23. schôdza

Pani kolegyňa, žiaľ, nemôžem vám dať za pravdu, že by starostovia chceli znížiť počet poslancov, že by to bolo na tomto postavené, tento návrh zákona. Viete, ja mám s tým osobne skúsenosť. Vždy, keď končí volebné obdobie, tak sami poslanci môžu rozhodnúť, či znížime počet poslancov alebo nie. A vždy poslanci schválili ten najvyšší počet, aby väčšie publikum a väčšia časť obce bola obsiahnutá, aby tie návrhy svojich a našich občanov, aby mohli prenášať do zastupiteľstva. A ja sa určite osobne pridám k avizovanému pozmeňujúcemu návrhu môjho kolegu pána Hrnčiara a ďalších kolegov, že tie počty, aby ostali, aby sa neznižovali. Takže tu, a tiež som starosta, takže určite nemáte v tomto pravdu.
A myslím si, že treba vystihnúť aj dôvodovú správu, kde návrh je hlavne o tom, aby obce, kde nie sú schopní zvoliť ani poslancov, ani starostov, aby boli pričlenené k tej susediacej obci, ktorá zvládne túto situáciu. Veď mnohé obce nemajú ani svojich starostov, ani zastupiteľstvá nefungujú a toto, o toto sa ide postarať štát. O tom je hlavne návrh tohto, tohoto zákona. Takže treba brať ohľad na všetko, čo je v tom zákone napísané, a nielen cielene si vybrať niektoré návrhy, ktoré sú tam. A tak ako som avizoval, určite podporím pozmeňujúci návrh, aby počty poslancov ostali ako doteraz.

S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Dubačová.

Ďakujem pekne. Áno, pán kolega Hrnčiar, aj my máme v Banskej Bystrici vďaka banskobystrickej alternatíve otvorené zastupiteľstvo alebo aj vďaka banskobystrickej alternatíve a podpory poslancov a u nás môžu občania vystupovať na každom zastupiteľstve, je tam hlas pre občana, čiže áno, máme to aj v komisiách, majú občania, máme zastúpenie, čiže ja dávam Banskú Bystricu skôr ako dobrý vzor.
Pán kolega Bublavý, vy ste zrejme nepočúvali, čo som rozprávala. Na jednej strane so mňou nesúhlasíte, čo môžem chápať ako samozrejme, ale na druhej strane ja som vravela, že podporujem, aby zostalo, ten počet poslancov, aký je, takže zrejme ste nedopočuli, o čom som vlastne rozprávala. Ja som, ja podporujem myšlienku, aby zostalo, taký počet poslancov, aký je, že je to v rámci plurality a demokracie veľmi dôležitý, čiže aj podporujem tú, ten, tú, ten pozmeňovák, tú novelu, ktorú, o ktorej hovoril pán kolega Hrnčiar. Takže neviem, asi to bolo malé nedorozumenie a takže ďakujem pekne.

Pán poslanec Sloboda sa nenachádza v rokovacej sále. V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Žarnay, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, každý má právo na dobrú správu vecí verejných, uplatnenie tohto práva je však zväčša veľmi komplikované. Občan to zvyčajne zistí až vtedy, keď sa ho nejaká skutočnosť, ktorú potrebuje vyriešiť, bezprostredne dotkne. Vládny návrh zákona o obecnom zriadení má tendenciu vyriešiť niektoré problémy aplikačnej praxe spojené s obcou a jej riadením, ako aj zaviesť niektoré legálne definície, napríklad verejného priestranstva, ako aj upraviť technické nedostatky zákona v podobe poznámok pod čiarou.
Ak dovolíte, chcel by som sa však pozastaviť pri dvoch zásadných veciach, ktoré v tomto zákone rezonujú. Prvou je deklarované zníženie počtu poslancov v obecných zastupiteľstvách. Ja sám nie som zástancom prebujnelých byrokratických zásahov, rovnako ako aj predimenzovanej personálnej obsadenosti. Obzvlášť pri menších obciach či mestách môže byť reálne problém finančné zabezpečenie chodu zastupiteľstva. No táto zmena markantne zasahuje práve väčšie mestá, kde bolo rozpätie počtu poslancov dostatočne veľké na to, aby si tieto mestá mohli určiť pokojne dolnú hranicu počtu poslancov bez zákonného zasahovania.
Obávam sa však, že tieto zákonné obmedzenia pred blížiacimi sa komunálnymi voľbami nie sú výrazom reálnej efektivity, ale politickej manipulácie. A naznačuje to aj nedostatočné zdôvodnenie tohto kroku v dôvodovej správe. Pri takto navrhovanej zmene by sa žiadalo aj konkrétne vyčíslenie úspor a nielen vágna konštatácia o porovnaní s priemerom počtu poslancov na 100-tisíc obyvateľov v Európskej únii. Považujem to za klišé, za barličku, pod ktorú môžeme schovať všetko, čo chceme zmeniť bez názoru obyvateľov či zastupiteľstiev. A podľa môjho názoru aj, bez ohľadu aj na práva a slobody miest a obcí, ktoré týmto zostanú dotknuté.
Je pozoruhodné, že tento legislatívny návrh prichádza v čase, keď vo voľbách do mestských, ale aj krajských zastupiteľstiev sa v oveľa väčšej miere ako predtým začínajú presadzovať nezávislí kandidáti. Po dvanástich rokoch vládnutia strany SMER sa ani tomu nedá čudovať. Ľudia strácajú dôveru v politikov, a to je jedno, či ľavicových, či pravicových, a prednosť pri svojej voľbe dávajú kandidátom, ktorí deklarovanou nezávislosťou dávajú voličovi väčšiu nádej, že budú jeho záujmy a práva zastupovať v duchu demokratických princípov a nie v duchu straníckych tričiek a straníckej lojality.
Z tohto hľadiska považujem túto legislatívnu zmenu za úder do tváre demokracie. Už teraz je jasné, že v prípade schválenia tejto novely zákona a jej pretavenia do praxe sa do zastupiteľstiev budú dostávať v drvivej väčšine len stranícki nominanti, ktorí budú môcť na svoju kampaň využiť finančné prostriedky materských strán a ktorých masívna podpora a propaganda prinesie vytúžený efekt. Nezávislí kandidáti budú musieť použiť oveľa viac peňazí a využiť oveľa viac spôsobov a prostriedkov na presadenie sa, ako tomu bolo doposiaľ. Obecné a mestské zastupiteľstvá sa dostanú opäť do područia straníckej chobotnice a tým si, samozrejme, oveľa ľahšie budú presadzovať to, čo si zaumienia, často na úkor občanov. Tým je väčšia šanca, že dôjde aj k zlyhaniu poslancov.
Obhajcovia tohto návrhu argumentujú aj tým, že pokiaľ dôjde k zníženiu počtu poslancov, určite sa znížia aj náklady na odmeňovanie. Taktiež, že sa zároveň môže zvýšiť vážnosť a prestíž poslaneckej funkcie. Takéto argumenty a v podstate celý návrh zvádza k nesprávnemu predpokladu, že menší počet poslancov môže prispieť k rýchlejšiemu, prípadne kvalitnejšiemu rozhodovaniu. Na kvalitu rozhodovania má však v prvom rade vplyv volič voľbou kandidátov na poslancov. Podľa mňa si to volič musí uvedomiť a vybrať podľa kritérií, ktoré najviac pomôžu mestu ako celku.
Pripusťme možnosť, že pri menšom počte poslancov sa budú ľahšie schvaľovať všeobecne záväzné nariadenia a iné zložité body rokovania, že tým pádom budú kratšie diskusie, možno aj väčšia kultivovanosť v priebehu rokovaní. Otázkou však zostáva, či ľahšie schvaľovanie pre dané body a mesto znamená zároveň aj lepšie a kvalitnejšie rozhodnutia. Čím nižší je počet poslancov, tým je menšia prístupnosť priamej demokracie. Vyšší počet poslancov znamená aj videnie viacerých problémov mesta, viacero pohľadov na možné riešenia, väčšiu kontrolu výkonnej zložky mestského úradu a jej organizácií v prospech občanov. Vyšší počet je bližšia dostupnosť, pretože poslanec je zároveň susedom nielen menom, viac poslancov znamená aj väčšiu možnosť poslanca stretnúť sa, navštíviť, postaviť k zodpovednému riešeniu problémov spoluobčanov. Samozrejme, závisí to na kvalite výberu poslancov.
Nižší počet poslancov znamená aj väčší tlak na ovplyvňovanie názoru a rozhodnutí jednotlivých poslancov. Zlyhanie poslanca pri nižšom počte zástupcov občanov je väčším rizikom, väčšou váhou pri hlasovaní. Pri vyššom počte poslancov sa tento tlak, naopak, naopak, viac zväčší.
Rovnako tak funkčnosť zastupiteľstva môže ohroziť aj riziko schválenia či neschválenia pri zložitých bodoch, kde je potrebná trojpätinová väčšina všetkých členov mestského zastupiteľstva. Chýbajúci poslanci pri nižšom počte, čo sa nedá pre chorobu, prácu, pracovné cesty a podobne, vylúčiť, môžu tak nevedome výrazne ovplyvniť výsledok hlasovania bez ich prítomnosti, alebo spôsobiť pre mestské zastupiteľstvo stav uznášanianeschopným.
Každá demokracia niečo stojí. Pokiaľ by sa v našich mestách a obciach udomácnila transparentnosť a nie korupcia, rodinkárstvo a klientelizmus, aj menší počet poslancov by sa stal reprezentatívnym orgánom zastupujúcim občanov. Za stavu, aký je dnes na Slovensku v mestách a v obciach, považujem krok voliť najnižší počet poslancov za populistický, ktorý sa v konečnom dôsledku môže zvrhnúť na menšiu kontrolu nad rozhodnutiami, ako aj na menší kontakt s občanmi. Poslanec v mestskom zastupiteľstve nie je za seba, ale zastupuje veľký počet obyvateľov a ich dôveru. Takže nie počet, ale charakter a vôľa slúžiť ľuďom je tým hlavným kritériom.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, druhým zásadným problémom, ktorého sa zmeny v tomto zákone dotýkajú, je hlavný kontrolór, ktorý ako nezávislý orgán volený zastupiteľstvom vykonáva kontrolnú činnosť, čiže kontrolu zákonnosti, účinnosti, hospodárnosti a efektívnosti pri hospodárení a nakladaní s majetkom a majetkovými právami obce, ako aj s majetkom, ktorý obec užíva podľa osobitných predpisov, kontrolu príjmov, výdavkov a finančných operácií obce, kontrolu vybavovania sťažností a petícií, kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov, vrátane nariadení obce, kontrolu plnenia uznesení obecného zastupiteľstva, kontrolu dodržiavania interných predpisov obce a kontrolu plnenia ďalších úloh ustanovených osobitnými predpismi. Citoval som zo zákona.
Navrhované zmeny v bode 56 a 57 považujem za kontraproduktívne a hrubo porušujúce nezávislé postavenie hlavného kontrolóra. V bode 56, znenie návrhu novely, § 18 ods. 1 písm. g) sa hovorí, "hlavný kontrolór vybavuje sťažnosti, ak tak ustanovuje štatút obce". V dôvodovej správe sa uvádza, že tento bod, zabezpečuje sa súlad so zákonom o sťažnostiach, ktorý v § 11 ods. 1 ustanovuje, že vybavovanie sťažností orgán verejnej správy upraví vnútorným predpisom, teda explicitne neustanovuje, že hlavný kontrolór obce vybavuje sťažnosti. Na daný účel obsahovo príslušný interný predpis obce je štatút obce, ktorý ako každý interný predpis obce patriaci do pôsobnosti obecného zastupiteľstva sa schvaľuje formou uznesenia. Podľa vyjadrenia Združenia hlavných kontrolórov miest a obcí Slovenskej republiky, citujem, "ak zákon určuje hlavnému kontrolórovi ako jednu z činnosti vybavovania sťažností a zároveň kontrolu vybavovania sťažností, je toto možné považovať za kontraproduktívne, nakoľko v praxi by kontrola vybavovania sťažností hlavným kontrolórom znamenala kontrolu vlastnej práce hlavného kontrolóra v rámci vybavovania sťažností a teda maximálne neefektívny a neúčinný výkon kontroly v tejto oblasti".
Ešte komplikovanejšia situácia vzniká pri bode 57, kde v § 18f ods. 1, písm. h) sa hovorí k pôvodnému zneniu, čo je povinnosťou hlavného kontrolóra, citujem, "je povinný vykonať kontrolu, ak ho o to požiada obecné zastupiteľstvo," a tu pribudol aj pojem starosta. Predkladateľ v dôvodovej správe tvrdí, že "z praktického dôvodu so zreteľom na zvýšenie účinnosti kontrolnej činnosti sa hlavnému kontrolórovi obce ukladá povinnosť vykonať kontrolu na podnet ktoréhokoľvek orgánu obce, teda nielen obecného zastupiteľstva, ale aj starostu obce. Predpokladá sa, že starosta obce rovnako ako obecné zastupiteľstvo využije navrhované oprávnenie len v obzvlášť relevantnom prípade z hľadiska záujmov obce, keďže ide o výkon kontroly mimo plánu kontrolnej činnosti schváleného na príslušný polrok obecným zastupiteľstvom. V mnohých obciach je však už teraz bežné, že hlavný kontrolór obce vykoná kontrolnú akciu na podnet starostu obce". Toľko citácia.
S týmto nie je možné súhlasiť, pretože ak bude hlavnému kontrolórovi ukladať úlohy aj starosta obce, tak dôjde k závažnému zásahu do jeho postavenia nezávislého a nestranného kontrolného orgánu, ktorý sa zodpovedá zastupiteľstvu. Starosta obce je osoba zodpovedná za finančné riadenie a finančnú kontrolu v zmysle zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite. Disponuje svojimi zamestnancami, ktorí finančnú kontrolu vykonávajú zo zákona. Túto nemôže nahradiť hlavný kontrolór. V medzirezortnom pripomienkovom konaní bola vznesená aj zásadná požiadavka NKÚ Slovenskej republiky v znení: "Navrhujeme vypustiť bod 57 návrhu zákona. Odôvodnenie: Nesúhlasíme s rozšírením právomoci starostu na vykonanie kontroly zo strany hlavného kontrolóra. Podľa § 18 ods. 1 hlavný kontrolór vykonáva kontrolnú činnosť." Koniec citácie. Táto zásadná pripomienka NKÚ Slovenskej republiky nebola však akceptovaná a rozpor naďalej trvá.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh novely zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v tejto podobe nerieši skutočné problémy hlavného kontrolóra, ako sú jeho zastupovanie počas dlhodobej péenky, prípadne materskej dovolenky, jeho odstupné, ktoré ako jediný volený zástupca nemá, na rozdiel od starostov či hlavných kontrolórov VÚC, čo možno považovať za diskriminačné. Niektoré obce hlavných kontrolórov nemajú vôbec, neriešia sa tzv. úväzkoví kontrolóri, niektorí majú 0,1-percentný úväzok, čo nepostačuje ani na účasť na rokovaní zastupiteľstva, nieto ešte na výkon akejkoľvek kontroly a podobne.
K úplnej všeobecnej spokojnosti by stačilo, keby boli odstránené nedostatky obsiahnuté v správach hlavných kontrolórov a zároveň by sa docielila aj úspora verejných financií. Rovnako aj niektoré navrhované zmeny nie sú v súlade s právom na dobrú správu veci verejných a opäť len posúvajú túto správu v prostredí obcí a miesto do područia politikárčenia a netransparentného jednania. Preto vás prosím a žiadam, aby ste navrhovanú novelu v tejto podobe nepodporili.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán poslanec Žarnay, a ospravedlňujem sa, že sme vás v úvode vášho vystúpenia vyrušovali.
Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pani poslankyňa Dubačová.

Ďakujem pekne. Ja vidím, že hlas v tomto parlamente silnie, aby naozaj zostali tie počty v obecných a mestských zastupiteľstvách nezmenené. Ja sa aj ospravedlňujem teda prítomným pánom starostom a pánom primátorom, pretože som sa dozvedela od pána Bublavého, že to nie je hlas starostov a primátorov, že to je hlas z iného sveta. Takže ja môžem iba vyjadriť teda potešenie nad tým, že sa pripravuje táto novela a že by mohol zostať ten počet tých poslancov nezmenený, o ktorom rozprával aj pán kolega Žarnay, v čom sa teda začíname vzácne zhodovať. Ďakujem.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Dostál.

Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že pani poslankyňa Dubačová by mala vziať späť svoje ospravedlnenie. Ten návrh na zníženie počtu poslancov nie je žiadny hlas z iného sveta, je to hlas starostov, reprezentovaných ich lobistickou organizáciou, ktorá sa volá Združenie miest a obcí Slovenska, ktorá dostala od ministerstva vnútra privilégium, ako to už niekedy lobistické organizácie majú, že iba ona sa podieľala na príprave novely zákona o obecnom zriadení, ktorú máme teraz na stole.
A ZMOS síce je reprezentatívna organizácia, ale reprezentatívna organizácia starostov a primátorov, nie samospráv. Samosprávy okrem starostov a primátorov tvoria aj zastupiteľstvá, tvoria aj poslanci, tvoria aj hlavní kontrolóri a tvoria aj občania, ktorí sa na nich podieľajú. Žiadny iný z aktérov samosprávy, ktorí sa na ich činnosti podieľajú, nemal možnosť zapojiť sa do prípravy návrhu zákona.
Tu by som chcel poukázať na výrazný kontrast medzi tým, ako ministerstvo vnútra pána Kaliňáka pripravovalo novelu zákona o obecnom zriadení a tým, ako napríklad ministerstvo spravodlivosti pani ministerky Žitňanskej pripravuje novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ide o porovnateľne dôležité zákony z hľadiska verejnosti, z hľadiska občianskej verejnosti. Avšak kým návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám pripravovala pracovná skupina, v ktorej boli zastúpení zástupcovia štátnej správy, samosprávy, štátnych podnikov, mimovládnych organizácií, verejnosti, a snažila sa nájsť kompromis, pretože samozrejme, že tie názory a záujmy rôznych aktérov sú rôzne, ministerstvu vnútra stačilo, aby ten návrh pripravilo v spolupráci iba s jedným jediným aktérom, so ZMOS-om, bez toho, aby prizvalo ostatných, a dokonca, aj keď sme ho vyzvali, keď Združenie občanov miest a obcí Slovenska, ktoré zastupuje aktívnych občanov, komunálnych poslancov, aktivistov, vyzvalo ministerstvo vnútra, aby prizvalo k tvorbe zákona aj iné organizácie, napríklad Združenie hlavných kontrolórov alebo ZOMOS alebo mimovládne organizácie, ktoré sa venujú postaveniu a fungovaniu samosprávy, ministerstvo vnútra to odmietlo, že stačí, keď to bude robiť ZMOS. V tomto ohľade je to horšie ako napríklad aj to, čo v minulom volebnom období sa pokúšal urobiť predchádzajúci minister spravodlivosti v jednofarebnej vláde SMER-u pán Borec. Ten tiež, keď pripravoval zákon o slobodnom prístupe k informáciám, tak nie síce až s takým širokým fórom, ale tiež tam bola pracovná skupina, kde to nebolo ukuchtené iba so štátnou správou, ale boli tam, boli tam prizvaní aj zástupcovia samosprávy a mimovládnych organizácií.
Tomu, akým spôsobom bol pripravovaný tento návrh, zodpovedá aj jeho výsledok. Je tam pár technických drobností, veci, ktoré treba aktualizovať, poznámky pod čiarou, definície, áno, to sú nejaké drobnosti. Je tam jedna dobrá vec a to je to už spomínané pričleňovanie obcí. Je to krôčik a zdôrazňujem slovo "krôčik" správnym smerom, lebo keď obec si nedokáže zvoliť opakovane trikrát ani starostu, ani zastupiteľstvo, tak naozaj treba s tým niečo robiť, ale v skutočnosti je to iba veľmi malý krôčik, ktorý nerieši problém s rozdrobenosťou obcí, nerieši systémovým spôsobom existenciu stoviek maličkých obcí, ktoré nemajú dostatočné prostriedky na svoje fungovanie, nemôžu poskytovať služby občanom, lebo sú také malé, že peniaze, ktoré dostávajú, im stačia ledva na ich samotnú správu. Je potrebné, aby bola komunálna reforma, municipalizácia, ale k tej žiadna z doterajších vlád nemala dosiaľ odvahu, a tie vlády, ak začneme Dzurindovými, tak sa líšia od seba tým, že pokiaľ premiérom tých vlád nie je Robert Fico, tak tie vlády sú ochotné aspoň uvažovať o tom, že by sa malo niečo robiť s problémom rozdrobenosti obcí, prípadne si to napíšu aj do programového vyhlásenia, reálne s tým aj tak nič nespravia, alebo keď je premiérom pán Fico, tak sa ani netvári, že by toto vôbec bol nejaký problém. (Reakcia predkladateľa.) Ide to, samozrejme, že to ide a je to potrebné a dokázali to, dokázali to.
Ja by som poprosil predsedajúceho, aby zarazil, aby zarazil pána ministra. No dobre, ak to zavedieme... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím, poprosím skľudniť.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... zavedieme móresy, že keď bude niekto vystupovať, tak mu budeme do toho nejako vykrikovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás!

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... ako to robí pán minister Kaliňák, tak dobre, aj ja to tak môžem robiť. Ja som v prvej lavici, takže môžem vždycky, keď budete hovoriť, tak vám budem do toho, budem do toho brblať. Nerobím to vždy... (Reakcia predkladateľa: "Vždy to robíte.") Pán Kaliňák, vy ste strašný klamár. To je neuveriteľné, aký ste vy klamár. (Reakcia predkladateľa.) Nie. Kedy som vám ja skákal do reči? (Reakcia predkladateľa: "Vždy. Z tej prvej lavice.")
Poprosím pána podpredsedu, aby urobil kľud v rokovacej sále, lebo niektorí, niektorí prítomní ústavní činitelia sa nevedia zmestiť do kože... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán Pčolinský, nevykrikujte, poprosím vás.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Toto je neuveriteľné, pán podpredseda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Ale samozrejme, ja som to myslel teraz s humorom, takže...

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Bolo to, bolo to vtipné, ale teda bol by som rád, keby ste si urobili poriadok. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Takže poprosím všetkých ústavných činiteľov v tejto sále, aby dodržovali rokovací poriadok.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Dobre. Prejdem teda plynulo k tým veciam, ktoré sú v tej novele, novele podľa môjho názoru negatívne a z veľkej časti sú dôsledkom lobingu ZMOS-u, lobingu starostov.
Zníženie počtu poslancov. Áno, Slovensko má veľmi veľa poslancov, má veľmi veľa poslancov v porovnaní, v porovnaní s inými krajinami. Ale čo je príčina toho, že Slovensko má veľmi veľa poslancov? To, že je veľa poslancov v mestách a vo väčších obciach? No veď to je úplný nezmysel. Slovensko má veľa poslancov preto, že má veľmi veľa obcí a že má veľmi veľa malých obcí. A veľmi veľa malých obcí robí to konečné veľké číslo. A miesto toho, aby sme to teda riešili systémovo, čo pán minister v rámci svojej faktickej poznámky hovoril, že sa nedá, a znižovali počet, počet malých obcí, tak ideme znižovať počet poslancov vo veľkých obciach a v mestách, teda tam, kde už dnes pripadá násobne, mnohonásobne viac obyvateľov na jedného poslanca ako v tých malých, malých obciach. Pretože keď je, v úplne malej obci s pár desiatkami obyvateľov traja poslanci, tak na jedného, na jedného poslanca pripadajú desiatky voličov alebo obyvateľov, kdežto v mestách pripadajú na jedného poslanca častokrát tisíce obyvateľov. Takže nič iné ako lobing, lebo navrhuje sa tu zníženie počtu poslancov, ale iba v mestách a väčších obciach, nie v malých obciach, nerieši sa problém, nerieši sa problém malých obcí a, samozrejme, že ide to v trende zmien zákona o obecnom zriadení úplne od začiatku. Keď na začiatku v roku 1990, keď bol tento zákon schválený, bolo vyvážené postavenie dvoch orgánov zastupiteľstva a starostu a odvtedy sa prakticky neustále posilňuje postavenie starostov a primátorov na úkor zastupiteľstiev.
Príklad. Na začiatku zástupcov starostu alebo zástupcov primátora volilo zastupiteľstvo. Potom sa právna úprava zmenila tak, že zástupcov starostu volilo zastupiteľstvo na návrh starostu a nakoniec sa právna úprava zmenila tak a máme ju tak doteraz, že zástupcov starostu si menuje sám starosta. Takých vecí je tam, je tam veľa a sú obsiahnuté aj v tomto návrhu, ktorý nepadol len tak z neba, ale opakujem, prelobovali si ho starostovia prostredníctvom ZMOS-u, ktorých ako jediných bralo ministerstvo vnútra a berie Ficova vláda ako partnerov hodných diskusie o fungovaní obecnej samosprávy.
Už tu bolo spomínané postavenie hlavného kontrolóra. Miesto toho, aby sme riešili reálne problémy v nezávislosti hlavného kontrolóra, v tom, ako efektívne funguje, v tom, aké má praktické problémy, tak ideme zavádzať právo starostu ukladať úlohy hlavnému kontrolórovi. A hlavný kontrolór je predsa orgánom zastupiteľstva. Kontrolným orgánom zastupiteľstva, prostredníctvom ktorého má zastupiteľstvo kontrolovať starostu, primátora, fungovanie úradu, fungovanie obecných firiem. Tam, kde nie je problém, tam, kde zastupiteľstvo a starostovia, starosta, komunikujú, kooperujú, tak tam zrejme ani táto zmena nespôsobí reálny problém. Ale reálny problém môže nová právomoc starostu úkolovať hlavných kontrolórov vzniknúť tam alebo spôsobiť v tých obciach, kde je konflikt, kde sú napäté vzťahy, kde zastupiteľstvo kontroluje starostu a starosta teraz získa vynikajúci nástroj, ako eliminovať fungovanie hlavného kontrolóra tým, že ho bude zahlcovať úlohami na kontrolu nepodstatných, nedôležitých vecí. Je to zlé aj systémove, že kontrolór má byť nezávislým a má byť orgánom zastupiteľstva, nie starostu, ale môže to spôsobiť aj praktické problémy. Nie je to len teoretický problém.
Ďalšia zmena, ktorá, ktorá posilní postavenie starostov, schvaľovanie programu zastupiteľstva. V činnosti samosprávy sa deje taká nemilá vec a to je problém, že zverejní sa nejaký návrh programu a potom sa ten návrh programu, programu mení a niekedy sa tam pridávajú, pridávajú veci, ktoré neboli, neboli dopredu avizované, a teda z hľadiska verejnosti je to nesporne negatívny fakt, že sa takto deje, tak návrh novely predpokladá, že toto je možné iba nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. Čiže dáva sa tam vyššie kvórum. To by samé osebe nebolo zlé. Problém je ale v tom, že návrh programu zastupiteľstva nezostavuje zastupiteľstvo, nezostavujú ho poslanci, neurčujú si ho sami poslanci, navrhuje ho starosta. Čiže starosta, ktorý nechce dať do programu body, na ktorých má záujem zastupiteľstvo alebo poslanci, jednotliví poslanci, tak ich tam jednoducho nezaradí, môžu to navrhnúť poslanci pri schvaľovaní programu, ale podľa tejto novely už na to bude potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Keď poslanec Národnej rady navrhne zákon, tak je povinnosťou predsedu Národnej rady zaradiť ho do programu rokovania. A teda nepamätám si na, na prípad bez ohľadu na to, aký tu bol predseda, modrý, červený, zelený, že by to nejaký predseda Národnej rady nerobil. Starostovia nemajú takúto povinnosť. Starostovia si dajú do návrhu programu zastupiteľstva to, čo chcú. A teraz, ak schváli parlament túto novelu, tak budú mať ešte silnejšie postavenie, lebo poslanci, ktorí nemajú možnosť dávať veci do návrhu programu, čo je mimochodom vec, ktorá by sa mala ošetriť, a samozrejme, že tento reálny problém, problém vládny návrh nerieši, tak ťažšie ho dostanú do programu zastupiteľstva.
Rovnako ten návrh je nelogický z hľadiska, z hľadiska toho, že vyžaduje nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov na akúkoľvek zmenu navrhnutého programu. Vyžadovať vyššie kvórum na zaradenie nového bodu, ktorý napríklad nebol zverejnený na úradnej tabuli a na webovej stránke, má v sebe istú logiku, lebo chceme, aby občania boli informovaní, no tak, tak, ak tam chceme na poslednú chvíľu niečo zaradiť, v poriadku. Ale tam sa nehovorí o dopĺňaní programu, tam sa hovorí o zmenách programu. Čiže aj keď, aj keď sa zastupiteľstvo rozhodne, že chce nejaký bod vypustiť, alebo ak chce zmeniť, zmeniť, zmeniť poradie bodov, tak podľa logiky ministerstva vnútra, logiky vlády je na to potrebné zvýšené kvórum.
A sú tam, sú tam, sú tam ďalšie veci. Je tam napríklad úprava toho, akým spôsobom sa obyvatelia obce dozvedia o konaní miestneho referenda. Dnes je povinnosť informovať všetkých obyvateľov obce, teda zaslať im oznámenie o tom, že sa koná miestne referendum. Podľa navrhovanej úpravy bude stačiť, keď táto informácia bude zverejnená na úradnej tabuli a na webovej, webovej stránke. Čiže sa oslabuje informovanosť obyvateľov obce o konaní miestneho referenda a zrejme úplne len tak náhodou, lebo miestne referendá, jednou z ich najčastejších tém býva odvolávanie starostu a stáva sa, že stroskotajú na tom, že nemajú nadpolovičnú účasť. Čiže v koho záujme je, aby bola menšia informovanosť o konaní miestneho referenda? Verejnosti? Zastupiteľstiev? Alebo starostu?
Návrh obsahuje oslabenie postavenia komisií. Keď dnes existuje povinnosť, aby si zastupiteľstvo pred prerokovaním bodu, ku ktorému zaujal stanovisko poradný orgán, čo je teraz väčšinou komisia alebo môže to byť výbor mestskej časti, si má vyžiadať jeho stanovisko, je fakt, že nie vždy sa to robí, ale ak schválime novelu, tak táto povinnosť zo zákona vypadne a komisie, kde nie sú, ktoré sú poradný a nejaký odborný orgán zastupiteľstva, nie sú tam vždy zastúpení iba poslanci, ale najmä v tých menších obciach tam bývajú aj občania, v mestách tam zase bývajú niekedy odborníci z radov, z radov neposlancov, tak ten hlas vypočutý nebude, nebude musieť byť.
Sú tam aj ďalšie veci, ktoré, ktoré posilňujú postavenie starostu, ako je možnosť zvolať zhromaždenie obyvateľov obce, ktorú doteraz malo ako výhradnú právomoc obecné zastupiteľstvo, teraz sa tá právomoc dáva aj starostovi. Je tam pokračovanie pracovného pomeru s obcou iba teda aj pre poslancov, aj pre starostu v prípade zvolenia, akurát sa teda pozastaví, ale nezanikne, no ale teda neviem si ani predstaviť, že koľkí zamestnanci obce by túto možnosť využili. Nepochybujem o tom, že starostovia, ktorí tú možnosť budú chcieť využiť, sa nájdu.
Návrh nerieši veci, ktoré dnes spôsobujú problém vo fungovaní samosprávy a ktoré by novela, dobrá novela zákona o obecnom zriadení mala riešiť. Tými problémami sú potreba väčšej transparentnosti, potreba podmienok pre väčšiu participáciu zo strany občanov, nehovorím o priamej demokracii, hovorím o participácii, vyváženejšie postavenie zastupiteľstiev a starostov a podmienky pre lepšiu a efektívnejšiu kontrolu. prostredníctvom posilnenia postavenia a efektívnosti hlavných kontrolórov. Nič z týchto dôležitých vecí vládny návrh neobsahuje, a preto by som chcel dať procedurálny návrh pánu spravodajcovi, aby sme vrátili predkladateľovi návrh na dopracovanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Štyri faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca.
Nech sa páči, pán poslanec Grendel.