26. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne a kolegovia, chcem vás upozorniť, že v našom parlamente sa často objavuje nová športová disciplína. Volá sa skákanie do reči. Dnes sa blysol pán Poliačik opäť. Buďme k sebe normálni a prosím vedenie parlamentu, aby túto disciplínu vylúčilo podľa pravidla trikrát a pokuta.
No a teraz vážne. Hovorí sa, že Európa nemôže dvakrát vstúpiť do rieky Gangy. Na rozdiel od Indov by zomrela na infekciu. A teraz je tu opäť takáto veľká rieka, len dúfam, že to nie je rieka Ganga. Je pravda, že je potrebné vytvoriť pracovné príležitosti hlavne v okresoch, ktoré zaostávajú. Opäť prichádzajú na rad tzv. sociálne podniky. Chcem poukázať na minulosť sociálnych podnikov a čoho sa treba vyvarovať. To znamená podnikov z čias pani Tomanovej, ktoré skončili obrovskou hanbou. To je morálna rovina. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Burian, poprosím vás, pán poslanec Burian. Pán poslanec Burian! Poprosím vás o kľud v sále.

Mizík, Stanislav, poslanec NR SR
Táto hanba, to je morálna rovina. Ale je tu ešte aj iná rovina. Bezbrehá lumpovačka, rabovačka, tunelovanie a toto je kriminálna rovina. Minulé sociálne podniky sa utápali v klientelizme. Vznikli tam podozrenia z kartelových dohôd pri verejnom obstarávaní, zamestnanie niekoľko stovák ľudí zhltlo vyše 26 miliónov eur. Časť z nich zakladali a riadili ľudia zo SMER-u, napríklad sociálny podnik, ktorý je v mojom regióne, ale, ako spomenula aj pani Vaľová, bol Arvik a tam zase bašovali ľudia z SDKÚ.
Ďalšia záležitosť. Bol obrovský klientelizmus pri zaškoľovaní, pri nákupe obrábacích strojov, pri odborných analýzach. Len napríklad zaškoľovanie zhltlo státisíce eur. Kto najviac zarobil? Imrich Héžel, Ivan Kiráľ, firma Dekommer, Uniforst BIC, EuroPro, ale hlavne Imrich Héžel, Ivan Kiráľ, tuším, že Héžel bol zo SMER-u a Kiráľ bol z HZDS.
Som zvedavý, či to nedopadne takto zle, či nebude to len zase bohapustý klientelizmus, ako to bolo v predchádzajúcich sociálnych podnikoch. Dúfam, že sa v tomto prípade splnia slová slávneho bystrického rečníka, cícerovského kráľa, ktorý riekol tieto prorocké slová: Keď dvaja robia to isté, nikdy to nie je to isté. Takže tak, pán minister.
A je tu ešte jedna otázka. Dovážame Srbov, prevažne nekvalifikovaných, dokázali sa raz-dva zaučiť. Čo tak urobiť to s našimi asociálmi. Nechceš ísť robiť? Nasuš si seno do zásoby!
Ďakujem za slovo.

Ďakujem.
S faktickými poznámkami nikto. Končím možnosť prihlásiť sa. Ďalšia v rozprave pani poslankyňa Bašistová. Nie je prítomná. Prepadáva poradie.
Pani poslankyňa Blahová, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, možno by som si kusla do jazyka, ak by v tejto rozprave nevystúpil pán Blaha a jeho stranícka kolegyňa pani Vaľová, preto si dovolím krátku rekapituláciu pomerne nedávnej histórie. Nadväzujem na ich poznámky týkajúce sa sociálnych podnikov.
Budem citovať z článku, ktorý má nadpis Sociálne podniky firmy SMER, s. r. o. Sú to zistenia nadácie Zastavme korupciu, ktoré vo svojom príspevku pre časopis Týždeň stručne spracoval Marián Leško.
Prvá vláda Roberta Fica už v roku 2007 na jednom z výjazdových zasadnutí ohlásila, že hodlá nezamestnanosť znižovať aj tak, že z Európskeho sociálneho fondu podporí zakladanie pilotných sociálnych podnikov. Malo ísť o firmy, ktoré dajú prácu znevýhodneným nezamestnaným v takom počte, že budú tvoriť najmenej, prinajmenšom 30 % všetkého personálu firmy. V prípade, že sociálny podnik dosiahne zisk, tak 30 % z neho mal každoročne použiť na vytváranie nových pracovných miest alebo na zlepšovanie pracovných podmienok. Podľa zákona, ktorý bol platný od mája 2008, mal sociálny podnik fungovať aspoň päť rokov a mohol za to od štátu dostávať podporu 28 mesiacov.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré vtedy viedla Viera Tomanová, prevzalo nad zriaďovaním pilotných sociálnych podnikov gesciu. Prvé podniky vznikli v lete 2008, vtedy ministerka Tomanová podpísala zmluvy s ôsmimi zakladateľmi podnikov tohto druhu. Financované boli z eurofondov, pričom Európsky sociálny fond im mal preplatiť až 95 % nákladov. Celkovo na pilotné projekty vláda a ministerstvo vyčlenili viac ako 23,5 milióna euro.
Namiesto toho, aby sa na verejnosť dostávali správy o úspešnom pokračovaní projektu, od samého začiatku boli sociálne podniky späté s informáciami o pochybnom postupe úradov, prešľapoch zodpovedných funkcionárov a straníckom klientelizme. Ako prvá prenikla na verejnosť správa, že ministerstvo práce poskytne 400 miliónov slovenských korún štyrom sociálnym podnikom, za ktorými bol podnikateľ Juraj Thomka, priateľ poslankyne SMER-u Jany Laššákovej. Išlo o Veľkokrtíšsky, Horehronský, Revúcky a Gemerský sociálny podnik. Na otázku, či je v poriadku, keď sa v takej veci angažuje osoba blízka poslankyni SMER-u, ministerka Tomanová odpovedala: "V žiadnom prípade ja nebudem hodnotiť, kto sa za projektami skrýva."
Ministerka naozaj nebola povinná hodnotiť, kto sa za projektmi skrýva, ale mala povinnosť zabezpečiť, aby sa za nimi nikto skrývať nemohol. Svoju povinnosť si nesplnila, lebo jej ministerstvo pridelilo stovky miliónov korún neziskovým organizáciám, ktorých pôvod a charakter bol neznámy.
Novinári potom zistili, že členmi správnych rád neziskoviek, ktoré založil Juraj Thomka, boli starostovia a poslanci strany SMER. Jeden z nich, Ján Fiľo, člen správnej rady Gemerského sociálneho podniku, dokonca povedal: "Do neziskovej organizácie ma nominovala okresná organizácia SMER-u." Neskôr tiež vyšlo najavo, že odporúčanie, aby ministerstvo projekty Juraja Thomku schválilo, podpísal syn poslankyne Laššákovej Vladimír Laššák, ktorý vtedy pracoval ako riaditeľ regionálneho odboru Banskobystrického samosprávneho kraja.
Najsilnejšia vládna strana, ktorá na republikovej úrovni dostala do funkcie Vieru Tomanovú, nominovala na nižšej úrovni svojich starostov a poslancov do správnych rád týchto neziskoviek, ktoré dostali od ministerstva milióny eur zo zdrojov Európskej únie. Keďže ministerstvo práce vedené nominantkou SMER-u podporilo organizácie podporené straníckymi štruktúrami SMER-u, išlo o klasický prípad straníckeho klientelizmu.
Ďalej sa zistilo, že za rožňavským sociálnym podnikom boli dvaja regionálni reprezentanti SMER-u – SD a za humenským sociálnym podnikom bola poslankyňa Vaľová. Šéfovia sociálnych podnikov míňali veľké sumy na predražené nákupy pochybných zariadení a nepotrebných služieb, na drahé školenia, na konzultácie či propagáciu, a to cez spriaznené firmy vybrané účelovo nastaveným výberovým konaním.
S reportážou, ktorá odhaľovala fungovanie sociálneho podniku, prišla reportérka Kubániová, ktorá vtedy pracovala v Slovenskej televízii. Jej reportáž ukázala, ako v Bardejove funguje Arvik – Rozvojové združenie, ktorému ministerstvo práce poskytlo 100 miliónov slovenských korún. Za milióny zverených zdrojov združenie Arvik v mesačných kurzoch vyškolilo 161 nezamestnaných, z ktorých sa dlhodobo na trhu práce uplatnilo len niekoľko ľudí. Pokiaľ išlo o nezamestnaných, efekty sociálneho podniku boli minimálne, zato iné efekty boli oveľa výraznejšie.
Z dotácie, ktorú Arvik – Rozvojové združenie profitoval, profitoval najmä jeho memorandový partner, súkromná firma Selmani. Šéfovia oboch spoločností boli starí známi a mali kontakty na ministerstve práce. Výkonný riaditeľ spoločnosti Selmani bol bratom riaditeľa odboru komunikácie sociálnej implementačnej agentúry. Vo vedení firmy Selmani pôsobila majiteľka spoločnosti Management Solutions, ktorá vyhrala podprahovú zákazku pre Arvik, poskytovala mu poradenstvo za 205-tisíc euro. Blízko k podniku mal aj podnikateľ Balog, jedna jeho firma prenajímala Arviku motorové vozidlá, druhá mu zabezpečovala publicitu za 140-tisíc eur.
Ako sa zhodli experti, pri projekte takejto veľkosti a obsahu minúť 4,2 milióna slovenských korún na jeho propagáciu je mrhanie verejnými prostriedkami. Sociálny podnik teda plytval verejnými prostriedkami tak, aby z toho profitovali súkromné firmy a osoby späté s vládnou stranou, čo malo pre reláciu Reportéri a samotnú redaktorku Kubániovú neblahé následky. Vysielanie relácie bolo pozastavené a Slovenská televízia nepredĺžila pracovnú zmluvu reportérke.
Európska komisia situáciu sledovala a pomery v dvoch pilotných projektoch prišli preveriť audítori komisie. Výsledky ich kontroly potvrdili podozrenie a v decembri 2009 to muselo uznať aj ministerstvo práce, ktoré projekt Arvik zrušilo.
Pod tlakom situácie ministerstvo financií, ktoré vtedy viedol Ján Počiatek, požiadalo Brusel len o preplatenie 356-tisíc eur z 11,3 milióna eur, ktoré už sociálnym podnikom poskytlo. Ministerstvo viac nežiadalo, lebo mu bolo známe, že Brusel by viac ani nezaplatil, keďže jeho audítori neskôr zistili, že v kontrolovaných podnikoch neboli rešpektované podmienky zákonnosti a vhodnosti použitia fondov, a preto odporučili, aby bolo financovanie sociálnych podnikov zrušené a akékoľvek zálohy a refundácie nákladov vymáhané. Pretože audit Európskej únie odhalil indikátory vážneho podvodu, viac ako 11 miliónov eur, ktoré sa vynaložili na pseudozamestnávanie pre 300 ľudí, sa muselo uhradiť zo štátneho rozpočtu.
Po nástupe vlády Ivety Radičovej minister Mihál a jeho vtedajšia štátna tajomníčka Lucia Nicholsonová podali viaceré trestné oznámenia na osoby zodpovedné za zriadenie a celkové fungovanie sociálnych podnikov. Na konci roku 2011 bola zverejnená informácia, že protikorupčný úrad preveruje financovanie štyroch podnikov. To bola posledná zverejnená správa o sociálnych podnikoch z čias prvej vlády Roberta Fica. Tak ako všetky takéto a podobné kauzy, aj sociálne podniky zapadli prachom zabudnutia a žiadna z osôb, ktoré sa vďaka nim nezákonne obohatili z verejných zdrojov, neniesla za to žiadnu trestnoprávnu a ani inú zodpovednosť. Koniec citátu.
Vážené kolegyne, kolegovia, chcela by som vás upozorniť najmä na to, že aj pôvodná myšlienka sociálnych podnikov sa javila na papieri výborne. To by sa jej ale nesmel chopiť SMER so svojimi korupčnými chápadlami chobotnice. Nech je nám teda to, čo sa stalo pred pár rokmi, mementom. Rezort riadi tá istá strana, pri moci sú tí istí ľudia. Neradi by sme boli svedkami opakovania sa histórie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
Faktické poznámky nikto, končím možnosť prihlásiť sa. Pán Dostál, pán poslanec Dostál nie je prítomný, stráca poradie.
Pani poslankyňa Bašistová, taki... á, nech sa páči, pani poslankyňa.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani spravodajkyňa, pán minister, pani kolegyne, páni kolegovia, ak dovolíte, tak v predpoludňajších hodinách i popoludní odznelo viacero zaujímavých informácií k navrhovanému zákonu. Niektoré boli negatívne, niektoré boli pozitívne. Tie negatívne sa dotýkali skôr minulosti a zistení Európskej komisie, čo, samozrejme, je neodškriepiteľný fakt. Ale ja osobne vzhľadom aj na to, že to je problematika, ktorej Európska únia venuje značnú pozornosť, som rada, že takýto zákon prichádza do parlamentu.
A keď som si pozrela aj niektoré state v rámci zákona v dôvodovej správe, tak som si pozrela zároveň aj kritické hlasy a hľadala som odpoveď na to, či teda sa nachádzajú fakty v danom zákone a čo by bolo potrebné možno ešte dopracovať. Priznám sa, že veľa z toho som v tom zákone našla. Ak dovolíte, chcela by som sa dotknúť najskôr všeobecne niektorých faktov a potom prejsť ku konkrétnym kritikám a následne k tomu, čo som v zákone našla a ktoré možno tieto kritiky vyvracajú.
Takže aj keď sa na Slovensku v posledných rokoch úspešne teda darí znižovať počty dlhodobo nezamestnaných, je faktom, že v evidencii úradov je dlhodobo bez práce takmer 87-tisíc ľudí. V štatistikách máme viac ako 52-tisíc evidovaných s ukončeným základným vzdelaním a viac ako 12-tisíc dokonca bez základného vzdelania. Sú to zväčša ľudia, ktorí pravdepodobne nemajú pracovné návyky a ťažšie si preto hľadajú uplatnenie na trhu práce. Práve jedna z foriem pomoci týmto ľuďom je v podpore sociálneho podnikania, pretože je to nástroj, ktorý uprednostňuje sociálnu misiu pred dosahovaním zisku a prispieva k riešeniu sociálnych problémov spoločnosti, ale aj k ekonomickému rastu.
Na Slovensku máme niekoľko fungujúcich takýchto sociálnych podnikov, takže aj to je možno dôkazom toho, že to má zmysel. V krajinách Európskej únie viac ako 10 % všetkých podnikov tvoria práve sociálne podniky a pracuje v nich viac ako 14,5 milióna zamestnancov, čo predstavuje podiel 6,5 % zo všetkých pracujúcich. Na Slovensku síce máme legislatívne ukotvenú aj podporu sociálneho podnikania, avšak veľkým problémom a bariérou rozvoja sociálnej ekonomiky je práve nekompletná a roztrieštená legislatíva, čo spôsobuje, že v našej spoločnosti nie je dostatočne docenená a zvýraznená. Aj preto si ministerstvo dalo za úlohu, keďže je to vládny návrh zákona, v národnej stratégii zamestnanosti pripraviť a prijať samotnú, samostatnú komplexnú právnu úpravu o sociálnej ekonomike, následne sa podpora sociálneho podnikania preniesla aj do akčného plánu pre dlhodobo nezamestnaných.
Ja chcem osobne vyzdvihnúť, keďže v minulosti som tiež pracovala s národnými projektami alebo s inými typmi projektov a prizývali sme tam rôznych expertov. A už to tu dnes aj odznelo, myslím, že z úst pani podpredsedníčky, že na príprave zákona sa podieľal expertný tím, v ktorom piati z ôsmich členov boli ľudia práve z mimovládneho sektora, ktorí sú uznávaní odborníci. Bola tu spomínaná Zuzana Poláčková z EPIC, n. o., Eva Pongrácz z EU v Bratislave, gestorka predmetov sociálna ekonomika a sociálne podnikanie, ďalším bol Peter Mészáros z 3LOBIT, o. z., pracovná integrácia ľudí s poruchou autistického spektra, Gabriela Korimová, EF UMB z Banskej Bystrice, audítorka publikácie o sociálnej ekonomike a sociálnom podnikaní a Ivan Mako, Združenie mladých Rómov, o. z. Títo ľudia majú aj medzinárodné skúsenosti, takže si myslím, že naozaj to bol zložený kvalitný tím. Pri návrhu sa tvorcovia inšpirovali viacerými zahraničnými predpismi vrátane európskych.
Návrh zákona je postavený na troch základných pilieroch, a to je legislatívne prostredie, poradenská infraštruktúra a finančná podpora. Také základné ciele predkladaného zákona sú vytvoriť na Slovensku priaznivé podnikateľské prostredie práve pre sociálne podnikanie, vniesť do sociálneho podnikania poriadok v pojmoch a regulácii, odstrániť prekážky, ktoré rozvoju sociálnej ekonomiky bránia, vytvoriť systém podpory pre sociálne podniky a obsiahnuť pravidlá na zamedzenie zneužívania štatútu sociálneho podniku.
Zákon taktiež presne definuje podmienky získania štatútu a práve tieto podmienky, pri nich bolo počuť už niekoľko kritických hlasov, ide o podmienky na priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku, bolo vytýkané, že sú veľmi komplikované a administratívne náročné. Keď som si to ja pozrela, tak v podstate našla som tam také tri základné ako keby žiadosti alebo požiadavky, ktoré musí zakladateľ sociálneho podniku pre priznanie štatútu predkladať, a to je žiadosť o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku, základný dokument, to sú stanovy, zakladateľská zmluva a zakladateľská listina, a po tretie, je to projekt činnosti s kalkuláciou predpokladaných príjmov a výdavkov. To sú z môjho pohľadu štandardné dokumenty, ktoré sa predkladajú kdekoľvek pri podobnom alebo obdobnom type. A práve z dôvodu znižovania administratívnej náročnosti som hľadala v zákone, ako je to riešené, a našla som tam, že pre žiadateľa je v návrhu zákona zadefinované, že splnenie ostatných podmienok pre získanie štatútu registrovaného sociálneho podniku bude zisťovať z úradnej povinnosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Čiže v zákone sa navrhuje, aby orgány a inštitúcie, ktoré disponujú informáciami potrebnými na preukázanie splnenia podmienok na priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku, boli povinné v lehote piatich pracovných dní poskytnúť ich ministerstvu práce.
Ďalšia výtka sa týkala v podstate istej legislatívnej ako keby zaťaženosti v zmysle noviel iných zákonov. Ja si myslím osobne, že aj v minulosti, keď som sa pozrela práve na tento zákon, tak takisto tam bolo oveľa viacej týchto noviel a áno, tento zákon je legislatívne náročný, ale neviem si predstaviť, či by možno nejaká iná vláda alebo strana to dokázala urobiť legislatívne lepšie. Ja si myslím, že napríklad ak sme chceli zvýhodniť sociálne podniky vo verejnom obstarávaní, tak logicky sme museli novelizovať zákon o verejnom obstarávaní. Ak sme ich chceli daňovo zvýhodniť, tak sme museli novelizovať zákon o DPH. Ak sme chceli od dane zo ziskov oslobodiť to, čo reinvestujú do napĺňania sociálneho účelu, museli sme novelizovať zákon o dani z príjmov a tak ďalej a tak ďalej. No, neviem si predstaviť, ako naozaj inak by sa to dalo legislatívne, ale možno sa nájdu nejakí špecialisti, ktorí to dokážu ešte vbiť do menšieho počtu, ale osobne si to nemyslím.
Ďalšou takou výtkou, na ktorú som hľadala odpoveď, bolo, že teda budú potrebovať či už starostovia obcí, alebo potenciálni podnikatelia právnu kanceláriu. Tu som našla, že nebudú, pretože návrh zákona jasne definuje, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny bude povinne poskytovať bezplatné poradenstvo pri príprave projektu činnosti registrovaného sociálneho podniku, pri príprave žiadosti o investičnú pomoc alebo kompenzačnú pomoc a bezplatné poradenstvo o možnostiach využitia nepriamej formy podpory sociálnym podnikom v oblasti verejného obstarávania a daňových úľav. Na tento účel budú zriadené regionálne centrá sociálnej ekonomiky, ktoré budú túto pomoc poskytovať.
Poslednú výtku, ktorú by som spomenula a ktorá sa týka korupcie, hovorila o tom, že podnikanie, ktoré závisí od dotácie a úľav pridelených na základe žiadostí rozhodnutím štátneho orgánu, má skon ku korupcii. Návrh zákona hovorí, že podmienkou pre poskytnutie nenávratnej pomoci, teda dotácie, je najskôr získanie návratnej pomoci, čiže úveru, pôžičky. Návratnú pomoc budú schvaľovať a poskytovať komerčné subjekty, teda finančné spoločnosti, najčastejšie banky, ktoré sa pri tom musia riadiť európskymi predpismi, nariadenie Komisie o finančných nástrojoch. Mám ešte štyri vety. Súčasťou schvaľovania úveru bude aj hodnotenie udržateľnosti a reálnosti podnikateľského zámeru. Takže posledná veta... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč Martin, podpredseda NR SR
Ďakujeme pekne.

Bašistová, Alena, poslankyňa NR SR
Poslednú vetu si dovolím povedať, že aj keď sa v minulosti spájal pojem sociálneho podniku s negatívnym nejakým názorom, tak ja pevne verím, že súčasný zákon, tak ako je predkladaný, splní jednak očakávania občanov, ale aj legislatívne vykryje čo najkomplexnejšie priestor o sociálnej ekonomike.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
S faktickými poznámkami nikto. Končím možnosť prihlásiť sa. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pokúsim sa byť veľmi stručný. Po prvé chcem veľmi pekne poďakovať všetkým, ktorí vystúpili.
Za ďalšie povedať, sme v prvom čítaní, pokiaľ som dobre sledoval tie vystúpenia, nikto nespochybnil filozofiu zákona ako takú, potrebu prijatia takéhoto zákona. Zároveň vyjadrujem pripravenosť v tom druhom a treťom čítaní, každý, kto bude mať rozumný nápad a myšlienku, s ním komunikovať a spolupracovať. Bol by som však veľmi nerád, aby to končilo tak ako včera, že sa štátny tajomník a moji kolegovia venovali, pani poslankyňa, neviem koľko hodín. Aj napriek tomu, že sa rozišli v tom, že sme sa vzájomne pochopili, tie isté pozmeňovacie návrhy sú tu. To asi celkom neplní tú úlohu. Ale ešte raz, mám záujem v maximálnej miere komunikovať.
Ciele, ktoré boli vyjadrené, sú nemeniteľné, tam som presvedčený o tom, že sú veľmi potrebiteľné, potrebné. Po prvé, vytvoriť na Slovensku priaznivé podnikateľské prostredie v oblasti sociálneho podnikania, vniesť do sociálneho podnikania poriadok v pojmoch a v regulácii, odstrániť prekážky, ktoré rozvíjajú alebo bránia rozvoju sociálnej ekonomiky, vytvoriť systém podpory pre sociálne podniky a obsiahnuť pravidlá na zamedzenie zneužívania sociálneho podniku. To znamená kontrola. Na tom toto stojí, to sú ciele, som presvedčený o tom, že sú dobré.
Nechcem a nebudem veľmi veľa reagovať k tomu, čo tu bolo pred desiatimi rokmi. Ale ak dovolíte, predsa štyri poznámky.
Po prvé, sociálne podniky boli vyňaté z financovania cez Európsky sociálny fond. Hovorím teraz k obdobiu pani ministerky Tomanovej a terajšiemu fungovaniu sociálnych podnikov. Ďalej, sociálne podniky boli preverované orgánmi činnými v trestnom konaní, ale nebolo vznesené žiadne obvinenie ani spáchanie trestného činu. Po tretie, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny aj za ministrovania pána Mihála vykonalo všetky kroky, ktoré mali viesť k nejakému vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov, ale vzhľadom na skutočnosť, že sociálne podniky išli do exekúcií, prípadne likvidácie, boli vrátené len zanedbateľné sumy. Tým chcem povedať jednu vec, nechcem a nebudem sa venovať obdobiu 10 a viac rokov dozadu. Mali ste dva roky na to, aby ste vyšetrovali, súdili, popravovali, prijali opatrenia, závery. Bohužiaľ, nestalo sa. To znamená, že skôr to vnímam tak, že je to otázka politickej prekarácie.
Ale zároveň hovorím a s plnou vážnosťou a zodpovednosťou terajšieho ministra, že môžem konštatovať, že vtedajšie sociálne podniky nenaplnili cieľ, na ktorý vznikli, a ja nechcem v tomto pokračovať. Preto prijímame novú legislatívu, nové úpravy, európske normy a prenášame skúsenosti úplne iných, by som povedal, štátov a tieto máme záujem zaviesť do tejto legislatívy. To znamená, že akékoľvek iné, ostatné otváranie vecí vzhľadom na to, že ste mali aj vy možnosť, podvádzate, zavádzate, klamete.
Pani poslankyňa Blahová, je mi ľúto. Vaši kolegovia, váš stranícky partner... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Blahová, poprosím vás o kľud v sále. Nemôžte reagovať.

Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Váš stranícky partner bol minister, mali ste to možnosť riešiť dva roky. Nedávajte teraz na ministra práce po desiatich rokoch, aby sa venoval a riešil otázku, ktorá súvisí s tým, čo bolo 10 a viac rokov dozadu.
K samotnej diskusii. Chcem poďakovať za pragmatický prístup k diskusii, hľadanie skôr nejakých návrhov na riešenie. Toto vítam, som pripravený ďalej na túto tému pokračovať.
Čo sa týka pani poslankyne alebo, resp. podpredsedníčky parlamentu Nicholsonovej, bola veľmi konkrétna, dokonca až technicky detailná. Dobre jej pripravili vystúpenie. Som pripravený aj s ňou, aby sme sa o týchto veciach bavili, len škoda, keby sa bola bývala spojila s pani Poláčekovou, vtedajšou riaditeľkou, bola by jej všetko vysvetlila. Bola v pracovnej skupine a za všetko hlasovala, čo sme dali do tohto zákonu. To znamená, nech sa pozrie do svojich vlastných radov, dostane odpovede na všetky otázky, na ktoré tu kládla, kládla isté otázky.
K tomu, k tým odpovediam, ktoré s tým súvisia. Komplikovaný zákon. Podívajte sa, ak je to komplikované, máme na to odpoveď. Konzultačné strediská v každom kraji zriadime, od 1. mája fungujeme, máme záujem vysvetľovať, presviedčať, pomôcť až do posledných detailov. To je konkrétna odpoveď, ktorá nepotrebuje ďalší komentár.
Čo sa týka podmienok pre zriaďovanie sociálnych služieb. Pani profesorka Korimová z Univerzity Mateja Bela na to dala v príprave tohto materiálu jasné odpovede. Áno, je možné zriaďovať aj sociálne podniky. Samozrejmá vec, že je tu vytvorený v tomto smere jednoznačný predpoklad, len treba využiť tú možnosť a som presvedčený o tom, že vieme ponúknuť. Ďalej je tu aplikácia Európskej únie, keď hovoríme o poukážkach, servisové poukážky. Áno, je možnosť zakúpiť a následne cez to preplácať služby a výrobky, ktoré sociálne služby zrealizujú. Žiadna nová vec. V Nemecku, v Európe jednoducho táto procedúra beží, má to úspech, nič viac, len sme prebrali pozitívne skúsenosti od našich európskych partnerov.
Nehnuteľnosť je možnosť prenajímať, je možnosť, samozrejmá vec, že prenajať aj na dlhšie obdobie. Nikto nenúti samosprávu, aby to realizovala. Je tu 30 rokov, po tridsiatich rokoch je možno urobiť rozdiel medzi, doplatiť ten rozdiel medzi tou nadobúdacou cenou a reálnou cenou. Sú to úplne štandardné podmienky. Nikto nikoho do ničoho nenúti. Naopak, vytvára podmienky a predpoklady pre to, aby sa dalo podnikať.
Nájomné bývanie. Je celkom logické, že do nákladov sa zarátajú aj náklady, ako sú pôžička na výstavbu. To je celkom prirodzené, to niekto musí zaplatiť. Ostatné veci sú tam zakomponované a, samozrejmá vec, ak sú nejaké rozdiely medzi spoločne posudzovanými a neposudzovanými osobami, členmi jednotlivých domácností, no tak tieto veci sú tiež zohľadnené v nájme akom-takom. Je to absolútne prosociálne.
Výročná správa, je tam jasne uvedené, platí pre všetky podniky. Musia zverejňovať a jednoducho verejnosti ponúknuť výsledok svojho hospodárenia, pretože v značnej miere môžu hospodáriť aj s verejnými financiami.
K pani poslankyni Verešovej, možno pani poslankyňa ešte Shahzad, zánik chránených dielní, bezbariérové pracoviská. No na rozdiel od nej, keď obhajovala nepotrebu bezbariérových pracovísk v jasliach, tu tvrdíme, že musia byť. Ak sa rozhodnú chránené dielne, že prejdú na bázu sociálnych podnikov a splnia požadované podmienky, prečo nie? To je ten priestor, tam sú presne vymedzené veci.
A, pani poslankyňa Verešová, smerom k vám, neviem, či som celkom niektoré veci pochopil. Ale pochopil som, že do istej miery kritizujete vyraďovanie z evidencie nezamestnaných. Moja odpoveď je jednoduchá. V časoch, keď ste vy boli pri moci, o 10- až 15-tisíc ľudí ste ročne viacej vyraďovali ako my. Ja nemám dôvod vyraďovať. Môj problém je iný, ja nemám dostatok evidovaných ľudí pre to, aby som uspokojil potreby zamestnávateľov vzhľadom na dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Preto sme veľakrát nútení sa obrátiť na takzvané tretie krajiny a akceptovať príchod Srbov, Ukrajincov, Vietnamcov a ďalších, to je úplne jednoznačné. Ale odpoveď, pomer medzi dlhodobo evidovanými a evidovanými zmenil sa. Za uplynulých 12 mesiacov 50 500 dlhodobo evidovaných sa zamestnalo. To je moja odpoveď. Ďalej 18 700 extrémne dlhodobo nezamestnaných nad štyri roky – a štyri roky je už veľmi vážna doba, keď sú ako nezamestnaní – sa tiež zamestnalo.
Moja odpoveď, nie ja, Slovensko je na historických číslach, ktoré sa týkajú vývoja nezamestnanosti. To nechcem povedať, že je zásluha Richtera. To je v prvom rade zásluha vývoja ekonomiky, to je zásluha zamestnávateľov. Chcem im veľmi pekne poďakovať, že ľuďom dávajú prácu a majú záujem ich zamestnať a tým vytvoriť úplne iné sociálne predpoklady. Ale naša zásluha je to, že podporujeme v maximálnej miere aj zamestnávanie takzvaných znevýhodnených skupín, mladých do 25 rokov, resp. deväť, dlhodobo evidovaných a 50 plus. A tu máme veľmi pozitívne výsledky. Toto sa nedá skryť. Tu sú tieto výsledky a skôr by som očakával, že by sme sa všetci mali radovať nad tým, že ľudia, ktorí majú záujem na Slovensku pracovať, si aj v uplynulých 12 mesiacoch tú prácu našli.
Uchádzam sa o podporu tohto zákona. Ďakujem.