26. schôdza

Pán poslanec Gröhling, myslím, že pokojne si mohol tú tabuľku ukázať, tu sa tak ujala taká, taký mýtus, že je zakázané ukazovať tabuľky, ktoré má človek v rukách alebo grafy v dôsledku tej horalkovej novely, ale ja by som prečítal, čo hovorí rokovací poriadok na margo toho.
Paragraf 27 ods. 7 hovorí, že rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese, pri svojom vystúpení môže použiť poznámky v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe bez možnosti zvukovej prezentácie, obrazovej prezentácie a obrazovo-zvukovej prezentácie. Tým, že je tá obrazová prezentácia medzi zvukovou prezentáciou a obrazovo-zvukovou prezentáciou, tak som presvedčený, že obrazová prezentácia nie je ukázanie papieru, na ktorom je nejaký graf, ale keby niekto chcel premietať napríklad na obrazovke, ako sa to aj v minulosti dialo.
Druhá vec je, že je zakázané vnášať do rokovacej sály transparenty, plagáty, letáky a iné obdobné vizuálne zobrazenia, papier veľkosti A4, na ktorom je tabuľka alebo graf, nie je ani transparentom, ani plagátom, ani letákom a podľa môjho hlbokého presvedčenia ani iným obdobným vizuálnym zobrazením.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Poliačik.

Ďakujem veľmi pekne. Plne podporujem tento, túto novelu zákona z dielne SaS koniec koncov nadväzuje ešte na mnohé z vecí, ktoré som tam robil aj ja, takže by bolo divné, keby nie.
Ale nadviažem na tú časť, kde si, Braňo, hovoril, že, že na koho vlastne strane je momentálne nastavenie toho zákona, a skúsim porozprávať ešte o ďalších možno oblastiach, nad ktorými by sme sa, či už, či už v podobe ďalších legislatívnych návrhov mali zamyslieť, alebo nad ktorými by sa mala zamyslieť pani ministerka a úradníci na ministerstve školstva.
Úplne súhlasím s tým, že súčasné nastavenie konceptu duálneho vzdelávania viac vyhovuje budúcim zamestnávateľom ako tým samotným deckám, ktoré majú v duálnom vzdelávaní získavať budúcu kvalifikáciu a skúsenosti. Ale aj tam treba povedať, že to rozdelenie budúcich zamestnávateľov nie je rovnomerné a nie je nastavené pre všetkých. A ide práve o remeslá alebo zručnosti, ktoré sa nedajú robiť vo veľkom, kde súčasný systém duálneho vzdelávania nevychádza ani školám, ani zamestnávateľom a ani študentom v ústrety. Lebo jedna vec je, keď veľká fabrika zoberie dve-tri triedy a na základe duálneho vzdelávania spojí vlastne ich výučbu s praxou v tej fabrike alebo v tom závode, a iná vec je, keď by sme mali dajme tomu veľké mesto a strednú školu, ktorá vychováva kuchárov alebo kaderníkov, alebo kaderníčky, ktoré by boli po jednej, po dvoch rozhádzané do viacerých prevádzok na takýto systém duálneho vzdelávania, ktorý nadväzuje v podstate na starú dobrú tradíciu učňovského stavu. Na takéto niečo momentálne legislatívne podmienky nemáme vytvorené.
Ďalší obrovský problém, a to som rád, že sa v tejto novele rieši, je práve to krátenie normatívu, kde znovu, ak by si to škola predsa len povedala, že jej to stojí za to, tak to zase môže robiť iba vo vzťahu k veľkým zamestnávateľom, kde sa dohodne na podmienkach s vedením tej firmy, ale ak tam máme viacero prevádzok, ktoré robia to isté, tak bude veľmi ťažké dosahovať dohodu s nimi, preto oceňujem, že sa v tejto novele normatív vracia naspäť do škôl. A myslím si, že to otvára priestor na to, aby v budúcnosti duálne vzdelávanie sa netýkalo iba vzťahu školy a veľkých zamestnávateľov, ale aby sa týkalo aj vzťahu školy a malých zamestnávateľov viacerých, ktorí dajme tomu robia to isté a obhospodarujú v nejakej oblasti, či už je to stavebníctvo, alebo kaderníctvo, alebo, alebo gastro, nejaké regionálne územie, a takýmto spôsobom dokáže prispieť k tomu, že sa kvalita tých služieb v tom regióne dvihne.
A úplne súhlasím s tým, že nie je dobré zaväzovať decká na týchto školách do zmlúv, hovorili sme o tom v minulosti s Eugenom Jurzycom už viackrát, že ak je, doteraz sme tu rozprávali, sme tu počúvali o tom, ako je snahou tejto sociálnej vlády dvíhať platy. Ale prirodzeným, prirodzeným spôsobom, ako dvihnúť platy v hospodárstve, je nerobiť damping zospodu, ale keď dnes máme situáciu, že na základe duálneho vzdelávania nám povinne naliezajú zospodu do tých fabrík zazmluvnení študenti, aký dôvod má potom zamestnávateľ dvíhať platy tým ostatným. No nie, on im povie, buď budete robiť za toto, alebo pôjdete preč, lebo ja tu mám povinne dodávanú várku každý rok zo školy, ktorú mám zazmluvnenú a ktorá mi z tých pazúrov nemôže ujsť. Takže ak je, sociálny štát na Slovensku zlyháva a jedným z dôvodov, prečo to tak je, je to, že namiesto toho, aby sa posilňovali prirodzené mechanizmy, ktoré majú viesť ku zvyšovaniu platov a miezd, tak sa zavádzajú regulácie zo strany štátu, ktoré ich potláčajú a vytláčajú ich z toho priestoru, kde komunikácia o mzdách má vzniknúť.
Ak by sme totižto nemali povinné nastúpenie do tej práce, tak by bola oveľa vyššia motivácia spraviť tú prácu zaujímavým priestorom a takisto by tam bola motivácia pre zamestnávateľov pre tieto decká, ktoré zo školy prídu, ale aj pre zamestnancov, ktorých už majú, zvyšovať mzdu a udržať si ich tam, kde ich chcú mať.
Takže som rád, že, že táto novela tu je. Bol by som veľmi rád, keby na ňu potom nadviazala zo strany vlády ďalšia, ktorá by upravila aj tie veci, o ktorých som hovoril teraz.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenie pána poslanca jediný pán poslanec Gröhling.
Nech sa páči.

Martin, ty si to vyslovene, ja to poviem úplne tak otvorene, v 2015. bolo treba minúť 44 mil. eur z eurofondov. a preto sa vymyslel zákon o odbornom vzdelávaní. Bodka. Kde na 2 500 žiakov, každý jeden žiak stal 17-tisíc eur a doteraz absolútne nevieme, na čo tých 17-tisíc euro na toho žiaka bolo použité, keď máme takéto zapojenie. Nemáme absolútne žiadne informácie, pretože žiadna inštitúcia nevie povedať, koľko tých žiakov bolo zapojených, aké sú výsledky, aká je spokojnosť. Z týchto prostriedkov bola urobená aj pasportizácia ako materiálno-technické vybavenie. My doteraz sme nikto nevideli túto pasportizáciu a nevieme, aké sú jej výsledky. My nevieme, aké boli poskytované programy, lebo keď si zoberiete ešte staré kontinuálne vzdelávanie, tak ste tam našli nejaké dva druhy vzdelávania pre odborné predmety. Takže opäť sa pýtam, na čo bolo použitých tých ďalších, na čo bolo použitých tých 44 mil.? A v súčasnosti ešte prebieha aj ďalší národný projekt, kde bude sa vytvárať 8 duál pointov v jednotlivých krajských mestách, ktoré budú stáť ďalších 6 mil., kde v každom krajskom meste bude nejaký stánok, kde budú môcť žiaci z celého toho kraja chodiť do tohto stánku a tam neviem čo sa budú pýtať, bude tam asi nejaký dotazník, lebo to sa najlepšie pripraví, a stojí to najviac peňazí s tým, že chceš byť murár, baví ťa varenie alebo čokoľvek a na základe toho poviete, že no tak ty budeš hutník, ty budeš elektroinštalatér a takýmto spôsobom fungujeme.
Ja by som sa potom chcel spýtať, že ako tam tí žiaci budú chodiť, kto bude preplácať tú cestu, kto bude platiť všetky ostatné náklady, kto bude pospisovať zodpovednosť pri tom cestovaní, že či nie je jednoduchšie, aby sa naozaj tá informatizácia, informatickosť ohľadom odborného vzdelávania riešilo cez výchovných a kariérnych poradcov, ktorých máme na každej základnej škole.
Ďakujem.

Pán poslanec Poliačik, nech sa páči, môžte reagovať.

Ďakujem, pán podpredseda. No, Braňo, ďakujem, že si mi pripomenul ešte aj tú, tú finančnú stránku, aj keď treba povedať, že keď sa pozrieme na, na celkový objem míňaných peňazí v projektoch ministerstva školstva, tak skôr sa dá povedať, že tu ide o nasledovanie už starých trendov, než že by to bola nejaká nová vec. Stačí si spomenúť na interaktívne tabule, na tablety, pri ktorých teraz prebiehajú kontroly vlastne plnenia projektov, na základe ktorých táto technika bola do škôl dodávaná, a zrazu zisťujeme, že sa nám, možno si pamätáš, kedysi sa tu hovorilo, že existujú školy, ktoré by sa dali oblepiť tými tabletmi, čo tam. čo tam doniesli, že by sa dala zatepliť škola s tou technikou, čo tam niekto doniesol, a nikto o ňu nemal záujem.
Tak ja som nedávno počul o veľmi bizarnom prípade, keď prišla inšpekcia pozrieť sa, že či sa technika používa, vošla do triedy a vpredu v triede bola interaktívna tabuľa, aj vzadu v triede bola interaktívna tabuľa, a keď si pozreli čísla, tak povedali, že no dobre, dobre, máte tu dve tabule, ale ani na jednej nesedí číslo s tým, čo hovorí projekt, že by ste tu mali mať. A pani riaditeľka povedala, ahá, tak vy ste odtiaľ, tak poďme so mnou, a zaviedla ich do skladu, otvorila skriňu a tam v skrini bolo ďalších 7 interaktívnych tabúľ naukladaných jeden vedľa druhého a povedala, odpíšte si čísla, aby sme vedeli, ktorej kontrole čo máme dať. Takže takto pán Pellegrini rozhadzoval techniku svojich kamarátov, ktorú potreboval nakúpiť a predať, takto sa robila podpora digitalizácie vzdelávania na Slovensku a nemôžme sa diviť, že rovnako sa fušuje aj duálne vzdelávanie, o ktorom práve teraz rozprávame.

Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nakoľko nikto sa nehlásil, pán navrhovateľ, chcete mať záverečné slovo? Nie. Pán spravodajca?
Áno, nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v mojom záverečnom slove sa pokúsim tak krátko zhrnúť to, čo sme tu prejednali. Samozrejme, tiež z mojej pozície podporujeme tento návrh zákona. Sú tam veci, ktoré sa dajú, samozrejme, ešte aj vylepšovať, ale dovoľte mi pri tejto veci ešte poznamenať, že kľúčové je zároveň jedným dychom okrem toho hovoriť o tom, aké zmeny potrebujeme riešiť v duálnom vzdelávaní, riešiť aj kvalitu a tému kariérneho poradenstva už na základných školách. V nadväznosti aj na to, čo už spomínal pán poslanec Gröhling o tých duál pointoch, bez toho, aby sme mali premyslenú koncepciu, ako deťom poskytovať cesty k rozhodovaniu, čo ďalej vo svojom živote. Pokiaľ toto si neporiešime, môžeme vytvárať akékoľvek nádherné zákony, nalievať do toho obrovské peniaze, efekt, ktorý má prísť, nepríde.
Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. O ďalšom bode programu nemôžeme rokovať, lebo predkladateľ pán poslanec Klus je chorý, takže ideme ďalej.
A nasledujúcim bodom je prvé čítanie, a to pána poslanca Galeka, Kiššovej, Zemanovej, Kaščákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a ktorým sa mení ďalší zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach (tlač 822).
Pán poslanec Galek, ako predkladateľ máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka, Jany Kiššovej, Anny Zemanovej a Renáty Kaščákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, tlač 822.)