26. schôdza

30.1.2018 - 15.2.2018
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Zodpovedanie otázky

1.2.2018 o 14:26 hod.

Ing. PhD.

Peter Žiga

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Zodpovedanie otázky 14:17

Peter Pellegrini
Skontrolovaný text
Vážený pán poslanec, pred malou chvíľkou som odpovedal na otázku pána poslanca Michala Bagačku, takže ak dovolíte, by som neopakoval odpoveď, ktorú som mu povedal, ak by vám to postačovalo, prípadne by som odpovedal na vašu doplňujúcu otázku, ak by ste potrebovali. Nie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

1.2.2018 o 14:17 hod.

Ing.

Peter Pellegrini

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:18

Peter Pellegrini
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec, ide o iniciatívu maďarského pána premiéra, ktorú prezentoval a prezentuje na stretnutiach krajín V4. Samozrejme, nie sú ešte úplne zrejmé detaily a jasné kontúry, a preto rokovania o vzniku alebo nevzniku takejto inštitúcie alebo takéhoto rozvojového fondu ešte budú ďalej prebiehať a ja vám práve z tohto miesta momentálne nemôžem poskytnúť viac detailnejších informácií. Samozrejme, Slovenská republika je účastná týchto rokovaní, diskutujeme o tom. V prípade, že by bol dôvod alebo sa ukázala jasná potreba okrem iných zdrojov, ktoré dnes ako krajiny Európskej únie máme k dispozícii, vytvárať ešte aj nejaký samostatný regionálny fond, ktorý by podporoval naše regionálne investičné zámery, tak Slovenská republika určite sa takéhoto projektu zúčastní, ale zatiaľ ešte nie sú úplne jasné všetky detaily a kontúry.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

1.2.2018 o 14:18 hod.

Ing.

Peter Pellegrini

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:19

Tomáš Drucker
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Jurzyca, v 17 dotknutých zariadeniach v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky bola doposiaľ nájomná zmluva vypovedaná alebo ukončená. V ďalších prípadoch, kde boli uzatvorené zmluvy na dobu určitú bez možnosti vypovedania, nám uplynie v nasledujúcich mesiacoch v priebehu jedného roka doba nájmu a podľa predbežných výsledkov, ktoré máme, zhruba to vychádza okolo 50- až 70-tisíc eur na nemocnicu, čistý dopad, prírastok k hospodárskemu výsledku a lekáreň. Postupne sa zriaďujú lekárne, ktoré sú v pôsobnosti vždy príslušnej nemocnice. Toľko k odpovedi.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

1.2.2018 o 14:19 hod.

Tomáš Drucker

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:21

Ján Richter
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, vám ďakujem za otázku. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa dlhodobo usiluje zlepšovať pracovné podmienky zamestnancov tak, aby spĺňali európske štandardy. V tejto súvislosti ministerstvo podporuje aktívny návrh na novelu Zákonníka práce, ktorá je tu v parlamente, ktorá má za cieľ okrem iného obmedziť výkon tej nočnej práce, ktorá nie je nevyhnutná, a tým prispieť aj k zníženiu nelichotivého prvenstva Slovenskej republiky v rámci EÚ, čo sa týka podielu zamestnancov pracujúcich v noci. V prípade, ak obmedzenie takejto práce nie je možné vzhľadom na povahu práce, respektíve podmienky prevádzky u konkrétneho zamestnávateľa, považujeme za odôvodnené a potrebné takúto prácu lepšie finančne ohodnotiť.
Je potrebné zdôrazniť, že ak už sa nočná práca musí vykonávať, tak Zákonník práce jasne stanovuje kritériá, za ktorých je možné nočnú prácu vykonávať, garantuje zamestnancom vykonávajúcim nočnú prácu mzdové zvýhodnenie, ustanovuje potrebu posudzovania zdravotného stavu, u zamestnancov pracujúcich v noci stanovuje podmienky zabezpečovania nepretržitého odpočinku v týždni a podobne.
Z rezortných štatistík zisťovania vyplýva, že za hlavný dôvod vysokého podielu pracujúcich v noci môže predovšetkým štruktúra slovenského priemyslu. Práca v noci sa pravidelne vykonáva u zamestnancov v nepretržitých alebo trojzmenných prevádzkach, v ktorých na základe údajov, ktoré sú posledné dostupné cez Štatistický úrad Slovenskej republiky z druhého štvrťroka minulého roku, pracovalo viac ako 270-tisíc zamestnancov. Z daného počtu v priemyselnej výrobe pracovalo viac ako 160-tisíc osôb, napríklad na výrobe motorových vozidiel, spracovaní kovov, výrobe počítačov a podobne. K ďalším významným skupinám patria zamestnanci pracujúci v doprave a v skladovaní – cirka 33-tisíc zamestnancov, v obchode – približne 24-tisíc zamestnancov a v zdravotníctve a v sociálnej pomoci – približne 7-tisíc zamestnancov. Tieto ďalšie skupiny sú teda výrazne menej početné ako zamestnanci v priemyselnej výrobe. Môžem teda skonštatovať, že vysoký počet pracujúcich v noci je ovplyvnený predovšetkým štruktúrou slovenského priemyslu.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

1.2.2018 o 14:21 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:24

Eugen Jurzyca
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne. Dostal som odpoveď aj tú, čo som požadoval, ďakujem teda. Je to odvetvová štruktúra, tak len sa chcem doplňujúcu teda opýtať, že keď už teda vláda má politiku dávania stimulov niektorým firmám, či bude zohľadňovať aj tento poznatok tých stimulov a nebude sa snažiť len ostávať pri tých opatreniach príplatkov a legislatívnych zmien, ktoré neboli identifikované ako hlavná príčina nočnej práce.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

1.2.2018 o 14:24 hod.

Ing.

Eugen Jurzyca

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:25

Ján Richter
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Konkrétne kritériá, ktoré sa týkajú štátnej investičnej pomoci, sú dnes prehodnocované a novelizované zo strany Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V tejto chvíli môžem povedať, že hlavný atribút z pozície ministerstva práce pri vyjadrovaní sa ku každej jednej žiadosti a požiadavky, hlavne čo sa týka podpory vytvárania nových pracovných miest, bude otázka súvisiaca s regionálnymi rozdielnosťami z hľadiska výšky nezamestnanosti. To som aj verejne deklaroval. My nebudeme mať záujem z pozície rezortu práce podporovať vytvorenie nových pracovných miest v západoslovenskom regióne, ak to nebudú nejaké špecifikované z hľadiska pridanej hodnoty práce, vedeckých pracovísk a tak ďalej, ale máme maximálny záujem, aby sme podporili stred a východ Slovenska, kde tá nezamestnanosť je ďaleko vyššia.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

1.2.2018 o 14:25 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:26

Peter Žiga
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja ešte som zachytil tú debatu, otázku, ktorú položil pán Jurzyca pánovi ministrovi. A my máme aktuálne zákon o poskytovaní investičných stimulov v druhom čítaní, takže pán Jurzyca sa bude môcť zapojiť do diskusie a ja mu veľmi rád na všetky takéto otázky ohľadne poskytovaní investičných stimulov zodpoviem.
A teraz už k vašej otázke, pán poslanec. Odpovedám za pána ministra zahraničných vecí: Dlhodobo nízku účasť slovenských voličov vo voľbách do Európskeho parlamentu považujem za súčasť komplexnejšieho problému, úzko súvisiaceho s nedostatočnou informovanosťou našich voličov o Európskej únii ako takej, o princípoch jej fungovania, ako aj o právach a povinnostiach členských štátov voči nej. Inštitúcie EÚ sa stali pre bežného človeka príliš abstraktným pojmom. Volič pravdepodobne nerozumie, ako môže jeho hlas tu na Slovensku ovplyvniť politiku tam v Bruseli. Tento problém chápem aj ako generačný problém. Mladí ľudia vyrastajú bez obmedzení bývalého režimu a slobody vyplývajúce z členstva v EÚ sú pre nich samozrejmé. Bez možnosti reálne porovnať život s Európskou úniou a bez Európskej únie na základe osobnej skúsenosti sú náchylní uveriť rôznym populistickým trendom, ktoré sa ozývajú v celej Európe.
V pozitívnej atmosfére a dôvere v európsky projekt určite neprispievajú ani viaceré krízy v posledných rokoch, ako ani odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Otázka reformy a budúcnosti Európskej únie sa tak stala súčasťou pravdepodobne najdôležitejšej diskusie, ktorá aktuálne v Európskej únii a v jej členských štátoch prebieha.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí sa z uvedených dôvodov začalo systémovo venovať diskusii o budúcnosti Európskej únie už v minulom roku. Vo februári 2017 vznikla v jeho rámci pracovná skupina pre budúcnosť EÚ vedená štátnym tajomníkom Ivanom Korčokom. Skupina sa venuje analýze príčin krízového stavu Únie a možným východiskám z neho. Odbornej diskusie sa zúčastnili aj zástupcovia ďalších relevantných rezortov, ako aj mimovládnej sféry. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, pán predseda, pán minister...

Žiga, Peter, minister hospodárstva SR
V roku 2017 iniciovalo ministerstvo zahraničných vecí projekt Slovensko diskutuje o EÚ, ktorého cieľom bolo udržiavať na Slovensku širokú spoločenskú diskusiu o aktuálnych témach týkajúcich sa Európskej únie s osobitným dôrazom na jej budúcnosť a miesto Slovenska v nej. Išlo o sériu diskusných podujatí na univerzitách v Banskej Bystrici, Nitre, Košiciach a Trnave, vďaka ktorým mohli mladí ľudia, študenti a predstavitelia akademickej obce diskutovať so zástupcami všetkých zložiek občianskej spoločnosti o európskych záležitostiach a prispieť tak k sformovaniu budúcej podoby Únie. Široká spoločenská participácia v diskusii prispela k vyššej informovanosti o Európskej únii. Už dnes môžeme vidieť rastúcu podporu EÚ, ktorú nám ukazujú prieskumy verejnej mienky a Eurobarometra.
V roku 2018 nadviaže ministerstvo zahraničných vecí na tento úspešný projekt Národným konventom o EÚ. Realizáciou siedmich podujatí v regiónoch Slovenskej republiky, ktoré budú šité na mieru zameraniu danej univerzity, mesta, regiónu, napríklad Komárno poľnohospodárstvo, menšiny, Martin zdravotníctvo, budeme pokračovať v strategickej komunikácii smerom k mladšej generácii tak, aby sme zvýšili podporu slovenskej verejnosti pre európsku politiku. Výsledkom by mala byť aj zvýšená účasť voličov vo voľbách do Európskeho parlamentu.
Už 28. februára 2018 sa v Bratislave uskutoční úvodné podujatie národného konventu za účasti troch najvyšších ústavných činiteľov. Svojím obsahom a vystúpeniami nadviaže toto podujatie na spoločnú deklaráciu prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady a predsedu vlády Slovenskej republiky z minulého roku, v ktorej sa prihlásili k európskej orientácii Slovenskej republiky a potrebe intenzívne komunikovať s verejnosťou. Vďaka rozsiahlemu mediálnemu pokrytiu je ďalším cieľom podujatia vyslať signál našej jednoty smerom k verejnosti.
Vážený pán poslanec, otázky reformy Európskej únie v budúcnosti EÚ a komunikácie s verejnosťou sú pevnou súčasťou politiky Slovenskej republiky smerom do zahraničia, ako aj smerom do vnútra krajiny. Uvedomujeme si dôležitosť konštruktívneho a systémového postupu pri práci s verejnou mienkou a jej dôležitosti pri formovaní postojov obyvateľstva k európskym politikám. Myslím si, že kroky, ktoré ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí v minulom roku urobilo, ako aj realizácia Národného konventu v tomto roku zásadnou mierou prispejú k pozitívnemu formovaniu európskeho svetonázoru medzi slovenskou verejnosťou, čoho dôsledkom by malo byť aj zvrátenie negatívneho trendu účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

1.2.2018 o 14:26 hod.

Ing. PhD.

Peter Žiga

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:31

Martin Klus
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán minister. Sú mi dobre známe tieto fakty, lebo sám na viacerých týchto podujatiach spoluparticipujem, za čo chcem poďakovať ministerstvu zahraničných vecí. Preto len mi nedá neopýtať sa, na vláde sa náhodou nediskutovalo možno aj o nejakých iných ako tzv. mäkkých riešeniach zlepšenia účasti, napríklad zmena volebného systému alebo zmena napríklad možnosti hlasovať zo zahraničia? Máme v zahraničí 350-tisíc občanov, možno toto by mohlo takisto trošku pomôcť. Boli takéto otázky už otvorené vo vláde?
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

1.2.2018 o 14:31 hod.

doc. PhDr. PhD. MBA

Martin Klus

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:32

Peter Žiga
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja si nepamätám, že by v tejto veci bola otvorená otázka, že by sa menil kvôli účasti na voľbách do Európskeho parlamentu volebný zákon alebo niečo podobné. Je to možno aj na otvorenie tejto diskusie aj tu na pôde parlamentu, koniec koncov zákony sa prijímajú tuná v Národnej rade. Takže ja si myslím, že máte priestor vyvolať svoju politickú a poslaneckú aktivitu a iniciatívu a iniciovať taký zákon. A potom možno v diskusii či už s ministrom zahraničných vecí alebo ministrom vnútra, ktorý má v gescii volebný zákon, by sme to mohli dopracovať ďalej.
Ďakujem.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

1.2.2018 o 14:32 hod.

Ing. PhD.

Peter Žiga

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:33

Peter Pellegrini
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, vážený pán poslanec, za vašu otázku. Som presvedčený, že sprístupnenie a používanie otvorených údajov výrazne pomáha transparentnosti a verejnej kontrole ktorejkoľvek spoločnosti. Otvorené dáta sú vlastné údaje, ktoré štát voľne sprístupňuje a nedrží ich len vo svojich systémoch. Vďaka tomu ich môžu využívať aj tretie strany, ako napríklad neziskové organizácie či startupy, na tvorbu zaujímavých služieb a riešení, a to bez licenčných alebo akýchkoľvek iných poplatkov. Takýmto spôsobom môžu byť redistribuované prakticky komukoľvek na svete. Sila, ktorú dáta dávajú občanom a občianskej spoločnosti, je preto nespochybniteľná.
A Slovensko patrí práve v tejto oblasti naozaj k špičke. Zaznamenali sme úspechy vo viacerých hodnoteniach a rebríčkoch kvality otvorených údajov, napríklad v rebríčku zrelosti otvorených údajov za rok 2017, ktorý zverejnil Centrálny dátový portál Európskej únie, bola Slovenská republika označená v tej najlepšej kategórii za trendsettera. A vďaka doterajším investíciám do otvorených údajov aj politickej podpore, ktorú týmto veciam vláda dáva, musím pripomenúť, že aj toto bolo súčasťou hodnotiacich kritérií a naša krajina zaznamenala veľký úspech.
Vďaka tomu sme krajina, v ktorej je politická klíma, ktorá podporuje publikovanie verejných údajov a ponúka tak zaujímavé IT projekty a IT prácu. Sme krajina, kde napríklad vďaka Centrálnemu registru zmlúv a ďalším projektom majú občania možnosť kontrolovať správu vecí verejných a verejné organizácie sú v prostredí transparentnosti pod tlakom správať sa ekonomicky. Tu by som poznamenal, že portál Európskej komisie ocenil práve aj náš Centrálny register zmlúv, aj mapu kriminality z dielne ministra vnútra a odporučil ich aj ostatným krajinám ako vzorové príklady hodné nasledovania.
Ale ak by som mal povedať, čo prináša prístup k otvoreným dátam pre firmy, predovšetkým, ako som načrtol v úvode, transparentnejšie podnikateľské prostredie, kde napríklad vďaka projektom ako verejné zverejňovanie registra účtovných závierok sa vie ktokoľvek dostať k informáciám o hospodárení firiem na Slovensku. Podnikateľ si teda vie skontrolovať, či jeho budúci obchodný partner je alebo nie je solventný a či sa dá naňho spoľahnúť. Podnikatelia majú príležitosť dostať sa k dátam ako k cennej surovine, preto aj tie firmy vedia dáta od štátu získať, ďalej s nimi pracovať a tvoriť dokonca aj zisk. Máme teda podnikateľské prostredie, v ktorom môžu byť úspešné aj inovátorské IT firmy, nie iba výrobné podniky. Každým mesiacom je toho oveľa viac.
V júli 2017 sme cez médiá predstavili tzv. otvorené dáta aj o eurofondoch v programovom období 2014 – 2020. Ide o dáta spracovávané prostredníctvom informačného systému ITMS2014+. Už v lete sme tak vytvorili priestor pre vznik nových aplikácií aj ďalšie využitie štruktúrovaných dát v tejto dôležitej oblasti. Tak ako eurofondy musia prispieť k zlepšeniu života ľudí v každom regióne Slovenska, tak aj informácie o ich využívaní musia byť k dispozícii každému, kto má o ne záujem. Vďaka našej iniciatíve sú prístupné všetkým záujemcom a aj vám. Tento dataset nájdete na adrese opendata.itms2014.sk. O praktickom prínose takto zverejnených údajov určite nemusíme ani siahodlho hovoriť. Verím, že každý z vás sediaci tu v sále dokáže silu dát a budúcnosť ich sily oceniť.
Naše umiestnenie v medzinárodnom rebríčku je aj výsledkom plodnej spolupráce angažovanej verejnosti, inovatívnej komunity a inštitúcií verejnej správy, ako je úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, úrad splnomocnenca vlády pre otvorenú spoločnosť či organizácia NASES, ktorá celé riešenia prevádzkuje.
Na záver musím konštatovať, že tak ako ma teší označenie Slovenska ako trendsettera a naša pozícia v rebríčku TOP 3 krajín Európskej únie, musím zdôrazniť, že v tejto oblasti nesmieme zaspať na vavrínoch a musíme pracovať ďalej. Je mnoho kľúčových datasetov, ktoré má štátna správa aj samospráva k dispozícii, ako je kataster, dopravné dáta a mnohé iné, a tieto nie sú kvôli byrokratickým, legislatívnym či technickým prekážkam k dispozícii v úplne plnej miere celej verejnosti. Do otvorených dát je preto potrebné ďalej investovať nielen peniaze, ale aj našu energiu a pracovať na otváraní ďalších dát vo vysokej kvalite, aby sme nielen stúpali v rebríčkoch ďalších, ale najmä ešte viac naštartovali inovačný potenciál našej ekonomiky. Len tak zostaneme trendsettermi aj naďalej a zostaneme krajinou, od ktorej sa budú inšpirovať aj ďalšie krajiny nielen v našom regióne, ale v celej Európskej únii.
Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda, skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

1.2.2018 o 14:33 hod.

Ing.

Peter Pellegrini

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video