23. schôdza

Ďakujem pekne. Nechcem to ja dlho naťahovať, ale aj tá téma si zaslúži, aj by som rád na niektoré veci zareagoval.
V prvom rade chcem sa poďakovať a pôjdem od konca, pretože v závere sa mi zdala, že tá téma alebo debata bola odborná, že niektorí si prečítali tu koncepciu a niektorí hovorili, že tú koncepcia chýba len preto, lebo si ju neprečítali.
A potom musím povedať znova, mne je to ľúto, pani Cigániková, ale ja fakt neviem, kto vám radí, a stačí si možno niečo len prečítať alebo sa na to opýtať, lebo to bolo spleť veľmi veľkých, by som povedal, až nezmyslov, ktoré ste prečítali od niekoho, a budem postupne na to reagovať.
V prvom rade to, čo vám bolo povedané od iných, štát je zlý vlastník. Častokrát to je pravda, pretože toto je ale nie dôsledok nejakého manažéra, toto je práve nedostatok ambície, ktorú ste aj týmto vyhlásením povedali, že rezignujeme na vzťah k veciam verejným. A pokiaľ budeme naňho rezignovať a dehonestovať tie veci a nemať ambíciu tie veci zlepšovať, no tak to bude vždy trvalo pravda.
A súkromné že sú lepšie? Ani to vôbec nie je pravda. Ja vám dám príklad. Pri prepoisťovaní Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Dôvery a Unionu, napr. teraz v rámci prepoistenia, čudujte sa, ale poistenci alebo osoby, ktoré sú ekonomicky nákladné, lebo to pekne vidíme, a to úrad aj zverejnil, prichádzajú do Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Nikto ich tam nenúti ísť, oni tam idú, lebo vedia, že Všeobecná zdravotná poisťovňa uhrádza zdravotnú starostlivosť pre nich. A tí, ktorí sú ekonomicky nenároční, v živote nepotrebovali v zásade nejakú nákladnú zdravotnú starostlivosť, tak tí odchádzajú, pretože boli v dobrej marketingovej kampani, a to je dôkaz toho, že štát si plní svoje záväzky. Napríklad konkrétne aj keď budeme porovnávať Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, dobrá správa je, hoci som to ešte nezverejnil, Všeobecná zdravotná poisťovňa pravdepodobne v tomto roku dosiahne vyrovnané hospodárenie, lepšie povedané, v nejakom pozitívnom pluse. A podarilo sa nám za rok sa popasovať s tou nelichotivou situáciou, za ktorú, som aj povedal, nesie nejaká miera zodpovednosti výpadku financií, ktoré boli.
No a čo sa týka, ešte možno taká malá, drobná otázka. Ja by som bol fakt zvedavý, keby ste mali komplikáciu, a to je jedno, či by to išlo o pôrod, alebo inú komplikáciu, či by ste išli do súkromnej nemocnice. Neišli by ste a to nerobia ani pacienti, dokonca aj tie nemocnice. Ja som mal debatu s niektorými súkromníkmi, ani AGEL, ani Svet zdravia to nebol, a sami povedali, je to pravda, keď je to komplikovaný pacient, my ho radšej pošleme do univerzitnej nemocnice. A ja nie som proti vôbec, ja sa teším tomu. Pošlite ho do univerzitnej nemocnice, aspoň budeme špecializovať tú náročnú, medicínsky náročnú zdravotnú starostlivosť, len to treba financovať.
Ukončená hospitalizácia je veľký prežitok, ktorý je nezásluhový, to je pravda, ale na druhú stranu nám to aspoň nezvyšovalo financie, pretože DRG, o ktorom teda sa tu rozpráva, ako pán Jurzyca povedal, niekoľko rokov. Od 1. januára sme ho zaviedli, samozrejme, že ten, aby sme nedestabilizovali ten systém. Nemci ho implementovali 12 rokov, my sme ho naplánovali na päť rokov na plnohodnotný prechod na DRG. DRG nás bude všetkých nútiť k tomu, že čím komplikovanejšia záležitosť, tým viac peňazí dostanete. Sadne si štatutárny orgán, jedno, či to bude predstavenstvo, alebo rada riaditeľov, budú vidieť, aké majú náklady, a povedia si, no, chalani, tak len aby sme to dokázali zarobiť, tak musíte robiť tieto zložité veci. Pred rokom som mal jedného riaditeľa, ktorý mi hovorí, že ide zrušiť ortopedické oddelenie a bude robiť artroskopie, lebo to dobre zarába. Veď to je choré!
Celý systém, o ktorom ak hovoríme, že tu je, ktorý tu bol vytvorený za ostatné roky, je postavený na výkonoch, na tom, že proste dostane špecialista peniaze za to, keď bude proste liečiť. On sa nebude venovať pacientovi 45 minút, keď príde o peniaze, bude sa mu venovať 30 minút, lebo musí vybodovať. To isté dnes zavádzame do nemocníc. Ten systém sa nedá zmeniť nejakou jednoduchou zmenou. Samozrejme, pripravujeme štandardy, v tomto roku budú predstavené štandardy, zmena odmeňovania za výsledky, aj zdravotných poisťovní, aj poskytovateľov. Ale to je o niečom inom, ako je oddlženie, o ktorom dnes hovoríme.
A dovoľte mi ešte zareagovať aj na takých pár vecných faktorov. 647 mil. eur je dlh po lehote splatnosti k 31. 12. Áno, žiadame a pýtame si súhlas Národnej rady na použitie štátnych finančných aktív. Niektorí z vás vedia, čo sú štátne finančné aktíva, že to nie sú rozpočtované peniaze. Dobrá správa dokonca je to, že ministerstvo financií muselo v rámci Eurostatu do deficitu každého roka dať aj dlh nemocníc, takže v zásade nemá to dopad ani na verejné financie, nemá to dopad ani na deficit štátneho rozpočtu a dlh, pretože priebežne sa tieto peniaze účtovali. A je pravda, že to je účet. Ten účet nie je konečný.
A ja som písal veľa častí v tom dokumente, v tej koncepcii, a v mojom úvodnom slove som hneď povedal, oddlženie nie je štandardným nástrojom, nie je to dobré, že sme tu, ale riešiť to musíme. A keďže to musíme riešiť, tak to chceme vyriešiť čo najlepšie. A rovnako hovorím, že jednorazovým oddlžením sa to nezmení, pretože tie príčiny, ktoré tu sú, potrebujeme poodstraňovať.
Vy ste, pán poslanec Jurzyca, hovorili o niekoľkých dôvodoch alebo teda opatrení, ale tých opatrení tam bolo oveľa viacej, ktoré sme spustili a realizujú sa. Mnohé z tých dôvodov sú aj nehospodárnosť, možno znížený záujem realizácie niektorých zmien. Ja som pani ministerku spravodlivosti asi začiatkom roka poprosil, aby sme zosúladili aj hmotnoprávnu zodpovednosť štatutárnych orgánov, pretože podľa mňa nie je rozdiel, či je to príspevková organizácia, alebo akciová spoločnosť, keď bola donedávna taká alebo onaká. Ale rovnako nechcem útočiť na tých manažérov, veď oni sú každú chvíľu vystavovaní pocitu, že sú zlodeji, nemôžu byť nejakým spôsobom odmenení, a potom rozprávame, že ako nám chýbajú tí zlí manažéri. Koho tam chceme nájsť? Veď nikto nepríde pracovať do takého prostredia, keď každú chvíľu sú tí ľudia osočovaní a nemôžu byť ani zaplatení.
A tak ako povedal aj pán predseda výboru pre zdravotníctvo, pokiaľ nebudeme schopní ufinancovávať naše záväzky a ak máme 80 % nákladov mzdových, no tak proste tam môže prísť aj čarodejník a niektoré veci neurobí. Ale tieto veci aj v jednotlivých opatreniach, ktoré sú dostatočne podľa mňa detailne popísané, v koncepcii sú napísané a ak chceme zabrániť ďalšiemu zadlžovaniu, no tak sú opatrenia, áno, ozdravný plán je len terminus technicus práve na konkrétne exaktné opatrenie, ktoré sa posudzuje. Ja nemám žiadny problém, aj som to povedal, predkladať či cez výbor pre zdravotníctvo, aktuálny stav jeho plnenia, ale sú tam aj konkrétne sankcie za jeho nedodržiavanie.
Je to o štatutárnom orgáne, nie o riaditeľovi, takže ak je to kolektívny orgán, nútime, aby bol, aby sa kontrolovala tá vec, teda plnenie ozdravného plánu. Sú tam aj sankcie personálu, nielen voči manažmentu. My musíme aj tým zamestnancom povedať, že ak sa nebude dodržiavať plán, tak musia znášať spoluzodpovednosť, nebudú sa valorizovať mzdy nad rámec zákonom ustanovených povinností. Každý musí cítiť, že tá spoluzodpovednosť je, každý sa nejakým spôsobom len zbavuje zodpovednosti, ukazuje to, však to niekto vyrieši.
Nie je pravda, že ten dlh sa spôsobil len za vlád SMER-u. Ten dlh tu je, odnepamäti sa tu generujú dlhy a práve zlým nastavením každoročne, čím pravidelnejším oddlžovaním, a to je jedno, či v päťročných, alebo trojročných intervaloch. No tak všetci to vedia a keď tu bola debata o dodávateľoch špeciálneho zdravotníckeho materiálu, ktorí dlžia najväčšiu časť dlhu, moja otázka, ja som s nimi niekoľkokrát rokoval, prečo dodávate? Prečo proste akceptujete to, že vám niekto tri roky dlží? Oni mi povedali, no lebo my držíme to zdravotníctvo. Hovorím, tak ho nedržte! Tak vyeskalujte tú situáciu, že nebudete dodávať. Veď to je choré, ako to niekto si môže proste v normálnom systéme dovoliť, lebo vedia, že sa to oddlží. Všetci sú nastavení na to, že to vedia, že sa to oddlží.
Ten neporiadok je tu dlhodobý a, samozrejme, aj tie riešenia, ktoré sú na zmenu, tak sú také, že ich ani nikto nechce proste prijať. Na konci dňa nikto nie je ochotný nejakým spôsobom urobiť akýkoľvek ústupok a zmenu, ani dodávatelia, ani zamestnanci, ani regióny. Ale ten návrh, ktorý tu dnes máme, je, že tu máme problém so zadlžením zdravotníctva, ktorý musíme riešiť. Ja som vôbec nie rád, že ho musím. Bol by som radšej, keby tu nebol. Ale alternatíva je, prosím vás, aká? Že to nebudeme riešiť? Že necháme, aby to zlikvidovalo naše nemocnice? Pýtajme sa, či tie opatrenia sú dostačujúce, čo urobíme v zásade preto, aby sa to neopakovalo.
Vopred pán minister financií, keď som mu prvýkrát povedal, že nečakaj odo mňa, že keď ty, teraz oddlžíme, že zajtra to prestane generovať dlhy. Za minulý rok sa nám podarilo o 20 mil. znížiť zadlžovanie. To znamená, že tempo rastu zadlžovania klesá. Tu boli nejaké také, že to najrýchlejšie a zároveň tempo rastu. Toto sú, neviem, čo sú to za vyjadrenia. Buď tempo rastu klesá, absolútna hodnota dlhu môže stúpať, však to je jasné, keď tempo rastu klesá, tak absolútna hodnota môže byť väčšia. Podstatné je, či nám klesá tempo zadlžovania. V tomto roku očakávame síce len o 10 mil. nižšie zadlženie, ale treba povedať, že sme mali len vo fakultných a univerzitných nemocniciach zvýšené náklady za mzdy o 16 miliónov. Boli tu opatrenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne napríklad na zníženie cien za výkony CT rádiodiagnostiky, až o 20 % išli ceny. 60, 70 % týchto CT vyšetrení sa realizuje v nemocniciach. Nikto im to nevykompenzoval. A nie je to jednoduché tlačiť, samozrejme, aj na ľudí, aby zo dňa na deň proste sme zrazu buď prepustili ľudí, alebo zreorganizovali. Preto hovorím o piatich rokoch, o postupnej konvergencii k tomu, aby tieto nemocnice sa nezadlžili. Neklamem, ani vás nebudem zavádzať, že sa to urobí zo dňa na deň. A môžme o tom rozprávať.
Tu sa často používajú správy NKÚ. Všimli ste si, za aké obdobie hodnotené sú tie NKÚ? Za roky 2011 a ´15 a dávame ich v roku sedemnástom. Komisia teraz dávala správy z roku 2014. A neviem, prečo sa samobičujeme v tomto. Treba povedať, že máme nejakú ambíciu a víziu to zmeniť, a treba potom hodnotiť, či tie zmeny sa realizujú alebo nie. Ja som kedykoľvek pripravený vám ukazovať konkrétne veci, ktoré sa tu dejú, a nedá sa to hádzať politicky, že to je nejaká strana. Nikto nemal záujem, ani dnes ten záujem neni ani medzi samotnými zamestnancami, ani prednostami, ani primármi opustiť svoje pozície a niečo zmeniť.
Keď som sa s pánom prezidentom; pardon, poslednú vec; Gašparovičom minule rozprával, koľko vymenoval profesorov za jeho obdobie, povedal mi, že okolo 600, 700 profesorov a drvivá väčšina bola v zdravotníctve. 95 % tých profesorov sú z verejného zdravotníctva a z ošetrovateľstva. Tak kde je ambícia ľudí pracujúcich v sektore byť profesorom alebo docentom špecializácie, ktorú zastupujeme? Kde je ambícia vychovať si docentov a profesorov v tých špe...? To je problém ministra? To vôbec nie je problém ministra. Divíme sa, že nám odchádzajú ľudia, ale veď oni nevidia svoju budúcnosť. Keď vidia ešte tie priestory, súhlasím s vami. Ale keď nevidia tú sebarealizáciu vďaka tomu, že sami my, národ, ľudia, ktorí tu žijeme, sa proste bičujeme a nemáme záujem nič urobiť pre zlepšenie, len poukazujeme na niekoho tretieho, ako to zle, tak sa nemôžme čudovať v tomto.
A už končím, pardon, ja som presvedčený, že sa nám podarí veci posunúť vpred aj mnohými. A chcem sa poďakovať aj dnes za zmenu zákonov, aj za tie prechádzajúce. Nedá sa, neverím na revolúcie v tomto systéme, ak chceme mať nejakú mieru stability, ale dám vám príklady. Sú to ľudia známi, nemusím ich ani citovať alebo teda menovať. Nedávno sme mali prípad, kedy zrazil, bola jedna dopravná nehoda v Bruseli, pomerne vysoko postaveného človeka, mal opuch mozgu, drenáž. Keď už bol pri vedomí, všetko a išli ho, išli mu to vybrať, tak v podstate pri vedomí zvracal, zadusil sa, zástava srdca, niekoľko minút neokysličený mozog. V zásade má mozgovú smrť a povedali v Bruseli, že tak, je nám to ľúto, ale keď sa nepreberie, pôjde do eutanázie, pretože máme schválený, máme zákon o eutanázii. Toto by sa na Slovensku v živote nestalo!
Nedávno bol operovaný jeden náš kolega, nazvem to, v Paríži, kde šesť hodín čakal na, s bolesťami a nakoniec mal perforáciu slepého čreva. Ledva ho zachránili. Toto by sa nestalo na Slovensku aj napriek tomu, že máme v zlom stave proste mnohé nemocnice.
Ja netvrdím, veď máme 70 mil. každý rok nastavené peniaze, v rozpočte ideme obnovovať. Ak si myslí, že to Drucker alebo niekto iný takto (minister luskol prstami) za deň vylepší, no nevylepší to. Bude to trvať roky. Keď máme problém s nedostatkom špecializačných lekárov, ktoré sme si sami zrušili a povedzme si kedy, atestácie prvostupňové. A dnes nám chýbajú pedopsychiatri, chýbajú detskí dermatológovia, no chýbajú, lebo nám chýba prvostupňová atestácia detská. Ale to budú roky, kým tí ľudia budú mať päť rokov špecializáciu, kým prídu. A to nebudem rezignovať za to, že ten výsledok vám neviem preukázať dnes, že to nerobíme spoločne.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja; škoda, že odišiel pán kolega Mazurek, lebo on si nedočítal tú ústavu do konca. Ale ja ešte chcem povedať, je ďalší zákon, nielen ústava. A to zákon 576, ktorý hovorí, ak má byť poskytovaná zdravotná starostlivosť správne, majú byť zohľadnené všetky súčasné poznatky lekárskej vedy. To znamená, že to neni o tom, že ideme, čím ideme liečiť.
Dvadsaťosem rokov robím v zdravotníctve. Voľakedy mi stačil tlakomer, fonendoskop a teplomer. Keď som nastúpil na kliniku, prvé sono bolo v Ilave a mali sme možnosť z kliniky poslať dvakrát do týždňa pacienta na sono. Samozrejme, že tá, je to správne, že dneska prvá voľba diagnostiky je sono, ale že využijeme aj CT, aj MRI. Aj vďaka tomuto zákonu. Ale, samozrejme, treba si uvedomiť, mnohokrát mi povedia ekonómovia, prosím vás pekne, čo v tom zdravotníctve robíte, že stále a stále sa tie náklady zvyšujú.
Musia sa, páni, musia sa, pretože sú inovatívne lieky, chceme, aby sa pacient správne liečil novými liekami, aby bola včasná diagnostika? Ale toto potrebujeme aj drahú techniku, ktorá sa musí preniesť do tých cenových relácií. A bohužiaľ, na Slovensku neexistovala alebo neexistuje cenotvorba. Sú to iba nejaké úhradové mechanizmy.
A to, čo povedal pán minister, ja na to nadviažem. Ľudia, my sme si zrušili tak dôležité inštitúcie, ako napríklad bol doškolovák lekárov a farmaceutov, ktorý ich vychovával a produkoval. Pomenili sme atestácie v smere nejakého liberalizmu, veď to trh vyrieši, dovezieme z Ukrajiny, z Rumunska. Veľké chyby sa stali a nie je možné ich napraviť tak, že prestrihnete pásku a zase.
Chcel by som povedať, štátne, neštátne. Slúžil som na záchranke 10 rokov. Vtedy sme dostávali na jednu záchranku okolo 400-tisíc. Vtedy keby sme boli dostali 500 boli by sme bývali absolútne spokojní. Došlo ku odštátneniu záchraniek, dostali 800-tisíc na jednu sanitku. Vzápätí za dva mesiace chodili všetci v nových bundách a povedali, vidíte, lebo to je súkromné. Nie preto, že to je súkromné, pretože išli dvojnásobné platby za, za, do týchto firiem. Čiže tá mantra, že všetko bude neštátne, že všetko bude akciová spoločnosť a už to bude fungovať, to je veľmi zlé.
Srdcovocievny ústav tak isto bola príspevková organizácia, prešla na akciovú spoločnosť, podstatné vyššie platby. Čiže nie tým, že sa stala akciová spoločnosť, ale zmenil sa práve ten úhradový systém. Ale nechcem ďalej zabávať.
Pán minister pomenoval príčiny, iste mnokrát zlyhali manažmenty. Napriek tomu, že peniaze chýbali, kúpili predraženú techniku. Súhlasím s tým, že mali byť pranierovaní, mali byť braní na zodpovednosť. To, čo sa ale urobilo, sa urobilo práve tým, že prijali sa zákony bez toho, aby boli kryté financiami. A toto spôsobilo, samozrejme, trvalé zadlžovanie zdravotníckych zariadení.
Ale prosím vás, ja veľmi prosím, podporte toto, pretože tu ide, tie peniaze, ktoré sa dali, tých 580 mil., to neboli peniaze, ktoré niekto proste ukradol. Nehovorím o tých, ktorí aj predsa nakúpili predraženú techniku. To boli odliečení pacienti, to boli odliečení, vyliečení pacienti, ktorí odišli naspäť domov, aby sa mohli starať o svoje rodiny, aby mohli odísť do práce. A bolo by veľmi nezodpovedné povedať, že za tieto peniaze sa, ja neviem, mohli zvýšiť, ja neviem, príspevky, ja neviem, na dôchodky alebo na nejaké iné, na sociálnu. Tie peniaze, tie nemocnice sa zadlžili práve kvôli tomu, že neplatili do Sociálnej poisťovne, neplatili dodávateľom, neplatili za lieky preto, aby mohli liečiť toho pacienta.
A ja súhlasím s pánom ministrom, to neni o tom, že zoberiem kľúčik, prestrihnem pásku a zajtra to bude fungovať. Dokonca si dovolím povedať, že možnože až prehnaný optimizmus, keď povieme, že nebude sa zadlžovať. Prosím vás pekne, uvedomme si jedno, veď tu máme okolo miliardy vnútorný dlh, s ktorým sa musíme vysporiadavať. A treba povedať, že zdravotníctvo bolo desaťročia podfinancované. Čiže s týmto sa vysporiadať, to sa nedá, že viete nastúpiť, ani tá budúca vláda bude mať, bude mať problém. Čiže áno, treba si pozrieť, treba naozaj sa vážne nad tým zamyslieť a vrátiť sa k niektorým veciam spred Zajaca. Pretože trhový liberalizmus, ktorý sa do tohoto vniesol, bol najväčšia pohroma pre slovenské zdravotníctvo. (Potlesk.)
Takže, poprosím ešte raz, podporte to oddlžovanie, lebo je to v prospech všetkých zdravotníkov, všetkých pacientov a ja vám ďakujem za podporu. (Potlesk.)

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážení páni poslanci, pani poslankyne, účelom predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 354/2016 Z. z. je spresnenie okruhu subjektov, ktoré môžu byť rezortným športovým strediskom, a úprava vzorca pre výpočet podielu uznávaného športu.
Súčasné znenie zákona o športe umožňuje len štátnej rozpočtovej organizácii stať sa rezortným športovým strediskom, pričom je žiaduce, aby tento status mohla získať aj štátna príspevková organizácia, ktorá rovnako podlieha režimu zákona č. 523/2004 Z. z.
Zároveň v súčasnom znení zákona o športe je potrebné spresniť vzorec pre výpočet podielu uznaného športu vzhľadom na duplicitné zohľadňovanie parametra ÚD a ÚM, ktorý sú, sa má zohľadňovať v rámci parametra KVV, čo je koeficient významu daného športu.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi, v súlade s právom Európskej únie a v súlade s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som vás informovala.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Tibora Jančulu, Dušana Tittela, Ľubomíra Petráka a Dušana Galisa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe (tlač 718), vo výboroch v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky sa uznesením z 13. októbra 2017 č. 882 uzniesla prerokovať návrh poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe, to je tá tlač 718, v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila výbor práve pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote tomu určenej. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K návrhu poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa spomenutý zákon, zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť s návrhom uvedeným v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o uvedenom návrhu s odporúčaním ho schváliť. Zároveň gestorský výbor odporúča Národnej rade návrh poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa už spomenutý zákon, schváliť ho v znení návrhu uvedeného v tejto správe.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu poslancov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 28. novembra 2017 č. 131. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku tohoto rokovania a o stanovisku a návrhu gestorského výboru a predkladala návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som.

Poprosím o minútu, ak by bolo treba. Kolegyne, kolegovia, ak dovolíte, len jeden pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Tibora Jančulu, Dušana Tittela, Ľubomíra Petráka a Dušana Galisa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 354/2016 Z. z.
K čl. I
1. Za bod 1 sa vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:
"2. V § 6 ods. 3 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:
"b) na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka,".
Doterajšie písmená b) až d) sa označujú ako písmená c) až e).
3. Za § 49 sa vkladá § 49a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 49a
Zmluva o výkone činnosti športového odborníka
(1) Zmluvou o výkone činnosti športového odborníka sa športový odborník zaväzuje vykonávať pre športovú organizáciu činnosť športového odborníka za odmenu v rozsahu najviac 30 hodín týždenne.
(2) Zmluvu o výkone činnosti športového odborníka je športová organizácia povinná uzatvoriť písomne. V zmluve musí byť dohodnutý druh činnosti v športe, odmena a doba, na ktorú sa uzatvára. Jedno vyhotovenie zmluvy je športová organizácia povinná vydať športovému odborníkovi.
(3) Zmluva o výkone činnosti športového odborníka sa uzatvára na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov. Zmluvu o výkone činnosti športového odborníka možno uzatvoriť aj opakovane.
(4) V zmluve o výkone činnosti športového odborníka možno dohodnúť spôsob jej skončenia vrátane okamžitého spôsobu jej skončenia. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej zmluvy, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou lehotou, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila.
(5) Odmena za činnosť športového odborníka je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom športový odborník činnosť pre športovú organizáciu vykonal.
(6) Čas výkonu činnosti športového odborníka pre športovú organizáciu v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín a u mladistvého športového odborníka v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín.
(7) Na právne vzťahy pri vykonávaní činnosti športového odborníka podľa zmluvy o výkone činnosti športového odborníka sa primerane vzťahujú ustanovenia § 119 ods. 1 šiestej časti a § 223 ods. 3 až 5, § 224, § 225 Zákonníka práce.
(8) Zmluvný vzťah založený zmluvou o výkone činnosti športového odborníka sa považuje za iný pracovnoprávny vzťah. Poznámka pod čiarou 25."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. Za čl. I sa vkladajú nové články II a III, ktoré znejú:
"Čl. II
Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 210/2003 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 200/2008 Z. z., zákona č. 460/2008 Z. z., zákona č. 49/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 574/2009 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 257/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 512/2011 Z. z., zákona č. 251/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 233/2013 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 103/2014 Z. z., zákona č. 283/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 14/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 351/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 82/2017 Z. z. a zákona č. 95/2017 Z. z. sa dopÍňa takto:
V § 2 ods. 3 sa za slová "vykonávaní športu" vkladajú slová „a na právne vzťahy športových odborníkov pri výkone činnosti na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka".
Čl. III
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 68/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 188/2012 Z. z., zákona č. 189/2012 Z. z., zákona č. 259/2012 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 70/2013 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona č. 318/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 370/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 62/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z. a zákona č. .../2017 Z. z. sa mení a dopÍňa takto:
1. V § 5 ods. 1 písm. m) sa za slovo "športu" vkladajú slová "a príjmy z činnosti športového odborníka na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka".
2. V poznámke pod čiarou k odkazu 22a sa citácia "§ 35 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov" nahrádza citáciou "§ 35 a § 49a zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .../2017 Z. z."."
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú a upraví sa názov návrhu zákona.
Odôvodnenie: Činnosť športového odborníka možno v súlade s § 6 ods. 3 písm. b) zákona o športe vykonávať aj na základe pracovnoprávneho vzťahu podľa Zákonníka práce, teda na základe pracovného pomeru alebo na základe dohody o vykonaní práce alebo na základe dohody o pracovnej činnosti.
Forma dohody o pracovnej činnosti je v športovej praxi využívaná veľmi často, napríklad pri činnosti rozhodcov, delegátov, časomeračov, ale i trénerov a ďalších športových odborníkov. V praxi je však ťažké až nemožné dodržať limit počtu hodín stanovený Zákonníkom práce, ktorý je pri dohodách o pracovnej činnosti najviac 10 hodín týždenne. Pre prax športových zväzov, resp. športových klubov to potom znamená, že športového odborníka tlačia do samostatnej zárobkovej činnosti alebo v rámci možností využívajú dobrovoľnícke zmluvy. Pre športových odborníkov to následne znamená nevýhodné postavenie, pokiaľ ide o sociálne poistenie a tiež než tomu je pri dohodách. Rovnako pre Sociálnu poisťovňu to znamená nižšie príjmy najmä do fondov dôchodkového poistenia.
Na druhej strane forma pracovnej zmluvy, respektíve pracovnoprávneho pomeru nie je v praxi športových organizácií použiteľná, pretože nedokážu dodržiavať niektoré ustanovenia Zákonníka práce, napríklad o dobe určitej, výpovednej lehote, odstupnom, ale najmä nevedia dodržiavať ustanovenia o pracovnom čase – nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času, povinnosť oznámiť zamestnancovi pracovný čas najmenej týždeň vopred a povinnosť poskytnúť dovolenku a tak ďalej. Preto sa navrhuje v prípade športových odborníkov vytvoriť nový typ zmluvy o výkone činnosti športového odborníka, a to v rozsahu až do tridsať hodín týždenne.
Veľmi pekne ďakujem za zhovievavosť.

Dobré ráno. Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Milé kolegyne, kolegovia, nie je nás tu veľa, ale verím, že ten pozmeňujúci návrh, ktorý vám predložím, bude predovšetkým slúžiť na to, aby sme vytvorili lepšie podmienky pre fungujúci šport.
Pred dvoma rokmi Národná rada prijala zákon o športe, ktorý mal nastaviť fungujúce pravidlá v oblasti športu. Myslím si, že bolo by zlé, keby sme spochybňovali úmysel autorov a všetkých tých poslancov, viac ako 130 poslancov ich schválilo, tento zákon. Ja si myslím, že úmysel bol veľmi dobrý, ale musíme povedať, že prax, kedy vlastne od roku 1. januára 2016 je v praxi, nie všetky myšlienky, idey sa naplnili v takej miere, aby boli, poviem, celá športová obec, aby bola spokojná. Tým, že aktívne som pôsobil v športe a komunikujem či už so zväzmi, klubmi, športovcami, vidím tie dennodenné problémy, ktoré pri aplikácií tohto zákona v spoločnosti nastávajú, a preto som si spolu s kolegom Tiborom Jančulom pripravil pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 354/2016 Z. z.
V čl. I, bod prvý. Za bod 1 sa vkladajú nové body 2 až 6, ktoré znejú:
"2. V § 50 ods. 1 sa vypúšťajú slová "umožniť sponzorovi spájať názov alebo obchodné meno sponzora alebo označenie sponzora alebo jeho výrobku so sponzorovaným a."
3. V § 77 ods. 1 písm. a) znie:
" a) prostriedky schváleného štátneho rozpočtu v rozpočtovej kapitole ministerstva školstva určené na účel podľa § 65 ods. 3 písm. a) až c),".
4. V § 77 ods. 2 písm. e) sa na konci slovo "a" nahrádza bodkou a vypúšťa sa písmeno f).
5. § 77 sa dopĺňa ods. 3 a 4, ktoré znejú:
"(3) Prostriedky štátneho rozpočtu v rozpočtovej kapitole ministerstva školstva na šport sa po odpočítaní prostriedkov podľa ods. 2 použijú na a) poskytovanie dotácie podľa § 70, b) národné športové projekty podľa § 75 ods. 2, c) náklady na správu a prevádzku informačného systému športu, d) vzdelávanie a skúšku kontrolórov, e) ostatné úlohy ministerstva školstva v oblasti športu.
(4) Výška prostriedkov podľa ods. 1 písm. a) po odpočítaní príspevkov na národný športový projekt podľa § 75 ods. 1 a prostriedkov štátneho rozpočtu vo výške odvodu z prevádzkovania lotériových hier podľa ods. 1 písm. b) nesmie byť nižšia ako v predchádzajúcom rozpočtovom roku."
6. Za § 85 sa vkladá § 85a, ktorý znie:
"§ 85a
Ak pre niektorý šport v Slovenskej republike nepôsobí národný športový zväz, plní úlohy národného športového zväzu podľa § 83 až 85 športová organizácia.".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Bod 2. V bode 3 prílohe č. 3 prvom bode sa slová "úspech v" nahrádzajú slovami "úspech (Ú) v".
V bode 3 čl. I sa dopĺňa bodom 5, ktorý znie: "V prílohe č. 3 tabuľke č. 1 sa označenie "U" nahrádza označením "Ú", označenie "Kvv" označením "Kvvd/Kvvm" a za tabuľku č. 1 sa pripájajú tieto slová: "kde Ú je dosiahnutý športový úspech k 30. septembru roka, ktorý predchádza roku, na ktorý sa príspevok uznanému športu poskytuje.".".
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dobré ráno všetkým prajem, ktorí ste stihli v tejto snehovej kalamite sa dostať do práce. Dovoľte, aby som veľmi v stručnosti predniesol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Tento návrh bol vypracovaný predovšetkým v spolupráci so Združením miest a obcí. Myslím si, že v tomto prípade ide naozaj o predloženie predovšetkým materiálov na širokú diskusiu aj tu v pléne. Už dnes viem, že bude o ňom široká diskusia tak vo výboroch, ako aj v samotnom pléne. Možno by som spomenul také tri dôležité body v tomto návrhu, ktoré predovšetkým vyplývali z aplikačnej praxe samotného zákona, ako aj z nových princípov, ktoré fungujú aj v rámci Európskej charty miestnej samosprávy.
Jedna z vecí, ktorá bola pre ministerstvo dôležitá, je úprava pričlenenia obcí v prípadoch, kedy sa nezvolí zastúpenie obce vo voľbách. Ide najmä o malé obce. A so súhlasom, resp. s podporou práve obyvateľov tejto obce je možné, aby obec bola spravovaná svojou susednou obcou, čo doteraz chýbalo.
Dôležité je aj vymedzenie termínu "verejné priestranstvo", ktoré bolo teraz častokrát zamenené s verejne prístupným priestorom, takže to tiež napomôže pri práci samospráv. A samozrejme téma, ktorá bude aj predmetom diskusie, je otázka stanovenia počtu samotných zastupiteľov. To je vec, v ktorej ministerstvo vnútra chce mať malú alebo minimálnu ingerenciu, predovšetkým z pohľadu toho, že neradi vstupujeme do práv samospráv, a tu vlastne očakávam aj nielen diskusiu, ale aj určité návrhy, ktoré tento zákon, myslím, ešte zefektívnia z pohľadu predovšetkým zástupcov samospráv, ktorých máme priamo v parlamente.
Toľko z mojej strany k úvodnému slovu, ďakujem pekne za podporu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o obecnom zriadení, tlač 755. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona splnil náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Príjemný dobrý deň. Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Hneď na úvod ja by som sa len veľmi krátko vyjadril k navrhovanej novele zákona o obecnom zriadení. Chcem sa aj poďakovať ministerstvu vnútra, že prichádza s takouto novelou, pretože sám z praxe viem, s akými problémami sa samospráva musí boriť alebo, resp. občania napríklad v takých obciach, kde nie je dlhodobo zvolený starosta. Čiže naozaj táto novela rieši viaceré problémy, ktoré sa počas dlhého obdobia nahromadili.
My sme mali diskusiu na našom klube, veľmi intenzívnu aj preto, že v našom klube sa nachádzajú dvaja primátori a jeden starosta. Všetci sme tu a táto novela sa nás dotýka a chcem hneď na úvod povedať, že náš klub túto novelu zákona v prvom čítaní podporí, ale chceli by sme otvoriť diskusiu a chceli by sme pripraviť do druhého čítania pozmeňujúci návrh práve o probléme, ktorý pán minister vo svojom úvodnom slove hovoril, a to je problematika zníženia počtu poslancov. V dôvodovej správe sa hovorí, že dôvodom zníženia počtu poslancov je zabezpečenie vyššej efektivity obecných zastupiteľstiev a zníženia finančných prostriedkov na ich činnosť a to predovšetkým v obciach s vyšším počtom obyvateľov a v mestách, kde ich rozpätie je nadhodnotené.
Na problematiku počtu poslancov sa samozrejme dá pozerať aj z tohto pohľadu, že máme vyšší počet poslancov, ako je priemer v Európskej únii, ale dá sa pozerať aj z pohľadu iného, ktorý my chceme predstaviť potom v druhom čítaní na nasledujúcej schôdzi, keď, ak tento zákon, táto novela bude schválená. Už teraz existuje možnosť zníženia počtu poslancov a myslíme si, že ak by prešla táto novela tak, ako je navrhovaná v tomto bode, tak by to bol, vnímali by sme to ako zásah do územnej samosprávy.
Už od deväťdesiatych rokov tu kontinuálne prebieha decentralizácia verejnej správy a jedným z cieľov decentralizácie je to, aby samospráva bola bližšie k občanovi. Vieme, že každý rok štát pridáva na plecia samospráv ďalšie a ďalšie kompetencie, a ja by som teraz dal len taký kratučký príklad z mesta Martin, kde som už 11 rokov primátor. Máme 31 poslancov a navrhovaná zmena ich redukuje na 21. Na maximálny počet 21. Naše mesto je v zmysle štatútu rozdelené na 7 mestských častí, v ktorých pôsobia traja až siedmi poslanci, a títo naozaj detailne ovládajú problematiku svojho územia, to, čo je pre obyvateľov nevyhnutné a potrebné, a prenášajú to v rámci rokovaní na mestský úrad. Systém funguje tak, že okrem práce v mestskom zastupiteľstve poslanci pracujú v komisiách, ale aj vo výboroch mestských častí. Zúčastňujú sa na obhliadkach pri rôznych rekonštrukciách, investičných akciách, pri takých veciach, ktoré sa možno ľuďom, ktorí nepoznajú prácu samosprávy, zdajú smiešne. Napríklad strašne veľa žiadostí je, a to každý primátor a starosta vie, pri orezávkach stromov, pri verejnej zeleni, a vtedy naozaj každý poslanec v ten danej mestskej časti príde na miesto urobiť obhliadku. Zadávajú sa úlohy výborom mestských častí na mestský úrad, ktoré sú pravidelne vyhodnocované a preberané na mestskom zastupiteľstve, a naozaj ten občan nielenže má pocit, ale vie, že ten poslanec je blízko pri ňom a že rieši bežné problémy obyvateľov mesta.
My si myslíme, že znižovanie počtu, počtu poslancov však znamená aj zásadný zásah do demokracie ako takej. Prejav vôle ľudu na zastupovanie ich mienky a názorov prostredníctvom volených zástupcov je demokratickejší pri väčšom počte poslancov. Vzniká väčšia pluralita, väčšie množstvo názorov a v neposlednom rade menšia možnosť ovplyvňovania. Ja sa musím priznať, že sám som niekedy pred dávnymi rokmi aj predkladal na zastupiteľstvo v Martine zníženie počtu poslancov, ale uznal som dôvody, pre ktoré mi tento návrh neprešiel. A stále zastávam názor, že samosprávy by sa mali regulovať samy. Od toho je slovo samospráva. Mali by sa samospravovať samy a že čím menej zásahov od štátu, tým to je pre samosprávy aj pre občanov daných miest a obcí lepšie.
Takže, pán minister, určite prídeme za vami, prídeme prerokovať náš pozmeňujúci návrh a samozrejme, že ho budeme prerokovávať aj naprieč politickým spektrom. Takže našu podporu vaša novela zákona v prvom čítaní určite bude mať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Podrobnejšie k tomu vystúpim aj ja potom v ústnej časti rozpravy, ale jedna faktická na pána podpredsedu. Mne tiež trošku prekáža to zdôvodnenie zníženia počtu poslancov. Lebo áno, je fajn napísať do materiálu, že k priemeru EÚ je ich priveľa, ale porovnajme aj náklady. To znamená, koľko zarábajú v priemere Európskej únie tí komunálni poslanci? Aké náklady sú spájané s tým, že ich je v priemere v EÚ menej? A možno dospejeme k záveru, že áno, u nás je síce tých komunálnych poslancov viac, ale tie náklady sú nižšie ako v iných štátoch Európskej únie.