26. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 757).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 942 z 30. novembra 2017 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Po tretie. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 314 z 23. januára 2018 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 247 z 29. januára 2018 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 205 z 25. januára 2018 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 100 z 23. januára 2018 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1 až 30 hlasovať spoločne a tie schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 757) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Gábora Gála vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh, stanovisko gestorského výboru, predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 757) v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 108 na svojej 42. schôdzi.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto zákonu.

Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie? Jeden poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Uhrík.

Milé kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona má vcelku vznešený účel, je ním transpozícia smernice Európskej únie za účelom predchádzania prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a rôznych daňových podvodov. V dôvodovej správe sa odvoláva na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky s cieľom čo najúčinnejšie odhaľovať a obmedzovať finančných prostriedkov zameraných na podporu a financovanie trestných činov. To sú veľmi chvályhodné ciele. Takisto, a to musím povedať, je veľmi, alebo teda je vítaný, vítaný ten cieľ dôslednejšej identifikácie konečného užívateľa výhod. Myslím si, že to by malo byť zrejmé, pretože mnohé, pri mnohých daňových podvodoch práve ten konečný užívateľ výhod nejakým spôsobom uniká spravodlivosti. Ale čo je taká, také zákernejšie zákutie tohto návrhu zákona, je povinnosť vykonávať identifikáciu klienta pri hotovostných platbách, a to už od tisíc eur pri rôznych, samozrejme, príležitostiach. Je tam množstvo sprísňujúcich opatrení. Väčšina z nich sa týka práve toho hotovostného platobného styku.
Sami predkladatelia návrhu zákona v dôvodovej správe priznávajú pozitívny aj negatívny vplyv na štátny rozpočet a čisto negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, to znamená, že regulácia a zaťaženie podnikateľského prostredia sa zvýši. Plošne sa zavádzajú obmedzenia používania hotovosti na všetkých obyvateľov, lebo ten návrh k tomu smeruje, k tomu plošnému obmedzeniu používania hotovosti pre všetkých obyvateľov len preto, že istá skupina, poviem to rovno, najmä imigrantov, sa podieľa na páchaní teroristických činov a tieto teroristické činy financujú práve hotovosťou. To je, snaha zabrániť teroristickým činom práve obmedzovaním používania hotovosti mi príde tak absurdná, ako keď sa hovorili také vtipy, keď tí imigranti začali používať autá na zabíjanie nevinných ľudí, že Európska únia zakáže predaj a používanie áut za to, aby sa imigranti nemali s čím vraždiť. Alebo keď sa ide obmedzovať používanie alebo legálna držba zbraní medzi civilným obyvateľstvom len preto, že teroristi využívajú na svoje činy, na svoje vraždy, na svoje zabíjanie nelegálne zbrane. Samozrejme, tých teroristov to obmedzenie legálnej držby zbraní nijako neobmedzí v páchaní svojich činov, ale miliónom ľudí to ich bezpečnostnú situáciu zhorší.
Určite by sme nemali nijakým spôsobom obmedzovať ani prijímať opatrenia vedúce k obmedzovaniu používaniu hotovosti v platobnom styku. Samozrejme, dá sa pochopiť, že za istých okolností v prípade veľmi závažných podozrení a preukázaných podozrení má mať štát, resp. štátne orgány možnosť nahliadnuť na bankový účet alebo na transakcie, ktoré vykonáva podozrivá osoba, a tým spôsobom ho pomôcť v časť, včas eliminovať, a napríklad aj pri páchaní toho trestného činu, ale v princípe pri sledovanie účtov a finančných transakcií aj hotovostných transakcií nemali byť nástrojom na získavanie týchto podozrení. Je medzi tým možno taký veľmi jemný rozdiel, ale veľmi podstatný, pretože je rozdiel, keď sa nejaké podozrenia získavajú rôznymi spôsobmi, napr. aj prostredníctvom tajných služieb a potom sa len potvrdzujú prostredníctvom, prostredníctvom napríklad sledovania jeho finančných transakcií, a je rozdiel sledovať transakcie všetkých obyvateľov a na základe týchto transakcií zisťovať, kto, kde, čo kúpil, čo, kde koľko peňazí minul, akým spôsobom platil a na základe toho potom podozrenia získavať. Vedie to k tomu, že naozaj za chvíľu štát bude o ľuďoch vedieť úplne všetko od osobných údajov, od toho, kde sa pohybujú, čo si kupujú, proste úplne všetko.
Mám pocit, že zámienka boja proti terorizmu je tým spôsobom opäť raz zneužívaná na presadzovanie už, nazvime to, polototalitných opatrení, ktoré v skutočnosti nezabránia teroristom v páchaní svojich teroristických činov, v zabíjaní nevinných ľudí, ale miliónom ľudí, miliónom nevinných občanov, ktorí sa nejakým spôsobom neprevinili, obmedzia používanie hotovosti a hlavne obmedzia možnosť toho, aby anonymne niekde platili, aby platili bez toho, aby o tom vedela ich banka, aby o tom vedel štát alebo nejaký štátny orgán. Čiže teroristom to nijako nezabráni v tom, aby robili to, čo chcú robiť, ale miliónom slušných ľudí to zásadným spôsobom znepríjemní život a stanú sa terčom sledovania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásenia sa.
Pán poslanec Mazurek.

Ďakujem za slovo. Tak ako si hovoril, kolega Miňo, pod zámienkou boja proti terorizmu môžme zrobiť úplne všetko, čo vedie k obmedzeniu práv a slobôd občanov žijúcich v Európskej únii. Teroristi údajne používajú hotovosť, tak zakážeme hotovosť. Teroristi chodia lietadlom, tak budeme obmedzovať maximálne možnosti cestujúcich v lietadle a zbierať ich údaje o všetkom možnom. Teroristi využívajú autá, tak zakážeme nákladné autá. Teroristi využívajú nože tak ako teraz napríklad v Británii, prijmeme zákon, ktorý zakazuje ľuďom nosiť aj ten najmenší nôž, a sú schopní za to ľudí poslať na tri roky do väzenia. Jednoducho úplne absurdná situácia. A pod tú zámienku terorizmu môžeme skryť úplne čokoľvek.
Ale ja chcem v tomto prípade poukázať na zaujímavý paradox pána ministra, ktorý sa tak pekne usmieva. Keď ste boli na tlačovke v Krompachoch, lebo tu na jednej strane bojujete proti terorizmu všade možno, kde sa len dá, tak ste povedali doslova toto: „Ľudia, ktorí sú častokrát podozriví z páchania trestnej činnosti, dnes budú dozerať na dodržiavanie verejného poriadku.“ To povedal pán minister, keď predstavoval tie tzv. miestne občianske poriadkové služby alebo tak nejak inak nazval ten projekt cigánskych hliadok v obciach. A v podstate ja sa chcem opýtať tohto pléna aj každého, či si myslíme, že pán minister vnútra je kompetentný vykonávať svoju funkciu, keď povie, že ľudia, ktorí sú podozriví z trestnej činnosti, by mali dohliadať na verejný poriadok. To je ako to známe príslovie, že spravíme z capa záhradníka.
A naozaj, pán minister, tam ste to povedali na tej tlačovke. Ak omylom, ak ste sa pomýlili, tak sa môžte ospravedlniť, ak nie, tak naozaj na tej stoličke nemáte čo robiť.
Vďaka.

Pán poslanec Mazurek, reakcia? Žiadna. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja rozumiem nevyhnutnej potrebe za každých okolností niečo kritizovať. Ja si myslím, že v poriadku, patrí to k politickej práci, a myslím si, že zvýšená miera demagógie, takisto nakoniec nie ste jediní, ktorí to v tomto pléne používajú, a dokonca niektorí možno aj v oveľa väčšej miere.
Ja som sa usmieval na tom, na tej obrane toho, že sa bude niekto pozerať na účty. Viete, odkedy som v politike, sa mi poslanci a novinári na účet pozerajú, vyvrcholilo to teraz jedným z poslancov SaS, ale to už prvé príbehy boli v roku 2004, kedy ma s mojimi účtami konfrontovali novinári, ale vtedy ešte nemali vo zvyku to aj zverejňovať, lebo ešte v tom čase tak nejak trošku ctili nejaké tie pravidlá, ktoré ústava hovorí.
V tomto prípade ale je jeden prvý zásadný rozdiel, že nejde o tých obyčajných ľudí, o ktorých vy hovoríte, ide o podnikateľov. To je prvá vec. To znamená, tie pravidlá sa sprísňujú predovšetkým pre právnické osoby a fyzické osoby podnikateľov, to znamená platí pre našich občanov to, čo sa zaviedlo už dávnejšie, že fyzické osoby, občania môžu platiť bez toho, aby boli akýmkoľvek spôsobom bližšie monitorovaní do výšky 15-tisíc eur. Myslím si, že bežní ľudia denne do výšky 15-tisíc eur neplatia štandardne, nie je to možné. Jednak preto, že sú to, sú to obrovské čiastky peňazí a je to dokonca, dokonca suma, ktorá prevyšuje priemerný ročný príjem. Takže z tohto uhlu pohľadu si myslím, že to, o čom ste hovorili, zachované je. Opačná vec je, že v tomto prípade nejde o zákaz používania hotovosti, ale o to, že akonáhle tá hotovosť je vo väčšom meradle, tak v podstate už nasledujú nejaké kroky, či už povinnej osoby v prípade banky smerom k finančnej polícii, sám som to vyskúšal viackrát aj úmyselne, aby sme preverili funkčnosť tohto mechanizmu, to znamená nad určitú neobvyklú sumu, keď vložíte alebo vyberiete, alebo niekde zaplatíte, je povinný ten subjekt spracovať k tomu danú informáciu, aby sa mohol bližšie vyšetriť pôvod peňazí vo väčšom objeme, či už je to 100-, 200-, 300- alebo 500-tisíc eur práve kvôli tomu, že ide už o veľmi vysoké čiastky. Čiže v tomto prípade išlo predovšetkým o monitorovanie a o určitý, kontrolu tých tokov, kde častokrát sa preukázalo, že niektoré firmy vyslovene prijímajú peniaze z Blízkeho východu a následne ich v Európe distribuujú. To sa častokrát stalo aj niektorým mimovládnym organizáciám. Aj vďaka takýmto informáciám sa podarilo rozložiť napríklad mimovládne organizácie, ktoré sa podieľali na prevážaní migrantov zo severoafrického pobrežia na pobrežie Talianska, kde práve vďaka finančným tokom sa podarilo zistiť, kto vlastne stál za tým organizovaným, organizovanou účasťou niektorých mimovládnych organizácii na transporte migrantov medzi severoafrickým pobrežím a Európou. V tomto prípade išlo o nastrčené, zakladané mimovládne organizácie zo strany talianskeho organizované zločinu. Takže si pod tým netreba predstavovať Greenpeace a treba si pod tým predstavovať, že to boli náhodne založené „občianske združenia“, ktoré si potom kúpili loď a vlastne chodili na presne určené súradnice k pobrežiu Líbye a zásobovali tým niektoré ubytovacie zariadenia v Taliansku, ktoré zase od štátu prijímali peniaze. Takže aj na takéto veci, aj vďaka tomu, že to Talianska vláda odhalila, niektoré mimovládne organizácie vylúčila, resp. začala trestne stíhať, tak ten pokles toho transportu bol viac ako 50 % z Líbye a dnes aj tá stredomorská cesta je ďaleko výraznejšie bezpečnejšia ako doteraz, na čo vláda aj naša a krajín V4 reagovala zvýšeným, zvýšenými výdavkami alebo zvýšeným príspevkom do fondu, ktorý by mal vlastne cvičiť líbyjskú pohraničnú stráž tak, aby sme nechytali vlastne migrantov, keď už idú na more, ale aby sme ich dokázali eliminovať už pri južnej hranici Líbye. Takže každá vec má svoje logické odôvodnenie. Aj v tomto prípade hovoríme predovšetkým o subjektoch, ktoré nie sú bežnými civilnými osobami, ktorí boli týmto spôsobom monitorované.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán spravodajca nie, ale uveďte termín hlasovania. Zajtra o 11.00 hod. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Reakcie z pléna.)
Ešte mi dovoľte privítať na balkóne študentov Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. Vitajte. (Potlesk.)
A budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o..., pardon, o vládnom návrhu zákona o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 801. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 832.
Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Gabrielu Matečnú, aby vládny návrh zákona uviedla, nech sa páči.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh, tlač 801.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na trh je implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 995/2010 a nariadenia Rady č. 2173/2005.
Účelom návrhu zákona je zamedziť vstupu dreva z nezákonnej ťažby alebo výrobku z takého dreva na vnútorný trh prostredníctvom určenia orgánov štátnej správy zodpovedných za vykonávanie spomenutých európskych nariadení, vymedzenia ich kompetencií a určenia sankcií za správne delikty v oblasti uvádzania dreva alebo výrobkov z dreva na trh. Návrh zákona zveruje úlohu ústredného orgánu štátnej správy na úseku uvádzania dreva na trh Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktoré bude aj orgánom štátnej správy kompetentným na overovanie licencií. Ďalšími orgánmi štátnej správy na úseku uvádzania dreva na trh budú okresné úrady, novovytvorená preddavková organizácia Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky na pozemkoch nevyhnutných pre potreby obranu štátu. Návrh zákona zároveň reaguje na odôvodnené stanovisko Európskej komisie z 27. apríla 2017, podľa ktorého Slovenská republika neustanovila pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenie povinností vyplývajúce z nariadenia č. 995/2010. Pri príprave tohto zákona sme sa inšpirovali zákonmi zaoberajúcimi sa touto problematikou v krajinách EÚ, tento návrh je postavený tak na výbere toho najkvalitnejšieho, čo v súčasnosti využívajú krajiny Európskej únie pri potieraní kriminality s nelegálne vyťaženým drevom.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu a jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Jánovi Kvorkovi, nech sa páči.