23. schôdza

Ďakujem. Ako kolega Dostál, ja som takisto v miestnom zastupiteľstve, hoci počtu poslancov v miestnom zastupiteľstve sa táto úprava týkať nebude, pretože to rieši iný zákon. V každom prípade ďakujem kolegovi Grendelovi, že uviedol viaceré príklady zo života samosprávy, kde práve tá pluralita, názorová pluralita je veľmi dôležitá. A ak by tam nebola, tak by sme mohli byť svedkami mnohých zlých rozhodnutí, hlavne aj v tých väčších miestach, mestách. Ja som si nepozerala hlasovanie napríklad o hazarde, ktoré bolo kľúčové pre Bratislavu, ale mohlo by sa stať, že by nedopadlo tak, ako dopadlo, keby bol ten počet poslancov výrazne nižší, napríklad. Ale, ako hovorím, hlavné, hlavné výhrady, počet poslancov je jedna vec, ktorú, to si myslím, že to je taký veľmi nesystémový krok, lebo ideme ju obmedziť v troch, štyroch, v štyroch prípadoch, keď majú mestá nad 10-tisíc obyvateľov, do 20-tisíc a tak ďalej, ale neriešime, neriešime ten hlavný problém neefektivity miest a obcí, ktorým je roztrieštenosť územnej samosprávy. Toto je hlavný problém, na ktorý sa teda zatiaľ vláda pána Fica neodvážila za posledných dvanásť rokov. A to je škoda. Toto by pomohlo, toto by pomohlo zefektívniť samosprávu.

Posledným vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Sloboda.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že asi každý, kto tu vystupoval práve v tomto bode, je nejakým spôsobom zapojený do aktivít miestnej samosprávy. Ja takisto musím pripomenúť, že som poslancom miestnej časti Bratislava – Ružinov. Čo sa týka samotného zákona, ktorý bol predložený, to, čo tu najdôležitejšie zaznelo, naozaj že je predkladaný len v spolupráci so zástupcami ZMOS-u a vôbec neboli brané do úvahy ani neboli prizvané na konzultácie ostatné organizácie. Keď už náhodou to nebolo naozaj Združenie obyvateľov miest a obcí Slovenska, aspoň Únia miest Slovenska a prípadne aspoň asociácia prednostov miestnych úradov, prípadne združenie hlavných kontrolórov. Tieto všetky organizácie, ktoré naozaj, si myslím, že združujú odborníkov krížom-krážom po celom Slovensku bez ohľadu na akúkoľvek politickú príslušnosť, k tomu prizvané neboli. Čo je obzvlášť dôležité, z toho samotného zákona naozaj priam srší to, že sú to čisto prostarostovské zmeny.
Jedným z bodov, ktoré hneď na úvod rieši zákon, sú nefunkčné obce, čo ma teší, že konečne sa niekto začína venovať tomu, že čo s obcami, v ktorých dlhodobo nevieme nájsť či už poslancov alebo starostov, ale keď si vlastne prečítate obsah toho, toho textu, tak vlastne áno, základ je, musí tá obec, ku ktorej sa má tá nefunkčná obec priradiť, musí s tým súhlasiť. V prípade, že nebudú súhlasiť ani jedna z tých susediacich, tak vlastne sa zase nič nebude diať a ministerstvo vnútra to ponechalo v pôvodnom stave, čo si neviem predstaviť, že ktorá obec by súhlasila s tým, že vlastne jej pribudnú tam len ďalšie náklady súvisiace s tou menšou obcou.
Takže z tohto hľadiska naozaj je, sú tieto ustanovenia, budú pravdepodobne nefunkčné. Bol by som rád, keby sme si zobrali skôr príklad naopak z iných štátov, ktoré sa naozaj začali venovať aj týmto nefunkčným obciam, či už z dôvodu toho, že je tam málo obyvateľov a nemá sa kto venovať samospráve, alebo je to aj z toho dôvodu, že naozaj samotná samospráva je príliš nákladná v takej malej obci. Uvediem ako jeden príklad: v Luxemburgu za posledných desať rokov zlúčili nieže niekoľko obcí, ale každoročne tam zlučujú nejaké obce, ktoré sa postupne spájajú do väčších a väčších celkov. Motivujú ich k tomu. Takže a takisto platí, že musia referendum mať, aj obec, ktorá, ktorá sa zlučuje, aj obec, do ktorej je to, je táto prvá obec zlučovaná, a napriek tomu sú úspešní. Takže bol by som rád, keby sme si aspoň z takéhoto príkladu zobrali poučenie a snažili sa to preklopiť možno na naše pomery.
Ďalšia vec je samotné znižovanie počtu poslancov. Je otázka, že, teraz to tu pred chvíľou bolo povedané, že aký to má zmysel, keď vlastne dopad zmeny zákona je nulový. To znamená, že neprinesie to žiadne úspory.
Druhá vec je, zoberme si položky, celkové náklady na mzdy a odvody starostov a ich zástupcov verzus platy poslancov miestnych samospráv. Nemyslím si, že to budú také výrazné, výrazné rozdiely, pretože naozaj v tých malých obciach to sú skôr symbolické hodnoty, ktoré dostávajú poslanci miestnych samospráv, radovo až desiatky eur ročne, kdežto platy starostov máme určené na celkom slušných sumách a tie sú vždy stanovené, že je to minimum, to znamená, že pod to sa nemôže ísť. Takže naozaj skôr to, čo by pomohlo, pomohlo znižovaniu, keď už sa tu spomenulo, že náklady, tak to je práve znižovanie počtu obcí ako takých, nie znižovanie počtu miestnych poslancov.
To, čo mňa zarazilo, pretože práve teraz sme to riešili, bolo, boli dve pravidlá, ktoré sa týkajú konania miestneho referenda. Prvá, že páni starostovia si presadili, že druhé, druhé ustanovenie týkajúce sa možnosti vyhlásenia miestneho referenda o odvolaní starostu, to konkrétne, že ak hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti starostu, porušuje Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, zo zákona vypadne. To znamená, že na základe tohto nie je možné zrealizovať referendum. Ja viem, že je vždy problematické sa napasovať do tohto ustanovenia, ale keď starosta často porušuje predpisy, tak vedia to poslanci presne zdôvodniť a aj vydokladovať, keby s tým mal niekto problém. Tak nerozumiem, prečo zrovna toto ustanovenie zo zákona vypadáva.
Ďalšia, čo považujem za chybu, vypadáva takisto aj povinnosť, resp. obec môže mať VZN-ko o organizovaní miestneho referenda. Teraz po novom už to tam nie je uvedené. Takisto je to zrušené z textu samotného zákona. Ja to vnímam teraz naozaj extra, pretože v pondelok v jednej malej obci pri Trnave, volá sa to Naháč, taký krásny názov, si vyhlásili práve obyvatelia obce miestne referendum o odvolaní starostu. Našťastie, toto VZN-ko majú, to znamená, že vedia presne do detailu, ako si zorganizovať referendum, pretože naše volebné zákony nedostačujú na to, aby podľa nich mohlo byť to miestne referendum zorganizované.
Čo ma mrzí takisto, je síce čiastočne riešená téma, ktorú, ktorá, tí, ktorí fungovali naozaj na miestnych úradoch a venovali sa napríklad životnému prostrediu, na čo večne narážali, a to je definícia verejného priestranstva. Je síce zadefinované krásne, že ide o ulicu, námestie, park, trhovisko a iný priestor prístupný verejnosti bez obmedzenia, ale ktorý bez ohľadu na vlastnícke vzťahy slúži na všeobecné užívanie, ak osobný zákon neustanovuje inak. Je síce dobré, že sa tam dostalo toto ustanovenie, ale vlastne jedno, jednu nejasnú definíciu sme nahradili druhou nejasnou definíciou, a to je to všeobecné užívanie, pretože to nikde v zákonoch nie je napísané, čo to je. A len tak mimochodom, vďaka tomuto ustanoveniu a podotýkam, bavíme sa o aj iných priestoroch prístupných verejnosti na všeobecné užívanie, čo v podstate je také všeobjímajúce ustanovenie, sa hneď ustanovuje o bod nižšie povinnosť vlastníkom budovy nechať si strpieť označenie budovy názvom tohto iného verejného priestranstva. Teda nebavíme sa len o ulici, námestí, prípadne parku, čo myslím si, že asi vlastníci budov môže akceptovať, naozaj o iných priestoroch či trhoviskách. Takže toto je len zbytočné zasahovanie do vlastníckych práv vlastníkov budov a nebavíme sa tu o právnických, ale o obyvateľoch.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec Klus. Pardon.

Sloboda, Vladimír, poslanec NR SR
Pardon. Chcem len ešte doplniť jedno super pozitívum, ospravedlňujem sa, jedno super pozitívum, a to je, že konečne sa dostalo do zákona to, že starosta musí zverejniť aj na webstránke obce program zastupiteľstva, to znamená, že nielen na úradnej tabuli. Síce to tu bolo donekonečna omieľané aj pri našich návrhoch zákonov, ale vždy nám to nebolo umožnené, aby to naozaj zapracované do zákona bolo. Ja uvediem konkrétny príklad.
Je tu v Bratislavskom kraji obec Tureň, ktorá program ani pozvánku nezverejňuje nikde inde, len na úradnej tabuli presne podľa zákona tri dni vopred, to znamená, že nemáte šancu sa dozvedieť, kedy vôbec zastupiteľstvo bude, pokiaľ nechodíte každý jeden deň pozerať úradnú tabuľu. A podotýkam, je to v Bratislavskom kraji, nie je to žiadna zapadnutá dedinka niekde, kde majú 50 obyvateľov, čo chápem, že je problém sa dostať vôbec k webstránke. Táto obec webstránku má.
Ale aby som to zhrnul, keď si pozriete všetky tie body, ktoré sú tam zahrnuté, ide o ďalšie narušenie vzťahu medzi starostami a poslancami obcí, kde väčšie kompetencie získavajú starostovia a prichádza k nepomeru toho vzťahu medzi nimi, narušuje sa postavenie hlavných kontrolórov a hlavne toho, že hlavný kontrolór je orgán obce, ktorý vykonáva kontrolu pre miestne zastupiteľstvo. Vôbec sa nerieši ten hlavný problém, a to je počet obcí a kapacity a možnosti a schopnosti obcí riešiť výkon samosprávnych činností a prenesený výkon od štátnej správy.
Preto som rád, že kolegovia tu navrhli, ja to teda nenavrhujem, nech to opakovane nezaznie, vrátiť tento zákon na prepracovanie predkladateľovi.
Ďakujem.

Štyri faktické poznámky. Myslím si, že tento bod môžme ukončiť do hlasovania.
Takže nech sa páči, pán poslanec Klus.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem pekne aj kolegovi Vladovi Slobodovi za to, že predniesol takýto zaujímavý prejav. Ja osobne si myslím presne to isté, čo on, a teda, že je potrebné tento návrh zákona vrátiť na prepracovanie, keď už pre nič iné, tak preto, že tu máme opäť raz dvojaký meter v Národnej rade Slovenskej republiky, keď sme my, opoziční poslanci, tí, ktorí predkladáme návrh, ktorým chceme upraviť hoci len veľmi čiastkovo fungovanie samosprávy, pretože s nimi máme osobné skúsenosti, tak sme tí, ktorí sa ako poslanci Národnej rady staráme do kompetencií samosprávy, ale keď tu potom máme ministerstvo vnútra, ktoré pripraví zákon, ktorý má niekoľko vážnych problémov, tak vtedy je všetko, samozrejme, v poriadku.
Ja by som rád poukázal možno aspoň na dve také dôležité veci, na ktoré, o ktorých hovoril aj kolega Vlado Sloboda. Jedno je napríklad otázka znižovania počtu poslancov. Dobre, urobme to. Ale pýtam sa, akým spôsobom potom chceme zabezpečiť prácu v komisiách, pretože už dnes nemáme dostatok kompetentných poslancov v niektorých mestách a obciach, ktorí by dokázali pracovať v niektorých komisiách? Tak isto by som sa chcel opýtať, do akej miery je vhodné, aby naozaj vláda Slovenskej republiky zasahovala do takéhoto rozhodnutia, koľko poslancov má mať vlastne hornú hranicu obec?
A druhá dôležitá vec je referendum. My sme v našej brožúrke "Šesť krokov ako jednoducho zlepšiť politický systém a kvalitu demokracie Slovenskej republiky" spomínali ešte jednu dôležitú vec, ktorá súvisí s referendom, a to je otázka petičných práv. Pýtam sa, ako chceme napríklad v takých Košiciach vyzbierať 30 % podpisov všetkých obyvateľov? Čiže bavme sa aj na túto tému a znížme napríklad túto hranicu na 10 %, pretože to je omnoho zmysluplnejšie ako sa baviť skutočne len o tých čiastkových veciach, ktoré sa o referendovej demokracii na samosprávnej úrovni objavili v tomto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Sopko. Poprosím vás o kľud v rokovacej sále.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V reakcii na pána poslanca Slobodu. Viete, pán poslanec, že čo je na tom najsmutnejšie? My tu rozprávame, argumentujeme pomerne dlho a nepočujeme žiadne reakcie z druhej strany, maximálne tak počujeme hurhaj momentálne. Ale nevadí. Čo mňa osobne zarazilo, keď som prvýkrát začul o znižovaní počtu poslancov, bolo, v akých sídlach, s akým počtom obyvateľov k tomu dochádza. Hneď mi to pripomenulo to, ako účelovo sa išiel meniť zákon pri voľbách do samosprávnych krajov, keď sa odstránila dvojkolová voľba. A chcem z tohto miesta varovať, ak bolo zámerom predkladateľa zamerať sa na tie sídla, kde súčasná koalícia, keď si pozrieme rôzne geinformačné mapy, ako bola volebná účasť, ako boli jednotlivé volebné výsledky, ak toto bol ten dôvod, prečo potrebujeme práve v týchto sídlach znížiť počet poslancov, je to veľmi chybná taktika. Ľudia veľmi dobre sledujú, čo sa deje, a takéto taktické ťahy jednoducho nevychádzajú. Ďakujem.

Pán poslanec Sopko, keby ste boli tu o deviatej ráno, tak by ste počul koaličných poslancov, ktorí sa vyjadrili, ja som vystupoval v rozprave ako prvý (potlesk).
Nech sa páči, pán poslanec Mazurek.

Pán poslanec Sloboda, ja určite s vami nemôžem súhlasiť v jednej veci, a to, že znižovanie počtu poslancov miest a obcí by bolo akýmsi zlým nápadom, pretože je určite nesporným faktom, že množstvo miest na Slovensku má tých poslancov, bohužiaľ, veľmi veľa. To potom komplikuje to fungovanie zastupiteľskej demokracie, keď tie debaty v zastupiteľstvách sú príliš dlhé a o akútnych problémoch sa potom rozhoduje príliš dlho a jednoducho občania čakajú na nejakú efektívnu prácu a, bohužiaľ, sa im jej nedostáva. Takže si myslím, že práve zníženie počtu poslancov by mohlo zefektívniť celý systém miest a obcí v Slovenskej republike, čo by pomohlo skrátiť všetky tie nezmyselne dlhé debaty. A rovnako by takéto zníženie počtu poslancov pomohlo aj tomuto plénu, pretože to sa práve častokrát mení na veľmi nepodarený cirkus a to vďaka tomu, že tých poslancov je príliš veľa a majú potrebu sa vyrozprávať zo všetkých svojich osobných pocitov a problémov, ktoré sa nestretávajú s väčšinovým pochopením. Ďakujem.

Pán poslanec Dostál.