26. schôdza

Ďakujem pekne za faktické pripomienky. Len na niektoré zareagujem v rýchlosti vzhľadom na krátkosť času.
Pán Číž, hovorili ste mi, že som mala socialistický prejav. No, keď hovorím o kvalite života, tak neviem, čo je na tom socialistické. Každý chceme mať lepšiu kvalitu života a každý k nej ale dospievame nejakými inými prostriedkami. Vaša vláda sociálnych istôt už preukázala za tie roky, čo vládne, aké sú výsledky v praxi. A ak sa bojíte o nejaké naše opatrenia, to je aj odpoveď pánovi Tomášovi, že nemáme, neprinášame riešenia, len kritizujeme, no prinášame. Strana SaS má program a keď bude vo vláde, tak vie okamžite prevziať moc a správu tejto krajiny tak, aby tie výsledky boli viditeľné. (Reakcia z pléna.)
Dobre, takže, pán Tomáš, inak vaše vystúpenie je veľmi slabé, vy ste si asi dali záväzok, že pri každom jednom vašom vystúpení budete dookola opakovať, ako znižujete nezamestnanosť, okej. Ja som hovorila o tom, že znižovanie nezamestnanosti nemá byť jediné kritérium, ale asi ste ma nepočúvali.
A, pán Mihál, ďakujem za vaše pripomienky, nedá sa než súhlasiť so všetkým, čo si povedal.
Ďakujem.

Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda Národnej rady, na úvod chcem povedať, že tento návrh zákona nepodporím. Nepodporím ho práve preto, že rieši veci, ktoré z môjho pohľadu sú nezmyselné, ako príspevok na presťahovanie za prácou, na dochádzanie za prácou, na mobilitu.
Vystupoval tu pán poslanec Beblavý, povedal, že nie je to nezmysel, podľa neho to veľmi nepomôže, ale ani neuškodí a možno nejako drobne pomôže. Ja, keďže som trochu napravo od kolegu Beblavého, tak podľa mňa to nezmysel je. Považujem to za sociálne inžinierstvo. A cestu k rozvoju ekonomiky a k znižovaniu nezamestnanosti vidím najmä v zlepšení podnikateľského prostredia, znížení regulácií, v nižších daniach, odvodoch a nie v rôznych príspevkoch a nie vo vyššej miere prerozdeľovania, ale myslím, že na túto tému už hovorila aj kolegyňa Jana Kiššová.
Ja by som sa dotkol aj tej druhej oblasti, ktorá je tu možno ešte širšie diskutovaná, a to je to zamestnávanie, zamestnávanie cudzincov. Tá novela, netreba čítať iba dôvodovú správu, netreba čítať iba nejaké vytrhnuté pasáže, na jednej strane naozaj zjednodušuje podmienky pre zamestnávanie cudzincov a na druhej strane stanovuje pre to zamestnávanie cudzincov nejaké podmienky. Čiže aj zjednodušuje, aj sprísňuje, aké podmienky musia zamestnávať; teda tí zamestnávatelia plniť, ako musia zabezpečiť ubytovanie a podobne. Je tam tá hranica tridsiatich percent. No a tu sa dostávame k tej otázke, ktorá je v tejto debate principiálna a ktorá stojí tak, že či máme otvoriť slovenský pracovný trh viac ako doteraz zamestnancom z cudzích krajín alebo nie. A tu by som rád povedal, že tie argumenty, ktoré zaznievajú proti otvoreniu slovenského pracovného trhu, nech už sú zaobalené do takej alebo onakej rétoriky, sú v podstate len populizmom a vozením sa na vlne antiimigračných nálad. Nie je to špecifikum Slovenska, deje sa to, deje sa to aj v iných krajinách.
Mali sme tu utečeneckú krízu, nielen na Slovensku boli vtedy úvahy, že či by sme to nemohli nejako využiť, že prichádzajú sem utečenci, imigranti a bude Európa potrebovať pracovnú silu, tak možnože aj medzi nimi sa nájdu a že môže to byť aj prínosom. Aj vtedy bolo plno kriku, že nie, že to sa nedá, že ide predsa o imigrantov z moslimských krajín, ktorí sú kultúrne niekde inde, nemajú dostatočné vzdelanie, sú s nami kultúrne nekompatibilní a že radšej by sme mali uvažovať, že ak nejakých, budeme potrebovať pracovnú silu a nedokážeme to pokryť z vlastných zdrojov, tak skôr z nejakého takého kultúrne blízkeho prostredia.
Teraz to tu máme na stole, teraz riešime otázku, že či zjednodušiť to, otvoriť slovenský trh práce pre Srbov a Ukrajincov, zasa to nejde. Teraz už nie je problém to, že nie sú kultúrne kompatibilní, že sú to moslimovia, dokonca oni sú to Slovania, bratskí Slovania, ale my ich tu nechceme, lebo nám berú prácu, lebo nám znižujú mzdy. Za seba hovorím, že ak je v krajine dopyt po práci, krajina nie je schopná pokryť ho z vlastných zdrojov, tak je správnym opatrením otvoriť pracovný trh. Je to dôležité aj pre udržanie zamestnanosti tých ľudí, ktorí zamestnaní sú, našich ľudí, ktorí zamestnaní sú. Gastarbeiteri v Nemecku, ľudia prichádzajúci do Spojených štátov amerických dlhé roky, ľudia, ktorí z krajín východnej Európy aj z iných krajín, ale aj zo Slovenska prichádzali do Veľkej Británie, nespôsobovali ani nespôsobujú v týchto krajinách ekonomický pokles, vyššiu nezamestnanosť, nižšie mzdy, naopak, boli jedným zo zdrojov ekonomického úspechu týchto krajín. Nehovoríme o ľuďoch, ktorí chcú prísť na Slovensko, sedieť tu so založenými rukami a brať sociálne dávky za nič. Hovoríme o ľuďoch, ktorí tu chcú ísť pracovať, veľmi tvrdo pracovať za mzdu, za ktorú už ťažko nájsť ľudí, ktorí by tu pracovali, medzi občanmi Slovenska.
V októbri napríklad bola v médiách informácia, že nitriansky dopravný podnik má problém dodržiavať grafikon, lebo nemá vodičov, lebo tie mzdy sú také nízke a aj keď sa zvýšili, tak to nerieši, tak ich hľadajú na Ukrajine. A teda áno, tá otázka, môžme to na tejto ilustrácii povedať, buď v nitrianskych autobusoch budú jazdiť ukrajinskí vodiči, alebo tie autobusy budú jazdiť redšie a budú poskytovať horšie služby obyvateľom Nitry.
Čo sa týka obyvateľov alebo občanov iných členských krajín Európskej únie, tam sa uzavrieť nemôžeme, takže ak nie Srbi a Ukrajinci, tak budú prichádzať Rumuni a Bulhari a z EÚ snáď nikto z nás okrem fašistov odchádzať nechceme, a teda sa ani nemôžeme uzatvárať pred pracujúcimi, ktorí ku nám prídu z iných členských krajín, ale nemali by sme sa otvárať ani pred ľuďmi, ktorí chcú u nás pracovať a prichádzajú z iných krajín. Áno, máme právo si povedať, kedy, koľko ich bude, za akých podmienok, do ktorých regiónov pôjdu, čo všetko musia splniť oni, čo všetko musia splniť ich zamestnávatelia. To sú legitímne otázky, tam môže byť spor medzi pravicou a ľavicou, väčšou alebo menšou otvorenosťou, ale otázka, či áno, alebo nie, nie je otázkou vecnou, nie je otázkou ekonomickou, je to čistý populizmus. Naša ekonomika potrebuje viac pracovnej sily a nie je to schopná pokryť z vlastných zdrojov a to, čo tu máme teraz, dnes ten problém s nedostatkom pracovnej sily, je iba drobnosť oproti tomu, čo nás čaká a čo nás bude čakať so starnutím populácie. Mimochodom, slovenská populácia starne najrýchlejšie z Európskej únie.
Je úplnou ilúziou si myslieť, že ak sem nepustíme cudzincov, automaticky vyriešime nezamestnanosť v rómskych osadách alebo sa tým zvýšia mzdy pre našich zamestnancov, alebo sa naši občania vrátia zo zahraničia. Naša ekonomika ešte veľmi dlho nebude schopná poskytovať mzdy na takej úrovni, aby to bolo atraktívne pre ľudí, ktorí sú, ktorí sú v zahraničí, alebo aby to bolo atraktívne čo i len pre dostatok tých ľudí, aby sa vrátili, lebo samozrejme, že tie náklady môžu byť na Slovensku nižšie ako v zahraničí, ale je normálne, že ľudia cestujú, že ľudia sa sťahujú za prácou a že niektorí z našich rodákov budú žiť v iných európskych krajinách alebo aj v iných krajinách sveta a možno sa už nikdy nevrátia alebo sa vrátia po dlhých rokoch. Riešenie problémov ľudí žijúcich v rómskych osadách nespočíva v tom, že sem nepustíme Srbov a Ukrajincov, a ani mzdy nezačnú raketovo rásť, ak uzavrieme trh práce.
Uzavretosť škodí ekonomike a platí to o obchode, platí to aj o zamestnanosti. Británia mala v prvej polovici 19. storočia protekcionistické, tzv. obilninové zákony, ktoré bránili dovozu lacnejšieho obilia zo zahraničia, a tiež sa argumentovalo, že treba chrániť domácich poľnohospodárov, ale dôsledkom boli vyššie ceny obilia, vyššie ceny potravín a nižšia životná úroveň všetkých a nakoniec aj hladomor, ktorý prispel alebo bol podnetom k tomu, že sa tieto zákony zrušili. A ich zrušenie neviedlo k úpadku poľnohospodárstva v Británii, naopak, viedlo k preorientovaniu sa na inú produkciu, k zvýšeniu efektivity práce aj v poľnohospodárstve a k nebývalému rozvoju hospodárstva a k zvyšovaniu životnej úrovne.
To, čo je problém z tých, čo tu bolo namietané, je, že poskytujeme štátne stimuly zahraničným podnikateľom a potom v nich budú zamestnaní, nemáme do nich ľudí a musíme zamestnávať cudzincov a volať sem cudzincov. Ale riešením podľa môjho hlbokého presvedčenia nie je uzatvárať trh práce, riešením je neposkytovať štátne stimuly a potom tu tento problém mať nebudeme.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Dostál, ja som zvedavý, že či by ste takto isto vystupovali v parlamente, keby vás nahradí v parlamente nejaký imigrant Dikambe Motumbo z Mozambiku, ktorý by zobral vaše pracovné miesto. Či by ste tiež hovorili o tom, že je to správne a treba týmto spôsobom postupovať.
Ale s niektorými pasážami vášho vystúpenia sa dá súhlasiť, tak ako sa aj s niektorými nedá súhlasiť. Určite je pravda to, čo ste hovorili o tom, že SMER účelovo spája nejaké pozitíva v tomto návrhu zákona s vyslovenými negatívami a bez akéhokoľvek citu pre nejaké dlhodobejšie národnohospodárske plánovanie. Oni to robia účelovo tak a potom tá debata aj tak vyzerá, že my hovoríme o tých negatívach, oni stále rapkajú dokola tie pozitíva a vlastne to nikam nevedie, len sa mikrofóny zoderú.
Určite si nemyslím, že je správnym opatrením otvárať slovenský pracovný trh. Možno z krátkodobého hľadiska je to nejaká náplasť na problémy podnikov, zamestnávateľov, ale z dlhodobého hľadiska je to určite krok vedľa. Z dlhodobého hľadiska treba určite v prvom rade podporovať pôrodnosť, rodinnú politiku, sociálnu politiku tak, aby sa rodilo viac, viac slušných a pracujúcich, pracovitých ľudí.
Čo sa týka tých zdrojov ekonomického úspechu, o ktorých ste hovorili, že v zahraničí boli pracovní imigranti zdrojmi ekonomického úspechu, tak ja si myslím, že do istej miery áno, do istej miery aj nie, lebo napríklad na Slovensku tí ekonomickí imigranti pracujúci za podpriemerné mzdy blokujú rast miezd pre slovenských zamestnancov. To je jednoducho pravda. Slovensko už nie je lacnou krajinou a Slováci, to bola naša hlavná komparatívna výhoda voči okoliu, Slovensko už nie je lacnou pracovnou krajinou, pretože už ani nemôže byť krajinou s lacnou pracovnou silou, lebo tie životné náklady sú jednoducho tak vysoké, že sa nedá robiť za také nízke ceny, za aké sa dalo robiť doposiaľ. Čiže jednoznačne, jednoznačne treba trošku zregulovať ten trh a nech zamestnávatelia začnú zdvíhať platy.

Pán poslanec Dostál, ja som sa jednoducho nemohol prestať diviť. Vy ste naozaj ten jediný poslanec, ktorý sa tu našiel a postavil sa pred plénum a začal presviedčať všetkých poslancov, občanov Slovenska o tom, že je vlastne dobrým nápadom otvoriť slovenský pracovný trh a začať sem povedzme aj hromadne dovážať cudzincov, aby mohli jednoducho na Slovensku pracovať, pretože vaše argumenty, ekonomika potrebuje pracovnú silu, máme prebytok pracovných miest a starne nám slovenská populácia. Ale prečo sa neopýtate, ako sme do tohto stavu dospeli a že či nie sú náhodou aj iné riešenia, ako dovážať cudzincov na Slovensko, ktorí budú, ako hovoril kolega Uhrík teraz predo mnou, stláčať mzdy, respektíve udržovať ich v istej rovine a brániť ich ďalšiemu zvyšovaniu. Pretože populácia starne preto, že mladí ľudia okamžite po skončení strednej alebo vysokej školy odchádzajú do zahraničia a nezakladajú si rodiny, pretože na Slovensku nemajú žiadnu reálnu možnosť, prevažne na východe a strednom Slovensku, nájsť si prácu za dôstojnú mzdu, ktorá im pomôže zabezpečiť si nejakú existenciu do budúcnosti, nájsť si vlastné bývanie, založiť si rodinu. Zároveň máme 350-tisíc ľudí, ktorí pracujú v zahraničí. Veď tých ľudí musíme dotiahnuť späť, musíme sa snažiť predovšetkým našim slovenským vlastným občanom pomôcť, aby sa mohli vrátiť zo zahraničia a pracovať na Slovensku. Toto sú riešenia.
Zároveň tvrdíte, že na Slovensku máme málo pracovnej sily. Veď vy ste boli niekedy na východe? Veď tam je obrovská nezamestnanosť, v kežmarskom okrese je to skoro 25 percent. Aká, aký nedostatok pracovnej sily? Nedostatok pracovnej sily je len na západe Slovenska, kde vláda účelovo a neustále zhromažďuje všetky investície a kumuluje vlastne celý ten, celé to, celý ten slovenský priemysel. A ja som si istý, že keby ste s týmto vaším prejavom vystúpili niekde v Snine, tak vás normálne pekne zoberú do kazajky, zaviažu a vyhodia niekde za mesto, pretože tých ľudí by ste neuveriteľne nahnevali.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Dostál, no my sme politicky na absolútne iných brehoch jednej rieky a myslím si, že nikdy sa ani nejak nebudeme približovať, ale paradoxne musím povedať, že s mnohými vecami, ktoré ste povedali vo svojom vystúpení, musím súhlasiť. Ja by som bol veľmi rád, keby si vaše vystúpenie vypočul aj pán poslanec Krajniak, lebo ste úplne jasne povedali, že aj z pohľadu vás síce na jednej strane sa administratívne zjednodušuje zamestnávanie príslušníkov tretích krajín, ale na druhej strane sa sprísňujú podmienky, za akých sa to má vykonávať a zvyšuje sa cena pracovníkov z tretích krajín, to znamená, nie je to bezbrehé otváranie pracovného trhu pre príslušníkov z tretích krajín. Toto je odkaz, ktorý nie je len pre pána poslanca Krajniaka, ale aj pre kolegov z Ľudovej strany, lebo oni si takisto dokolečka rozprávajú iba svoju pravdu a nie sú ochotní vnímať. Že nie sú ochotní vnímať nás, lebo my sme pre nich smeráci a vládna koalícia, ktorá je a priori ich nepriateľom, to beriem, ale že majú absolútne negatívny pohľad aj na vystúpenia kolegov opozičných, ktorí by mali, s ktorými by mali mať akú-takú názorovú príbuznosť, tak to je pre mňa, to je pre mňa prekvapenie.
To podstatné, ktoré tu zaznelo od vás, je, je dôležité, ak sa otvára pracovný trh pre príslušníkov iných krajín a robili to aj iné európske krajiny v prípade prístupových rokovaní so Slovenskom, tak sa určuje, kde, kedy a za akých podmienok. A nič iné a žiadnym iným spôsobom nerobíme ani my.
Ďakujem.

Pán kolega Dostál, vy ste spomínali vo svojej rozprave, že zahraniční pracovníci neznižujú mzdy alebo nemajú dopad na tú danú lokálnu ekonomiku. Je pravda, že super manažéri zo SMER-u priviezli za 650 miliónov euro do nitrianskeho okresu, teda do Nitry super investíciu, ktorá má prioritne slúžiť, aby zamestnávala ľudí teda z tohto okolia, z tohto regiónu alebo zo Slovenska. Realita je taká, že Robert Fico rok asi pred touto investíciou vystupoval v médiách a veľkodušne sa bil do pŕs, že priemerný plat alebo, respektíve platy tam budú dosahovať 1 800 euro. A narazila kosa na kameň, zamestnanci agentúr chodia po školách, po stredných školách a zisťujú, že ľudí, ľuďom ponúkajú prácu za 650 euro v hrubom a odmietajú takúto prácu, tak museli načrieť z iného súdka, a teda vozíme ľudí do tohto priemyselného parku, zatiaľ, keď je vo výstavbe, z Rumunska, z Ukrajiny, z Bulharska. Takže má to dopyt na tú danú lokálnu ekonomiku a nemyslím si, že to bol vhodný krok, ako oživiť nejaké pracovné miesta v regióne, kde je ozaj nízka nezamestnanosť, ktorá je pod 4 % v súčasnosti.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Súdruh Dostál, súdruh zahraničný agent Dostál, ja sa veľmi čudujem, že vy, ktorý dokonca ste si dali, vymysleli aj rómsku národnosť, že vy nedoprajete tomu množstvu Rómov, ktorých je obrovské množstvo na východnom Slovensku, že vy im nedoprajete, aby im vláda sa postarala nejakým spôsobom o prácu a aby mohli žiť na vyššej úrovni, ako sú. Ale na jednej strane sa ich zastávate, na druhej strane im nedoprajete prácu. Ale niet sa čo diviť, pretože klamstvo a lož z vašich úst, zahraničný agent Dostál, nie je žiadnou novinkou.
Vďaka za slovo.

Pán kolega Dostál, my pochádzame každý z absolútne opačných politických táborov, ale napriek tomu tentokrát vám chcem poďakovať po tej celej spŕške populistických, demagogických a pomerne lacných príspevkov väčšiny predstaviteľov opozície za vecný príspevok predovšetkým v oblasti zamestnávania cudzincov. Aj vy ste si všimli, že prioritou, absolútnou prioritou tejto novely zákona je zamestnávanie Slovákov a Sloveniek a na tom chcem aj ja trvať, vyplýva to aj z opatrení v tomto zákone. Je mi ľúto, že tieto naše opatrenia na zamestnávanie Slovákov a Sloveniek nepodporíte. Vy jediný ste zatiaľ spomenuli, ako by ste to možno riešili vy. Boli to také tie klasické už pravicové mantry, že zvyšovať, teda zvyšovať konkurencieschopnosť, znižovať byrokraciu v podnikateľskom prostredí, ale hlavne ste opäť spomenuli znižovanie daní a odvodov. A ja neviem, či budete mať na to odvahu, ja sa chcem v rámci svojej faktickej poznámky spýtať a vyzvať vás, že keby ste teda boli vo vláde, ktoré dane, ktoré odvody a o koľko percent by ste znížili.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Mazurek, povedali ste, že ja som ten jediný poslanec, ktorý sa postavil za to, aby sme otvorili slovenský trh práce cudzincom. No áno, som. Ja som vôbec neplánoval vystúpiť k tomuto návrhu zákona, ale keď som počúval tie orgie populizmu a xenofóbie, tak som zmenil názor a rozhodol som sa, že vystúpim. Ak hovoríte, že problém je, že vláda zhromažďuje investície na západe, no tak ja teda nemám najmenšie sympatie k tejto vláde, ale nie je to vláda, kto zhromažďuje investície. Preboha, to len dokumentuje, že ako si vy predstavujete riešenie ekonomických problémov.
Pán poslanec Petrák hovoril, že ho prekvapilo, že poslanci v Ľudovej strane Naše Slovensko kritizujú iných opozičných poslancov, ku ktorým by mali mať nejakú blízkosť, tak dúfam, že je to len nejaké zvláštne prerieknutie, lebo ja by som bol veľmi znepokojený, ak by poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko mali ku mne akúkoľvek blízkosť.
Pán poslanec Kecskés, cudzinci znižujú mzdy, no, tak potom, potom áno, úbohé Nemecko, tam tí gastarbeiteri tak znížili mzdy chudákom Nemcom, že teraz je tam hrôza žiť v Nemecku a ľudia masovo z Nemecka odchádzajú žiť do iných krajín a iní ľudia nechcú ísť do Nemecka.
Pán poslanec Tomáš, ja by som napríklad zdobrovoľnil, zdobrovoľnil by som niektoré odvody, ktoré dnes sú povinné, myslím sociálne odvody, inak by som riešil aj dôchodkové zabezpečenie, nie je priestor, samozrejme, na odpoveď vo faktickej poznámke. A... už asi nič.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, začnem tak trochu netradične. Ako zistíte, že ste v Nitre? Ukrajinský šofér v autobuse nemeckej spoločnosti privezie Bulharov, Rumunov do indickej automobilky s anglicky znejúcim názvom. To nie je vtip, to je realita. Možnože predkladatelia tohto návrhu si ani neuvedomujú, aký dôsledok alebo aký následok má súčasná investícia Jaguar Land Rover v Nitre, a treba im to pripomenúť.
Na výstavbe Jaguaru Land Roveru sa podieľajú hlavne zamestnanci z krajín, ako je Bulharsko, Rumunsko, Ukrajina, a cieľová skupina, ktorá má aj pracovať v tomto výrobnom závode, je aj z Vietnamu. Nemusím vám pripomínať alebo teda musím vám pripomínať, pretože zrejme ste v Nitre neboli a hlavne po 22. hodine, ako to tam vyzerá v súčasnosti, odkedy sa začala výstavba tohto akože akosi strategického podniku, ako ľudia na to reagujú.
To, že mestské zastupiteľstvo a vedenie mesta, smerácke vedenie mesta doteraz nevysvetlilo ľuďom, čo táto investícia, aké bude mať dopady a následky predstavuje, to vám nemusím spomínať. Zvýšila sa kriminalita v meste – a výrazne, aj keď si možnože niektoré obvodné oddelenia Policajného zboru pred tým zakrývajú oči a všetko riešia ako priestupky. Tá kriminalita, už sa nebavíme len o drobných krádežiach, ale aj pri, o napádaniach pri týchto drobných krádežiach, keď sú rôzni zahraniční, teda tí pracovníci pristihnutí. Dôkazom toho je, v mestskej časti Krškany vedúcej predajne Jednoty rozbili nos len preto, že im došla na to, že tam kradnú nejaké cukrovinky.
Na sídliskách, ako je Chrenová, kde je teda v bývalom, v bývalých nehnuteľnostiach Agrokomplexu vyrastajú ubytovne, je kriminalita tak veľká alebo, respektíve mamičky s deťmi sa už po desiatej hodine alebo keď sa zvečerí, vôbec boja ísť von, aby ich nejaký podgurážený Rumun nenapadol, a teda nespôsobil im nejaké ujmy na zdraví.
Taxikári, spýtajte sa taxikárov, ako funguje preprava takýchto, takýchto osôb z inej krajiny. Či už platia chladnými zbraňami, alebo to, že ukážu nôž a taxikár si rozmyslí, či naďalej bude trvať na tých dvoch eurách za jazdu, alebo mu hrozia bitkou. Vychýrená ulica v Nitre, kde teda sa konajú rôzne diskotéky a patrí k životu mladých ľudí cez víkendy, Mostná ulica, poďte sa pozrieť v súčasnosti, ako tie víkendy tam vyzerajú. Desať policajných áut nastavaných vedľa seba a v podnikoch je prázdno, pretože mladí ľudia sa boja ísť von po desiatej hodine, pretože skupinky Rumunov sa dávajú dokopy a prepadajú takýchto ľudí. Boli tam dokonca aj prepadnutia nožom, bodné zranenia a ľudia si rozmyslia, či si ohrozia takýmto spôsobom, takouto vychádzkou svoje zdravie.
O tom svedčí aj to, že mestskí poslanci chceli VZN-kom upraviť otváracie hodiny nočných podnikov, chceli ich upraviť tak, že do polnoci budú nočné podniky zatvorené, potom sa; teda otvorené, potom sa zatvoria z dôvodu toho, že rastie kriminalita na tejto ulici, a teda v ostatných nočných podnikoch, keď podgurážení Rumuni chodia do ulíc a prepadajú tam nevinné, častokrát nevinné obete. Toto riešenie by absolútne nič nenapravilo, odsunuli by sme problém z bodu A do bodu B a takéto skupinky ľudí by napádali pri iných príležitostiach zase na iných sídliskách.
Keď som spomínal autobusového prepravcu, nemeckú spoločnosť ARRIVA, tak ako vyzerá preprava takýchto osôb z ubytovní, ktoré v Nitre rastú ako huby po daždi? Mne sa zdá, že Nitra sa už mení na veľkú ubytovaciu jednotku a vidíte, hostely, ubytovacie zariadenia napriek tomu, že poslanci, hlavne za SMER, prijali deklaráciu, že žiaden mestský majetok, žiadnu nehnuteľnosť nebudú predávať za účelom teda vytvorenia nehnuteľnosti, teda takejto ubytovne, aj napriek tomu sa to deje v súčasnosti. Preprava takýchto osôb je problémová. Revízori sa sťažujú, nikto im nechce pomáhať, mestská polícia je nečinná a Nitra sa nám mení na mesto plné hrôzy a strachu. To, že je komfort v meste znížený, teda svedčia aj takéto následky. A existujú a vytvárajú sa rôzne blogy a názory obyvateľov a ja sa podelím s jedným názorom obyvateľa, ktorý teda vníma, má otvorené oči a vníma ten Jaguar ako niečo, čo mu je cudzie a čo do Nitry vôbec nemuselo prísť, pretože, ako spomínal kolega Mazurek, na východnom Slovensku máme množstvo nezamestnaných ľudí, máme tam okresy kde je 25-, 27-percentná nezamestnanosť a takáto fabrika mala určená byť, mala byť určená pre Slovákov, a teda mali tam pracovať za platy, ktoré im boli sľúbené Robertom Ficom, teda 1 800 euro, o dva mesiace to bolo 1 200 euro a dnes zisťujeme, že ani tých 650 euro nie je, teda už vonkoncom tých 650 euro nie je lukratívny plat pre obyvateľov nitrianskeho regiónu.
Citujem z blogu: Kde máme dať prácu vlastným, dávame cudzím, kde máme rozhýbať vlastnú ekonomiku, tak peniaze idú mimo našu republiku. Zvýšená kriminalita je ako bonus, je to totálny podraz na nás obyvateľoch Nitry. Práve my tu teraz budeme dýchať tie výpary, do našej rieky sa budú vypúšťať všetky odpady a naša spodná voda je ohrozená. Predstavte si, že Nitriansky kraj bol niekedy veľmoc v poľnohospodárstve a teraz všetká tá orná pôda, kde stojí automobilka, je preč, sami seba sme okradli. Keby všetky tie peniaze, ktoré išli do Jaguaru, dali do našej ekonomiky, slovenským podnikateľom, zvýšila by sa zamestnanosť, tým aj rast ekonomiky a ľudia by pracovali za slušnú mzdu. Uvidíme, čo nás čaká v najbližších rokoch, jedno je však isté, že naša Nitra sa mení, ale k dobrému to asi nebude.
Tak, vážení predkladatelia a teda poslanci za vládnu koalíciu, aby ste vedeli, že ako to funguje, keď otvoríme trh hlavne ľuďom z Balkánu, nevynímajúc Bulharsko, Rumunsko a po najnovšom teda Vietnam, ako bude vyzerať bezpečnosť a teda komfort ľudí žijúcich v takýchto mestách, preto nemôžeme podporiť takýto absurdný návrh zákona.
Ďakujem.