24. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, ja už som ani tak veľmi neverila, že, že vydržím tú sprostredkovanú hanbu za to všetko, čo tu, čo tu do tohto momentu odznelo, a že sa dočkám v zdraví priestoru na to, aby som predniesla to, čo ja považujem za dôležité v tomto celom kontexte. Ale dala som to a som na seba hrdá, tak poprosím o ešte chvíľku strpenia.
Dámy a páni, zvolanie mimoriadnej schôdze s návrhom na vyslovenie nedôvery členovi vlády považujem za mimoriadne vážny inštitút a mal by sa využívať v mimoriadnych situáciách. Toto konštatovanie alebo túto vetu hovorím v tomto pléne už druhýkrát a pri počte odvolávaní práve ministra Kaliňáka by sa mohlo zdať, že to až také mimoriadne nie je. Dôvodov je však množstvo a sú mimoriadne vážne, ako sme počuli v prejave predkladateľa Jozefa Rajtára, ale nielen jeho, ale aj ďalších mojich predrečníkov.
Ja sa budem venovať len jednej téme, ktorá sa zrejme v celom tomto kontexte môže javiť ako zanedbateľná, ale verte mi, že nie je. Tou témou je škandál v oblasti informatizácie verejnej správy, konkrétne to bol škandál s elektronickými podpismi. Táto téma je mimoriadne dôležitá, pretože sa bytostne dotýka našich občanov a ich bezpečnosti. A ten škandál súvisí s aroganciou a fatálnym podcenením situácie práve zo strany ministra vnútra pána Kaliňáka.
Elektronické občianske preukazy sú na Slovensku používané približne štyri roky, pričom konatelia spoločností ich majú už zo zákona využívať povinne. Dotknutých je približne 300-tisíc ľudí. To sú tí, ktorí ich už majú aktivované, a v čase, kedy tento problém vznikol, to bol presne takýto počet ľudí. Elektronický podpis má u nás navyše silu notársky overeného podpisu, to je mimoriadne veľká sila. Môže byť teda použitý na prevod majetku, pri súdnych podaniach, pri exekúciách a podpísané ním môžu byť mimoriadne vážne dokumenty.
V októbri tohto roku bola medializovaná informácia o čipoch použitých v slovenských elektronických preukazoch, konkrétne, že elektronické podpisy sú zneužiteľné. Následne po medializácii tejto informácie a po tom, ako sme aj my na toto upozornili na tlačovej besede, spravila tajomníčka, pani štátna tajomníčka ministerstva vnútra Denisa Saková tlačovú konferenciu, na ktorej prezentovala, že oni o tomto probléme vedia už od júna, dámy a páni, od júna, to bolo v tom čase už päť mesiacov, a že možnosť vzniku problému je len teoretická a používanie elektronického podpisu je bezpečné.
Tak ja neviem, čo znamená, že riziko je len teoretické alebo možnosť vzniku problému je len teoretická, keď hovoríme o nejakých elektronických službách. Ja sa domnievam, že akékoľvek teoretické riziko je v prípade, že to riziko nastane, a to v prípade elektronických podpisov by bola len otázka času a v tom momente je veľmi reálne a môže mať veľmi fatálne následky.
Štátna tajomníčka celú túto situáciu zľahčovala a bagatelizovala a vedome týmto svojím prístupom uviedla ľudí, ktorí elektronické podpisy využívajú, do omylu a do obrovského reálneho rizika. A toto už potom, čo sa k technickým záležitostiam dokazujúcim problém vyjadrovali snáď všetci odborníci, ktorí len krútili hlavami.
Za vrchol drzosti v tomto celom, v tejto celej kauze považujem vyjadrenia ministra Kaliňáka, ktorý po zverejnení stanoviska snáď všetkých špecialistov na informačnú bezpečnosť na Slovensku, medzi ktorými boli napríklad aj svetovo uznávané spoločnosti ako ESET alebo IBM, že zraniteľnosť preukazov je mimoriadne závažná a reálne vykonateľná, tak na základe tohto ešte, ešte v tomto čase vyzval všetkých dobrodruhov, aby sa mu pokúsili heknúť jeho občiansky preukaz. Čiže už v čase, kedy naozaj všetci kričali zo všetkých strán, že, haló, máme tu problém, je tu ohrozená bezpečnosť, tak pán Kaliňák si ešte stále robil z toho kanadské žartíky. Namiesto toho, aby sa téme začal seriózne venovať ako zodpovedný minister, ktorému záleží na bezpečnosti slovenských občanov, tak miesto toho si z toho robil takúto dehonestujúcu srandu.
Až po obrovských tlakoch z našej strany, ako aj tlakov zo strany odbornej verejnosti ministerstvo priznalo, že má naozaj problém a konečne začalo konať. To bolo až koncom októbra, teda približne päť mesiacov po tom, ako o situácii vedeli, a týždne po tom, čo na nich bol vyvíjaný obrovský tlak. Až po tomto všetkom si ministerstvo priznalo chybu a pozastavilo služby e-Governmentu, pri ktorých sa využíva zaručený elektronický podpis a začalo vydávať nové čipy.
Dodnes ale ministerstvo jednoznačne ľudí neinformovalo, čo ďalej, teda s výnimkou toho, že vyzvalo ľudí, aby opäť napochodovali na tieto skvelé kontaktné centrá, klientske centrá, kde touto situáciou tieto klientske centrá doslova paralyzovali a vygenerovali na nich neuveriteľný chaos, neuveriteľný.
Ministerstvo vnútra dodnes nepovedalo nič o tom, čo ak niekto v inkriminovanom období elektronický podpis zneužil? Čo ak počas rizikového obdobia už za vás niekto podpísal prevod majetku, zriekol sa nároku na náhradu škody na súde alebo súhlasil s exekúciou? Čo ak s vaším podpisom na nejakom prevode niekto príde o päť rokov? Ako sa k tejto téme postavia potom súdy? Kto vám nahradí škodu? A čo ak sa pre spochybnenie elektronického podpisu v budúcnosti dostanete do konfliktu so štátom? Čo spravíte v tom prípade?
Dnes je totižto jediným administrátorom tohto systému štát a vy nemáte vôbec žiadny dosah na informácie z neho, nemáte nad ním ani kontrolu, nemáte ani istotu, že nad týmto systémom by mohol mať kontrolu niekto tretí, nejaká tretia nezávislá strana, nie je to štát. A pokiaľ sa vy dostanete do konfliktu so štátom, tak ja som veľmi zvedavá, ako sa takýto konflikt v budúcnosti bude riešiť. A to nehovorím o tom, že po tomto všetkom zrejme veľká dôvera vo vedenie takýchto systémov je a že dnes máme pocit, že naše dáta sú v bezpečí. Toto je obrovská oblasť, ktorú si dnes ešte zrejme neuvedomujeme, ale v tejto situácii minister Kaliňák fatálne zlyhal a ja sa obávam, že toto je do budúcna jedna veľká nášľapná mína, o ktorej ešte budeme počuť.
Vážené dámy, vážení páni, v čase, keď celá spoločnosť riešila bezpečnostné riziká spojené so zraniteľnosťou elektronických podpisov, tak ministerstvo vnútra potichučky uzavrelo dohodu o splátkach pokuty vo výške viac ako 10 mil. eur za pochybný tender na dodávku elektronických občianskych preukazov z roku 2010. Ide o ďalšie sporné obstarávanie na dodávateľa informačných systémov, v ktorom Kaliňákovo ministerstvo postupovalo v rozpore so zákonom. A len pre také pripomenutie, viac ako 40 mil. eur na tento projekt išlo tiež z eurofondov na informatizáciu spoločnosti a zmluvu podľa týždenníka Trend podpísal minister Kaliňák v roku 2010 tesne, tesne pred voľbami. Teda ďalší škandál.
Dámy a páni, ministerstvo vnútra pod vedením pána Kaliňáka v tomto prípade opäť zlyhalo a ohrozilo bezpečnosť ľudí. A ja v tejto súvislosti nechcem ani tak kritizovať tú technológiu alebo výber tej konkrétnej technológie, pretože to sa môže stať, že sa technológia ukáže ako problémová. V tejto situácii bol najväčší problém okrem toho spackaného obstarávania, za ktorý je 10-miliónová pokuta, okrem toho vidím fatálny problém v tom, že my sme na zavedenie takéhoto systému vôbec neboli pripravení. My sme vôbec nemali pripravené scenáre, čo spravíme, ak bude ohrozená bezpečnosť. My vôbec nemáme pripravené postupy, čo sa bude v prípade nejakých kyberútokov diať. Pretože jediné, čo mal pripravené pán minister, bolo, boli srandičky, však skúste heknúť môj elektronický podpis a ukazoval pritom analógový elektronický podpis, ešte teda aby sranda bola, bola že ozajstná.
Toto je to gro, čo ja spochybňujem jeho kompetentnosť riešiť a mať v gescii takéto vážne projekty. A obávam sa, že ak by taký obrovský tlak nevznikol, možno dodnes by tento systém fungoval v pôvodnom režime a nechcem vidieť tie problémy, ktoré s tým súvisiace mohli a ešte stále môžu nastať.
Už samotný tento jeden fakt je z môjho pohľadu dostatočný dôvod na to, že minister Kaliňák nemá viesť rezort, ktorý má v svojej gescii takéto vážne projekty s takouto vážnou úlohou zabezpečiť bezpečnosť ľudí, bezpečnosť našich občanov.
Chcela som vystúpiť len k tomuto jednému bodu, ale na záver mi, dámy a páni, prosím, dovoľte spomenúť ešte dve veci, ku ktorým ma inšpirovala táto schôdza.
Prvou je reakcia na pána premiéra, ktorý vo svojej úvodnej reči spomínal klientske centrá a predstavoval ich ako výkladnú skriňu ministra Kaliňáka a dal nám taký odkaz, aby sme sa išli do týchto klientskych centier pozrieť. Tak, pán premiér, ja som si menila občiansky preukaz a bola som sa na tomto klientskom centre pozrieť presne štyrikrát. Kvôli jednému občianskemu preukazu štyrikrát, a to len preto, že som ani raz nemala čas čakať viac ako štyri hodiny, pretože zakaždým mi to trvalo štyri hodiny.
Druhá vec, ku ktorej ma inšpirovala táto schôdza, je možno taký podnet, ktorý dám na zváženie aj vám, či náhodou nemáme v našom rokovacom poriadku nejakú disproporciu, pretože mám za to, že parlament je nadriadený vláde, je nadriadený ministrom a mám pocit, že nie je celkom primerané, že členovia vlády môžu vystúpiť kedykoľvek, koľkokoľvek, v akomkoľvek rozsahu a výsledkom toho je, že poslanci Národnej rady sa dostanú k slovu po štyroch, piatich, šiestich hodinách rokovania. Myslím si, že toto je neprimerane nastavené pravidlo a mali by sme sa zamyslieť nad tým, či ho nechceme zmeniť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Pred niekoľkými dňami tu pri príležitosti záchrany ekonomiky krajiny urobil brilantnú analýzu rokovania v skrátenom legislatívnom konaní Ondro Dostál. Samozrejme, jej záverom bola neotrasiteľná pravda, že platy ústavných činiteľov sú národohospodárskou škodou. To je zaujímavé, dneska tu máme defilé národohospodárskych škôd, resp. a za to patrí vďaka Jane Kiššovej, že upozornila i na škody, ktoré možno nie hrozia, tak pateticky povedané, národnému hospodárstvu, nech už si pod tým predstavujeme čokoľvek, ale hrozia občanovi a jeho elektronickému podpisu a všetkému, čo sa od neho odvíja.
Náš rokovací poriadok je nepochybne veľkolepý a postaral sa o mnohé veci, napríklad i o to, čo sa zmienila v závere, o možnosti vystupovať ministrom quantum satis až do roztrhania tela, ako by povedal Švejk. Ale ja teraz mám predsa len jeden nový podnet do budúcej tvorby tohto rokovacieho poriadku, že ak už pravidelne zmrazujeme platy v skrátenom legislatívnom konaní, tak keď som si dnes vypočul defilé ekonomických škôd vykonaných, zrealizovaných a už aj daňovými poplatníkmi zaplatených, ktoré tu dnes odozneli, tak by sme mali zariadiť to, aby sa nabudúce dal minister Kaliňák dať odvolať v skrátenom legislatívnom konaní.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, vecné vystúpenie, ale musím povedať, že absolútne s ním nesúhlasím, lebo veci, ktoré ste v ňom uvádzali, považujem za nie korektné a nie pravdivé.
Prvá vec. V zásade ste sa sústredili na elektronický podpis a na problém, ktorý tu vznikol. Úplne objektívne treba povedať, že problém, na ktorý ste začali upozorňovať niekedy na jeseň tohto roku, bol v priebehu desiatich a štrnástich dní vyriešený. To, čo vy nazývate, že to spôsobilo obrovský chaos na klientskych centrách, prešiel som klientskym centrom, nečakal som, počet pracovníkov, ktorí vybavovali nový bezpečnostný softvér na elektronických občianskych preukazoch, bol posilnený, nečakal som tam ani minútu a celá doba realizácie tohto úkonu trvala zhruba desať až dvanásť minút.
Ďalší fakt, ktorý je s týmto spojený, myslím, že od decembra bude možnosť vykonať tieto zmeny z pohodlia domova normálnou elektronickou, elektronickou formou.
Ak hovoríte o vzniku potenciálnych škôd, nie je mi známe, že by doteraz vznikla nejaká škoda spôsobená chybou, za ktorú môže dodávateľ, nie ministerstvo. Ak by ste chceli podobným spôsobom postupovať, tak museli by ste už niekoľkokrát požiadať o zrušenie firmy Microsoft, ktorá vzhľadom na veľký počet bezpečnostných dier, ktoré má vo svojom operačnom systéme, spôsobila únik rôznych informácií, spôsobila únik tajných informácií, spôsobila straty na financiách vzhľadom na to, že sa nabúrali hekeri do bezpečnostných systémov a spôsobili vybielenie kont.
Takže všetky veci, ktoré hovoríte, nie sú pravda.

Ďakujem pekne. No, pán kolega o tom hovoril, sledujeme dennodenne ako hekeri napadnú dokonca takéto systémy v tajných službách v Spojených štátoch, v NSA napríklad, Facebook je napadnutý dneska, pani kolegyňa, plus ešte ten drobný problém tých obstarávaní, kde jednoducho musíte obstarať zo strany ten systém, aj keď zadáte základné parametre.
A ja si vás vážim a rešpektujem to v tom vašom prejave, škandál ste použili tuším 4-krát a podobne, pričom naozaj zavádzanie takýchto veľkých systémov je mimoriadne náročné. To takáto kritika k čomu pomáha? Za to má minister odstúpiť? Počúvam posledné tri vystúpenia vrátane toho vášho. Jedna kolegyňa na nás kričí, že máme reagovať na ňu, neviem ako vzhľadom na možnosti parlamentnej diskusie, ďalší kolega Marosz tu rozpráva o údajoch vo väzbe na rozsah byrokracie a povedzmeže rozsah toho, do akej miery náklady na verejnú službu v tom našom štáte možno porovnávať s inými krajinami, a keďže uvádza čísla, ktoré, ja hovorím, že sú hlboko nepresné, ale zato práve, že teda existujú, tak má minister odstúpiť. To odstúpi aj Marosz, odstúpite aj vy, kto urobí lepšie?
Viete, pani kolegyňa, a najhoršie na tom je, že najväčší škandál pri zavádzaní čohosi, čo sa dotýka elektronických služieb, bol práve onen finančný úrad, ak si pamätáte, za vás. Pán Mikloš, kde ste boli súčasťou vlády, pán Mikloš spôsobil, že prestal fungovať a došlo k miliardovým škodám. Jak môžte takto necítiť tie hodnoty, takúto vec, ktorá potrebuje pokojnú, vecnú a zmysluplnú diskusiu. Toto je len bezuzdná konfrontácia a to asi akože plníme úlohy, že vy teda máte všetko kritizovať.
A pevne verím, že vy mi rozumiete, keď hovorím, že očakávame zmysluplné veci a postaviť ich tak, ako ich treba postaviť. Ako vecné, korektné hľadanie pravdy a hľadanie východísk.

Pani poslankyňa Kiššová, veľmi správne si upozornila na problém s ohrozením elektronických občianskych preukazov a zaručeného elektronického podpisu. Nemyslím si, že to možno bagatelizovať, ako sa o to pokúšali kolegovia, pretože to nie je vec toho, že my používame nejaké produkty od firmy Microsoft alebo sme zavesení na sociálnej sieti Facebook, toto je niečo, čo štát nariaďuje podnikateľom právnickým osobám ako povinné používanie, a potom sa ukáže, že sú v tom diery, že je to zneužiteľné a tie dôsledky naozaj môžu byť ďalekosiahle. Dúfajme, dúfajme, že nebudú.
Ale to, čo je na tom politicky problematické, nie je ani ten samotný fakt, že došlo k nejakej chybe, že tam vznikla nejaká diera, lebo to sa, samozrejme, že môže stať. Problém je, že ministerstvo malo informáciu a celé mesiace s ňou nič nerobilo, nepracovalo na odstránení problému, o ktorom vedelo a o ktorom si muselo uvedomovať, že je to závažný problém. A ešte viac je presne to, o čom hovoril vo svojom vystúpení aj kolega Gábor Grendel, že minister tieto veci bagatelizuje. Miesto toho, aby sa postavil rovno ako chlap a povedal, že, áno, máme problém, ideme ho riešiť, stala sa chyba, tak sa tvári, že žiadny problém nie je. Presne takto to urobil v tomto prípade.
A robí to aj v iných prípadoch a my nevieme, že v ktorom konkrétnom prípade je to len vecou takej povahy pána ministra, že on je taký vtipkár, tak bagatelizuje, v ktorom prípade kryje svojich podriadených, hoci by nemal, a v ktorom prípade kryje vlastné kšefty.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ja sa vrátim k tomu ESU, si spomínala tiež tie klientske centrá a ďalšie, efektívna, spoľahlivá, otvorená, ako to hlásali, ale musím povedať, že tiež mám určité výhrady, ktoré mi prichádzajú od ľudí, a to tých obyčajných ľudí, ktorí proste tam prídu a chcú veriť, že všecko sa koná tak, ako sa má. Žiaľ, deje sa aj to, že poštu, ktorú tam dostanú a majú dať na jednotlivé odbory, on nevie, aká je náplň toho odboru, a nevie ju roztriediť. A stalo sa dokonca aj to, že predvolanka na súd nebola doručená v danom čase, súd prebehol a teraz začína byť ďalší súd, lebo prakticky, proste zmätky. A to neni iba z jedného miesta, z viacerých miest, takže myslím si, že keď sa tu zlyháva, v tej základnej, v tej centrálnej mozgovej nejakej časti logistiky, ako iba poštu rozdeliť, keď už tam je problém, tak sa potom pýtam, ako sa to vyrieši v tých komplikovanejších veciach, ktoré treba. Takže myslím si, že je tam ešte čo naprávať a neni všecko proste ružové alebo zlaté, čo sa blyští.
Takže myslím si, že je tam ešte veľa roboty a práve toto by mali teraz tí naši štátni zamestnanci odstraňovať, čo by som povedal, že mohli predvídať, aký tam bude nápor tej práce.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky, skúsim reagovať na väčšinu z nich.
To, čo si ty, Peter, hovoril, mňa napadlo v tej súvislosti ešte jedna veľmi dôležitá vec, ktorá nesúvisí úplne priamo s týmto problémom, ale súvisí s ním o to viac nepriamo, a to je, že keď sme my pri takomto jednom zavedenom systéme dokázali tak veľmi znedôveryhodniť schopnosť štátu spraviť a zaviesť takýto systém bezpečne bez ohrozenia ľudí, tak my by sme sa mali naozaj zamyslieť nad tým, čo s ďalšími systémami. Pretože pred nami sú plánované zavedenia ďalších systémov. Spomeniem jeden, e-Health. A my keď sme takto znedôveryhodnili štát, že je schopný bezpečne od ľudí vytiahnuť dáta a dať do sebou spravovaného systému, ja som veľmi zvedavá, ako my získame súčinnosť a dôveru ľudí na zavádzanie ďalších systémov a kde my získame tú dôveru a ochotu spolupracovať na zavedení týchto systémov, pretože tá tam bude kľúčová. Spolupráca ľudí bude kľúčová. A vy ste možno s veľkou podporou pána Kaliňáka zarezali možnosť na túto spoluprácu zo strany ľudí.
Pán poslanec Petrák, vy hovoríte, že nesúhlasíte s mojimi tvrdeniami, ja mám iné informácie, ja som sa bola na tom klientskom centre v ten inkriminovaný deň pozrieť. Je pravdou, že prednostne boli riešení ľudia, ktorí si dávali prečipovávať tieto občianske preukazy, ale o to viacej tam čakali iní, tam bolo množstvo mamičiek s deťmi, s kočíkmi, osobne som sa tam bola pozrieť, takže toto nie je pravda. Nie je pravda, že to malo trvať 10 až 12 minút. Takto informovala štátna tajomníčka. Realita bola 17 minút. A choďte sa na to spýtať zamestnancov týchto klientskych centier.
A takáto formulka, že, no, ďakujem.

Ďakujem za slovo. Minister vnútra Kaliňák tu dnes čelí pokusu o odvolanie a ten pokus o odvolanie je preto, že on ako osoba vo svojej funkcii zlyháva.
Aj minister Kaliňák, aj premiér Fico vo svojich vystúpeniach sa zastávali ministra Kaliňáka a obviňovali mnoho ľudí a nakoniec to častokrát vyzeralo tak, že tu vôbec nejde o odvolávanie ministra Kaliňáka, ale o osočovanie iných ľudí.
Ja som pôvodne ani neplánoval, že vystúpim v rozprave, ale nakoľko sa ma pán premiér dotkol a rozprával aj o mne medzi inými ľuďmi, tak nedá mi a musím vystúpiť, musím k tomu niečo povedať. K tomu asi toľko, že ak všetci tí, ktorých premiér spomínal, sú v tom tak nevinne ako ja alebo ako to, čo pripisoval mne, tak potom to bolo absolútne neoprávnené. Dokonca minister vnútra Robert Kaliňák v jednej relácii v RTVS povedal, že Suchánek sa choval korupčne. Minister vnútra, ktorý má právnické vzdelanie, povedal o mne, že som sa choval korupčne. Takéto konštatovanie môže vysloviť len prokurátor a v podstate konečne takéto konštatovanie môže povedať len súd. Toto povedal minister vnútra.
K tomu ešte by som povedal, že premiér Fico opakovane povedal, že Suchánek chcel kúpiť najdrahšie, najdrahší CT prístroj v Piešťanoch. Tak len na také porovnanie. Verejné obstarávanie, ktoré bolo robené v roku 2012, vysúťažilo 128-špirálový CT prístroj na 1 015 000 eur s DPH, za nejakých 843-tisíc bez DPH. O dva roky neskôr po tom, čo už tam vládli nominanti SMER-u, aj ako na poste štatutára, aj v správnej rade, taký istý prístroj kúpili za 1 595 000. Takmer o 600-tisíc drahšie. Ale podľa premiéra pri porovnaní sumy 1 600 000 a 1 000 000 Suchánek chcel kúpiť najdrahšie. Tomu ozaj nerozumiem a to vie asi vysvetliť len pán premiér alebo možno len on to takto vie pochopiť.
Ja som nikdy nepresadzoval, aby sa kúpilo nejaké, nejaký drahšie CT prístroj. Ja som nebol ani štatutár, ani som nezadával parametre, ani som nerozhodoval. Bol som jeden z piatich členov správnej rady a jeden zo štyroch členov komisie na otváranie obálok. To, že sa v tom zadávaní tých technických parametrov stala chyba, priznávam, aj som to vždycky priznal. Keď sme tie parametre v podstate preberali, tak sme nepočítali s tým, čo sa nakoniec potom stalo a nebolo to tak myslené, žiaľ, nakoniec to tak vypálilo.
K tomu by som ale povedal niečo iné. Osem rokov bol SMER vo vláde, osem rokov nominoval ministrov zdravotníctva. Ani jeden z týchto ministrov zdravotníctva nespravil nič pre to, aby sa mohlo nejako centrálne obstarávať alebo aspoň aby sa nejako centrálne zadávali parametre, pretože malé nemocnice majú jedného, dvoch rádiológov, ktorí tieto všecky veci nemusia, nemusia obsiahnuť, nemusia pochopiť, nemajú špecialistov na verejné obstarávanie, ktorí by boli skutočne v tomto celom procese doma, a vieme, ako to na Slovensku celé vždycky prebiehalo. Bolo verejné obstarávanie, boli podávané námietky, boli potom z toho súdy, ťahalo sa to roky a nakoniec nikto nič nekúpil.
Ale k tomu, prečo mňa premiér obviňuje, že som chcel kúpiť najdrahšie CT, ja som skutočne vtedy žiadal, aby sme kúpili to CT, vysúťažené, napriek tomu, že bolo drahšie ako druhé v poradí, druhé v poradí bolo o 90-tisíc lacnejšie, tretie v poradí bolo o 200-tisíc lacnejšie, práve preto, že ten parameter bol zlý.
Ale my sme v tej dobe mali CT prístroj pokazený a to ten prístroj bol pokazený 6 mesiacov. My sme 6 mesiacov ohrozovali ľudí a pacientov na živote a na zdraví. My sme mali havarijnú situáciu. V havarijnej situácii nemusí ani prebehnúť verejné obstarávanie. Môže sa spraviť len prieskum trhu a dať priame zadanie. Keďže my sme mali za sebou jedno verejné obstarávanie, ktoré dokonca ministerstvo zdravotníctva odsúhlasilo, tak ja som presadzoval alebo som dal návrh, aby sa kúpilo to vysúťažené za tú cenu, pretože, a to teraz chcem zdôrazniť, keď sa presadilo, že sa bude opravovať starý CT prístroj, tak sa musela zakúpiť nová lampa. Trvalo to 4 mesiace, kým ju zohnali, a tá lampa stála 130-tisíc eur. Za tých 6 mesiacov sme na výkonoch stratili 90-tisíc eur. To znamená, že ten rozdiel v tej cene medzi prvým a lacnejším, keby sme hneď brali to najlacnejšie, bol 200-tisíc, my sme tú škodu tak či tak mali za tých 200-tisíc. Ale po 6 mesiacoch po oprave sme mali zase starý prístroj, ktorý sa stále kazil, a dávali sme mesačne 5-tisíc eur za opravy, resp. sme mali paušálnu zmluvu so servisnou firmou, ktorá vôbec bola ochotná nám to za takúto veľkú sumu robiť a opravovať.
My sme nemohli na tomto prístroji vyšetrovať pacientov nad 100 kilo, čo je dneska úplne bežná váha, veľmi veľa ľudí, pomaly by som povedal, že polovica tých pacientov, ktorí mali byť vyšetrení, mala nad 100 kilo. My sme museli týchto pacientov voziť po okolitých nemocniciach. Dokonca sa nám stalo, taká vec, že keď sme vybavili termín na CT prístroj v Trnave a prišla RLP-čka pre takéhoto pacienta, tak keď ho niesli, tak sa zlomili železné nosítka. Bolo treba zavolať ďalšiu sanitku, celé to trvalo, to oneskorenie, dve hodiny.
Toto je obraz nášho zdravotníctva, s ktorým SMER a jeho nominanti nedokázali za osem rokov nič urobiť, a pritom to bolo dosť jednoduché.
Minister Drucker, keď nastúpil, tak ako prvú vec, samozrejme, aj preto, že to bolo, medializovaná vôbec táto kauza a vôbec tieto CT prístroje, tak spravil centrálne verejné obstarávanie. Všetci vieme, ako sa tie ceny znížili, ale to malo byť urobené dávno, dávno predtým. Takáto situácia nikdy nemala nastať. Keby sa bol SMER choval tak voči zdravotníctvu, ako sa mal, tak Suchánek tu nikdy dneska v tomto parlamente nemusel byť.
A teraz ešte k tomu, čo tu po mne vykrikujete, že som musel vrátiť Bielu vranu. Za prvé, keď som kandidoval, tak som kandidatúru prijal preto, aby sa konečne v tom zdravotníctve niečo zmenilo. Ja som nekandidoval ako Biela vrana, na kandidátke aj na všeckých prospektoch som mal napísané, že kandidujem ako lekár, ktorý odhalil kauzu piešťanského CT.
Premiér ma obvinil, že som presadzoval najdrahšie, čo som už vyvrátil. A dokonca technicky nevyhovujúce CT, to sa tiež potvrdilo, že boli rovnaké, 128-špirálové.
A k tomu, pretože mi beží čas a kráti sa, poviem už len toľko. Bielu vranu mi nezobrali, ja som ju vrátil. Vrátil som preto, že niekto vyslovil pochybnosti, či som sa choval celkom transparentne. A keď povedali, že možno mi to ocenenie nepatrí, ja som ho vrátil. A keď tam bolo podozrenie, tak som to vrátil.
A ja si myslím, že keď bolo podozrenie na ministra Kaliňáka, že sa nechová tak, ako by sa mal, tak mal vrátiť a odstúpiť z tohto postu.
Ďakujem.

Ja len veľmi krátko, pán kolega, lebo som v absolútnom úžase. Tá veta, že iba prokurátor a sudca môže povedať, že sa správate korupčne, že to tu poviete bez problémov po tom všetkom, čo tu robíte ako opozícia, celých, ja neviem, koľko je to hodín už ako dnes. Každé vystúpenie opozičného poslanca z vášho klubu končí kšeftami, neviem čím, bez akýchkoľvek dôkazov. Absolútne nerozlišujete podozrenie, že si vymyslíte osobne, že niečo, ale hovoríte o veciach ako úplne hotových a jasných.
Ale potom, keď sa to dotýka vás, sa tam postavíte a v rozpore s tým všetkým začnete rozprávať to, čo rozprávate, pán kolega. Nevšímate si to? Ste akademicky vzdelaný človek, ako veď tie rozpory sú očividné. Veď tento spôsob politickej komunikácie je smiešny až.
Tak teda naozaj ten ústavný princíp, páni kolegovia, tu je po tom všetkom, čo ste navyprávali, máme v čl. 19 ústavy: "Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe."
A nie je tu napísané, že na politika to neplatí, pán kolega. Hľadal som to v celej tej ústave. 90 % vystúpení, ktorých tu bolo, bezuzdné a surové osočovanie, bez akéhokoľvek etického ohľadu na to, na rodinu atď., veď o tom tu už bolo aj povedané hrozne veľa.
Takže ten obrovský rozdiel medzi tým, čo je určené iným a čo je určené vám ako ľuďom, ten, preboha, je tak očividný, že to nerobte. Tá nevyhnutná univerzalizácia bude raz hodnota a platí pre všetkých, že rešpektujeme ústavu, aspoň principiálne. Nie v záujme politického zápasu robiť čokoľvek, stratiť akékoľvek hranice a ochotu aspoň trošku sa zamýšľať nad tým, že niektorí tí iní ľudia majú svoju dôstojnosť. A to celé, to paušálne obviňovanie zo zlodejstiev, bánd a neviem čoho celého, to je atmosféra marseillskej námorníckej krčmy, čo tu je 90 %... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Suchánek, ja sa vám chcem poďakovať za vaše vystúpenie a musím hneď na úvod mojej faktickej poznámky povedať, že som veľmi rád, že tu nie je pán poslanec Vašečka, pretože zrejme by vás napomenul, pretože dnes napomínal každého jedného koaličného poslanca, ktorý vystupoval, pretože napomínal, že toto je schôdza za odvolanie ministra Kaliňáka, tak hovorme iba o ministrovi Kaliňákovi.
Ja chápem, že ste museli zareagovať, tak ako ste zareagovali, lebo každého človeka sa dotkne, keď na svoju adresu počuje nepríjemné veci. A len vy viete, ako to v skutočnosti bolo, a preto aj chápem vašu reakciu, že ste to chceli vysvetliť, lebo máte, ste vnútorne presvedčený, že to, čo tu odznelo, nie je pravda.
Ale potom pristupujme ku každému rovnako. Pretože keď takto vystúpi minister Kaliňák, ktorý má zrejme taký istý pocit a tiež je taký istý človek ako vy a má rodinu ako vy a sa ho dotýkajú osobné veci, ktoré tu zazneli, a on nemá právo vystúpiť takýmto spôsobom?
Absolútne s vami súhlasím, že o vine nech rozhodujú orgány činné v trestnom konaní, nech rozhodujú sudcovia a prokurátori. Ale dnes, ako pán poslanec Číž povedal, už odznelo toľko rozsudkov aj bez prokurátorov a súdov, že by sa to tu dnes nedalo spočítať.
Ja ešte by som kolegom z opozície, to je tiež na margo vášho vystúpenia, sa zamyslel nad jednou takou otázkou, že niekoľko schôdzí na odvolanie hociktorého člena vlády vždy kritizujete, že sa tu nediskutuje, ak náhodou menej koaličných poslancov sa zapája do diskusií, a vtedy kritizujete, že vyzývate nás na to, aby sa vystupovalo v rozprave, a dnes, keď sa využilo toto právo a vystupujú aj predseda vlády, vystupoval pán minister, vystupujú koaliční poslanci, tak ste z toho veľmi prekvapení a šokovaní a veľmi sa nad tým zamýšľate a beriete to ako útok... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)