26. schôdza

Pán minister, ja chcem veľmi pekne poďakovať, že ste sa ma zastali, predsa len to má úplne inú váhu, keď sa ma zastane minister vnútra, udržte si to. Neviem, či ste si všimli dve veci.
Prvá vec, zlodej kričí, chyťte zlodeja. Pán Dostál, ktorý flagrantne porušil tiež rokovací poriadok, keďže sa v rozprave nevenoval téme, tak hovorí, že ten zlodej som ja. To je proste pre nich úplne typické, ale dobre. Chcem k tomu povedať, že ja si myslím, že som v parlamente už viackrát ukázal, že ja nemám problém diskutovať, napr. rovnako včera. Nechcel som vás teda zdržiavať, chcel som urobiť iba jeden prejav, tak sa mi, tak sa hlboko ospravedlňujem. Nabudúce to urobím tak, aby ste mohli na mňa reagovať, lebo vy dobre, lebo vy dobre viete, že ja nemám problém s diskusiou.
A potom druhá vec, pán minister, na ktorú vás chcem upozorniť, všimnite si, že politická mŕtvola Poliačik hovorí o politických mŕtvolách. To je neuveriteľné.

Ďakujem pekne. Pri tej príležitosti politických mŕtvol som si dal aj čierne sako (povedané so smiechom), neviem, či ste si všimli, pán poslanec. Dovoľte, aby som zareagoval teda. A, samozrejme, ja som si to chcel vyskúšať. Aj som si to vyskúšal, že v momente, keď som vám povedal nejaké veci, na ktoré by ste mali reagovať, tak ste obaja zareagovali útokom, taký ten Pavlovov reflex, že proste hneď ste obsah žalúdka proste hodili sem do pľacu, ktorý ste mali, a, a v zásade, samozrejme, všetko, čo ste povedali, nie je pravda, ale to už, pán Poliačik, miliarda je dávno ušetrená. Ešte pred koncom roka 2016 a už je to viac ako 1,2. Z toho sú vlastne mnohé veci dnes postavené. Z toho sú mnohé veci financované, ktoré máme práve z týchto úspor, a verifikoval to aj Inštitút finančnej politiky ministerstva financií.
Ale veď to je vec, keďže sa nezaujímate o prácu, lebo viete, vy nestíhate, že kde som všade cez deň, lebo vy na tú prácu až tak úplne zo deň nechodíte, tak trošku obmedzene, ale to je vedľajšie. Ja vám to nechcem vyčítať. Ja vám nevyčítam to, či pracujete, nepracujete, a pánovi Dostálovi, či pracuje, či nepracuje, mne sa proste nepáči vaše pokrytectvo. Mne sa proste nepáči fakt, že súdite iných, pričom vy sami ste celí zablatení. To je celý problém. Jednoducho ak chcete o niekom hovoriť, či používa, nepoužíva štátne a mestské peniaze, začnite svojím predsedom. Začnite svojím predsedom! Keď kúpil za 45 a za 60 v priebehu jedného roka mestský pozemok, mestské peniaze, peniaze všetkých Bratislavčanov. Raz ste sa k tomu nevyjadrili, proste vám to nevadí. Proste vám to nevadí. To sú proste tým pádom všetko pokrytecké kecy, ktoré hovoríte, lebo sa im nedá veriť.
Jednoducho strana, ktorá odpočúva bez problémov len preto, lebo niekto by mohol mať zlé názory proti nej. Kto porušuje súkromie z ústavy? Ďalší, ktorý vyzýva k tomu, aby sa nerešpektoval rozsudok Ústavného súdu? Poslanec Národnej rady vyzýva k nerešpektovaniu rozsudku Ústavného súdu? A ďalšia unáša deti? (Ruch v sále.) Vy ste ako... (Reakcia z pléna.) Komu tykáte, pán, čo? Chcem sa vás opýtať. Sme si potykali, pán poslanec? Sme sa potykali, pán poslanec? Aby ste vykrikovali... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán minister, dve minúty už sú preč. (Reakcie z pléna.)
Pán poslanec, pán poslanec Baránik!

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Čiže ešte raz, porušujete ústavu, porušujete mnoho vecí, ktoré jednoducho... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán minister...

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Ak chcete ostatných súdiť podľa toho, že či majú dobrý alebo zlý názor. To je celý váš problém. (Reakcie z pléna.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec Baránik, prišli ste len teraz a už kričíte! Mali ste tu sedieť od deviatej, keď už teda...
Budeme teraz pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Branislava... (Reakcie z pléna.) Pán poslanec Baránik, pán minister, nech sa páči, nech sa páči vonku máte toľko priestoru, kde si to môžte vybaviť medzi sebou... (Ruch v sále.) Prečo tu? Prečo tu? Chceme, chceme rokovať, to znamená, že chceme mať tu väčší kľud.
Takže tretíkrát. Prosím pána poslanca Gröhlinga, aby uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a ktorým sa dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve (tlač 808).
Nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Gröhlinga na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a ktorým sa dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 808.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Opäť po roku prinášame novelu zákona o odbornom vzdelávaní, zákona č. 61/2015 Z. z., pretože v 2015. to mal byť prelomový návrh zákona, ktorý reálne refrešne odborné vzdelávanie a zachráni celý spôsob vzdelávania v odbornom vzdelávaní alebo v odborných školách. Poľa dostupných informácií po troch rokoch fungovania tohto návrhu zákona je zapojených iba 1 370 žiakov a po troch rokoch je to okolo 2,5-tisíc žiakov, ale pri tej informačnej nerovnosti, ktorú v školstve máme, tak v podstate nikto nevie ani, koľko žiakov je vlastne zapojených do duálneho vzdelávania. Hoci v Národnom projekte rozvoja stredného odborného vzdelávania v 2015. bolo minutých 44 mil., čo keď prerátate na počet žiakov, ktorí sú teraz zapojení, je to okolo 17-tisíc euro na jedného žiaka, ktoré boli minuté naozaj z eurofondov. Môžme sa potom pýtať, kde tieto peniaze chcú, sú.
A k tej mojej skúsenosti, školy hlavne kritizujú krátenie normatívu a nedostatočnú flexibilitu, ale o tom by som porozprával priamo pri jednotlivých bodoch, ktoré navrhujeme v tejto novele zákona, a týmto sa hlásim do rozpravy ako prvý.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ctená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedenému zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 12. marca 2018 a gestorský výbor do 13. marca 2018.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Dámy a páni, ešte raz si zhrňme teda revolučný návrh zákona z 2015., minulej aj súčasnej vláde, ktorá mala reálne pomôcť študentom, aby tá prax bola prenesená aj do škôl. Z dostupných informácií, keďže nikde sa nevedie žiadna efektivita ani žiadne meranie, ani žiadne vyhodnocovanie jednotých, jednotlivých projektov, vieme iba čiastkové informácie, či už z CVTI alebo zo Štátneho inštitútu odborného vzdelávania alebo z ministerstva a následne aj z VÚC-iek, resp. z koordinátorov, ktorí by mali zdieľať tieto informácie. Vieme, že v prvom roku bolo zapojených iba 450 žiakov, v druhom roku 1 122 žiakov, v treťom roku 1 370 žiakov, ale keď si pozriete zase informácie týchto organizácií, tak sa dostanete úplne k iným číslam. Takže ja budem hovoriť o čísle 2 500 žiakov, hoci naozaj nevieme, aké číslo je to správne, pretože nefunguje ani RIS-ka ani jednotlivé zbery informácií.
V Národnom projekte rozvoja stredného odborného vzdelávania z 2015. bolo vyčerpaných 44 mil. z eurofondov, ktoré boli minuté aj na duálne vzdelávanie, propagáciu a zapojenie týchto žiakov. A keď to prepočítam na tých 2 500 žiakov, tak naozaj jeden žiak nás stál 17-tisíc euro pri tomto súčasnom nastavení zákona, čo je absolútne nonsens, a pritom by stačilo iba niekoľko úprav, legislatívnych úprav, aby sme umožnili vstup aj malých a stredných podnikateľov do duálneho vzdelávania.
Najskôr si dáme také v rýchlosti pozitíva duálneho vzdelávania, asi sa otvárajú dvere podnikov, ktoré môžu zaistiť učebnou zmluvou alebo zmluvou o duálnom vzdelávaní spoluprácu medzi firmou a strednou odbornou školou. Samozrejme, že je to prínosom aj pre školy, pretože niektoré majú nedostatok žiakov, a tým, že sa zapoja do duálneho vzdelávania, tak môže ten príliv žiakov byť omnoho viacej, a to je výhoda pre školu. A sú tam potom jednotlivé daňové nástroje, ktoré odsúhlasilo ministerstvo financií, ktoré môžu pomáhať či už podnikateľom, alebo..., a napomáhať školám.
Pre hlavné negatíva, ktoré sú v súčasnom znení zákona, je, že žiak vstupuje do systému odborného vzdelávania za reálne určitých podmienok, ktoré sú absolútne odlišné od toho, ako sa vzdeláva vlastne vo firmách. Duálne je stále dostatočne atraktívny, pretože táto forma nereflektuje v podstate obavy žiakov a rodičov z takej tej veľmi skorej špecializácie, aby sa nevytvorila nejaká iná ponuka, kde by žiaci mohli prechádzať z jednotlivých odborov.
Tá posledná, najspornejšia vec, ktorá je, je uzatváranie učebných zmlúv na začiatku štúdia, ktorá je výhodná iba pre určitých žiakov alebo určité odbory, kde sa prakticky vyučovanie dá poskytovať od začiatku. V súčasnosti to funguje tak, že rodič ako zákonný zástupca musí podpísať zmluvu za svoju dcéru alebo syna do 31. augusta, takže do 31. augusta ho zapája vlastne do duálneho vzdelávania so zamestnávateľom. Zamestnávateľ absolútne netuší, kto príde, že či ten žiak chce alebo nechce, rodičia musia počas prázdnin reálne prísť do školy a podpisovať zmluvu a podpisujú tú zmluvu na celé obdobie štúdia. A následne ten zamestnávateľ si dáva aj podmienku, aby odpracoval ďalšie tri roky po dokončení štúdia. Takže keď mladý človek v 15 rokoch sa zaväzuje v podstate na nejakých sedem až osem rokov, že nemôžeš nikam. Čo keby sa rozhodol, že chce ísť na vysokú školu alebo že chce odcestovať do zahraničia a tam si splniť nejaký svoj sen alebo ísť pracovať, tak nemôže, pretože mu ten zákon nedovolí.
V súčasnosti tým, že sa zapája od prvého ročníka, tak v podstate ani neriešime problematiku zabezpečenia povinnej školskej dochádzky v škole, nerozumiem, prečo sa stále ministerstvo bráni, aby sa do duálneho vzdelávania mohli zapojiť žiaci aj od prvého ročníka, kedy vlastne získava nejaké základné iba po prvom roku aj v iných ročníkoch, kedy získavajú nejaké základné možnosti. Neviem si predstaviť ako ten zamestnávateľ, ja som dával aj podnet na či už školskú inšpekciu alebo bezpečnosť práce, ako môže mladý človek v 15 rokoch v prvom ročníku reálne prísť do nejakej kuchyne alebo za murára, a tam byť na pracovisku alebo tam začať rezať nejaké mäso, zemiaky a podobne, že ktorý zamestnávateľ niečo také dovolí, a preto tí zamestnávatelia sa nechcú reálne púšťať do toho duálneho vzdelávania, pretože nemajú tam možnosť nechať toho žiaka, aby v prvom ročníku načerpal tie vedomosti, aby si zvykol na ten odbor, aby si ho obľúbil, aby dostal tie reálne základy v tej škole a potom mohol pokračovať v praktickej výučbe ďalej.
Našou novelou, ktorú teraz predkladáme, sa vylepšuje spolupráca škôl a zamestnávateľov, čo je teda prioritne tým cieľom. Tá aplikačná prax už v 2015., keď sa prinášal tento návrh zákona, sa na to poukazovalo, že bude to primárny dôvod nízkeho záujmu zo strany stredných odborných škôl o systém duálneho vzdelávania, a to, že v súčasnosti škola, ktorá sa zapojí do duálneho vzdelávania, má krátený normatív. V praxi to funguje tak, že keď škola sa rozhodne, resp. žiak sa rozhodne, že chce vstúpiť do odborného vzdelávania, škola získa menej financií na mzdový normatív, ako by normálne, iba pre zaujímavosť, ja nemôžem teda tu ukazovať, ale existuje taká tabuľka, čo mi doteraz nikto nevysvetlil, že na základe čoho sa vlastne urobili tieto koeficienty krátenia mzdového normatívu, ale keď máte stavebnú školu, ktorá je napríklad v Nitre jedna z tých najlepších, kde majú murárov, a zapoja sa žiaci do murárov, do odboru murár, tak v normálnom systéme bude mať normatív 2 182 eur, ale keď sa zapojí do odborného vzdelávania, tak škola dostane iba 1 318 eur. Toto je nepochopiteľné niečo, lebo na jednej strane chceme, aby školy sa zapájali do odborného vzdelávania, na druhej strane reálne im ešte na tabuľke povieme, že vy keď sa zapojíte, tak dostanete skoro o 50 % menej financií, len sa, prosím vás, zapojte a tie peniaze si vypýtajte niekde inde, my vám ich či už z ministerstva, alebo zo štátu nedáme, vy si ich vypýtajte u podnikateľov u toho súkromníka, ktorý nám zoberie žiakov a ktorý si i bude vychovávať toho žiaka, potom ešte zafixuje na ďalších 7 až 8 rokov, nech sa nemôže nikde pohnúť. Chcem sa opýtať, že pre koho je tento systém a tento návrh zákona výhodný. Jednoznačne nie pre žiakov a mladých ľudí, ktorí by chceli sa venovať jednotlivým profesiám.
Ďalšia vec, ktorú riešime touto novelou, je najmä to, že na strane zamestnávateľov tých malých a stredných podnikateľov je ako prekážka vyššej miery ochoty sa zapojiť do duálneho vzdelávania. Tá administratívna záťaž, ktorá je spojená s overovaním spôsobilosti zamestnávateľa na praktické vyučovanie. Keby ste išli do tohto procesu, tak dostanete 11 formulárov, ktoré musíte vydokladovať a vypodpisovať, aby ste sa reálne, aby ste si reálne mohli dať žiadosť o odborné vzdelávanie, a na základe toho potom bude prebiehať celý ten proces certifikácie, kedy vám niekto povie, že môžete si zobrať tohto žiaka, môžete doňho investovať, môžete mu dať tie vedomosti, takže opätovne to nie je výhodné pre malých a stredných podnikateľov, čo sa absolútne nerieši, a to je aj problém celej tej zapojenosti odborného vzdelávania.
Ďalšia vec je, ktorú som už spomínal, a to, že odstraňujeme vstup iba od prvého ročníka, resp. ho posúvame, aby učebné zmluvy, aj to je taký nezmysel, že keď mladému človeku 15-ročnému poviete, že tu máš, alebo rodič ako zákonný zástupca, že podpíš učebnú zmluvu, tak sa zľaknú a neviem, kto vymyslel tento názov. Ale posúvajme podpis tejto učebnej zmluvy do 15. septembra, aby naozaj mladí ľudia sa mohli začleniť do toho kolektívu aspoň za tie dva týždne, pokedy bude EDU zber, aby reálne mohli okúsiť, či chcú to povolanie, a následne by mohli vstúpiť do duálneho vzdelávania, alebo dávame možnosť, aby vstupoval do duálneho vzdelávania aj v druhom alebo v treťom ročníku, aby získali už tie základné vedomosti a zručnosti a naozaj mohli stavať na niečom.
Účelom nášho návrhu sa mení a dopĺňa teda zákon o odbornom vzdelávaní, aby sme reflektovali na jednotlivé faktory, ktoré spôsobujú nízku účasť stredných škôl a zamestnávateľov v systéme duálneho vzdelávania, a sú to tie tri najzákladnejšie veci, ktoré som tu zhrnul ohľadom krátenia normatívov, ohľadom zapojenia malých a stredných podnikateľov a odstránenie byrokratizácie, a tretia vec je, aby mladí ľudia mohli vstupovať do odborného vzdelávania v druhom, v treťom, v prvom, v druhom aj v treťom roku.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Gröhling, myslím, že pokojne si mohol tú tabuľku ukázať, tu sa tak ujala taká, taký mýtus, že je zakázané ukazovať tabuľky, ktoré má človek v rukách alebo grafy v dôsledku tej horalkovej novely, ale ja by som prečítal, čo hovorí rokovací poriadok na margo toho.
Paragraf 27 ods. 7 hovorí, že rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese, pri svojom vystúpení môže použiť poznámky v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe bez možnosti zvukovej prezentácie, obrazovej prezentácie a obrazovo-zvukovej prezentácie. Tým, že je tá obrazová prezentácia medzi zvukovou prezentáciou a obrazovo-zvukovou prezentáciou, tak som presvedčený, že obrazová prezentácia nie je ukázanie papieru, na ktorom je nejaký graf, ale keby niekto chcel premietať napríklad na obrazovke, ako sa to aj v minulosti dialo.
Druhá vec je, že je zakázané vnášať do rokovacej sály transparenty, plagáty, letáky a iné obdobné vizuálne zobrazenia, papier veľkosti A4, na ktorom je tabuľka alebo graf, nie je ani transparentom, ani plagátom, ani letákom a podľa môjho hlbokého presvedčenia ani iným obdobným vizuálnym zobrazením.

Ďakujem veľmi pekne. Plne podporujem tento, túto novelu zákona z dielne SaS koniec koncov nadväzuje ešte na mnohé z vecí, ktoré som tam robil aj ja, takže by bolo divné, keby nie.
Ale nadviažem na tú časť, kde si, Braňo, hovoril, že, že na koho vlastne strane je momentálne nastavenie toho zákona, a skúsim porozprávať ešte o ďalších možno oblastiach, nad ktorými by sme sa, či už, či už v podobe ďalších legislatívnych návrhov mali zamyslieť, alebo nad ktorými by sa mala zamyslieť pani ministerka a úradníci na ministerstve školstva.
Úplne súhlasím s tým, že súčasné nastavenie konceptu duálneho vzdelávania viac vyhovuje budúcim zamestnávateľom ako tým samotným deckám, ktoré majú v duálnom vzdelávaní získavať budúcu kvalifikáciu a skúsenosti. Ale aj tam treba povedať, že to rozdelenie budúcich zamestnávateľov nie je rovnomerné a nie je nastavené pre všetkých. A ide práve o remeslá alebo zručnosti, ktoré sa nedajú robiť vo veľkom, kde súčasný systém duálneho vzdelávania nevychádza ani školám, ani zamestnávateľom a ani študentom v ústrety. Lebo jedna vec je, keď veľká fabrika zoberie dve-tri triedy a na základe duálneho vzdelávania spojí vlastne ich výučbu s praxou v tej fabrike alebo v tom závode, a iná vec je, keď by sme mali dajme tomu veľké mesto a strednú školu, ktorá vychováva kuchárov alebo kaderníkov, alebo kaderníčky, ktoré by boli po jednej, po dvoch rozhádzané do viacerých prevádzok na takýto systém duálneho vzdelávania, ktorý nadväzuje v podstate na starú dobrú tradíciu učňovského stavu. Na takéto niečo momentálne legislatívne podmienky nemáme vytvorené.
Ďalší obrovský problém, a to som rád, že sa v tejto novele rieši, je práve to krátenie normatívu, kde znovu, ak by si to škola predsa len povedala, že jej to stojí za to, tak to zase môže robiť iba vo vzťahu k veľkým zamestnávateľom, kde sa dohodne na podmienkach s vedením tej firmy, ale ak tam máme viacero prevádzok, ktoré robia to isté, tak bude veľmi ťažké dosahovať dohodu s nimi, preto oceňujem, že sa v tejto novele normatív vracia naspäť do škôl. A myslím si, že to otvára priestor na to, aby v budúcnosti duálne vzdelávanie sa netýkalo iba vzťahu školy a veľkých zamestnávateľov, ale aby sa týkalo aj vzťahu školy a malých zamestnávateľov viacerých, ktorí dajme tomu robia to isté a obhospodarujú v nejakej oblasti, či už je to stavebníctvo, alebo kaderníctvo, alebo, alebo gastro, nejaké regionálne územie, a takýmto spôsobom dokáže prispieť k tomu, že sa kvalita tých služieb v tom regióne dvihne.
A úplne súhlasím s tým, že nie je dobré zaväzovať decká na týchto školách do zmlúv, hovorili sme o tom v minulosti s Eugenom Jurzycom už viackrát, že ak je, doteraz sme tu rozprávali, sme tu počúvali o tom, ako je snahou tejto sociálnej vlády dvíhať platy. Ale prirodzeným, prirodzeným spôsobom, ako dvihnúť platy v hospodárstve, je nerobiť damping zospodu, ale keď dnes máme situáciu, že na základe duálneho vzdelávania nám povinne naliezajú zospodu do tých fabrík zazmluvnení študenti, aký dôvod má potom zamestnávateľ dvíhať platy tým ostatným. No nie, on im povie, buď budete robiť za toto, alebo pôjdete preč, lebo ja tu mám povinne dodávanú várku každý rok zo školy, ktorú mám zazmluvnenú a ktorá mi z tých pazúrov nemôže ujsť. Takže ak je, sociálny štát na Slovensku zlyháva a jedným z dôvodov, prečo to tak je, je to, že namiesto toho, aby sa posilňovali prirodzené mechanizmy, ktoré majú viesť ku zvyšovaniu platov a miezd, tak sa zavádzajú regulácie zo strany štátu, ktoré ich potláčajú a vytláčajú ich z toho priestoru, kde komunikácia o mzdách má vzniknúť.
Ak by sme totižto nemali povinné nastúpenie do tej práce, tak by bola oveľa vyššia motivácia spraviť tú prácu zaujímavým priestorom a takisto by tam bola motivácia pre zamestnávateľov pre tieto decká, ktoré zo školy prídu, ale aj pre zamestnancov, ktorých už majú, zvyšovať mzdu a udržať si ich tam, kde ich chcú mať.
Takže som rád, že, že táto novela tu je. Bol by som veľmi rád, keby na ňu potom nadviazala zo strany vlády ďalšia, ktorá by upravila aj tie veci, o ktorých som hovoril teraz.
Ďakujem veľmi pekne.

Martin, ty si to vyslovene, ja to poviem úplne tak otvorene, v 2015. bolo treba minúť 44 mil. eur z eurofondov. a preto sa vymyslel zákon o odbornom vzdelávaní. Bodka. Kde na 2 500 žiakov, každý jeden žiak stal 17-tisíc eur a doteraz absolútne nevieme, na čo tých 17-tisíc euro na toho žiaka bolo použité, keď máme takéto zapojenie. Nemáme absolútne žiadne informácie, pretože žiadna inštitúcia nevie povedať, koľko tých žiakov bolo zapojených, aké sú výsledky, aká je spokojnosť. Z týchto prostriedkov bola urobená aj pasportizácia ako materiálno-technické vybavenie. My doteraz sme nikto nevideli túto pasportizáciu a nevieme, aké sú jej výsledky. My nevieme, aké boli poskytované programy, lebo keď si zoberiete ešte staré kontinuálne vzdelávanie, tak ste tam našli nejaké dva druhy vzdelávania pre odborné predmety. Takže opäť sa pýtam, na čo bolo použitých tých ďalších, na čo bolo použitých tých 44 mil.? A v súčasnosti ešte prebieha aj ďalší národný projekt, kde bude sa vytvárať 8 duál pointov v jednotlivých krajských mestách, ktoré budú stáť ďalších 6 mil., kde v každom krajskom meste bude nejaký stánok, kde budú môcť žiaci z celého toho kraja chodiť do tohto stánku a tam neviem čo sa budú pýtať, bude tam asi nejaký dotazník, lebo to sa najlepšie pripraví, a stojí to najviac peňazí s tým, že chceš byť murár, baví ťa varenie alebo čokoľvek a na základe toho poviete, že no tak ty budeš hutník, ty budeš elektroinštalatér a takýmto spôsobom fungujeme.
Ja by som sa potom chcel spýtať, že ako tam tí žiaci budú chodiť, kto bude preplácať tú cestu, kto bude platiť všetky ostatné náklady, kto bude pospisovať zodpovednosť pri tom cestovaní, že či nie je jednoduchšie, aby sa naozaj tá informatizácia, informatickosť ohľadom odborného vzdelávania riešilo cez výchovných a kariérnych poradcov, ktorých máme na každej základnej škole.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. No, Braňo, ďakujem, že si mi pripomenul ešte aj tú, tú finančnú stránku, aj keď treba povedať, že keď sa pozrieme na, na celkový objem míňaných peňazí v projektoch ministerstva školstva, tak skôr sa dá povedať, že tu ide o nasledovanie už starých trendov, než že by to bola nejaká nová vec. Stačí si spomenúť na interaktívne tabule, na tablety, pri ktorých teraz prebiehajú kontroly vlastne plnenia projektov, na základe ktorých táto technika bola do škôl dodávaná, a zrazu zisťujeme, že sa nám, možno si pamätáš, kedysi sa tu hovorilo, že existujú školy, ktoré by sa dali oblepiť tými tabletmi, čo tam. čo tam doniesli, že by sa dala zatepliť škola s tou technikou, čo tam niekto doniesol, a nikto o ňu nemal záujem.
Tak ja som nedávno počul o veľmi bizarnom prípade, keď prišla inšpekcia pozrieť sa, že či sa technika používa, vošla do triedy a vpredu v triede bola interaktívna tabuľa, aj vzadu v triede bola interaktívna tabuľa, a keď si pozreli čísla, tak povedali, že no dobre, dobre, máte tu dve tabule, ale ani na jednej nesedí číslo s tým, čo hovorí projekt, že by ste tu mali mať. A pani riaditeľka povedala, ahá, tak vy ste odtiaľ, tak poďme so mnou, a zaviedla ich do skladu, otvorila skriňu a tam v skrini bolo ďalších 7 interaktívnych tabúľ naukladaných jeden vedľa druhého a povedala, odpíšte si čísla, aby sme vedeli, ktorej kontrole čo máme dať. Takže takto pán Pellegrini rozhadzoval techniku svojich kamarátov, ktorú potreboval nakúpiť a predať, takto sa robila podpora digitalizácie vzdelávania na Slovensku a nemôžme sa diviť, že rovnako sa fušuje aj duálne vzdelávanie, o ktorom práve teraz rozprávame.

Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v mojom záverečnom slove sa pokúsim tak krátko zhrnúť to, čo sme tu prejednali. Samozrejme, tiež z mojej pozície podporujeme tento návrh zákona. Sú tam veci, ktoré sa dajú, samozrejme, ešte aj vylepšovať, ale dovoľte mi pri tejto veci ešte poznamenať, že kľúčové je zároveň jedným dychom okrem toho hovoriť o tom, aké zmeny potrebujeme riešiť v duálnom vzdelávaní, riešiť aj kvalitu a tému kariérneho poradenstva už na základných školách. V nadväznosti aj na to, čo už spomínal pán poslanec Gröhling o tých duál pointoch, bez toho, aby sme mali premyslenú koncepciu, ako deťom poskytovať cesty k rozhodovaniu, čo ďalej vo svojom živote. Pokiaľ toto si neporiešime, môžeme vytvárať akékoľvek nádherné zákony, nalievať do toho obrovské peniaze, efekt, ktorý má prísť, nepríde.
Ďakujem.