja, preto sme tu od toho, aby sme tu to životné prostredie chránili.
Takže to, že to nerobia tí starostovia, tak jak ste to aj vy povedala, alebo niektorí, hej, tak my si nemôžme dovoliť, že Slovensko by muselo vracať veľké milióny, lebo nesplníme záväzok, že jednoducho 85 % minimálne z tých nových by sa malo napojiť. To znamená, že čím viac ľudí budeme mať napojených na verejný, vlastne na kanalizáciu tam, kde to máme, tým čistejšie prostredie budeme mať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán minister.
Pán spravodajca, chcete niečo dodať? Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja len v krátkosti by som chcel zareagovať na vystúpenie pani poslankyne Zemanovej.
Viete, ponechávanie žúmp podľa toho, ako ste vy hovorili, že aj pri dodržaní všetkých technických spôsobov, ktoré sú dané k tomu, vedie podľa môjho názoru, a verte, že hovorím pravdu, k tomu, aby sa diali tuná veci, ktoré sú protizákonné. Je to spôsobené tým, že mnohí ľudia, ktorí majú žumpy a dajú si tieto žumpy aj vytiahnuť fekálnymi sudmi, potom neodvezú tieto splašky do čističky, tam, kde by to mali odviesť, ale vypúšťajú to do prírody, kde sa potom do prírody dostáva do pôdy to, čo nechceme.
Čiže podporovanie toho, že treba udržiavať žumpy, je podľa mňa nie zdravé a treba, tak ako pán minister povedal, ozaj pristúpiť k tomu, že je potrebné sa napájať na kanalizácie, ktoré obce budujú, pretože pripojenie na kanalizáciu, ktoré sa robí priamo na hlavnej trase, robí odbočky do každej domácnosti a tá investícia na pripojenie na túto hlavnú kanalizáciu to nie je zase až tak svetoborne drahé, že by si to nemohol dovoliť aj priemerne žijúca rodina, ktorá neoplýva voľákymsi bohatstvom. Čiže bol by som tu veľmi opatrný a ozaj by som v každom prípade podporoval napájanie sa tam, kde je to možné, na verejnú kanalizáciu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Toľko záverečné slovo, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona má tlač 693, informácia výborov má tlač 693a.
Poprosím podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky pani Luciu Žitňanskú, aby v zastúpení ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí uviedla predmetný návrh zákona.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v zastúpení ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky predkladám v druhom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V návrhu zákona sa predovšetkým transponuje smernica EÚ o spolupráci pri poskytovaní konzulárnej ochrany nezastúpených občanov Európskej únie v tretích krajinách s transpozičnou lehotou do 1. mája 2018 a zosúlaďuje sa aj súčasná právna úprava s aplikačnou praxou na úseku výkonu konzulárnych činností.
Návrh zákona reaguje aj na nový zákon o štátnej službe, pričom počas jeho legislatívneho procesu boli v niektorých ustanoveniach zohľadnené špecifiká rezortu zahraničných vecí najmä vo vzťahu k dočasnému vysielaniu štátnych zamestnancov na zastupiteľské úrady a ich následnému zaraďovaniu späť na ústredí. V tejto súvislosti sa v zákone o štátnej službe legislatívne umožnilo upraviť tieto špecifiká v predkladanej novele zákona o zahraničnej službe.
Predkladateľ si osvojil aj stanovisko odboru legislatívy a aproximácie Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky a stotožnil sa s pozmeňujúcim návrhom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Ďakujem veľmi pekne a poprosím o prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom a treťom čítaní. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani ministerka.
A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi zo zahraničného výboru poslancovi Mariánovi Kérymu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi predniesť v zmysle § 80 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady informáciu o výsledku prerokovania predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch a návrhy na ďalší postup.
Národná rada uznesením č. 871 z 12. októbra 2017 pridelila predmetný návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci a zahraničnému výboru. Výbor pre financie a rozpočet, výbor pre sociálne veci a zahraničný výbor prerokovali návrh v určenej lehote a odporučili Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť. Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Gestorský výbor nerokoval o spoločnej správe, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
Predseda výboru ma poveril, aby som informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov a predložil návrh na ďalší postup. Vzhľadom na uznesenia výborov, ktoré návrh zákona prerokovali a ktoré odporúčajú Národnej rade návrh zákona schváliť, odporúčam Národnej rade, aby po rozprave rozhodla o všetkých podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch v časti IV informácie, spoločne o bodoch 1 až 47 a nakoniec o návrhu zákona ako celku.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu. Písomne sa neprihlásil nikto, otváram teraz možnosť prihlásiť sa ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa neprihlásil nikto, preto ju považujeme za skončenú.
Chcem sa opýtať predsa len pani ministerky ako navrhovateľky, či je niečo, čo by chcela dodať. Nie, nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona je pod tlačou 704, spoločná správa výborov má tlač 704a.
Odovzdávam opäť slovo pani ministerke spravodlivosti, aby predmetný návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady predkladám vládny návrh zákona o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2017.
Dôvodom na predloženie návrhu zákona je skutočnosť, že súčasný zákon o ochrane osobných údajov je obsahovo transpozíciou európskej smernice z roku 1995. Znamená to, že terajší zákon vychádza z 22 rokov starého právneho textu zohľadňujúceho vtedy aktuálne právne a technicky dostupné prostriedky slúžiace na spracovanie osobných údajov fyzických osôb. Zaostalosť tejto právnej úpravy za technickou aj právnou realitou si uvedomovala aj Európska únia, preto od roku 2012 pripravovala návrh nového právneho rámca, ktorý by spracovanie osobných údajov fyzických osôb upravil jednotne formou európskeho nariadenia.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov bolo prijaté a je účinné od apríla 2016. Vzhľadom na jeho dosah na všetky členské štáty a potrebu harmonizácie právnych poriadkov všetkých členských štátov s ním, bola jeho aplikácia v praxi odložená na 25. 5. 2018. Spoločne s nariadením bola prijatá aj smernica Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov. Uvedené nariadenie a smernica vytvárajú nový, modernizovaný právny rámec ochrany osobných údajov, ktorý má za cieľ zabezpečiť rešpektovanie základných práv a slobôd, predovšetkým práva na ochranu osobných údajov v prostredí nových informačných a komunikačných technológií.
Vládny návrh zákona, ktorý predkladám na rokovanie pléna Národnej rady, je zákonom, ktorým sa slovenský právny poriadok harmonizuje s nariadením a zároveň sa prostredníctvom neho transponuje do slovenského právneho poriadku aj vyššie uvedená smernica. Tiež si Slovenská republika na základe splnomocnení v nariadení prostredníctvom neho upravuje niektoré spracovateľské operácie takpovediac na mieru a podľa potrieb a záverov z aplikačnej praxe slovenskému právnemu poriadku.
Návrh prináša komplexnú, prepracovanú a precizovanú úpravu práv dotknutých osôb. Informačná povinnosť voči dotknutej osobe je nastavená lepšie a širšie, čo umožní jednoduchší výkon práv dotknutých osôb. Dotknutým osobám budú po novom explicitne garantované práva ako právo na prístup k údajom či právo na obmedzenie spracúvania a tiež sa stanovuje nové právo, napr. právo na prenosnosť údajov.
Nová právna úprava výslovne stanovuje, že súhlas dotknutej osoby so spracovaním jej osobných údajov musí byť jasne oddeliteľný od iných podmienok a dojednaní a tiež, že dotknutá osoba môže súhlas kedykoľvek odvolať, a to aj bez uvedenia dôvodu.
Dovolím si trošku širšie sa dotknúť jednej témy, ktorá rezonuje vo verejnosti a médiách, a to je osobitná ochrana osobných údajov vo vzťahu k deťom, kde vychádzame z toho, že tieto deti si zasluhujú vyššiu alebo osobitnú ochranu osobných údajov, keďže sú si v menšej miere vedomé rizík a dôsledkov súvisiacich so spracúvaním ich osobných údajov. Návrh zákona explicitne určuje, že v prípade, ak chce prevádzkovateľ spracovať osobné údaje detí, teda ponúka službu priamo určenú pre deti, je spracúvanie založené na súhlase dieťaťa zákonné iba vtedy, ak má dieťa v čase poskytnutia súhlasu minimálne 16 rokov. V prípade, ak je dieťa mladšie ako 16 rokov, je spracúvanie jeho osobných údajov zákonné iba vtedy, ak daný súhlas poskytol alebo schválil jeho zákonný zástupca alebo opatrovník. Predmetné ustanovenie v sebe zahŕňa tak povinnosť prevádzkovateľa pri získavaní súhlasu dieťaťa, ako aj aktívnu úlohu zákonného zástupcu pri udeľovaní súhlasu na spracovanie osobných údajov.
V priebehu doterajšieho legislatívneho procesu bola predmetom diskusie aj otázka možnosti znížiť tento vek na 13, prípadne 14 rokov, pričom argumentom pre zníženie veku bolo napríklad, že nastavenie vekovej hranice na 16 rokov bude pre tínedžerov v získavaní online skúseností prekážkou pri možnosti čerpania výhod a vedomostí na základe online služieb. Je to určite komplexná otázka, za predkladateľa chcem povedať a vlastne aj sama za seba, že nevnímam to striktne tak, že by to takouto požiadavkou malo dôjsť k zamedzeniu prístupu k pozitívnym informáciám či vzdelávaniu detí.
Navrhovaná úprava nie je o znížení prístupu k informáciám, ale o ochrane osobných údajov. Čiže diskusia o veku je diskusia o tom, kde je tá hranica, kedy dieťa dokáže posúdiť riziká toho, že odovzdáva svoje osobné údaje do relatívne voľného internetového priestoru, pričom ide vo svojej podstate o nevratný proces. Preto z nášho pohľadu je to téma aj o zvýšení zodpovednosti prevádzkovateľa za spracovanie osobných údajov aj za obsah, ktorý ponúka. Je potrebné si uvedomiť, že ak je stanovená nejaká veková hranica, tak nad touto vekovou hranicou sa už prevádzkovatelia dostávajú mimo akýkoľvek rámec právnej zodpovednosti za overovanie veku.
Možno pre zaujímavosť, podľa prieskumu, ktorý pre spoločnosť Microsoft Slovakia urobila na vzorke 308 žiakov výskumná agentúra AKO, žiaci druhého stupňa základných škôl nie sú príliš opatrní pri zverejňovaní svojich osobných údajov. Dve tretiny z nich už niekedy na webe zverejnili svoju adresu, telefónne číslo alebo emailovú adresu a 61 % detí na internete zverejnilo fotografiu, ktorú by neukázali svojim rodičom. Podľa výsledkov 44,2 % žiakov zverejnenie svojich údajov alebo fotografií na internete nepovažuje za rizikové a iba necelá štvrtina žiakov si myslí, že vie, ako zabrániť zneužitiu týchto informácií na internete.
Europoslanci sa zhodli na tom, že členské štáty by mali vystupňovať svoje úsilie v boji proti nelegálnemu a škodlivému obsahu a zabezpečiť, aby mohli deti využívať internet s menším rizikom. Nateraz veríme, že vek 16 rokov zabezpečí vyššiu mieru ochrany pre deti využívajúce internet. Takýchto štátov je viac aj vyspelých, dnes napr. Nemecko, Luxembursko, Litva či Holandsko, čo neznamená, že táto diskusia neprebieha ďalej a nebude prebiehať ďalej, ale nateraz je to tak.
Na záver mi dovoľte povedať, že máme za to, že predložený návrh zákona je v súlade s ústavným rámcom Slovenskej republiky a našimi záväzkami v oblasti ochrany ľudských práv a základných slobôd, a preto si dovoľujem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.

Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslankyni Edite Pfundtner, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.