24. schôdza

Ďakujem. Ďakujem, pani podpredsedníčka Lucka, za tvoj príspevok, naozaj niet takej krajiny na svete, kde by sa nediali korupčné a klientelistické kauzy, dokonca aj v tých, ktoré sú hodnotené napríklad v rebríčku Transparent International na top miestach, ako sú napríklad škandinávske krajiny alebo Nový Zéland, sa z času na čas niečo podobné udeje. Zásadný rozdiel je ale v tom, čo si presne pomenovala. A to je miera politickej kultúry a tá je na Slovensku práve vďaka veciam, o ktorých tu dnes poobede a večer hovoríme, na žalostne nízkej úrovni.
Spomínala si Rumunsko, krajinu, kde ešte nedávno ľudia vymieňali čokoľvek, čo bolo nedostupné, za konzervy alebo nejaké tie pančuchy. Ja si to ešte ako dieťa pamätám. Dnes v tejto krajine na počet obyvateľov sedí najviac bývalých vysokopostavených politikov vo väzení. Pretože sa dokázali vysporiadať práve s tieňom korupcie a klientelizmom.
Ja ti teda ďakujem, Lucka, že si spomenula tieto príklady, a bol by som veľmi rád, ak by sme sa aj na Slovensku dočkali toho, že prestane ruka ruku umývať a že padne, komu má padnúť, a dúfam, že už dnes večer by sme sa mohli takého prvého prekvapenia dočkať.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte, aby som zareagoval na túto predstieranú kultivovanosť a starostlivosť o SMER, ktorá je skutočne až úplne dojemná.
Táto pani, keď sa pozabudne, hovorí o nesvojprávnej bande poslancov SMER-u, ktorá by mala vrátiť občianske preukazy.
Táto pani, keď sa pozabudne, hovorí otvorene o tom, ako pohŕda ľuďmi, a mohol by som pokračovať aj vecami, ktoré už som v tomto parlamente povedal.
Čiže neďakujem za tento príspevok. A musím úplne otvorene povedať, hoc je mi to ľúto, pre mňa to, čo sme práve počuli, je Matovič v sukni a dúfam, že som nikoho neurazil, ani pána Matoviča, určite som to nechcel a nebolo to mojím úmyslom.
Ďakujem za pozornosť.

Pani podpredsedníčka, vy tvrdíte, že nemáte oči červené od nenávisti, ale ja nesúhlasím, ste to presne vy, ktorá máte oči červené od nenávisti a tomu zodpovedá aj váš arogantný a pomerne vulgárny štýl politiky, na ženu až príliš.
Hovoríte o politickej kultúre, hovoríte, uvádzate príklady zo zahraničia, kde teda ministri odstupovali za oveľa jednoduchšie, ľahšie prípady. Je zaujímavé, že ste s takým niečím neprišli počas vlády Ivety Radičovej, keď váš minister Ľubomír Galko nelegálne odpočúval novinárov, kolegov, že ste ho nevyzývali k tomu, aby odstúpil, a on ani sám neodstúpil, musela ho odvolať premiérka Iveta Radičová. Zaujímavé, že vtedy ste o politickej kultúre nehovorili.
Ak som správne pochopil tie príklady vaše, tak ste naznačili, že verejný činiteľ by už mal prijať zodpovednosť aj povedzme za svojich asistentov. Tak vám chcem pripomenúť jeden príklad. Vy ako podpredsedníčka Národnej rady ste nahajrovali alebo najali, ak chcete po slovensky, za asistenta človeka, ktorý ako ekonóm metodicko-pedagogického centra spreneveril peniaze a súkal si ich do vlastného vrecka. Prijali ste ho ako asistenta na údajne potláčanie nelegálnych praktík v školstve. Takého asistenta ste vy prijali. Tak kde je tá vaša zodpovednosť? Len ste ho vyhodili po tom, čo som urobil ja tlačovú besedu, ale nepočul som alebo nevidel som žiadny prejav vašej zodpovednosti.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Klus, áno, to odráža mieru politickej kultúry. A ako ste to povedali a mne osobne je veľmi ľúto, že nás predbiehajú krajiny, ako je Rumunsko.
Pán poslanec Jarjabek, vy ste hovorili o tom, že som predstierala starostlivosť o poslancov SMER-u, to je zjavné nepochopenie. Možnože by som našla pár jednotlivcov vo vašom poslaneckom klube, ale určite by sa to netýkalo vás, lebo vami ja, ja hlboko opovrhujem, ani si neviete predstaviť ako, za všetky tie prezlečené kabáty, za všetky tie tlčhubné reči, ktoré tu predvádzate už toľko volebných období. Že vás hanba nefackuje! Ste sa sem dostali na Mečiarovom chrbte a smrdíte tu už ako pekné roky a ako vy ste naozaj teda výkvet, výkvet slovenskej politiky.
A, pán poslanec Erik Tomáš, ja vám to poviem takto. Áno, zamestnávala som takéhoto, takéhoto pána, s ktorým som okamžite po tom, ako sa prevalilo to podozrenie, rozviazala pracovnoprávny vzťah, odstúpila som od zmluvy. Dostal, myslím, to bolo nejakých 600 eur alebo koľko dostal z asistentských peňazí, lebo mu prislúchala iba alikvótna časť, lebo to bolo iba pár mesiacov. S takýmito ľuďmi ja určite nebudem spolupracovať, samozrejme, ja som o tom nemohla vedieť, keďže toto bola vec stará niekoľko rokov, keď som ja toho človeka ani nepoznala, a vyvodila som okamžite, okamžite som konala a okamžite som vyvodila zodpovednosť.
Viete, pán Erik Tomáš, ja vám poviem toto, že ja si vás pamätám ešte ako novinára, keď si pamätáte, na tlačovkách Jaroslava Spišiaka sme spolu hrali piškvorky a musím povedať vo vašom prípade, že vy ani tak nie ste hanba slovenskej politiky, vy ste dokonca hanba toho, čo vyprodukovala slovenská žurnalistika, a fakt na vašom prípade je vidieť, že nie každý novinár sa vydarí.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, tak sme si tu za tých takmer osem hodín vypočuli dvakrát, ako nakydal premiér na opozíciu, potom trikrát ako minister vnútra nakydal na opozíciu, vypočuli sme si tiež, ako niektorí poslanci opozície mu to vrátili. A ja sa vás tak chcem opýtať, kto vyhral? To ja neviem, kto vyhral, ale som si istý, že viem, kto prehral. A prehrali ľudia, ktorí sa na to pozerajú. Tí ľudia, ktorí by z politiky mali niečo mať. A tých ľudí absolútne nezaujíma, ako si tu nakladáte jeden na druhého, najmä teda premiér a minister vnútra, pretože to je nechutné, a to už ľudia počuli 286-krát a myslím, že každý na ministra vnútra alebo premiéra Fica má svoj názor dávno vytvorený.
Pozrime sa na to, o čom sa tu máme baviť, a to je ministerstvo vnútra a jeho fungovanie. Sú dve kľúčové oblasti, kde ľudia v tomto štáte potrebujú pomôcť.
Prvá oblasť je sociálna, tam máme ministerstvo financií, ministerstvo práce a sociálnych vecí, ktoré tu máme nato, aby ľudia, ktorí majú nejaké ťažkosti, aby sme im pomohli. Ja si myslím, že nato sme v parlamente, aspoň my za našu stranu sme tu preto, lebo takouto formou chceme pomôcť čo najviac ľuďom.
Ale druhý taký rezort, kde sa dá veľmi pomôcť ľuďom, je rezort ministerstva vnútra. Prečo? Aj normálnemu, bežnému, slušnému človeku sa stane, že ho niekto podvedie, že ho niekto okradne a on sa chce dovolať spravodlivosti, aspoň elementárnej spravodlivosti, a očakáva od polície alebo od rezortu ministerstva vnútra, že mu pomôže. Ale nato, aby mu rezort ministerstva vnútra mohol pomôcť, musí mať k tomuto rezortu aspoň elementárnu dôveru. Elementárnu dôveru v to, že to má zmysel.
Ako zachádza s dôverou táto vláda? Nekšeftuje trochu s dôverou ľudí, ktorú by mali mať k orgánom štátu? Premiér Fico povedal, že tu nepadlo ani jediné číslo, ktoré by spochybnilo akúkoľvek záležitosť týkajúcu sa ministerstva vnútra, a už vôbec nie žiadne číslo, ktoré by spochybnilo geniálne fungovanie slovenskej ekonomiky. A vraj toto odvolávanie ministra vnútra robíme iba kvôli tomu, aby sme prekryli ten fantastický ekonomický úspech, ktorý Slovensko zažíva.
Tak ja budem hovoriť iba čísla. Ja mám rád fakty, logiku a zdravý sedliacky rozum. A chcel by som začať jedným číslom, ktoré sa nachádza v návrhu na odvolanie pána ministra vnútra Kaliňáka a ktoré popritom vymenovaní všetkých možných čísiel nejako opomenul povedať. Ja by som mu ho chcel pripomenúť, zapamätajte si to číslo, je to číslo 53.
Chcem sa opýtať vás aj občanov Slovenskej republiky, čo si myslíte, koľko percent občanov nedôveruje polícii Slovenskej republiky pod vedením ministra Kaliňáka? Je to 53 %, väčšina ľudí na Slovensku nedôveruje slovenskej polícii.
Pán minister Kaliňák tu poúčal jedného opozičného kolegu, že si nevie spočítať, koľko je 1 plus 2, že sú to 3. Tak ja sa chcem opýtať pána ministra, hovoril tu totiž, že podľa prieskumov dôveruje slovenskej polícii nad 50 % ľudí. Ale pred mesiacom urobil Eurostat, to znamená Európsky štatistický úrad, prieskum, kde jasne hovorí, že nieže dôveruje väčšina slovenskej polícii, nedôveruje, 53 % slovenských občanov nedôveruje polícii. A viete, v ktorých štátoch Európskej únie nedôveruje ešte viac občanov ako na Slovensku?
Ani v jednom, pán poslanec, ani v jednom. Ale dobre, že ste spomenuli Českú republiku, tam dôveruje polícii 66 % ľudí. U nás 53 % nedôveruje. V Chorvátsku 55 % ľudí dôveruje, u nás 53 % nedôveruje. V Poľsku 54 % ľudí dôveruje polícii, u nás 53 % nedôveruje. A môžme spomenúť aj Maďarsko, tam dôveruje polícii 67 % ľudí, ale u nás 53 % nedôveruje polícii.
Aká je pravdepodobnosť, že človek, ktorý potrebuje pomôcť, sa obráti na slovenskú políciu, ak proste väčšina ľudí nemá v ňu ani elementárnu dôveru?
Aby som išiel ešte ďalej, aby sme si nemysleli, že to je nejaká odchýlka od normy, tak skúsim povedať jeden bizarný príklad. Albánsko. V Albánsku dôveruje polícii 54 % a u nás 53 % nedôveruje. Máme najmenej dôveryhodnú políciu v celej Európskej únii. Iba v Macedónsku nedôveruje polícii ešte viacej ľudí ako u nás, a to je štát mimo EÚ.
Čo je horšie, dámy a páni, poviem druhé číslo. V poslednom období, čo si myslíte, táto dôvera v políciu sa zlepšila alebo zhoršila? Za posledný rok mínus 3 %. To sú, dámy a páni, čísla. Pán premiér chcel čísla, tu ich má.
A to nie je prekáračka, či ja si myslím, že niekto niečo ukradol, alebo niekto si myslí, že niekto z opozície niečo ukradol. Toto hovoria ľudia, lebo kvôli tým ľuďom by sme tu mali byť. To neni, že si niekto z nás niečo vymyslí, nejaký dojem, 53 % ľudí na Slovensku nedôveruje slovenskej polícii.
Teraz by som chcel povedať druhú vec. Niekto by si mohol povedať, že, no dobre, s tou políciou to pánovi ministrovi vnútra nejde, ale veď tam máme aj štátnu správu. Pán minister vnútra nám tu hovoril o tej koncepcii a reforme ESO, tie klientske centrá ako veľmi pomáhajú ľuďom. Tak som sa pozrel do toho istého prieskumu, koľko percent ľudí na Slovensku dôveruje štátnej správe pod vedením pána ministra Kaliňáka. A predstavte si, 51 % ľudí na Slovensku nedôveruje štátnej správe. Tak ani štátnej správe v tomto štáte väčšina ľudí neverí.
Potom som si pozrel ďalšiu správu Transparency International Slovakia, ktorá si robila vlastný prieskum cez Inštitút pre verejné otázky, koľko percent ľudí na Slovensku by sa nebálo nahlásiť korupciu. A znovu hovorím, že 51 % ľudí by povedalo, že by nenahlásilo korupciu, pretože nedôveruje polícii Slovenskej republiky.
Dámy a páni, to nie je niečo, kde sa naťahujeme, že vy hovoríte jedno, my hovoríme druhé. Toto hovoria ľudia. Ľudia hovoria, že to, čo by tá polícia mala robiť a ministerstvo vnútra malo robiť, pomáhať ľuďom, ktorí tu žijú, aby mali nejakú dôveru v to, že aspoň elementárna spravodlivosť bude nastolená. A teraz ja nehovorím o žiadnych veľkých kauzách, ja hovorím o krádežiach, lúpežiach, podvodoch a ďalších deliktoch, ktorými trpia úplne normálni ľudia. Viac ako polovica ľudí nemá dôveru v ministerstvo vnútra.
Dámy a páni, pán premiér Fico povedal pred pár hodinami v tomto pléne, že celé to robíme iba preto, pretože neexistuje ani jediné ekonomické číslo, ktoré by mohlo spochybniť fantastický úspech, ktorý táto vláda v ekonomickej oblasti dosahuje. Ekonomike sa vraj darí, a preto sa vláde nedá nič vytknúť, preto si vraj vymýšľame takéto zástupné témy. Tak ja by som chcel aj pánovi premiérovi povedať niekoľko čísel, ktoré sú takisto nespochybniteľné, sú verejne známe, sú z Národnej banky Slovenska, z Asociácie exekútorov, z Eurostatu a z ďalších renomovaných inštitúcií.
Na Slovensku máme 968-tisíc ľudí, ktorí majú exekúcie. To znamená, dámy a páni, že 20 % dospelých ľudí v tomto štáte má exekúcie. Pýtam sa, to je ten ekonomický zázrak? 968-tisíc ľudí, ktorí majú exekúcie, to je podľa premiéra málo, to nie je číslo, ktoré niečo hovorí o tom geniálnom ekonomickom zázraku, 20 % dospelých ľudí.
A mám tu ďalšie číslo. Viac ako 40 % slovenských domácností je zadlžených. Ja sa pýtam, 40 % aké je to číslo? 40 % domácností je zadlžených. To svedčí o nejakom hospodárskom zázraku v tomto štáte, že sa ľudia musia čoraz viac zadlžovať, aby si vôbec uchovali aspoň akú-takú životnú úroveň? Kde tí ľudia pociťujú ten hospodársky zázrak? Však kvôli tým ľuďom by sme tu mali byť. Nie kvôli nejakým číslam o akademickom štatistickom raste. Ale tí ľudia nerastú, majú sa čoraz horšie.
Poviem tretie číslo, dámy a páni, to je čerstvé číslo úplne spred niekoľkých týždňov. Dámy a páni, viete, koľko percent výdavkov slovenské domácnosti financujú z úverov? Skúste si tak tipnúť. Koľko percent výdavkov musia slovenské domácnosti financovať z úverov? 50 %! Takto to stúpa za posledné roky.
My tu máme 20 % ľudí, ktorí majú exekúcie, ďalšie desiatky percent, ktoré sa blížia k tej hrane, že za chvíľu budú mať exekúcie, a vidíme, že 50 % spotreby v tomto štáte, spotreby domácností, je financovaných z úverov. To nie je hospodársky zázrak, to je ekonomická katastrofa.
Ale mám tu ďalšie čísla, ktoré vás možno prekvapia, o tom geniálnom ekonomickom raste Slovenskej republiky. Tak predstavte si, že namiesto toho, aby vláda tým ľuďom pomohla, v návrhu štátneho rozpočtu, o ktorom budeme rokovať o pár dní, znížila dane z príjmu, výber daní z príjmu právnických osôb, čiže firiem, o 700 mil. eur. O 23 % menej peňazí chce od firiem. Ale od ľudí chce vybrať o 370 mil. eur viac. Ja sa pýtam, kde je ten ekonomický zázrak? Kde sa stratil? Ľudí zdierame a žmýkame, firmám uľavujeme.
Potom som si pozrel, prečo to vláda potrebuje takto žmýkať, čo v tomto štáte nefunguje. Tak vám chcem povedať, ako geniálne táto vláda spravuje naše štátne podniky.
- SEPS mal v roku 2015 zisk 73 mil. eur, v roku 2016 to už bolo iba 57 mil., v roku 2017 už iba 28 mil. a v roku 2018 už iba 27 mil. eur. Dámy a páni, to je pokles o 2/3. To je aké hospodárenie? A potom to, čo chýba tu v štátnom podniku, chceme vybrať od ľudí?
- SPP, v roku 2015 hospodársky výsledok 463 mil. a na rok 2018 naplánovaný už iba 300; 136 mil. chýba a tie potom chceme vybrať od ľudí. Toto je ekonomický zázrak?!
- Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, pokles zisku v porovnaní s minulým rokom, na budúci rok plánovaný štátny rozpočet o tretinu.
- Štátne lesy, pokles zisku o 20 %.
- Vodohospodárska výstavba, dobre počúvajte, pokles zisku o 80 %. To je zaujímavé číslo. Keď je ekonomika v konjunktúre, že zisk ste naplánovali do štátneho rozpočtu o 80 % nižší a to, čo vám bude chýbať, chcete vybrať od ľudí? To si myslím, že je veľmi zaujímavé číslo.
- Ale nekončím, dámy a páni, Národná diaľničná spoločnosť, pokles zisku v porovnaní s minulým rokom 80 %.
- Slovenská pošta, to je úplný vrchol, pokles zisku o 95 %.
To sú tie čísla o ekonomickom zázraku, ktorý zažívame? Ako potom ľudia majú dôverovať, že im tento štát pomôže, ako majú dôverovať štátnym inštitúciám, že sa domôžu nejakej pomoci, keď tieto štátne inštitúcie na nich kašlú? Potom sa nedivme, že tej spomínanej polícii 53 % ľudí nedôveruje.
Keby pán minister vnútra pochyboval, tak mu môžem ten prieskum z Eurostatu z tohto roku odovzdať. Je to tu na krásnej tabuľke. (Rečník zobral do rúk materiál, ukazujúc ho plénu.) Ukazujem ju zďaleka, nikto to nevidí, čiže nie je to porušenie rokovacieho poriadku, 53 % ľudí nedôveruje polícii, 51 % nedôveruje štátnej správe. Je to dosť na to, aby mohli ľudia nedôverovať tomuto rezortu? Stačí to na to, aby sme si oprávnene mohli myslieť, že niečo v tom rezorte vnútra sa nerobí dobre? Skúste sa opýtať tých ľudí, ktorí nás pozerajú.
A ja som presvedčený, že ak dnes budeme hlasovať za odvolanie ministra Kaliňáka, nikto z tých ľudí sa na nás nenahnevá, práve naopak.

Pán kolega Krajniak, opozícia, ktorej ste súčasťou, dala tému tejto schôdze „korekcia tendrov na ministerstve vnútra“ a vy tu 20 minút tárate, ale úplne o niečom inom. Vy ste očividne nepochopili tému tejto schôdze, ale vôbec ma to neprekvapuje vzhľadom na váš intelekt.
Viete, keď ste hovorili o ľuďoch, tak vy tu vediete 15 minút prázdne reči o ľuďoch. Prázdne reči.
- Kým minimálna mzda rekordne vysoká, to je to, čo my robíte pre tých ľudí.
- Kým nezamestnanosť rekordne nízka, to je to, čo sa naozaj robí pre týchto ľudí vďaka tejto vláde.
- Zamestnanosť rekordne vysoká.
- Ekonomický rast jeden z najvyšších v eurozóne.
- Zákonník práce ďaleko sociálnejších než za vlády pravice.
- Miera chudoby najnižšia.
A mohol by som pokračovať.
To, čo vy tie vaše najvlhšie sny z hľadiska sociálnej agendy, my všetko robíme. Tak čo nám vlastne vyčítate, pán kolega?
A, áno, musíme pomáhať pracujúcim ľuďom ďaleko viacej. S tým maximálne súhlasím a verím, že to budeme robiť. Ale nedá sa len predstierať, že vy idete niečo riešiť, navyše keď na čele vašej strany je miliardách Boris Kollár. Čo on robí pre ľudí, prosím vás?! Ako, áno, pre vybranú skupinu ľudí pašoval heroín kedysi. To áno, to robil pre ľudí. A Boris Kollár, pokiaľ viem, tak obťažoval mladé 14-ročné dievčatá, čo sú tiež ľudia. Čiže, áno, pre tie dievky niečo urobil. A takisto sa... (Reakcia z pléna.)
Pán Pčolinský, kľud, kľud, verím, že sa k vám ten heroín od Kollára nedostal a budete menej nervózny.
To, že si uviažete fešný šálik, to z vás ešte žiadneho sociálneho hrdinu nerobí.
Pán Krajniak, preboha, vy tu robíte poskoka jedinému mafiánovi v slovenskom parlamente. Aká je dôveryhodnosť toho, čo hovoríte? Jedinému mafiánovi tu robíte naozaj poskoka.
Viete, čokoľvek hovoríte o ľuďoch, mne, keď vy hovoríte, vždy znie v ušiach iba znelka z Krstného otca.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Zamýšľal som sa nad tým, pán kolega, že kto vlastne nakydal na koho. V úvode ste začali takouto rétorikou, áno, ste to povedali, že jeden na druhého. Ale potom prečo ste túto schôdzu zvolali? Asi ste to čakali, že takto to dopadne. Takže niet víťazov ani porazených. A Kaliňák nepadne, ani nemá prečo.
Ale verte, že nič ste nové ako opozícia nepovedali. Naopak, dozvedeli sme sa čosi nové. Spoznali sme škandály opozície:
- Pána Sulíka, ktorý získal 20 mil. pre svoju firmu.
- Pána Rajtára, ktorý nechal ako ústavný činiteľ alebo nedal ako ústavný činiteľ žiadne trestné oznámenie na svojho asistenta pre porušenie bankového tajomstva a ešte ho aj v tom podporuje.
- Pána Galka, ktorý spochybňuje aj svoje vlastné rozhodnutie o odpočúvaní vlastných ľudí a novinárov.
- Pána Grendela, ktorý jasne poukázal na vlastných koaličných partnerov podozrivých pri voľbe generálneho prokurátora Trnku z možnej korupcie pri fotení hlasovacích lístkov, keď si dávali, resp. prefocovali občianske preukazy a poslanecké preukazy pri hlasovacích lístkoch.
- Pána Matoviča, ktorý kešoval pri predaji vlastnej firmy a využíval na to pána Vandáka ako bieleho koňa a tak ďalej a tak ďalej.
Takže ste túto schôdzu nemali vôbec zvolávať, lebo sa vám vymkla z rúk. A nebolo treba ju ani heknúť, ako to povedala pani Nicholsonová.
Ďakujem.

Pán predseda výboru, priznám sa, že ani neviem, ako začať, ale skúsim s tým číslom, čo ste uviedli, že 53 % ľudí na Slovensku podľa Eurostatu nedôveruje polícii. Keď to dám na druhú stranu, znamená to, že 47 % ľudí slovenskej polícii dôveruje. Poviem vám, že koľko iných inštitúcií čo by za to dalo, aby dosiahli takú vysokú mieru, napríklad aj Národná rada Slovenskej republiky.
Ale ak by som aj čiastočne priznal teda, že 53 % nie je až také vysoké číslo alebo nízke, tak, viete, ľudia na Slovensku veľmi radi nadávajú na politikov, nadávajú na policajtov, nadávajú na futbalových rozhodcov a ešte cez zimu špeciálne napríklad na cestárov.
Vy ste sa vo vašom vystúpení snažili verejnosti podsunúť fakt, že naozaj za všetko, ale za všetko môže minister Kaliňák. Za policajtov, za štátnu správu, dokonca za exekúcie.
Súhlasím s vami len v jednom, že nízke mzdy a exekúcie sú v súčasnosti najväčším problémom Slovenska. Ale druhá vláda Roberta Fica aj táto tretia vláda sa k tomuto problému postavili. Čo sa týka nízkych miezd, každoročne zvyšujeme minimálnu mzdu, vytvárame tlak na rast reálnych miezd. A čo sa týka exekúcií, už v minulom volebnom období sme zákonom pristúpili na to, aby nebankové subjekty nemohli dávať rôzne vysoké percentuálne sadzby úrokov a ďalšie veci. Z dielne ministerky spravodlivosti teraz prišiel zákon, ktorý má takýchto ľudí ochrániť.
A ešte, ak sa dávate do a idete kritizovať SMER za to, že nie je zodpovedný, čo sa týka energií, tak to mi príde naozaj smiešne.

Ďakujem pekne. No, Milan, mne je veľmi ľúto, že máme v Národnej rade aj duševných mrzákov ako pán Blaha, lebo to, čo tento človek dokáže zo seba vypustiť, tak mu ten heroín, fakt s ním preháňa, alebo ja už neviem.
Ale k tomu, čo si vravel, veľakrát si spomenul vo svojom prejave slovo dôvera.
Totižto, páni kolegovia z vládnej strany SMER, ono dôvera je to, čo je najpodstatnejšie pre voliča, a ja hovorím chvalabohu, pre vás bohužiaľ. Vládna strana SMER tú dôveru stráca. Môžte robiť čokoľvek, môžte mať akékoľvek čísla, môžte mať akékoľvek skvelé nápady a sociálne balíčky, ale aj voľby do VÚC ukázali, že tú dôveru strácate. A vy veľmi dobre viete, že je to tak. Tá dôvera je to, čo sa absolútne vytratilo vo vzťahu k vám u týchto voličov. A ja neviem, či vy si to neuvedomujete, ale, bohužiaľ, aj pán minister vnútra Kaliňák je tým symbolom nedôvery voličov voči vašej strane.
Ale som rád, že Milan spomenul všetky tie čísla, pretože tie čísla sú dôvodom, prečo tú dôveru strácate, najmä tie čísla, a dúfam, že aj pán predseda vlády v tejto chvíli niekde sediaci si pozrel tvoje vystúpenie a možno si uvedomí, že tie čísla sú naozaj alarmujúce.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. No, ja si myslím, že treba si zachovať chladnú hlavu, a to chcem povedať v prvom rade o kolegovi Pčolinskom, pretože oslovenie na poslanca Blahu, keby bolo na mňa, tak vám poviem, že asi by som išiel neskoro spať, kým by som tohto človeka niekde nestretol. Pretože nemôže si dovoliť hovoriť na verejnosti niečo také, aké povedal.
Ale teraz vrátim sa k pánovi poslancovi Krajniakovi. Pán poslanec, vy ste tu hovorili o veciach, ktoré nemajú v podstate s ministrom Kaliňákom nič spoločné. Čo má minister Kaliňák s NDS-kou a tak ďalej a tak ďalej, všetko čo ste tuná pomenovali.
Viete, urobili ste tu rozbor určitý, ktorý sa týka dôveryhodnosti ministerstva, vlády a tak ďalej. Áno, samozrejme, máme na to každý právo. Ja nehovorím, že nie, ale, viete, ak ja chcem robiť voľajakýsi rozbor, no tak v prvom rade nesmieme mať vo verejnom živote, a to myslím v prvom rade na kolegov, ktorí sedia po mojej ľavici, aby som v priamom prenose navádzal ľudí, od ktorých tá dôveryhodnosť sa získava, na nepravdu, na lži a neskutočné veci.
Konkrétny prípad uvediem na tom, čoho ste sa chytil, o čom ste hovorili. Klientske centrá. Minister Kaliňák bol u nás konkrétne v Martine obvinený, že zakúpila sa pre klientske centrum budova v určitej hodnote, čo nie je absolútna pravda. Je to lož, ktorá bola vyslovená z úst poslanca Matovič. Práve naopak, keď by sme si zrátali položky sumy, ktoré boli dané, a to, čo vyrokovalo ministerstvo vnútra, jedná sa o 2 mil. euro, ktoré sa v podstate ochránili.