23. schôdza

Dobre. Tak sa to zapíše. Ďakujem. Takže vyhlasujem prestávku do 17.25.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime teda k prerušenému rokovaniu o vládnom návrhu.
Prosím teraz pána ministra Druckera, aby sa vrátil do rokovacieho priestoru, a tak isto aj pána poslanca Zelníka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. (Reakcie z pléna.) Takže aj pán minister je tu, aj pán spravodajca.
Dávam slovo pani poslankyni Cigánikovej, ktorá sa prihlásila za klub SaS, nech sa páči, máte slovo.

(Pokračovanie rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s použitím štátnych finančných aktív na realizáciu koncepcie oddlženia zdravotníckych zariadení, tlač 705.)

Ďakujem pekne. No, takže k oddlženiu zdravotníckych zariadení.
Ministerstvo prichádza so starými údajmi, v podstate v novembri udávať dáta za prvý štvrťrok, opäť problémy s údajmi, zdá sa mi to slabé. Informácia je veľmi skreslená, verejnosť ani Národná rada takto nedostáva pravdivý obraz o situácii.
To ale, čo je jasné, je, že leví podiel na strate nemocníc majú štátne, univerzitné a fakultné nemocnice, rovnako aj na zápornej, EBITDA, príčiny zadlženia nie sú identifikované správne. Univerzitná a fakultná nemocnica dostávajú za ukončené hospitalizácie podstatne vyššie sumy než všeobecné nemocnice. DRG bude mať tendenciu platby nemocniciam skôr znižovať, tie skôr poklesnú. Navyše charakter výkonov, case mix, v univerzitnej a fakultnej nemocnici sa od všeobecných zásadne neodlišuje. Nie sú spomenuté tvrdé rozpočtové obmedzenia ani potreba zmeniť právny charakter týchto nemocníc na akciové spoločnosti kvôli nastoleniu štandardných ekonomických podmienok. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim pre hluk v sále.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, chvíľku.
Páni poslanci, ak chcete debatovať, nech sa páči, môžete, ale mimo rokovací priestor.
Nech sa páči.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Je smiešne riešiť zadlženie a vytváranie nového dlhu zriaďovaním ďalšieho úradu. Všetky uvedené čísla sú zatiaľ len na papieri, ktorý znesie všetko. V roku 2016 sa zadlžovanie zrýchlilo a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky považuje za úspech, že toto zrýchlenie zadlžovania nemá také tempo ako v roku 2015. Podobne sa hodnotia čísla za prvý štvrťrok 2017. Nemocnice v zásade hospodária so stratou, ktorá je o čosi menšia než v rovnakom období 2016. Nie je vôbec jasné, kedy sa situácia do štandardnej polohy dostane, kedy nemocnice prestanú byť stratové. Okrem toho to je len prvý nutný krok k ich ozdraveniu. Keď ich oddlžíme, ešte za sebou alebo pred sebou ťahajú obrovský investičný dlh.
Je treba si povedať, všetci to vieme, roky sa nerekonštruovalo, pozrime sa na to, ako vyzerá Antolská, Mickiewiczová, Kramáre, o novej technike ani nehovoriac. Kým fakultné univerzitné nemocnice nebudú serióznym partnerom, nebude možná spolupráca s firmami na budovaní špičkových pracovísk a centier excelentnej medicíny. Toto oddlženie konzervuje neprijateľný stav fakultnej univerzitnej nemocnice, neprinesie nijaké podstatné zlepšenie ich situácie a obávam sa, že po troch až piatich rokoch bude nutné opäť oddlžovať, pričom nemocnice budú ešte v horšom stave a bez modernej techniky.
To, čo by som tomuto ešte chcela vytknúť, je hlavne to, že ide sa oddlžovať v podstate piatykrát, štyrikrát to nezabralo a teraz ideme piatykrát robiť niečo opakovane, znova to skúšať. Oceňujem požiadavku na ozdravný plán, pán minister, oceňujem to, že tie peniaze nedávame len tak zadarmo, na druhej strane myslím si, že by to mal byť štandard, že keď teda riadime nemocnice, mali by, nestačí, že až keď sú zadlžené, ideme ich oddlžovať, ale bolo by fajn, keby toto bolo úplne normálnym štandardom. Ale, samozrejme, oceňujem, že aspoň toto je, táto podmienka tam je.
Na druhej strane, čo sa stane, ak ten ozdravný plán následne nedodržia? Nebudú schopné vrátiť tie peniaze, ktoré sa za nich vyplatia, pretože by boli viac zadlžené. Takže myslím si, že v tomto smere to nie je spoľahlivý nejaký argument.
Skúsila som sa zamyslieť nad tým, prečo majú, veď súkromné a štátne nemocnice majú v podstate rovnaké príjmy a aj som sa vás na to pýtala. Bolo mi povedané, že teda to nie je pravda, lebo tie štátne nemocnice majú jednoducho náročnejších pacientov. Ja si ale nemyslím, že je to pravda, lebo ten, mne sa zdá ten case mix, ten case mix sa mi zdá podobný a to z toho dôvodu, že teda ak som správne v obraze, ak som si správne zistila, tak v podstate okrem nejakého, no, ústavy máme zvlášť. Čo sa týka onkologických a kardio ochorení, tak na to máme zvlášť ústavy a tie nie sú v dlhoch, tie nemajú problém a všetko ostatné viac-menej Kramáre okrem nejakej transplantácie a neurochirurgie a pri transplantácii tam len... No, nemám pravdu? A vy sa smejete, veď poviete mi potom. (Povedané s pobavením.)
Ale okrem nich majú podobný, okrem tohoto je podobný ten case mix ako v klasických všeobecných nemocniciach a dokonca dostávajú o 40 % viacej za rovnaký výkon ako všeobecné nemocnice. Napríklad, ja neviem, odobratie slepého čreva je jednoducho viac platené vo fakultnej univerzitnej nemocnici ako vo všeobecnej, čo – ešte je potrebné si povedať – možno ani do koncovej nemocnice nepatrí. Ja už viem, že teraz akože detaily, ale možná by bolo dobré pozrieť sa na tú organizáciu. Som zvedavá, čo na to poviete. (Povedané s pobavením.)
Tiež čo by som tomu vytkla, nemocnice nie sú riadené ako sieť. Oceňujem, že teda máte, ako sa to volá? Organizácia, má to hrôzostrašný názov, pre riadenie podriadených, Úrad pre riadenie podriadených organizácií, čo je fajn, ale možno by bolo fajn, keby tento mohol aj nejakým spôsobom prepúšťať a prijímať a mať väčší rešpekt. Myslím si, že tu sa dá veľa ušetriť a možno takýmto spôsobom by išla cesta. A tak isto si myslím, že je na škodu, je na škodu to spolitizovanie zdravotníctva, v zmysle že by, však to poznáte, mali by tam byť šikovní manažéri, ktorí mali byť odmeňovaní alebo na druhej strane sťahovaní a v podstate mali by byť vyvodzované im dôsledky za ich rozhodnutia.
Každá sieť by mala mať jednotný informačný systém, každá sieť by mala mať rovnaký, jednotný ekonomický systém, pri našich nemocniciach štátnych toto vôbec nie je pravda. Máme chaos potom v číslach, v porovnávaní, každý platí zvlášť licencie, toto je tiež, to už sú maličkosti, ale toto sú veci, cez ktoré by sme mali nejakým procesom sa dostať k lepšiemu hospodáreniu, ktoré by sme mali vyžadovať.
A teda v neposlednom rade možno by mala byť reč aj o odštátnení. Bohužiaľ, je evidentné, že štát nie je dobrý vlastník. Ja si stále, keď si porovnávam práve tieto súkromné a štátne nemocnice, vychádza mi to takto. Keď som sa pozrela na tie nemocnice, kde vstúpil súkromný kapitál, Rožňava, Trebišov, Vranov nad Topľou, Dunajská Streda, teraz Michalovce alebo AGEL, hej, Levoča, Krompachy, Levice, ak si zoberieme už len nejakú; dám vám to kľudne, mám to tu, len to mám naškrabané (povedané s pobavením); ak si zoberieme také ukazovatele, ako je excelentnosť medicíny, prístup tých, prístup tých zamestnancov, vzhľad celej tej nemocnice, vo všetkých týchto ukazovateľoch sú na tom jednoducho tie nemocnice so súkromným kapitálom lepšie, pretože sú lepšie riadené, to sú tie veci, o ktorých som hovorila, a pritom dostávajú z rovnakého zdravotného poistenia rovnaké peniaze. Do tých nových Michaloviec, do tej krásnej nemocnice, keď teraz príde pacient, neplatí predsa viacej, ako platí vo fakultnej nemocnici v Bratislave, to proste nie je pravda.
Takže myslím si, že oddlžovanie je ten najhorší možný spôsob, pretože odmeňuje tých, ktorý doteraz nehospodárili dobre, a trestá tých, ktorý tak robili, a to nepovažujem za správne a nepovažujem to ani do budúcna za východisko. Naozaj by som ocenila väčšiu odvahu, ja ako opozičný politik mám odvahu takéto veci povedať, tak urobilo by to určite viacej, keby aj minister sa chytil takých že skutočných riešení.
Ďakujem pekne.

59.
Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami traja, končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Kollár, nech sa páči.

Chcel by som súhlasiť s pani kolegyňou Cigánikovou, rovnako mám aj za to, že je absolútne nekoncepčné a nezmyselné stále oddlžovať do nemoty tieto nemocnice a vytvárať znova tie isté chyby a tie isté dlhy. Je neprípustné z našeho pohľadu len proste prísť sem, položiť návrh, odsúhlasiť ho a znova oddlžiť. A teraz ja sa pýtam, čo sa zmenilo? Lebo už sme niekedy oddlžovali tieto nemocnice a ja mám pocit, že tá zdravotná starostlivosť nešla hore, ale rovnako si musíme nosiť toaletný papier do tej nemocnice. Tak sa pýtam, teraz sa oddlžia za 600 mil. nemocnice a ako sa zvýši tá zdravotná starostlivosť? No nijako.
Mne tuná chýba nejaká koncepcia toho, ako tomu zabrániť. Lebo povedzme si pravdu, privátne nemocnice sú v ziskoch, ale musím povedať, že aj niektoré štátne nemocnice. Rovno tuná môžem spomenúť nášho kolegu pána Valockého. Nitra bola v pluse a teraz, keď je šéfom NOÚ, Národného onkologického ústavu, toto zariadenie bolo v minulosti v mínuse, dnes už vykazuje plusové čísla. To znamená, že ono to ide, aj dnes to ide, to znamená, že tunák je nejaká špatná koncepcia a vládne garnitúry, ktoré vlastne majú zdravotníctvo pod svojou kuratelou, proste to neriešia, nechajú to širinou-barinou ísť. Som presvedčený, že tie nemocnice sú špatne manažérsky vedené a potom tuná máme 600-miliónový dlh, dôjde sa do parlamentu, my to tuná odsúhlasíme, oddlžíme a ideme znova vytvoriť ďalších 600 miliónov.
Toto neni koncepčné a to treba, keď chceme raz niečo oddlžiť, tak musíme vedieť, čo budeme robiť do budúcna. Alebo to budeme každé štyri-päť rokov oddlžovať 600 miliónmi? Takže toto nevidím ako systematické a rozumné riešenie, skôr by som uvítal nejakú koncepciu, ako tomuto zamedziť, keď to; samozrejme, že oddlžiť to musíme, lebo tie faktúry musia byť zaplatené, ale nejakú víziu, ako to zmeniť, aby sme nevytvorili ďalších 600 miliónov. Aby bola zvýšená tá zdravotná starostlivosť. Ľudia to necítia dneska.
Ďakujem.

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Naše zdravotníctvo je v katastrofálnom stave, dobre ste povedali. Začalo to za bašovania najväčšieho neschopáka v kresle ministra, v kresle ministra zdravotníctva od čias rozpadu Rakúska-Uhorska v roku 1918. To je liberála Zajaca, ktorý dokonca navrhoval zákon na vraždenie ľudských bytostí pred narodením. Celé zdravotníctvo, celý systém riadenia a financovania je postavený na hlavu. Minister Drucker nemocnice oddlží a tie sa opäť zadlžia.
A mám také temné tušenie, pani Cigániková, že Zajac je vo vašom tíme pre zdravotníctvo. Keď nie, tak dobre, a keď hej, sodoma-gomora. A okrem iného nepreceňoval by som súkromné nemocnice, aj tak je to len biznis.
Ďakujem za slovo.

Pani poslankyňa Grausová.

Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa Cigániková, ja by som sa dotkla toho, tej vety, že štát nie je dobrý vlastník. Viete, v prvom rade by sme sa mali snažiť, aby ten štát dobrým vlastníkom a hospodárom bol. Od toho sme tu, aby sme na to dbali a aby sme robili také zákony, aby štát bol tým dobrým vlastníkom. Štát má byť dobrý vlastník a štát môže byť aj dobrým vlastníkom.
Vďaka.

Pán poslanec Mazurek. (Reakcia z pléna.) No ale musíte sa prihlásiť. (Reakcia z pléna.) No dobre, ale viete, stláčať môžte gombíky, len kartu tam nemáte. (Povedané s pobavením.) Ale nevadí, dobre, dajte, zapnite pani poslankyňu Cigánikovú, prosím vás, teda mikrofón, nie pani poslankyňu. (Povedané s pobavením.)

Čo mám to, ďakujem pekne, skúška mikrofónu. Dneska mi ide, dobre, ďakujem pekne, bude to rýchle.
Chcela som sa len teda poďakovať, Boris, samozrejme, za tvoju podporu, som rada, že počujem, že sa v tomto zhodneme.
Pánovi Mizíkovi a teda vášmu komentáru a otázke, či pán Zajac je v našom tíme. Áno, je v našom tíme, ja som za to veľmi rada už len preto, že je to bývalý minister, čiže naozaj má skúsenosti, vie o čom hovorí. Je to jediný minister, ktorý mal odvahu za posledné roky na nejakú reálnu reformu, myslela som si doteraz, že urobil veľmi veľa dobrých krokov a to zdravotníctvo niekam posunul, nehovorím, že urobil všetky správne kroky, že so všetkým súhlasím, ale urobil veľa takých, na ktoré iní nemali odvahu a veľa napravil. Ale na druhej strane, ako sa tak na vás pozerám, pán Mizík, tak nie dostatočne to zdravotníctvo napravil, lebo vám nepomohlo stále, takže budem sa s ním ešte musieť poradiť, že čo ako ďalej.
Čo sa týka súkromných nemocníc a toho, že je to biznis, no viete, to je vec pohľadu, lebo mne sa práve zdá, že ten štát a tí štátni nominanti bez akejkoľvek zodpovednosti, že práve tí si z toho robia biznis, lebo naozaj nemám pocit, že by sme mali potrestaných práve tých, ktorí nakupovali cétečká, ktorí tu robili kšefty. Sú to tie štátne nemocnice, ktoré sú v dlhoch, sú to štátne poisťovne, ktoré sú v dlhoch, a ten súkromný vlastník si jednoducho postráži tých podriadených. Evidentne štát to nevie. Ja sa len snažím vysvetliť aj vám, kolegynka Grausová, prečo ten pohľad na to, že štát nie je dobrý vlastník.
A keby sa nám aj podarilo a ja aj chápem, že by ste to chceli, a bola by som veľmi rada, keby sa nám podarilo dať správnych manažérov na správne miesta, ktorí tam konečne prestanú kradnúť, tak dokedy? Kým príde nejaká vláda podobná tejto? A potom zasa znova a potom zasa odznova? To nemá jednoducho stabilitu. Takže preto si myslím, že to nie je riešenie.
Ďakujem.