23. schôdza

Ďakujem za slovo. Dámy a páni, túto novelu by som nazval darčekom pre developerov, lobistov a špekulantov a poviem v rozprave viac, že prečo. Cieľom vlády podľa osobitnej časti dôvodovej správy je po prvé, šetrenie peňazí a zefektívnenie rokovaní mestských a obecných zastupiteľstiev pri znížení počtu ich poslancov. No, musím povedať, že naozaj tí developeri, lobisti, ale aj niektorí primátori a starostovia si nič lepšie takto pred Vianocami želať nemôžu.
Ako príklad budem hovoriť o Bratislave, aj keď tá sa riadi vlastným zákonom, takže táto novela sa jej netýka, ale ak si odmyslíme konkrétne mesto, mohlo by ísť o hocijaké iné mesto. Ale poviem z vlastnej skúsenosti ako mestského poslanca niečo o Bratislave. Lebo ten princíp je ten istý. Zoberme si teda príklad predaja pozemkov pod PKO za jedno euro – návrh primátora Nesrovnala v tomto volebnom období. Hlavné mesto v súčasnosti, ale povedzme, že by to bolo akékoľvek iné mesto, potrebovalo na súhlas za predaj za jedno euro na trojpätinovú väčšinu zastupiteľstva 27 hlasov. Po novom by stačilo, ak prešla táto novela, v prípade iných miest, ktoré by mali porovnateľný počet poslancov, aby si schránkový investor získal na svoju stranu približne o polovicu menej poslancov. Zabudnime na Bratislavu, zabudnime na PKO, proste podobných habaďúr s návrhmi na predaje s osobitným zreteľom určite poznáte zo svojich regiónov dosť.
Táto novela teda narobí len škodu a navyše siaha aj na pestrosť názorov v zastupiteľstvách, čo nie je slovné spojenie, ktoré by som vymyslel ja, je to výčitka, ktorú formulovala aj organizácia VIA IURIS k tejto novele. Zlikvidovanie tejto pestrosti samozrejme vyhovuje nielen lobistom, ale aj niektorým primátorom a starostom, vyhovovalo by určite aj bratislavskému primátorovi. Teda vyhovuje to tým starostom a primátorom, ktorí potrebujú čo najmenší počet potenciálnych odporcov a kritikov.
Ale ak chcete šetriť, čo deklarujete v tejto novele, prečo nesiahnete napríklad na počet viceprimátorov a vicestarostov? Opäť spomeniem Bratislavu, ktorá je špecifická, lebo podľa zákona o Bratislave môže mať až troch viceprimátorov. Ale načo sú napríklad Bratislave traja platení viceprimátori, v polmiliónovej Bratislave, a Starému Mestu, ktoré má len okolo 50-tisíc obyvateľov, až dvaja vicestarostovia? Na viceprimátorov a vicestarostov samozrejme ZMOS siahať nechce, pretože primátori a starostovia viceprimátorov a vicestarostov potrebujú na zabezpečenie väčšiny zastupiteľstva na svoje návrhy. Takže šetrenie týmto spôsobom by im nevyhovovalo. To, že viceprimátori a vicestarostovia zarábajú násobne viac ako niektorí obecní, komunálni poslanci, to je druhá vec. To by bolo skutočné šetrenie, keby sa znížil počet viceprimátorov a vicestarostov. Takže keby išlo skutočne o šetrenie, začali by ste tu.
A čo je zaujímavé, koľko by sa vlastne ušetrilo znížením počtu komunálnych poslancov podľa tohto návrhu? Stačí sa pozrieť do materiálu, ktorý predložil pán minister vnútra a tam sa presne dozvieme, koľko by sa ušetrilo. V doložke vybraných vplyvov k tomuto materiálu sa uvádza, že tento materiál, citujem, "nebude mať žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy". Žiaden vplyv. Inými slovami sa neušetrí nič, ani euro, len sa tie peniaze presunú na niečo iné. Lenže keď ušetríte pár stovák na niekoľkých komunálnych poslancov, na aké obrovské investície by ste mohli presunúť tieto peniaze? Takže neušetrí sa nič, iba sa škatuľky presunú. Jeden z kľúčových cieľov vlády v tejto oblasti sa teda nenaplní, peniaze sa neušetria.
A otázny je samozrejme aj ten druhý cieľ, tá efektivita. Čo tou efektivitou vlastne myslíte pri znižovaní počtu poslancov? Že budú kratšie rozpravy, lebo bude v zastupiteľstvách sedieť menej poslancov? Tak to je teda veľmi otázne. Môžem povedať z vlastnej skúsenosti z bratislavského mestského zastupiteľstva. Ale ako príklady budem hovoriť politikov, ktorí už dnes nie sú aktívni. Ak si ľudia zvolia do dvadsaťčlenného zastupiteľstva dvadsať Fidelov Castrov, tak sa žiaden čas nikdy neušetrí. A ak si zvolia dvadsiatich Miklósov Durayov, ktorý počas svojej politickej kariéry v tejto sále nepovedal takmer ani slovo, tak každé zastupiteľstvo bude vybavené za desať sekúnd. Takže ani druhý cieľ sa nenaplní. Ani šetrenie peňazí, ani efektívnejšie zastupiteľstvá. Ak pre niekoho sa stanú rokovania zastupiteľstiev efektívnejšie, tak to budú len developeri, lobisti a rôzne záujmové skupiny. Ale pre demokraciu to bude krok späť.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Grendel, úplne súhlasím, že to zníženie počtu poslancov je problematické najmä z hľadiska väčších miest a obcí, pretože väčšie mestá alebo mestá a väčšie obce rozhodujú o väčšom množstve agendy, viacerých veciach, väčšom majetku, väčších financiách, a tak samozrejme, že pre lobistov a pre ľudí, ktorí prípadne chcú zneužívať činnosť samosprávy na nejaký svoj, svoj osobný prospech, je jednoduchšie si olobovať menší počet poslancov. Ale aj z hľadiska, aj keď teraz odhliadneme od nejakých takýchto nekalých zámerov, aj z hľadiska normálneho fungovania predsa ak má samospráva väčšie množstvo agendy a teda zastupiteľstvo prerokúva väčší počet bodov, tak pokiaľ existuje dostatočne početné teda zastupiteľstvo, tak sú schopní si tí poslanci rozdeliť, rozdeliť tie body a rokovať o nich podrobnejšie.
No a ešte by som chcel doplniť jednu vec, ktorú možno budú chcieť doplniť aj ďalší kolegovia. Ja som pôvodne mal v úmysle povedať na začiatku svojho vystúpenia, že v súlade so zákonom o, s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov, hovorím, že som poslancom mestského zastupiteľstva Bratislavy a miestneho zastupiteľstva Starého Mesta, aj keď, aj keď tí majú zákonnú úpravu v inom zákone, ale aby náhodou nevznikli pochybnosti o tom, tak moje vystúpenie súvisí aj s tým, že mám skúsenosť zo samosprávy vlastnú a osobnú. Mal by som tieto názory, samozrejme, bez ohľadu na to, či práve som alebo nie som komunálnym poslancom, lebo ich považujem za správne.
Ďakujem.

Ďakujem. Ako kolega Dostál, ja som takisto v miestnom zastupiteľstve, hoci počtu poslancov v miestnom zastupiteľstve sa táto úprava týkať nebude, pretože to rieši iný zákon. V každom prípade ďakujem kolegovi Grendelovi, že uviedol viaceré príklady zo života samosprávy, kde práve tá pluralita, názorová pluralita je veľmi dôležitá. A ak by tam nebola, tak by sme mohli byť svedkami mnohých zlých rozhodnutí, hlavne aj v tých väčších miestach, mestách. Ja som si nepozerala hlasovanie napríklad o hazarde, ktoré bolo kľúčové pre Bratislavu, ale mohlo by sa stať, že by nedopadlo tak, ako dopadlo, keby bol ten počet poslancov výrazne nižší, napríklad. Ale, ako hovorím, hlavné, hlavné výhrady, počet poslancov je jedna vec, ktorú, to si myslím, že to je taký veľmi nesystémový krok, lebo ideme ju obmedziť v troch, štyroch, v štyroch prípadoch, keď majú mestá nad 10-tisíc obyvateľov, do 20-tisíc a tak ďalej, ale neriešime, neriešime ten hlavný problém neefektivity miest a obcí, ktorým je roztrieštenosť územnej samosprávy. Toto je hlavný problém, na ktorý sa teda zatiaľ vláda pána Fica neodvážila za posledných dvanásť rokov. A to je škoda. Toto by pomohlo, toto by pomohlo zefektívniť samosprávu.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že asi každý, kto tu vystupoval práve v tomto bode, je nejakým spôsobom zapojený do aktivít miestnej samosprávy. Ja takisto musím pripomenúť, že som poslancom miestnej časti Bratislava – Ružinov. Čo sa týka samotného zákona, ktorý bol predložený, to, čo tu najdôležitejšie zaznelo, naozaj že je predkladaný len v spolupráci so zástupcami ZMOS-u a vôbec neboli brané do úvahy ani neboli prizvané na konzultácie ostatné organizácie. Keď už náhodou to nebolo naozaj Združenie obyvateľov miest a obcí Slovenska, aspoň Únia miest Slovenska a prípadne aspoň asociácia prednostov miestnych úradov, prípadne združenie hlavných kontrolórov. Tieto všetky organizácie, ktoré naozaj, si myslím, že združujú odborníkov krížom-krážom po celom Slovensku bez ohľadu na akúkoľvek politickú príslušnosť, k tomu prizvané neboli. Čo je obzvlášť dôležité, z toho samotného zákona naozaj priam srší to, že sú to čisto prostarostovské zmeny.
Jedným z bodov, ktoré hneď na úvod rieši zákon, sú nefunkčné obce, čo ma teší, že konečne sa niekto začína venovať tomu, že čo s obcami, v ktorých dlhodobo nevieme nájsť či už poslancov alebo starostov, ale keď si vlastne prečítate obsah toho, toho textu, tak vlastne áno, základ je, musí tá obec, ku ktorej sa má tá nefunkčná obec priradiť, musí s tým súhlasiť. V prípade, že nebudú súhlasiť ani jedna z tých susediacich, tak vlastne sa zase nič nebude diať a ministerstvo vnútra to ponechalo v pôvodnom stave, čo si neviem predstaviť, že ktorá obec by súhlasila s tým, že vlastne jej pribudnú tam len ďalšie náklady súvisiace s tou menšou obcou.
Takže z tohto hľadiska naozaj je, sú tieto ustanovenia, budú pravdepodobne nefunkčné. Bol by som rád, keby sme si zobrali skôr príklad naopak z iných štátov, ktoré sa naozaj začali venovať aj týmto nefunkčným obciam, či už z dôvodu toho, že je tam málo obyvateľov a nemá sa kto venovať samospráve, alebo je to aj z toho dôvodu, že naozaj samotná samospráva je príliš nákladná v takej malej obci. Uvediem ako jeden príklad: v Luxemburgu za posledných desať rokov zlúčili nieže niekoľko obcí, ale každoročne tam zlučujú nejaké obce, ktoré sa postupne spájajú do väčších a väčších celkov. Motivujú ich k tomu. Takže a takisto platí, že musia referendum mať, aj obec, ktorá, ktorá sa zlučuje, aj obec, do ktorej je to, je táto prvá obec zlučovaná, a napriek tomu sú úspešní. Takže bol by som rád, keby sme si aspoň z takéhoto príkladu zobrali poučenie a snažili sa to preklopiť možno na naše pomery.
Ďalšia vec je samotné znižovanie počtu poslancov. Je otázka, že, teraz to tu pred chvíľou bolo povedané, že aký to má zmysel, keď vlastne dopad zmeny zákona je nulový. To znamená, že neprinesie to žiadne úspory.
Druhá vec je, zoberme si položky, celkové náklady na mzdy a odvody starostov a ich zástupcov verzus platy poslancov miestnych samospráv. Nemyslím si, že to budú také výrazné, výrazné rozdiely, pretože naozaj v tých malých obciach to sú skôr symbolické hodnoty, ktoré dostávajú poslanci miestnych samospráv, radovo až desiatky eur ročne, kdežto platy starostov máme určené na celkom slušných sumách a tie sú vždy stanovené, že je to minimum, to znamená, že pod to sa nemôže ísť. Takže naozaj skôr to, čo by pomohlo, pomohlo znižovaniu, keď už sa tu spomenulo, že náklady, tak to je práve znižovanie počtu obcí ako takých, nie znižovanie počtu miestnych poslancov.
To, čo mňa zarazilo, pretože práve teraz sme to riešili, bolo, boli dve pravidlá, ktoré sa týkajú konania miestneho referenda. Prvá, že páni starostovia si presadili, že druhé, druhé ustanovenie týkajúce sa možnosti vyhlásenia miestneho referenda o odvolaní starostu, to konkrétne, že ak hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti starostu, porušuje Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, zo zákona vypadne. To znamená, že na základe tohto nie je možné zrealizovať referendum. Ja viem, že je vždy problematické sa napasovať do tohto ustanovenia, ale keď starosta často porušuje predpisy, tak vedia to poslanci presne zdôvodniť a aj vydokladovať, keby s tým mal niekto problém. Tak nerozumiem, prečo zrovna toto ustanovenie zo zákona vypadáva.
Ďalšia, čo považujem za chybu, vypadáva takisto aj povinnosť, resp. obec môže mať VZN-ko o organizovaní miestneho referenda. Teraz po novom už to tam nie je uvedené. Takisto je to zrušené z textu samotného zákona. Ja to vnímam teraz naozaj extra, pretože v pondelok v jednej malej obci pri Trnave, volá sa to Naháč, taký krásny názov, si vyhlásili práve obyvatelia obce miestne referendum o odvolaní starostu. Našťastie, toto VZN-ko majú, to znamená, že vedia presne do detailu, ako si zorganizovať referendum, pretože naše volebné zákony nedostačujú na to, aby podľa nich mohlo byť to miestne referendum zorganizované.
Čo ma mrzí takisto, je síce čiastočne riešená téma, ktorú, ktorá, tí, ktorí fungovali naozaj na miestnych úradoch a venovali sa napríklad životnému prostrediu, na čo večne narážali, a to je definícia verejného priestranstva. Je síce zadefinované krásne, že ide o ulicu, námestie, park, trhovisko a iný priestor prístupný verejnosti bez obmedzenia, ale ktorý bez ohľadu na vlastnícke vzťahy slúži na všeobecné užívanie, ak osobný zákon neustanovuje inak. Je síce dobré, že sa tam dostalo toto ustanovenie, ale vlastne jedno, jednu nejasnú definíciu sme nahradili druhou nejasnou definíciou, a to je to všeobecné užívanie, pretože to nikde v zákonoch nie je napísané, čo to je. A len tak mimochodom, vďaka tomuto ustanoveniu a podotýkam, bavíme sa o aj iných priestoroch prístupných verejnosti na všeobecné užívanie, čo v podstate je také všeobjímajúce ustanovenie, sa hneď ustanovuje o bod nižšie povinnosť vlastníkom budovy nechať si strpieť označenie budovy názvom tohto iného verejného priestranstva. Teda nebavíme sa len o ulici, námestí, prípadne parku, čo myslím si, že asi vlastníci budov môže akceptovať, naozaj o iných priestoroch či trhoviskách. Takže toto je len zbytočné zasahovanie do vlastníckych práv vlastníkov budov a nebavíme sa tu o právnických, ale o obyvateľoch.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec Klus. Pardon.

Sloboda, Vladimír, poslanec NR SR
Pardon. Chcem len ešte doplniť jedno super pozitívum, ospravedlňujem sa, jedno super pozitívum, a to je, že konečne sa dostalo do zákona to, že starosta musí zverejniť aj na webstránke obce program zastupiteľstva, to znamená, že nielen na úradnej tabuli. Síce to tu bolo donekonečna omieľané aj pri našich návrhoch zákonov, ale vždy nám to nebolo umožnené, aby to naozaj zapracované do zákona bolo. Ja uvediem konkrétny príklad.
Je tu v Bratislavskom kraji obec Tureň, ktorá program ani pozvánku nezverejňuje nikde inde, len na úradnej tabuli presne podľa zákona tri dni vopred, to znamená, že nemáte šancu sa dozvedieť, kedy vôbec zastupiteľstvo bude, pokiaľ nechodíte každý jeden deň pozerať úradnú tabuľu. A podotýkam, je to v Bratislavskom kraji, nie je to žiadna zapadnutá dedinka niekde, kde majú 50 obyvateľov, čo chápem, že je problém sa dostať vôbec k webstránke. Táto obec webstránku má.
Ale aby som to zhrnul, keď si pozriete všetky tie body, ktoré sú tam zahrnuté, ide o ďalšie narušenie vzťahu medzi starostami a poslancami obcí, kde väčšie kompetencie získavajú starostovia a prichádza k nepomeru toho vzťahu medzi nimi, narušuje sa postavenie hlavných kontrolórov a hlavne toho, že hlavný kontrolór je orgán obce, ktorý vykonáva kontrolu pre miestne zastupiteľstvo. Vôbec sa nerieši ten hlavný problém, a to je počet obcí a kapacity a možnosti a schopnosti obcí riešiť výkon samosprávnych činností a prenesený výkon od štátnej správy.
Preto som rád, že kolegovia tu navrhli, ja to teda nenavrhujem, nech to opakovane nezaznie, vrátiť tento zákon na prepracovanie predkladateľovi.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem pekne aj kolegovi Vladovi Slobodovi za to, že predniesol takýto zaujímavý prejav. Ja osobne si myslím presne to isté, čo on, a teda, že je potrebné tento návrh zákona vrátiť na prepracovanie, keď už pre nič iné, tak preto, že tu máme opäť raz dvojaký meter v Národnej rade Slovenskej republiky, keď sme my, opoziční poslanci, tí, ktorí predkladáme návrh, ktorým chceme upraviť hoci len veľmi čiastkovo fungovanie samosprávy, pretože s nimi máme osobné skúsenosti, tak sme tí, ktorí sa ako poslanci Národnej rady staráme do kompetencií samosprávy, ale keď tu potom máme ministerstvo vnútra, ktoré pripraví zákon, ktorý má niekoľko vážnych problémov, tak vtedy je všetko, samozrejme, v poriadku.
Ja by som rád poukázal možno aspoň na dve také dôležité veci, na ktoré, o ktorých hovoril aj kolega Vlado Sloboda. Jedno je napríklad otázka znižovania počtu poslancov. Dobre, urobme to. Ale pýtam sa, akým spôsobom potom chceme zabezpečiť prácu v komisiách, pretože už dnes nemáme dostatok kompetentných poslancov v niektorých mestách a obciach, ktorí by dokázali pracovať v niektorých komisiách? Tak isto by som sa chcel opýtať, do akej miery je vhodné, aby naozaj vláda Slovenskej republiky zasahovala do takéhoto rozhodnutia, koľko poslancov má mať vlastne hornú hranicu obec?
A druhá dôležitá vec je referendum. My sme v našej brožúrke "Šesť krokov ako jednoducho zlepšiť politický systém a kvalitu demokracie Slovenskej republiky" spomínali ešte jednu dôležitú vec, ktorá súvisí s referendom, a to je otázka petičných práv. Pýtam sa, ako chceme napríklad v takých Košiciach vyzbierať 30 % podpisov všetkých obyvateľov? Čiže bavme sa aj na túto tému a znížme napríklad túto hranicu na 10 %, pretože to je omnoho zmysluplnejšie ako sa baviť skutočne len o tých čiastkových veciach, ktoré sa o referendovej demokracii na samosprávnej úrovni objavili v tomto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V reakcii na pána poslanca Slobodu. Viete, pán poslanec, že čo je na tom najsmutnejšie? My tu rozprávame, argumentujeme pomerne dlho a nepočujeme žiadne reakcie z druhej strany, maximálne tak počujeme hurhaj momentálne. Ale nevadí. Čo mňa osobne zarazilo, keď som prvýkrát začul o znižovaní počtu poslancov, bolo, v akých sídlach, s akým počtom obyvateľov k tomu dochádza. Hneď mi to pripomenulo to, ako účelovo sa išiel meniť zákon pri voľbách do samosprávnych krajov, keď sa odstránila dvojkolová voľba. A chcem z tohto miesta varovať, ak bolo zámerom predkladateľa zamerať sa na tie sídla, kde súčasná koalícia, keď si pozrieme rôzne geinformačné mapy, ako bola volebná účasť, ako boli jednotlivé volebné výsledky, ak toto bol ten dôvod, prečo potrebujeme práve v týchto sídlach znížiť počet poslancov, je to veľmi chybná taktika. Ľudia veľmi dobre sledujú, čo sa deje, a takéto taktické ťahy jednoducho nevychádzajú. Ďakujem.

Pán poslanec Sloboda, ja určite s vami nemôžem súhlasiť v jednej veci, a to, že znižovanie počtu poslancov miest a obcí by bolo akýmsi zlým nápadom, pretože je určite nesporným faktom, že množstvo miest na Slovensku má tých poslancov, bohužiaľ, veľmi veľa. To potom komplikuje to fungovanie zastupiteľskej demokracie, keď tie debaty v zastupiteľstvách sú príliš dlhé a o akútnych problémoch sa potom rozhoduje príliš dlho a jednoducho občania čakajú na nejakú efektívnu prácu a, bohužiaľ, sa im jej nedostáva. Takže si myslím, že práve zníženie počtu poslancov by mohlo zefektívniť celý systém miest a obcí v Slovenskej republike, čo by pomohlo skrátiť všetky tie nezmyselne dlhé debaty. A rovnako by takéto zníženie počtu poslancov pomohlo aj tomuto plénu, pretože to sa práve častokrát mení na veľmi nepodarený cirkus a to vďaka tomu, že tých poslancov je príliš veľa a majú potrebu sa vyrozprávať zo všetkých svojich osobných pocitov a problémov, ktoré sa nestretávajú s väčšinovým pochopením. Ďakujem.

Pán poslanec Sloboda, súhlasím s tou argumentáciou, a to, ktorá sa týka miestneho referenda. Ide tam naozaj o to, že neviem o tom, že by sa nejako zneužívala možnosť, aby zastupiteľstvo vyhlásilo referendum o odvolaní starostu. Text dôvodovej správy ako keby napísali priamo v ZMOS-e, nie na ministerstve vnútra, lebo tie vety sú úplne tendenčné a odrážajú výlučne starostovský pohľad, znižuje sa informovanosť obyvateľov o konaní miestneho referenda, ktoré môže byť aj o odvolaní starostu obce. Pritom volebný kódex zákona o podmienkach výkonu volebného práva predpokladá, že občania budú mať doručené oznámenie do domácnosti, teda voliči a zrejme, zrejme pri miestnom referende takýto záujem neexistuje. Je len teda výrečné, že tú argumentáciu o znižovaní počtu poslancov považujú za akceptovateľnú a súhlasia s ňou fašisti, lebo príliš dlhé diskusie sú podľa nich zbytočné, ale to skôr svedčí o vzťahu k demokracii.
A úplne na záver by som ťa chcel doplniť, kolega, a teda asi aj všetkých ostatných kolegov, že sme zabudli na dobrú tradíciu, ktorú tu zaviedol pán poslanec Beblavý, tak by som sa chcel k nej vrátiť a vyzvať pána ministra Kaliňáka, aby odstúpil z funkcie, lebo akékoľvek rokovanie tohto parlamentu je zatienené skutočnosťou, že na poste ministra vnútra sedí človek podozrivý z obchodov s daňovým podvodníkom.

Ďakujem pánu kolegovi Dostálovi k tomuto poslednému pripomenutiu, na to sme naozaj pozabudli.
Ku kolegovi Mazurekovi, žiaľ, tie debaty sú rovnako dlhé, aj keď je tam, traja alebo piati poslanci, treba si to vyskúšať naozaj v niektorých tých menších obciach, sú rovnako, možno ešte aj dlhšie a vášnivejšie ako vo väčších zastupiteľstvách. Čo je ale možno dôležitejšie z toho praktického hľadiska, tento zákon nerieši zastupiteľstvá Bratislavy a Košíc, kde sú tie počty celkovo najväčšie. Takže toto vôbec nie je týmto zákonom riešené, ak ste to mysleli takto, aby sa znížili počty.
Čo sa týka pána kolegu Sopka, áno, to je pravda, skôr sme čakali ani nie tak že to úvodné, tie úvodné vystúpenia, ale skôr také tie reakcie vzájomné cez faktické poznámky a podobne od kolegov z opozície, či z koalície, pardon.
A čo sa týka toho prvého príspevku Martina Klusa, áno, je tam potom ohrozená práve práca komisií a tak isto jedna z drobností, ktorá tam je vsunutá, je, že napríklad neposlanci, ktorí sú súčasťou komisií, sú nastavení ako odmena podľa platu starostu, nie vôbec podľa platu poslancov, čo je úplný nezmysel. A navyše je to v sume nejakej polovice týchto čísel, čo si myslím, že pokiaľ vykonáva aj neposlanec tú istú prácu ako poslanec, má dostávať rovnakú odmenu za prácu v takejto komisii. Ďakujem veľmi pekne za vaše reakcie.

Ďakujem pekne. V podstate vyjadrilo tu dneska možno dnešné rokovanie aj komentár pána poslanca Sopka, ktorý hneď zaujal stanovisko, že nikoho iného nepočul. No predovšetkým nepočul nikoho iného preto, lebo tu nebol. Takže tá diskusia v parlamente prebiehala v čase, kedy táto sála bola naozaj poloprázdna, čo samozrejme súvisí aj s prírodnými podmienkami, ktoré dnes ráno nastali.
Bolo tu mnoho vecných diskusií. Dá sa povedať, že skoro všetky, až na pána Dostála, ktorý má potrebu, keď mu dôjdu argumenty, samozrejme sa uchyľovať k rôznym urážkam, ale to je jeho celoživotná funkcia, pretože sa vždy do parlamentu dostal iba podvodom cez, na chrbte iných strán, z ktorých preskakoval z jednej na druhú. On sám nevie, čo vlastne chce, a aj keď ho niekedy voliči zvolia do, za koalíciu, tak potom z tej koalície vystúpi, lebo on nevie byť konštruktívny. To sa, myslím, stalo teraz v Starom Meste, pán poslanec, že vlastne vy neviete podporovať tvorbu, vy viete podporovať len deštrukciu a v podstate všetky vaše príspevky súviseli s tým, že popravme starostov. Starostovia sú tí, ktorí by nemali rozhodovať, pretože rozhodovať by mal iba Dostál. Iba on má tú jedinú pravdu, iba jeho pravda je jediná. Útočili ste tu už na všetky strany vrátane opozičných strán, ktoré tu sú, lebo pravda je iba tá, ktorú poviete vy, pán Dostál. Vykrikujete, reagujete, aj v minulosti ste to robili, všetci to dobre vedia, ale akonáhle vám dôjdu argumenty, tak začnete útočiť. My tú potrebu nemáme. Ale vrátim sa, pretože vy nie ste naozaj v tomto prípade úplne dôležitý, k ostatným vystúpeniam aj opozičných poslancov.
Čo je dôležité, je to, že zaznelo z mnohých úst, či už to bol pán poslanec Grendel, pani poslankyňa Remišová, ale bol tu aj pán poslanec Bublavý, to znamená, naprieč koalíciou aj opozíciou boli návrhy, ktoré zjavne majú podnetné návrhy smerom k tomuto zákonu. Jedna vec je pravda, tento zákon bol zostavovaný v spolupráci so Združením miest a obcí ako reprezentatívnou organizáciou starostov obcí.
Nesúhlasím úplne s tým, pani podpredsedníčka Nicholsonová, že obce pod 3-tisíc obyvateľov sú malé. Malé obce na Slovensku sú podľa mňa tak pod 500, lebo tých je naozaj veľká početnosť, ale to je vlastne čisto vecný problém, takže to nie je také dôležité. Podstatné je, že v tomto prípade môžu vzniknúť paradoxne návrhy, ktoré budú naprieč politickým spektrom, a my s tým nemáme vôbec žiadny problém.
Ministerstvo vnútra, a tu sa priznám pánovi poslancovi Dostálovi, áno, my nesľubujeme veci, ktoré nevieme splniť, pán Dostál. To, že ste to robili vy, je jedna vec, a my to proste nerobíme. A to je jediný dôvod. Pretože sľúbiť, že budete zlučovať obce, sa na Slovensku jednoducho nedá a len preto, že nechodíte po regiónoch a nepoznáte obce a nevytiahnete päty z bratislavskej kaviarne, znamená, že nemôžete vedieť príbehy jednotlivých malých obcí. Na Slovensku boli v uplynulom období za komunizmu zlúčené obce, ktoré dodnes touto traumou žijú. Pamätám si, ako ste v období, tuším, to bol rok 2006 – 2010 tuná plamenne hovorili o tom, ako podporujeme nárast extrémizmu, keď sú premaľovávané, premaľovávané tabule napríklad niekde s maďarskými názvami. A bolo to celé postavené na tom, že my sme tí, ktorí zvýšili práve tú národnostnú neznášanlivosť. Pravda však bola taká, že to boli obyvatelia maďarskej národnosti, pretože názov združenej obce bol iba z tej jednej jedinej, a nezohľadňoval názvy ďalších dvoch obcí, ktoré tam boli, a tí občania tých ostatných obcí to premaľovávali, lebo doteraz sa nevysporiadali, ani po tridsiatich rokoch s tým, že sa ich obec proste nevolá podľa nich. To znamená zlúčiť obec na Slovensku je vecou, ktorú nemôžeme diktovať občanom, ako to majú robiť. Ak to raz vláda urobí, urobí jednu obrovskú chybu, pretože odoprie tú identitu, pretože Slováci sú ľudia s patriotickým myslením a sú hrdí na to, aj keď pochádzajú z obce, ktorá má osem obyvateľov. To znamená, veľmi jemne môžte na to ísť tým spôsobom, ako sme to urobili v tomto zákone, že ak teda sa trikrát stane, že nemajú vedenie, nemajú starostov, nemajú zastupiteľstvo, tak sa môžu samotní obyvatelia, opäť ale iba obyvatelia rozhodnúť za podpory štátu, že sa pridružia k správe inej obce. Ale robiť to tak, ako by ste si to vy predstavovali, že zvrchu treba rozhodnúť a treba zlúčiť obce, lebo všetky, čo sú pod 3-tisíc, sú malé, no tak to si myslím, že by teda na Slovensku naozaj neprešlo, s tým by obyvatelia neboli spokojní.
Takže ja vítam všetky vecné návrhy, ktoré prídu, ak je zmenšovanie poslancov na úkor demokracie, ktorá v mestách má byť, myslím si, že tu nájdete riešenie, ktoré ho bude riešiť tak, aby bola spokojná celá snemovňa, pretože v tomto prípade sa aj my prispôsobíme vášmu názoru.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)