23. schôdza

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, mám interpeláciu na pani podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú. Ale ešte predtým si dovolím otázku, že či je ešte Slovensko stále parlamentnou demokraciou, alebo sme už postúpili do nejakého vyššieho štádia premiérskej demokracie, kde o veciach, o ktorých má rozhodovať parlament, rozhoduje predseda vlády a kde členovia vlády nerešpektujú zákony? Konkrétne zákon o rokovacom poriadku, ktorý im v § 130 ods. 7 ukladá, že na interpeláciách musí byť prítomná najmenej jedna tretina členov vlády. V tejto rokovacej sále sedí počas celých interpelácií iba pán minister obrany Gajdoš, nikto iný z členov vlády tu nie je. Tak neviem, či to ustanovenie znamená, že má byť prítomná, že stačí, že sú prítomní v budove, alebo že stačí, že sú prítomní v meste Bratislava, alebo stačí, že sú prítomní na území Slovenskej republiky. To možno jedna tretina je, ale v každom prípade žiadna jedna tretina členov vlády nie je prítomná. Upozorňujem na to, že je porušovaný rokovací poriadok, zákon o rokovacom poriadku.
Vážená pani podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti, chcel by som vás interpelovať v kauze obce Vyšný Mirošov. Prípad starostu obce Vyšný Mirošov v okrese Svidník považuje Združenie občanov miest a obcí Slovenska za jeden z najvypuklejších príkladov porušovania zákonov zo strany starostu. Združenie občanov miest a obcí Slovenska, ZOMOS, nie ZMOS, ZOMOS sa kontaktoval s tamojšími poslancami v roku 2015, keď starosta obce Michal Petraník, zvolený mimochodom za MOST – HÍD, oznámil šiestim poslancom zastupiteľstva, že im zanikol mandát. Malo sa tak stať z dôvodu, že podpísali dohodu o vykonaní práce s obcou. Malo ísť o čistenie vojenského cintorína, no poslanci namietali, že nešlo o zamestnanecký vzťah a žiadne práce ani nikdy nevykonávali. Problémom však bolo samotné podpísanie dohody o vykonaní práce. Paradoxné je, že za nich na tie miesta okamžite nastúpili poslaneckí náhradníci vrátane jednej zamestnankyne obce. Takýto podraz na nich starosta ušil vtedy, keď poslanci začali overovať veľmi podozrivé finančné transakcie starostu s obecnými peniazmi.
V tomto prípade podal trestné oznámenie hlavný kontrolór obce, ktorý podľa novely, ktorú nám predkladá pán minister Kaliňák, bude musieť byť k dispozícii aj starostovi obce. A za pravdu dal poslancom aj Najvyšší kontrolný úrad, ktorý zistil nekalé šafárenie s obecnými prostriedkami. Ešte v roku 2014 bol starosta obžalovaný, že spreneveril viac ako 150-tisíc eur. Starosta podľa obžaloby v rozmedzí rokov 2011 až 2013 vykonal celkom 38 finančných transakcií z obecných účtov. Peniaze údajne previedol, či už na účet futbalového klubu alebo účty svojich príbuzných a kamarátov, či na firmu jeho manželky a švagrinej. Tieto prostriedky mal používať na vlastnú potrebu, pričom transakcie označoval ako mylnú platbu. Po intervencii poslancov predložil o týchto prevodoch falošné výpisy z účtu. Poslanci, ktorí v tejto veci nedali starostovi dýchať, nakoniec pravé výpisy našli na smetisku.
Starosta Petraník ďalej podľa obžaloby vyberal peniaze z mestskej pokladnice a ukrýval ich v utajenom sejfe na obecnom úrade. Dokonca neodvádzal ani povinné platby do Sociálnej poisťovne. Nariadili mu preto zrážky zo mzdy, čo však on ignoroval. Mal sa tak dopustiť nielen sprenevery, ale aj marenia exekučného konania a zneužitia právomoci verejného činiteľa.
Po jednom z odročených súdnych pojednávaní, na ktoré sa starosta výnimočne dostavil, nedostavili sa však svedkovia, pre médiá na otázku, kam išli predmetné peniaze, starosta povedal, že na výplaty. Zarážajúce je, že ani tieto problémy so zákonom neprekážajú starostovi, aby ďalej pokračoval v takejto činnosti. Na poslednom súdnom pojednávaní v júli tohto roka sa napr. ukázalo, že starosta si posielal výplatu dokonca dvakrát, raz s exekučnom zrážkou a raz v plnej výške. Taktiež financie, ktoré mal dostať za faktúry za odpad, si previedol na vlastný účet. Išlo približne o 10-tisíc eur. Účtovníčka spoločnej úradovne to zapísala ako pohľadávku voči zamestnancovi. Poslanci sú znepokojení, že sa starosta vyhýba súdu, naposledy preto, lebo mal potvrdenú dočasnú práceneschopnosť.
Občania v obci sa starostu boja, lebo starosta sa vyhráža svojimi ďalekosiahlymi stykmi, ktoré údajne siahajú cez vyšetrovateľov, prokuratúru až po miestne príslušný súd.
Preto si vás, pani ministerka, dovolím osloviť s touto interpeláciou, upozorniť vás na tento prípad. Starosta bol ešte v decembri 2014 obžalovaný, že spreneveril viac ako 150-tisíc eur, na pojednávania však chodí zriedka, a tak bol súd odročený už dvadsaťtrikrát.
Obraciam sa na vás teda s otázkou, aký máte názor na túto vec, či ste o nej informovaná a či nepovažujete situáciu za dostatočný dôvod, aby ste podali podnet na disciplinárne konanie voči príslušnému sudcovi Okresného súdu Svidník? Pretože pomaly uplynie ďalšie volebné obdobie, starosta v pokoji dožije napriek tomu, že je trestne stíhaný. Nielenže v zákone o obecnom zriadení neexistujú žiadne sankcie, žiadne vyvodzovanie zodpovednosti za jeho porušovanie aj v prípade, že je starosta podozrivý zo spáchania trestného činu. Konštatuje to nielen polícia, ale aj prokuratúra. Starosta je obžalovaný, tak potom skoro celé funkčné obdobie trvá, ak sa vôbec o tom rozhodne v tomto volebnom období. Takže interpeláciu predložím pochopiteľne aj písomne.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Rada by som predložila interpeláciu na pána ministra dopravy, pána Árpáda Érseka. V súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem, pán minister, podať nasledovnú interpeláciu:
Dňa 30. novembra 2017, keď doprava na Slovensku a obzvlášť v Bratislave a okolí v súvislosti so snehovou kalamitou kolabovala, vyhlásili Železnice Slovenskej republiky, že, citujem, "sneženie nespôsobilo na železničných tratiach zatiaľ vážnejšie problémy", koniec citátu, pričom vraj podľa železníc bola v tejto deň, opäť citát, "železničná doprava plynulá a bez výhradných meškaní". Avšak pravdou je, že vlaky na trati Komárno – Bratislava meškali viac než 60 minút. Meškali údajne preto, že tri výhybky železníc Slovenskej republiky na tejto trati neboli funkčné kvôli v noci napadnutému snehu.
Pán minister, je pravda, že tento stav nastal aj preto, že Železnici Slovenskej republiky obmedzujú nočné smeny, ktoré sa majú starať o funkčnosť výhybiek?
Zároveň chcem upozorniť, že železničná trať Komárno – Bratislava má problém s plynulosťou prevádzky nielen počas zimy, ale celoročne. Problémom sú neustále výluky, ktorých dôsledkom je nutnosť ľudí presadať z vlakov do autobusov a naopak.
Pán minister, existuje na Slovensku iná trať, ktorá by bola tak vyťažená, ako je trať Komárno - Bratislava a zároveň by išlo o jednokoľajovú trať? Pretože problémy s výhybkami a výlukami, ktoré sa na tejto trati opakujú a spôsobujú tak obyvateľom problémy v ceste do práce a do škôl, evidentne súvisia s tým, že táto frekventovaná trať nemá druhú koľaj.
Pán minister, chcem sa vás opýtať, neuvažuje sa o rozšírení tejto trate o ďalšiu koľaj?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Tak sa pokúsim reagovať na kolegu Pčolinského aj napriek tomu, že jeho vystúpenie sa odohralo pred viac než štyrmi hodinami a prerušenie rokovania Národnej rady nevyšlo tak najšťastnejšie. Podstatou je to, že kolega Pčolinský hovoril o tom, že zákon bude mať výrazné pozitíva na to, že sa klepne po prstoch, povedzme, drogovým dílerom, ľuďom, ktorí perú špinavé peniaze, a môže sa aj znížiť to riziko, že sa z peňazí Slovákov bude akýmsi spôsobom financovať terorizmus. Samozrejme, ja som za, tento zákon tieto veci rieši, ale prináša aj veľmi veľké množstvo negatív, o ktorých som hovoril ja vo svojom prejave.
Rovnako spomenul aj to, že v rámci bankového sektora je už teraz uchovávaných hrozne veľa údajov, osobných údajov jednotlivých klientov, aj ľudí, ktorí využívajú tieto bankové služby, a tým pádom, respektíve týmto zákonom by sa ten stav ešte len prehĺbil a banky by mali možnosť získavať ešte väčšie množstvo klientov a mať väčšie právomoci na to, aby tými, množstvom tých informácií mohli disponovať ešte väčším. To znamená, že akákoľvek snaha o to, aby sa kolektivizovalo ešte viac údajov, osobných údajov občanov, či už je to zo strany bánk, zo strany vlády a zo strany ministerstva vnútra, polície, kohokoľvek, vnímam naozaj negatívne, pretože sa tým siaha na osobné slobody občanov. A ako som hovoril vo svojom prejave, buduje sa tu taký ten superštát, kedy každý jeden je, človek je kontrolovaný, vie sa o ňom úplne všetko a následne sa stáva veľmi ľahkou figúrkou na tej šachovnici, ktorú môžu v prípade potreby vládni politici jednoducho vyhodiť.
Ďakujem.

Takže na úvod dovoľte, aby som podľa § 73 ods. zákona o rokovacom poriadku v prvom čítaní vystúpil ako spoločný spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálnej stránke, po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhoval, aby tento návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali tento návrh zákona do 26. januára 2018 a gestorský výbor do 29. januára 2018.
Zo znenia návrhu zákona, ako aj z úvodného slova zástupcu predkladateľov je zrejmý účel tejto navrhovanej úpravy. Ako spravodajca navrhnutý gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a zmienených lehôt na prerokovanie zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo teda. Ja by som pár slov k tomu, o čom tento návrh je z hľadiska toho, čo to znamená pre širšie vzťahy. Samozrejme, ja rozumiem dobrému úmyslu, tomu, že je nanajvýš nepríjemné, keď dôjde k situácii, že sa vedie exekúcia proti takému majetku obce, kde sa v dôsledku takej exekúcie môže dostaviť situácia, že základné potreby obyvateľov obce nemôžu byť splnené.
Avšak ak si vezmeme napríklad taký vodovod, tak je otázka, že aké výhody by ten, kto exekvuje napríklad vodovod v nejakej obci alebo v nejakom meste, akú by, výhodu by získal tým, že tá voda v tom vodovode už pre tých obyvateľov nepotečie? To neviem. Samozrejme, ten vodovod má, má hodnotu inherentnú len takú, že poskytuje nejakú službu, vodu, za ktorú tí obyvatelia tej obce platia. To nie je prípad ten, že by niekto na to, aby speňažil ten vodovod, ho rozobral, dal do nejakého zberu rúry alebo nejaké budovy zbúral a tak ďalej. Pripúšťam, že toto nie je opis situácie, ktorý je absolútny. Ešte tam môžu byť iné prípady, avšak problém je tu ešte aj iný, a to je tento: keď sa vydáme na túto cestu, akože sme sa na ňu už vydali predtým, tak čo bude ďalšie? Povieme si, že autá obce sa nesmú exekvovať? Alebo že sa nesmú exekvovať telefóny obce? Že to sú tiež veci, ktoré sú, ktoré pomáhajú životu obyvateľov obce.
Nemalo by to byť naopak, tak, že by sme mali pracovať tu na takých predpisoch, aby sme zabezpečili to, že obce sa nedostávajú do situácie, kedy je proti nim vedená exekúcia? Veď to je tá hlavná vec. A potom veď z môjho pohľadu je úplne zjavné, že sa jedná o protiústavný návrh, pretože podľa ústavy je každé vlastníctvo chránené rovnako. Čiže tu nie je. A samozrejme, na to sú judikáty a čírou náhodou moc o tých judikátoch Ústavného súdu neviem, ale o tejto jednej veci trochu niečo viem, lebo mám s tým spojenú nejakú históriu. Je, bude len otázkou času, kedy tento predpis bude napadnutý na Ústavnom súde, a obávam sa, že ten, kto ho napadne, bude úspešný.
Čiže riešenie takýchto problémov, ktoré uznávam, že sú vážne, nespočíva vo vymedzovaní imunity pre nejaké konkrétne majetky, ale v zabezpečení toho, aby tí, ktorí disponujú s majetkom obce, aby mali za to riadnu zodpovednosť, aby na zodpovednosť boli braní, aby fungovala polícia, aby fungovali súdy, prokuratúra aby fungovala. To všetko u nás nefunguje, a preto my si tunak vymýšľame predpisy, zákon o imunite. To je, paralela toho je to, že keď v Bratislave nasneží, tak je paralyzovaná doprava, ale to však nevadí, samozrejme, pretože pán primátor a páni, všetci tí, ktorí o tom môže rozhodovať, tí sa samozrejme prevážajú na ich bavorákoch s majákmi. Takže vlastne to žiaden problém nie je, že v Bratislave je skolabovaná doprava, pretože sa na ňu nedávajú peniaze, pretože sa dávajú peniaze len pre tých, len tým, ktorí o kvalite tej dopravy rozhodujú. A toto je podobný prípad.
Čiže riešme problémy, riešme príčiny a nie následky. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Neviem, či som správne pochopil, pán kolega, čo ste všetko chceli povedať. Ale vidno, že nepôsobíte v samospráve, alebo ste nepôsobili. Mestá, ak si dobre prečítate zákon, majú určitú zákonnú povinnosť zabezpečovať určité činnosti a služby, ktoré musia dokázať zabezpečiť. Ak by prišli napríklad, a použili ste veľmi zlý príklad, že vodovod, ak by prišli o ten vodovod, tak sa veľmi ľahko môže stať, je to taký prirodzený monopol a veľmi ľahko sa môže stať, že tú činnosť nedokážu zabezpečiť. To nie je o tom, že zakopú ešte jednu rúru vedľa a niečo podobné. A nemusí to byť, môže to byť z rôznych špekulatívnych dôvodov, prečo, prečo ten kupec cez exekúciu kúpi tento vodovod. Nie je to len o zvyšovaní napríklad ceny, ale o, napríklad o určitom takto si zabezpečiť iný majetok obce cez takúto špekulatívnu kúpu. Nie, autá, telefóny, nech exekútori obciam berú, koľko chcú, toto sa dá nahradiť. To, že sa mestá a obce môžu dostať do problémov, môžu sa dostať do problémov a je ich dosť, príkladov na to, čo sa aj dostali. Jednoducho sa to stáva. A pre exekútora sú práve zaujímavé tieto prirodzené monopoly.
Nemyslím si, že návrh je protiústavný. Napokon takúto imunitu máme na určitom majetku štátu aj obcí a dodnes Ústavný súd nepovedal, že je niečo takéto protiústavné.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Na rozdiel od pána kolegu Baránika ja osobne si myslím a takisto môžem hovoriť aj za náš klub, my určite zahlasujeme za tento zákon, pretože som presvedčený, že ten zákon je dobrý a v prvom rade chráni to, aby obce a mestá mohli zabezpečiť bez nejakých problémov dodávku vody, tepla a všetkých vecí, ktoré sú potrebné na normálne fungovanie domácností.
Tak ako bolo tu už spomenuté, kľudne, nech exekútori berú autá, nech berú telefóny a neviem čo, ale tieto, by som povedal, že strategické, tieto strategické prvky infraštruktúry každej obce a mesta by mali byť takýmto spôsobom chránené. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja si myslím, že obce a mestá v prvom rade by mali spravovať zodpovedne cudzí majetok. Je to nakoniec paragraf v Trestnom zákone, ak takto nekonajú. Ako sa môže dostať obec alebo mesto do problémov? Len tým, že sa nezodpovedne koná. Ako môže vzniknúť exekúcia? Len tým, že nespláca svoje záväzky, prípadne prevzaté nejaké úvery.
Takže, viete, populisticky si zobrať úvery, zadlžiť obec na nejaké pekné zámery rozvojové, ktoré sú ľúbivé, za ktoré potom toho starostu, primátora alebo poslancov ľudia volia, ale už zobrať zodpovednosť za to, že takisto treba tie záväzky splácať, možnože bude treba navýšiť daň z nehnuteľností, aby na tie splátky boli, tak to sú už nepopulárne veci a to sa už potom prenáša na štát, že štát zariaď to. Opätovne tuná je opakovane zákon, ktorý má riešiť neschopnosť samosprávy zodpovedne sa stavať k týmto veciam. Nie je to prvý takýto zákon a myslím si, že nie je to správne.
A to, čo povedal pán poslanec Baránik ohľadom prevádzkovania vodovodov, tak predsa je viac-menej jedno, kto ho vlastní, ale na prevádzkovanie vodovodov a kanalizácií je samostatný zákon a v konečnom dôsledku aj regulovaná cena. Samozrejme, môže sa stať, že ako sú aj snahy, aby prevzal nejaké investičné skupiny, majetok, čo sa skôr týka podielov na majetku ako akcií, ako samotného majetku, že niekto siahne na potrubie. Čiže tento zákon nie je dobrý.

Alojz, ja by som sa na to pozrel možno aj z takej širšej perspektívy, lebo tuto pán navrhovateľ, ja ho mám zafixovaného s tým, že oni zbierali podpisy pod taký návrh, že by mala existovať hmotná zodpovednosť politikov za výkon funkcie. Bola to taká strana SIEŤ, ale po prvej smeči vládnej koalície sa tá SIEŤ nejak rozpadla, a teraz tu navrhujú čosi, čo znamená, že ideme amnestovať nezodpovedné konanie politikov v zásade. A mňa potom ten širší uhol pohľadu zaujíma, že prečo si vybrali obce a mestá, lebo mňa teraz bude trápiť kraj, kde sú samosprávne kraje, pretože aj tam, a tam nesúhlasím s pánom Pčolinským, existujú napríklad autá a tie autá odhŕňajú cesty, teraz vonku padá sneh. A teda aj to je veľmi dôležitá kritická infraštruktúra alebo kritický majetok, ktorý ale exekvovaný môže byť aj po tomto návrhu zákona.
A potom pôjdeme kam? V Trnave je problém s letiskom Piešťany, ktorý má problém preto, že tam boli politickí nominanti za štát, ktorí si vyplácali také odmeny, že letisko prišlo do dlhovej služby, a oni exekvujú majetok, ktorý je štátny, obecný, mesto Piešťany, a krajský.
Čiže koho napadlo prísť s takýmto parciálnym návrhom zákona? Tvárime sa populisticky, že ide o vodu a zaujímavé veci, ale pritom je tu toľko majetku, ktorý je úplne v rovnakej a mal by požívať úplne rovnakú paľbu ochrany. Ale úplne nad tým je základná otázka, prečo ideme a chcete amnestiami chrániť nezodpovedné konanie volených zástupcov a politikov?
Ja preto si nemyslím, tak ako pán Pčolinský, že je to dobrý návrh zákona. Buď komplexnejšie, alebo vôbec nie.

Ďakujem. Tak v rýchlosti budem reagovať na kolegov.
Kolega Antal, pokiaľ ide o ten Ústavný súd, nemáte pravdu. Ústavný súd judikoval, že imunita štátu je protiústavná. To, že následne sa prijal ďalší zákon, tiež protiústavný a že ešte zatiaľ nebol napadnutý, to na tom nič nemení.
Zaujímavá pripomienka, ani kolega Antal, ani kolega Pčolinský neriešili to, že kde je tá zodpovednosť, ktorá, alebo jej absencia, ktorá vedie k tomu, že sú majetky obcí exekvované. O tom mlčíte. A to je to, o čom kolega Antal hovoril, že ja nemám skúsenosti so samosprávou. No, on má, a práve preto chce túto exekúciu, exekučnú imunitu. V tom je ten problém.
Ďakujem, Anka Zemanová, že si pripomenula to, čo ja som nepovedal. Existujú trestné paragrafy na to, čo sa deje také, v dôsledku čoho vy požadujete exekučnú imunitu. Povedzte mi, koľkí ľudia boli stíhaní? Nula, nič. Neboli, nielenže neboli odsúdení, ale neboli ani stíhaní. Čiže tam by bolo treba začať. Ale nie, to vám nevadí.
A kolega Viskupič, veľmi presne. A ešte by som len povedal, že samozrejme, s tou SIEŤ-ou je to tak, že v podstate sa nič nezmenilo, akurát z nej sa zobral ten špagát.